Dôvodová správa k zákonu č. 376/2022 Z. z.

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o profesionálnych náhradných rodičoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021.

Predložením tohto návrhu zákona sa plní záväzok Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Ochrana pracovných miest a zabezpečenie sociálnych istôt, ktorým sa vláda SR zaviazala, že:

„pripraví komplexný návrh právnej úpravy podmienok výkonu profesionálnej náhradnej starostlivosti...“.

Vláda Slovenskej republiky schválila svojim uznesením č. 222/2021 zo dňa 28. apríla 2021 Národnú stratégiu deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti, ktorá okrem iného určuje základný dlhodobý cieľ deinštitucionalizácie a 10 strednodobých cieľov deinštitucionalizácie s horizontom ich splnenia do roku 2025. Jedným zo strednodobých strategických cieľov je  deinštitucionalizovať 80% aktuálnych kapacít na výkon rozhodnutia súdu v centrách pre deti a rodiny (ďalej len „centrum“) na komunitný spôsob usporiadania organizačných súčastí centier  do  31. 12. 2023. Strategickým opatrením na plnenie tohto cieľa je i Skvalitňovanie podmienok výkonu profesionálnej náhradnej starostlivosti o.i. aj utvorením legislatívnych podmienok na výkon profesie profesionálny náhradný rodič.

Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 305/2005 Z.z.“) upravuje sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu (ďalej len „SPOD a SK“) na zabezpečenie predchádzania vzniku krízových situácií v rodine, ochrany práv a právom chránených záujmov detí, predchádzania prehlbovaniu a opakovaniu porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu detí a plnoletých fyzických osôb a na zamedzenie nárastu sociálnopatologických javov. Je to súbor opatrení, ktoré na seba nadväzujú a vzájomne sa podmieňujú a pri voľbe a uplatňovaní ktorých majú prednosť opatrenia na zabezpečenie výchovy a všestranného vývinu dieťaťa jeho rodičmi, a ak to nie je možné, príbuznými dieťaťa.

Prvoradým hľadiskom pri voľbe a uplatňovaní opatrení SPOD a SK  je najlepší záujem dieťaťa, na určovanie a posudzovanie ktorého sa uplatňuje zásada o záujme dieťaťa podľa osobitného predpisu (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine).

Opatrenia SPOD a SK sa vykonávajú, ak zákon č. 305/2005 Z. z. neustanovuje inak, v prirodzenom rodinnom prostredí, v náhradnom rodinnom prostredí, v otvorenom prostredí a v prostredí utvorenom a usporiadanom na výkon opatrení, t. j. v zariadení SPOD a SK, ktorým je centrum, ktoré od roku 2019 nahradilo dovtedajšie druhy zariadení SPOD a SK - krízové strediská a resocializačné strediská pre drogovo a inak závislých a detské domovy (zákon č. 61/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

305/2005 Z. z.

 o SPOD a SK a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, účinný od 1. apríla 2018).

Zriaďovateľom centra je Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „Ústredie“) a  za zákonom stanovených podmienok môže zriaďovať centrum aj obec a vyšší územný celok (na účely plnenia si svojich originálnych pôsobností, bez finančnej podpory zo strany štátnej správy a bez možnosti, aby sa v takomto centre – zriadenom obcou alebo vyšším územným celkom vykonávalo pobytové opatrenie  súdu) alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba na základe akreditácie udelenej Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

V Slovenskej republike vykonáva opatrenia SPOD a SK 123 centier (z toho 16 s resocializačným programom). Ústredie je zriaďovateľom 68 centier, 53 vykonáva opatrenia na základe udelenej akreditácie (neštátne centrá) a 2 centrá sú zriadené v rámci pôsobnosti obce.

Centrum vykoná svoju činnosť podľa účelu, na ktorý bolo zriadené, ambulantnou formou, terénnou formou a pobytovou formou. Centrum môže plniť viac účelov súčasne - vykonávanie opatrení SPOD a SK na základe rozhodnutia súdu, vykonávanie vybraných výchovných opatrení súdu a orgánu SPOD a SK ambulantného charakteru, vykonávanie opatrení na predchádzanie a podporu riešenia krízových situácií dieťaťa a porúch vývinu dieťaťa z dôvodu napr. problémov v rodine, náhradnej rodine, širšom sociálnom prostredí, v medziľudských vzťahoch, výkon špecializovaného programu pre dieťa (v situáciách, keď je dieťa obeťou trestného činu obchodovania s ľuďmi, dieťa je týrané, sexuálne zneužívané alebo na vykonávanie opatrení na určenie miery ohrozenia dieťaťa) vykonávanie resocializačného programu na podporu sociálneho začlenenia dieťaťa alebo plnoletej osoby závislej od alkoholu, drog alebo patologického hráčstva.

Výkon opatrení pobytovou formou však stále predstavuje prevažnú časť činnosti centier. Je tomu tak o.i. aj preto, že centrum okrem výkonu opatrení pobytovou formou pre dieťa alebo dieťa s rodičom, resp. inou plnoletou fyzickou osobou (napr. starým rodičom, plnoletým súrodencom...) na základe dohody a odporúčania orgánu SPOD a SK zabezpečuje výkon rozhodnutí súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, o nariadení neodkladného opatrenia a o uložení výchovného opatrenia,  ktorého podstatou je pobyt dieťaťa v zariadení (ďalej len „pobytové opatrenie súdu“).

 

Z celkového počtu 4 949 detí v centrách  k 31.12.2020 boli na  základe rozhodnutia súdu pobytovou formou vykonávané opatrenia pre 4 685 detí v centrách s programom, pre 19 detí v centrách so špecializovaným programom a pre 23 detí v centrách s resocializačným programom (222 deťom boli k tomuto dátumu vykonávané opatrenia na základe dohody s rodičom/inou osobou zodpovednou za dieťa).1

V roku 2020 bolo 67,44 % detí umiestnených v centrách (bez centier so špecializovaným a resocializačným programom, v ktorých sa nevykonáva ústavná starostlivosť, t. j. v centrách s programom) na základe rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti z celkového počtu detí umiestnených v centrách na základe súdneho rozhodnutia (v roku 2019  - 69,47%).

Centrum vykonáva opatrenia pobytovou formou, vrátane pobytových opatrení súdu,  zamestnancami centra, ktorí vykonávajú odborné činnosti v odbornom tíme a poskytujú odbornú pomoc a starostlivosť v organizačných súčastiach centra:

-v profesionálnej náhradnej rodine, ktorá poskytuje starostlivosť deťom a mladým dospelým2 v rodinnom dome alebo v byte poskytnutom centrom alebo v rodinnom dome alebo v byte, ktorého je profesionálny náhradný rodič vlastníkom, spoluvlastníkom, nájomcom alebo spoločným nájomcom,

-v skupine (dobrovoľné pobyty mimo súdnych rozhodnutí, špecializovaný program, resocializačný program),

-v samostatne usporiadanej skupine (organizačná súčasť centra zriadená v rodinnom dome, byte alebo v ďalšej budove centra so samostatným stravovaním, hospodárením a vyčleneným rozpočtom).

Podmienky starostlivosti o deti o. i. aj v profesionálnych náhradných rodinách a povinnosti profesionálnych náhradných rodičov (rovnako ako iných zamestnancov centra) vo vzťahu k deťom upravuje zákon č. 305/2005 Z. z. V súvislosti s predkladaným návrhom zákona je nutné uviesť, že vykonávanie pobytového opatrenia súdu v profesionálnej náhradnej rodine má prednosť pred jeho vykonávaním v samostatne usporiadanej skupine, a každé dieťa do šiestich rokov veku, ktoré je umiestnené na základe rozhodnutia súdu musí byť najneskôr do štyroch týždňov od prijatia do centra zaradené do profesionálnej náhradnej rodiny.3V prípade, ak nie je možné, aby sa o dieťa starali jeho rodičia, a následne, ak nie je možné, aby bola dieťaťu zabezpečená starostlivosť príbuzných resp. blízkych osôb (náhradná osobná starostlivosť) alebo iná forma náhradnej rodinnej starostlivosť a dieťa musí byť umiestnené v zariadení, je táto forma starostlivosti  o dieťa spravidla najvhodnejšia. 

 

Na Slovensku je v centrách zamestnaných viac ako 700 profesionálnych náhradných rodičov a zabezpečujú starostlivosť cca 1400 deťom. Nárast počtu týchto zamestnancov je za ostatných 20 rokov enormný – v roku 1997, t. j. v  čase, keď do pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky prešli detské domovy, bolo na Slovensku 7 takýchto rodín a zabezpečovali starostlivosť 13 deťom.

Odborná činnosť centra je zabezpečovaná rôznymi druhmi zamestnancov a na práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov – centier sa okrem Zákonníka práce vzťahuje aj zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v prípade centier  zriadených v pôsobnosti Ústredia.

Špecifiká práce - práv a povinností niektorých kategórii zamestnancov centier upravujú osobitné zákony.  Na pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca centra sa zároveň vzťahuje zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a na zdravotníckych pracovníkov, ktorý poskytujú v centre ošetrovateľskú starostlivosť sa vzťahuje zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Profesionálny náhradný rodič je zamestnancom centra a na jeho pracovnoprávny vzťah sa vzťahuje Zákonník práce, pričom špecifiká tejto práce sú riešené podľa ustanovenia § 52 Zákonníka práce - Domácka práca a telepráca, t. j. ustanovenia o tzv. domáckych zamestnancoch.

Je síce fakt, že profesionálny náhradný rodič vykonáva svoju prácu vo svojom domácom prostredí – stará sa u seba doma o dieťa, ktoré bolo rozhodnutím súdu umiestnené do zariadenia SPOD a SK, ale o typickú domácku prácu nejde.

Dieťa, o ktoré sa profesionálny náhradný rodič stará, síce býva u neho doma, ale výkon tejto práce vyžaduje aj činnosti mimo priestorov jeho bytu, resp. domu – dieťa chodí do školy, k lekárom, iným odborníkom, absolvuje rôzne voľnočasové aktivity, udržiava kontakty s kamarátmi a profesionálny náhradný rodič vykonáva v tejto súvislosti činnosti a aktivity. Rovnako celá rodina profesionálneho náhradného rodiča, v ktorej dieťa žije, funguje v určitých rodinných a širších sociálnych vzťahoch, ktorých je dieťa účastné. 

Vymedzenie domáckej práce „Ak sa práca, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, vykonáva pravidelne v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo jeho časti z domácnosti zamestnanca, ide o...“ nezodpovedá povahe práce profesionálneho náhradného rodiča.

Na výkon domáckej práce sa podľa Zákonníka práce vyžaduje dohoda zamestnávateľa so zamestnancom v pracovnej zmluve, ale pri tejto práci profesionálneho náhradného rodiča iná možnosť, ako jej výkon v domácnosti (domácom prostredí) zamestnanca, a teda ani iná dohoda o mieste výkone práce nie je možná, nie je to alternatíva, ale riadna a jediná možnosť výkonu tejto práce, navyše, je to absolútne priorizovaná riadna organizačná forma starostlivosti o dieťa, ktoré je umiestnené v centre.

Znenie ustanovenia Zákonníka práce umožňuje domácnosť zamestnanca považovať za dohodnuté miesto výkonu práce mimo pracoviska zamestnávateľa, ale považovať domácnosť ako aj ostatné miesta výkonu práce (okrem samotného centra) za miesto výkonu práce je už pomerne zložité, čo sa prejavuje napr. v problémoch pri určovaní toho, čo je alebo nie je pracovnou cestou, či určenie toho, že sa jedná o výkon práce, ak na takéto miesto ide profesionálny náhradný rodič bez dieťa, hoci v jeho veci.

Podľa Zákonníka práce možno v pracovnej zmluve dohodnúť, že domácka práca sa v celom rozsahu alebo sčasti bude vykonávať na mieste, ktoré si zamestnanec určí, ak to povaha práce umožňuje. V prípade profesionálnych náhradných rodičov nie je možné, aby si profesionálny náhradný rodič sám určoval miesto/miesta výkonu práce – dieťa je zverené do starostlivosti centra, na pomoci dieťaťu sa podieľa odborný tím centra, ktorý okrem iného spolu s orgánom SPOD a SK spracováva individuálny plán rozvoja osobnosti dieťaťa, ktorého súčasťou je napr. plán sociálnej práce s dieťaťom a jeho rodinou a profesionálny náhradný rodič sa musí podieľať na plnení úloh plánov centra4 a plniť na tento účel pokyny centra.

Problematickým je aj ustanovenie, podľa ktorého sa zamestnávateľ a zamestnanec  môžu dohodnúť, že zamestnanec si pri domáckej práci bude sám rozvrhovať pracovný čas v rámci celého týždňa (to že sa domácka práca bude vykonávať v pružnom pracovnom čase je z povahy tejto práce vylúčené). Na rozdiel od všetkých ostatných povolaní rozvrhnutie pracovného času plne zodpovedá potrebám dieťaťa, čo ustanovenie ako také umožňuje, lebo sa neuplatňujú ustanovenia o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času a od roku 2011 ani ustanovenia o nepretržitom dennom odpočinku a nepretržitom odpočinku v týždni. Problémom je následné vykazovanie - evidencia pracovného času, ktorú musí zamestnávateľ viesť podľa § 99 Zákonníka práce, pretože ani táto odchýlka v Zákonníku práce plne nerieši týždenný pracovný čas ako taký, prestávky v práci a umožňuje v kombinácii s ostatnými nedoriešenými otázkami veľkú variabilitu výkladu čo patrí, resp. nepatrí do pracovného výkonu - času (od prania vecí dieťaťa spolu s vecami rodiny po monitorovanie dychu novorodenca počas spánku).

Z pohľadu výkonu práce profesionálneho náhradného rodiča je problematickou aj úprava toho, že tomuto zamestnancovi nepatrí mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, za prácu v sobotu a v nedeľu a za nočnú prácu. Ako už bolo uvedené, povahou táto práca nezodpovedá iným druhom domáckej práce,  musí sa vykonávať nepretržite a nie je ju možné rozvrhnúť zo strany zamestnanca tak, aby mal voľno napr. v sobotu alebo vo štvrtok, aby pracoval v noci, ak mu to vyhovuje viac ako napr. cez deň, t. j. možnosti iných domáckych zamestnancov, ktoré zohľadňuje táto odchýlka v Zákonníku práce. Zákonník práce síce umožňuje zamestnancovi a zamestnávateľovi od roku 2011 dohodnúť sa aj na takýchto náležitostiach, ale je prakticky nemožné predpokladať aspoň rámcovo jednotný postup takmer 100 zamestnávateľov, z ktorých časť tvoria neštátne – akreditované subjekty. Rozdielnosť v odmeňovaní, a to nielen vo vzťahu k práci nadčas, v noci či cez víkendy v takejto v zásade kompaktnej skupine zamestnancov pochopiteľne spôsobuje problémy. Treba v tejto súvislosti zdôrazniť, že centrá prostredníctvom zamestnancov – profesionálnych náhradných rodičov, zabezpečujú výkon rovnakých rozhodnutí súdu a že všetci musia dodržiavať rovnaké zákonom stanovené podmienky starostlivosti o deti (v závislosti od potrieb detí), a to nezávisle na tom, či je centrum zriadené v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu alebo ide o akreditované - neštátne centrum.

Okrem možnosti rozvrhnúť prácu, neuplatňovaní ustanovení o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času, nepretržitom dennom odpočinku a nepretržitom odpočinku v týždni a výnimke z nároku zo mzdy za prácu nadčas, mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok, za prácu počas víkendov a za nočnú prácu, ktoré profesionálnemu náhradnému rodičovi nepatria (ak sa so zamestnávateľom nedohodne), všetky ostatné ustanovenia Zákonníka práce sa vzťahujú na profesionálnych náhradných rodičov tak, ako na ostatných zamestnancov.

Súčasné postavenie profesionálneho náhradného rodiča ako domáckeho zamestnanca je neudržateľné, spôsobuje problémy samotným zamestnancom ako aj zamestnávateľom, je preto potrebné doriešiť otázku pracovnoprávnych vzťahov, odmeňovania, atď. tejto profesie.

V spolupráci s profesionálnymi náhradnými rodičmi a centrami (ako zamestnávateľmi) boli stanovené základné problematické okruhy, ktoré treba riešiť napr. miesto výkonu práce, pracovný čas, prestávky a doby odpočinku, dovolenky, odmeňovanie tak, aby platili rovnaké podmienky pracovnoprávnych vzťahov pre štátne aj neštátne (akreditované) zariadenia.

Rozsah a charakter predpokladaných úprav neumožňuje problémy riešiť odchýlkami v Zákonníku práce. Preto pri úvahách o samostatnej právnej úprave bola primárne prehodnotená samotná povaha práce profesionálneho náhradného rodiča a jej základné charakteristiky a špecifiká.

Aj napriek zrejmým špecifikám a osobitému charakteru výkonu práce profesionálneho náhradného rodičovstva, je tento výkon závislou prácou, t. j. prácou vykonávanou vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa a v jeho mene.

Dieťa, ktoré je v podstate „predmetom“ práce profesionálneho náhradného rodiča, je zverené rozhodnutím súdu do starostlivosti právnickej osoby  -  centra, ktoré prostredníctvom svojho zamestnanca zabezpečí starostlivosť o dieťa. Na tento účel určuje centrum umiestnenie dieťaťa v profesionálnej náhradnej rodine – inými slovami prideľuje prácu, vydáva pokyny a ukladá úlohy, ktorých plnenie kontroluje (o.i. vrátane nakladania s finančnými prostriedkami a materiálno-technickým zabezpečením, ktoré mu centrum na starostlivosť o dieťa poskytuje), priebežne sleduje a kontroluje plnenie základnej úlohy, ktorou je zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa a prípadne nesplnenie úloh tiež sankcionuje.

Profesionálni náhradní rodičia majú veľkú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o zabezpečovanie každodennej starostlivosti o deti, napriek tomu zariadenie riadi samotný výkon ich práce, určuje úlohy, čas a spôsob ich realizácie a profesionálny náhradný rodič je povinný riadiť sa týmito pokynmi. Rozsah úloh a povinností, ktoré musia profesionálni náhradní rodičia ako zamestnanci plniť na pokyn centra je porovnateľný s ostatnými pracovnými pozíciami a pracovná činnosť, ktorú profesionálni náhradní rodiča vykonávajú je nesporne vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti. 

Profesionálny náhradný rodič vykonáva prácu osobne, aj keď nie je vylúčená napr. pomoc rodinných príslušníkov,  zásadné však je, že zodpovednosť za výkon práce nesie on sám. Všetky úkony smerom k dieťaťu, ktoré profesionálny náhradný rodič robí, robí v mene zariadenia (nemôže sám rozhodnúť napr. o škole, poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a pod.). Konkrétny pracovný čas nie je síce určený zamestnávateľom, ale rozvrhuje si ho (s výnimkami určenými zamestnávateľom) zamestnanec sám, čo Zákonník práce plne umožňuje.

Charakteristickým pre výkon tejto práce je, rovnako ako pri iných povolaniach vykonávaných napr. v pracovnom pomere, aj odplatnosť výkonu práce profesionálneho náhradného rodiča, t. j. zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi mzdu za vykonanú prácu.

Keďže závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených Zákonníkom práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu, bola prehodnotená aj otázka samotného pracovného pomeru a neexistuje, vzhľadom na povahu pracovnej činnosti a potrebu právnej úpravy otázok súvisiacich s výkonom práce profesionálnych náhradných rodičov,  racionálny dôvod, pre ktorý by mal byť tento pracovný vzťah založený osobitným spôsobom podľa osobitného predpisu  ako obdobný pracovný vzťah (ako napr. rôzne právne úpravy štátnej služby).

S vyššie uvedeným súvisí aj otázka tzv. vecnej pôsobnosti Zákonníka práce. Ako je z doposiaľ uvedeného zrejmé, v prípade profesionálnych náhradných rodičov priama pôsobnosť Zákonníka práce nie je možná. Aktuálne riešenie postavenia profesionálnych náhradných rodičov ako zamestnancov použitím priamej a i obmedzenej pôsobnosti Zákonníka práce ako domáckych zamestnancov sa neosvedčuje. Využitie delegovanej pôsobnosti Zákonníka práce sa v priebehu prípravy návrhu zákona ukázalo ako nevhodné a tiež nepraktické, preto sa navrhuje, aby sa všeobecne na profesionálnych náhradných rodičov vzťahoval Zákonník práce, s osobitnou právnou úpravou určitých otázok pracovnoprávnych vzťahov v navrhovanom zákone o profesionálnych náhradných rodičoch. Z tohto dôvodu sa navrhuje v čl. II návrhu doplniť jednoznačne vzťah k Zákonníku práce, tak aby bolo zrejmé, že na pracovnoprávne vzťahy profesionálnych náhradných rodičov sa vzťahuje Zákonník práce, ak nie je v osobitnom zákone – zákone o profesionálnych náhradných rodičoch, ustanovené inak. 

Predkladaný návrh zákona bol v základnej vecnej rovine spracovaný v spolupráci  so zástupcami profesionálnych náhradných rodičov, centier ako zamestnávateľmi a Ústredím. Boli v ňom zohľadnené výsledky rokovaní k praktickým problémom. Diskusia bola priebežná, hoci bola niekoľkokrát, o.i. aj z dôvodu epidemiologických opatrení, prerušená.

Predkladaný návrh zákona má za cieľ upraviť právne vzťahy pri vykonávaní práce  profesionálneho náhradného rodiča (napr. predpoklady na výkon práce, špecifiká pracovného pomeru, povinnosti profesionálneho náhradného rodiča, odmeňovanie a ostatné náležitosti pracovnoprávnych vzťahov).

Špecifikom  navrhovanej právnej úpravy je, že štandardná funkcia pracovného práva t. j. ochrana práv a oprávnených záujmov zamestnanca a zamestnávateľa prostredníctvom rôznych prvkov ochrany (pri vzniku a založení pracovného pomeru, pri ochrane súkromia zamestnanca na pracovisku – v tomto prípade v jeho vlastnom rodinnom prostredí...) je v prípade týchto zamestnancov, ale aj členov ich rodiny čiastočne prelomená právom dieťaťa na konanie v jeho najlepšom záujme (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa), t. j. právom dieťaťa na posúdenie jeho najlepšieho záujmu a jeho prvoradé zohľadnenie v situácii, keď sa s cieľom rozhodnúť o danej veci posudzujú rôzne záujmy. Kedykoľvek treba prijať rozhodnutie, ktoré ovplyvní konkrétne dieťa, identifikovanú skupinu detí alebo deti všeobecne, rozhodovací proces musí zahŕňať posúdenie možného vplyvu (pozitívneho alebo negatívneho) rozhodnutia na dané dieťa alebo deti. Akékoľvek obmedzenie práv profesionálnych náhradných rodičov ako zamestnancov je odôvodnené  utvorením čo najlepších a najbezpečnejších podmienok pre život detí v profesionálnych náhradných rodinách.

Výkon práce profesionálneho náhradného rodiča má nepretržitý charakter, riadi sa potrebami dieťaťa a je vykonávaný v domácom prostredí profesionálneho náhradného rodiča tak, aby domáce prostredie profesionálneho náhradného rodiča v najvyššej možnej miere nahrádzalo prirodzené rodinné prostredie dieťaťa alebo náhradné rodinné prostredie dieťaťa (napr. pestúnska starostlivosť). Je preto zrejmé, že minimalizovanie rizík (či už je to bezúhonnosť, psychická spôsobilosť, určitá zrelosť...) zo strany tak profesionálneho náhradného rodiča, ako aj členov jeho rodiny je v najlepšom záujme detí, ktorým poskytuje starostlivosť.

V tejto súvislosti je o. i. potrebné doplnenie oprávnenia centra (na prechodnú dobu Ústredie) na vyžiadanie odpisu z registra trestov na účely overenia predpokladu bezúhonnosti záujemcov o prácu profesionálneho náhradného rodiča a jeho manžela/manželky, ako aj na vyžiadanie výpisu z registra trestov na účel overenia predpokladu bezúhonnosti ďalších plnoletých osôb žijúcich s týmto záujemcom o prácu v domácom prostredí (čl. IV.).

Je tiež nevyhnutné utvoriť profesionálnym náhradným rodičom také podmienky, ktoré im umožnia s najmenšími problémami fungovať v pracovnoprávnych vzťahoch. Z tohto dôvodu je potrebné vykonať aj zmeny a doplnenia zákona č. 305/2005 Z. z. (čl. III.) – je potrebné o.i. utvoriť možnosť na zvýšenie finančného príspevku akreditovanému subjektu, ktorý vykonáva opatrenia pobytovou formou z dôvodu zvýšených finančných výdavkov súvisiacich so zmenou mzdových, resp. iných nárokov upravených osobitnými predpismi, ako aj utvoriť podmienky na úhradu zvýšených výdavkov na dieťa v profesionálnej náhradnej rodine, ak trávi dovolenku s profesionálnym náhradným rodičom, alebo ak má zvýšené výdavky spojené s prepravou súvisiacou so starostlivosťou o dieťa. 

Vecná problematika vzťahujúca sa k samotnej starostlivosti o deti je riešená samostatne (najmä zákon č. 305/2005 Z. z., vyhláška č. 103/2018 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 305/2005 Z. z., zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine).

Návrh zákona je súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

Návrh zákona zakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie a na životné prostredie. Návrh zákona  má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, pozitívny sociálny vplyv a pozitívny vplyv na manželstvo a rodičovstvo.

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Návrh ustanovenia upravuje predmet úpravy tak, aby bolo zrejmé, že návrh zákona upravuje právne vzťahy súvisiace s vykonávaním profesie profesionálneho náhradného rodiča.

Súčasťou návrhu zákona sú predpoklady na výkon práce profesionálneho náhradného rodiča, špecifiká pracovného pomeru vrátane napr. špecifík pracovnej zmluvy a skončenia pracovného pomeru, povinností a obmedzení profesionálneho náhradného rodiča, pracovného času, dovolenky. 

Osobitosťou právnej úpravy  a zároveň jedným z dôvodov, pre ktoré nie je vhodné, resp. možné riešiť problematiku zmenou a doplnením Zákonníka práce1 je, že zákon upravuje aj povinnosti iných fyzických osôb, ako sú účastníci pracovnoprávneho zmluvného vzťahu, viažuce sa k pracovnému pomeru profesionálneho náhradného rodiča. Ide o manžela/manželku záujemcu o prácu profesionálneho náhradného rodiča, profesionálneho náhradného rodiča a ďalšie (primárne plnoleté) fyzické osoby žijúce s profesionálnym náhradným rodičom v domácom prostredí, ktoré i napriek tomu, že priamo nevykonávajú prácu profesionálneho náhradného rodiča, tvoria prostredie v ktorom bude vyrastať, resp. vyrastá dieťa, ktoré bolo rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti centra pre deti a rodiny (ďalej len „centrum“).

Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa2 „Najlepší záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.“ Každé rozhodovanie ohľadne starostlivosti (ale aj napr. zdravia či vzdelávania) o deti musí zohľadniť princíp najlepšieho záujmu dieťaťa tak, ako vyplýva z čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, a to vrátane rozhodnutí a postupov rodičov, odborníkov a iných osôb zodpovedajúcich za deti. I zo Všeobecného komentára Výboru OSN pre práva dieťaťa č. 14 (2013) o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho alebo jej najlepšieho záujmu vyplýva, že právo dieťaťa na posúdenie a prednostné zohľadnenie jeho alebo jej najlepšieho záujmu treba explicitne začleniť do všetkých relevantných zákonodarných predpisov, nie iba do zákonov, ktoré sa konkrétne zameriavajú na deti.3

Podľa čl. 19 Dohovoru o právach dieťaťa  štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky potrebné zákonodarné, správne, sociálne a výchovné opatrenia na ochranu detí pred akýmkoľvek telesným alebo duševným násilím, urážaním alebo zneužívaním, včítane sexuálneho zneužívania, zanedbávaním alebo nedbanlivým zaobchádzaním, trýznením alebo vykorisťovaním počas doby, keď sú v starostlivosti jedného alebo oboch rodičov, zákonných zástupcov alebo akýchkoľvek iných osôb starajúcich sa o dieťa. 

Napriek tomu, že oblasť pracovného práva je založená okrem iného na princípe ochrany  práv a oprávnených záujmov zamestnanca, faktom ostáva, že „predmetom práce“ tohto zamestnanca – profesionálneho náhradného rodiča je dieťa a v tomto prípade dieťa, ktoré prevzal štát do svojej priamej starostlivosti. Je preto namieste požadovať splnenie takých predpokladov na výkon práce, ktoré zabezpečia, že  táto starostlivosť bude v najlepšom záujme dieťaťa a minimalizuje sa riziko ohrozenia dieťaťa. Osoby, ktoré nebudú mať v starostlivosti  dieťa ako zamestnanci, ale budú svojou prítomnosťou a konaním život dieťaťa bezprostredne ovplyvňovať, musia plniť určité predpoklady a podmienky v takom rozsahu, aby bol záujem dieťaťa zohľadnený. Aj v tomto prípade je záujem dieťaťa prvoradý a má prednosť pred  záujmami iných osôb.

Bezpečie prostredia pre dieťa a podmienky na jeho všestranný rozvoj sú rozhodujúcou požiadavkou na toto zamestnanie a predpoklady, podmienky a povinnosti navrhované týmto zákonom pre výkon práce profesionálneho náhradného rodiča sú primerané a zodpovedajú tomuto cieľu.

 

 Návrh zákona upravuje aj mzdové podmienky práce profesionálneho náhradného rodiča z dôvodu zjednotenia pravidiel odmeňovania profesionálnych náhradných rodičov. Navrhuje sa, aby výšku a podmienky na priznanie zložiek mzdy  upravoval zákon s možnosťou ustanoviť vyššiu sumu základnej zložky mzdy nariadením vlády Slovenskej republiky.

Tak, ako už bolo uvedené, výkon práce profesionálneho náhradného rodiča je špecifickou prácou  - na jednej strane to nie je práca, o ktorú je u fyzických osôb veľký záujem, na strane druhej nie každá fyzická osoba, ktorá záujem o túto prácu má, je aj vhodnou na jej vykonávanie. Navrhuje sa uľahčiť záujemcom o prácu prístup k informáciám o voľných miestach prostredníctvom neverejnej evidencie záujemcov o informácie o voľnom pracovnom mieste profesionálneho náhradného rodiča (§ 34). Potrebné je tiež zlepšiť dostupnosť informácií o možných „rizikových“ záujemcoch o výkon tejto práce rozšírením možnosti overenia vhodnosti záujemcu o prácu aj za pomoci neverejnej evidencie fyzických osôb, ktoré vykonávali prácu profesionálneho náhradného rodiča (§ 35).

K § 2

Výkon  práce  profesionálneho náhradného rodiča má svoje špecifiká, ktoré je potrebné aspoň rámcovo upraviť priamo v zákone tak, aby na ne mohla nadväzovať právna úprava práv a povinností súvisiacich s výkonom práce profesionálnych náhradných rodičov. Profesionálny náhradný rodič poskytuje odbornú pomoc a starostlivosť dieťaťu a plnoletej fyzickej osobe do dovŕšenia 25 rokov veku - mladému dospelému (ďalej  len „dieťa“), ktoré je umiestnené v centre za podmienok ustanovených zákonom č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 305/2005 Z.z.“). Práca profesionálneho náhradného rodiča je vykonávaná činnosťami v priamom kontakte s dieťaťom alebo činnosťami, ktoré nie sú vykonávané v priamom kontakte s dieťaťom, ale sú potrebné na uspokojovanie potrieb dieťaťa v domácom prostredí profesionálneho náhradného rodiča (v rodinnom dome alebo v byte centra alebo v rodinnom dome alebo v byte, ktorého je profesionálny náhradný rodič vlastníkom,  spoluvlastníkom, ale napr. aj nájomcom, spoločným nájomcom, ktorý užíva na základe zmluvy o výpožičke, resp. ku ktorému má právo užívania), ale pochopiteľne aj mimo domáceho prostredia (napr. zabezpečenie výchovy a vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, voľného času dieťaťa). Profesionálny náhradný rodič plní aj ďalšie pracovné povinnosti, okrem iného musí byť pripravený prevziať dieťa (resp. ďalšie dieťa) do starostlivosti, zúčastňuje sa pracovných porád, supervízií, vzdelávania a pod. 

 Je treba zdôrazniť, že problematika vzťahujúca sa k samotnej starostlivosti o deti bude i naďalej riešená samostatne zákonom č. 305/2005 Z. z., vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 103/2018 Z .z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 103/2018 Z. z.“) a zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“).

Zákon zavádza legislatívnu skratku dieťa ako spoločný pojem pre dieťa a mladého dospelého, avšak v prípade, ak sa úprava vzťahuje len k maloletému dieťaťu, je použitý pojem „maloleté dieťaťa“ a v prípade, ak sa úprava vzťahuje len k mladému dospelému, je použitý pojem  „plnoletá fyzická osoba do dovŕšenia 25 rokov veku“.

K § 3

Navrhuje sa, aby okrem štandardného, a v tomto prípade jednoznačne vhodného a primeraného, predpokladu spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, ďalšími predpokladmi na výkon práce profesionálneho náhradného rodiča boli:

-vek 25 rokov – výkon práce vyžaduje určitú zrelosť a životné skúsenosti osoby, navrhuje sa preto veková hranica 25 rokov okrem iného aj z dôvodu, že 25 rokov je vek, do ktorého môže byť mladým ľuďom, ktorí boli ako deti umiestnení v centre na základe rozhodnutia súdu,  poskytovaná v statuse mladého dospelého centrom starostlivosť,   

-splnenie kvalifikačného predpokladu – upravuje ustanovenie § 4,

-bezúhonnosť – upravuje ustanovenie § 5,

-absolvovanie prípravy na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti podľa zákona č. 305/2005 Z. z. (s podrobnosťami upravenými vo vyhláške č. 103/2018 Z. z.); k tomuto predpokladu sa zároveň navrhuje, aby nebola uznaná príprava tých záujemcov o prácu, ktorí síce prípravu absolvovali, ale ostatných 5 rokov prácu profesionálneho náhradného rodiča nevykonávali,

-zdravotná spôsobilosť na výkon práce profesionálneho náhradného rodiča - upravuje ustanovenie § 6,

-psychická spôsobilosti podľa ustanovenia § 58 zákona č. 305/2005 Z. z. - predpoklad psychickej  spôsobilosti musí plniť už dnes každý zamestnanec centra, ktorý vykonáva opatrenia pobytovou formou, t. j. vrátane profesionálneho náhradného rodiča - upravuje ustanovenie § 7,

-splnenie predpokladu zabezpečenia výchovy a všestranného vývinu dieťaťa  - upravuje ustanovenie § 8,

-splnenie predpokladu vhodnosti bytových a priestorových podmienok na poskytovanie starostlivosti dieťaťu (napr. že  fyzická osoba má vo svojom domácom prostredí utvorené vhodné podmienky napr. detská izba, priestor na učenie) – upravuje ustanovenie § 8,

-splnenie predpokladu súhlasu manžela/manželky profesionálneho náhradného rodiča s výkonom práce profesionálneho náhradného rodiča v ich domácom prostredí.

Tieto predpoklady musí profesionálny náhradný rodič spĺňať počas celej doby výkonu práce. 

Novo zavádzaný predpoklad všeobecného súhlasu manžela/manželky s výkonom práce profesionálneho náhradného rodiča v ich domácom prostredí (t. j. nie súhlasu s podmienkami pracovnej zmluvy) je dôležitým v záujme zabezpečenia vhodného prostredia pre dieťa - dieťa musí byť v domácnosti profesionálneho náhradného rodiča chcené.

Tak, ako už bolo zdôvodnené k ustanoveniu § 1, v záujme dieťaťa, ktorému poskytuje  profesionálny náhradný rodič starostlivosť, musí byť prostredie, ktorého súčasťou sú aj osoby žijúce v domácom prostredí profesionálneho náhradného rodiča, pre dieťa  bezpečné a dávajúce záruku, že táto starostlivosť bude dieťaťu na prospech. Je preto nevyhnutné požadovať, aby aj manžel/manželka profesionálneho náhradného rodiča, spĺňal predpokladbezúhonnosti, predpoklad absolvovania prípravy na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti (v rozsahu podľa zákona č. 305/2005 Z. z. - absolvovanie praktickej časti prípravy) a predpoklad psychickej spôsobilosti podľa zákona č. 305/2005 Z. z.

Splnenie predpokladu absolvovania prípravy na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti a predpokladu bezúhonnosti manžela/manželky musí manžel profesionálneho náhradného rodiča plniť už dnes (odpisom z registra trestov sa overuje v prípade, ak je profesionálny náhradný rodič zamestnancom akreditovaného centra – teda centra zriadeného inou fyzickou alebo právnickou osobou na základe akreditácie udelenej MPSVR SR), oproti súčasnému stavu sa však navrhuje požadovať, aby manžel/manželka plnili aj predpoklad psychickej spôsobilosti - plnenie tohto predpokladu sa bude vyžadovať pri nových zamestnancoch. 

V záujme ochrany detí sa tiež navrhuje, aby súčasťou predpokladu bezúhonnosti bola  okrem bezúhonnosti manžela/manželky aj bezúhonnosť všetkých plnoletých osôb žijúcich v domácom prostredí profesionálneho náhradného rodiča, nakoľko tieto sú rovnako, ako manžel/manželka, súčasťou prostredia, v ktorom bude dieťaťu poskytovaná starostlivosť. Uvedené budú musieť manžel/manželka a ďalšie plnoleté osoby spĺňať počas celého výkonu práce profesionálneho náhradného rodiča. Zároveň, sa z dôvodu jednoznačnosti navrhuje vyslovene upraviť, že uvedené sa nebude vzťahovať na mladého dospelého, ktorému profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť. 

V prípade, ak záujemca o prácu v predchádzajúcom období už vykonával prácu profesionálneho náhradného rodiča, centrum pri overovaní splnenia predpokladov prihliadne aj na posudok, ktorý bude povinné vypracovať centrum vždy pri ukončení pracovného pomeru profesionálneho náhradného rodiča (§ 16), a na informácie týkajúce sa dôvodov ukončenia pracovného pomeru profesionálneho náhradného rodiča vedené v evidencii bývalých zamestnancov (§ 35). Samotná skutočnosť, že fyzická osoba je vedená v tejto evidencii však neznamená, že nemôže vykonávať prácu profesionálneho náhradného rodiča (napr. ak bol pracovný pomer v určitom čase ukončený z dôvodu, že profesionálny náhradný rodič alebo jeho príbuzný prestal plniť predpoklad psychickej spôsobilosti, neznamená to, že tento stav je nemenný, rovnako ako predpoklad bezúhonnosti manžela/manželky, či inej fyzickej osoby, u ktorej sa bezúhonnosť požaduje – manželstvo mohlo skončiť, osoba sa mohla odsťahovať...).

K § 4

Kvalifikačný predpoklad na výkon práce profesionálneho náhradného rodiča je doposiaľ upravený v zákone č. 305/2005 Z. z. a vo vyhláške č. 103/2018 Z. z. a do návrhu zákona bola úprava prevzatá bez zmeny (vrátane úpravy tej situácie, keď prácu profesionálneho náhradného rodiča vykonávajú obaja manželia, ktorí sú zamestnancami jedného centra, musí kvalifikačný predpoklad spĺňať aspoň jeden z manželov - §3 ods. 1 písm. c). Je treba dodať, že posledná úprava kvalifikačných predpokladov je účinná od roku 2018 a je kompromisom, na ktorom sa dohodli zástupcovia centier a ďalších subjektov pôsobiacich v tejto oblasti. 

K § 5

Navrhuje sa bezúhonnosť osoby, ktorá má záujem vykonávať prácu profesionálneho náhradného rodiča a jej manžela/manželky, profesionálneho náhradného rodiča a jeho manžela/manželky vymedziť rovnakými kritériami, aké platia pre záujemcov o náhradnú rodinnú starostlivosť (pestúnska starostlivosť a osvojenie podľa relevantných ustanovení zákona o rodine a zákona č. 305/2005 Z.z.) a v prípade všetkých určených trestných činov aj vtedy, ak takejto osobe  bolo odsúdenie za trestné činy zahladené, alebo sa na ňu hľadí, akoby nebola za taký čin odsúdená podľa Trestného zákona 4 (bezúhonnosť sa preukazuje odpisom z registra trestov).

Rovnaké kritéria bezúhonnosti sa navrhujú aj pre ďalšie plnoleté fyzické osoby,  ktoré žijú v domácom prostredí profesionálneho náhradného rodiča, v tomto prípade už bez skúmania  zahladených  trestných činov alebo skutočnosti, že sa na osobu hľadí, akoby nebola za taký čin odsúdená (bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov).

Navrhuje sa, aby oprávneným na požiadanie odpisov/výpisov z registra trestov (záujemcovia o prácu a ďalšie fyzické osoby poskytnú na tento účel údaje potrebné na vyžiadanie odpisu/výpisu z registra trestov) bolo centrum, avšak s ustanovením prechodnej doby do 31. decembra 2023 (§43), potrebnej na dobudovanie informačného systému centier, a to vrátane akreditovaných centier, počas ktorej bude oprávneným na požiadanie odpisov/výpisov z registra trestov Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „Ústredie“), ktorému údaje potrebné na vydanie odpisu z registra trestov alebo výpisu z registra trestov poskytne centrum – aktuálne je toto riešenie jediné technicky možné, a to až do času, kedy bude dobudovaný informačný systém centier.  

Z tohto dôvodu je súčasťou predkladaného návrhu v čl. IV aj návrh na doplnenie  zákona č.  330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o registri trestov“). 

Pri záujemcoch o prácu centrum (počas prechodného obdobia  Ústredie) overí splnenie predpokladu bezúhonnosti záujemcov, ktorí splnili ostatné predpoklady, t. j. u úspešných uchádzačov o prácu. Návrhom sa zároveň utvárajú aj podmienky na preverenie plnenia predokladu bezúhonnosti počas celej doby trvania pracovného pomeru, pre prípad pochybností – profesionálny náhradný rodič musí všetky predpoklady plniť počas trvania pracovného pomeru (nielen pri vzniku - ustanovenie §3 ods. 3 zákona).   

K § 6

K zdravotnej spôsobilosti sa nenavrhujú žiadne špecifické podmienky.

K § 7

Psychická spôsobilosť všetkých zamestnancov centier, ktoré vykonávajú opatrenia pobytovou formou a sú v priamom kontakte s deťmi, t. j. aj profesionálnych náhradných rodičov, je upravená v zákone č. 305/2005 Z. z., preto sa navrhuje ponechať spoločnú právnu úpravu psychickej spôsobilosti profesionálnych náhradných rodičov podľa ustanovení zákona č. 305/2005 Z. z.

Aktuálne manžel/manželka profesionálneho náhradného rodiča nemusí, na rozdiel od bezúhonnosti, spĺňať predpoklad psychickej spôsobilosti. Keďže v prípade manžela/manželky profesionálneho náhradného rodiča ide o zásadnú osobu, ktorá výrazným spôsobom ovplyvňuje život dieťaťa a jeho prostredie, navrhuje sa, aby spĺňal rovnaké kritéria psychickej spôsobilosti ako profesionálny náhradný rodič. Na rozdiel od zamestnancov sa nebude pri manželovi/manželke vyžadovať pravidelné 5-ročné  preverenie psychickej spôsobilosti a tiež sa navrhuje (v prechodných ustanoveniach), aby sa tento predpoklad vo vzťahu k manželom/manželkám považoval u aktuálnych profesionálnych náhradných rodičoch za splnený (do času kým nenastanú okolnosti – dôvodná pochybnosť o tom či spĺňa predpoklad psychickej spôsobilosti, podozrenie na týranie alebo sexuálne zneužívanie dieťaťa).

K § 8

Zásadným predpokladom na výkon práce profesionálneho náhradného rodiča je predpoklad zabezpečenia výchovy a všestranného vývinu dieťaťa a vhodnosti bytových a priestorových podmienok na poskytovanie starostlivosti dieťaťu, t. j. overenie toho, či záujemca o prácu spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ním žijú v domácom prostredí, utvára predpoklady na zabezpečenie výchovy a všestranného vývinu dieťaťa (§ 3 ods. 1 písm. h) a toho, či má v domácom prostredí utvorené vhodné bytové a priestorové podmienky na poskytovanie starostlivosti o dieťa, ktorému bude ako profesionálny náhradný rodič poskytovať starostlivosť  - § 3 ods. 1 písm. i).

Mnohé centrá už v dnes ako súčasť výberových konaní na pozíciu profesionálneho náhradného rodiča do podmienok výberového konania zaraďujú aj návštevy zamestnancov centra v domácom prostredí záujemcov o túto prácu. Prax je však aktuálne, bez zákonných  oprávnení k takémuto prevereniu, rôzna a bez primeranej právnej úpravy zjednocujúcej pravidlá overenia si plnenia tohto predpokladu centrom nie sú zaručené rovnaké podmienky pre posúdenie vhodnosti pre výkon tohto povolania pre všetkých záujemcov. Navrhuje sa preto jednoznačne upraviť, že centrum má overovať splnenie týchto predpokladov osobným preverením vhodnosti podmienok pre profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti v domácom prostredí fyzickej osoby (t. j. návštevou v domácnosti a preverením reálnych bytových a priestorových podmienok, ohliadkou prostredia, v ktorom sa dom/byt záujemcu o prácu nachádza a pod.), pohovorom s osobami žijúcimi v domácom prostredí s fyzickou osobou – záujemcom o prácu (t. j. s manželom/ manželkou, ich deťmi, rodičmi a pod.). Ďalším spôsobom overenia bude overenie vyjadrením sa obce o spôsobe života fyzickej osoby, ktorá má záujem vykonávať prácu profesionálneho náhradného rodiča a jej rodiny (tento spôsob overenia sa využíva aj pri overovaní záujemcov o náhradnú rodinnú starostlivosť).

Navrhuje sa, aby súčasťou overenia predpokladu vhodnosti podmienok pre profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti bolo vyslovene aj posúdenie vzdialenosti miesta pobytu záujemcu o prácu od  miesta, kde sa nachádza centrum, nakoľko táto vzdialenosť môže mať podstatný vplyv na dostupnosť starostlivosti a členov odborného tímu centra pre dieťa, môže sťažovať kontakt dieťaťa s rodičmi/rodinou, sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti dieťaťu (ak kontakty neprebiehajú v domácom prostredí profesionálneho náhradného rodiča) a v neposlednom rade vzdialenosť sťažuje aj plnenie iných pracovných povinností zamestnancom a kontrolu a sledovanie úrovne starostlivosti o dieťa zo strany centra. Samozrejme nejde len o formálne posúdenie vzdialenosti ako takej, ale celkovo o posúdenie dostupnosti sídla centra alebo jeho organizačnej súčasti od miesta domáceho prostredia  záujemcu.

Návrh zákona dáva centru možnosť vyžadovať informácie o rodinných pomeroch  záujemcu o prácu (informácie o ostatných rodinných príslušníkoch, kvalite vzťahov a pod.) pričom rozsah požadovaných informácií je limitovaný účelom overenia si splnenia predpokladu zabezpečenia výchovy a všestranného vývinu dieťaťa a vhodnosti podmienok na poskytovanie starostlivosti o dieťaťa. 

Nezvyčajnou pre oblasť pracovného práva je zisťovanie informácií o náboženskej príslušnosti, národnosti a materinskom jazyku záujemcu o prácu a osôb žijúcich s ním v  domácom prostredí a možnom tehotenstve záujemkyne o prácu. 

Účelom zisťovania informácií o náboženskej príslušnosti, národnosti a materinskom jazyku je výlučne získanie informácie na účely utvorenia podmienok na zachovanie náboženskej a národnostnej identity dieťaťa, keďže jedným z prvkov, ktoré je nevyhnutné zohľadniť pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa je identita dieťaťa a právo dieťaťa na zachovanie identity je zakotvené v čl. 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Vo Všeobecnom komentári č. 14 (2013) Výboru OSN pre práva dieťaťa o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho alebo jej najlepšieho záujmu (čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa) je vyslovene uvedené: V súvislosti s náboženskou a kultúrnou identitou je napríklad pri umiestňovaní dieťaťa do pestúnskeho domova nevyhnutné dbať na zachovanie kontinuity výchovy dieťaťa a na etnické, náboženské, kultúrne a jazykové pozadie dieťaťa (čl. 20 ods. 3), pričom rozhodujúca osoba musí pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa zohľadniť tento špecifický kontext..... (čl. 56).

Informácia  o tehotenstve od záujemkyne o prácu nemá a nesmie byť diskvalifikačnou skutočnosťou a má slúžiť vyslovene iba na účely posúdenia a vhodného zaradenia dieťaťa do profesionálnej náhradnej rodiny, nakoľko je celkom pochopiteľné, že v tehotenstve, prípadne počas dojčenia bude (a to nielen z pohľadu záujmov dieťaťa, ale aj z pohľadu ochrany zamestnankyne) rizikové, aby takáto zamestnankyňa zabezpečovala starostlivosť napr. o zdravotne znevýhodnené dieťa, dieťa s problémovým správaním, horším zdravotným stavom, či o veľkú súrodeneckú skupinu.

Na účel overenia predpokladov spojených s utvorením vhodného prostredia pre dieťa,  bude záujemca o prácu profesionálneho náhradného rodiča povinný predložiť zoznam všetkých osôb žijúcich v jeho domácom prostredí, vrátane rodinného vzťahu k záujemcovi o prácu. 

K § 9

Na pracovnú zmluvu sa budú vzťahovať ustanovenia Zákonníka práce s odchýlkami v náležitostiach pracovnej zmluvy v zákone o profesionálnych náhradných rodičoch.

K špecifikám práce profesionálneho náhradného rodiča patrí miesto výkonu práce. Navrhuje sa, aby okrem sídla zariadenia centra alebo jeho organizačnej súčasti, bolo v zmluve ako miesto výkonu práce uvedené nielen miesto pobytu profesionálneho náhradného rodiča, na ktorom bude vykonávať starostlivosť o dieťa vo svojom domácom prostredí, ale aj miesta  naviazané na výkon práce profesionálneho náhradného rodiča, pričom samozrejme nejde o  výpočet miest, ale o formálne uvedenie skutočnosti, že reálnym miestom výkonu práce sú aj miesta, na ktorých sa bude vykonávať (s časti) práca profesionálneho náhradného rodiča.

Uvedené má význam pre posudzovanie pracovných úrazov, služobných ciest,  ale aj pre bežnú kontrolu výkonu práce a plnenia pracovných povinností profesionálnym náhradným rodičom.

Navrhuje sa, aby okrem štandardných náležitostí pracovnej zmluvy boli súčasťou zmluvy aj  podmienky poskytovania starostlivosti individuálne dohodnuté pre každé dieťa, ktorému profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť.

To znamená, že bude existovať pracovná zmluva s univerzálnymi záväzkami, ktorá sa bude (dodatkom) dopĺňať  špecifickými záväzkami a podmienkami vo vzťahu ku konkrétnemu dieťaťu, ktorému bude poskytovať starostlivosť profesionálny náhradný rodič.

Každé dieťa umiestnené v centre má spracovaný individuálny plán rozvoja osobnosti dieťaťa (najmä plán sociálnej práce s dieťaťom či psychologických činností), na plnení ktorého sa musí profesionálny náhradný rodič podieľať. Keďže v čase uzatvárania pracovnej zmluvy nemusí byť individuálny plán rozvoja osobnosti dieťaťa ešte spracovaný (navyše čiastkové plány, ktoré ho tvoria sa v čase menia), je na zmluvných stranách, akým spôsobom si dohodnú v rámci individuálnych podmienok poskytovania starostlivosti pre konkrétne dieťa záväzok podieľať sa na plnení (ale aj  na tvorbe a spôsobe kontroly - vyhodnocovania) individuálneho plánu rozvoja osobnosti dieťaťa - do úvahy prichádzajú napr. dodatky k zmluve, záväzok plnenia tohto plánu s dohodnutými pravidlami tvorby a vyhodnocovania úloh a pod.    

Navrhuje sa, aby náležitosťou pracovnej zmluvy bol aj spôsob čerpania dovolenky (§ 20 ods. 1), t. j. ako bude profesionálny náhradný rodič tráviť dovolenku -  s dieťaťom alebo bez dieťaťa. Pre organizáciu starostlivosti o dieťa je významné, aby centrum vedelo vopred, či môže alebo nemôže počítať s tým, že profesionálny náhradný rodič zabezpečí starostlivosť o dieťa aj počas jeho/jej dovolenky.

Čerpanie dovolenky profesionálnym náhradným rodičom je mimoriadne citlivou otázkou tak pre profesionálnych náhradných rodičov, ako aj pre centrá a právna úprava čerpania dovolenky je jedným zo základných dôvodov na prípravu novej právnej úpravy.

Ďalšou významnou náležitosťou pracovnej zmluvy je ustanovenie obmedzení (ak také existujú), pre ktoré by nebol profesionálny náhradný rodič schopný poskytnúť starostlivosť dieťaťu, napr. počet detí, ktorým je profesionálny náhradný rodič schopný poskytnúť starostlivosť (maximálny počet detí na jedného profesionálneho náhradného rodiča sú 3 deti, ak ide o manželský pár 6 detí a v prípade súrodencov je možné tieto počty ešte navýšiť), ale aj vek, či zdravotný stav dieťaťa.

Táto otázka bola podrobne diskutovaná aj so zástupcami profesionálnych náhradných rodičov a centier a patrí medzi najcitlivejšie v navrhovanej právnej úprave. Akceptuje totiž fakt, že nie každý profesionálny náhradný rodič je pripravený zabezpečovať starostlivosť ktorémukoľvek dieťaťu. Dôvody sú rôzne - vek, zdravotný stav, zdravotné znevýhodnenie, resp. druh zdravotného znevýhodnenia. Dôvody nie sú diskriminačné, ale sú postavené na racionálnom zhodnotení možností toho - ktorého profesionálneho náhradného rodiča a jeho rodiny. Nie je ničím nezvyčajné, že niekto starší vie, že každodennú starostlivosť o dojča nezvládne, že niekto mladší nezvládne k svojim dvom malým deťom dieťa v puberte, že niekto vie, že je schopný starostlivosť zabezpečiť maximálne dvom deťom, alebo že by nezvládol starostlivosť o zdravotne znevýhodnené dieťa, lebo žije v dome, ktorý nie je bezbariérový a pod.

Tieto limity existujú a budú existovať a po zvážení všetkých rizík predkladateľ navrhuje priamo pomenovať tento fakt a eliminovať tak riziká nevhodného zaraďovania detí do profesionálnych náhradných rodín jednoznačnou právnou úpravou, ktorá umožní uviesť vopred limity profesionálneho náhradného rodiča priamo v zmluve a ktorá neumožní akési „preberanie či výber“ medzi deťmi tým, že umožní centru nedohodnúť zmenu v pracovnej zmluve a pri bezdôvodnom odmietnutí dieťaťa skončiť pracovný pomer s profesionálnym náhradným rodičom. 

K § 10

Navrhuje sa, odchylne od Zákonníka práce, aby skúšobná doba profesionálneho náhradného rodiča trvala najmenej tri mesiace a najviac deväť mesiacov. Pri zvažovaní maximálnej skúšobnej doby boli zvažované rôzne lehoty. Inšpiráciou návrhu bola minimálna doba predosvojiteľskej starostlivosti  (§103 Zákona o rodine). Aj keď ide pochopiteľne o úplne inú situáciu, pointa určiť dobu, počas ktorej bude možné overiť pripravenosť/spôsobilosť zvládnuť poskytovanie starostlivosti dieťaťu/deťom v podmienkach rodiny profesionálneho náhradného rodiča je rovnaká.

Konkrétna skúšobná doba bude na dohode záujemcu o prácu a centra, ale z praktických skúseností centier aj samotných profesionálnych náhradných  rodičov je dlhšia skúšobná doba potrebná – aj centrum aj zamestnanec potrebujú čas na to, aby si overili, či táto práca profesionálnemu náhradnému rodičovi vyhovuje, či je aj z dlhodobého hľadiska profesionálny náhradný rodič schopný poskytovať každodennú starostlivosť o dieťa v rôznych situáciách a v rôznych časových obdobiach. Významné je to tiež z dôvodu stabilizácie rodinného systému rodiny profesionálneho náhradného rodiča – nie každá rodina si dokáže usporiadať a prispôsobiť svoj každodenný rytmus novým povinnostiam a požiadavkám, ktoré celkom iste dieťa so sebou prináša.

Navrhovanú úpravu je potrebné vnímať v súvislosti s návrhom na limitovanie možností uzatvárať pracovný pomer na dobu určitú v § 11.

K § 11

 

Navrhuje sa, ako reakcia na neželanú terajšiu prax, taxatívne upraviť dôvody pre pracovný pomer profesionálneho náhradného rodiča na určitú dobu. V praxi je pracovný pomer na dobu určitú využívaný pomerne často, a to vo vzťahu ku konkrétnemu dieťaťu, táto možnosť sa novou úpravou pracovnej zmluvy vylučuje a existujú v zásade len  dva dôvody, pre ktoré bude možné uzavrieť pracovnoprávny vzťah profesionálneho náhradného rodiča na dobu určitú, a to v prípade prekážok v práci konkrétne na zastupovania počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, zastupovanie počas dlhodobej neprítomnosti profesionálneho náhradného rodiča z dôvodu inej prekážky vo výkone práce (napr. dlhodobá práceneschopnosť, výkon verejnej funkcie) a na zastupovanie počas dočasného prerušenia výkonu práce z dôvodu pochybností o plnení predpokladu bezúhonnosti (§ 30).

Medzi dôvodmi pre pracovný pomer na určitú dobu sa nenavrhuje uviesť ani situácia, ak profesionálny náhradný rodič vopred vie dobu, po akú má záujem vykonávať prácu profesionálneho náhradného rodiča. Problémom je v tomto prípade  situácia, ak profesionálny náhradný rodič napriek pôvodnému zámeru vykonávať prácu profesionálneho náhradného rodiča len po určitý čas, chce pokračovať v poskytovaní starostlivosti o dieťa, ku ktorému sa viaže dodatok zmluvy. Je možné síce riešenie osobitnou úpravou opakovaného predĺženia pracovného pomeru na dobu určitú, ale predkladateľ má za to, že vhodnejšie riešenie je, aby si skončenie pracovného pomeru manažoval profesionálny náhradný rodič sám využitím inštitútu výpovede zo strany zamestnanca.  

K § 12

Aktuálne je možné, zamestnať profesionálneho náhradného rodiča  na kratší pracovný čas (§49 Zákonníka práce). Táto možnosť je využívaná v prípade napr. starostlivosti o mladých dospelých, resp. o staršie deti (napr. študenti stredných škôl, ktorí cez týždeň bývajú na internáte). Ani v týchto prípadoch však nie je možné, vzhľadom na charakter práce a fakt, že si profesionálny náhradný rodič prácu rozvrhuje sám, určiť rozsah kratšieho pracovného času. Nakoľko nie je vhodné riešiť v podstate náročnosť práce prácou na kratší pracovný čas, navrhuje sa riešenie prostredníctvom výšky mzdy  v ustanovení § 23 ods. 1 písm. b).

Aj v prípade profesionálnych náhradných rodičov prichádza do úvahy  delené pracovné miesto, na ktorom si profesionálni náhradní rodiča sami medzi sebou rozvrhnú pracovný čas a pracovnú náplň pripadajúcu na toto pracovné miesto, t. j. delené pracovné miesto podľa ustanovenia § 49a Zákonníka práce.

Táto možnosť nie je v praxi využívaná, ale podľa diskusií s profesionálnymi náhradnými rodičmi a centrami skôr z dôvodu nejasných podmienok a nepochopenia zákonných možností, ktoré z tohto ustanovenia Zákonníka práce vyplývajú. Navrhuje sa preto osobitne upraviť podmienky vykonávania profesionálneho náhradného rodičovstva na delenom mieste tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že táto možnosť je len v prípade, ak prácu profesionálneho náhradného rodiča vykonávajú obaja manželia, čo im umožňuje medzi sebou rozvrhnúť si čas výkonu práce zodpovedajúci ustanovenému času výkonu práce na jedného profesionálneho náhradného rodiča a náplň práce profesionálneho náhradného rodiča. K tomuto je potrebné zodpovedajúco určiť aj počet detí, ktorým poskytujú starostlivosť dvaja manželia na delenom pracovnom mieste podľa princípu jedno celé miesto – počet detí zodpovedajúci jednému profesionálnemu náhradnému rodičovi.

Spoločne k § 13 až 18

Na skončenie pracovnoprávneho vzťahu sa vzťahujú ustanovenia § 59 až 80 Zákonníka práce s odchýlkami, ktoré sa navrhuje upraviť v predkladanom zákone.

K § 13

Navrhuje sa, aby v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou centrum vždy zohľadnilo poskytovanie starostlivosti o dieťa tak, aby sa nestalo, že dohodnutým (skorým) dňom bude okrem iného dieťa vystavené traume zo zmeny jeho pomerov. Zároveň sa navrhuje upraviť povinnosť uviesť v dohode o skončení pracovného pomeru dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to požaduje profesionálny náhradný rodič, ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov zrušenia miesta alebo centra a tiež v prípade, ak nastali zmeny rodinných pomerov profesionálneho náhradného rodiča, ktoré majú negatívny vplyv na poskytovanie starostlivosti dieťaťu profesionálnym náhradným rodičom – v zásade ide o tie výpovedné dôvody, pri ktorých je možné ukončiť pracovný pomer aj dohodou a v prípade posledného uvedeného je zásadné, aby bol tento dôvod uvedený v dohode aj z dôvodu nadväzujúceho odstupného.

K § 14

V odseku 1 sa navrhuje taxatívne upraviť dôvody, pre ktoré môže centrum dať profesionálnemu náhradnému rodičovi výpoveď. Navrhuje sa, aby medzi takéto dôvody patrili okrem zrušenia miesta alebo zrušenia centra, zásadné dôvody (objektívne/subjektívne) na strane profesionálneho náhradného rodiča, t. j. popri opakovanom menej závažnom porušení pracovnej disciplíny, sa navrhuje, aby dôvodom bolo i to, že profesionálny náhradný rodič prestane plniť predpoklady na výkon práce. V kombinácii s dôvodmi na okamžitú výpoveď pôjde najmä o situáciu, keď prestal plniť predpoklad spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, situáciu, kedy prácu profesionálneho náhradného rodiča vykonávajú obaja manželia, ktorí sú zamestnancami jedného centra a kvalifikačný predpoklad spĺňa len jeden z nich a práve on z nejakého dôvodu prestane vykonávať prácu profesionálneho náhradného rodiča (je zrejmé, že profesionálny náhradný rodič nebude plniť kvalifikačný predpoklad, ale z pohľadu možných následkov okamžitého skončenia pracovného pomeru vrátane  následkov na dieťa nie je správne riešiť túto situáciu okamžitým skončením pracovného pomeru) a o situáciu, kedy manžel žijúci s profesionálnym náhradným rodičom v domácom prostredí odvolá súhlas s výkonom práce profesionálneho náhradného rodiča v ich domácom prostredí  (je opäť zrejmé, že profesionálny náhradný rodič prestáva plniť predpoklady na výkon práce, ale ani v tomto prípade nie je z pohľadu možných následkov okamžitého skončenia pracovného pomeru vrátane následkov na dieťa správne riešenie okamžitým skončením pracovného pomeru). Tiež je treba vyriešiť situáciu, kedy nastanú dôvody pre ktoré centrum môže (ale nemusí) okamžite skončiť pracovný pomer – ak by centrum nechcelo skončiť pracovný pomer okamžite, nemalo by možnosť ukončiť pracovný pomer vôbec (závažne porušenie pracovnej disciplíny, bezdôvodné odmietnutie poskytovania starostlivosť dieťaťu, strata zdravotnej spôsobilosti, problémy v spôsobe života, neschopnosť dohodnúť sa na podmienkach starostlivosti o dieťaťa). 

Ďalším dôvodom na výpoveď zo strany centra sú  také zmeny rodinných pomerov, ktoré zásadne a negatívne ovplyvňujú starostlivosť o dieťa (t. j. napr. samotný rozvod manželstva profesionálneho náhradného rodiča nie je dôvodom na vypovedanie zmluvy, dôvodom začne byť až vtedy, keď táto nová situácia negatívne ovplyvní starostlivosť o dieťa).

V odseku 2 sa tiež v záujme zvýšenia ochrany zamestnancov navrhuje zaviesť, že  v prípade, ak centrum vypovedalo zmluvu o výkone práce profesionálneho náhradného rodiča z dôvodu zrušenia pracovného miesta, môže toto miesto obnoviť až po šiestich mesiacoch. V opačnom prípade bude platiť Zákonník práce a centrum na obnovené miesto nebude môcť prijať iného zamestnanca - profesionálneho náhradného rodiča. Výnimkou môže byť výlučne potreba poskytnutia starostlivosti profesionálneho náhradného rodiča dieťaťu so zdravotným znevýhodnením alebo skupine viacerých súrodencov - vtedy bude možné miesto obnoviť aj skôr a bude ho možné obsadiť iným, ako pôvodným zamestnancom.

Na rozdiel od Zákonníka práce, ktorý dĺžku výpovednej doby v zásade podmieňuje dĺžkou pracovného pomeru, v prípade profesionálnych náhradných rodičov sa navrhuje univerzálna jednomesačná minimálna dĺžka výpovednej doby – ak nastanú také dôvody, aké sa navrhujú pre výpoveď zo strany centra, nie je namieste (samozrejme s výnimkou zrušenia miesta alebo centra) z pohľadu záujmu detí dlhšia výpovedná doba. Výnimkou sú logicky   dôvody zrušenia miesta alebo centra, kde sa navrhuje najmenej dvojmesačná výpovedná doba. Ak ide o ukončenie pracovného pomeru zo strany profesionálneho náhradného rodiča, navrhuje sa dvojmesačná výpovedná doba, ktorá by mala postačovať centru na nájdenie novej profesionálnej náhradnej rodiny pre dieťa a tiež na prípravu dieťaťa na odchod z rodiny.

Na profesionálneho náhradného rodiča sa všeobecne vzťahuje ustanovenie § 64 Zákonníka práce. Navrhuje sa však osobitne upraviť, že zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú zamestnancovi, ak stratil predpoklad/predpoklady na výkon práce nezávisle na tom, či vlastným zavinením alebo nie – v prípade starostlivosti  o deti  nie je takéto kritérium („z vlastnej viny“) na mieste a pri charaktere predpokladov je vlastné zavinenie ťažko identifikovateľné. 

K § 15

V záujme jednoznačnosti sa navrhuje upraviť dôvody okamžitého vypovedania pracovnej zmluvy komplexne, t. j. nielen zákonnou odchýlkou od ustanovení Zákonníka práce. Vzhľadom na povahu práce sa navrhuje upraviť tak obligatórne, ako aj fakultatívne okamžité skončenie pracovného pomeru.

Medzi dôvody pre obligatórne okamžité skončenie pracovného pomeru sa navrhuje zaradiť použitie všetkých foriem telesných trestov na dieťati a iných hrubých alebo ponižujúcich foriem  zaobchádzania a foriem trestania dieťaťa, ktoré mu spôsobujú alebo môžu spôsobiť fyzickú ujmu alebo psychickú ujmu, použitie takých výchovných prostriedkov ako zákaz kontaktu s rodičmi a ďalšími blízkymi osobami, sociálne vylúčenie, vyžadovanie neprimeraných fyzických výkonov, zásahov do vonkajšieho vzhľadu a nosenia znevažujúceho oblečenia, neodôvodnené zasahovanie do stravovania a iných výchovných prostriedkov a postupov práce, ktoré dieťaťu môžu spôsobiť poníženie a môžu neprimerane zasiahnuť do jeho ľudskej dôstojnosti, použitie tzv. kolektívnych výchovných prostriedkov, či vyžadovanie rozhodovania o výchovných prostriedkoch pre iné deti od dieťaťa. Dôvodom na okamžitú výpoveď bude nielen takéto konanie zo strany profesionálneho náhradného rodiča, ale aj to, ak profesionálny náhradný rodič takémuto konaniu nezabráni inej osobe, ktorá s nim žije v domácom prostredí a to vrátane konania iných maloletých osôb.

Ďalším obligatórnym dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru je, ak profesionálny náhradný rodič prestal plniť predpoklad bezúhonnosti (svojej alebo manželovej/manželkinej alebo inej plnoletej fyzickej osoby, ktorá s nim žije v domácom prostredí), strata psychickej spôsobilosti (jeho/jej alebo manželovej/manželkinej) a tiež, ak prestane plniť predpoklad vhodných bytových alebo priestorových podmienok pre starostlivosť o dieťa (bytové pomery sa rovnako ako aj rodinné pomery, a tým aj zmena priestorových podmienok môžu v čase meniť a bez vhodného bývania resp. v nevhodných priestorových podmienkach nie je možné riadne poskytovanie starostlivosti o dieťa). Medzi obligatórne dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru sa tiež navrhuje zaradiť aj porušenie zákazu vykonávať prácu profesionálneho náhradného rodiča pre viac centier (§ 18 ods. 2).

Medzi dôvody pre fakultatívne okamžité skončenie pracovného pomeru sa navrhuje zaradiť  okrem závažného porušenia pracovnej disciplíny aj stratu zdravotnej spôsobilosti, odmietnutie starostlivosti o dieťa bez uvedenia vážneho dôvodu (v praxi sa takéto situácie stávajú a je problematické ich riešiť bez zodpovedajúce zákonnej úpravy),  problémy v spôsobe života profesionálneho náhradného rodiča a ktorejkoľvek z osôb, ktorá s nim žije v domácom prostredí (t. j. vrátane maloletých detí), ktoré ovplyvňujú podmienky na zabezpečenie výchovy a všestranného vývinu dieťaťa, ktorému poskytuje starostlivosť a tiež ak nedošlo k dohode na individuálnych podmienkach starostlivosti o dieťa, čo nie je možné zo strany centra riešiť inak ako skončením pracovného pomeru (okamžitým alebo výpoveďou).

Navrhuje sa doplniť k dôvodom na okamžitú výpoveď zo strany profesionálneho náhradného rodiča podľa ustanovenia § 69 Zákonníka práce aj náhlu zmenu jeho rodinných pomerov, ktorá má zásadný vplyv na poskytovanie starostlivosti o dieťa profesionálnym náhradným rodičom (úmrtie v rodine, zmena zdravotného stavu člena rodiny, zmena rodinného stavu – sobáš/rozvod), a to s nárokom na náhradu mzdy vo výške sumy dvojmesačného  priemerného mesačného zárobku.

K § 16

Navrhuje sa medzi povinnosti centra doplniť povinnosť vypracovať pracovný posudok na výkon práce profesionálneho náhradného rodiča do 15 dní od skončenia pracovného pomeru. Cieľom posudku je zhodnotenie výkonu práce, ale aj uvedenie všetkých informácií súvisiacich s plnením predpokladov na výkon práce profesionálneho náhradného rodiča (napr. k spôsobu života profesionálneho náhradného rodiča, jeho/jej bytovým pomerom).

Centrum poskytne profesionálnemu náhradnému rodičovi posudok do 15 dní od skončenia pracovného pomeru a „bývalý“ profesionálny náhradný rodič má právo (nie povinnosť) vyjadriť sa v lehote 15 dní k tomuto posudku, toto vyjadrenie sa následne stáva súčasťou posudku.

Účel poskytnutia posudku inému centru je jednoznačne vymedzený v ustanovení § 3 ods. 2 tak, aby nebolo možné inštitút posudku zneužiť.  

K § 17

Navrhuje sa vymedziť nárok na odstupné vo vzťahu k dôvodom skončenia pracovného pomeru  výpoveďou zo strany centra alebo dohody o skončení pracovného pomeru v prípade zrušenia miesta, zrušenia centra alebo v prípade zásadnej zmeny rodinných pomerov profesionálneho náhradného rodiča. 

Vzhľadom na špecifiká tejto práce sa tiež navrhuje, aby nezávisle na tom, o akú formu skončenia pracovného pomeru ide (samozrejme s výnimkou uplynutia doby pri pracovnom pomere na dobu určitú  a skončením pracovného pomeru počas skúšobnej doby), mal nárok na odstupné aj profesionálny náhradný rodič, ktorý prestal plniť predpoklad psychickej spôsobilosti (vrátane manželovej psychickej spôsobilosti). Hoci prestal plniť profesionálny náhradný rodič tento zásadný predpoklad na výkon práce (čo je dôvodom aj na okamžité skončenie pracovného pomeru), je v tomto prípade potrebné zohľadniť, že ide o mimoriadne náročnú prácu, ktorá sa môže premietnuť na psychickom zdraví profesionálneho náhradného rodiča, či jeho manžela/manželky a fakt, že prestal plniť predpoklad psychickej spôsobilosti by nemal byť sám o sebe dôvodom, pre ktorý by nemal mať nárok na odstupné. Ak profesionálny náhradný rodič súbežne hrubo porušil podmienky pracovnej zmluvy alebo sa dopustil neprimeraného zaobchádzania s dieťaťom, budú použité iné dôvody na skončenie pracovného pomeru.

Podľa Zákonníka práce pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pokles pracovnej schopnosti viac ako 70 %) patrí zamestnancovi odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. Navrhuje sa, aby v prípade, ak takáto situácia nastane súbežne so situáciou, že sa pracovný pomer profesionálneho náhradného rodiča skončilokamžitou výpoveďou z dôvodov, že použil na dieťati niektorú z foriem telesných trestov alebo iné hrubé alebo ponižujúce formy zaobchádzania a formy trestania dieťaťa, ktoré mu spôsobujú alebo môžu spôsobiť fyzickú ujmu alebo psychickú ujmu, alebo použil výchovný prostriedok, ktorého použitie je zakázané zákonom č. 305/2005 Z. z. (alebo nezabránil takémuto konaniu manželom alebo inou fyzickou osobou, ktorá s nim žije v domácom prostredí), že prestal plniť predpoklad bezúhonnosti alebo že závažne porušil pracovnú disciplínu, centrum nebolo povinné poskytnúť odchodné. 

K § 18

Navrhuje sa upraviť jednoznačne povinnosti a obmedzenia (t. j. to, čo nesmie) profesionálneho náhradného rodiča.

Profesionálny náhradný rodič  musí (je povinný):

-oznámiť bezodkladne písomne centru každú zmenu súvisiacu s plnením predpokladov na výkon práce profesionálneho náhradného rodiča - rozhodujúce skutočnosti, sú všetky skutočnosti, ktoré majú súvislosť s predpokladmi na výkon práce od zhoršenia zdravotného stavu profesionálneho náhradného rodiča až po zmenu v rodinných pomeroch (rozvod, úmrtie, prisťahovanie/odsťahovanie fyzických osôb), či zmenu v bytových a priestorových podmienkach,

-oznámiť bezodkladne a preukázateľne centru skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výkon práce profesionálneho náhradného rodiča, alebo ktoré by mohli dieťaťu alebo centru spôsobiť ujmu napr. zhoršenie zdravotného stavu niektorej z osôb žijúcich v domácom prostredí s profesionálnym náhradným rodičom, zmeny pobytu profesionálneho náhradného rodiča (t. j. zmeny  jedného z miest výkonu práce) a pod., 

-oznámiť bezodkladne centru, že on/ona, jeho manžel/manželka alebo iná plnoletá fyzická žijúca s nim v domácom prostredí sú trestne stíhaní pre trestný čin (§ 5 ods. 1) alebo, že bolo trestné stíhanie skončené – oznámenie rizika straty bezúhonnosti ktorejkoľvek z osôb, u ktorej sa splnenie tohto predpokladu požaduje a súvisiacich informácií je zásadnou povinnosťou a jej nesplnenie sa bude považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny,

-zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach zo života dieťaťa, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom práce profesionálneho náhradného rodiča, a to počas trvania pracovného pomeru a aj po jeho skončení.

 

Podľa čl. 16 Dohovoru o právach dieťaťa, žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie ani nezákonným útokom na svoju česť a povesť. Dieťa má právo na zákonnú ochranu proti takýmto zásahom alebo útokom. Je preto pochopiteľné, že jednou z povinností profesionálneho náhradného rodiča, ako aj všetkých osôb žijúcich s ním v domácom prostredí je povinnosť dodržiavať počas trvania pracovného pomeru aj  po jeho ukončení mlčanlivosť o skutočnostiach zo života dieťaťa, o ktorých sa tieto osoby dozvedeli v súvislosti s poskytovanou starostlivosťou (poskytovanie informácií je limitované účelom zabezpečenia starostlivosti o dieťa počas výkonu práce profesionálneho náhradného rodiča).

Nakoľko Zákonník práce vyslovene ustanovuje, že zamestnávateľ nesmie zamestnancovi okrem iného uložiť povinnosť zachovávať mlčanlivosť o jeho pracovných podmienkach a tiež ustanovenia pracovnej zmluvy alebo inej dohody, ktorými sa zamestnanec zaväzuje zachovávať mlčanlivosť okrem iného o svojich pracovných podmienkach, sú podľa Zákonníka práce neplatné, navrhuje sa vyslovene upraviť povinnosť zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach zo života dieťaťa, o ktorých sa profesionálny náhradný rodič dozvedel v súvislosti s poskytovanou starostlivosťou tak, aby sa vzhľadom na predmet práce profesionálneho náhradného rodiča, ktorou je starostlivosť o dieťa, eliminovala možnosť zneužitia ustanovení Zákonníka práce na možnosť poskytovania informácií o dieťati (na ostatné podmienky práce sa povinnosť mlčanlivosti nevzťahuje).

Navrhuje sa medzi povinnosti profesionálneho náhradného rodiča zaradiť aj povinnosť preukázať v lehote určenej centrom splnenie predpokladu psychickej spôsobilosti manžela/manželky, ktorý/á s ním žije v domácom prostredí okrem situácie uzavretia manželstva počas pracovného pomeru aj pri vzniku dôvodnej pochybnosti o tom, či manžel/manželka spĺňa predpoklad psychickej spôsobilosti a pri podozrení na týranie alebo sexuálne zneužívanie dieťaťa, ktorému je poskytovaná starostlivosť – táto povinnosť sa viaže k predpokladu na výkon práce podľa § 3 ods. 1 písm. j). 

Povinnosť profesionálneho náhradného rodiča preukázať v lehote určenej centrom splnenie predpokladu psychickej spôsobilosti nie je potrebné upravovať osobitne, vzťahuje sa na neho tak, ako na iných zamestnancov centra ustanovenie § 58 zákona č. 305/2005 Z. z. 

Navrhuje sa, aby profesionálny náhradný rodič nesmel vykonávať prácu profesionálneho náhradného rodiča  pre viac centier - ojedinelé prípady z praxe dokazujú, že miešanie starostlivosti o deti z rôznych centier spôsobuje vážne logistické a praktické problémy, ktoré majú v konečnom dôsledku negatívny vplyv na deti - plnenie povinnosti k dvom centrám znamená v svojej podstate rozhodovať záležitosti ktorého dieťaťa majú prednosť, lebo centrá plánujú svoju prácu a povinnosti nezávisle (prakticky je napr. možné, že jedno centrum naplánuje jednému dieťaťu stretnutie so záujemcami o pestúnsku  starostlivosť a druhé centrum  rodinnú konferenciu k druhému dieťaťu v tom istom čase). 

Navrhuje sa tiež jednoznačne upraviť, že profesionálny náhradný rodič môže:

-podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť len s predchádzajúcim súhlasom centra, ktoré musí posúdiť, či predmet podnikania alebo povaha inej práce nebude negatívne ovplyvňovať starostlivosť o dieťa; rozhodujúcimi pre posúdenie sú najmä vek dieťaťa a jeho/jej vývinové potreby (je rozdiel v tom, či profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť batoľaťu alebo dieťaťu, ktoré už navštevuje školu), zdravotný stav dieťa (v profesionálnych náhradných rodinách sa nachádzajú deti s rôznymi zdravotnými znevýhodneniami, ktoré nesú zvýšené nároky na zabezpečenie starostlivosti) a tiež okolnosti pre plnenie iných povinností vyplývajúcich zo zmluvy o výkone práce profesionálneho náhradného rodiča (napr. možnosť časového priestoru pre zabezpečenie kontaktu s rodičmi, resp. žiadateľmi o náhradnú rodinnú starostlivosť, byť k dispozícii pre prijatie dieťaťa, plniť bežné povinnosti zamestnanca ako sú napr. pracovné porady atď.) – aj v tomto prípade má záujem dieťaťa prednosť pred záujmami plnoletých fyzických osôb – zamestnancov.

Centrum môže súhlas odvolať, avšak len ak sa zmenia skutočnosti pre jeho udelenie (t. j. napríklad vo vzťahu k ďalšiemu dieťaťu, ktorému má profesionálny náhradný rodič poskytovať starostlivosť), čo musí samozrejme písomne centrum zdôvodniť. Následne je profesionálny náhradný rodič povinný bez zbytočného odkladu podnikanie alebo výkon inej zárobkovej činnosti skončiť alebo pozastaviť.   

-vykonávať prácu profesionálneho náhradného rodiča v inom centre ako jeho/jej manžel/manželka len s predchádzajúcim súhlasom oboch centier, v ktorých majú manželia vykonávať prácu profesionálneho náhradného rodiča. V tomto prípade je síce možné riešiť organizačné otázky operatívnejšie ako v prípade práce jedného profesionálneho náhradného rodiča pre viac centier,  ale vo vzťahu k deťom je nevyhnutné, aby bolo opäť adekvátne posúdené, či výkon práce profesionálneho náhradného rodiča nebude ovplyvňovať poskytovanie starostlivosti o dieťa vzhľadom na jeho/jej vek, zdravotný stav a vývinové potreby a plnenie povinností vyplývajúcich z pracovnej  zmluvy. Ak sú v jednom centre zamestnaní ako profesionálni náhradní rodiča obaja manželia, centrum vie zhodnotiť ich možnosti vo vzťahu k deťom, ktorým poskytujú starostlivosť.  

K § 19

Tak, ako už bolo uvedené k ustanoveniu § 2 navrhovaného zákona, práca profesionálneho náhradného rodiča má špecifický charakter, nakoľko sa riadi primárne potrebami dieťaťa. Uvedené je potrebné zohľadniť aj pri vymedzení času výkonu práce profesionálneho náhradného rodiča. V tomto prípade ide o zásadnú odchýlku od právnej úpravy podľa Zákonníka práce, nakoľko pracovný čas,  prestávky v práci, dobu odpočinku nie je možné upraviť pre profesionálnych náhradných rodičov tak, ako pri iných povolaniach.

Aj v tomto prípade je pracovný čas časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou, ale  vzhľadom na charakter práce nie je možné určiť týždenný pracovný čas ani prestávky v práci,   nepretržitý denný odpočinok, či nepretržitý odpočinok v týždni, rozvrhnutie pracovného času, klasické ponímanie práce v noci, či sviatkov a iné náležitosti viažuce sa  k pracovnému času a k dobe odpočinku, čomu v zásade zodpovedá ich doterajší status domáckeho zamestnanca podľa Zákonníka práce.

Z praktických dôvodov je potrebné jednoznačne určiť, čo je čas výkonu práce profesionálneho náhradného rodiča,  nakoľko celkom prirodzene  profesionálny náhradný rodič nemusí svoju prácu vykonávať vždy bezprostredne v priamom kontakte s dieťaťom (vykonáva činnosti smerujúce k uspokojeniu potrieb dieťaťa napr. vybavuje rôzne záležitosti súvisiace so vzdelávaním dieťaťa, zdravotnou starostlivosťou dieťaťa, výživou dieťaťa, podieľa sa na tvorbe plánov a pod.; plní ďalšie povinnosti v súlade so zmluvou o výkone práce napr. absolvuje vzdelávania, porady, vykonáva činnosti podporujúce zvyšovanie kvality starostlivosti o deti v starostlivosti profesionálnych náhradných rodičov napr. podieľa sa na adaptácii nových profesionálnych náhradných rodičov). Profesionálny náhradný rodič dokonca nemusí mať  aktuálne v starostlivosti žiadne dieťa, ale je pripravený prevziať dieťa do starostlivosti a tiež  plní iné povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy. Na prácu profesionálneho náhradného rodiča sa vzťahuje Zákonník práce, preto nie je vylúčené v čase, keď aktuálne nemá v starostlivosti žiadne dieťa ani preradenie zamestnanca (po dohode) aj na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve.

Keďže povaha práce profesionálneho náhradného rodiča vylučuje určiť týždenný pracovný čas, navrhuje sa ustanoviť pracovný čas ako časový úsek, počas ktorého si profesionálny náhradný rodič rozvrhuje čas tak, aby bola zabezpečená starostlivosť o dieťa v súlade s potrebami dieťaťa, resp. aby bol k dispozícii prevziať dieťa alebo aby plnil iné zmluvné povinnosti.  Súčasťou rozvrhnutia pracovného času je plánovanie voľného času ako aj napr.  prestávky na dojčenie profesionálnej náhradnej rodičky. Nie je jednoducho možné pri takejto práci ustanovovať univerzálne prestávky v práci, či dobu odpočinku - tieto si musí profesionálny náhradný rodič naplánovať a rozvrhnúť tak, aby to vyhovovalo potrebám a programu dieťaťa, ale aj jemu/jej a jeho/jej rodine. 

 Jedným z praktických problémov, ktoré sa viažu k tejto práci je evidencia  pracovného času podľa ustanovenia § 99 Zákonníka práce. Navrhuje sa, aby centrum viedlo takú evidenciu, ktorá zodpovedá povahe tejto práce a v tomto prípade postačuje viesť mesačnú evidenciu dní, počas ktorých profesionálny náhradný rodič vykonával v kalendárnom mesiaci prácu profesionálneho náhradného rodiča.

K § 20

Na dovolenku profesionálneho náhradného rodiča sa vzťahujú ustanovenia § 100 až  §117 Zákonníka práce, navrhuje sa však vzhľadom na dlhoročné praktické problémy upraviť odchýlky od všeobecnej úpravy tak, aby úprava dovolenky zodpovedala nielen osobitostiam  povolania profesionálneho náhradného rodiča, ale tiež, aby boli utvorené podmienky na zlepšenie starostlivosti  o deti.

Medzi základné praktické problémy, ktoré treba riešiť, patrí samotné určenie rozsahu dovolenky. Dovolenka profesionálneho náhradného rodiča je najmenej 5 týždňov resp. 6 týždňov (ak dovŕšil 33 rokov veku). Na účel dovolenky je  týždeň sedem dní v kalendárnom týždni, t. j. dovolenku je potrebné  v tomto prípade čerpať aj v sobotu, nedeľu či sviatok.

Nepretržitý charakter práce a nemožnosť určovať pracovný čas štandardným spôsobom spôsobujú sústavne praktické problémy aj v určení toho, čo je deň dovolenky – čas strávený výkonom práce sa v profesionálnych náhradných rodinách berie inak, ako v inej práci.

Zásadnejším problémom je otázka, či profesionálny náhradný rodič môže počas dovolenky poskytovať starostlivosť dieťaťu. Časť profesionálnych náhradných rodičov túto možnosť požaduje, pri časti profesionálnych náhradných rodičov je počas ich dovolenky starostlivosť o dieťa zabezpečená centrom napr. účasťou dieťaťa na organizovanom „tábore“, či pobyte v biologickej rodine, prípadne sa dovolenka plánuje a čerpá v čase, kedy neposkytujú starostlivosť dieťaťu. Dovolenky profesionálnych náhradných rodičov teda nemajú univerzálne stanovené pravidlá a preto sa navrhuje upraviť základné parametre dovolenky nasledovne:

-profesionálny náhradný rodič nemá povinnosť zabezpečovať starostlivosť o dieťa v čase čerpania jeho/jej  dovolenky,

-deň dovolenky je ktorýkoľvek deň v kalendárnom týždni, v ktorom profesionálny náhradný rodič neposkytuje starostlivosť dieťaťu, ktoré má v starostlivosti a nie je k dispozícii prevziať „nové“ dieťa a plniť  iné pracovné povinnosti  alebo poskytuje starostlivosť dieťaťu, ale nie je k dispozícii prevziať „nové“ dieťa a plniť iné pracovné povinnosti. Navrhuje sa umožniť aj alternatívu dovolenky „s dieťaťom“ aj „bez dieťaťa“, ale so zdôraznením, že v oboch prípadoch musí byť zachovaný princíp, že profesionálny náhradný rodič nepreberá ďalšie dieťa do starostlivosti a ani neplní žiadne ďalšie pracovné povinnosti podľa pracovnej zmluvy,   

-spôsob čerpania dovolenky „ s dieťaťom - bez dieťaťa“ musí byť dohodnutý v zmluve o výkone práce profesionálneho náhradného rodiča (centrum musí vedieť dopredu ako plánovať napr. prázdniny dieťaťu),

-spôsob čerpania dovolenky dohodnutý v zmluve je možné na návrh profesionálneho náhradného rodiča zmeniť dodatkom zmluvy (v praxi je možné predpokladať tak rozhodnutie, že si profesionálny náhradný rodič bude chcieť so sebou zobrať dieťa na dovolenku, hoci tak nie je v zmluve dohodnuté, ale aj opačnú situáciu, resp. kombináciu),

-centrum má právo nesúhlasiť s tým, aby profesionálny náhradný rodič počas čerpania jeho/jej dovolenky poskytoval starostlivosť o dieťa,  spôsob čerpania dovolenky „s dieťaťom“ dohodnutý v zmluve môže centrum zmeniť najmenej 7 dní pred plánovanou dovolenkou aj bez dohody s profesionálnym náhradným rodičom a bez dodatku k zmluve (je výrazný predpoklad, že v praxi nastanú situácie, kedy nebude možné, aby dieťa išlo na dovolenku s profesionálnym náhradným rodičom napr. z dôvodu sprostredkovaného kontaktu so žiadateľmi o náhradnú starostlivosť, z dôvodu prázdnin u biologických rodičov/rodiny, a je potrebné právne ošetriť aj situáciu, že profesionálny náhradný rodič nebude s takouto zmenou súhlasiť),

-navrhuje sa, aby bolo výslovne  upravené, že centrum musí upozorniť záujemcu o prácu na možnosť zmeny spôsobu čerpania dovolenky pri uzatváraní pracovnej zmluvy (§ 9 ods. 4),

-centrum môže jednostranne určiť profesionálnemu náhradnému rodičovi čerpanie dovolenky vo výmere najmenej štyroch týždňov v kalendárnom roku,

-za dovolenku, ktorá presahuje 4 týždne dovolenky, ktorú profesionálny náhradný rodič nevyčerpal ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí profesionálnemu náhradnému rodičovi náhrada zárobku v sume jeho priemerného zárobku, t. j. za nevyčerpané zvyšné dni základnej výmery dovolenky náhrada mzdy vyplatená nebude (s výnimkou skončenia pracovného pomeru).

K uvedenému je tiež potrebné doplniť, že  čl. III, okrem iného, obsahuje aj návrh na doplnenie zvýšených výdavkov na dieťa tak, že ak profesionálny náhradný rodič bude tráviť dovolenku s dieťaťom, poskytne mu centrum finančné prostriedky na zvýšené výdavky dieťaťa vo výške 15 eur na deň, najviac v sume 400 eur a v prípade, že vyčerpá v kalendárnom roku celú dovolenku, na ktorú má nárok s dieťaťom v sume 600 eur  a tiež príspevok na stravovanie (§ 31 ods. 2). Dôvodom návrhu je utvoriť podmienky na dovolenku profesionálnych náhradných rodičov s deťmi pri absolútnom rešpektovaní ich práva na oddych bez detí. 

K § 21

Na prekážky v práci sa vzťahujú ustanovenia o prekážke v práci podľa Zákonníka práce. Odchýlkou je, že pracovné voľno poskytne centrum vtedy, ak z dôvodov uvedených v ustanovení § 141 ods. 2 Zákonníka práce profesionálny rodič nemôže zabezpečiť  starostlivosť dieťaťu a starostlivosť o dieťa je dočasne zabezpečovaná centrom. Na rozdiel od iných povolaní je aj v prípade, kedy sa dá u iných zamestnancov jednoznačne určiť, že ide o prekážku v práci tak, ako ju vymedzuje Zákonník práce, v prípade profesionálneho náhradného rodiča je potrebné túto situáciu jednoznačne špecifikovať. Základným kritériom je zabezpečenie starostlivosti o dieťa, t. j. či nastala taká situácia, že je potrebné, aby centrum prevzalo dieťa zo starostlivosti profesionálneho náhradného rodiča do starostlivosti svojej. 

Aj keď má profesionálny náhradný rodič možnosť rozvrhnúť si prácu inak ako bežný zamestnanec, ktorý má stanovený pracovný čas, je potrebné pripustiť, že nebude vedieť starostlivosť o dieťa zabezpečiť vždy rozvrhom práce (napr. z dôvodu termínu na ošetrenie, ktoré nie je možné dohodnúť v termíne, ktorý profesionálnemu náhradnému rodičovi vyhovuje). Osobitne sa preto navrhuje upraviť, že v prípade prekážky v práci na strane profesionálneho náhradného rodiča, ktorou je vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení, sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie, sprevádzanie zdravotne znevýhodneného dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy a úmrtie rodinného príslušníka bude poskytnuté profesionálnemu náhradnému rodičovi pracovné voľno s náhradnou mzdy v rozsahu najviac 12 hodín na deň v úhrne 32 hodín v kalendárnom roku. Odovzdanie dieťaťa centru je možné vtedy, ak je to potrebné – nie je povinnosťou profesionálneho náhradného rodiča odovzdať dieťa centru, ak ide napr. k lekárovi.

Treba zdôrazniť, že aktuálne takúto možnosť - pracovné voľno s náhradnou mzdy profesionálny náhradný rodič ako domácky zamestnanec nemá.

K § 22

V súvislosti s úpravou mzdových nárokov profesionálnych náhradných rodičov je potrebné zdôrazniť, že povinnosťou Slovenskej republiky je zabezpečiť starostlivosť o deti, o ktoré sa z rôznych dôvodov nemôžu starať ich rodičia a pre ktoré nie je možné zabezpečiť starostlivosť formou náhradnej rodinnej starostlivosti v podmienkach, čo najviac podobným prirodzenému rodinnému prostrediu. Práve profesionálna náhradná rodina utvára takéto podmienky pre starostlivosť o deti a z tohto dôvodu je aj povinnosťou štátu zabezpečiť, aby minimálne všetkým deťom do 6 rokov veku, ktoré musia byť umiestnené v zariadení, bola starostlivosť zabezpečovaná v profesionálnej náhradnej rodine. Nie je veľa ľudí, ktorí majú záujem o takúto prácu a zároveň sú na ňu aj vhodní. Je to práca, ktorá vyžaduje nesmierne veľa obety a prispôsobenia sa, a to nielen zamestnanca, ale aj celej jeho rodiny. Je preto pochopiteľné, že výška mzdy musí na jednej strane motivovať a na strane druhej zohľadniť v najvyššej možnej miere náročnosť tejto práce. 

Navrhuje sa upraviť jednoznačne mzdové nároky profesionálneho náhradného rodiča. Špecifiká tejto práce neumožňujú, aby sa uplatňovali ustanovenia o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času, nepretržitom dennom odpočinku, nepretržitom odpočinku v týždni a o prestojoch. Rovnako nie je možné vzhľadom na nepretržitý charakter práce  uplatňovať ustanovenia o mzde za prácu nadčas, mzdovom zvýhodnení za prácu vo sviatok, v sobotu, v nedeľu, za  nočnú prácu a mzdovej kompenzácii za sťažený výkon práce. Povaha práce neumožňuje nielen určiť, ale ani mať prehľad o tom,  kedy profesionálny náhradný rodič pracuje v noci, vo sviatok, či ako dlho odpočíva. Jediné čo sa dá overiť – skontrolovať je, či je dieťaťu poskytovaná riadna starostlivosť a či si profesionálny náhradný rodič plní úlohy podľa pracovnej zmluvy, resp. podľa plánov.

Je potrebné a správne zohľadniť všetky nároky, ktoré sú kladené na túto prácu ako i rôzne osobitosti, ktoré táto práca prináša v úprave mzdových náležitostí. Dôvodom pre zákonnú úpravu mzdových náležitostí sú aj odlišnosti v  platových podmienkach profesionálnych náhradných rodičov zamestnaných v rôznych centrách všeobecne, ako aj medzi akreditovanými centrami a centrami zriadenými v zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia - tzv. štátne centrá. Platové pomery profesionálnych náhradných rodičov zamestnaných v štátnych centrách sú upravené Internou normou Ústredia „Postup pri odmeňovaní profesionálnych náhradných rodičov  v zariadeniach SPOD a SK v zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny“ od 1. júla  2019 s odporúčaním na jej dodržiavanie aj pre akreditované centrá.

Nakoľko sú platové pomery, upravené v internej norme, výsledkom rokovaní so zástupcami centier a profesionálnych náhradných rodičov, tvorí výsledok tejto dohody základný rámec pre návrh právnej úpravy mzdových náležitostí profesionálnych náhradných rodičov. 

Navrhuje sa, aby mzdu profesionálneho náhradného rodiča tvorila základná zložka mzdy a príplatky zohľadňujúce náročnosť práce, prax a odbornosť profesionálneho náhradného rodiča. Navrhuje sa, aby zákon upravoval výšku základnej zložky mzdy v absolútnom vyjadrení, výšku ďalších zložiek mzdy v percentuálnom vyjadrení zo základnej zložky mzdy a podmienky k mzdovým náležitostiam profesionálnych náhradných rodičov. Z dôvodu utvorenia podmienok na flexibilnú úpravu mzdy sa navrhuje, aby vláda Slovenskej republiky mohla svojim nariadením  ustanoviť vyššiu sumu základnej zložky.

 

K § 23

Aktuálne suma základnej výšky mzdy profesionálneho náhradného rodiča –zamestnanca „štátneho centra“ zodpovedá výške minimálnej mzdy pre tretí stupeň náročnosti práce (§ 120 ods. 4 Zákonníka práce), t. j. je vo výške 855 eur mesačne (porovnateľné napr. s platovou tarifou v 5. platovej triede zamestnancov v štátnej službe).

Navrhuje sa preto určiť základnú zložku mzdy vo výške 855 eur (vo výške 50% z 855 eur na delenom mieste) a vo výške najmenej 50 % z 855 eur pre prípad, ak profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť jednému alebo viacerým mladým dospelým alebo jednému alebo viacerým deťom starším ako 16 rokov veku (s výnimkou detí so zdravotným znevýhodnením, detí, ktoré vyžadujú osobitnú starostlivosť z dôvodu, že boli týrané alebo sexuálne zneužívané a detí, ktorým je poskytovaná starostlivosť v rámci špecializovaných programov) s následným naviazaním jednotlivých zložiek mzdy v percentuálnom vyjadrení tak, aby celková mzda zodpovedala náročnosti a kvalite vykonávanej práce. Základná zložka vo výške najmenej 50% sumy 855 eur (resp. vyššej sumy eventuálne ustanovenej nariadením vlády Slovenskej republiky) nadväzuje na návrh vylúčiť možnosť kratšieho pracovného času (§49 Zákonníka práce), ktorý je aktuálne využívaný v rôznom rozsahu práve v prípade starostlivosti o mladých dospelých, resp. o staršie deti, ktoré nevyžadujú osobitnú starostlivosť. 

Ako už bolo uvedené vláda Slovenskej republiky môže nariadením ustanoviť vyššiu sumu základnej zložky.

K § 24

Navrhuje sa, aby paušálny príplatok ku mzde patril profesionálnemu náhradnému rodičovi, ktorý poskytuje starostlivosť najmenej jednému dieťaťu, t.j., aby príplatok zohľadňoval  samotnú starostlivosť o dieťa, vrátane špecifika rozvrhnutia práce podľa potrieb dieťaťa počas dňa, víkendov, sviatkov  a pod.

Suma paušálneho príplatku sa odvíja od počtu dní, počas ktorých profesionálny náhradný rodič v kalendárnom mesiaci poskytoval starostlivosť najmenej jednému dieťaťu.

K § 25

Príplatok za počet detí v starostlivosti profesionálneho náhradného rodiča zohľadňuje náročnosť práce pri vyššom počte detí, a preto patrí profesionálnemu náhradnému rodičovi, ktorý poskytuje starostlivosť najmenej dvom deťom (starostlivosť o jedno dieťa je zohľadnená v paušálnom  príplatku). Navrhuje sa preto, aby tento príplatok patril pri starostlivosti o dve a viac detí, a to v percentuálnej výške narastajúcej úmerne k počtu detí. Treba zdôrazniť, že ide vyslovene o deti, ku ktorým sa viaže dodatok k pracovnej zmluve (dočasná výpomoc musí byť riešená napr.  profesijným príplatkom alebo odmenou).  

Navrhuje sa tiež, aby sa v prípade, ak profesionálny náhradný rodič poskytoval v priebehu mesiaca starostlivosť rôznemu počtu detí, suma tohto príplatku určovala podľa najvyššieho počtu detí, t. j.  najvýhodnejším prepočtom pre zamestnanca. 

K § 26

Navrhuje sa príplatkom za osobitnú starostlivosť zvýhodniť starostlivosť o deti so zdravotným znevýhodnením, t. j. o deti, ktoré sú podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov osobami s ťažkým zdravotným postihnutím. Nakoľko však takéto posúdenie je možné len u detí od 6 rokov veku, navrhuje sa tiež využiť inštitút posúdenia potreby osobitnej starostlivosti na účely zákona č. 305/2005 Z. z. (každé dieťa do šiestich rokov veku musí byť najneskôr do štyroch týždňov od prijatia do centra zaradené do profesionálnej náhradnej rodiny s výnimkou okrem iného dieťaťa, ktorého zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť posúdenú posudkovým lekárom a ak takúto starostlivosť nie je možné zabezpečiť v domácom prostredí profesionálnej náhradnej rodiny).

Rovnako sa navrhuje, aby príplatok za osobitnú starostlivosť patril aj profesionálnemu náhradnému rodičovi, ktorý poskytuje starostlivosť dieťaťu, ktoré vyžaduje zvýšenú starostlivosť z dôvodu, že bolo týrané alebo sexuálne zneužívané alebo dieťaťu, ktorému je poskytovaná starostlivosť v rámci špecializovaného programu centra. 5

Aj v tomto prípade sa navrhuje zohľadniť  náročnosť práce pri vyššom počte detí  a tiež, aby výška príplatku bola stanovená v najvýhodnejšom prepočte sumy príplatku za mesiac. 

K § 27

Navrhuje sa, podobne ako pri iných profesiách, zohľadniť aj prax profesionálneho náhradného rodiča, t. j. počet rokov trvania pracovného pomeru v pozícii profesionálneho náhradného rodiča. Po dohode so zástupcami profesionálnych náhradných rodičov sa navrhuje percentuálne zohľadnenie dĺžky praxe vo výške 1% základnej zložky mzdy každoročne po uplynutí 3 rokov trvania pracovného pomeru do uplynutia 16. roka trvania pracovného pomeru a vo výške 0,5% každoročne  od uplynutia 16. roka trvania pracovného pomeru až do uplynutia 32. roka trvania pracovného pomeru. Zároveň sa jednoznačne  upravuje, že na účely príplatku za prax sa započítavajú aj doby trvania predchádzajúcich pracovných pomerov, v ktorých profesionálny náhradný rodič vykonával prácu profesionálneho náhradného rodiča.

K § 28

Navrhuje sa, na rozdiel od iných zložiek mzdy v rovine „môže“, zaradiť medzi zložky mzdy aj tzv. profesijný príplatok ako možnosť centra zohľadniť sťažený výkon práce profesionálneho náhradného rodiča a vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností a to až do výšky 100 % základnej zložky mzdy. V záujme zachovania predvídateľnosti sa navrhuje, aby pravidlá priznania profesijného príplatku určilo centrum vo vnútornom predpise centra.

K § 29

Mimo ustanovených zložiek mzdy sa navrhuje aj úprava odmeny,  ktorú môže centrum  profesionálnemu náhradnému rodičovi poskytnúť okrem štandardných situácií (ako je  kvalitný  výkon práce, dosiahnutie životných jubileí, dovolenka) aj ako ocenenie za dlhodobo kvalitný výkon práce pri skončení pracovného pomeru, ak pracovný pomer trval najmenej desať rokov.

K § 30

Aktuálne nie je v právnej úprave stanovené,  ako postupovať v prípade, keď sa vyskytnú také skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavy/riziko, že profesionálny náhradný rodič prestane spĺňať predpoklady  na výkon práce.

Problémom je najmä situácia zahájeného trestného stíhania profesionálneho náhradného rodiča, jeho/jej manžela/manželky alebo inej plnoletej fyzickej osoby žijúcej v domácom prostredí profesionálneho náhradného rodiča, do času právoplatného skončenia trestného stíhania a situácia pri pochybnosti o plnení predpokladu psychickej spôsobilosti. Centrá takéto situácie aktuálne riešia rôzne, čo je z pohľadu záujmu a starostlivosti o dieťa  rizikové, preto je potrebné zákonne zaviesť a upraviť aj v prípade tohto povolania inštitút tzv. dočasného pozastavenia výkonu práce.

Navrhuje sa, aby profesionálny náhradný rodič v prípade, ak je  trestne stíhaný on/ona alebo niektorá iná plnoletá fyzická žijúca v jeho/jej domácom prostredí, nesmel vykonávať prácu profesionálneho náhradného rodiča až do právoplatného skončenia trestného stíhania a aby počas tejto doby poberal iba základnú zložku mzdy.

Je potrebné tiež zdôrazniť, že profesionálny náhradný rodič má povinnosť oznámiť zmeny týkajúce sa jeho/jej bezúhonnosti a nesplnenie tejto povinnosti je považované za hrubé porušenie pracovnej disciplíny.

 

V prípade, že podľa výsledku trestného konania bude plniť profesionálny náhradný rodič predpoklad bezúhonnosti, centrum doplatí profesionálnemu náhradnému rodičovi rozdiel mzdy. Situáciu, kedy je trestne stíhaná niektorá iná plnoletá fyzická žijúca v domácom prostredí profesionálneho náhradného rodiča a táto sa v priebehu dočasného prerušenia výkonu práce odsťahuje z domáceho prostredia, nie je potrebné upravovať osobitne, nakoľko profesionálny náhradný rodič opäť začne plniť predpoklad bezúhonnosti, odpadá tak dôvod na dočasné prerušenie výkonu práce, avšak nie je dôvodné, aby aj v tomto prípade patril profesionálnemu náhradnému rodičovi  doplatok mzdy.    

Na rozdiel od obligatórneho pozastavenia výkonu práce v prípade bezúhonnosti, v prípade pochybností o plnení predpokladu psychickej spôsobilosti sa navrhuje, aby pozastavenie výkonu práce bolo upravené v rovine možnosti/oprávnenia na strane centra. 

Navrhuje sa, aby centrum mohlo dočasne pozastaviť výkon práce profesionálnemu náhradnému rodičovi  už počas doby, kedy určilo lehotu na preukázanie psychickej spôsobilosti v prípade pochybnosti o tom, či tento predpoklad spĺňa on/ona alebo jeho/jej manžel/manželka, ktorý/á s nim žije v domácom prostredí, alebo v prípade podozrenia na týranie alebo sexuálne zneužívanie dieťaťa – táto možnosť je však len pre prípad, ak nejde o závažné porušenie pracovnej disciplíny profesionálnym náhradným rodičom.

Ďalším dôvodom, pre ktorý bude možné pozastaviť výkon práce, bude situácia, kedy profesionálny náhradný rodič, jeho/jej manžel/manželka žijúci/a s nim v domácom prostredí neplní podľa psychologického posudku predpoklad psychickej spôsobilosti a požiada o zopakovanie psychologického vyšetrenia, a to až do výsledku overenia predpokladu psychickej spôsobilosti. Pozastavenie výkonu práce bude rovnako možné aj v prípade, ak psychologický posudok obsahuje odporúčanie na ďalšiu odbornú pomoc a profesionálny náhradný rodič absolvuje odporúčanú odbornú pomoc. 

Pri pozastavení výkonu práce v súvislosti s predpokladom psychickej spôsobilosti  sa navrhuje riešiť hmotné zabezpečenie profesionálneho náhradného rodiča poskytnutím základnej mzdy, paušálneho príplatku a príplatku za prax. Ak je dôvodom takéhoto pozastavenia utvorenie podmienok na odbornú pomoc, ak je to potrebné podľa psychologického posudku,  je dôvodné časovo limitovať poskytnutie mzdy jedným mesiacom (nie je vhodné utvárať podmienky na predlžovanie prerušenia - v prípade, ak je potrebné na odbornú pomoc obdobie dlhšie ako mesiac a zároveň nie je možné, aby profesionálny náhradný rodič vykonával svoju prácu, je možné, resp. žiadúce situáciu riešiť práceneschopnosťou profesionálneho náhradného rodiča). 

K § 31

Príspevok na stravovanie je jednou z diskutovaných otázok so zástupcami profesionálnych náhradných rodičov a centier, nakoľko nepretržitý charakter práce profesionálneho náhradného rodiča dovoľuje k nároku na príspevok pristupovať rôzne - 5 dní v týždni, 7 dní v týždni, kritériom má dieťa/nemá dieťa v starostlivosti  a pod. Navrhuje sa preto jednoznačne určiť, že centrum poskytne finančný príspevok na stravu podľa počtu dni v mesiaci, v ktorých profesionálny náhradný rodič vykonával prácu, t.j. poskytoval starostlivosť dieťaťu alebo neposkytoval starostlivosť dieťaťu ale plnil ďalšie úlohy podľa pracovnej zmluvy. Vo zvyšku, vrátane  sumy príspevku na stravovanie sa vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce.

Keďže sa návrhom zákona upravujú aj podmienky na výkon práce manželmi na tzv. zdieľanom mieste (§ 12 ods. 2), je potrebné zdôrazniť, že aj v tomto prípade sa príspevok na stravovanie poskytuje každému z manželov.

Navrhuje sa tiež v záujme podpory rozhodnutia zabezpečovať starostlivosť o dieťa aj počas dovolenky jednoznačne upraviť, že v tomto prípade patrí  profesionálnemu náhradnému rodičovi príspevok na stravu.

K § 32

Na cestovné náhrady sa vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce a s tým súvisiaci zákon č. 283/2002 Z. z. o  cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. V praxi spôsobuje problém určiť, čo je pracovnou cestou a čo je cestou, ktorá je bezprostrednou súčasťou starostlivosti o dieťa. Navrhuje sa preto jednoznačne upraviť, že cesty spojené so zabezpečením starostlivosti o dieťa (zákonom sa navrhuje upraviť jednoznačne čo sa na účely posudzovania pracovných ciest nepovažuje za pracovnú cestu) nie sú pracovnými cestami, t.j. ide o výkon práce, ktorý netreba prikázať formou cestovného príkazu a to nezávisle od toho o akú vzdialenosť sa jedná. 

Prípadné zvýšené výdavky na dieťa spojené s prepravou/dopravou je možné riešiť jednoznačným doplnením ustanovenia § 52 zákona č. 305/2005 Z. z (čl. III.  3. novelizačný bod), na základe ktorého centrum poskytuje na zabezpečenie starostlivosti o deti a mladých dospelých v profesionálnej náhradnej rodine úhradu rôznych zvýšených výdavkov dieťaťa. 

K § 33

Navrhuje sa, v záujme zlepšenia prístupu k zamestnaniu a v záujme zvýšenia bezpečnosti prostredia pre dieťa, zaviesť novú povinnosť Ústrediu, a to povinnosť viesť evidenciu fyzických osôb, ktoré majú záujem o informácie o voľných pracovných miestach profesionálneho náhradného rodiča, (ďalej len „evidencia záujemcov o informácie o pracovných miestach“) a evidenciu profesionálnych náhradných rodičov, ktorých pracovný pomer skončil (ďalej len „evidencia bývalých zamestnancov“).

Vzhľadom na účel, ako aj charakter evidovaných údajov sa navrhuje, aby boli obe evidencie neverejné, t. j. aby údaje Ústredie poskytlo výlučne na účel ustanovený zákonom, a v prípade evidencie bývalých zamestnancov tiež na účely osobitných predpisov (t.j. ak taká povinnosť vyplynie Ústrediu z osobitného predpisu napr. na účel výkonu kontroly podľa zákona č. 10/1995 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, na účel plnenia povinností orgánu verejnej správy podľa zákona č. 564/2001Z z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov, na dožiadanie orgánov činných v trestnom konaní, súdu...).

K § 34

Osoba, ktorá má záujem o prácu profesionálneho náhradného rodiča musí o.i. absolvovať prípravu na výkon tejto profesie. Informácie z praxe hovoria o tom, že absolventi takejto prípravy oslovia 1 či 2 krát najbližšie centrum a v prípade, ak nie je aktuálne voľné miesto, resp. ak parametre voľného miesta nezodpovedajú ich predstave, ich záujem o výkon takejto práce sa časom utlmí. Účelom evidencie záujemcov o informácie o pracovných miestach je výlučne uľahčiť kontakt medzi záujemcom o informáciu o voľnom mieste a centrom, ktoré hľadá zamestnanca.

V tomto prípade je vedenie záujemcu v evidencii vyslovene dobrovoľné a je plne na záujemcoch o informáciu o voľnom pracovnom mieste, či využijú túto možnosť. Do evidencie sú zapisovaní na základe ich písomnej žiadosti, ktorá ale musí obsahovať požadované informácie – okrem mena, priezviska, rodného čísla, kontaktných údajov, dosiahnutého vzdelania aj adresu predpokladaného výkonu práce (ak také miesto existuje, v opačnom prípade nebude v evidencii vyznačené a bude tak zrejmé, že záujemca má záujem o informáciu o voľnom mieste na ktorom sa práca vykonáva v byte/dome centra). Takýto záznam bude aktívny (ak záujemca nepožiada o výmaz skôr) po dobu 5 rokov, čo zodpovedá návrhu na uznanie splnenia tohto predpokladu u osôb, ktoré nevykonávali prácu profesionálneho náhradného rodiča podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) navrhovaného zákona, po uplynutí tejto doby nebude Ústredie kontakt sprostredkovávať – záznam bude vymazaný.

Sprostredkovanie kontaktu bude v záujme ochrany osoby záujemcu o prácu zabezpečené prostredníctvom Ústredia - centrum, ktoré má voľné miesto, môže požiadať Ústredie o informáciu, či nie je v evidencii osoba s uvedeným miestom predpokladaného výkonu práce vhodným pre potreby centra. Ak Ústredie takú fyzickú osobu vedie v evidencii, sprostredkuje jej  informáciu o voľnom mieste v danom centre.

K § 35

Na rozdiel od evidencie záujemcov o informácie o voľných pracovných miestach, evidencia osôb, ktoré vykonávali prácu profesionálneho náhradného rodiča, nie je založená na princípe dobrovoľnosti. Jej účelom je zvýšenie ochrany detí, ktoré sú umiestnené v centre a zvýšenie bezpečnosti starostlivosti o deti rozšírením možností preverenia si vhodnosti záujemcov o prácu zo strany centra. Samozrejme ani tento mechanizmus neodstráni riziko, že na prácu profesionálneho náhradného rodiča bude vybraná nevhodná osoba, ale aj týmto spôsobom sa celkom iste podstatne zníži  riziko práve takéhoto výberu.

Počas prípravy návrhu zákona bola diskutovaná možnosť evidencie všetkých bývalých profesionálnych náhradných rodičov, ale nakoľko v súčasnosti neexistuje zákonný účel spracovávania a uchovávania údajov všetkých bývalých zamestnancov centier, navrhuje sa viesť v evidencii len bývalých profesionálnych náhradných rodičov s dôvodom ukončenia pracovného pomeru, ktorý prestavuje riziko pre dieťa. Po dôslednom uvážení sa navrhuje, aby boli v evidencii vedené len fyzické osoby, ktoré skončili pracovný pomer z dôvodov spojených s nesplnením predpokladu spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, s nesplnením kvalifikačného predpokladu, s nesplnením predpokladu súhlasu manžela/manželky s výkonom práce  profesionálneho náhradného rodiča v ich domácom prostredí, z dôvodu, že nastali zmeny rodinných pomerov profesionálneho náhradného rodiča negatívne ovplyvňujúce starostlivosť o dieťa, z dôvodu, že profesionálny náhradný rodič opakovane menej závažne porušil pracovnú disciplínu, z  akýchkoľvek dôvodov s následkom okamžitej výpovede (§ 15,  napr. prestal plniť predpoklad bezúhonnosti, predpoklad zdravotnej, psychickej spôsobilosti, odmietol poskytovať starostlivosť dieťaťu atď.) a osoby, ktoré skončili pracovný pomer počas skúšobnej doby. Z návrhu je tiež zrejmé, že nejde o zákaz opätovne prijať takúto fyzickú osobu do pracovného pomeru, prevažná väčšina dôvodov je totiž zvratná a riešiteľná v priebehu času. Je ale nevyhnutne potrebné, aby centrum vedelo, na aké okolnosti sa má zamerať pri výbere profesionálneho náhradného rodiča.

Navrhuje sa jednoznačne upraviť rozsah údajov (okrem bežných osobných identifikačných údajov je to aj ustanovený spôsob a dôvody skončenia pracovného pomeru), ktoré bude centrum povinné do 10 dní po ukončení pracovného pomeru nahlásiť Ústrediu,  ktoré bude túto informáciu viesť po dobu 10 rokov.

Evidovanie je nevyhnutné v záujme ochrany detí a preto bola pozornosť venovaná nielen  výberu samotných dôvodov skončenia pracovného pomeru, ktoré sú dôvodom zapísania do evidencie, ale aj dobe, po ktorú bude bývalý zamestnanec v evidencii vedený.

Pôvodná úvaha o časovo neohraničenom evidovaní bývalých zamestnancov bola počas rokovaní so zástupcami profesionálnych náhradných rodičov a centier prehodnotená ako nedôvodná. Pri hľadaní adekvátnej doby evidovania bolo zvažované, aká je primeraná doba  počas ktorej môžu nastať zmeny v dôvodoch pre ktoré prestali vykonávať osoby prácu profesionálneho náhradného rodiča. Inšpiráciou pri zvažovaní bol inštitút zahladenia odsúdenia, ktoré je možné v závislosti od závažnosti trestného činu po uplynutí 3, 5 alebo 10 rokov. Vzhľadom na účel evidencie, ktorým je ochrana dieťaťa a snaha vytvoriť mu pre život čo najbezpečnejšie prostredie, bola ustálená hranica 10 rokov ako primeraná doba, po uplynutí  ktorej s výnimkou bezúhonnosti nie je dôvodné fyzickým osobám sťažovať prístup k výkonu tejto práce, ak majú o ňu záujem, samozrejme pri opätovnom splnení zákonných predpokladov na výkon práce profesionálneho náhradného rodiča.

Centrum, ktoré vyberá profesionálneho náhradného rodiča môže využiť evidenciu Ústredia, ktoré na jeho žiadosť overí, či vedie v evidencii danú fyzickú osobu, a ak áno, poskytne Ústredie centru informácie o spôsobe a dôvode skončenia výkonu práce a identifikačné údaje bývalého zamestnávateľa fyzickej osoby. 

Proces overovania je navrhnutý tak, aby bol bezpečný, aby do evidencie mal prístup minimálny počet osôb, t. j. len zodpovední zamestnanci Ústredia, proces bude čiastočne automatizovaný s použitím ľudského faktora pri nahlasovaní a overovaní evidovania, evidencia bude neverejná a nebude tak prestavovať žiaden iný zásah do súkromia evidovaných osôb.

K § 36 až 38

Právo na ochranu súkromia osoby, resp. na ochranu pred zásahmi do jeho/jej súkromia je jedným  z práv dieťaťa, ktoré mu zaručuje Dohovor o právach dieťaťa. Všetky inštitúcie musia utvárať podmienky na uplatňovanie tohto práva, o to viac inštitúcie, ktorým bolo dieťa zverené do  starostlivosti. Navrhuje sa v zákone vyslovene upraviť (§ 18 ods. 1 písm. b) a ods. 6) povinnosť profesionálneho náhradného rodiča a všetkých osôb žijúcich v domácom prostredí profesionálneho náhradného rodiča zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach zo života dieťaťa, o ktorých sa profesionálny náhradný rodič dozvedel v súvislosti s poskytovanou starostlivosťou o dieťa nielen počas trvania pracovnoprávneho vzťahu, ale aj po jeho ukončení.

Porušenie tejto povinnosti môže byť počas trvania pracovného pomeru klasifikované ako porušenie pracovnej disciplíny so zodpovedajúcimi následkami. Po ukončení pracovného pomeru už takáto možnosť nie je, resp. nie je žiadna možnosť postihnúť porušenie tejto povinnosti. Navrhuje sa preto toto protiprávne konanie plnoletých osôb klasifikovať ako priestupok s možnosťou uloženia sankcie – pokuty za jeho spáchanie, a to až do výšky 2 000 eur podľa miery zavinenia, závažnosti, spôsobu a okolností spáchania priestupku a v závislosti od následkov porušenia na súkromný život dieťaťa.

Navrhuje sa, aby vecne príslušným orgánom verejnej správy na prejednanie tohto priestupku bolo Ústredie, pričom orgánom verejnej správy príslušným na preskúmanie takéhoto  rozhodnutia Ústredia  o priestupku  v odvolacom konaní bude MPSVR SR. 

Vzhľadom na potrebu dosiahnuť plnenie si povinnosti centra oznamovať osoby, ktoré ukončili pracovný pomer podľa ustanovenia § 35 do evidencie fyzických osôb, ktoré vykonávali prácu profesionálneho náhradného rodiča, je tiež potrebné nesplnenie tejto povinnosti, čo i len opomenutím klasifikovať ako správny delikt s možnosťou uloženia sankcie - pokuty za jeho spáchanie a to až do výšky 3 000 eur podľa závažnosti a následkov nesplnenia povinnosti. Aj v tomto prípade sa navrhuje, aby vecne príslušným na konanie o tomto správnom delikte bolo Ústredie a orgánom verejnej správy príslušným na preskúmanie takéhoto rozhodnutia Ústredia o správnom delikte bude v odvolacom konaní MPSVR SR. 

K § 39

K odseku 1

V návrhu je potrebné určiť vzťah právnej úpravy obsiahnutej v Zákonníku práce k právnej úprave podľa zákona o profesionálnych náhradných rodičoch. 

K odseku 2

Podľa ustanovení  § 152a a §152b Zákonníka práce sú oprávnenými výdavkami na účel príspevku na rekreáciu a príspevku na športovú činnosť dieťaťa aj výdavky zamestnanca okrem iného  aj na inú osobu – dieťa žijúce s ním v spoločnej domácnosti.

Aj keď dieťa, ktorému profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť, žije v rodine profesionálneho náhradného rodiča, jeho finančné výdavky znáša centrum a preto sa navrhuje jednoznačne upraviť, že sa za dieťa na účel príspevku na rekreáciu a príspevku na športovú činnosť podľa Zákonníka práce nepovažuje dieťa, ktoré je umiestnené v centre a ktorému profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť.    

K odseku  3

Na škody vzniknuté v súvislosti s výkonom práce profesionálneho náhradného rodiča sa vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce o náhrade škody okrem škody vzniknutej  profesionálnemu náhradnému rodičovi na motorovom vozidle, vlastnom náradí, vlastnom zariadení a vlastných predmetoch potrebných na výkon práce (starostlivosť o dieťa), ktoré použil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. 

Plnenie pracovných úloh je spojené so starostlivosťou o dieťa a výdavky dieťaťa, resp. zvýšené výdavky dieťaťa vrátane jednorazového zvýšenia príspevku na výdavky dieťaťa určeného okrem iného práve na tzv. amortizáciu sú upravené osobitným predpisom. Je naozaj problematické riešiť škody spôsobené dieťaťom (jednorazové alebo spôsobené bežným užívaním) tak, ako to predpokladá Zákonník práce, t. j. s písomným súhlasom zamestnávateľa, prípadne osobitnou úpravou, nakoľko je problematické, ak nie nemožné spravodlivo určiť, akým podielom sa dieťa podieľa na opotrebovaní/zničení napr. vybavenia domácnosti. Rovnako nemožné je určiť pravidlo, či zásadnejšie poškodenie domácnosti (napr. rozbitie okna, pomaľovanie stien, pokazenie spotrebiča) je objektívne spôsobené dieťaťom. Riešenie týchto situácií spôsobuje konflikty, nie je ich možné riešiť v rámci náhrady škody ani v súčasnosti, ale je ich možné riešiť práve v rámci výdavkov dieťaťa, resp. zvýšených výdavkov dieťaťa. 

K odseku 4

Na priemerný zárobok na pracovnoprávne účely sa vzťahujú ustanovenia § 134 a § 135 Zákonníka práce avšak vzhľadom na špecifiká pracovného času profesionálneho náhradného je potrebné určiť na účely  odmeňovania (osobitne vo vzťahu k prekážkam v práci) a priemerného zárobku sumu dennej mzdy a hodinovej mzdy. V prípade navrhovanej hodinovej mzdy sa navrhuje vychádzať z fikcie osemhodinového denného pracovného času tak, aby suma hodinovej mzdy bola čo najprimeranejšia. 

K § 40

Legislatívno-technické ustanovenie uvádzajúce prílohu k návrhu zákona, ktorou sa preberajú príslušné  právne záväzné akty Európskej únie.

K § 41 až 44

V prechodných ustanoveniach sa navrhuje v závislosti na obsahu predkladaného zákona a rozsahu navrhovaných zmien, resp. odchýlok od právnej úpravy podľa Zákonníka práce upraviť prechodné obdobie, počas ktorého sa bude uplatňovať pracovná zmluva uzatvorená podľa Zákonníka práce do účinnosti nového zákona,  a to do 31. decembra 2022. Zároveň si do tohto dátumu (31. decembra 2022) dohodnú profesionálny náhradný rodič a centrum nové podmienky pracovnoprávneho vzťahu podľa tohto zákona s účinnosťou dohody o zmene pracovných podmienok od 1. januára  2022. Uvedené samozrejme nie je potrebné v prípade, ak profesionálnemu náhradnému rodičovi ku dňu účinnosti zákona plynie výpovedná lehota alebo lehota dohodnutá v dohode o skončení pracovného pomeru, v oboch prípadoch s termínom skončenia pracovného pomeru do 31. decembra 2022. V záujme zachovania rovnakých mzdových podmienok profesionálnych náhradných rodičov, ktorí uzavreli pracovnú zmluvu pred účinnosťou zákona (t.j. pred 1. novembrom 2022) a profesionálnych náhradných rodičov, ktorí uzavreli pracovnú zmluvu v prechodnom období (t. j. od 1. novembra 2022 do 31. decembra 2022)  sa navrhuje, aby  sa nové mzdové podmienky vzťahovali na obe tieto skupiny zamestnancov rovnako, t.j. s účinnosťou od 1. januára 2023 - aj v prípade profesionálnych náhradných rodičov, ktorí uzavreli pracovnú zmluvu v prechodnom období, centrum uzatvorí s profesionálnym náhradným rodičom, dohodu o zmene pracovných podmienok, v ktorej si dohodnú mzdu podľa nového zákona s účinnosťou od 1. januára 2023.

Pre prechodné obdobie ďalej platí:

-pre prípad, že sa profesionálny náhradný rodič, ktorý vykonával prácu profesionálneho náhradného rodiča do 31. októbra 2022 a centrum nedohodnú na zmene pracovných podmienok s následkom skončenia pracovného pomeru  (napr. z dôvodu, že profesionálny náhradný rodič žiada uviesť v dodatku zmluvy obmedzenia podľa § 9 ods. 5 a centrum s takouto zmluvnou podmienkou nesúhlasí), je potrebné vyslovene uviesť, že patrí profesionálnemu náhradnému rodičovi  odstupné (v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou je vyslovene stanovené  skončenie pracovného pomeru ku konkrétnemu dátumu – k  31. decembru 2022),

-vzhľadom na návrh, aby práca profesionálneho náhradného rodiča nemohla byť vykonávaná v pracovnom pomere na určitú dobu je potrebné upraviť prechodné obdobie tak, aby sa aktuálne pracovné pomery na určitú dobu mohli ukončiť uplynutím doby, na ktorú boli dohodnuté s jednoznačným uvedením, že zo zákona končia tieto pracovné pomery najneskôr 31. októbra 2024, výnimku tvoria pracovné pomery na určitú dobu z dôvodu materskej, rodičovskej dovolenky a pod. (§ 11),

-na nároky vyplývajúce zo skončenia pracovného pomeru pred 1. novembrom 2022 a na pracovnoprávne úkony súvisiace so skončením pracovného pomeru pred 1. novembrom 2022 (napr. na dohodu uzavretú pred 1. novembrom 2022, na výpoveď danú centrom alebo profesionálnym náhradným rodičom pred 1. novembrom 2022), na nároky, ktoré z nich  vznikli a na pracovnoprávne úkony, ktoré z nich vyplynuli sa vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce, podľa ktorého bola uzatvorená pracovná zmluva do 31. októbra 2022 (t. j. lehoty, odstupné)  – neexistuje dôvod, pre ktorý by sa na túto situáciu mal vzťahovať nový zákon, jedinou výnimkou je pracovný posudok, na ktorý je možné, a to aj napriek odlišnej úprave dôvodov tak dohody, ako aj výpovede podľa nového zákona, použiť ustanovenie § 16,

-zákaz vykonávať prácu profesionálneho náhradného rodiča pre viaceré centrá  (§ 18 ods. 2) sa nevzťahuje na profesionálneho náhradného rodiča, ktorý začal vykonávať prácu profesionálneho náhradného rodiča pre viaceré centrá pred 1. novembrom 2022 – nebolo by správne meniť v čase podmienky tohto charakteru novým zákonom,

-obmedzenie pre profesionálnych náhradných rodičov, ktorí sú manželmi, nevykonávať  prácu profesionálneho náhradného rodiča pre rôzne centrá (§ 18 ods. 3) sa nevzťahuje na výkon práce profesionálneho náhradného rodiča manželmi, ktorí začali vykonávať prácu profesionálneho náhradného rodiča pre rôzne centrá pred 1. novembrom 2022 – nebolo by správne meniť v čase podmienky tohto charakteru novým zákonom,

-pri obmedzení vykonávania práce profesionálneho náhradného rodiča (pracovný pomer vznikol do 31. októbra  2022) v kombinácii s podnikaním alebo inou zárobkovou činnosťou s predchádzajúcim súhlasom centra sa bude podmienka udelenia súhlasu centra (§ 18 ods. 4) považovať za splnenú, ale na nové situácie sa aj u týchto profesionálnych náhradných rodičov bude vzťahovať nový zákon, t. j. centrum môže súhlas písomne s odôvodnením odvolať súhlas (vychádza sa z fikcie, že súhlas bol udelený),

-mzda podľa § 22 až 28 patrí profesionálnemu náhradnému rodičovi od januára 2023 (t. j. prvýkrát bude vyplatená v mesiaci február 2023) – termín zodpovedá časovému priestoru na dohodu o nových podmienkach pracovnoprávneho vzťahu podľa tohto zákona s účinnosťou dohody o zmene pracovných podmienok od 1. januára 2022. 

Navrhuje sa, aby sa novoustanovené predpoklady na výkon práce  u profesionálneho náhradného rodiča, ktorého pracovný pomer vznikol pred 1. novembrom 2022 považovali za splnené  s výnimkou bezúhonnosti, ktorá bola doposiaľ v štátnych centrách nastavená menej prísne (nezohľadňovali sa napr. zahladené trestné činy) a bola overovaná výpisom z registra trestov. Treba zdôrazniť, že podľa tohto ustanovenia sa považuje za splnený aj predpoklad psychickej spôsobilosti manžela/manželky profesionálneho náhradného rodiča, ktorý vykonával prácu profesionálneho náhradného rodiča do 31. októbra 2022 podľa nového zákona (v tomto prípade nie je potrebné určovať obdobie na overenie predpokladu, lebo v zákone je navrhnutý mechanizmus podľa ktorého môže centrum v odôvodnených prípadoch kedykoľvek vyzvať na preukázanie plnenia tohto predpokladu okrem iného aj manžela/manželku profesionálneho náhradného rodiča).

Profesionálny náhradný rodič, ktorého pracovný pomer vznikol pred 1. novembrom 2022 bude povinný predložiť centru do 15. novembra 2022 zoznam fyzických osôb žijúcich s ním v domácom prostredí (s ustanovenými údajmi podľa § 8 ods. 4) na účely priebežného sledovania plnenia niektorých predpokladov spojených s vhodnosťou prostredia pre dieťa a  v rovnakom termíne bude musieť poskytnúť tento profesionálny náhradný rodič a každá plnoletá fyzická osoba, ktorá s ním žije v domácom prostredí údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov alebo výpisu z registra trestov podľa zákona o registri trestov na účely overenia predpokladu bezúhonnosti. 

Na prechodné obdobie do 31. decembra 2023 bude z technických dôvodov predpoklad bezúhonnosti tak aktuálnych zamestnancov, ako aj záujemcov o prácu podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d)  a k) overovať Ústredie:

-štátne centrum zašle Ústrediu najneskôr do 31. januára 2023 údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov alebo výpisu z registra trestov týkajúceho sa profesionálneho náhradného rodiča, ktorého pracovný pomer vznikol pred 1. novembrom 2022, a plnoletých fyzických osôb žijúcich s ním v domácom prostredí; rovnako bude od 1. novembra 2023 do 31. decembra 2023 postupovať štátne centrum aj pri záujemcoch o prácu (tých záujemcoch o prácu, ktorí plnia všetky ostatné predpoklady),

-akreditované centrum zašle Ústrediu najneskôr do 31. januára 2023 údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov týkajúceho plnoletých fyzických osôb žijúcich v domácom prostredí s profesionálnym náhradným rodičom, ktorého pracovný pomer vznikol pred 1. novembrom 2022 (na profesionálnych náhradných rodičov a ich manželov/manželky, ktorých bezúhonnosť bola overená v rámci preverovania podmienok plnenia akreditácie sa toto prechodné ustanovenie nevzťahuje, ich predpoklad bezúhonnosti sa považuje za splnený); pri záujemcoch o prácu bude  akreditované centrum od 1. novembra  2022 do 31. decembra 2023 postupovať rovnako ako štátne centrum, t. j. zaslaním údajov potrebných na získanie odpisu/výpisu registra trestov Ústrediu.

Ak na základe výpisu bezúhonnosť profesionálneho náhradného rodiča, ktorý vykonával prácu profesionálneho náhradného rodiča do 31. októbra 2022 nie je preukázaná, profesionálny náhradný rodič zo zákona nespĺňa predpoklady na výkon práce profesionálneho náhradného rodiča - pracovný pomer sa skončí okamžitou výpoveďou a profesionálnemu náhradnému rodičovi patrí odstupné.

Nakoľko je na jednej strane potrebné pripraviť materiálno technické podmienky na vedenie evidencie bývalých zamestnancov podľa § 33 ods. 1 písm. b) a § 35, ale na strane druhej majú údaje vedené evidencii bývalých zamestnancov veľký význam pre výber nových profesionálnych náhradných rodičov, je potrebné, okrem posunutia účinnosti zodpovedajúcich ustanovení utvoriť podmienky aj na vedenie tých bývalých profesionálnych náhradných rodičov v evidencii bývalých zamestnancov, u ktorých sa z dôvodov uvedených v § 35 ods. 1  skončil pracovný pomer  od 1. novembra 2022 do 30. júna 2023, t. j. do navrhovanej účinnosti súvisiacich ustanovení. 

K čl. II (novelizácia Zákonníka práce)

V čl. II sa navrhuje doplnenie zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Navrhuje sa doplnenie § 3 ods. 2 tak, aby bol upravený vzťah navrhovaného zákona a Zákonníka práce a aby bolo jednoznačne zrejmé, že na právne vzťahy profesionálnych náhradných rodičov sa pri výkone práce profesionálneho náhradného rodiča vzťahuje Zákonník práce, ak nie je v osobitnom predpise – zákone o profesionálnych náhradných rodičoch ustanovené  inak. 

K čl. III (novelizácia zákon č. 305/2005 Z. z.)

K bodu 1 [(§ 51 ods. 1 písm. a)] 

Navrhuje sa spresniť, resp. rozšíriť tituly užívania nehnuteľnosti v súvislosti s vymedzením profesionálnej náhradnej rodiny ako organizačnej súčasti centra tak, aby mohla byť lokalizovaná nielen  v byte/dome, ktorý poskytne  centrum alebo ktorého je profesionálny náhradný rodič vlastníkom alebo spoluvlastníkom resp. nájomcom/ alebo spolunájomcom, ale aj v byte/dome, ktorý má profesionálny náhradný rodič právo užívať na základe zmluvy o výpožičke alebo ku ktorému má profesionálny náhradný rodič právo osobného užívania. 

K bodu 2 (§ 52 ods. 2)

Nakoľko sa navrhuje upraviť kvalifikačný predpoklad, ktorý bol doposiaľ upravený v zákone č. 305/2005 Z. z., spolu s ostatými predpokladmi na výkon práce profesionálneho náhradného rodiča v novej právnej úprave, je potrebné vykonať zodpovedajúcu legislatívno-technickú úpravu v príslušných ustanoveniach zákona č. 305/2005 Z. z. Je potrebné uviesť, že kvalifikačný predpoklad bol prevzatý bez vecnej zmeny a sú zachované také parametre, aké boli dohodnuté v roku 2017 a platia od roku 2018.

K bodu 3 (§ 52 ods. 3)

Návrhom zákona o profesionálnych náhradných rodičov sa upravujú podmienky dovolenky  profesionálnych náhradných rodičov. Návrh zdôrazňuje možnosť tráviť dovolenku s dieťaťom, ktorému profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť a tiež niekoľkými prvkami, okrem iného aj finančnou podporou výdavkov dieťaťa spojených s dovolenkou, motivuje profesionálneho náhradného rodiča práve k takémuto spôsobu trávenia dovolenky. Nakoľko ide o výdavky dieťaťa, nie je túto podporu možné riešiť v zákone o profesionálnych náhradných rodičov, ale doplnením dôvodov na poskytnutie finančných prostriedkov na zvýšené výdavky dieťaťa.

V súvislosti s jednoznačnou úpravou pracovných ciest v návrhu zákona o profesionálnych náhradných rodičoch  je potrebné rozšíriť úpravu zvýšených výdavkov ktoré uhrádza centrum nad rámec poskytovaných finančných prostriedkov na úhradu výdavkov na dieťa alebo mladého dospelého v profesionálnej náhradnej rodine aj o zvýšené výdavky spojené s  prepravou súvisiacou so zabezpečovaním starostlivosti  o dieťa tak, aby bola zákonná možnosť uhradiť výdavky, ktoré majú profesionálni náhradní rodiča v súvislosti s prepravou dieťaťa do vzdialenejších miest napr. za účelom zdravotného vyšetrenia, športovej súťaže a pod. Súčasne sa navrhuje spresniť text tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že súčasťou zvýšených výdavkov sú aj výdavky na vzdelávanie.

V tejto súvislosti je potrebné zodpovedajúco doplniť aj vyhlášku č. 103/2018 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 305/2005 Z. z.

K bodu 4 [§ 79 ods. 1 písm. c)]

Navrhuje sa úprava súvisiaca s presunom úpravy kvalifikačného predpokladu profesionálneho náhradného  rodiča zo zákona č. 305/2005 Z. z. do  zákona o profesionálnych náhradných rodičoch.

K bodu 5 [§ 79 ods. 1 písm. d)] 

 

Nakoľko predpoklady na výkon práce profesionálnych náhradných rodičov vrátane predpokladu bezúhonnosti  budú komplexne upravené v zákone o profesionálnych náhradných rodičoch, navrhuje sa úprava podmienok akreditácie tak, aby u týchto zamestnancov akreditovaných subjektov nebol predpoklad bezúhonnosti overovaný dvakrát – raz ako súčasť podmienok v konaniach vo veciach akreditácie a raz ako predpoklad na výkon profesionálneho  náhradného rodiča.

K bodu 6 (§ 79 ods.5)

Nakoľko predpoklady na výkon práce profesionálnych náhradných rodičov vrátane kvalifikačného predpokladu budú komplexne upravené v zákone o profesionálnych náhradných rodičoch, je potrebné zodpovedajúco  upraviť aj úpravu odbornej spôsobilosti na účely akreditácie (jednoznačne upraviť, že na posudzovanie odbornej spôsobilosti sa môže okrem zákona č. 305/2005 Z. vzťahovať aj osobitný predpis) .

K bodu 7 (§ 83 ods. 5)

Navrhuje sa medzi povinnosti akreditovaného subjektu doplniť povinnosť preukázať na požiadanie akreditačnej komisie okrem plnenia predpokladu psychickej spôsobilosti zamestnanca, ktorý prichádza do osobného kontaktu s deťmi, aj plnenie predpokladu bezúhonnosti profesionálneho náhradného rodiča, jeho/jej manžela/manželky a ďalších osôb žijúcich s ním v domácnosti. Utvoria sa tak podmienky na priebežné overenie plnenia tohto predpokladu aj u profesionálnych náhradných rodičov - zamestnancov akreditovaných subjektov, nakoľko tento už nebude overovaný ako súčasť overovania plnenia podmienok akreditácie.

K bodom 8 a 9 (§ 89a ods. 5 a § 89b ods. 5)

Podmienky poskytnutia finančného príspevku na miesto a rok v akreditovanom centre sú nastavené pomerne jednoznačne a prísne, okrem iného nie je možné navyšovať zákonom stanovenú maximálnu výšku príspevku na pobytové miesto. Takáto úprava má dôvod – napr. by bolo len veľmi náročné pri počte a štruktúre miest, ktoré sú príspevkom podporované, plánovať zabezpečenie dostatočného  počtu miest na zabezpečenie výkonu rozhodnutia súdu na celý kalendárny rok. V ostatných rokoch však boli opakovane navyšované rôzne, najmä mzdové nároky rôznych kategórií zamestnancov, na čo však nie je možné v priebehu roka zareagovať navýšením finančného príspevku nad zákonom určenú výšku.

Navrhuje sa preto vytvoriť možnosť zvýšenia výšky ustanoveného finančného príspevku, ak má v priebehu bežného rozpočtového roka akreditované centrum zvýšené výdavky a tieto vyslovene súvisia so zmenou mzdových alebo platových nárokov vyplývajúcou z osobitných predpisov. O navýšenie nepôjde automaticky, bude ho možné poskytnúť na základe odôvodnenej žiadosti a podmienky poskytnutia zvýšenia finančného príspevku dohodne Ústredie a centrum v dodatku k zmluve o poskytnutí finančného príspevku.

Rovnaký mechanizmus sa navrhuje aj v prípade finančného príspevku na zabezpečenie potrebného počtu miest na výkon opatrení pobytovou formou na základe dohody.

K bodu 10 [§ 97 písm. k)]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s 1. novelizačným bodom

K bodu 11

Navrhuje sa doplnenie prílohy č. 2 (príslušné  právne záväzné akty Európskej únie).

K čl. IV (novelizácia zákona č. 330/2007 Z. z.)

K bodu 1

Navrhuje sa v súvislosti s úpravou predpokladu bezúhonnosti profesionálnych náhradných rodičov doplnenie zákona o registri trestov tak, aby bolo centrum oprávnené vyžiadať na účel overenia predpokladu bezúhonnosti odpis z registra trestov.

K bodu 2

Navrhuje sa doplnenie prílohy č. 2 (príslušné  právne záväzné akty Európskej únie).

K čl. V (účinnosť)

Navrhovaná účinnosť zákona 1. novembra 2022 zohľadňuje osobitne potrebu utvorenia časového priestoru na prípravu nových zmluvných vzťahov medzi profesionálnymi náhradnými rodičmi a centrami tak, aby mohol byť nový zákon bezproblémovo implementovaný od 1.januára 2023. Na účely bezproblémového použitia niektorých novo zavádzaných prvkov súvisiacich s dovolenkou (náhrada mzdy za časť dovolenky, utvorenie podmienok pre trávenie dovolenky s dieťaťom, ktorému profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť) sa navrhuje, aby § 20 ods. 4 a čl. III bod 3 nadobudli účinnosť 1. januára 2023 a z dôvodu potreby prípravy materiálno technických podmienok pre vedenie evidencie záujemcov o informácie o pracovných miestach a evidencie bývalých zamestnancov sa navrhuje, aby súvisiace ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b), § 33 až 35, § 37 a 44 nadobudli účinnosť 1. júla 2023.