Dôvodová správa
- A. Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).
Z Rámcového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na VIII. volebné obdobie vyplynula v priebehu III. štvrťroku 2021 pre rezorty Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky legislatívna úloha a to pripraviť nový Zákon o registri trestov, z dôvodu transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/884 zo 17. apríla 2019, ktorou sa mení rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV, pokiaľ ide o výmenu informácií o štátnych príslušníkoch tretích krajín a pokiaľ ide o Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS), a ktorou sa nahrádza rozhodnutie Rady 2009/316/SVV (ďalej len „smernica“).
Dňa 17. apríla 2019 nadobudlo účinnosť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/816, ktorým sa zriaďuje centralizovaný systém na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (ECRIS-TCN), s cieľom doplniť Európsky informačný systém registrov trestov, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1726 (ďalej len „nariadenie“). Toto nariadenie upravuje spracúvanie informácií o totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín ako aj občanov Európskej únie, ktorí sú zároveň štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, ktorí boli odsúdení v členských štátoch, s cieľom identifikovať členské štáty, v ktorých boli odsúdenia vynesené. Nariadením sa ďalej zriaďuje systém na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie o predchádzajúcich odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a stanovujú sa podmienky využívania systému ECRIS-TCN ústrednými orgánmi členských štátov na získanie informácií o takýchto predchádzajúcich odsúdeniach prostredníctvom systému ECRIS zriadeného rozhodnutím Rady 2009/316/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) podľa článku 11 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV, ako aj podmienky využívania systému ECRIS-TCN Eurojustom, Europolom a Európskou prokuratúrou.
V súvislosti s vyššie uvedenou smernicou, nariadením a s poukazom na uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 491 z 2. októbra 2019 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc bolo ministrovi spravodlivosti uložené v zmysle bodu B.14. predložiť na rokovanie vlády návrh právneho predpisu, ktorým sa zabezpečí prebratie smernice a zároveň sa v bode C.2. odporučilo generálnemu prokurátorovi spolupracovať s ministrom spravodlivosti pri preberaní smernice.
Primárnym cieľom návrhu zákona je teda implementácia nariadenia a transpozícia smernice. Taktiež sa transponuje rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi v platnom znení a rámcové rozhodnutie Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadňovaní odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní.
Kľúčovú zmenu predstavuje minimalizácia počtu oprávnených subjektov a účelov pre poskytovanie odpisu registra trestov, predovšetkým s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 15/06-95, ktorý poukazuje na nedôvodnosť široko nastaveného rozsahu preukazovania miery bezúhonnosti. Súčasne sa v súlade s predchádzajúcou vetou, judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a zavedenou praxou explicitne stanovuje obsah špecializovaného výpisu z registra trestov, výpisu z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou podľa osobitného predpisu a odpisu registra trestov pre vybrané povolania. Cieľom návrhu zákona je zúžiť okruh subjektov, ktoré v zmysle príslušných právnych predpisov vyžadujú na preukázanie bezúhonnosti údaje z odpisu registra trestov a oboznamujú sa s nimi. Samotné posudzovanie žiadostí v platnej právnej úprave odpisu registra trestov je personálne, časovo a ekonomicky náročné, a problémom sa javí byť aj kvalifikované posúdenie jednotlivých trestných činov vo vzťahu k posudzovanému úseku výkonu verejnej správy. V rámci výkonu verejnej správy sa v jednotlivých oblastiach a úsekoch verejnej správy rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, pričom zmena právneho postavenia osoby je v mnohých prípadoch viazaná na preukázanie bezúhonnosti. Návrhom zákona sa docieli, že osoba, ktorá nie je v zmysle právnych predpisov upravujúcich konkrétny úsek výkonu verejnej správy bezúhonná, nebude môcť nadobudnúť nové práva a osobe, ktorá požíva určité oprávnenie, po strate bezúhonnosti takéto oprávnenie zanikne.
Nakoľko je nevyhnutné zosúladiť potrebu poskytovania špecializovaných výpisov na iný účel ako trestné konanie, dochádza návrhom zákona k zjednoteniu podmienok bezúhonnosti, a to s poukazom na európsku legislatívu, napr. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV.
V neposlednom rade návrh zákona upravuje okruh subjektov, ktoré môžu žiadať o odpis registra trestov, zužuje okruh právnych predpisov, v zmysle ktorých sa vyžaduje odpis registra trestov, nakoľko pre účely konkrétneho osobitného predpisu postačuje výpis z registra trestov, výpis z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou podľa osobitného predpisu alebo špecializovaný výpis z registra trestov. Zjednotením výpočtu trestných činov sa zohľadňujú podmienky bezúhonnosti pre vybrané úseky verejnej správy, čo znamená, že určitá skupina trestných činov je pre konkrétny právny vzťah vymedzená dostatočne a presne. Výsledkom je jednoduchší a prehľadnejší postup pri posudzovaní splnenia podmienok bezúhonnosti, a to nielen pre správne orgány, ale aj pre účastníkov správneho alebo obdobného konania.
Detailné odôvodnenie všetkých navrhovaných zmien je uvedené v osobitnej časti dôvodovej správy.
Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť návrhu zákona navrhuje od 1. júla 2023. Oddelená účinnosť návrhu zákona v časti vydávania nových typov verejných listín sa navrhuje od 1. januára 2026, z dôvodu predpokladanej dĺžky obstarania nového informačného systému evidencie odsúdených osôb a zosúladenia osobitných predpisov jednotlivých oprávnených orgánov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, pozitívne vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe a pozitívne vplyvy služieb verejnej správy na občana. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie a vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona bol predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania a rokovania Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky dňa 14. februára 2023. Vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila návrh zákona 22. februára 2023.
- B. Osobitná časť
K Čl. I
K § 1
Generálna prokuratúra plní úlohy pri získavaní, zhromažďovaní, spracúvaní a výmene údajov, uschovávaní a poskytovaní informácií, vrátane citlivých informácií o osobách právoplatne odsúdených súdmi v trestnom konaní, ako aj o osobách, proti ktorým bolo prokurátormi alebo súdmi právoplatne podmienečne zastavené trestné stíhanie. Súčasťou registra trestov sú aj informácie o zmieroch schválených v trestnom konaní. Právoplatné podmienečne zastavené trestné stíhanie a schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania prokurátorom prokuratúry Slovenskej republiky alebo súdom Slovenskej republiky síce nemajú povahu odsudzujúceho rozsudku, avšak ich evidencia je potrebná pre orgány činné v trestnom konaní a súdy v prípadnom novom trestnom stíhaní tej istej osoby. Generálna prokuratúra realizuje prostredníctvom registra trestov činnosti na účely trestného konania, civilného procesu, správneho súdneho procesu alebo správneho konania, ochrany a bezpečnosti štátu a osvedčovania bezúhonnosti a spoľahlivosti osoby.
Návrh zákona používa v súvislosti s registrom trestov primárne pojem „informácie“ čo zodpovedá terminológii právne záväzných aktov Európskej únie regulujúcich výmenu informácií o odsúdeniach medzi členskými štátmi. Z hľadiska Európskej dátovej stratégie a súvisiacimi platnými i pripravovanými právne záväznými aktmi EÚ, a tiež v nadväznosti na platné a účinné znenie zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov je pod pojem „informácie“ potrebné zahrnúť aj pojem „údaje“, s ktorými pracujú uvedené dokumenty, či právne predpisy regulujúce e-Government. To znamená, že informácia je pojmom, ktorý je na účely návrhu zákona pojmom širším ako pojem údaje a je preto potrebné rozlišovať, ktoré informácie sa môžu subsumovať pod pojem „údaje“ z dôvodu kategorizácie a následného zápisu v evidencii registra trestov štruktúrovaným spôsobom alebo voľným prepisom.
Zmyslom použitia údajov a informácií z evidencie registra trestov je predovšetkým konanie orgánov činných v trestnom konaní a súdov, ako aj ich využitie v systéme opatrení boja proti medzinárodnému organizovanému zločinu, terorizmu, extrémizmu a všeobecne v boji proti zločinnosti. Poskytovanie údajov a informácií sa týka nielen orgánov Slovenskej republiky, ale aj ústredných orgánov iných členských štátov Európskej únie a justičných orgánov iných štátov, ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Doposiaľ získané informácie o štátnych príslušníkoch tretích krajín neboli v rámci Európskej únie zhromažďované, ako je to pri štátnych príslušníkoch členských štátov, ale uchovávali sa len v tom členskom štáte, v ktorom bolo vynesené odsúdenie. Úplný prehľad o trestnej minulosti štátneho príslušníka tretej krajiny je preto s určitosťou možné získať len v tom prípade, že sa takéto informácie vyžiadajú zo všetkých členských štátov. Za týmto účelom bol vytvorený systém, prostredníctvom ktorého môže ústredný orgán členského štátu rýchlo a efektívne zistiť, ktoré iné členské štáty majú informácie z registra trestov o štátnom príslušníkovi tretej krajiny. Existujúci rámec ECRIS sa následne využije na zaslanie žiadosti o informácie z registra trestov daných členských štátov podľa Rámcového rozhodnutia Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi.
Cieľ poskytnúť občanom Európskej únie priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb osôb, si tiež vyžaduje úplné informácie o odsúdeniach občanov Európskej únie, ktorí sú zároveň aj štátnymi príslušníkmi tretej krajiny. Vzhľadom na možnosť, že tieto osoby sa môžu prezentovať tak, že majú jednu alebo viaceré štátne príslušnosti a že v odsudzujúcom členskom štáte alebo v členskom štáte štátnej príslušnosti sa môžu uchovávať rôzne odsúdenia, bolo potrebné do pôsobnosti nariadenia ECRIS-TCN zaradiť aj občanov Európskej únie, ktorí sú zároveň štátnymi príslušníkmi tretej krajiny. Vylúčenie takýchto osôb by malo za následok, že informácie uložené v systéme ECRIS-TCN by boli neúplné, čo by ohrozilo spoľahlivosť tohto systému. Keďže sú však takéto osoby občanmi Európskej únie, podmienky, za ktorých sa údaje o ich odtlačkoch prstov môžu začleniť do systému ECRIS-TCN, by mali byť porovnateľné s podmienkami, za ktorých sa môžu medzi členskými štátmi vymieňať údaje o odtlačkoch prstov občanov Európskej únie prostredníctvom systému ECRIS zriadeného rámcovým rozhodnutím 2009/315/SVV a rozhodnutím 2009/316/SVV. Preto sa musia údaje o odtlačkoch prstov týkajúce sa občanov Európskej únie, ktorí sú zároveň štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, začleniť do systému ECRIS-TCN, ak sa získali v súlade s vnútroštátnym právom počas trestného konania, pričom platí, že členské štáty by mali mať možnosť na takéto začlenenie použiť údaje o odtlačkoch prstov získané na iné účely ako na účely trestného konania, ak je takéto využitie prípustné podľa vnútroštátneho práva.
Informácie z registra trestov sa poskytujú oprávneným orgánom na účely, na ktoré ich oprávňuje osobitný predpis. Oprávnené orgány vrátane odkazov na príslušné osobitné predpisy sú uvedené v § 13, § 21 a § 30.
S ustanovením účelu poskytovania informácií z registra trestov súvisí aj potreba ustanoviť okruh subjektov, ktoré sú oprávnené informácie žiadať a ktorým ich možno poskytnúť. Osoba, ktorej sa údaje a informácie týkajú, bude oprávnená žiadať o výpis z registra trestov a bude môcť využiť právo nahliadať do elektronickej podoby záznamov registra trestov. Nebude však oprávnená žiadať o vydanie špecializovaného výpisu z registra trestov, odpisu registra trestov pre vybrané povolania a odpisu registra trestov, a to ani v prípade, ak ide o uchádzača o zamestnanie v bezpečnostnej službe alebo technickej službe alebo zamestnanca bezpečnostnej služby alebo technickej služby, alebo uchádzača o vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti na účely previerky bezúhonnosti a spoľahlivosti. Výpis z registra trestov budú môcť vyžadovať aj súdy, prokuratúra a orgány verejnej moci pre potreby iného ako trestného konania. Odpis registra trestov sa bude vydávať iba oprávneným orgánom uvedených v § 21 a § 30 návrhu zákona. V prípade, ak tak ustanoví osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, budú údaje a informácie z registra trestov poskytnuté súdom a justičným orgánom iných štátov alebo príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie.
Evidencia registra trestov sa vedie aj elektronickými prostriedkami v špecializovanom informačnom systéme, ktorého obsahom sú podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov údaje, osobné údaje a informácie, vrátane citlivých informácií, ktorých spracúvanie je nevyhnutné z dôvodu verejného záujmu na základe § 16 ods. 2 písm. g) v spojitosti s § 17 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“), Nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry alebo Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20.4.1959 (ETS 30), ktorým je Slovenská republika viazaná, ktoré sú primerané vzhľadom na sledovaný cieľ, rešpektujú podstatu práva na ochranu osobných údajov a ustanovujú vhodné a konkrétne opatrenia na zabezpečenie základných práv a právom chránených záujmov dotknutej osoby. Prevádzkovateľom na účel spracúvania osobných údajov v registri trestov môže byť len štátny orgán. Spracúvať osobné údaje týkajúce sa uznania viny za spáchanie trestného činu alebo priestupku alebo súvisiacich bezpečnostných opatrení možno len na základe osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Zároveň sa v tomto ustanovení odkazuje na čl. 9 ods. 2 písm. g) a čl. 10 Nariadenia 2016/679, čo sa vzťahuje na situácie upravené v tomto zákone, keď sa budú údaje z registra trestov poskytovať na „iné účely ako je trestné konanie“.
K § 2
Generálna prokuratúra plní úlohy ústredného orgánu pre výmenu informácií o odsúdeniach a ostatných súvisiacich rozhodnutiach s inými členskými štátmi Európskej únie a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska. Generálna prokuratúra prevádzkuje Európsky informačný systém registra trestov (ECRIS) pre výmenu údajov medzi ústrednými orgánmi členských štátov a zabezpečuje plnenie legislatívnych a technických úloh súvisiacich s riešením problematiky štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (Third country nationals – TCN). Generálna prokuratúra spolupracuje s orgánmi Európskej únie, členskými štátmi a agentúrou eu-LISA, ako aj s ďalšími subjektmi v rámci medzinárodnej spolupráce pri výmene údajov o odsúdeniach a ďalších súvisiacich rozhodnutiach.
S poukazom na Dohodu o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie rámcuje nové partnerstvo Európskej únie so Spojeným kráľovstvom najmä Dohoda o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej (ďalej len „Dohoda o obchode a spolupráci“), ktorá stanovuje aj nový rámec presadzovania práva a justičnej spolupráce v trestnoprávnych a občianskych veciach. Podľa Hlavy IX Dohody o obchode a spolupráci je cieľom umožniť výmenu informácií z registra trestov medzi členskými štátmi na jednej strane a Spojeným kráľovstvom na strane druhej a zároveň sa dopĺňa článok 13 a článok 22 ods. 2 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach a jeho dodatkové protokoly zo 17. marca 1978 a z 8. novembra 2001 a nahrádza sa článok 22 ods. 1 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach doplnený článkom 4 jeho dodatkového protokolu zo 17. marca 1978. Takýmto spôsobom je zachované dlhodobé partnerstvo a spolupráca i napriek vystúpeniu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie. Samotné vyhlásenie Slovenskej republiky k Dohode o obchode a spolupráci subsumuje presadzovanie práva a justičnú spoluprácu v trestných veciach, v zmysle ktorého sa oznamuje Register trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky ako ústredný orgán zodpovedný za výmenu informácií z registra trestov podľa hlavy IX [Výmena informácií z registra trestov] a za výmenu informácií uvedených v článku 22 ods. 2 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20.4.1959 (ETS 30).
Za účelom elektronickej výmeny informácií z registra trestov v súlade so smernicou sa zaviedol decentralizovaný systém informačných technológií založený na databázach registrov trestov v každom členskom štáte – systém ECRIS. Jeho súčasťou je referenčné vykonávanie systému ECRIS a spoločná komunikačná infraštruktúra medzi ústrednými orgánmi, ktorá poskytuje šifrovanú sieť. S cieľom zabezpečiť dôvernosť a integritu informácií z registra trestov zasielaných iným členským štátom sa uplatňujú vhodné technické a organizačné opatrenia, pričom sa zohľadňuje aktuálny technologický vývoj, náklady na vykonávanie a riziká spojené so spracúvaním informácií. Všetky údaje z registra trestov sa uchovávajú len v databázach prevádzkovaných členskými štátmi. Ústredné orgány členských štátov nemajú priamy prístup k databázam registrov trestov iných členských štátov. Za referenčné vykonávanie systému ECRIS a uchovávanie databáz, zasielanie a prijímanie informácií z registra trestov zodpovedá dotknutý členský štát. Agentúra Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA), zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1726, poskytuje členským štátom podporu v súlade so svojimi úlohami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/816. Za prevádzku spoločnej komunikačnej infraštruktúry zodpovedá Komisia Európskej únie. Táto infraštruktúra musí spĺňať nevyhnutné bezpečnostné požiadavky a plne zodpovedať potrebám systému ECRIS.
Generálna prokuratúra využíva informačno-komunikačné technológie a v rozsahu potrebnom na plnenie úloh môže získavať údaje a informácie z informačných systémov verejnej správy a z matriky. Rozhodujúce údaje a informácie však vyplývajú z rozhodnutí súdov a prokurátorov.
K § 3
V tomto ustanovení sa vymedzujú podklady evidencie, ktorými súd a prokuratúra na účely evidencie v registri trestov oznamujú generálnej prokuratúre informácie o trestných činoch a o konkrétnych osobách, ako aj povinnosti uvedených orgánov vo vzťahu k registru trestov. Povinnosti ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie a justičných orgánov iných štátov vyplývajú z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republiky viazaná.
Podkladom evidencie v registri trestov sú trestný list súdu a jeho oznámenie o priebehu alebo o zmenách výkonu trestu, správa súdu alebo prokuratúry o podmienečnom zastavení trestného stíhania a dodatočná správa o priebehu skúšobnej doby a správa súdu alebo prokuratúry o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania. Tieto písomnosti zasielajú do registra trestov súdy a prokuratúry, ktoré rozhodovali v prvom stupni a to aj vtedy, ak sa uskutočnilo konanie o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch alebo ak sa na obvineného alebo odsúdeného vzťahuje amnestia alebo mu bola udelená milosť.
Podkladom evidencie je aj informácia ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie o odsúdení občana Slovenskej republiky podľa smernice, ako aj oznámenie súdu iného štátu o odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o odsúdení osoby, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
V navrhovanom ustanovení sa tiež reflektuje potreba evidovať v registri trestov aj údaje o osobách a nimi spáchaných trestných činoch získané z informácií ústredných orgánov iných členských štátov Európskej únie o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky súdom iného členského štátu Európskej únie, pričom na takéto odsúdenia sa hľadí ako na odsúdenia súdom Slovenskej republiky. Toto však neplatí, ak mestský súd Bratislava, na základe podnetu osoby, ktorej sa odsúdenie týka rozhodne inak. Pôjde najmä o prípady, ak bude dotknutá osoba, ktorej sa odsúdenie týka, namietať, že nejde o skutok, ktorý je trestným činom aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Takýto podnet na mestský súd Bratislava za účelom zosúladenia podkladov evidencie môže podať aj generálna prokuratúra.
K § 4 až 7
Náležitosti uvedených písomností, ktoré sú podkladom evidencie registra trestov, sú upravené tak, aby nemohlo dôjsť k zámene údajov o trestných činoch a o právoplatne odsúdenej fyzickej osobe alebo právoplatne odsúdenej právnickej osobe.
V § 4 ods. 1 písm. a) bod 6 návrhu zákona sa ustanovuje nová obligatórna náležitosť trestného listu, ktorou je identifikátor biometrických údajov, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny. Táto zmena reaguje na legislatívnu úpravu nariadenia, podľa ktorého by sa mali spočiatku vyobrazenia tváre v systéme ECRIS-TCN využívať iba na účely potvrdenia totožnosti štátneho príslušníka tretej krajiny z dôvodu identifikovania členského štátu alebo členských štátov, ktoré majú informácie o predchádzajúcich odsúdeniach daného štátneho príslušníka tretej krajiny. V budúcnosti by sa vyobrazenia tváre mohli využívať na automatizované porovnávanie biometrických údajov, ak sa splnia technické a politické požiadavky, ktorými sa to umožní. Komisia by po zohľadnení nevyhnutnosti a proporcionality, ako aj technického vývoja v oblasti softvéru na rozpoznávanie tvárí mala posúdiť dostupnosť a pripravenosť požadovanej technológie, než prijme delegovaný akt o využívaní vyobrazení tváre na účely identifikácie štátnych príslušníkov tretích krajín s cieľom identifikovať členské štáty, ktoré majú informácie o predchádzajúcich odsúdeniach uvedených osôb. Využívanie biometrických údajov je potrebné, pretože predstavuje najspoľahlivejšiu metódu na identifikáciu štátnych príslušníkov tretích krajín na území členských štátov, ktorí často nemajú doklady totožnosti ani iné prostriedky identifikácie, a umožňuje spoľahlivejšie porovnávanie údajov o štátnych príslušníkoch tretích krajín.
Povinnosť ustanoviť identifikátor biometrických údajov ako jednu z náležitostí trestného listu vychádza aj z ustanovenia § 207 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, podľa ktorého platí, že „Ak nemožno hodnoverne zistiť totožnosť osoby, ktorej má byť vznesené obvinenie, namiesto osobných údajov sa k uzneseniu o vznesení obvinenia priložia jej daktyloskopické odtlačky, obrazové záznamy, údaje o vonkajšom meraní tela, zvláštnych telesných znameniach a uvedie sa aj jej prezývka alebo iné označenie a podrobný opis osoby.“
Navrhované znenie § 4 písm. d) upravuje priraďovanie príznaku k trestnému činu, t. j. kritérium pri posudzovaní, či prítomnosť štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú oslobodení od povinnosti mať pri prekračovaní vonkajších hraníc víza na území členských štátov nepredstavuje bezpečnostné riziko, riziko z hľadiska nelegálneho prisťahovalectva alebo vysoké epidemiologické riziko. Na tento účel sa zriaďuje „Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia“ (ďalej len „ETIAS“), na základe ktorého sa posúdi, či sa cestovné povolenie pre štátneho príslušníka tretej krajiny udelí alebo zamietne. Samotné spracúvanie žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny je podmienené lustráciou aj v informačných systémoch Európskej únie (ECRIS), ktoré sú konzultované a sú overované s poukazom na obsah žiadosti žiadateľa, v ktorej okrem iného uvádza, či bol za posledných 15 rokov odsúdený za niektorý z trestných činov uvedených v prílohe Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240 z 12. septembra 2018, ktorým sa zriaďuje Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, (EÚ) č. 515/2014, (EÚ) 2016/399, (EÚ) 2016/1624 a (EÚ) 2017/2226 (Ú. v. EÚ L 236, 19.9.2018), a v prípade teroristických trestných činov za posledných 25 rokov, a ak áno, kedy a v ktorej krajine. Priradenie takéhoto príznaku k trestnému činu podľa uvedenej prílohy je kritériom pri overovaní a posudzovaní žiadosti štátnych príslušníkov tretích krajín, na základe ktorého má byť vydané cestovné povolenie pre vstup a pobyt pre určité kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín na území členských štátov. Interoperabilita medzi informačným systémom ETIAS a ďalšími informačnými systémami Európskej únie by sa mala zabezpečiť v plnom súlade s acquis Európskej únie, pokiaľ ide o základné práva. Ak sa na úrovni Európskej únie zriadi centralizovaný systém na identifikáciu členských štátov, ktoré majú k dispozícii informácie o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti, systém ETIAS by mal mať možnosť v ňom vyhľadávať. V prípade, že sa v rámci automatizovaného procesu spracúvania žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny prostredníctvom systému ETIAS dosiahla pozitívna lustrácia, overujú sa osobné údaje žiadateľa aj v informačnom systéme ECRIS. S poukazom na navrhované znenie § 4 písm. d) je možné zistiť, či bol žiadateľ o cestovné povolenie za posledných 15 rokov odsúdený za niektorý z trestných činov uvedených v prílohe nariadenia ETIAS, a v prípade teroristických trestných činov za posledných 25 rokov, a ak áno, kedy a v ktorej krajine.
Z dôvodov odstránenia akýchkoľvek pochybností o tom, aké podklady majú súdy a prokuratúra zasielať do registra trestov, sa v § 7 ods. 1 a 2 navrhuje ich taxatívne vymenovanie. V snahe zabezpečiť aktuálnosť evidencie sa ukladá súdom a prokuratúre povinnosť zasielať tieto písomnosti bezodkladne. Pre prípad, že súd alebo prokuratúra nesplnia povinnosť oznámiť, či sa odsúdený alebo obvinený v skúšobnej dobe osvedčil, navrhuje sa, aby si od nich generálna prokuratúra vyžiadala dodatočnú správu. Zmyslom tohto návrhu je chrániť osobu, ktorá splnila zákonom stanovené podmienky pre osvedčenie sa a z rôznych dôvodov nebolo o jej osvedčení rozhodnuté alebo oznámenie o osvedčení sa nebolo zaslané do registra trestov. Takáto úprava je potrebná aj s poukazom na § 92 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého, ak ide o odsúdenie na tresty uvedené v § 32 písm. b) až l) Trestného zákona, k zahladeniu dochádza ich vykonaním.
K § 8
Platná právna úprava určuje povinnosť obcí, ktoré vedú matriku, oznamovať generálnej prokuratúre do registra trestov každú zmenu mena alebo zmenu priezviska fyzickej osoby staršej ako 14 rokov, ktorá bola vykonaná podľa § 6 a 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov a aj povinnosť oznámiť úmrtie takejto osoby. Veková hranica fyzickej osoby staršej ako 14 rokov je ustanovená v zmysle trestnej zodpovednosti fyzickej osoby podľa § 22 ods. 1 Trestného zákona. Ak sa takáto osoba v evidencii nenachádza, bude oznámenie zlikvidované. Ustanovenie tejto povinnosti obciam je opodstatnené konštitutívnym účinkom zápisu zmeny mena alebo priezviska do matriky.
Z praxe však vyplynula potreba subsumovať do navrhovaného ustanovenia aj povinnosť oznamovať zmenu pohlavia alebo rodného čísla fyzickej osoby, nakoľko rodné číslo je trvalý identifikačný osobný údaj fyzickej osoby, ktorý zabezpečuje jej jednoznačnosť nielen v evidencii registra trestov, ale všeobecne v informačných systémoch verejnej správy, na základe ktorého je možné jednoznačne identifikovať fyzickú osobu (§ 8 ods. 2 písm. b) zákona č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle).
Návrh zákona taktiež reflektuje povinnosť stotožňovať a referencovať údaje z registra fyzických osôb podľa § 10 a § 49 a nasl. zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, ktorá vyplýva pre orgány verejnej moci z vyššie uvedeného zákona.
K § 9
Údaje a informácie o fyzickej osobe sa v evidencii registra trestov uchovávajú sto rokov od jej narodenia. V prípade právnickej osoby sto rokov od jej zániku, to neplatí, ak sa vykoná trest zrušenia právnickej osoby a trest prepadnutia majetku uložený právnickej osobe, vtedy sa podklad evidencie nevyraďuje. Táto právna úprava vyplýva analogicky s poukazom na zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Napriek skutočnosti, že výskyt zločinnosti osôb vyššieho veku je nízky, má evidencia v úschovni dokumentácie týkajúca sa tejto kategórie osôb svoje opodstatnenie a význam najmä pri trestnom stíhaní organizovanej trestnej činnosti s väčším počtom podozrivých, či obvinených, obnovy trestného konania, súdne rehabilitácie, ale aj pre spory o reštitúcie alebo pri dedičskom konaní.
Uchovávanie, úschovu a vyraďovanie uvedených dokladov v úschovni dokumentácie zabezpečuje generálna prokuratúra v režime zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov.
Z evidencie registra trestov sa vyraďujú podklady súvisiace s právoplatnými rozhodnutiami súdov a prokurátorov, ktoré boli v neskoršom konaní zrušené a aj všetky podklady o informáciách, ktoré sa týkajú zomrelých osôb. Tieto podklady sa v registri trestov po vyradení buď uložia do úschovne dokumentácie alebo sa vyraďujú podľa registratúrneho poriadku. Údaje a informácie z úschovne dokumentácie nie sú obsahom verejných listín podľa § 11. Tieto sa však poskytnú oprávneným orgánom podľa § 21 ods. 1 a 2 a § 31 ods. 2 a 3 iba na ich písomnú žiadosť.
K § 10
Návrh zákona priznáva právo vyžiadať odpis registra trestov len oprávneným orgánom. Nakoľko s poukazom na § 20 a 21 zákona o ochrane osobných údajov nie je možné odoprieť právo poskytovať informácie dotknutej osobe a právo na prístup k osobným údajom, bolo potrebné ponechať možnosť fyzickej alebo právnickej osobe nahliadnuť do elektronickej podoby záznamov registra trestov. Nakoľko výpis z registra trestov poskytuje údaje a informácie len o nezahladených odsúdeniach a vyžadovanie odpisu registra trestov sa má uskutočňovať len oprávneným subjektom pre potreby trestného konania, na plnenie úloh ochrany a bezpečnosti a pre potreby preukázania bezúhonnosti a spoľahlivosti, musí mať dotknutá osoba právo bez uvedenia dôvodu nahliadnuť do svojej vlastnej evidencie.
Žiadosť o nahliadnutie do elektronickej podoby záznamov registra trestov sa podáva registru trestov písomne s tým, že sa následne žiadateľovi oznámi dátum a čas vykonania nahliadnutia.
Pred nahliadnutím do elektronickej podoby záznamov registra trestov určený zamestnanec generálnej prokuratúry overí totožnosť osoby, ktorá žiada o nahliadnutie a následne vykoná zápis o výkone nahliadnutia do spisu. Osoba si môže pri výkone nahliadnutia urobiť zo záznamov vlastnoručný výpis; potvrdenie alebo elektronický výstup register trestov nevydáva.
K § 11
Ustanovuje sa vydávanie nových verejných listín. Okrem platnej právnej úpravy, ktorá upravuje vydávanie verejnej listiny výpis z registra trestov a odpis registra trestov, verejnými listinami je aj výpis z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou v zmysle smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV, špecializovaný výpis z registra trestov a odpis registra trestov pre vybrané povolania a civilný proces. Toto ustanovenie reaguje na vnútroštátne právne predpisy a právne predpisy Európskej únie.
Ochrana fyzických osôb v súvislosti so spracúvaním osobných údajov patrí medzi základné práva. V článku 8 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a v článku 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že každý má právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú a podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Tým sa však nevylučuje právo členského štátu, ktorým sa vymedzujú okolnosti špecifických spracovateľských situácií vrátane presnejšieho stanovenia podmienok, za ktorých je spracúvanie osobných údajov v súlade so zákonom, vrátane pravidiel spracúvania osobitných kategórií osobných údajov (citlivých údajov). Podľa Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) osobné údaje, ktoré sú svojou povahou obzvlášť citlivé v súvislosti so základnými právami a slobodami, si zasluhujú osobitnú ochranu, keďže z kontextu ich spracúvania by mohli pre základné práva a slobody vyplývať významné riziká.
Osobitné predpisy oprávňujú orgány verejnej moci vyžiadať si odpis registra trestov pre potreby preukázania bezúhonnosti, či fyzická osoba splnila alebo nesplnila podmienky bezúhonnosti. Nakoľko sa v odpise registra trestov v súčasnosti uvádzajú všetky údaje o každom odsúdení osoby, ktorej sa odpis registra trestov týka, je možné považovať takéto oboznamovanie sa s úplným obsahom odpisu registra trestov za neoprávnené zhromažďovanie údajov o osobe žiadateľa. Každé spracúvanie osobných údajov by malo byť zákonné a spravodlivé, relevantné a obmedzené na rozsah, ktorý je nevyhnutný vzhľadom na účely, na ktoré sa spracúvajú. To si vyžaduje najmä zabezpečenie toho, aby obdobie, počas ktorého sa tieto osobné údaje uchovávajú, bolo obmedzené na nevyhnutný rozsah.
Právo na ochranu osobných údajov nie je absolútne právo; musí sa posudzovať vo vzťahu k jeho funkcii v spoločnosti a musí byť vyvážené s ostatnými základnými právami, a to v súlade so zásadou proporcionality. V zmysle osobitných predpisov musia byť preto trestné činy, ktoré vymedzujú podmienku bezúhonnosti, formulované jasne a jednoznačne. Cieľom zavedenia jednotlivých výstupov z registra trestov je jednoznačne vymedziť okruh trestných činov, ktoré sú dostačujúce pre posúdenie splnenia podmienky bezúhonnosti osoby.
V prípade poskytovania odpisu registra trestov sú explicitne uvedené oprávnené orgány, ktorým sa vydáva táto verejná listina, a to z dôvodu, že trestné činy, ktoré sú obsahom odpisu registra trestov je nutné posudzovať komplexne v rámci všetkých údajov nachádzajúcich sa v odpise registra trestov. V tomto prípade, kedy sa orgán verejnej moci oboznámi s celým odpisom registra trestov, nepôjde o neoprávnené zhromažďovanie údajov o osobe, keďže informácie v odpise registra trestov sú nevyhnutné na riadny výkon verejnej správy, ktorý súvisí so zabezpečením verejného poriadku, bezpečnosti, ochrany života a zdravia osôb. Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní týchto osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti alebo jeho predchádzania a voľný pohyb takýchto údajov podlieha osobitným právnym predpisom.
Originál výpisu z registra trestov na účel vyššieho overenia verejnej listiny podľa § 14f zákona č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov opatrí generálna prokuratúra úradnou pečiatkou a podpisom oprávnenej osoby na základe žiadosti. Žiadosť môže podať a verejnú listinu prevziať aj osoba splnomocnená žiadateľom.
K § 12
Vo výpise z registra trestov sa uvedú nezahladené odsúdenia súdom Slovenskej republiky, súdom iného členského štátu Európskej únie ako aj súdom iného štátu, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky, vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení alebo povinností, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo v zmysle Trestného zákona nehľadí na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.
Keď štátny príslušník členského štátu alebo štátny príslušník tretej krajiny požiada ústredný orgán iného členského štátu o informácie o svojom zázname v registri trestov, tento ústredný orgán podá na ústredný orgán členského štátu, ktorého je osoba štátnym príslušníkom, žiadosť o informácie a súvisiace údaje z registra trestov, a zaradí tieto informácie a súvisiace údaje do výpisu, ktorý sa má poskytnúť dotknutej osobe. Možnosť poskytnutia takejto kompletnej informácie vyplýva z článku 6 smernice.
Verejné listiny pre iné ako trestné konanie sú v zmysle navrhovanej právnej úpravy verejné listiny, ktoré budú vydané osobe na jej písomnú žiadosť a po zaplatení zákonom stanoveného poplatku podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov“).
Osoba v žiadosti o vydanie výpisu z registra trestov nie je povinná uvádzať účel, na ktorý o vydanie žiada. Najčastejšie ide o prípady, kedy jej povinnosť predložiť výpis z registra trestov ukladá osobitný právny predpis, ale nemožno vylúčiť ani prípady, keď tak osoba urobí z vlastnej iniciatívy a nie pre potrebu konania orgánov štátnej správy alebo samosprávy. V žiadosti je osoba povinná uviesť tie osobné údaje, ktoré identifikujú jej osobu za účelom stotožnenia fyzickej alebo právnickej osoby voči údajom v informačných systémoch verejnej správy. V návrhu zákona pribudla povinnosť fyzickej osoby uvádzať v žiadosti o výpis z registra trestov aj druh a číslo dokladu totožnosti. Tento údaj bol síce povinnou položkou na tlačive generálnej prokuratúry, na základe ktorého si osoba vyžiadala výpis z registra trestov, avšak absentovala v samotnom ustanovení zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V prípade údajov, ktoré musí obsahovať žiadosť o výpis z registra trestov, ak ide o právnickú osobu, bola vyňatá povinnosť uviesť identifikačné číslo právnickej osoby „ak bolo pridelené“. Tým, že podľa zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o RPO“), sa identifikačné číslo prideľuje každej právnickej osobe, každej fyzickej osobe – podnikateľovi a každému orgánu verejnej moci, každému odštepnému závodu, každému podniku zahraničnej osoby a každej organizačnej zložke podniku zahraničnej osoby a každej zapísanej organizačnej zložke, bola takáto podmienka nadbytočná. Identifikačné číslo organizácie je povinný údaj, na základe ktorého sa zabezpečí presná identifikácia právnickej osoby, na ktorú sa má výpis z registra trestov vydať. Výpis z registra trestov, ak ide o právnickú osobu, generálna prokuratúra vydá na žiadosť osobe, ktorej totožnosť musí byť overená, a táto možnosť nie je podmienená žiadnym pracovným alebo iným právnym vzťahom k právnickej osobe, na ktorú si osoba žiada výpis z registra trestov.
S poukazom na transpozíciu smernice bolo potrebné upraviť aj postup pri overovaní údajov uvedených v žiadosti o výpis z registra trestov. Rozdiel v overovaní je medzi občanom Slovenskej republiky, občanom členského štátu Európskej únie a štátnym príslušníkom tretej krajiny, pri ktorom sa overuje totožnosť aj z biometrických údajov.
Ak sa žiadosť podáva elektronicky, je pri overení totožnosti potrebné v súlade s čl. 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES zabezpečiť uznávanie prostriedkov elektronickej identifikácie vydaných v inom členskom štáte Európskej únie. Navrhuje sa, aby sa na overenie totožnosti pri elektronicky podanej žiadosti vyžadoval autentifikátor s úrovňou zabezpečenia ,,vysoká“, čomu v podmienkach Slovenskej republiky zodpovedá autentifikátor uvedený v § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z., t. j. ,,úradný autentifikátor, ktorým sú občiansky preukaz s elektronickým čipom a bezpečnostný osobný kód podľa osobitného predpisu alebo doklad o pobyte s elektronickým čipom a bezpečnostný osobný kód podľa osobitného predpisu“.
V EÚ sa však používajú rozličné prostriedky na overenie totožnosti, preto sa vo vzťahu k občanom členských štátov EÚ navrhuje s ohľadom na povinnosť vzájomného uznávania prostriedkov elektronickej identifikácie uznať akýkoľvek autentifikátor s úrovňou zabezpečenia ,,vysoká“.
V konaní o vydanie výpisu z registra trestov možno použiť iba originály požadovaných dokladov. Správnosť údajov uvedených v žiadosti môžu overiť iba určení zamestnanci generálnej prokuratúry, poštového podniku vykonávajúceho činnosť osvedčujúcej osoby, zastupiteľských úradov Slovenskej republiky alebo orgánov verejnej moci podľa zákona o RPO.
Občanovi sa umožní, aby mu vydanie výpisu z registra trestov sprostredkovala splnomocnená osoba. Uvedené ustanovenie vylučuje možnosť vyžiadať výpis z registra trestov osobe, ktorá je štátnym príslušníkom tretej krajiny, nakoľko by bez jej fyzickej prítomnosti nebolo možné overiť totožnosť z biometrických údajov.
Rodný list občana členského štátu Európskej únie a štátneho príslušníka tretej krajiny musí byť v prípade listinne podanej žiadosti predložený s úradne osvedčeným prekladom do štátneho jazyka. Údaje o rodičoch, uvedených v rodnom liste žiadateľa, majú iba pomocnú povahu, avšak rodným listom žiadateľa sa overuje správnosť údajov v žiadosti o výpis z registra trestov v prípade pochybnosti o totožnosti žiadateľa. V prípade pochybnosti, pri overovaní správnosti údajov, ak ide o právnickú osobu a nepostačujú údaje z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, žiadateľ predkladá výpis z registra, v ktorom je právnická osoba zapísaná.
Po overení správnosti údajov podľa odsekov 4, 5, 7 až 14 na mieste podľa odseku 6 sa žiadosť o výpis z registra trestov zasiela poštou alebo elektronicky prostredníctvom elektronickej komunikácie generálnej prokuratúre na vydanie výpisu z registra trestov. Je potrebné podotknúť, že elektronická komunikácia v zmysle návrhu zákona neznamená vybavovanie žiadostí prostredníctvom e-mailu, prípadne e-desk komunikácie, nakoľko by nebolo možné overiť totožnosť v zmysle návrhu zákona. Elektronická komunikácia môže prebiehať pre oprávnené orgány integráciou na informačný systém registra trestov. Pre vyžiadanie si aktuálneho výpisu z registra trestov pre fyzickú osobu bude i naďalej možné využiť elektronické služby Generálnej prokuratúry, ktoré umožňujú prostredníctvom elektronického formulára podať žiadosť o výpis z registra trestov. Žiadosť bude môcť byť podaná tak ako aj v súčasnosti iba žiadateľom, ktorý má prístupové práva a oprávnenia na využívanie elektronických služieb Generálnej prokuratúry. Pre sprístupnenie služieb sa musí žiadateľ autentifikovať prostredníctvom svojho občianskeho preukazu a eID karty s príslušnou čítačkou. Služba je spoplatnená podľa zákona o súdnych poplatkoch.
Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v platnom znení umožňuje vyžiadať si na účely previerky bezúhonnosti a spoľahlivosti prostredníctvom uvedenej elektronickej služby Generálnej prokuratúry aj odpis registra trestov, a to oprávnenej fyzickej osobe, ktorou je uchádzač o zamestnanie v bezpečnostnej službe alebo technickej službe alebo zamestnanec bezpečnostnej služby alebo technickej služby, alebo uchádzač o vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti. Toto v zmysle návrhu zákonu už nebude možné.
Samotné žiadosti o výpis z registra trestov v listinnej podobe sa zakladajú do osobitnej evidencie a po uplynutí troch rokov od podania sa z evidencie vyradia. Žiadosti o výpis z registra trestov zaslané inými oprávnenými subjektmi elektronicky, ostanú v evidencii tohto orgánu a podliehajú registratúrnemu režimu, ktorý sa v ich činnosti uplatňuje. Nakoľko súčasná právna úprava nevymedzuje lehotu na uchovávanie logov na účely overovania zákonnosti spracúvania osobných údajov, vlastného monitorovania, na účely zabezpečenia integrity a bezpečnosti osobných údajov a na účely trestného konania bolo nevyhnutné určiť zákonnú lehotu na uchovávanie údajov, ktoré sú obsiahnuté v elektronickej žiadosti. Dĺžka lehoty „po dobu 20 rokov od podania“ bola vyhodnotená vo vzťahu k možnej dĺžke trestného konania, ktoré nemusí byť ani v tejto lehote ukončené. Určenie dĺžky lehoty je plne v súlade so zásadou minimalizácie uchovávania údajov v nadväznosti na dĺžku lehoty zahladenia odsúdenia v zmysle zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
K § 13
Okrem osoby, ktorej sa odsúdenie týka, možno výpis z registra trestov vydať aj na žiadosť súdu alebo prokuratúry alebo na žiadosť orgánu verejnej moci, služobného úradu alebo zamestnávateľa pri výkone práce vo verejnom záujme pre potrebu iného ako trestného konania, a to napríklad pre potreby konania súdov v občianskoprávnych, obchodných, či správnych veciach, prokuratúre v agende prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci a aj na žiadosť orgánu verejnej moci pre potrebu správneho konania, ak tak ustanoví osobitný zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii). Uvedený právny predpis (zákon proti byrokracii) zaviedol povinnosť pre všetky orgány verejnej moci získavať, využívať a navzájom si bezodplatne poskytovať údaje vedené v informačných systémoch verejnej správy pri svojej úradnej činnosti, nielen pri výkone verejnej moci teda pri rozhodovaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, v rozsahu nevyhnutnom na naplnenie účelu, na ktorý sa poskytujú. Všetky takto získané údaje a výpisy z informačných systémov verejnej správy, okrem údajov a výpisov z registra trestov, ktoré sú špecifickej povahy, sa považujú za skutočnosti všeobecne známe a sú použiteľné na právne účely. Zákon proti byrokracii primerane dopĺňa rozsah subjektov aj o služobné úrady a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme, nakoľko ide o špecifické činnosti štátnozamestnaneckých vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov, ktoré nie sú výkonom verejnej moci ani úradnou činnosťou. Je potrebné podotknúť, že zákon proti byrokracii vyňal Slovenskú informačnú službu spod tohto režimu, nakoľko ide o špecifický režim fungovania spravodajskej služby a potreby zachovania utajovaných skutočností, ktorými je i príslušnosť k spravodajskej službe a teda i údaje príslušníkov a uchádzačov o službu v spravodajskej službe. V takomto prípade súčasťou žiadosti musí byť aj presné označenie orgánu, ktorý o výpis žiada a účel, na ktorý sa výpis požaduje. Overenie správnosti údajov vykoná sudca, prokurátor alebo vedúci orgánu verejnej moci. Na základe Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu má správny orgán, ktorý vydáva oprávnenie na podnikanie, zabezpečiť všetky postupy a formality nevyhnutné na rozhodnutie vrátane zabezpečenia výpisu z registra trestov. Výmena informácií súvisiaca predovšetkým s dobrým menom poskytovateľa, nepredpokladá iniciatívu v oblasti policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach, najmä pokiaľ ide o výmenu informácií medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a trestnými registrami členských štátov. Návrh zákona tak vytvára priestor na jej implementáciu v národnej legislatíve.
Sudca, prokurátor alebo určený zamestnanec orgánu verejnej moci overuje totožnosť osoby, ktorej výpis z registra trestov sa žiada elektronicky prostredníctvom elektronickej komunikácie v informačnom systéme verejnej správy alebo aj listinne z dokladov podľa § 12 ods. 5, ktoré osoba predložila. Presné označenie orgánu, ktorý o výpis z registra trestov žiada, meno a priezvisko osoby určenej orgánom verejnej moci, ktorá o výpis z registra trestov žiada a účel, na ktorý sa výpis z registra trestov požaduje musí žiadosť obsahovať predovšetkým z toho dôvodu, aby bola v prípade akýchkoľvek pochybností preukázaná dôvodnosť a zákonnosť, na základe ktorej určená osoba žiada výpis/odpis registra trestov. Podľa § 69 zákona o ochrane osobných údajov musí každý orgán pri získavaní, zmene, prehliadaní, poskytovaní vrátane prenosu, kombinovaní a vymazaní osobných údajov v systéme automatizovaného spracúvania uchovávať logy. Z logov o prehliadaní a poskytovaní musí byť možné určiť dôvod, dátum a čas prehliadania alebo poskytovania a identifikačné údaje osoby, ktorá tieto osobné údaje prehliadala alebo ich poskytovala, ako aj totožnosť príjemcov. Generálna prokuratúra využíva a uchováva logy výlučne na účely overovania zákonnosti spracúvania osobných údajov, vlastného monitorovania, na účely zabezpečenia integrity a bezpečnosti osobných údajov a na účely trestného konania. Generálna prokuratúra na požiadanie sprístupní logy Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky.
S cieľom zabezpečiť, aby sa osobné údaje neuchovávali dlhšie, než je to nevyhnutné, generálna prokuratúra stanovila lehoty na vymazanie alebo pravidelné preskúmanie. Prijímajú sa všetky primerané opatrenia, aby sa zabezpečila oprava alebo vymazanie nesprávnych údajov. Osobné údaje sa spracúvajú tak, aby sa zabezpečila primeraná bezpečnosť a dôvernosť osobných údajov vrátane predchádzania neoprávnenému prístupu k osobným údajom a zariadeniu používanému na spracúvanie, alebo neoprávnenému využitiu týchto údajov a zariadení. Aby bolo spracúvanie zákonné, osobné údaje sa spracúvajú na legitímnom základe, ktorý je stanovený v právnych predpisoch, s poukazom na nevyhnutnosť plnenia zákonných povinností.
K § 14
V nadväznosti na zmeny zákona č. 330/2007 Z. z. vyplývajúce zo zákona č. 221/2019 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a ktorým sa menili a doplnili niektoré zákony bola na účel overenia bezúhonnosti a spoľahlivosti právnickej osoby upravená možnosť vydávania verejnej listiny, výpisu z registra trestov na právnickú osobu.
Za výpis z registra trestov právnickej osoby sa považuje aj zoznam právoplatne odsúdených právnických osôb (ďalej len „zoznam“), ktorý je zverejnený na webovom sídle generálnej prokuratúry, je možné si ho elektronicky stiahnuť vo formáte PDF, je podpísaný zaručenou pečaťou generálnej prokuratúrya opatrený časovou pečiatkou, čiže je použiteľný na právne účely v plnom rozsahu v zmysle § 28 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Uvedený zoznam právoplatne odsúdených právnických osôb má rovnakú právnu silu ako výpis z registra trestov právnickej osoby v listinnej podobe.
Výpis z registra trestov konkrétnej právnickej osoby použiteľný na právne účely vydá register trestov v listinnej podobe alebo elektronickej podobe. Pri vydaní výpisu z registra trestov na právnickú osobu na základe žiadosti v listinnej alebo elektronickej podobe sú obsahom výpisu právoplatné odsúdenia konkrétnej právnickej osoby, nie zoznam právoplatne odsúdených právnických osôb. Takýmto spôsobom musí byť podaná žiadosť o výpis z registra trestov na právnickú osobu na stanovenom orgáne, údaje v žiadosti musia byť overené určeným pracovníkom na základe predložených dokladov a musí byť zaplatený príslušný poplatok podľa zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
K § 15
Návrh zákona upravuje nový typ verejnej listiny „Výpis z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou“, ktorej obsahom budú okrem nezahladených odsúdení súdom Slovenskej republiky, súdom iného členského štátu Európskej únie ako aj súdom iného štátu, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky, vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení alebo povinností, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo na základe zákona nehľadí na páchateľa, ako keby nebol odsúdený, aj zahladené odsúdenia súdom Slovenskej republiky pokiaľ sa jedná o trestné činy podľa vykonávacieho predpisu, ktorý vydá ministerstvo.
Zavedením tohto typu verejnej listiny Slovenská republika ako členský štát Európskej únie prijíma opatrenie potrebné na zabezpečenie toho, aby sa fyzickej osobe, ktorá bola odsúdená za spáchanie vymedzených trestných činov, mohlo dočasne alebo trvale zabrániť vo vykonávaní prinajmenšom profesionálnych aktivít zahŕňajúcich priamy a pravidelný kontakt s deťmi a mládežou. Zabezpečí sa tak možnosť, aby boli zamestnávatelia pri nábore osoby na profesijné alebo organizované dobrovoľnícke aktivity, pri ktorých dochádza k priamemu a pravidelnému kontaktu s deťmi a mládežou, oprávnení v súlade s vnútroštátnym právom akýmkoľvek vhodným spôsobom – ako napríklad prostredníctvom dotknutej osoby – požiadať o informácie o existencii odsúdení za taxatívne vymedzené trestné činy, ktoré sú zaznamenané v registri trestov, alebo o existencii akýchkoľvek zákazov vykonávania aktivít, pri ktorých dochádza k priamemu a pravidelnému kontaktu s deťmi a mládežou, vyplývajúcich z týchto odsúdení.
V tejto súvislosti vydá ministerstvo vykonávací predpis s účinnosťou od 1. januára 2024, ktorého obsahom bude zoznam trestných činov uvedených v článkoch 3 až 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ.
Za týmto účelom Slovenská republika zabezpečí poskytnutie informácie týkajúcej sa akéhokoľvek vymedzeného trestného činu alebo akéhokoľvek zákazu vykonávania aktivít, pri ktorých dochádza k priamemu a pravidelnému kontaktu s deťmi a mládežou, vyplývajúceho z odsúdenia za vymedzené trestné činy v súlade s postupmi uvedenými nielen v rámcovej smernici Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi, ale aj v nariadení Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008 z 9. júla 2008 o vízovom informačnom systéme (VIS) a výmene údajov o krátkodobých vízach medzi členskými štátmi (nariadenie o VIS).
Žiadosť o „Výpis z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou“ sa vydá na žiadosť fyzickej osoby, ktorej sa týka, ale i na žiadosť Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na účely sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky alebo regionálneho úradu školskej správy ako oprávneným orgánom v zmysle zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 282/2008 Z. z. podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 209/2019 Z. z. po vykonaní príslušných legislatívnych úprav od 1. januára 2026.
K § 16
Ďalším novým typom verejnej listiny v navrhovanom znení zákona o registri trestov je „Špecializovaný výpis z registra trestov“, ktorého obsahom budú okrem nezahladených odsúdení súdom Slovenskej republiky, súdom iného členského štátu Európskej únie ako aj súdom iného štátu, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky, vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení alebo povinností, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo na základe zákona nehľadí na páchateľa, ako keby nebol odsúdený aj zahladené odsúdenia súdom Slovenskej republiky, súdom iného štátu, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky, vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení alebo povinností, ak ide o úmyselné trestné činy podľa vykonávacieho predpisu vydaného ministerstvom, a to po dobu 10 rokov od zahladenia odsúdenia.
Žiadosť o „Špecializovaný výpis z registra trestov“ sa vydá len na žiadosť oprávneným orgánom s výnimkou možnosti vydania „Špecializovaného výpisu z registra trestov“ štátnemu príslušníkovi tretej krajiny. Takéto oprávnenie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny navrhovaný zákon o registri trestov priznáva z dôvodu, že orgány verejnej moci nemajú k dispozícii technické prostriedky, prostredníctvom ktorých by sa mohli získať biometrické údaje za účelom získania daktyloskopických odtlačkov prstov a vyobrazenia tváre osoby. Považujeme za neúčelné a nehospodárne, aby všetky oprávnené orgány, u ktorých by mohol štátny príslušník tretej krajiny podať žiadosť hoci len niekoľkokrát v roku, nakupovali a prevádzkovali finančne nákladné technické vybavenie.
Žiadosť o „Špecializovaný výpis z registra trestov“ na občana Slovenskej republiky alebo iného členského štátu Európskej únie je oprávnený podávať orgán uvedený v § 21 ods. 5, a to na zákonom stanovený účel.
K § 17
Podávanie žiadostí na zastupiteľskom úrade môže byť spojené s neúmerne vysokými nákladmi a časovou stratou na strane žiadateľa, najmä ak ide o veľké krajiny (napr. Austrália, Kanada) alebo ak žiadateľ pobýva v krajine, v ktorej nie je rezidentný zastupiteľský úrad Slovenskej republiky. Ako príklad uvádzame, že v Južnej Amerike sa nachádzajú celkovo iba štyri zastupiteľského úrady Slovenskej republiky (Kuba, Mexiko, Argentína a Brazília). Rovnako aj celosvetová situácia v čase prípravy tohto zákona, spôsobená pandémiou ochorenia COVID -19 ukázala, že žiadateľ nemusí mať možnosť cestovať do krajiny, v ktorej môže požiadať na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky o vydanie dokladu o bezúhonnosti. Ako príklad uvádzame situáciu, keď občan Slovenskej republiky, žijúci v Singapure, musí cestovať do Jakarty, čo bolo v dôsledku pandemickej situácie nemožné.
K odseku 2 uvádzame, že pri podávaní žiadosti na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky môže nastať situácia, že zamestnanec zastupiteľského úradu ovláda jazyk, v ktorom je rodný list vystavený cudzím štátom. V takomto prípade je vyžadovanie osvedčeného prekladu zbytočné a v zásade môže výrazným spôsobom spomaliť proces podávania žiadosti, nakoľko v danom štáte nemusí byť k dispozícii certifikovaný prekladateľ do slovenského jazyka. Týmto ustanovením sa teda umožní žiadateľom podať žiadosť aj bez ich osobnej účasti, a to písomne - poštou alebo elektronickou poštou s tým, že k žiadosti sa priložia kópie vyžadovaných dokladov.
K § 18
Vo výpise z registra trestov, výpise z registra trestov pre prácu s mládežou a v špecializovanom výpise z registra trestov sa neuvádzajú právoplatné rozhodnutia súdu, ktoré boli v neskoršom konaní zrušené spoločným alebo súhrnným trestom. Tieto podklady evidencie sa ukladajú v úschovni dokumentácie a poskytujú oprávneným orgánom podľa § 9.
Nakoľko nie všetky oprávnené orgány majú vybudovanú integráciu na IS evidencie odsúdených osôb Generálnej prokuratúry, zákon dáva možnosť oprávneným orgánom uskutočňovať podávanie a zasielanie aj v listinnej podobe, na základe vopred zaslaného písomného oznámenia generálnej prokuratúre. Písomné oznámenie musí obsahovať presné označenie oprávneného orgánu, meno a priezvisko osoby určenej oprávneným orgánom, ktorá môže vyžiadať a prevziať výpis z registra trestov, odtlačok pečiatky pridelenej oprávneným orgánom určenej osobe a zákonný účel, na základe ktorého je orgán oprávnený žiadať výpis z registra trestov. Účel je podmienený osobitným predpisom oprávneného orgánu, čo znamená, že v písomnej žiadosti musí byť uvedené aj konkrétne ustanovenie osobitného zákona, na základe ktorého je orgán oprávnený žiadať výpis z registra trestov. Pri listinnom doručení žiadosti o vydanie výpisu z registra trestov, určený zamestnanec registra trestov overuje oprávnenosť žiadateľa a zákonnosť účelu vo vzťahu k tomuto písomnému oznámeniu oprávneného orgánu o určení osoby. Ustanovenie upravuje prípady, ak z dôvodu technických príčin na strane orgánu verejnej moci alebo úradu alebo príslušného správcu informačného systému verejnej správy nie je možné bezodkladne overiť príslušné údaje alebo získať príslušné výpisy elektronicky a mohlo by dôjsť k prekážkam v konaní a predĺženiu lehôt podľa osobitných predpisov. Za technické dôvody resp. prekážky, ktoré bránia bezodkladne overiť príslušné údaje alebo získať príslušné výpisy z registra trestov sa považujú i pracoviská so slabým alebo nevyhovujúcim pripojením, prípadne oprávnené orgány nedisponujú finančnými prostriedkami potrebnými pre integráciu.
Z dôvodu aktuálnosti a presnosti informácií o oprávneniach určených osôb musí oprávnený orgán písomne oznámiť aj zmenu a zrušenie poverenia osoby, ktorá môže vyžiadať a prevziať výpis z registra trestov. Týmto sa zabezpečí dôvodnosť oprávnení a predíde sa vydaniu verejnej listiny neoprávnenej osobe. Pri elektronickom nahlasovaní zmien a zrušení poverenia osôb sa využíva elektronická služba na to určená, ktorá je zavedená v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy (META IS).
K § 19
Navrhovaný typ verejnej listiny „Odpis registra trestov pre vybrané povolania a civilný proces“ spĺňa podmienky preukazovania bezúhonnosti pri prijímacom alebo výberovom konaní na funkciu alebo pri odvolaní z funkcie.
Obsah uvedeného odpisu subsumuje nezahladené aj zahladené odsúdenia a všetky údaje o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení alebo povinností, ktoré sú upravené v osobitných zákonoch, na základe ktorých je podmienkou pri vykonávaní vybraných povolaní preukázať svoju bezúhonnosť.
„Odpis registra trestov pre vybrané povolania a civilný proces“ je spolu so „Špecializovaným výpisom z registra trestov“ ďalšou verejnou listinou, ktorá sa vydá len na žiadosť oprávneným orgánom s výnimkou možnosti vydania štátnemu príslušníkovi tretej krajiny. Takéto oprávnenie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny navrhovaný zákon o registri trestov priznáva opäť z dôvodu, že orgány verejnej moci nemajú k dispozícii technické prostriedky, prostredníctvom ktorých by sa mohli získať biometrické údaje za účelom získania daktyloskopických odtlačkov prstov a vyobrazenia tváre osoby. Považujeme za neúčelné a nehospodárne, aby všetky oprávnené orgány, u ktorých by mohol štátny príslušník tretej krajiny podať žiadosť hoci len niekoľkokrát v roku, nakupovali a prevádzkovali finančne nákladné technické vybavenie.
K § 20
Aby bolo zabezpečené vydávanie odpisov registra trestov nielen na účely trestného konania a na účel obrany a bezpečnosti štátu, ale i na účely preukázania bezúhonnosti alebo spoľahlivosti, ak to ustanovuje osobitný predpis v zmysle navrhovaného znenia zákona o registri trestov, je potrebné upraviť delenú účinnosť § 20 ods. 1. Tento odsek nadobudne účinnosť od 1. januára 2026, kedy sa odpis registra trestov bude poskytovať výlučne len na účely trestného konania a na účel obrany a bezpečnosti štátu.
V odpise registra trestov sa uvedú všetky údaje a informácie, ktoré sa o osobe v registri trestov vedú. Okrem rozhodnutí súdu, ktorými bola uznaná vina a uložený trest alebo schválená dohoda o vine a treste a s tým súvisiacich údajov, sa v odpise registra trestov uvedú aj údaje o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, ako aj údaje vyplývajúce z trestných listov o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo osoby, ktorá má na jej území trvalý pobyt cudzozemským súdom, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky.
Údaje, ktoré vyplynú z informácií ústredných orgánov iných štátov Európskej únie, sa uvedú v odpise registra trestov iba vtedy, ak ide o právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie. Rozdiel je vo vykazovaní týchto odsúdení pre oprávnené orgány podľa § 21 ods. 2 a 3, kedy sa uvedie informácia, že toto rozhodnutie nemá právne účinky na území Slovenskej republiky a má len informatívny charakter.
Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo vzhľadom na ich špecifické postavenie neuvedú účel, na ktorý odpis registra trestov žiadajú s poukazom na § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z.. Ak je podaná žiadosť o verejnú listinu elektronicky, tak sa na verejnej listine neuvádza meno a priezvisko osoby určenej oprávneným orgánom. Informácia o tom, kto podal žiadosť, je zaznamenaná v logoch, ktoré je generálna prokuratúra povinná viesť podľa § 69 zákona o ochrane osobných údajoch. Tieto logy generálna prokuratúra využíva a uchováva výlučne na účely overovania zákonnosti spracúvania osobných údajov, vlastného monitorovania, na účely zabezpečenia integrity a bezpečnosti osobných údajov a na účely trestného konania a na požiadanie ich sprístupní Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky.
Použitie výpisu alebo odpisu z registra trestov na účely civilného procesu predstavuje ingerenciu (zásah) do práva na súkromie. Dôvodnosť takéhoto zásahu posudzuje vždy súd. Je na úvahe súdu, či pripustí navrhnutý dôkaz výpisom alebo odpisom z registra trestov, alebo či takýto dôkaz vykoná aj bez návrhu (ak procesná úprava pripúšťa vykonať dôkaz aj bez návrhu).
Pripustenie takéhoto dôkazu musí sledovať legitímny cieľ, ktorý je daný účelom konania, pričom súd v každom prípade posúdi splnenie požiadavky proporcionality. Väčšinou pôjde o konanie mimosporové (napríklad ochrana práv maloletých, konania o spôsobilosti na právne úkony a o ustanovení opatrovníka) ale nie je vylúčené aj konanie sporové (napríklad ochrana pred domácim násilím).
Vzhľadom na povinnosť Slovenskej republiky transponovať smernicu bolo potrebné upraviť aj podávanie žiadosti o odpis registra trestov na príslušníka tretej krajiny tak, že oprávnený orgán predloží žiadosť spolu s identifikátorom biometrických údajov alebo biometrickými údajmi.
K § 21
Navrhované ustanovenie vymenúva oprávnené orgány, ktorým sa vydáva odpis registra trestov.
Na účel plnenia úloh obrany a bezpečnosti štátu sa medzi oprávnené orgány doplnil aj Zbor väzenskej a justičnej stráže, ktorý v zákone č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov absentoval. Vydávanie odpisu registra trestov pre oprávnený orgán Zboru väzenskej a justičnej stráže je potrebný za účelom určovania prognózy rizikového správania a určenia resocializačnej prognózy odsúdeného v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody (riziko úteku, riziko násilného správania voči odsúdeným, voči príslušníkom zboru, voči zamestnancom zboru a voči sebe samému) má zásadný vplyv na pohyb, kontakt, spôsob zabezpečenia a uplatňovania práv odsúdeného. Pri predikcii rizika protiprávneho správania osoby a hodnotení osoby odsúdeného (napríklad aj v prípade hodnotenia odsúdených pri určovaní resocializačnej prognózy) sa vychádza z kriminologického poňatia recidívy.
K § 22
Údaje o odtlačkoch prstov sú údaje týkajúce sa plochých a odvaľovaných odtlačkov všetkých prstov danej osoby a vyobrazenie tváre je digitálne vyobrazenie tváre osoby.
Údaje o odtlačkoch prstov musia spĺňať technické špecifikácie na kvalitu, rozlíšenie a spracúvanie údajov o odtlačkoch prstov stanovené vo vykonávacích aktoch prijatých Komisiou EÚ. Referenčné číslo údajov o odtlačkoch prstov odsúdenej osoby musí obsahovať kód odsudzujúceho členského štátu. Každé, aj opakovane zosnímané odtlačky prstov majú vždy pridelený samostatný jedinečný identifikátor. Tento sa k osobe priraďuje vždy ku konkrétnemu konaniu. S cieľom predísť možnej zámene medzi identifikátorom biometrických údajov pre trestné konanie a iné ako trestné konanie bol na účely tohto zákona definovaný jednoznačný identifikátor biometrických údajov s odkazom na čl. 5 bod druhý nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/816. Na účely pre iné ako trestné konanie sa používa pojem evidenčné číslo biometrických údajov (viď napr. § 23 ods. 7).
Využívanie biometrických údajov je potrebné, pretože predstavuje najspoľahlivejšiu metódu na identifikáciu štátnych príslušníkov tretích krajín na území členských štátov, ktorí často nemajú doklady totožnosti ani iné prostriedky identifikácie, a umožňuje spoľahlivejšie porovnanie údajov o štátnych príslušníkoch tretích krajín.
Zákon upravuje spracúvanie biometrických údaj pre účely trestného konania a pre účely iného ako trestného konania. Biometrické údaje získané pre účely trestného konania sa spracúvajú v špecializovanom informačnom systéme generálnej prokuratúry a informačnom systéme Policajného zboru v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov; uchovávajú sa v zmysle § 9 návrhu zákona po dobu 100 rokov od narodenia fyzickej osoby, ktorej sa týkajú. Na účely trestného konania sa poskytuje výlučne jedna verejná listina, odpis registra trestov. Biometrické údaje získané pre účely iného ako trestného konania (podanie žiadosti o výpis z registra trestov štátnym príslušníkom tretej krajiny a prevzatie príslušnej verejnej listiny) sa spracúvajú v špecializovanom informačnom systéme generálnej prokuratúry, informačnom systéme Policajného zboru a informačnom systéme Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky; prevzatím verejnej listiny štátnym príslušníkom tretej krajiny sa tieto spracúvané biometrické údaje mažú.
K § 23
Ustanovenie § 23 sa uplatňuje na spracúvanie informácií o totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli odsúdení v členských štátoch, s cieľom identifikovať členské štáty, v ktorých boli odsúdenia vynesené a vzťahuje sa aj na občanov Európskej únie, ktorí sú zároveň štátnymi príslušníkmi tretej krajiny a boli odsúdení v členských štátoch.
Štátny príslušník tretej krajiny je osoba, ktorá nie je občanom Európskej Únie a nemá štátnu príslušnosť členského štátu. Štátny príslušník tretej krajiny je aj osoba bez štátnej príslušnosti alebo osoba, ktorej štátna príslušnosť nie je známa. Ak má občan Európskej Únie aj štátnu príslušnosť tretej krajiny, je považovaný za štátneho príslušníka tretej krajiny.
Verejné listiny, ktoré sa vydajú štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, sú taxatívne vymenované v odseku 2. Možnosť žiadať špecializovaný výpis z registra trestov a odpis registra trestov pre vybrané povolania a civilný proces štátnemu príslušníkovi tretej krajiny navrhovaný zákon o registri trestov priznáva z dôvodu, že nie všetky orgány verejnej moci majú k dispozícii technické prostriedky, prostredníctvom ktorých by sa mohli získať biometrické údaje za účelom získania daktyloskopických odtlačkov prstov a vyobrazenia tváre osoby. Považujeme za neúčelné a nehospodárne, aby všetky oprávnené orgány, u ktorých by mohol štátny príslušník tretej krajiny podať žiadosť hoci len niekoľkokrát v roku, nakupovali a prevádzkovali finančne nákladné technické vybavenie.
Za občana Európskej únie si žiadajú uvedené verejné listiny oprávnené orgány, nakoľko zákon neukladá povinnosť overiť totožnosť občana členského štátu Európskej únie aj z biometrických údajov podľa § 12 ods. 5 písm. d).
Konkrétny zoznam zastupiteľských úradov Slovenskej republiky, na ktorých môže príslušník tretej krajiny podať žiadosť o vydanie verejnej listiny, vedie Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.
Konkrétny zoznam okresných úradov, na ktorých môže príslušník tretej krajiny podať žiadosť o vydanie verejnej listiny ustanoví vyhláška, ktorú vydá Ministerstvo vnútra SR podľa § 29 ods. 2 návrhu zákona.
K § 24
Navrhované znenie, obdobne ako platná právna úprava, vychádza z požiadavky transpozície rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV. Články 4 a 5 uvedeného rámcového rozhodnutia stanovujú povinnosť ústredného orgánu pre výmenu informácií medzi registrami trestov členských štátov Európskej únie odsudzujúceho členského štátu Európskej únie informovať ústredné orgány iných členských štátov Európskej únie, ktoré fungujú ako ústredné orgány pre výmenu informácií medzi registrami trestov členských štátov Európskej únie o odsúdení ich štátnych príslušníkov, čím definujú členský štát Európskej únie, ktorého je odsúdená osoba štátnym občanom, ako subjekt centrálnej evidencie a poskytovania informácií o odsúdeniach svojich občanov na základe žiadostí iných členských štátov Európskej únie. Na základe praxe je z vyššie uvedenej informačnej povinnosti vyňatá povinnosť výmeny informácií o právnických osobách, pretože na tieto sa rámcové rozhodnutie 2009/315/SVV nevzťahuje. Orgánom zodpovedným za realizáciu výmeny informácií o odsúdeniach a ostatných súvisiacich rozhodnutiach o slovenských občanoch ako aj za poskytovanie informácií o odsúdeniach a ďalších súvisiacich rozhodnutiach týkajúcich sa štátnych príslušníkov iných členských štátov Európskej únie, ktoré boli vynesené súdmi Slovenskej republiky je Generálna prokuratúra. V ustanovení § 24 sa zároveň v súlade s požiadavkou čl. 5 rámcového rozhodnutia stanovuje povinnosť aktualizovať údaje súvisiace s odsúdením slovenského občana v nadväznosti na zmeny vykonané v štáte odsúdenia na účely ich ďalšieho poskytovania na základe žiadosti ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie, pričom povinnosť poskytovať výhradne aktualizované údaje platí aj pri odpovediach na žiadosti o tieto údaje z iných štátov ako členských štátov Európskej únie. V prípade, že súčasťou informácií o odsúdení, ktoré boli do registra trestov zaslané, sú aj biometrické údaje, register trestov ich zaeviduje, v súlade s § 22 ich na právnym poriadkom Slovenskej republiky predpokladaný účel spracuje a v prípade, že ide o biometrické údaje získané na účely trestného konania, uchovajú sa tieto po dobu ustanovenú v § 22 ods. 5.
Predmetný postup, na rozdiel od doterajšej praxe, bude môcť byť uplatňovaný, keďže po implementácii nariadenia a s tým súvisiacim zavedením systému ECRIS-TCN bude Generálna prokuratúra disponovať možnosťou takto nakladať s týmto typom údajov. Nová právna úprava tiež zakotvuje možnosť riešenia pri vzniku pochybností o správnosti zápisu informácií o odsúdeniach a ostatných súvisiacich rozhodnutiach z iných členských štátov Európskej únie, ktoré spočíva v oprávnení generálnej prokuratúry požadovať od iných členských štátov ďalšie relevantné podklady, pričom týmto postupom nie je dotknutý zaužívaný postup pri aplikácií inštitútu justičnej spolupráce v trestných veciach.
K § 25
Z Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 550/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyplýva pre zmluvné strany, Slovenskú republiku nevynímajúc, záväzok poskytovať si v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru čo najširšiu vzájomnú pomoc v konaniach o trestných činoch, ktorých potrestanie patrí v čase podania žiadosti o právnu pomoc do právomoci justičných orgánov dožadujúcej zmluvnej strany. Generálnej prokuratúre sa prostredníctvom návrhu zákona zveruje kompetencia orgánu oprávneného na zasielanie žiadostí o informácie z registra trestov iného členského štátu Európskej únie pre účely trestného konania voči jeho občanovi alebo iné účely v súvislosti s plnením úloh stanovených zákonom, prípadne na žiadosť dotknutej osoby, ktorá je občanom dožiadaného členského štátu. Na základe skúseností z praxe sa z oprávnenia žiadať informácie vynímajú údaje o právnických osobách, nakoľko na výmenu informácií o odsúdeniach a súvisiacich rozhodnutiach primárne slúži systém ECRIS, ktorý nie je určený na výmenu údajov o právnických osobách. V zmysle požiadavky čl. 7 ods. 4 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV je možné žiadať od iného členského štátu aj informácie o odsúdeniach inej osoby, ako je občan tohto členského štátu, a to v rozsahu stanovenom medzinárodnou zmluvou, ktorou je Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach. Požiadavka na ochranu použitia osobných údajov poskytnutých na základe žiadosti registra trestov zakotvená v ustanovení § 25 ods. 3 vyplýva z čl. 9 ods. 1 až 3 a ods. 5 uvedeného rámcového rozhodnutia.
K § 26
Na základe požiadaviek vyplývajúcich z čl. 7 a 8 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV sa bude v zmysle ustanovenia § 26 ods. 1 návrhu zákona zabezpečovať zasielanie informácií z registra trestov vyplývajúcich primárne z nezahladených odsúdení súdom Slovenskej republiky, súdom iného členského štátu Európskej únie a súdom iného štátu ako členského štátu Európskej únie v nadväznosti na žiadosť ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie, príp. iného štátu ako členského štátu Európskej únie (§ 26 ods. 4, veta za bodkočiarkou, § 26 ods. 5). Výnimku budú tvoriť iba informácie vyžadované na účely trestného konania, obsahom ktorých budú informácie o každom právoplatnom odsúdení súdom Slovenskej republiky, súdom iného členského štátu Európskej únie ako aj súdom iného štátu, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky, o priebehu výkonu trestu a priebehu výkonu ochranného opatrenia, ako aj údaje o zahladených odsúdeniach a taktiež aj prípady výpisov z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou, v rámci ktorých sa budú uvádzať aj zahladené odsúdenia súvisiace s vybranými trestnými činmi. Nakoľko čl. 5 predmetného rámcového rozhodnutia požaduje, aby informácie o odsúdeniach y vynesené v inom členskom štáte a zaslané za účelom evidencie do Slovenskej republiky boli v prípade žiadosti o ich poskytnutie zasielané výhradne v podobe, ktorá odráža zmeny vykonané v odsudzujúcom členskom štáte (zahladenie odsúdenia, prípadne výmaz z registra trestov), je odôvodnené, aby aj trestné záznamy vyplývajúce z rozhodnutí slovenských súdov v prípadoch, ktoré nemožno začleniť pod informácie vyžadované na účely trestného konania a na účely posúdenia možnosti práce s deťmi a mládežou, boli do zahraničia zasielané len vo forme výpisu, čím nevzniká disproporcia v rozsahu a charaktere údajov, ktoré majú posudzovať orgány iného členského štátu. Takýto mechanizmus zasielania trestných záznamov je opodstatnený aj skutočnosťou, že väčšina členských štátov Európskej únie nepozná režim odpisu registra trestov a výpisu z registra trestov a pri posudzovaní bezúhonnosti osoby zohľadňujú výhradne jej nezahladené odsúdenia, pričom zahladené odsúdenia sa z registrov trestov spravidla vymazávajú a taktiež tento postup podmieňuje skutočnosť, že v porovnaní s platnou právnou úpravou dochádza k rozšíreniu rozsahu účelu poskytovania odpovedí na žiadosť. Režim zasielania výhradne nezahladených odsúdení navyše eliminuje možnosť, že by informácia zaslaná do zahraničia vo forme odpisu registra trestov bola posudzujúcim orgánom mylne interpretovaná ako platná, čím by občanovi Slovenskej republiky mohla spôsobiť ujmu napr. pri obsadzovaní vybranej pracovnej pozície alebo pri rozhodovaní o zaradení do výkonu dobrovoľníckej aktivity. Vychádzajúc zo skúseností z praxe sa do odpovedí na žiadosť o informácie z registra trestov nezaraďujú údaje o právnických osobách, s poukazom na dôvody už vyššie zmienené. Ďalšie podmienky zasielania záznamov o odsúdení, resp. záznamov z evidencie registra trestov vyplývajúce z čl. 7, čl. 8 a 9 ods. 4 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV týkajúce sa lehôt na ich zaslanie, rešpektovania obmedzení oznámených členským štátom pôvodu, či ochrany použitia osobných údajov sú upravené v ustanoveniach § 26 ods. 2, ods. 4, ods. 5 a 6 návrhu zákona. Na poskytovanie údajov z registra trestov sa vzťahujú všeobecné požiadavky uvedené v § 47 až 51 zákona o ochrane osobných údajov, ak pôjde o účely trestného konania a kapitola V Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4. 5. 2016), ak pôjde o iné účely. Požiadavka zasielať aj biometrické údaje dotknutej osoby, ak sú k dispozícii, vyplýva z čl. 11 ods. 1 písm. c) bod 2 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV a bola transponovaná do ustanovenia § 26 ods. 3, pričom predpokladá súčinnosť príslušného orgánu Policajného zboru v nadväznosti na ustanovenie § 24 ods. 6 návrhu zákona.
K § 27
V registri trestov sú sústredené informácie za celú dobu jeho existencie. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky boli v súlade s medzinárodnou zmluvou prijaté aj informácie, ktoré boli v evidencii českého registra trestov. Údaje sa týkajú občanov Slovenskej republiky, ktorí boli odsúdení súdmi Českej republiky. Zabezpečuje sa tak kontinuita s predošlou právnou úpravou pri stanovení zákonného rámca na poskytovanie informácií aj o týchto odsúdeniach. Z dôvodu zabezpečenia jednoznačnosti sa ustanovuje právna fikcia, že niektoré druhy odsúdení občanov Slovenskej republiky budú považované za odsúdenia súdmi Slovenskej republiky, pričom ako rozlišovacie kritérium na uplatnenie danej fikcie bude slúžiť účel odsúdenia. Uvedené tak bude možné aplikovať jedine v prípadoch, ak bolo registru trestov doručené odsúdenie občana Slovenskej republiky na účel ochrany a bezpečnosti štátu alebo na účel osvedčovania bezúhonnosti a spoľahlivosti osoby.
V nadväznosti na zmenu v zákone o sídlach a obvodoch súdov sa zavádza nový inštitút, podľa ktorého bude možné tak zo strany občana, ako aj zo strany generálnej prokuratúry podať podnet na zosúladenie podkladov evidencie. Takýto podnet bude následne predmetom rozhodovacej činnosti Mestského súdu Bratislava, a to za podmienky, že sa podklad evidencie týka činu, ktorý je trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a pokiaľ je to odôvodnené závažnosťou činu a druhom trestu alebo druhom ochranného opatrenia, ktoré boli občanovi Slovenskej republiky za takýto čin uložené. Po nadobudnutí účinnosti nového zákona o registri trestov nebude objektívne realizovateľné vybavenie všetkých podaní zaslaných a doručených ku dňu jeho účinnosti, a preto sa ustanovuje, že žiadosti podané pred účinnosťou nového zákona budú vybavené v režime, ktorý vyplynie z nového zákona.
K § 28
V súlade s požiadavkou právnej istoty sa výslovne deklaruje, že poskytnutie verejnej listiny, pokiaľ je táto vystavená na účel odlišný od trestného konania, podľa návrhu zákona podlieha poplatkovej povinnosti v zmysle zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Vyhotovenie viacjazyčného štandardného formulára a osvedčenie verejnej listiny vydanej na použitie v cudzine sú súčasťou správnej agendy a ako také nepredstavujú úkony, ktoré vykonáva generálna prokuratúra v rámci svojich primárnych kompetencií, a preto je potrebné vyhotovovanie týchto výstupov podriadiť pod právny režim zákona o správnych poplatkoch ako úkony registra trestov, za ktoré sa platia správne poplatky v zmysle sadzobníka. Predmetné poplatkové povinnosti sa pritom nebudú vzťahovať na vybrané orgány s výnimkou poskytnutia výstupov za účelom preukázania bezúhonnosti alebo spoľahlivosti pre niektoré orgány vykonávajúce prijímacie alebo výberové konanie na funkciu alebo pre niektoré orgány, ktoré navrhujú odvolanie z funkcie. V návrhu zákona sa taktiež výslovne deklaruje možnosť, aby boli trestné listy, správy a oznámenia súdov a takisto správy a oznámenia prokuratúry zasielané generálnej prokuratúre elektronickou formou. Na žiadosti o jednotlivé výstupy z registra trestov, na odovzdávanie údajov a na zasielanie oznámení registra trestov budú slúžiť štandardizované tlačivá, ktorých formu a obsahové náležitosti určuje a ich vydávanie zabezpečuje Generálna prokuratúra.
K § 29
Ide o ustanovenie obsahujúce splnomocnenie na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom vnútra v rozsahu potrebnom na vykonanie zákona.
K § 30
Dňom účinnosti 1. januára 2026 sa bude odpis registra trestov poskytovať výlučne na účely trestného konania a na plnenie úloh obrany a bezpečnosti štátu. Na účely preukázania bezúhonnosti alebo spoľahlivosti podľa osobitných zákonov sa v zmysle § 21 bude vydávať „odpis registra trestov pre vybrané povolania“ a „špecializovaný výpis z registra trestov“. Ustanovenie § 21 explicitne vymenúva orgány, ktoré sú oprávnené žiadať tieto verejné listiny, a to vždy s poukazom na osobitný predpis daného oprávneného orgánu.
Ustanovenie § 30 stratí účinnosť 31. decembra 2025, a to z dôvodu vyriešenia kolízie doterajšej a novej právnej úpravy. Nakoľko bude potrebné upraviť informačný systém evidencie odsúdených osôb, upraviť osobitné právne predpisy s poukazom na vydávanie nových typov verejných listín, bolo nutné prispôsobiť účinnosť tohto ustanovenia tak, aby bolo možné poskytovať službu vydávania výpisov a odpisov registra trestov pre všetky dotknuté subjekty. S poukazom na stratu účinnosti ustanovenia § 20 je upravené nadobudnutie účinnosti ustanovenia § 21 od 1. januára 2026. Dňom účinnosti § 21 sa bude odpis registra trestov poskytovať výlučne na účely trestného konania a na plnenie úloh obrany a bezpečnosti štátu.
K § 31
V transpozičnej prílohe sa uvádza zoznam preberaných aktov Európskej únie.
K § 32
Nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa zároveň zrušuje zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K Čl. II
K bodu 1 (§ 206 ods. 7)
Na účely čiastočnej implementácie nariadenia sa do Trestného poriadku zavádza povinnosť orgánov činných v trestnom konaní odobrať daktyloskopické odtlačky prstov osobám, ktoré sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, prípadne osobám s dvojakým občianstvom, voči ktorým bolo vznesené obvinenie, pre účely ich identifikácie. Uvedené predpokladá článok 5 nariadenia, a to s cieľom identifikácie odsúdeného v systéme ECRIS-TCN. Identifikátor odtlačkov prstov bude uložený v Kriminalistickom a expertíznom ústave Policajného zboru, pričom v prípade zastavenia trestného konania bude vymazaný a odstránený z databázy.
K bodu 2 (§ 488a ods. 2)
Návrh zákona reaguje na skutočnosť, že len minimum členských štátov Európskej únie je schopných prostredníctvom komunikácie ústredných orgánov registrov trestov zabezpečiť aj samotné rozsudky, ktoré sú nevyhnutné na plnohodnotné zohľadnenie odsúdení súdmi členských štátov Európskej únie v novom trestnom konaní. V zásade ide, ako ukázala prax, o extenzívnu transpozíciu čl. 4 ods. 4 Rámcového rozhodnutia Rady 2009/315/SV, ktorá spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní. Zmyslom tohto ustanovenia rámcového rozhodnutia je poskytnúť možnosť ústredným orgánom registrov trestov na zabezpečenie informácií, v prípade pochybností o ich zápise cez systém ECRIS. Návrh zákona v § 24 ods. 8 toto oprávnenie registra trestov na uvedený účel jasne vymedzuje.
Zohľadňovanie odsúdení súdmi členských štátov Európskej únie je postup, ktorý vykonávajú všetky justičné orgány v konkrétnom trestnom konaní. Základnými, rozhodujúcimi údajmi sú informácie získané cez systém ECRIS. V prípade potreby zadováženia samotného rozsudku (napr. v prípade postupu podľa § 47 ods. 2 Trestného zákona ide o povinnosť) je teda potrebné postupovať štandardnými nástrojmi justičnej spolupráce, ktorým je v danom prípade Európsky vyšetrovací príkaz.
K Čl. III
Prokuratúra má svoje postavenie upravené v Ústave Slovenskej republiky a zákone č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Je nesporné, že jej postavenie, pôsobnosť a právomoci sú odlišné od postavenia súdov a orgánov štátnej správy súdov. Pokiaľ má prokuratúra zverenú zákonnú právomoc, v rámci ktorej vystupuje ako správny orgán v konaní a rozhodovaní o vrátení poplatku alebo preplatku, prokuratúra ako správny orgán v oblasti verejnej správy rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb (§ 1 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)). Z uvedeného dôvodu by sa na konania vo veci poplatku za výpis z registra trestov, ako aj na konanie a rozhodovanie o vrátení poplatku alebo preplatku mal vzťahovať správny poriadok a nie Civilný sporový poriadok.
K Čl. IV
Sadzobník správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov obsahuje Poznámku k položke 3, podľa ktorej „Poplatok podľa 2. bodu sa vyberá podľa zákona č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení neskorších predpisov“. Vzhľadom na to, že zákon č. 311/1999 Z. z. bol prijatím zákona č. 330/2007 Z. z. zrušený a aj tento zákon sa navrhuje zrušiť prijatím predkladaného návrhu zákona, upravuje sa aj táto skutočnosť priamo v sadzobníku správnych poplatkov.
Vzhľadom na skutočnosť, že návrh zákona predpokladá okrem výpisu z registra trestov aj podávanie žiadosti o výpis z registra trestov pre prácu s deťmi, špecializovaný výpis z registra trestov a odpis registra trestov pre vybrané povolania, je potrebné uvedenú skutočnosť premietnuť aj do Sadzobníka poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych poplatkoch“), v ktorom je podľa súčasne platného a účinného znenia zákona o správnych poplatkoch uvedený iba správny poplatok za podanie žiadosti o výpis z registra trestov (položka 264a) a určiť tak výšku správneho poplatku za vydanie vyššie uvedených novozavedených verejných listín.
K Čl. V
K bodu 1 (§ 3 ods. 1)
Cieľom právnej úpravy je potvrdenie aplikačnej praxe pri poskytovaní súčinnosti tretích osôb Národnej banke Slovenska a odstránenie interpretačných pochybností pri priebežnom poskytovaní výstupov od tretích osôb (napr. Generálnej prokuratúry), a to aj opakovane, pri výkone dohľadu vykonávaného Národnou bankou Slovenska. Najmä sa zdôrazňuje oprávnenie Národnej banky Slovenska získavať od Generálnej prokuratúry výpisy alebo odpisy registra trestov nielen v rámci konaní, ale aj v rámci výkonu dohľadu na diaľku alebo dohľadu na mieste zameraného na kontrolu nepretržitého dodržiavania podmienky bezúhonnosti osôb (resp. v zmysle niektorých právnych predpisov z oblasti finančného trhu označovanej ako „dôveryhodnosti“) dohliadanými subjektami.
K bodu 2 (§ 3 ods. 2)
Cieľom úprav navrhovaného ustanovenia je zabezpečiť právnu istotu a predchádzať interpretačným nedorozumeniam pri získavaní výpisov alebo odpisov z registra trestov elektronicky pri preukazovaní podmienok alebo požiadaviek týkajúcich sa bezúhonnosti osôb, ktorých označenie sa pojmologicky líši v osobitných predpisoch spadajúcich pod dohľad Národnej banky Slovenska (napr. dôveryhodnosť podľa ustanovenia § 7 ods. 15 písm. a) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o bankách) a bezúhonnosť podľa ustanovenia § 20a ods. 3 písm. a) zákona č. 129/2010 z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov o spotrebiteľských úveroch), slovne špecifikovať právomoc, na základe ktorej Národnej banke Slovenska vzniká mandát na ich získavanie tak, aby korešpondoval s paragrafovým znením zákona o bankách a boli tam zahrnuté všetky úlohy Národnej banky Slovenska v rámci dohľadu, čím sa zabezpečí aj súlad s mandátom Národnej banky Slovenska uvedeným v zákone o registri trestov.
K bodom 3 až 5 (§ 16 ods. 3, § 17 ods. 8 a § 36 ods. 4)
Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace s vložením odseku 2 do § 3.
K Čl. VI
V súvislosti s navrhovaným § 22 ods. 4 v Čl. I. je potrebné vykonať legislatívno-technickú úpravu v § 39 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, aby bolo jednoznačné, že bezúhonnosť na účel zápisu do zoznamu žiadateľov sa preukazuje odpisom registra trestov.
K Čl. VII
K bodu 1 (§ 13 ods. 3)
Dochádza k zmene súčasného stavu, kedy osoba preukazujúca svoju bezúhonnosť, je povinná, ak sa v posledných desiatich rokoch zdržiavala viac ako šesť mesiacov mimo územia Slovenskej republiky, predkladať predpísaný doklad a tento musí opätovne predkladať, napr. podľa § 29 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti každé dva roky aj v tom prípade, ak by nenastali okolnosti, za ktorých by bolo potrebné požadovaný doklad predkladať. Uvedené považujeme za nadbytočné a z tohto dôvodu sa bude opätovne predkladať požadovaný doklad iba v tom prípade, ak by sa osoba preukazujúca svoju bezúhonnosť opätovne zdržiavala mimo územia Slovenskej republiky po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov.
K bodu 2 (§ 13 ods. 4)
Ukladá sa povinnosť fyzickej osobe pri preukazovaní jej bezúhonnosti poskytnúť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) alebo krajskému riaditeľstvu potrebné údaje na vyžiadanie odpisu registra trestov. Taktiež sa upravuje postup ministerstva vnútra a krajského riaditeľstva pri vyžiadaní odpisu registra trestov. Navrhované zmeny vyplynuli zo zmeny v § 45, podľa ktorej nebude uchádzač o zamestnanie preukazovať svoju bezúhonnosť zamestnávateľovi, ale preverovať ju bude ministerstvo vnútra alebo krajské riaditeľstvo.
K bodom 3 až 6, 10 a 11 (§ 19 ods. 8 písm. b), § 22 ods. 2 písm. a), § 22a ods. 2 písm. a), § 29 ods. 2 až 5, § 53 ods. 2, § 72 ods. 5, § 73 ods. 2 )
Výslovne sa uvádza, ktorých konkrétnych dokladov a čestných vyhlásení sa uvedené povinnosti týkajú. Uvedené doklady sa predkladajú len v prípade, keď sa osoba zdržiavala za posledných desať rokov nepretržite viac ako šesť mesiacov mimo územia Slovenskej republiky.
K bodu 7 (§ 24 ods. 4)
Uvedeným návrhom sa zohľadňuje predchádzajúca pripomienka o predkladaní dokladov. Napríklad v § 29 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti je uvedená opakujúca sa povinnosť predkladania dokladu, ktorá sa vypustí odkazom na § 13 ods. 3 tretiu vetu.
K bodu 8 (§ 45 a § 46)
§ 45
Navrhované znenie § 45 je odôvodnené súčasným znením § 13 ods. 3 druhej vety zákona o súkromnej bezpečnosti a navrhovaným znením § 13 ods. 3 tretej vety, v ktorom sa už upravuje predkladanie dokladu a čestného vyhlásenia v prípade, ak sa osoba zdržiavala posledných desať rokov viac ako šesť mesiacov mimo územia Slovenskej republiky.
§ 46
Prevádzkovateľ poučí uchádzača o zamestnanie, že môže zamestnávať len osobu, ktorá je bezúhonná, spoľahlivá a spĺňa ďalšie podmienky, ak ich zákon o súkromnej bezpečnosti vyžaduje, o čom vyhotoví písomný záznam, ktorý uchádzač o zamestnanie podpíše. Zároveň je uchádzač o zamestnanie povinný oznámiť prevádzkovateľovi všetky skutočnosti potrebné na posúdenie jeho bezúhonnosti a spoľahlivosti. Zamestnancovi sa ukladá povinnosť písomne oznámiť prevádzkovateľovi v určenej lehote každú zmenu súvisiacu s jeho bezúhonnosťou a spoľahlivosťou.
K bodu 9 (§ 47)
Rozširuje sa povinnosť uschovávať písomnosti o nové písomnosti uvedené v § 46 ods. 1 až 3.
K bodu 12 (§ 92 ods. 1 písm. c))
Konkretizujú sa dôvody pre ktoré sa môže zamestnanec dopustiť priestupku na úseku súkromnej bezpečnosti v súvislosti s preukazovaním jeho bezúhonnosti a spoľahlivosti.
K bodu 13
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením špecializovaného výpisu z registra trestov, ktorý nahradí odpis z registra trestov.
K Čl. VIII
Pri zohľadnení dĺžky legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona od 1. júla 2023. Oddelená účinnosť čl. I § 11 ods. 1 písm. b) až d, § 12 ods. 5 písm. d), § 15, § 16, § 19, § 20 ods. 1, § 21 ods. 3 až 6, § 23,§ 26 ods. 1 písm. a) až c) a čl. VII bodu 13, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2026 je odôvodnená potrebou upraviť informačný systém evidencie odsúdených osôb a upraviť osobitné právne predpisy s poukazom na vydávanie nových typov verejných listín.