Nedeľa, 14. júl 2024 | meniny má Kamil , zajtra Henrich
Predplatné
Nedeľa, 14. júl 2024 | meniny má Kamil , zajtra Henrich
TlačPoštaZväčšiZmenši

Dôvodová správa k zákonu č. 209/2021 Z. z.

najpravo.sk • 14.4. 2022, 15:15

Dôvodová správa

 

Všeobecná časť

Na investičné spoločnosti (obchodníci s cennými papiermi) sa spolu s úverovými inštitúciami (banky) vzťahujú prudenciálne pravidlá EÚ od roku 1993, čo je rok, v ktorom nadobudol účinnosť prvý rámec EÚ upravujúci činnosti investičných spoločností.

 

Týmto rámcom, ktorý bol nahradený smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (MiFID) a od januára 2018 smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (ďalej len „MiFID II“) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (MiFIR), sa stanovujú podmienky na udeľovanie povolení a organizačné požiadavky a požiadavky na vykonávanie obchodnej činnosti, na základe ktorých sa môžu poskytovať investičné služby investorom, ako aj iné požiadavky, ktorými sa upravuje riadne fungovanie finančných trhov.

 

Základnými právnymi aktmi Európskej únie, ktoré upravujú rámec prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami boli doteraz smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (CRD) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (CRR).

 

Investičné spoločnosti na rozdiel od úverových inštitúcií neprijímajú vklady ani neposkytujú úvery. To znamená, že sú omnoho menej vystavené úverovému riziku a riziku, že vkladatelia si vyberú svoje peniaze v krátkej lehote. Ich služby sa sústreďujú na finančné nástroje – tie na rozdiel od vkladov nie sú splatné v menovitej hodnote, ale kolíšu podľa pohybov na trhu. S úverovými inštitúciami však súťažia v poskytovaní investičných služieb, ktoré môžu úverové inštitúcie ponúkať svojim zákazníkom na základe ich bankového povolenia. Úverové inštitúcie a investičné spoločnosti sú preto dva kvalitatívne odlišné druhy inštitúcií s odlišnými hlavnými obchodnými modelmi, ale s prekrývaním sa určitých služieb, ktoré môžu poskytovať.

 

Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019 o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami a o zmene smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ (ďalej len „smernica 2019/2034“) je zabezpečiť, aby sa na investičné spoločnosti vzťahovali požiadavky týkajúce sa kapitálu, likvidity a ďalšie kľúčové prudenciálne požiadavky a zodpovedajúce opatrenia dohľadu, ktoré sú prispôsobené ich obchodnej činnosti, pritom sú však dostatočne spoľahlivé na zachytenie rizík investičných spoločností prudenciálne spoľahlivým spôsobom s cieľom chrániť stabilitu finančných trhov EÚ.

 

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa teda predkladá z dôvodu povinnosti transponovať smernicu 2019/2034 do slovenského právneho poriadku s cieľom zjednodušiť fungovanie menších investičných spoločností a zároveň dosiahnuť, aby najväčšie, systémové spoločnosti začali podliehať rovnakému režimu ako európske banky.

 

Ďalej sa návrhom zákona preberá aj smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2177 z 18. decembra 2019, ktorou sa mení smernica 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II), smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi a smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorej cieľom je posilnenie výmeny informácií medzi orgánmi dohľadu a európskymi orgánmi dohľadu. Zmeny sa týkajú aj vytvárania platforiem spolupráce, ktoré sú účinným nástrojom na dosiahnutie intenzívnejšej a včasnej spolupráce medzi orgánmi dohľadu, a teda na zlepšenie ochrany spotrebiteľa. Zmeny sa týkajú aj regulačného rámca pre poskytovateľov služieb vykazovania údajov a to tak, že udeľovanie povolení a výkon dohľadu nad poskytovateľmi služieb vykazovania údajov sa presunie z národného orgánu dohľadu (Národná banka Slovenska) pod Európsky orgán  dohľadu (ESMA).

 

Návrhom zákona sa tiež preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1504 ktorou sa mení smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi (ďalej len „smernica 2020/1504“), ktorej cieľom je vyňatie z rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ poskytovateľov služieb hromadného financovania.

 

Súčasťou návrhu zákona sú aj ďalšie legislatívne úpravy vyplývajúce z aplikačnej praxe, ako napríklad poznatky týkajúce sa aplikačnej praxe súvisiace s transpozíciou smernice MiFID II.

 

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, pričom bude mať možné negatívne a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana, na informatizáciu a nemá vplyvy ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

 

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

 

Dôvodová správa

 

Osobitná časť

 

K Čl. I – zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách

K bodu 1 [§1]

Ide o transpozíciu článku 1 bod 1 písm. a) a b) Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2177 z 18. decembra 2019, ktorou sa mení smernica 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II), smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi a smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (ďalej len „smernica 2019/2177“), ktorým sa z rozsahu pôsobnosti Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z  15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (ďalej len „MiFID II“) vypúšťa  udeľovanie povolení poskytovateľom služieb vykazovania údajov a výkonu ich činnosti. Udeľovanie povolenia poskytovateľom služieb vykazovania údajov a výkonu ich činnosti Nariadením Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2175 z 18. decembra 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), nariadenie (EÚ) č. 1094/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), nariadenie (EÚ) č. 1095/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy), nariadenie (EÚ) č. 600/2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, nariadenie (EÚ) 2016/1011 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov a nariadenie (EÚ) 2015/847 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov (ďalej len „Nariadenie o ESA´s“) prechádza do pôsobnosti Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) s výnimkou podľa čl. 2 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 v platnom znení.

 

K bodu 2 [§ 4a ods. 2]

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 16 (§ 54). V zmysle Smernice Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019 o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami a o zmene smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ (ďalej len „smernica IFD“) sa na udelenie povolenia pre výkon činnosti u obchodníka s cennými papiermi vyžaduje minimálna výška počiatočného kapitálu, ktorý nahrádza súčasnú požiadavku na základné imanie.

 

K bodu 3 [§ 7 ods. 11]

Spresňuje sa, že dlhodobé investičné sporenie je možné uskutočniť aj prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi.

 

K bodu 4 [§ 7 ods. 17 až 19 a 23]

Nakoľko sa z rozsahu smernice MiFID II vypúšťa udeľovanie povolení poskytovateľom služieb vykazovania údajov a výkonu ich činnosti, navrhuje sa z vymedzenia základných pojmov vypustiť dotknuté pojmy.

 

K bodu 5

Definícia poľnohospodárskych komoditných derivátov sa rozširuje o produkty rybolovu a akvakultúry uvedené v Prílohe 1 nariadenia (EÚ) č. 1379/2013.

 

K bodu 6 [§ 7 ods. 27 až 30]

Zavádzajú sa definície pojmov, ktoré sú potrebné pre jednoznačnejšiu aplikáciu usmernení  smernice MiFID II. Výmena finančného nástroja v portfóliu je spojená s nákladmi na túto výmenu, a viažu sa k nej povinnosti vyhodnotenia prínosu nového finančného nástroja pre klienta. Doložka o úplnom splatení pri dlhopisoch doteraz v právnej úprave Slovenskej republiky absentovala, naďalej však zostávajú v platnosti  emisné podmienky ako primárny nástroj pre akékoľvek dohody pre emitentom a investormi. Dopĺňa sa definícia elektronického formátu, keďže doteraz sa pod trvalým médiom vnímali len listinné dokumenty, v praxi sa však  používajú aj elektronické médiá vo forme CD, DVD nosičov a USB kľúčov, ktoré spĺňajú podmienky na trvalé médium. Definíciou prevažne obchodnej skupiny sa má dosiahnuť jasnejšie vymedzenie takejto skupiny s ohľadom na poskytovanie investičných služieb a vykonávanie tvorcu trhu.

 

K bodu 7 [§ 8 písm. b)]

Navrhuje sa zosúladenie so zákonom č. 330/2007 Z. z. o registri trestov, Národná banka Slovenska je na účely preukázania dôveryhodnosti oprávnená získavať len výpis z registra trestov.

 

K bodu 8 [§ 8 písm. c)]

Ide o transpozíciu článku 3 bod 11 smernice IFD, spresňuje sa definícia finančnej inštitúcie.

 

K bodu 9 [§ 8 písm. u)]

Ide o transpozíciu článku 3 odsek 1 bod 8 smernice IFD, ktorý definuje čo sa rozumie kapitálovým testom skupiny.

 

K bodu 10 [§ 8 písm. v) a w)]

Ide o vyprecizovanie textu v nadväznosti na zmeny uvedené v bode 1(§1).

 

K bodu 11 [§ 8 písm. z)]

Ide o transpozíciu článku 3 odsek 1 bod 1 smernice IFD, ktorý definuje čo sa rozumie podnikom vedľajších služieb.

 

K bodu 12

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na aktuálne znenie zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“).

 

K bodu 13 [§ 54 ods. 3 písm. g)]

Upravuje sa, že príslušné osoby nemusia každoročne oznamovať Národnej banke Slovenska,  že nepotrebujú k danej činnosti povolenie, avšak zostáva povinnosť oznámiť Národnej banke Slovenska na jej žiadosť dôvod, na základe ktorého využívajú výnimku z § 54 zákona, teda v situácii, kedy považujú svoju činnosť za vedľajšiu činnosť k ich hlavnej činnosti.     

