Ak možno obchodné zvyklosti vymedziť ako ustálenú obchodnú prax, neznamená to ešte, že každé zaužívané pravidlo správania účastníkov obchodných vzťahov musí predstavovať obchodnú zvyklosť. Nebude tomu tak najmä v prípadoch opakovaného porušovania práv a povinnosti (či už subjektívnych alebo objektívnych), nakoľko je pojmovo vylúčené, aby pravidlo správania, ktoré je v rozpore so zákonom či zmluvnou úpravou, bolo spôsobilé nadobudnúť formu obchodnej zvyklosti.
Porušovanie povinnosti splniť včas a riadne záväzok, aj keby išlo o jav dlhotrvajúci a rozšírený v celom odvetví, nemožno považovať za obchodnú zvyklosť. Skutočnosť, že príčinou omeškaných platieb je platobná neschopnosť dlžníkov, či už spôsobená čímkoľvek, nemôže na tomto závere nič zmeniť.
(rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 22. marca 2011, sp. zn. 32 Cdo 4932/2009)
Z rozhodnutia:
Podle obsahu spisu se žalobkyně domáhala žalobou po žalované zaplacení zákonných úroků z prodlení, které jí vyúčtovala za pozdní úhradu kupní ceny dodaného zdravotnického materiálu a služeb (dále též jen „zboží").
Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov
Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.
Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.
Zaregistrovať saUž som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium
