Registrácia domény www.v..sk obsahujúcej vo svojom názve registrovanú medzinárodnú známku je konaním v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, ktorým dochádza k nekalej súťaži (§ 44 ods. 2 písm. c/, písm. d/ Obchodného zákonníka)

 (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. 10. 2010, sp. zn. 3M Obdo 1/2009)

 Z odôvodnenia:

Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 05. 11. 2007, č. k. 16CbPv/9/2007-41 rozhodol tak, že odporca je povinný zdržať sa akéhokoľvek užívania označenia V.® a povinnosť zdržať sa používania internetovej domény druhého poradia www.v..sk, vo zvyšku súd návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Uviedol, že navrhovateľ sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia, a to uloženia odporcovi zdržať sa akéhokoľvek užívania označenia V.®, zdržať sa používania internetovej domény druhého poradia www.v..sk a zdržať sa dispozície s internetovou doménou druhého poradia www.v..sk, konkrétne zdržať sa jej prevodu, prenájmu a zástavy. V konaní bolo zrejmé, že navrhovateľ je majiteľom medzinárodných ochranných známok č. 568949 V. pre triedu 4, č. 7676766 V. pre triedu 25, č. 681690 pre triedu 25. Tiež bolo v konaní osvedčené, že odporca je majiteľom internetovej domény s doménovým menom v..sk. Súd v rozhodnutí ďalej uviedol, že odporca nie je v žiadnom zmluvou založenom právnom vzťahu s navrhovateľom (nemá teda súhlas navrhovateľa na používanie jeho ochranných známok akýmkoľvek spôsobom) ako majiteľom ochranných známok, preto predstavuje správanie sa odporcu také konanie, ktoré je v rozpore s § 24 a § 25 zákona o ochranných známkach. Návrh na predbežné opatrenie bol zamietnutý, pokiaľ ide žiadaný zákaz dispozície s doménou. V tomto smere navrhovateľ nijako neosvedčil svoje obavy o prevod domény odporcom na inú osobu.

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 16. 01. 2008 č. k. 43 Cob 393/07-128 rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti výroku potvrdil. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalovaný na používanie internetovej domény pod označením – v. – súhlas majiteľa ochrannej známky totožného znenia nemá. V odôvodnení rozhodnutia sa ďalej uvádza, že navrhovateľ je majiteľom slovnej ochrannej známky V., registrovanej Medzinárodným úradom v Ženeve pod číslom 568949 pre výrobu a distribúciu motorových olejov, mazacích olejov, výrobkov proti korózii, adhézie, lepidiel a iných chemikálii spojených s petrochemickým priemyslom. Aj keď mal navrhovateľ pre územie SR zabezpečenú distribúciu svojich výrobkov pod označením ochrannej známky V. spoločnosťou S. V. a. s. B. a aj spoločnosťou odporcu V., s.r.o., v čase podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia už tieto zmluvné vzťahy medzi navrhovateľom a oboma spoločnosťami neexistovali, pretože navrhovateľ s nimi prerušil kontakty a distribučnú zmluvu uzavrel s treťou osobou, ktorej dal súhlas na predaj a distribúciu výrobkov pod ochrannou známkou V.. Odporcovi navrhovateľ takýto súhlas na distribúciu nedal. Ak teda odporca ponúkal na svojej internetovej stránke www.v..sk výrobky pod ochrannou známkou navrhovateľa bez jeho súhlasu, postupoval v rozpore s ustanoveniami § 24 a § 25 zákona o ochranných známkach, v dôsledku čoho mohlo dôjsť k porušeniu práv navrhovateľa ako majiteľa ochrannej známky slovnej V. pre výrobky zaradené do triedy 4 medzinárodného triednika. Konanie odporcu vykazuje podľa odvolacieho súdu aj znaky konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže, pričom takéto konanie je spôsobilé privodiť navrhovateľovi materiálnu, ako aj nemateriálnu ujmu.

Rozhodnutia súdov oboch stupňov nadobudli právoplatnosť 18. 02. 2008.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky podaním zo dňa 10. 02. 2009, na podnet účastníka konania (odporcu) podal mimoriadne dovolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu. Navrhol uvedené súdne rozhodnutia zmeniť tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý bol doručený súdu 20. 09. 2007, zamietne. Mimoriadne dovolanie bolo podané podľa § 243e ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.

Napadnutými rozhodnutiami bol podľa názoru generálneho prokurátora porušený zákon, keďže sa súdy dostatočne neriadili ust. §§ 1 až 3 O. s. p, §§ 75 ods. 2 a 76 ods. 1 písm. h/ O. s. p., §§ 25 ods. 1, 26b ods.1 a § 27 ods. 1, ods. 2 zákona o ochranných známkach.

V mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor poukázal na to, že procesný inštitút predbežného opatrenia vo veciach práva duševného vlastníctva má umožňovať rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný zásah súdu. Zároveň má toto dočasné rozhodnutie slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie o predbežnom opatrení však nemá prejudikovať výsledok konania a ani samo osebe nemôže opodstatňovať záver o porušení práv k predmetom práva duševného vlastníctva.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky uviedol, že dôvodnosť nároku na ochranu možno v rámci práv duševného vlastníctva v oblasti ochranných známok v dostatočnej miere preukázať zápisom ochrannej známky do registra ochranných známok vedených na Úrade priemyselného vlastníctva v Banskej Bystrici. Avšak táto skutočnosť ešte sama osebe nepreukazuje aj nebezpečenstvo priamo hroziacej ujmy. Primárnou funkciou ochrannej známky je jej rozlišovacia funkcia, pričom je však nutné konštatovať, že táto rozlišovacia schopnosť je viazaná na tovary a služby, pre ktoré je ochranná známka registrovaná na území Slovenskej republiky v zmysle medzinárodného triednika tovarov a služieb a ktorých ochrana je jej registráciou zabezpečená. K zameniteľnosti jednotlivých označení môže dôjsť len v tom prípade, ak sú aj tovary a služby reprezentované kolidujúcimi označeniami spôsobilé byť vo vzájomnom strete v rámci existujúceho spotrebiteľského trhu. Z tohto dôvodu je okrem nevyhnutnosti osvedčenia neoprávnenosti zásahu, potrebné preukázať aj osvedčenie nevyhnutnosti oprávnenosti úpravy pomerov účastníkov k zamedzeniu vzniku ujmy oprávneného. Táto skutočnosť vyplýva zo znenia § 75 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 76 ods. 1 písm. h/ O. s. p., podľa ktorého predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi, aby sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.

V mimoriadnom dovolaní je zdôraznená tá skutočnosť, že navrhovateľ je držiteľ a majiteľ medzinárodných ochranných známok č. 568949 V., pre triedu 4, č. 7676766 V. pre triedu 25, č. 681690 pre triedu 25. Na území Slovenskej republiky je však medzinárodná ochranná známka č. 568949 V. registrovaná len na obmedzené druhy tovarov z triedy 4, a to konkrétne k výrobkom na absorpciu zvlhčovania a zhutňovania prachu paliva, svetielkujúce (osvetľovacie materiály - sviečky a knôty). Ochrana majiteľa ochrannej známky spočíva v tom, že je chránený pred neoprávneným využívaním jeho označenia pri výrobe a distribúcii novovytvorených tovarov a služieb, teda produktov, ktoré boli vytvárané bez ingerencie majiteľa ochrannej známky a bez príslušného licenčného oprávnenia na ich označovanie registrovanou ochrannou známkou. O tento prípad sa v danej veci nejedná, a preto mu nie je potrebné poskytovať ochranu.

Generálny prokurátor ďalej uviedol, že z napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že odporca sa mal dopustiť konania, ktoré bolo podkladom pre vydanie predbežného opatrenia, a ktoré osvedčovalo naliehavý právny a ekonomický záujem navrhovateľa tým spôsobom, že na internetovej stránke www.v..sk. uvádzal, že je spoločnosťou zaoberajúcou sa obchodovaním s automobilovými mazivami a priemyselnými mazivami a okrem iných výrobkov vo svojej ponuke ponúka aj produkty s označením V. ® - ako oleje a mazivá, ktoré sú vyrábané navrhovateľom.

Podľa názoru generálneho prokurátora, práva majiteľa ochrannej známky vyplývajúce mu z § 24, § 25 zákona o ochranných známkach, sú v zmysle tohto zákona v § 27 obmedzené inštitútom vyčerpania práv, ktorý hovorí, že majiteľ ochrannej známky nemá právo zakázať tretím osobám jej používanie na tovare, ktorý bol s touto ochrannou známkou uvedený na trh v Slovenskej republike samotným majiteľom alebo s jeho súhlasom. Súhlasom majiteľa ochrannej známky sa v tomto prípade myslí, že predmetné tovary označované jeho ochrannou známkou sú uvedené na trh s jeho súhlasom. Tento súhlas nie je potrebný na každý ďalší následný predaj predmetného tovaru. Jedná sa len o primárny súhlas uvedenia na trh v Slovenskej republike v zmysle § 27 ods. 1 alebo na trh Európskej únie v zmysle § 27 ods. 2 zákona o ochranných známkach. Skutočnosť, ktorá bola osvedčená aj v podaní samotného navrhovateľa, že odporca sa dopúšťa nekalosúťažného konania tým, že originálne tovary označené ochranou známkou č. 568949 vo vlastníctve navrhovateľa uvádza na trh bez súhlasu navrhovateľa, je v rozpore s touto doktrínou.

Generálny prokurátor má za to, že navrhovateľ nepreukázal nadobudnutie tovaru označeného V. ® zo strany odporcu neoprávnene, a teda v zmysle doktríny „vyčerpania práv“ nemohol brániť v jeho ďalšej distribúcii. Navrhovateľ v konaní o nariadení predbežného opatrenia vo veci žiadnym spôsobom nepreukázal, či a ako došlo k porušeniu primárneho súhlasu na distribúciu tovarov a služieb. Z dôkazov predložených navrhovateľom nevyplýva, z akého dôvodu má za to, že na odporcu sa zákonná výnimka podľa § 27 zákona o ochranných známkach nevzťahuje. Napadnuté súdne rozhodnutia preto spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci.

Na základe zistených skutočností sú podľa generálneho prokurátora splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. a podanie mimoriadneho dovolania zo strany generálneho prokurátora si vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníkov konania, ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Navrhovateľ vo svojom stanovisku k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že nesúhlasí s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Jeho podanie považuje za neodôvodnené, nejednoznačné a miestami za nezrozumiteľné. Má za to, že generálny prokurátor pri podaní mimoriadneho dovolania výrazne čerpal z odvolania odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica a nanovo predkladá stanoviská odporcu. Navrhovateľ sa domnieva, že v danom prípade bol dostatočne odôvodnený jeho naliehavý právny záujem a naliehavá potreba dočasnej úpravy vzťahov s odporcom podľa § 74 a § 76 O. s. p. Navrhovateľ mal dôvodnú obavu, že odporca v priebehu konania vykoná také opatrenia, aby sa vyhol dôsledkom súdneho rozhodnutia, a to vrátane prevodu domény na tretiu osobu. V tejto súvislosti chce navrhovateľ poukázať na ustanovenie § 26 ods. 2 zákona č. 55/1997 Z. z.

K tvrdeniam generálneho prokurátora navrhovateľ ďalej uvádza, že odporca sa aj po ukončení spolupráce s navrhovateľom prezentoval ako oficiálny distributér produktov označených ochrannými známkami V.. Odmietal uvoľniť doménu www.v..sk, ktorú nadobudol v rozpore so svojimi zmluvnými povinnosťami. Keď bol odporca podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nútený spomínanú doménu vypnúť, preniesol jej obsah na - v čase podania žaloby vo veci samej - aktívne internetové stránky www.v.n.sk, kde naďalej bezdôvodne a neoprávnene používal všeobecne známu medzinárodnú ochrannú známku žalobcu č. 681 690 (obrazová ochranná známka farebného V) pre triedu 25 medzinárodného triedenia, s právom prednosti od 26. 09. 1997, a všeobecne známe medzinárodné ochranné známky V., a to zásadne vždy mimo tovaru, keďže sa jedná o elektronické médium. Navrhovateľ považuje za potrebné uviesť, že už samotná špekulatívna registrácia a blokovanie domény www.v..sk plno obsahujúcej vo svojom názve všeobecne známu medzinárodnú ochrannú známku, ktorej majiteľom je navrhovateľ, je konaním v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže, pričom v tomto prípade túto doménu nedobromyseľne nadobudol bývalý distribútor produktov označených ochrannou známkou V., ktorý veľmi dobre vedel, že týmto môže navrhovateľovi spôsobiť vážne škody a stratu zisku pri distribúcii výrobkov uvedenej značky, a akú hodnotu a dôležitosť má pre navrhovateľa.

Navrhovateľ ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že v návrhu na vydanie predbežného opatrenia okrem iného požadoval zdržať sa akéhokoľvek užívania označenia V.®. Tým však nemal v úmysle zabráneniu výkonu práv odporcu v intenciách § 27 ods. 1 a 2 zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach vo vtedy platnom znení, čo by ani nebolo právne možné. Má za to, že text doručeného mimoriadneho dovolania navodzuje dojem, že generálny prokurátor študoval len podania odporcu a stotožnil sa s jeho argumentáciou bez toho, aby zobral do úvahy argumentáciu navrhovateľa a ochranu jeho práv a oprávnených záujmov. Generálny prokurátor sa podľa navrhovateľa vo svojom podaní vôbec nezaoberal inštitútom nekalej súťaže, lebo inak by musel dospieť k záveru, že odporca naplnil jednak všeobecnú skutkovú podstatu nekalosúťažného konania (§ 44 Obchodného zákonníka), jednak zvláštne skutkové podstaty nekalej súťaže: klamlivé označovanie tovaru a služieb, vyvolávanie nebezpečenstva zámeny a parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa. Vo vzťahu k spotrebiteľom, ako aj vo vzťahu k navrhovateľovi naplnil odporca aj zvláštnu skutkovú podstatu nekalej súťaže klamlivej reklamy podľa § 45 Obchodného zákonníka, lebo sa naďalej lživo prezentoval ako oficiálny distributér navrhovateľa, aj keď dobre vedel, že ním už nie je. Navrhovateľ vo svojom stanovisku uviedol, že v prípade, ak by sa generálny prokurátor zaoberal aj týmito podstatnými faktami, tak by nikdy nebolo došlo k podaniu tohto mimoriadneho dovolania.

Odporca vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že generálny prokurátor neakceptoval porušenie O. s. p. ním označené v podnete v časti a), t. j. že neúplnými výrokmi súdov obidvoch stupňov boli porušené procesné ustanovenia § 76 ods. 3 a § 166 ods. 1 druhej vety O. s. p., ktoré odporca následne rozviedol na druhej strane podnetu v časti Ad a). Toto porušenie zákona generálny prokurátor nezapracoval do svojho mimoriadneho dovolania, čo považuje za nedostatok. V súlade so svojim podnetom zo dňa 18. 04. 2008 má za to, že aj v tomto došlo k porušeniu zákona a bolo ho potrebné pojať do mimoriadneho dovolania. K ostatným dôvodom mimoriadneho dovolania odporca nemá výhrady.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O. s. p.), po tom, čo dal možnosť účastníkom sa k mimoriadnemu dovolaniu vyjadriť (§ 243i ods. 1 O. s. p.), po zistení, že sú splnené procesné podmienky mimoriadneho dovolania, preskúmal napadnuté rozhodnutia súdov v rozsahu, v ktorom boli ich výroky napadnuté, zistil, že mimoriadne dovolanie bolo podané nedôvodne, preto ho zamietol (§ 243b ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.).

Podľa ustanovenia § 243e ods. 1 O. s. p., ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní z popísaného skutkového stavu vyvodil, že rozhodnutia spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci, nakoľko súdy sa dostatočne neriadili §§ 75 ods. 2 a 76 ods. 1 písm. h/ O. s. p., §§ 25 ods. 1, 26b ods. 1 a § 27 ods. 1, ods. 2 zákona o ochranných známkach.

Podľa § 75 ods. 2 O. s. p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.

Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, aby sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva (§ 76 ods. 1 písm. h/ O. s. p.).

Bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nikto nesmie používať označenie zhodné alebo zameniteľné s jeho ochrannou známkou pre rovnaké alebo podobné tovary alebo služby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná do registra, ani označenie zhodné alebo zameniteľné s jeho ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré síce nie sú podobné tým, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, ale ide o ochrannú známku, ktorá má v Slovenskej republike dobré meno a jeho používanie by nepoctivo ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky, alebo by im bolo na ujmu. Rovnako nemôže používať toto označenie v spojení s týmito tovarmi alebo službami, najmä umiestňovať ho na tovary alebo na ich obaly, ponúkať alebo uvádzať na trh takto označené tovary alebo ich obaly, prípadne ich skladovať na tento účel, dovážať alebo vyvážať tovary alebo obaly s týmto označením alebo používať toto označenie v obchodnom styku, korešpondencii alebo v reklame (§ 25 ods. 1 zákona o ochranných známkach).

Podľa § 26b ods. 1 zákona o ochranných známkach pri ochrane práv podľa tohto zákona môže súd predbežným opatrením ukladať rovnaké povinnosti, ako v rozhodnutí vo veci samej, ak oneskorenie môže oprávnenej osobe spôsobiť ťažko napraviteľnú majetkovú či nemajetkovú ujmu.

Dovolací súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné poskytovať ochranu k predmetu práva duševného vlastníctva. V oblasti medzinárodného práva verejného pre sféru duševného vlastníctva má nezastupiteľnú úlohu Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva, vrátane obchodu s imitovaným tovarom (TRIPS), ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Dohody o zriadení Svetovej obchodnej organizácie. Výsledkom je spojenie základných princípov GATT (t. j. zásad národného zaobchádzania a doložky najvyšších výhod) so základnými ustanoveniami hlavných medzinárodných dohôd, ktoré upravujú ochranu duševného vlastníctva. Dohoda pokrýva všetky kategórie duševného vlastníctva a pre každú z nich obsahuje podrobné ustanovenie o hmotnoprávnej ochrane až po vynútiteľnosť a urovnávanie sporov. Spoločenstvo a jeho členské štáty ratifikovali túto dohodu a aj Slovenská republika k dohode pristúpila 01. 01. 1996. Slovenská republika dosiahla v tejto oblasti úplnú kompatibilitu s legislatívou EÚ dňa 14. 01. 2000, kedy ratifikovala aj dohovory WIPO z roku 1996. Je nesporné, že navrhovateľ je držiteľ a majiteľ medzinárodných ochranných známok č. 568949 V., pre triedu 4, č. 679766 V. pre triedu 25, č. 681690 dvojfarebné „V“ pre triedu 25. Ide o ochranné známky, ktorým sa poskytuje ochrana podľa zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach, ktorý prihliada k zásadám Smernice Rady Európskych spoločenstiev č. 89/104 o ochranných známkach. Úroveň ochrany práv duševného vlastníctva tak v Slovenskej republike dosahuje štandard ochrany vyplývajúci z Dohody TRIPS, ktorá je súčasťou oznámenia č. 152/2000 Z. z. Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o podpísaní Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie). Z uvedeného vyplýva záväzok pre Slovenskú republiku, že ochráni práva majiteľa všeobecne známych označení.

Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľ mal naliehavý právny a ekonomický záujem na tom, aby nedochádzalo k porušovaniu práv k jeho ochranným známkam a ku konaniu nekalej súťaže narušujúcej pokojný stav zo strany odporcu. Tento naliehavý právny a ekonomický záujem na vydanie predbežného opatrenia navrhovateľ zdôvodnil vo svojom podaní tým, že zatiaľ čo odporca neoprávnene využíva pre svoje podnikanie výhody svetovo presláveného označenia V. (tzn. všeobecne známej ochrannej známky) a farebného „V“, navrhovateľ musel čeliť odmietaniu uzavretia distribučných zmlúv s novým predajcom. Takéto konanie považoval navrhovateľ za konanie, ktorým mu hrozilo nebezpečenstvo vzniku ťažko napraviteľnej majetkovej (strata tržieb, strata trhu, strata bezprostredných distribútorov a odberateľov) i nemajetkovej (strata goodwilu, erodovanie známkovej ochrany) ujmy. V tejto súvislosti poukazuje dovolací súd na § 25 ods. 1 zákona o ochranných známkach, podľa ktorého bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nikto nesmie používať označenie zhodné alebo zameniteľné s jeho ochrannou známkou v obchodnom styku, korešpondencii alebo v reklame. Je nepochybné, že odporca umiestňoval na internetovej stránke www.v..sk ochranné známky č. 568949 a č. 679766 (slovné označenie „V.“), č. 681 690 (dvojfarebné „V“), a to bez súhlasu jej držiteľa a majiteľa, ktorým je navrhovateľ. Odporca tak konal v rozpore s doktrínou vyčerpania práv podľa § 27 zákona o ochranných známkach, nakoľko ochrannú známku používal pri informovaní o ponuke svojich tovarov, ale aj ako svoju reklamu. Podľa doktríny vyčerpania práv majiteľ ochrannej známky nemá právo zakázať tretím osobám jej používanie na tovare, ktorý bol s touto ochrannou známkou uvedený na trh v Slovenskej republike (v členskom štáte Európskej únie alebo v inom štáte tvoriacom Európsky hospodársky priestor) samotným majiteľom alebo s jeho súhlasom. O tento prípad v danej veci nejde, z ktorého dôvodu uplatnenie § 27 zákona o ochranných známkach je neprípustné.

Opodstatnenosti návrhu na vydanie predbežného opatrenia prispieva i § 26 ods. 2 zákona o ochranných známkach, podľa ktorého majiteľ všeobecne známej ochrannej známky zapísanej do registra môže práva podľa odseku 1 uplatniť bez ohľadu na zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, ak by použitie všeobecne známej ochrannej známky na iných tovaroch alebo službách poukazovalo na spojitosť medzi takto označenými tovarmi alebo službami a majiteľom všeobecne známej ochrannej známky a záujmy jej majiteľa by sa mohli takýmto používaním poškodiť.

Dovolací súd k tejto veci a záverom mimoriadneho dovolania považuje za potrebné poukázať i na skutočnosť, že registrácia domény www.v..sk obsahujúcej vo svojom názve registrovanú medzinárodnú známku je konaním v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, ktorým dochádza k nekalej súťaži (§ 44 ods. 2 písm. c/, písm. d/ Obchodného zákonníka). Dovolací súd zároveň konštatuje, že napadnuté výroky súdnych rozhodnutí nesmerovali proti zabráneniu výkonu práv odporcu podľa § 27 ods. 1, ods. 2 zákona o ochranných známkach. V tomto smere odôvodnenie mimoriadneho dovolania nekorešponduje s napadnutými obmedzujúcimi výrokmi súdov, ktorých správnosť je predmetom posúdenia v tomto konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku.

Podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p., mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Na rozdiel od stanoviska a právneho hodnotenia v mimoriadnom dovolaní, dovolací súd dospel k záveru, že oba súdy rozhodli správne a vec správne právne posúdili. Vychádzajúc z týchto dôvodov dovolací súd mimoriadne dovolanie zamietol podľa § 243b ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.

Úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov dovolacieho konania podľa ustanovenia § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243b ods. 4 O. s. p., § 224 ods. l a § 148a ods. 2 O. s. p. za 1x úkon právnej služby (vyjadrenie) po 55,49 Eur a 1x režijný paušál po 7,21 Eur podľa ust. § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/ a § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, t. j. celkom trovy dovolacieho konania v sume 62,70 Eur.