 

K bodu 14 [§ 54 ods. 3 písm. l]

Ide o transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1504 zo 7. októbra 2020, ktorou sa mení smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi (ďalej len „smernica 2020/1504“), ktorá vyníma z rozsahu pôsobnosti smernice MiFID II poskytovateľov služieb hromadného financovania, čo znamená, že poskytovatelia služieb hromadného financovania na svoju účinnosť nemusia žiadať o povolenie na výkon svojej činnosti podľa zákona o cenných papierov. Na udelenie povolenia poskytovateľov služieb hromadného financovania sa vzťahuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503 zo 7. októbra 2020 o európskych poskytovateľoch služieb hromadného financovania pre podnikanie a o zmene nariadenia (EÚ) 2017/1129 a smernice (EÚ) 2019/1937.

 

K bodu 15 [§ 54 ods. 7]

Predmetným ustanovením sa umožňuje, aby obchodníci s cennými papiermi mohli nad rámec poskytovania investičných služieb a výkonu investičných činnosti, v prípade, ak im to umožňuje osobitný predpis, po splnení určených požiadaviek poskytovať služby a vykonávať aj iné činnosti, ktoré je možné poskytovať na základe osobitných predpisov, napríklad na základe čl. 31 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012. Ide napríklad o službu kompresie portfólia, ako aj ďalšie služby súvisiace s transakciami s finančnými nástrojmi a riadením portfólií.

 

K bodom 16 a 17 [§ 54 ods. 11 až 15, § 54 ods. 16]

Ide o transpozíciu článku 3 odsek 1 body 6 a 18, článku 9 odseky 1 až 4 a článku 11 smernice IFD. Základným cieľom smernice IFD je vyňať investičné spoločnosti (v podmienkach SR ide o obchodníkov s cennými papiermi) z rozsahu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z  26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (ďalej len „smernica CRD“) a klásť na obchodníkov s cennými papiermi prudenciálne požiadavky, ktoré sa zavádzajú smernicou IFD a Nariadením Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 z 27. novembra 2019 o prudenciálnych požiadavkách na investičné spoločnosti a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 575/2013, (EÚ) č. 600/2014 a (EÚ) č. 806/2014 (ďalej len „nariadenie IFR“) a sú prispôsobené činnostiam obchodníkov s cennými papiermi. V tejto súvislosti sa stanovuje požiadavka na počiatočný kapitál obchodníkov s cennými papiermi. Na uvedenú požiadavku na počiatočný kapitál je naviazané aj udelenie povolenia na činnosť obchodníka s cennými papiermi, ktorá nahrádza súčasnú požiadavku na základné imanie. Nariadenie IFR ustanovuje v článku 9 zloženie počiatočného kapitálu. Novou právnou úpravou investičných spoločností dochádza k tzv. kategorizácii obchodníkov s cennými papiermi. Obchodník s cennými papiermi prvej kategórie je spoločnosť, ktorej činnosť spočíva vo výkone obchodovania na vlastný účet alebo upisovania a umiestňovania finančných nástrojov na základe pevného záväzku (v podmienkach SR ide o investičné služby a činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. c) a f) zákona o cenných papieroch), ak spĺňa podmienky podľa §7b zákona o bankách a požiada o udelenie bankového povolenie. Takýto obchodník sa po novom bude považovať za úverovú inštitúciu (v podmienkach SR ide o banku) a budú sa na neho vzťahovať požiadavky podľa zákona o bankách a nebudú sa na neho vzťahovať požiadavky zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon o cenných papieroch“). Obchodník s cennými papiermi mínus prvej kategórie (osobitný obchodník) je spoločnosť, ktorej činnosť spočíva vo výkone obchodovania na vlastný účet alebo upisovania a umiestňovania finančných nástrojov na základe pevného záväzku (v podmienkach SR ide o investičné služby a činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. c) alebo f) zákona o cenných papieroch), v prípade ak takýto obchodník nie je obchodníkom s komoditami a emisnými kvótami, podnikom kolektívneho investovania alebo poisťovňou a spĺňa ktorúkoľvek podmienku podľa článku 1 odsek 2 nariadenia IFR alebo ak spĺňa všetky podmienky podľa článku 1 odsek 5 nariadenia IFR alebo ide o obchodníka s cennými papiermi podľa § 54d odsek 1. Na takéhoto obchodníka sú budú naďalej vzťahovať prudenciálne požiadavky a požiadavky na zverejnenie podľa zákona o bankách.

Obchodník druhej kategórie je obchodník s cennými papiermi, na ktorého sa vzťahujú ustanovenia zákona o cenných papieroch, ktoré nanovo definujú požiadavky na tohto obchodníka a sú lepšie prispôsobené jeho činnostiam, predovšetkým ide o „miernejšie“ prudenciálne požiadavky oproti doterajšej právnej úprave.

Obchodník tretej kategórie tzv malý a neprepojený obchodník, na ktorého sa vzťahujú ustanovenia nariadenia IFR. Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu má však právomoc v určitých situáciách vyžadovať od takéhoto obchodníka, aby splnil požiadavky podobne ako obchodník druhej kategórie.

V § 54 sa vypúšťa odsek 16, ktorý sa v nadväznosti na nové definovanie požiadaviek na počiatočný kapitál stáva obsolentným.

 

K bodu 18 [§ 54b až 54e]

K § 54b

Vymedzuje sa, kto sa rozumie malým a neprepojeným obchodníkom s cennými papiermi a ktoré ustanovenia zákona sa na neho nevzťahujú a tiež sa ustanovuje lehota, do ktorej musí obchodník s cennými papiermi, ktorý prestane spĺňať podmienky, aby sa mohol považovať za malého a neprepojeného obchodníka, zosúladiť svoju činnosť s požiadavkami zákona o cenných papieroch.

K § 54c

Na osobitného obchodníka s cennými papiermi resp. obchodníka s cennými papiermi mínus prvej kategórie sa v oblastiach ako napr. zásady odmeňovania, výkon dohľadu na konsolidovanom základe, požiadavky na tlmiace rezervy, riadenie rizika, zverejňovanie správ vzťahujú príslušné ustanovenia zákona o bankách. Prísnejšie prudenciálne požiadavky a zverejňovanie správ podľa zákona o bankách sa na osobitného obchodníka s cennými papiermi zavádzajú z dôvodu, že ich obchodné modely a rizikové profily sú podobné obchodným modelom a rizikovým profilom bánk, preto je odôvodnené klásť na nich rovnaké prudenciálne požiadavky.

K § 54d

Ide o transpozíciu článku 5 odsekov 1 až 5 smernice IFD, podľa ktorých sa stanovuje právomoc Národnej banke Slovenska rozhodnúť, že na obchodníka s cennými papiermi, ktorý vykonáva investičné služby a investičné činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. c) alebo f) a celková hodnota jeho konsolidovaných aktív vypočítaná ako priemer za predchádzajúcich 12 mesiacov sa rovná alebo je vyššia ako 5 000 000 000 a ktorý spĺňa jednu alebo viac zákonných kritérií, sa budú vzťahovať príslušné ustanovenia zákona o bankách a teda prísnejšie prudenciálne požiadavky. Národná banka Slovenska môže taktiež rozhodnúť, že na obchodníka s cennými papiermi sa už nebudú vzťahovať príslušné ustanovenia zákona o bankách. Rovnako, ak obchodník s cennými papiermi prestane spĺňať kritéria na „prísnejší“ prudenciálny dohľad, bude sa na neho vzťahovať dohľad podľa zákona o cenných papieroch.

K § 54e

Spresňuje sa, že povolenie, ktoré bolo udelené obchodníkovi s cennými papiermi a tento obchodník s cennými papiermi spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu a teda ide o tzv obchodníka s cennými papiermi prvej kategórie, ktorému je udelené bankové povolenie, jeho povolenie obchodníka s cennými papiermi nezaniká, ale sa jeho platnosť pozastavuje.

 

K bodom 19 a 20 [§ 55 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 2 písm. b)]

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na bod 16 (§ 54). Na udelenie povolenia na poskytovanie investičných služieb Národnou bankou Slovenska musí byť splnená podmienka výšky počiatočného kapitálu. Počiatočný kapitál je teda výlučne kategóriou v zmysle zákona o cenných papieroch a predstavuje podmienkou pre získanie príslušného povolenia. Inštitút základného imania sa neruší a zostáva naďalej v platnosti. Do obchodného registra sa bude naďalej zapisovať základného imanie, ktoré je podmienkou v rámci registrácie pred obchodným registrom pre posúdenie či došlo k splneniu zákonných podmienok pre založenie spoločnosti.

 

K bodu 21 [§ 55 ods. 2 písm. i)]

Ide o transpozíciu článku 52 smernice IFD, ktorá kladie kvalifikačné požiadavky na  členov riadiaceho orgánu investičnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti. Rozširuje sa súčasný rozsah aj na investičnú holdingovú spoločnosť, nakoľko smernica IFD zavádza tento nový typ holdingovej spoločnosti.

 

K bodu 22 [§ 55 ods. 10]

V nadväznosti na bod 21 (§ 55 ods. 2 písm. i) sa rozširuje súčasný rozsah zákona v oblasti kvalifikačných požiadaviek aj na členov štatutárneho orgánu  investičnej holdingovej spoločnosti, nakoľko smernica IFD zavádza tento nový typ spoločnosti.

 

K bodu 23 [§ 56 ods. 2 písm. m)]

Určuje sa rozsah predkladaných informácií pobočkou obchodníka s cennými papiermi Národnej banke Slovenska.

 

K bodu 24 [§ 56 ods. 13]

Nakoľko sa z rozsahu smernice MiFID II vypúšťa udeľovanie povolení poskytovateľom služieb vykazovania údajov a výkonu ich činnosti, navrhuje sa ustanovenie týkajúce možnosti zahraničného obchodníka s cennými papiermi požiadať o povolenie na poskytovanie služieb vykazovania údajov alebo o jeho zmenu vypustiť.

 

K bodu 25 [§ 56 ods. 14]

Spresňuje sa, v akých prípadoch sa poskytnutie investičnej služby zahraničným obchodníkom s cennými papiermi nepovažuje za výlučnú iniciatívu klienta.

 

K bodu 26 [§ 56 ods. 15]

Určuje sa rozsah predkladaných informácií pobočkou obchodníka s cennými papiermi Národnej banke Slovenska.

 

K bodu 27 [§ 57 ods. 4]

Ide o transpozíciu článku 64 odsek 3 smernice IFD, ktorý určuje informácie, ktoré Národná banka Slovenska na požiadanie oznámi Európskemu orgánu dohľadu.

 

K bodu 28 [§ 67 ods. 3]

Legislatívno-technická zmena. Vyprecizovanie vnútorných odkazov.

 

K bodu 29 [§ 69 ods. 5 a 6]

Stanovuje sa rozsah informácií, ktoré Národná banka Slovenska oznamuje uvedeným subjektom.

 

K bodu 30

Legislatívno-technická zmena.

 

K bodu 31 [§ 70 ods. 8]

Spresnenie vnútorného odkazu.

 

K bodu 32 [§ 71 ods. 2]

Ide o transpozíciu článku 28 odsekov 3 a 4 smernice IFD, spresňuje sa rozsah zodpovednosti členov predstavenstva aj za stratégie a politiky v oblasti riadenia rizík a všetkých ich zmien.

 

K bodu 33 [§ 71 ods. 3]

Spresňuje sa rozsah informácií, ktoré sú dostupné pre členov predstavenstva na riadny výkon svojej funkcie.

 

K bodu 34

Legislatívno-technická zmena, spresnenie odkazu.

 

K bodu 35 [§ 71 ods. 15]

Ide o vyprecizovanie ustanovenie zákona, na základe ktorého je Národná banka Slovenska oprávnená konať v prípade nesplnenia podmienok na vykonávanie činnosti člena riadiaceho orgánu.

 

K bodu 36 [§ 71b]

Ide o transpozíciu článku 25 odsek 4 smernice IFD. Spresňujú sa ustanovenia, ktoré je obchodník s cennými papiermi povinný uplatňovať na individuálnom alebo konsolidovanom základe.

 

K bodu 37 [§ 71c]

Obchodník s cennými papiermi je povinný mať spoľahlivé stratégie, politiky, postupy a systémy na identifikáciu, meranie, riadenie a monitorovanie rizík, ktoré musia byť prispôsobené jeho činnosti. Ustanovuje sa tiež podmienka, kedy je obchodník s cennými papiermi povinný zriadiť výbor pre riadenie rizík a tiež funkcia tohto výboru ako aj požiadavka, že výbor pre riadenie rizík a dozorná rada musia mať prístup k dostupným informáciám o rizikách. Členom výboru pre riadenie rizík sa rozumie napr. aj odborník z príslušnej oblasti.

 

K bodu 38 [§ 71d ods. 1]

Ide o transpozíciu článku 26 odsek 1 smernice IFD, ktorý zavádza povinnosť obchodníkovi s cennými papiermi v stanovách upraviť organizačnú štruktúru s presne vymedzenou a transparentnou pôsobnosťou a zodpovednosťou jednotlivých orgánov.

 

K bodu 39 [§ 71d ods. 4]

Spresňuje sa požiadavka na vnútorné riadenie, ktoré musí byť vhodné a primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík obchodníka s cennými papiermi.

 

K bodu 40 [§ 71da a § 71db]

Ide o transpozíciu článkov 30 až 32 smernice IFD, ktoré nanovo upravujú politiku odmeňovania a pohyblivú zložku odmeňovania, ktoré sú oproti doterajšej právnej úprave lepšie prispôsobené činnosti obchodníka s cennými papiermi.

Stanovujú sa zásady odmeňovania, ktoré je obchodník s cennými papiermi povinný uplatňovať na uvedené skupiny osôb a ktoré sú primerané jeho veľkosti, vnútornej organizácii a povahe, rozsahu a zložitosti jeho činnosti. Upravujú sa pravidlá priznávania a vyplácania pohyblivej zložky celkovej odmeny.

 

K bodu 41 [§ 71dc]

Zmenami v ustanoví § 71db ods. 13 sa § 71dc vypúšťa.

 

K bodu 42 [§ 71dd]

Ide o transpozíciu článku 33 smernice IFD, ktorá nanovo upravuje pravidlá pre zriadenie výboru pre odmeňovanie.

 

K bodu 43 [§ 71de ods. 1]

Spresňuje sa, že obchodník s cennými papiermi informuje Národnú banku Slovenska o osobách a počte osôb, ktorých celková odmena u obchodníka s cennými papiermi je najmenej 1 000 000 eur v príjmovej skupine 1 milión eur, vrátane informácií o ich pracovných povinnostiach, dotknutej obchodnej oblasti a hlavných zložkách mzdy, prémiách, dlhodobých odmenách a príspevkoch na dôchodkové zabezpečenie.

 

K bodu 44 [§ 71de ods. 2]

Ide o transpozíciu článku 34 odsek 4. Na požiadanie Národnej banky Slovenska je obchodník s cennými papiermi povinný poskytnúť informácie o celkovej výške odmien každého člena predstavenstva alebo vrcholového manažmentu.

 

K bodu 45

Legislatívno-technická zmena, spresnenie odkazu.

 

K bodu 46 [§ 71de ods. 3]

Ide o transpozíciu čl. 34 odsek 1 smernice IFD. Spresňuje sa, že Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu zhromažďuje aj informácie poskytované obchodníkom s cennými papiermi o rozdieloch v odmeňovaní mužov a žien. Doterajšia úprava „zamestnancov a zamestnankýň“ nezahŕňa všetky kategórie, na ktoré sa zásady odmeňovania vzťahujú.

 

K bodu 47 [§ 71de ods. 4]

Legislatívno-technická zmena, spresnenie vnútorného odkazu.

 

K bodu 48 [§ 71dl ods. 1 až 3]

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na zmenu základného imania na počiatočný kapitál.

 

K bodu 49 [§ 71n ods. 10]

Ide o spresnenie transpozície čl. 10 ods. 6 delegovanej smernice (EÚ) 2017/593, keďže dané ustanovenie sa má vzťahovať tak na vytváranie finančných nástrojov, ako aj ich distribúciu.

 

K bodu 50 [§ 71n ods. 11]

Spresňuje sa, aká správa o dodržiavaní sa predkladá riadiacemu orgánu.

 

K bodu 51 [§ 71o]

Nakoľko sa v oblasti riadenia produktov ukázalo, že komplexný prístup k finančným nástrojom a cieľovej skupine investorov a potenciálnych investorov je na úkor poskytovania samotných investičných služieb, riadenie produktov sa nebude vzťahovať na najmenej rizikové finančné nástroje, a to dlhopisy, ktoré neobsahujú vnorený derivát alebo dlhopisy s doložkou o úplnom splatení, a tiež sa nebudú pravidlá riadenia produktov aplikovať v prípadoch, kedy sa finančné nástroje distribuujú výlučne oprávneným protistranám. Pokiaľ je nejaký finančný nástroj ponúkaný alebo distribuovaný klientovi, ktorý nie je oprávnenou protistranou, pravidlá riadenia produktov zostávajú v takomto prípade zachované v plnom rozsahu.

 

K bodu 52

Aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

 

K bodu 53 [§ 73b ods. 18 až 20]

Upresňujú sa doterajšie ustanovenia o poskytovaní investičných prieskumov. Umožňuje sa spoločná úhrada za investičný prieskum v prípade, ak sa investičný prieskum vzťahuje na emitentov, ktorých trhová kapitalizácia nepresiahla 1 miliardu Eur počas 36 mesiacov pred uskutočnením investičného prieskumu. Týmto krokom sa predpokladá zvýšenie záujmu poskytovateľov investičných prieskumov o malé a stredné spoločnosti a tým väčšia dostupnosť  informácií o takýchto spoločnostiach.

 

K bodu 54 [§ 73d ods. 11 až 15]

Upravuje sa postup pri poskytovaní investičných služieb na diaľku (cez webové rozhrania) a telefonicky. Obchodník s cennými papiermi je povinný poskytovať všetky informácie klientom v elektronickej podobe, naďalej však neprofesionálni klienti majú právo požiadať o poskytovanie všetkých informácií v listinnej podobe.

 

K bodu 55 [§ 73f ods. 1]

Ide o spresnenie transpozície čl. 25 ods. 2 smernice MiFID II, týkajúci sa posúdenia schopnosti klienta znášať straty  a jeho odolnosť pri poskytovaní investičného poradenstva alebo riadenia portfólia.

 

K bodu 56 [§ 73f ods. 7]

Ustanovuje sa povinnosť analyzovať náklady a prínosy výmeny finančných nástrojov pri poskytovaní investičného poradenstva  a investičnej služby riadenie portfólia. Výsledkom má byť posúdenie, či prínosy výmeny finančných nástrojov prevyšujú náklady na takúto výmenu, a teda či z hľadiska klienta má takáto výmena opodstatnenie.

 

K bodom 57 a 58 [§ 73h ods. 1 písm. a)]

Ide o zosúladenie s článkom 25 bod 4 smernice MiFID II.

 

K bodu 59 [§ 73h ods. 1 písm. c)]

Ide o zosúladenie s článkom 25 bod 4 smernice MiFID II.

 

K bodu 60 [§ 73u ods. 1]

Upresňuje sa poskytovanie investičných služieb oprávneným protistranám.

 

K bodu 61 [§ 73v]

Vzhľadom na potrebnú podporu pre poskytovanie investičných služieb je potrebné znížiť administratívnu náročnosť spojenú s ich poskytovaním, preto sa upúšťa od niektorých  povinností voči klientom v prípade, že investičné služby sú poskytované profesionálnym klientom, ktorí sú znalí problematiky, vedia posúdiť dané okolnosti, a plne rozumejú charakteristikám konkrétnych finančných nástrojov. Zostáva však povinnosť viesť záznamy o písomných žiadostiach o poskytnutie investičných služieb.

 

K bodu 62 [§ 74]

Obchodník s cennými papiermi je povinný spĺňať požiadavku na vlastné zdroje podľa nariadenia IFR.

 

K bodu 63 [§ 74b a 74c]

Ustanovuje sa rozsah a spôsob zverejňovania informácií pre niektoré kategórie obchodníkov s cennými papiermi.

Ustanovuje sa povinnosť pre obchodníkov s cennými papiermi hodnotiť primeranosť vnútorného kapitálu a likvidných aktív, okrem obchodníkov, ktorí sa považujú za malých a neprepojených.

 

K bodu 64 [§ 74d]

Ruší sa požiadavka na vytváranie tlmiacej rezervy vzhľadom na charakter činnosti obchodníkov s cennými papiermi.

 

K bodu 65 [§ 74e]

Ide o transpozíciu článku 40 smernice IFD, ktorá stanovuje, kedy Národná banka Slovenska uloží na základe preskúmania a hodnotenia obchodníkovi s cennými papiermi dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje.

 

K bodu 66 [§ 74f a § 74g]

Na základe rozhodnutia môže Národná banka Slovenska vyžadovať, aby výška vlastných zdrojov presahovala hodnotu minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje s cieľom zabezpečiť, aby hospodárske cykly neviedli k porušeniu týchto požiadaviek alebo neohrozovali schopnosť tohto obchodníka postupne ukončiť alebo zastaviť výkon povolených činností riadnym spôsobom.  Stanovuje sa tiež, kedy Národná banka Slovenska uloží na základe preskúmania a hodnotenia obchodníkovi s cennými papiermi osobitnú požiadavku na likviditu. Ide o transpozíciu článkov 41 a 42 smernice IFD.

 

K bodu 67 [§ 75 ods. 1]

Na účely výkonu dohľadu je obchodník s cennými papiermi povinný zdokumentovať aj systémy a postupy podľa tohto zákona a nariadenia IFR.

 

K bodu 68 [§ 76 ods. 8]

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na bod 69 (§ 77 ods. 2)

 

K bodu 69 [§ 77 ods. 2 písm. e)]

Požiadavka, aby návratnosť aktív, určená ako pomer čistého zisku a bilančnej sumy ako súčasť výročnej správy vyplývala pre obchodníkov s cennými papiermi zo smernice CRD. Smernicou IFD boli pre obchodníkov s cennými papiermi stanovené nové požiadavky na zverejnenie, pričom požiadavka  návratnosť aktív, určená ako pomer čistého zisku a bilančnej sumy nie je súčasťou požiadaviek podľa smernice IFD.

 

K bodu 70 [§ 77 ods. 3]

Ide o transpozíciu článku 27 odsek 1 smernice IFD, ktorý ustanovuje spôsob členenia informácií uvádzaných vo výročnej správe.

 

K bodu 71 [§ 79b]

V súlade s nariadením o ESA´s činnosť a udelenie povolenia poskytovateľa schváleného mechanizmu zverejňovania a poskytovateľa schváleného mechanizmu podávania správ prechádza do pôsobnosti Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) s výnimkou podľa čl. 2 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 v platnom znení, kedy udeľovanie povolenia poskytovateľa schváleného mechanizmu zverejňovania a poskytovateľa schváleného mechanizmu podávania správ zabezpečí príslušný orgán dohľadu (v podmienkach SR Národná banka Slovenska).

 

K bodu 72 [79c až 79k]

Nakoľko sa z rozsahu smernice MiFID II vypúšťa udeľovanie povolení poskytovateľom služieb vykazovania údajov a výkonu ich činnosti, navrhuje sa vypustiť príslušné ustanovenia zákona.

 

K bodu 73 [§ 84 ods. 5 a 6]

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na body 16 a 18 (§ 54 ods. 11 až 15, § 54d ods. 1 až 5)

 

K bodu 74 [§ 85 ods. 7]

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na bod 98

 (§ 156 ods. 1).

 

K bodu 75

Upravuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 94 z dôvodu, že doteraz uvedený odkaz na § 2 ods. 1 písm. d) a § 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov nesúvisí s činnosťou kriminálnej polície a finančnej polície (operatívnych častí). V tomto prípade ide o odkaz na trestné konanie, čo je však obsiahnuté v § 110 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z. z. k orgánom činným v trestnom konaní vykonávajúcich vyšetrovanie podľa Trestného poriadku (poznámka pod čiarou k odkazu 92).

 

K bodu 76 [§ 135 ods. 1]

Subjekty, nad ktorými vykonáva dohľad Národná banka Slovenska sa rozširuje aj o investičnú holdingovú spoločnosť.

 

K bodom 77 a 78 [§ 135 ods. 7 až 16, § 135 ods. 17 a 18]

Nanovo sa upravuje preskúmavanie, ktoré vykonáva Národná banka Slovenska v rámci dohľadu. Preskúmavanie podľa smernice IFD je lepšie prispôsobené činnostiam a veľkosti obchodníkov s cennými papiermi než doterajšia právna úprava. Pri vykonávaní preskúmania Národná banka Slovenska zohľadňuje okrem iného aj riziká, obchodný model obchodníka s cennými papiermi alebo aj geografické umiestnenie expozícií obchodníka s cennými papiermi. Frekvenciu a rozsah preskúmavania určí Národná banka Slovenska primerane k veľkosti, povahe, rozsahu a zložitosti vykonávaných činností obchodníka s cennými papiermi, doterajšia právna úprava ustanovovala preskúmanie aspoň raz do roka. V rámci výkonu dohľadu má Národná banka Slovenska prístup aj programom a zápisniciam zo zasadnutí predstavenstva. V rámci preskúmavania Národná banka Slovenska aspoň každé tri roky preskúma, či obchodník s cennými papiermi dodržiava požiadavky týkajúce sa povolenia používať interné modely.

 

K bodu 79 [§ 135a ods. 19]

Stanovuje sa povinnosť Národnej banke Slovenska informovať Európsky orgán dohľadu.

 

K bodu 80 [§ 135d]

Na účely dohľadu týkajúceho sa prudenciálnych požiadaviek na obchodníka s cennými papiermi sa definuje spolupráca medzi Národnou bankou Slovenska a príslušnými orgánmi rôznych členských štátov. Vymedzujú sa informácie, ktoré si orgány dohľadu navzájom poskytujú. Dôverné informácie možno použiť len pri výkone dohľadu a len na presne stanovené účely.

 

K bodu 81 [§ 138 až 142]

Nanovo sa definuje dohľad na konsolidovanom základe.

K § 138

Národná banka Slovenska je orgánom dohľadu na konsolidovanom základe alebo nad dodržiavaním súladu s kapitálovým testom skupiny, ak skupinu obchodníkov s cennými papiermi1 riadi materský obchodník s cennými papiermi v Európskej únii so sídlom v Slovenskej republike alebo ak materskou spoločnosťou obchodníka s cennými papiermi je materská investičná holdingová spoločnosť v Európskej únii alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii alebo ak materskou spoločnosťou dvoch alebo viacerých obchodníkov s cennými papiermi alebo zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, je rovnaká materská investičná holdingová spoločnosť v Európskej únii alebo rovnaká materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii, ak je investičná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť založená v Slovenskej republike. Dohľad na konsolidovanom základe sa vykonáva podľa čl. 7 nariadenia IFR alebo formou súladu s kapitálovým testom skupiny podľa čl. 8 nariadenia IFR. Kapitálový test skupiny možno použiť v prípade skupinových štruktúr, ktoré sa považujú za dostatočne jednoduché. Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe aj v prípade, ak materskou spoločnosťou dvoch alebo viacerých obchodníkov s cennými papiermi alebo zahraničných obchodníkov s cennými papiermi je rovnaká investičná holdingová spoločnosť v Európskej únii alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii, a žiadnemu obchodníkovi s cennými papiermi alebo zahraničnému obchodníkovi s cennými papiermi nebolo vydané povolenie v členskom štáte, v ktorom bola zriadená investičná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a ak najvyššiu celkovú hodnotu aktív má obchodník s cennými papiermi.

K § 139

Ak dvaja  alebo viacerí obchodníci s cennými papiermi alebo zahraniční obchodníci s cennými papiermi, ktorí sú dcérskymi spoločnosťami rovnakej materskej spoločnosti, ktorá má ústredie v štáte, ktorý nie je členským štátom a nepodliehajú účinnému dohľadu na úrovni skupiny, Národná banka Slovenska preverí, či obchodník s cennými papiermi podlieha dohľadu, ktorý je rovnocenný dohľadu na konsolidovanom základe. Pokiaľ uvedený dohľad nie je rovnako účinný, Národná banka Slovenska zahrnie takéhoto obchodníka do výkonu dohľadu na konsolidovanom základe.

K § 140

Stanovuje sa povinnosť Národnej banke Slovenska ako orgánu dohľadu na konsolidovanom základe v prípade vzniku kritickej situácie informovať Európsky orgán dohľadu, Európsky výbor pre systémové riziká a príslušné orgány o vzniknutej situácii.

K § 141

Stanovuje sa povinnosť Národnej banke Slovenska ako orgánu dohľadu na konsolidovanom základe zriadiť kolégium orgánov dohľadu na účely zákonom stanovených úloh.

K § 142

Definuje sa spolupráca Národnej banky Slovenska v rámci výkonu dohľadu na konsolidovanom základe s príslušnými orgánmi dohľadu, ktoré sú zapojené do kolégia a výmena informácií medzi nimi. Ustanovuje sa, v ktorých prípadoch je Národná banka Slovenska povinná rokovať s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, napr. v prípadoch udeľovania závažnej sankcie, ide o sankcie, ktoré nemajú charakter formálnych porušení.

 

K bodu 82 [§ 143b písm. b)]

Legislatívno-technická zmena.

 

K bodu 83 [§ 143e ods. 13]

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na zmeny v požiadavke na vlastné zdroje  (bod 62 - § 74)

 

K bodu 84 [§ 143i ods. 5]

Legislatívno-technická zmena.

 

K bodu 85 [§ 144 ods. 1]

Ide o transpozíciu článku 38 smernice IFD. Národnej banke Slovenska sa ukladá právomoc v rámci výkonu dohľadu uložiť obchodníkovi opatrenia na nápravu alebo sankcie aj v prípade, ak je preukázané, že obchodník s cennými papiermi počas 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pravdepodobne nedodrží ustanovenia zákona o cenných papieroch alebo nariadenia IFR.

 

K bodu 86 [§ 144 ods. 1 písm. b)]

Spresňuje sa, že v rámci opatrení, ktoré môže Národná banka Slovenska uložiť obchodníkovi s cennými papiermi pri porušení tohto zákona, môže od obchodníka žiadať predloženie plánu na jeho ozdravenie do jedného roka a stanoviť lehotu na jeho realizáciu.

 

K bodu 87 [§ 144 ods. 1 písm. m)]

Ide o transpozíciu čl. 39 ods. 2 písm. a) smernice IFD, v zmysle ktorej môže Národná banka Slovenska uložiť obchodníkovi s cennými papiermi, aby upravil výšku vlastných zdrojov a likvidné aktíva v prípade významných zmien v jeho obchodnej činnosti.

 

K bodom 88 a 90 [§ 144 ods. 1 písm. o) a § 144 ods. 1 písm. ac)]

Ide o transpozíciu článku 39 odsek 2 písmená f) a d) smernice IFD, ide o rozšírenie sankčných ustanovení.

 

K bodu 89 [§ 144 ods. 1 písm. p) a q)]

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na bod 62 (§ 74).

 

K bodu 91 [§ 144 ods. 1 písm. ae) až ag)]

Sankčné ustanovenia sa rozširujú o ďalšie opatrenia v rámci dohľadu, a to obmedziť alebo zakázať rozdeľovanie výnosov alebo vyplácanie úrokov akcionárom obchodníka s cennými papiermi alebo držiteľom nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1, ak sa na toto obmedzenie alebo zákaz nevzťahuje zákon č. 371/2014 Z. z., uložiť obchodníkovi s cennými papiermi osobitné požiadavky na likviditu alebo uložiť obchodníkovi s cennými papiermi zníženie rizík bezpečnosti sietí a informačných systémov s cieľom zabezpečiť dôveryhodnosť, integritu a dostupnosť ich procesov, údajov a aktív.

 

K bodu 92 [§ 144 ods. 3]

Spresňuje sa právomoc Národnej banky Slovenska ukladať opatrenia poskytovateľom služieb vykazovania údajov len v tých prípadoch, pokiaľ je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu nad poskytovateľom služieb vykazovania údajov. Pozri tiež bod 71 (§ 79b).

 

K bodu 93 [§ 144 ods. 7]

Ustanovuje sa Národnej banke Slovenska ukladať sankcie za porušenie zákona členovi dozorného orgánu alebo vedúcemu zamestnancovi investičnej holdingovej spoločnosti alebo odvolať z funkcie člena riadiaceho orgánu investičnej holdingovej spoločnosti, nakoľko prestala byť dôveryhodnou.

 

K bodu 94 [§ 144 ods. 14]

Legislatívno-technická zmena, spresnenie vnútorných odkazov v nadväznosti na bod 95 (§ 144 ods. 29)

 

K bodu 95 [§ 144 ods. 29]

Ide o transpozíciu článku 20 odsek 3 smernice IFD, ktorý ustanovuje, v ktorých prípadoch sa zverejňujú informácie o uložených opatreniach na nápravu a pokutách anonymne.

 

K bodu 96 [§ 144 ods. 37 a 38]

Ukladá sa povinnosť Národnej banke Slovenska oznámiť Európskemu orgánu dohľadu  (Európsky orgán pre bankovníctvo) informáciu o uložení každej sankcie,  o každom opravnom prostriedku uplatnenom proti rozhodnutiu o uložení týchto sankcií a o rozhodnutí o opravnom prostriedku za porušenie požiadaviek v oblasti prudenciálneho dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi.

 

K bodu 97 [§ 146a ods. 2]

Legislatívno-technická zmena, zosúladenie s nariadením ESA´s v nadväznosti na bod 71 (§ 79b).

 

K bodu 98 [§ 147 ods. 3]

V súlade s novými prudenciálnymi požiadavkami kladenými na obchodníka s cennými papiermi sa vypúšťajú obsolentné ustanovenia týkajúce sa dôvodov na zavedenie nútenej správy.

 

K bodu 99 [§ 156 ods. 1 písm. a) a b)]

Navrhuje sa vypustiť z dôvodov na odobratie povolenia na poskytovanie investičných služieb dôvody ako pokles vlastných zdrojov obchodníka s cennými papiermi pod úroveň základného imania ako aj dôvod, keď vlastné zdroje obchodníka s cennými papiermi klesnú pod úroveň 25% jeho vlastných zdrojov a to z dôvodu prudenciálnych a dohľadových požiadaviek zadefinovaných smernicou IFD, ktoré majú preventívny charakter. V rámci dohľadu Národná banka Slovenska prijíma včasné opatrenia na riešenie nedostatkov v činnosti obchodníka.

 

K bodu 100 [§ 156 ods. 2 písm. e)]

Navrhuje sa vypustiť z dôvodov na odobratie povolenia na poskytovanie investičných služieb dôvod dosiahnutia straty vo výške presahujúcej 50% základného imania v jednom roku alebo 10% v troch po sebe nasledujúcich rokoch, a to z dôvodu prudenciálnych a dohľadových požiadaviek zadefinovaných smernicou IFD, ktoré majú preventívny charakter. V rámci dohľadu Národná banka Slovenska prijíma včasné opatrenia na riešenie nedostatkov v činnosti obchodníka. Naviac tento dôvod limituje obchodníkov s cennými papiermi napr. pri možnej expanzii a rozvoji podnikania.

 

K bodu 101 [§ 156 ods. 2 písm. f)]

Spresňuje sa poznámka pod čiarou k odkazu.

