Rozsah a spôsob vydania bezdôvodného obohatenia vrátením veci

Pri rozhodovaní o tom, či je vydanie bezdôvodného obohatenia vrátením veci dobre možné, musí súd prihliadnuť k dôsledkom na oboch stranách z hľadiska ekonomického, t. j. aby nedochádzalo k navráteniu do pôvodného stavu za cenu podstatného znehodnotenia alebo dokonca zničenia vecí, ktoré majú byť vrátené a ktoré by mohli ešte slúžiť vyhovujúcim spôsobom svojmu účelu na doterajšom mieste, osobitne za situácie, ak ide o kuchynskú linku vyhotovenú dodávateľom na mieru

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2020, sp. zn. 6Cdo/206/2018, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk)

Z odôvodnenia:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z 12. januára 2015 č. k. 16C/82/2012 - 215 v spojení s opravným uznesením z 12. marca 2015 č. k. 16C/82/2012 - 240 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.500 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 3500 eur od 20. 12. 2012 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku oproti povinnosti žalobkyne vydať žalovanému kuchynskú linku a vstavané spotrebiče špecifikované vo výroku rozsudku, ktoré žalovaný namontoval v rodinnom dome súpisné číslo XXX v obci E. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu žalobkyne v prevyšujúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania a protinávrh žalovaného zamietol. Vo vzťahu k rozhodnutiu o žalobe žalobkyne uviedol, že na právny vzťah medzi stranami treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Podľa okresného súdu zo žalovaným vypracovanej formulárovej zmluvy o dielo nie je zrejmé, čo konkrétne má žalovaný vyhotoviť (že by to mala byť kuchynská linka), z koľkých komponentov a akých rozmerov má kuchynská linka pozostávať. Pokiaľ ide o vizualizáciu (mala byť súčasťou zmluvy o dielo), ktorú žalovaný v priebehu konania predložil uviedol, že žalobkyňa spochybnila, že by išlo o totožnú vizualizáciu s tou, ktorá existovala pri podpise zmluvy. Vzhľadom na tieto jej tvrdenia, ako aj na skutočnosť, že vizualizácia nebola pevne spojená so zmluvou a ani bližšie označená (bola zameniteľná s akoukoľvek inou), hodnotil ju ako nehodnovernú. Dospel k záveru, že v čase podpisu zmluvy o dielo nebol predmet diela ako podstatná náležitosť tohto právneho úkonu špecifikovaný tak, aby sa dal považovať za dostatočne určitý. Zmluva je preto pre neurčitosť jej predmetu neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Keďže nebolo sporné, že žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 3 500 eur a že kuchynská linka je demontovateľná, vrátane v nej zabudovaných spotrebičov, žalobe žalobkyne o zaplatenie peňažného plnenia oproti vydaniu vecí vyhovel. Súčasne protinávrh žalovaného považoval za nedôvodný a preto ho zamietol. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania až nasledujúci deň po dni, kedy mu bolo doručené uznesenie o pripustení zmeny žaloby, t. j. od 20. 12. 2012. Od tohto dňa preto priznal žalobkyni úrok z omeškania a keďže žalobkyňa príslušenstvo uplatnila od 28. 3. 2012, v tejto časti žalobu zamietol. Právne vec posúdil podľa § 52 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, § 37 ods. 1, § 457, § 458 ods. 1, § 631, § 632, § 517 ods. 2 OZ. K návrhu žalovaného o vykonanie znaleckého dokazovania na určenie časovej hodnoty kuchynskej linky ku dňu jej odovzdania žalobkyni uviedol, že za stavu, keď sa obom stranám v dôsledku neplatnosti právneho úkonu vracia to, čo si navzájom poskytli, nie je účelné vykonanie takéhoto dokazovania.

2. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 8. februára 2017 sp. zn. 11Co/309/2015 na odvolanie žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie v znení jeho opravného uznesenia okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania potvrdil a rozhodol o náhrade trov dovolacieho konania. Za správne považoval skutkové aj právne závery súdu prvej inštancie a stotožnil sa aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu odkázal. Osobitne sa vyjadril k námietke žalovaného, podľa ktorej formulácia výroku rozsudku použitá súdom prvej inštancie je zmätočná a nepresná. Považoval ju za nedôvodnú, lebo výrok, ktorým si majú strany vrátiť vzájomne poskytnuté plnenia, správne formuloval, dostatočne ho špecifikoval a je vykonateľný. Stotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, že právny vzťah medzi žalobkyňou ako objednávateľom diela a žalovaným ako jeho zhotoviteľom je vzťahom spotrebiteľským, že z predtlačeného formulára zmluvy v časti predmetu zmluvy je tento určený nejednoznačne, a teda pre absenciu určitosti predmetu zmluvy je táto zmluva neplatná. Uviedol, že v prípade neplatnosti právneho úkonu nastupuje režim podľa § 457 OZ, t. j. vzájomná reštitučná povinnosť, ktorá je založená na princípe naturálnej reštitúcie. Iba vtedy, ak to nie je dobre možné, musí byť poskytnutá peňažná náhrada ako protihodnota toho, čo nemožno vydať, o ktorý prípad v danej veci nejde. Vyslovil názor, že ak sa vracia vec používaná, nemá dodávateľ právo na náhradu za zníženie hodnoty veci, ktorá je dôsledkom bežného užívania a s tým súvisiaceho opotrebovania, od okamihu zrušenia zmluvy, ak kupujúci do tej doby užíval vec v dobrej viere, že zmluva je platná. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, ak nevykonal znalecké dokazovanie navrhnuté žalovaným na určenie časovej hodnoty kuchynskej linky ku dňu jej odovzdania žalobkyni do užívania. Okrem toho konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je presvedčivé, závery ku ktorým dospel sú racionálne a spravodlivé, pričom sa dostatočne vysporiadal aj s obsahom písomných a ústnych prednesov žalovaného. Rozsudok súdu prvej inštancie preto podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil vo veci samej ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania. Pokiaľ žalovaný odvolaním napadol rozsudok v celom rozsahu, t. j. aj výrok o zamietnutí žaloby v časti úrokov z omeškania, jeho odvolanie proti tejto časti podľa § 386 písm. b) C. s. p. odmietol ako podané neoprávnenou osobou.