Porušenie zmluvných povinností

Zmluvne dohodnutý úrok z omeškania, ktorý predpokladá ust. § 369 ods. 1 Obch. zák., nie je zmluvnou pokutou, a preto nespadá pod moderačné právo súdu upravené ust. § 301 Obch. zák.

Povinnosť platiť úrok z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku, bez ohľadu na to, čo omeškanie spôsobilo, pretože ide o objektívnu zodpovednosť. Výšku úroku z omeškania upravuje ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. Obchodný zákonník povinnosť platiť úrok z omeškania priamo ukladá, teda vzniká ex lege. I v prípade, ak by si zmluvné strany výslovne dohodli účtovanie úroku z omeškania osobitným účtovným dokladom, za vyúčtovanie by sa mohlo považovať aj uplatnenie takéhoto práva priamo v žalobe. Dovolací súd sa stotožnil s názorom vysloveným odvolacím súdom.

Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. Obchodný zákonník teda vymedzuje predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody a pokiaľ v konaní nie sú preukázané okolnosti vylučujúce zodpovednosť uvedené v § 374, má povinnosť uhradiť škodu ten, na strane ktorého došlo k porušeniu povinnosti, či už zo zmluvného vzťahu, alebo porušením zákonnej povinnosti za predpokladu, že sú splnené aj ostatné podmienky. Úprava náhrady škody je v Obchodnom zákonníku založená na princípe objektívnej zodpovednosti. To znamená, že strana, ktorá porušila svoju povinnosť, je povinná vždy škodu nahradiť bez ohľadu na to, či porušenie povinností, ktoré spôsobilo vznik škody, zavinila alebo nie.

Základom pre výpočet výšky úrokov z omeškania nemusí byť len výška čiastky, s platením ktorej je dlžník v omeškaní, ale aj iná čiastka.

S poskytnutím peňažných prostriedkov sa viaže aj povinnosť platiť úroky z úveru ( § 497 Obchodného zákonníka). Úroky v tomto prípade sú osobitnou peňažnou náhradou, súvisiacou s poskytnutím finančných prostriedkov. S omeškaním s úhradou úroku je možné požadovať platenie úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov ( § 369 v spojení s § 502 Obchodného zákonníka). Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku ( § 369 ods.1 Obchodného zákonníka), je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania. Pri úrokoch z poskytnutého úveru je možné pri omeškaní požadovať z týchto zmeškaných úrokov úroky z omeškania.

Od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva, alebo tento, alebo iný zákon (§ 344 OBZ). Zmluvné strany sa v rámci zmluvnej slobody môžu dohodnúť na tom, že jedna z nich alebo obidve sú oprávnené od zmluvy odstúpiť a zároveň si dohodnúť dôvody, kedy sú tak oprávnené urobiť. Táto dohoda nesmie však odporovať kogentným ustanoveniam zákona. Zákon ustanovuje možnosť odstúpenia od zmluvy predovšetkým pri omeškaní (napr. § 345 a nasl OBZ ), pri vadnom plnení (napr. § 436 ods. 1OBZ) a iných prípadoch (napr. §547 ods. 5 OBZ). Ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom, kupujúci si môže zvoliť medzi nárokmi taxatívne uvedených v § 436 ods.1 písm. a/, b/, c/, d/, OBZ, ak voľbu vykoná v lehote uvedenej v ods. 2 cit ustanovenia, t. j., ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Zmena voľby práva je prípustná len vtedy, ak sa ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo, že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to požiada predávajúceho bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámi túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo, ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny. Ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote stanovenej týmto zákonom, má nároky z vád ako pri nepodstatnom porušení zmluvy podľa § 437 a nasl. OBZ.