 

K bodu 102 [§ 156 ods. 2 písm. h)]

Ide o spresnenie transpozície článku 8 písm. d) smernice MiFID II, podľa ktorého príslušný orgán môže odňať povolenie vydané investičnej spoločnosti (v podmienkach SR obchodník s cennými papiermi), ak takáto investičná spoločnosť závažne a systematicky porušovala ustanovenia prijaté podľa tejto smernice alebo nariadenia MiFIR upravujúce podmienky činnosti investičných spoločností.

 

K bodu 103 [§ 156 ods. 3]

Nakoľko sa z rozsahu smernice MiFID II vypúšťa udeľovanie povolení poskytovateľom služieb vykazovania údajov a výkonu ich činnosti, ako aj ustanovenia týkajúce sa odobratia povolenia na poskytovanie služieb vykazovania údajov navrhuje sa vypustiť príslušné ustanovenie zákona.

 

K bodu 104 [§ 157 ods. 1]

Ide o transpozíciu článku 29 odsek 2 smernice IFD. Obchodník s cennými papiermi v prípade ukončenia alebo zastavenia svojej činnosti venovali pozornosť požiadavkám a potrebným zdrojom, ktoré sú realistické.

 

K bodu 105 [§ 158 ods. 7]

V nadväznosti na zmenu definície „úverovej inštitúcie“ (v podmienkach SR ide o banku) je uvedené ustanovenie obsoletné.

 

K bodu 106 [§ 173 zf]

Spresňuje sa, že výnimka udelená obchodníkovi s cennými papiermi Národnou bankou Slovenska podľa doterajšieho § 54 ods. 12  druhej vety zaniká ku dňu účinnosti tohto zákona. Obchodníkovi s cennými papiermi so základným imaním 125 000 eur, ktorý mal povolenie na poskytovanie investičných služieb podľa doterajšieho znenia § 54 ods. 12 zostane povolenie na poskytovanie investičných služieb a bude mať voľbu buď navýšiť počiatočný kapitál na 730 000 eur (ak bude chcieť vykonávať aj pôvodné činnosti podľa § 54 ods. 12  druhá veta) alebo navýšiť počiatočný kapitál na 150 000 eur a vykonávať investičné služby v pôvodnom rozsahu (ale bez oprávnení podľa pôvodného § 54 ods. 12 druhá veta) alebo nenavýšiť počiatočný kapitál a poskytovať investičné služby podľa § 54 ods. 13 (obchodník s cennými papiermi s počiatočným kapitálom 75 000 eur). Ustanovenie sa netýka povolenia na poskytovanie investičných služieb, ktoré ostáva obchodníkovi s cennými papiermi zachované.

 

K bodom 107 a 108 [Príloha]

Legislatívno-technická úprava názvu smernice v nadväznosti na zmeny článku 62 smernice IFD a dopĺňa sa transpozičná príloha o smernice, ktoré sa týmto návrhom zákona transponujú do slovenského právneho poriadku.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

K Čl. II – zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách

 

K bodom 1, 14 a 15 [poznámka pod čiarou k odkazu 1ab, § 114b ods. 3 a siedmy bod prílohy]

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami (IFD) okrem ďalších zmien zužuje pôsobnosť smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami a o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES. Z názvu tejto smernice sa tak po novom vypúšťa charakteristický rys, že sa vzťahuje na investičné spoločnosti. Po novom tak ide už len o smernicu o prístupe k činnostiam úverových inštitúcií a o prudenicálnom dohľade nad úverovými inštitúciami. Súvisiace nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 o prudenciálnych požiadavkách na investičné spoločnosti (IFR) v rovnakom duchu mení rozsah pôsobnosti a názov pôvodného nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti, v ktorom sa opäť zužuje pôsobnosť nariadenia (EÚ) č. 575/2013 len na úverové inštitúcie. Tieto zmeny pôsobnosti a názvu smernice 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sú zapracované do príslušných ustanovení zákona o bankách – úprava poznámky pod čiarou, § 114b ods. 3 a do transpozičnej prílohy k zákonu o bankách.

 

K bodu 2, 3, 4 a 9 [§ 2 ods. 2, 16 a 17, § 3 ods. 4 a § 50 ods. 7]

Na základe zmeny definície úverovej inštitúcie v nariadení (EÚ) č. 575/2013 je nutné upraviť aj definíciu banky v zákone o bankách. Najväčšie investičné spoločnosti, ktoré poskytujú kľúčové služby pre veľkých klientov a služby investičného bankovníctva (obchodovanie na vlastný účet s finančnými nástrojmi alebo upisovanie finančných nástrojov alebo umiestňovanie finančných nástrojov na základe pevného záväzku), majú obchodné modely a rizikové profily, ktoré sú podobné významným úverovým inštitúciám. Ich činnosti ich vystavujú kreditnému riziku, najmä vo forme kreditného rizika protistrany, ako aj trhovému riziku pre pozície, do ktorých vstupujú na vlastný účet, a to bez ohľadu na to, či súvisia s klientom, alebo nie. Ako také predstavujú vzhľadom na svoju veľkosť a systémový význam riziko pre finančnú stabilitu. Na tieto investičné spoločnosti by sa preto malo vzhľadom na skutočnosť, že sa stanú úverovými inštitúciami, naďalej vzťahovať nariadenie (EÚ) č. 575/2013 a smernica 2013/36/EÚ a dohľad zo strany príslušných orgánov vrátane dohľadu Európskej centrálnej banky, ktorá je v rámci jednotného mechanizmu dohľadu zodpovedná za úverové inštitúcie. Tým sa zabezpečí, že prudenciálny dohľad nad úverovými inštitúciami sa vykonáva jednotným a účinným spôsobom a že jednotný súbor pravidiel pre finančné služby sa uplatňuje rovnakým spôsobom pre všetky úverové inštitúcie vzhľadom na ich systémový význam. S cieľom zabrániť regulačnej arbitráži a znížiť riziká obchádzania by sa príslušné orgány mali usilovať zabrániť situáciám, v ktorých by potenciálne systémové skupiny štruktúrovali svoje činnosti tak, aby neprekročili prahové hodnoty stanovené v článku 4 ods. 1 bode 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a obišli tak povinnosť žiadať o povolenie ako úverová inštitúcia podľa článku 8a smernice 2013/36/EÚ.

Na základe vyššie uvedených dôvodov o bankové povolenie bude musieť požiadať aj obchodník s cennými papiermi, ktorý spĺňa kritériá podľa čl. 4 ods. 1 bod 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a ktorý sa tak po udelení bankového povolenia Národnou bankou Slovenska stane bankou, na ktorú sa bude vzťahovať celá smernica 2013/36/EÚ (tzn. podľa § 2 ods. 17 tie ustanovenia zákona o bankách, ktoré transponujú smernicu 2013/36/EÚ), ako aj nariadenie (EÚ) č. 575/2013. Budú tak existovať dva typy bánk. Prvým typom bude banka, ktorá bude mať v bankovej licencii povolenie na prijímanie vkladov od verejnosti a poskytovanie úverov z týchto návratných zdrojov. Druhým novým typom banky bude banka, ktorá bude spĺňať požiadavky, ktoré sú uvedené v čl. 4 ods. 1 bod 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pričom táto banka môže, ale nemusí mať v bankovom povolení prijímanie vkladov od verejnosti a poskytovanie úverov. V súlade so zámerom nariadenia (EÚ) č. 575/2013 tak prijímanie vkladov od verejnosti a poskytovanie úverov už nebude nevyhnutnou požiadavkou, aby sa spoločnosť považovala za banku. Naďalej zostáva definičným znakom banky držba bankovej licencie, právna forma akciovej spoločnosti a sídlo v Slovenskej republike.

V tejto súvislosti sa dopĺňa nový odsek 16, ktorým sa upravuje nové označenie „investičná banka“ pre banku, ktorá spĺňa podmienky podľa čl. 4 ods. 1 bod 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a má bankové povolenie len na poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa § 6 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch. Zároveň sa upravuje ochrana názvu „investičná banka“. Čo sa týka zapisovania označenia „investičná banka“ alebo jeho prekladu ako súčasti obchodného mena do obchodného registra, príslušný registrový súd pri vybavovaní takéhoto návrhu na zápis v rozsahu údajov o obchodnom mene nevykonáva preventívnu materiálnu kontrolu. V prípade, ak dôjde k neoprávnenému používaniu označenia „investičná banka“ v obchodnom mene, Národná banka Slovenska môže takejto osobe uložiť opatrenie na odstránenie a nápravu protiprávneho stavu a pokutu podľa novelizovaného ustanovenia § 50 ods. 7.

Doplnením nového odseku do § 3 sa ustanovuje, že bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať investičné služby, investičné činnosti a vedľajšie služby podľa § 6 zákona o cenných papieroch, ak zároveň spĺňa podmienky podľa čl. 4 ods. 1 bod 1 písm. b) nariadenia 2013/575/EÚ.

 

K bodu 5 [§ 7b]

Ide o transpozíciu čl. 8a smernice 2013/36/EÚ. Upravuje sa situácia, ak obchodník s cennými papiermi prekročí hranicu 30 mld. eur a musí požiadať o udelenie bankového povolenia podľa § 7. Počas doby rozhodovania o žiadosti o bankové povolenie podľa § 7 môže tento obchodník s cennými papiermi oprávnene podnikať podľa svojej platnej licencie na vykonávanie investičných činností. Odsek 3 upravuje situáciu, kedy obchodníkovi s cennými papiermi z dôvodu dlhodobého zníženia jeho celkových aktív pod 30 mld. eur bolo Národnou bankou Slovenska odobraté bankové povolenie podľa § 63 ods. 1 písm. h), avšak tento obchodník s cennými papiermi opätovne prekročil svojimi celkovými aktívami hranicu 30 mld. eur a je povinný opätovne žiadať o bankovú licenciu. V takomto prípade Národná banka Slovenska zabezpečí, aby konanie o udelení takéhoto opätovného bankového povolenia bolo čo najjednoduchšie a aby sa zohľadnili všetky informácie a doklady prikladané k žiadosti o udelenie predchádzajúceho bankového povolenia, ak sú použiteľné na udelenie takéhoto povolenia.

 

K bodu 6 [§ 20c ods. 8]

Ide o transpozíciu čl. 62 bod 9 IFD (novelizovaný čl. 21a ods. 5 písm. b) smernice 2013/36/EÚ) v súčinnosti so zmenami v čl. 4 ods. 1 bod 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

 

K bodu 7 [§ 33e ods. 3]

Z dôvodu predchádzania aplikačných problémov sa v súlade s čl. 133 ods. 7 smernice 2013/36/EÚ precizuje ustanovenie týkajúce sa určovania vankúša na krytie systémového rizika.

 

K bodu 8 [§ 33g ods. 1]

Z dôvodu predchádzania aplikačných problémov sa v súlade s čl. 136 ods. 3 smernice 2013/36/EÚ precizuje ustanovenie týkajúce sa štvrťročného posudzovania miery cyklického systémového rizika a primeranosti miery proticyklického kapitálového vankúša. Na základe tohto posúdenia a podľa potreby Národná banka Slovenska stanoví mieru proticyklického kapitálového vankúša.

 

 

K bodom 10 a 11 [§ 50 ods. 8 a 23)]

Legislatívno-technické zmeny v odseku 8 súvisia s doplnením odseku 23, ktorý je transpozíciou čl. 62 bod 13 IFD (nový čl. 66 ods. 1 písm. aa) smernice 2013/26/EÚ) a umožňuje sa ním Národnej banke Slovenska uložiť nápravné opatrenia a sankcie pre obchodníka s cennými papiermi, ktorý spĺňa kritériá podľa čl. 4 ods. 1 bod 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, dosiahol prahovú hodnotu 30 mld. eur a nepodal žiadosť o bankové povolenie.

 

K bodu 12 [§ 63 ods. 1 písm. c)]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami úvodnej vety v § 2 ods. 2 zákona o bankách.

 

K bodu 13 [§ 63 ods. 1 písm. h)]

Ide o transpozíciu čl. 62 bod 7 IFD (čl. 18 nové písmeno aa) smernice 2013/36/EÚ). Dopĺňa sa nový dôvod na odobratie bankového povolenia, ktorým je neplnenie definičného znaku, t. j. pokles výšky aktív pod prahovú hodnotu uvedenú v nariadení (EÚ) č. 575/2013 za obdobie piatich po sebe nasledujúcich rokov.

 

K bodu 16 [deviaty bod prílohy]

Dopĺňa sa transpozičná príloha o smernicu, ktorá bola transponovaná do zákona o bankách.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

K Čl. III – zákon č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov

 

K bodom 1 a 8 [§ 4 ods. 15, § 58 ods. 1]

V nadväznosti na zmeny smernice 2019/2177, z ktorej rozsahu sa vypúšťa udeľovanie povolení poskytovateľom služieb vykazovania údajov a výkonu ich činnosti a táto právomoc prechádza na Európsky orgán dohľadu, je potrebné vykonať primerané úpravy v zákone o burze cenných papierov. 

 

K bodu 2 [§ 57a ods. 1]

Obmedzenia na veľkosť čistej pozície sa vzťahujú na poľnohospodárske komoditné deriváty a kritické a významné komoditné deriváty. Za kritické alebo významné komoditné deriváty sa považujú tieto deriváty v prípade prekročenia otvoreného záujmu 300 000  lotov v priemere za rok.

 

K bodu 3 [§ 57a ods. 2]

Ustanovujú sa výnimky z obmedzenia pozícií. 

 

K bodu 4 [§ 57a ods. 4 a 5]

Obmedzenia pozícií sa určia pre kritické alebo významné komoditné deriváty, a to vždy, keď dôjde k významnej zmene na trhu vrátane významnej zmeny doručiteľnej ponuky alebo čistých otvorených pozícií.

 

K bodu 5 [§ 57a ods. 8 až 10]

Obmedzenia pozícií bude určovať ten orgán dohľadu, ktorý dohliada na obchodné miesto s najväčším objemom obchodov s daným derivátovým nástrojom. Takýto orgán dohľadu je centrálnym orgánom dohľadu, obmedzenie pozícií ktorým sa bude aplikovať na všetky ostatné obchodné miesta s daným derivátovým nástrojom. Organizátori obchodného miesta majú získavať informácie o pozíciách držaných v komoditných derivátoch.

 

K bodu 6 [§ 57b ods. 1 písm. b)]

Spresňujú sa výnimky z hlásenia pozícií, ktoré sa nevzťahuje na vybrané cenné papiere, ktoré sa týkajú komodít alebo podkladovým aktívom sú vybrané komodity.

 

K bodu 7 [§ 57b ods. 3]

Ustanovuje sa, že úplný zoznam pozícií držaných v komoditných derivátoch alebo v emisných kvótach alebo v ich derivátoch je obchodník s cennými papiermi povinný poskytnúť centrálnemu orgánu dohľadu, t. j. tomu orgánu, ktorý dohliada nad obchodným miestom s najväčším objemom obchodov v danom deriváte.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

K Čl. IV – zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom

 

K bodu 1

Legislatívno-technická zmena, doplnenie nariadenia IFR do poznámky pod čiarou.

 

K bodu 2 [§ 1 ods. 3 písm. h)]

Navrhuje sa subjekty, s ktorými Národná banka Slovenska spolupracuje, rozšíriť aj o Európsku komisiu. Uvedená spolupráca je taktiež zakotvená v práve EÚ.

 

K bodom 3 a 4 [§ 1 ods. 3 písm. i) a § 37 ods. 1 písm. a)]

Nahradenie predkladania Správy o stave a vývoji finančného trhu predkladaním Správou o finančnej stabilite v rovnakej frekvencii vychádza z aplikačnej praxe. Správa o finančnej stabilite predstavuje hlavnú publikáciu Národnej banky Slovenska v oblasti vyhodnocovania aktuálnych trendov a rizík na slovenskom finančnom trhu. Jej vydávanie je v súlade s medzinárodnou  praxou v krajinách EÚ. Naopak, Správa o stave a vývoji finančného trhu má všeobecný štatistický charakter a informácie v nej obsiahnuté sa do veľkej miery prekrývajú s informáciami zverejnenými vo verejne dostupných databázach. Vydávania štatistických správ centrálnymi bankami v EÚ je ojedinelé.

Dôležitosť Správy o finančnej stabilite potvrdzuje aj aktívny záujem poslancov NR SR o analýzy, ktoré sú v nej publikované a to napriek tomu, že nie je oficiálne predkladaná na rokovania. Tak na rokovaniach Výboru pre financie a rozpočet, ako aj na rokovaniach pléna NR SR, sa diskusie výrazne viac sústredili na aktuálne riziká analyzované v Správe o finančnej stabilite, než na štatistické prehľady publikované v Správe o stave a vývoji finančného trhu.

 

K bodom 5 a 6 [Príloha]

Z Prílohy sa vypúšťajú smernice, ktoré už nie sú účinné a Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie sa dopĺňa smernicou IFD.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

K Čl. V – zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu

 

K bodu 1 [§ 1 ods. 3 písm. a)]

Ide o transpozíciu článku 63 smernice IFD, ktorá mení Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012, ktorá je transponovaná do zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o riešení krízových situácií“). V nadväznosti na zmeny vyvolané smernicou IFD, hlavne požiadavky zmeny základného imania na počiatočný kapitál je potrebné reflektovať na uvedenú zmenu aj zmenou ustanovenia zákona o riešení krízových situácií a tiež je potrebná  v tejto nadväznosti aj úprava poznámky pod čiarou k odkazu 5.

 

K bodu 2 [Príloha]

Dopĺňa sa transpozičná príloha o smernicu IFD.

 

 

 

 

 

 

K Čl. VI – zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve

 

K bodom 1, 3 a 26 [§ 7 ods. 3, § 9 ods. 3 a § 168 ods. 4]

Dňom 1. 11. 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa zmenil postup prideľovania a oznamovania identifikačného čísla pre právnické osoby a podnikateľov. Vzhľadom na to, že aktuálne sa IČO prideľuje až pri zápise spoločnosti do OR SR, návrh má za cieľ zosúladenie textu zákona v súvislosti so zmenou úpravy prideľovania IČO. Ako vyplýva z už uvedeného, návrh na zápis spoločnosti (poisťovne) do OR SR sa podáva až po udelení povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti, teda IČO budúcej poisťovne nebude môcť byť náležitosťou žiadosti o udelenie poisťovacej licencie. To isté platí aj pri zápise zaisťovne.

 

K bodom 2 a 4 [§ 7 ods. 9 a § 9 ods. 9]

V reakcii na nárast cezhraničného vykonávania poisťovacej a zaisťovacej činnosti sa v súlade s článkom 2 bod 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2177, ktorý novelizuje smernicu Solventnosť II zavádza oznamovacia povinnosť Národnej banky Slovenska (NBS). Ak v procese udeľovania povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti NBS zistí, že časť činnosti bude vykonávaná v inom členskom štáte a tieto činnosti budú pravdepodobne relevantné pre trh tohto hostiteľského členského štátu, oznámi túto skutočnosť Európskemu orgánu dohľadu a príslušnému orgánu dohľadu hostiteľského štátu.

 

K bodu 5 [§ 16 ods. 6]

Ide o legislatívno-technickú úpravu, nakoľko sa skratka pre Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov zavádza už v § 7, vypúšťa sa v § 16 ods. 6.

 

K bodom 6 a 7 [§ 16 ods. 9 až 11 a § 17 ods. 11]

V súlade s článkom 2 bod 3 smernice 2019/2177 sa stanovuje povinnosť NBS oznámiť Európskemu orgánu dohľadu a príslušnému orgánu dohľadu hostiteľského členského zhoršenie finančného stavu alebo vznik iných rizík, ktoré predstavuje poisťovňa alebo zaisťovňa vykonávajúca poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území hostiteľského členského štátu. V prípade absencie dohody s príslušným orgánom dohľadu členského štátu sa stanovuje možnosť požiadať o pomoc Európsky orgán dohľadu a ak nedôjde k náprave zistených nedostatkov predložiť žiadosť o vytvorenie platformy spolupráce. 

 

K bodu 8 [§ 21 ods. 8 a 9]

S cieľom zlepšenia výmeny informácii pri cezhraničnom vykonávaní poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti sa stanovuje možnosť informovať orgán dohľadu domovského členského štátu o skutočnosti, že poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu porušuje práva týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

 

K bodu 9 [§ 70 ods. 1]

Týmto ustanovením sa upresňuje, že vykonávať svoju činnosť s odbornou starostlivosťou je okrem poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne povinná aj poisťovňa z iného členského štátu, ktorá na území Slovenskej republiky vykonáva poisťovaciu činnosť na základe tzv. jednotného európskeho pasu. 

 

K bodu 10 [§ 72 ods. 3 písm. d)]

V zmysle ustanovenia § 2 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní sa daňovým konaním rozumie konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. V rámci výkonu správy daní však nie každé konanie správcu dane musí skončiť vydaním rozhodnutia. V takomto prípade by poisťovne mohli, podľa súčasného znenia ustanovenia § 72 ods. 3 písm. d), odmietnuť poskytnúť akékoľvek informácie a správca dane by musel začať daňové konanie, aby získal požadované informácie, čo by zbytočne zaťažovalo daňové subjekty a aj správcu dane.

 

K bodu 11 [§ 73 ods. 1]

V súlade s článkom 74 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Smernica Solventnosť II) sa vyžaduje, aby poisťovne, ktoré vykonávajú činnosti životného aj neživotného poistenia, tieto činnosti organizovali takým spôsobom, aby činnosť životného poistenia bola oddelená od činnosti neživotného poistenia. Ochrana poistníkov sa teda má zabezpečiť napr. oddelenými kapitálovými požiadavkami, vedením oddelenej správy a oddelenej analytickej evidencie a oddelením údajov účtovnej závierke. Uvedená smernica však nepožaduje aj personálne oddelenia zamestnancov vykonávajúcich činnosti v oblasti životného a neživotného poistenia.

 

K bodu 12 [poznámka pod čiarou k odkazu 45]

Upresňuje sa znenie poznámky pod čiarou k odkazu 45.

 

K bodu 13 [§ 77 ods. 1 písm. e)]

Konkretizuje sa osobitný predpis, na ktorý sa ustanovenie odvoláva t. j. zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

K bodu 14 [§ 77 ods. 1 písm. v)]

Rozširuje sa požiadavka na predchádzajúci súhlas NBS v prípade prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti, pretože podľa platného znenia zákona o poisťovníctve nie je možné previesť poistný kmeň samostatne na základe predchádzajúceho súhlasu NBS, a to bez prevodu podniku alebo časti podniku, v zmysle § 156 zákona o poisťovníctve.

 

K bodu 15 [§ 77 ods. 2 písm. p)]

V nadväznosti na bod 14 sa ustanovujú podmienky, ktoré musia byť splnené na vydanie predchádzajúceho súhlasu NBS na prevod poistného kmeňa, jeho časti, zaistného kmeňa alebo jeho časti.

 

K bodu 16 [§ 77 ods. 3]

V prípade predaja podniku alebo jeho časti, zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia vždy dochádza k prevodu buď celého poistného, resp. zaistného kmeňa alebo jeho časti, a preto je potrebné posúdiť aj informácie a doklady súvisiace s týmto prevodom. Ak by nedochádzalo k prevodu kmeňa predchádzajúci súhlas NBS by bol zbytočný.

 

K bodu 17 [§ 77 ods. 7]

Z dôvodu právnej jednoznačnosti sa upravuje znenie § 77 ods. 7, že právomoc Národnej banky Slovenska neudeliť predchádzajúci súhlas sa okrem podmienok uvedených v odseku 2 vzťahuje aj na nesplnenie podmienok uvedených v odsekoch 3 až 5.

 

K bodu 18 [§ 77 ods. 9 písm. e)]

Ustanovuje sa osoba, ktorá je povinná podať žiadosť na predchádzajúci súhlas NBS v prípade prevodu poistného, resp. zaistného kmeňa alebo jeho časti v súvislosti s rozšírením ustanovenia o predchádzajúcom súhlase NBS v bode 14.

 

K bodu 19 [§ 77 ods. 20]

Vzhľadom na to, že na nadobudnutie kvalifikovanej účasti na poisťovni alebo zaisťovni je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, doplnením tohto ustanovenia sa obmedzuje výkon hlasovacieho práva až do doby, kým Národná banka Slovenska tento súhlas neudelí.

 

K bodu 20 [§ 79 ods. 26 písm. b)]

Z aplikačnej praxe NBS vyplýva, že za účelom efektívnej výmeny informácií získaných NBS v rámci výkonu dohľadu je potrebné rozšíriť výmenu informácií nielen s orgánmi dohľadu členských štátov, ale aj ostatných štátov.

 

K bodu 21 [§ 79 ods. 26 písm. i)]

V rámci svojej činnosti vykonáva NBS dohľad nad poisťovňami, pričom získava informácie, ktoré môžu mať vplyv aj na kontrolu plnenia povinností daňovými subjektmi napríklad v oblasti tvorby technických rezerv. Je preto nevyhnutné, aby takéto informácie mohla poskytovať správcovi dane, ktorý ich môže využiť pri svojej činnosti.

 

K bodu 22 [§ 97 ods. 1]

V zmysle článku 2 bod 4 smernice 2019/2177 sa stanovuje, že orgán dohľadu nad skupinou bez zbytočného odkladu informuje o žiadosti o schválenie výpočtu konsolidovanej kapitálovej požiadavky skupiny, ako aj kapitálovej požiadavky na solventnosť príbuzných spoločností, ktoré sú predmetom výpočtu solventnosti skupiny, na základe vnútorného modelu aj Európsky orgán dohľadu.

 

K bodu 23 [§ 143 ods. 5]

Stanovuje sa povinnosť, aby NBS informovala Európsky orgán dohľadu o všetkých žiadostiach týkajúcich sa využívania alebo zmeny vnútorného modelu. Národná banka Slovenska môže zároveň požiadať Európsky orgán dohľadu o technickú pomoc.

 

K bodom 24 a 25 [§ 156 ods. 1 a § 157 ods. 1]

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu v bode 14, ktorou sa rozširuje potreba predchádzajúceho súhlasu NBS, prepojením nového ustanovenia § 77 ods. 1 písm. v) na § 156 a 157.

 

 

 

 

Čl. VII

Navrhuje sa účinnosť v súlade so smernicou IFD, smernicou 2019/2177 a smernicou 2020/1504 a to od 26. júna 2021, okrem čl. VI, ktorý nadobúda účinnosť 30. júna 2021, čl. I bodu 14, ktorý nadobúda účinnosť 10. novembra 2021, čl. I bodov 1, 4, 10, 24, 71, 72 a 103 a čl. III bodov 1 a 8, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2022, čl. I bodov 5, 6, 13, 51, 53, 54, 60, 61 a 97 a čl. III bodov 2 až 7, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. marca 2022.

 

 

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 24. februára 2021.

 

 

 

 

 

 

 

 

Igor  M a t o v i č   v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

 

Eduard  H e g e r   v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

 

 

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 295
PoUtStŠtPiSoNe
: