DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2020 až 2024, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala prijať opatrenia na prekonanie ekonomickej a sociálnej krízy vyvolanej pandémiou COVID-19 a presadzovať opatrenia na zlepšenie kvality podnikateľského prostredia a zvýšenie konkurencieschopnosti. Návrh zákona je v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace september až december 2020.
V súvislosti s negatívnymi dopadmi šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 bola prijatá právna úprava v zákone č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 62/2020 Z. z.“), ktorá okrem iného mala vytvoriť právny rámec pre poskytnutie dočasnej ochrany podnikateľom, ktorí majú sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike, a sú zasiahnutí negatívnymi dopadmi šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Táto právna úprava má však dočasný charakter a neposkytuje dostatočnú ochranu podnikateľským subjektom plošne v situácii, kedy sa podnikateľ dostane do finančných ťažkostí, ktoré je možné preklenúť obmedzením pôsobnosti inak prísnych povinností súvisiacich s insolvenciou, ak je skutočne dôvodný predpoklad, že sa poskytnutou dočasnou ochranou umožní tomuto podnikateľovi pokračovať v podnikaní, zabrániť tak strate pracovných miest, know-how a súčasne takáto ochrana prispeje k vyššej miere uspokojenia pohľadávok veriteľov.
Cieľom návrhu zákona je preto poskytnutie dostatočného časového rámca podnikateľom vo finančných ťažkostiach na účely pokračovania v prevádzkovaní podniku podľa vzoru dočasnej ochrany upravenej zákonom č. 62/2020 Z. z. Tento právny inštitút je určený pre podnikateľov, ktorí sa ocitli spravidla vo veľmi vážnej finančnej situácii, v dôsledku ktorej je ohrozená nielen súčasná, ale najmä budúca možnosť prevádzkovania podniku (going concern), sú ohrozené existujúce pracovné miesta, know-how podniku, schopnosť uhrádzať pohľadávky veriteľov v súvislosti s prevádzkovaním podniku a pod. O poskytnutie dočasnej ochrany v zmysle návrhu zákona bude oprávnený žiadať podnikateľ prevádzkujúci podnik so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky. V súvislosti so zavedením tohto inštitútu sa vytvárajú interaktívne elektronické formuláre, ktoré svojou štruktúrou vychádzajú z už existujúcich formulárov pre dočasnú ochranu podľa zákona č. 62/2020 Z. z. Pre podnikateľa pod dočasnou ochranou sa zavádza možnosť úverového financovania na účel zachovania prevádzky podniku. Podľa návrhu zákona sa dočasná ochrana po splnení zákonom ustanovených podmienok poskytne na obdobie troch mesiacov od jej poskytnutia (t. j. odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia tejto informácie v Obchodnom vestníku), pričom podnikateľovi pod dočasnou ochranou sa umožňuje podať žiadosť o predĺženie dočasnej ochrany na ďalšie tri mesiace. Návrh zákona upravuje aj vzťah dočasnej ochrany poskytnutej podľa zákona č. 62/2020 Z. z. a dočasnej ochrany, ktorá bude poskytovaná na základe návrhu zákona.
Okrem právnej úpravy dočasnej ochrany sa návrhom zákona navrhuje zmena právnej úpravy malého konkurzu v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“), ktorá má za cieľ zefektívniť a zatraktívniť právnu úpravu tzv. „malého konkurzu“. Cieľom tejto právnej úpravy zlepšiť kľúčové parametre týkajúce sa likvidačných konaní. Inšpiráciou tejto právnej úpravy je právna úprava oddlženia. V malom konkurze sa upravuje pôsobnosť správcu skôr ako administrátora konania, kde riešenie miery uspokojenia jednotlivých veriteľov, ako aj obsah majetkovej podstaty, je viac postavené na iniciatíve veriteľov. Konkurz v prípade malého konkurzu je likvidačným konaním, v ktorom neexistuje záujem na pokračovaní v prevádzke podniku, resp. je zanedbateľný, a tento jednoznačne prevyšuje záujem veriteľov na uspokojení ich pohľadávok. Cieľom návrhu zákona je preto vykonštruovať jednoduché, efektívne, hospodárne a rýchle likvidačné konanie. Upravujú sa súčasne aj zodpovednostné mechanizmy a sankcie, ktoré možno uložiť štatutárnemu orgánu úpadcu za porušenie jeho povinností v malom konkurze.
Účinnosť predkladaného návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2021 z dôvodu, že návrh zákona bezprostredne nadväzuje na právnu úpravu dočasnej ochrany podľa zákona č. 62/2020 Z. z., ktorá je časovo obmedzená do 31. decembra 2020 a z dôvodu nevyhnutnej potreby prijatia opatrení potrebných na prekonanie ekonomickej a sociálnej krízy vyvolanej pandémiou COVID-19, ako aj na zlepšenie kvality podnikateľského prostredia.
Návrh zákona predpokladá pozitívny a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nezakladá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Materiál bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky prerokovala materiál dňa 22. septembra 2020. Vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila návrh zákona 30. septembra 2020.
B. Osobitná časť
K čl. I
§ 1
Ustanovenie vyjadruje účel návrhu zákona, ktorý má väzbu na dôvod, pre ktorý je možné podnikateľovi poskytnúť dočasnú ochranu podľa tohto zákona. V súvislosti so súčasnými následkami ekonomického poklesu sa zavádza osobitným zákonom dočasná ochrana, resp. moratórium, ktorá je určená pre podniky, ktoré sa ocitli vo veľmi vážnej finančnej situácii, ktorá spôsobuje, že je ohrozená nielen súčasná, ale najmä budúca možnosť ich prevádzkovania (going concern). Návrh zákona vychádza z právnej úpravy prijatej zákonom č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 62/2020 Z. z.“), pričom základným cieľom a účelom návrhu zákona je poskytnúť životaschopným podnikom možnosť požiadať o dočasnú ochranu za zákonom ustanovených podmienok aj po tom, ako trvanie dočasnej ochrany podľa zákona č. 62/2020 Z. z. zanikne.
Podnikateľom prevádzkujúcim podnik vo finančných ťažkostiach sa poskytuje možnosť žiadať príslušný súd o poskytnutie dočasnej ochrany, ktorej základným účelom je poskytnutie dostatočného časového rámca určeného pre efektívne naštartovanie a riadenie procesu sanácie podniku. Na dočasnú ochranu, rovnako ako to bolo v prípade zákona č. 62/2020 Z. z., je adekvátne použiť model tzv. opt in moratória, pri ktorom sa využívajú postupy a účinky známe z insolvenčných procesov, avšak samotná dočasná ochrana nie je medzistupňom ukončenia prevádzkovania podniku, práve naopak, má vytvoriť predpoklady pre ďalšie prevádzkovanie podniku po jej ukončení. Základným cieľom poskytnutej dočasnej ochrany je preto umožniť dotknutým podnikateľom pokračovať v podnikaní, zabrániť strate pracovných miest a know-how a priniesť vyššiu mieru uspokojenia pohľadávok veriteľov.
Ustanovenie o účele dočasnej ochrany má význam pre výklad ustanovení návrhu zákona v konkrétnych situáciách. Ten, kto žiada o jej poskytnutie, by mal sledovať jej účel a pre prípad, že takýto účel predstiera, môže byť jeho dočasná ochrana zrušená.
§ 2
Upravuje sa osobná pôsobnosť dočasnej ochrany. O dočasnú ochranu môže požiadať len podnikateľ, ktorý prevádzkuje podnik, pričom rozsah použitia dočasnej ochrany je taktiež determinovaný sídlom podnikania právnickej osoby alebo miestom podnikania fyzickej osoby – podnikateľa na území Slovenskej republiky. Vybrané finančné inštitúcie uvedené v odseku 2 z dôvodov, že osobitné predpisy majú pre prípad, že by sa dostali do finančných problémov, osobitné postupy (napr. zákon č. 371/2014 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 90/2016 Z. z. v znení neskorších predpisov), nespadajú pod pôsobnosť tohto návrhu zákona.
§ 3
Upravuje sa kauzálna príslušnosť súdov na poskytnutie dočasnej ochrany, ktoré na úvod overia predpoklady na poskytnutie dočasnej ochrany, a v zásade vychádzajú len z vyhlásení žiadateľa. Príslušnosť súdu sa určuje podľa sídla právnickej osoby a podľa miesta podnikania fyzickej osoby – podnikateľa, ktorý je žiadateľom o poskytnutie dočasnej ochrany.
§ 4
Žiadosť o poskytnutie dočasnej ochrany (ďalej len „žiadosť“) sa bude podávať len prostredníctvom formulára rovnako, ako to upravoval zákon č. 62/2020 Z. z. Iné žiadosti sa kvôli potrebe ich potenciálne hromadného spracovania nepripúšťajú.
Upravuje sa forma podania žiadosti, ktorú bude možné podľa ustanovení zákona podať výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu, pričom obligatórnou náležitosťou tejto žiadosti je jej autorizácia podľa ustanovení zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Iná forma podania žiadosti (osobne, poštou) sa nepripúšťa. Nesplnenie týchto formálnych náležitostí žiadosti má za následok, že súd na nesprávne podanú alebo neautorizovanú žiadosť nebude prihliadať.
Žiadosť môže podať za podnikateľa aj jeho splnomocnenec, avšak k žiadosti musí pripojiť autorizované splnomocnenie, inak súd na žiadosť prihliadať nebude.
§ 5
Upravujú sa všeobecné náležitosti žiadosti, ktoré sú formulované priamo na formulári žiadosti.
§ 6
Okrem všeobecných náležitostí musí žiadosť obsahovať aj osobitné náležitosti, ktoré vyjadrujú splnenie podmienok a predpokladov pre poskytnutie dočasnej ochrany. Osobitné náležitosti sú založené na pravdivých vyhláseniach žiadateľa, pričom ich nepravdivosť súd v zásade posudzuje v konaní o zrušení dočasnej ochrany, keďže okrem niektorých z nich (napr. zapísanie v registri partnerov verejného sektora) nebude táto nepravdivosť zrejmá a súd nie je povinný pri posudzovaní žiadosti aplikovať vyšetrovaciu zásadu. V tomto prípade sa teda nevyžaduje úplné materiálne preskúmanie žiadosti.
Pokiaľ ide o jednotlivé vyhlásenia žiadateľa, kľúčovým je vyhlásenie o súhlase nadpolovičnej väčšiny veriteľov žiadateľa o poskytnutie dočasnej ochrany s poskytnutím dočasnej ochrany. Uvedené vyhlásenie žiadateľa o poskytnutie dočasnej ochrany predpokladá, že podnikateľ vo finančných ťažkostiach sa pokúsi v dobrej viere rokovať s veriteľmi ešte pred podaním žiadosti a ponúkne im aspoň hrubý náčrt predstavy o riešeniach, ktoré mu pomôžu deklarované problémy podniku prekonať. Ako vyplýva z ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b), s dočasnou ochranou musí súhlasiť nadpolovičná väčšina veriteľov žiadateľa počítaná podľa výšky ich pohľadávok, pričom sa vychádza z priebežnej účtovnej závierky, ktorú je žiadateľ povinný zostaviť ku dňu, od ktorého v čase podania žiadosti neuplynulo viac ako 60 dní. Pre počítanie celkového počtu veriteľov sa neprihliada na pohľadávky veriteľov spriaznených pohľadávok, t. j. do celkového počtu veriteľov, ktorí sú oprávnení vyjadriť súhlas s dočasnou ochranou sa nezapočítavajú títo veritelia. Veritelia spriaznených pohľadávok by s najväčšou pravdepodobnosťou súhlasili s poskytnutím dočasnej ochrany a z tohto dôvodu by prihliadanie na ich súhlas pre tento účel mohlo potenciálne ohroziť záujmy nespriaznených veriteľov. Z takto určenej skupiny veriteľov sa následne pre dosiahnutie potrebného kvóra veriteľov neprihliada na veriteľov uvedených v odseku 3 písm. b).
Predkladateľ má záujem o čo najväčšiu transparentnosť vzťahov v podnikateľskom prostredí, a preto nielen žiadateľ, ale aj významnejší veritelia, nad zákonom stanovenú výšku ich pohľadávky, musia byť osobami zapísanými v registri partnerov verejného sektora. V opačnom prípade sa na nich hľadí ako na spriaznené osoby a na ich prípadné súhlasy sa neprihliada. Na základe uvedeného stanovuje sa stanovuje pravidlo, že na dosiahnutie potrebnej väčšiny sa neprihliada na súhlasy veriteľov, ktorých pohľadávky voči žiadateľovi prevyšujú v úhrne 100 000 eur. Na súhlasy takýchto veriteľov sa však bude prihliadať v prípade, že
1. veriteľom je subjekt verejnej správy,
2. veriteľom je subjekt uvedený v § 2 ods. 2,
3. veriteľ je zapísaný v registri partnerov verejného sektora, alebo
4. ide o osobu pri ktorej by sa v registri partnerov verejného sektora uvádzali ako koneční užívatelia výhod štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu partnera verejného sektora (§ 4 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z.) – pri tejto osobe sa nevyžaduje zápis v registri partnerov verejného sektora na účely prihliadania na súhlas podľa § 6 ods. 3 a to najmä z dôvodu že transparentnosť je zabezpečená prísnou osobitnou reguláciou týchto osôb.
O dočasnú ochranu by sa nemal uchádzať ten, u koho sú dôvody na jeho zrušenie ako právnickej osoby a rovnako ten, voči komu už pôsobia účinky insolvenčných konaní. Taktiež nie je zrejme adekvátne poskytovať možnosť žiadať dočasnú ochranu tým subjektom, ktoré nevedia uspokojiť nárok z prevádzky podniku, a v dôsledku toho voči nim prebieha exekučné konanie alebo iné obdobné vykonávacie konanie (napr. daňová exekúcia). To platí obdobne, ak ide o výkon záložného práva, a to bez ohľadu na to, či zálohom je podnik alebo niektorá z jeho súčastí. Aj z toho dôvodu je potrebné špecificky uviesť v návrhu zákona osobitne aj podnik, ako aj veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré sú samozrejme súčasťou podniku. Pokiaľ ide o zádržné právo resp. iné práva s obdobnou povahou ako záložne právo (zabezpečovacie práva), ich účinky sa v tomto prípade nesledujú, keďže môžu mať rôznu povahu a mieru prípadnej publicity.
Ak žiadateľ žiadosťou požaduje, aby v súvislosti s poskytnutím dočasnej ochrany nastúpili jej účinky, pretože potrebuje určitý časový priestor na dokončenie rokovaní z veriteľmi, ktoré vedie v dobrej viere, je adekvátne od neho požadovať, aby na úrovni posledného roka nepoužil vlastné zdroje na rozdelenie medzi akcionárov. Pre prípad, že sa tak stalo, má možnosť vlastné zdroje doplniť (napr. vytvoriť kapitálový fond z príspevkov). Podobne je potrebné pozerať sa na prípady, ak v priebehu posledného roka žiadateľ uskutočnil opatrenia, ktoré by ohrozovali jeho finančnú stabilitu (napr. splnil významný finančný záväzok voči spriaznenej osobe a pod.).
O dočasnú ochranu by mal mať možnosť podnikateľ žiadať len raz za štyri roky; na dočasnú ochranu podľa zákona č. 62/2020 Z.z. v znení neskorších predpisov sa pre tento účel neprihliada.
§ 7
Okrem všeobecných a osobitných náležitostí žiadosti musí žiadateľ k tejto žiadosti pripojiť aj prílohy s požadovaným obsahom, pričom tieto prílohy musia byť predložené prostredníctvom na to určeného formulára (okrem priebežnej účtovnej závierky a písomných súhlasov veriteľov, ktoré môžu byť z povahy veci na rôznych listinách). Ak k žiadosti nie sú požadované prílohy pripojené alebo nie sú podané prostredníctvom formulára, súd na žiadosť nebude prihliadať.
§ 8
Ustanovuje sa, že súd podanú žiadosť preskúma v zásade formálne (materiálny prieskum sa v zásade môže z povahy veci vykonať ex post), čo zodpovedá požiadavke na rýchle súdne konanie, pretože opačný prístup by znamenal právnu neistotu, čo za danej situácie nie je namieste. Ak je žiadosť úplná, súd vydá potvrdenie o poskytnutí dočasnej ochrany a zaeviduje ju v informačnom systéme, a zároveň bezodkladne vykoná opatrenia na publikovanie informácie o poskytnutí dočasnej ochrany v Obchodnom vestníku. Účinky poskytnutej dočasnej ochrany v zásade nastupujú až deň nasledujúci po dni zverejnenia informácie o jej poskytnutí v Obchodnom vestníku, avšak voči tretím osobám pôsobia od okamihu, kedy sa o jej poskytnutí dozvedeli (uvedené pravidlo sa zavádza ako prostriedok ochrany pred nekalými úkonmi, ktoré by potencionálne mohli byť vykonané po publikovaní informácie o poskytnutí dočasnej ochrany v Obchodnom vestníku).
Zákon zavádza tiež špecifický pojem „podnikateľ pod dočasnou ochranou“ tak, aby sa dočasná ochrana nezamieňala s konkurznou terminológiou, ktorá používa pojem „dlžník“. Dočasnú ochranu je potrebné považovať za právny stav podnikateľa, z čoho vyplýva povinnosť uvádzať tento právny stav v obchodnom styku popri obchodnom mene (§ 9 ods. 4 Obchodného zákonníka).
Žiadosť po jej podaní nemožno vziať späť (inak by bol priestor na potenciálnu špekuláciu), teda na takéto späťvzatie súd neprihliada a ak sú splnené podmienky na jej poskytnutie, túto dočasnú ochranu žiadateľovi poskytne. Podnikateľ pod dočasnou ochranou môže následne žiadať o jej zrušenie, a to aj bez udania dôvodu o jej ukončenie (§ 16 ods. 2).
§ 9
Súd pri (v hoci značne formálnom) skúmaní žiadosti môže zistiť, že na sa žiadosť neprihliada, alebo podaná žiadosť nespĺňa náležitosti ustanovené zákonom, resp. sú tu (prima facie) iné skutočnosti, ktoré bránia zaevidovaniu takejto žiadosti. V takomto prípade žiadosť odmietne vydaním potvrdenia o odmietnutí žiadosti. Obdobne ako v iných registračných konaniach na súde sú aj v tomto prípade prípustné námietky, resp. námietka, ktorú môže podať žiadateľ, čo vyplýva z povahy veci, a to v lehote 15 dní od doručenia potvrdenia o odmietnutí žiadosti prostredníctvom na to určeného formulára. O podanej námietke rozhodne sudca. Ďalšie opravné prostriedky proti rozhodnutiu sudcu, resp. proti vydaniu potvrdenia o odmietnutí žiadosti, už prípustné nie sú. Pri nedodržaní formy podania námietky súd na takúto neprihliada a nerozhoduje o nej.
Ak je žiadateľom podaná námietka dôvodná a bola podaná v zákonom ustanovenej lehote prostredníctvom na to určeného elektronického formulára do elektronickej schárnky príslušného súdu, sudca vydá potvrdenie o poskytnutí dočasnej ochrany bezodkladne a zabezpečí publikáciu informácie o poskytnutí dočasnej ochrany pre tretie osoby v Obchodnom vestníku. Aj v tomto prípade platí, že účinky dočasnej ochrany voči tretím osobám pôsobia od okamihu, kedy sa o nej dozvedeli.
V prípade späťvzatia námietky alebo jej nedôvodnosti alebo ak ide o námietku podanú po zákonom ustanovenej lehote (oneskorenú), súd doručí žiadateľovi primerané poučenie o tom, že žiadosť môže podať znova a to tak, že toto poučenie odošle do elektronickej schránky žiadateľa alebo jeho zástupcu aktivovanej na doručovanie. Doručením poučenia žiadateľovi sa konanie končí.
§ 10
Kľúčovým ustanovením pre účely tohto zákona sú účinky poskytnutia dočasnej ochrany. Aj keď účinky sú formálne podobné účinkom konkurzu, materiálne sú značne odlišné, keďže na rozdiel od konkurzu majú brániť potenciálnej vlne vyhlasovania konkurzov, ktoré by začali pôsobiť v značne integrovanej ekonomike ako „domček z karát“. Dočasnú ochranu je potrebné v skutočnosti vnímať ako typ neodkladného opatrenia súdu, ktoré má za cieľ poskytnúť podnikom vo finančných ťažkostiach dostatočný, avšak časovo obmedzený rámec určený pre efektívne naštartovanie a riadenie procesu sanácie dotknutého podniku. Účinky dočasnej ochrany je potrebné vyvažovať a teda nemôžu byť formulované výlučne len na veriteľov. Rovnako dočasná ochrana bude znamenať určité obmedzenia aj pre podnikateľa pod dočasnou ochranou.
K jednotlivým účinkom:
1. Pasívna konkurzná imunita
Dočasná ochrana bráni začatiu konkurzného konania. Inak povedané, poskytnutá dočasná ochrana relatívne bráni tomu, aby sa na podnikateľa pod dočasnou ochranou vzťahovala pôsobnosť predpisov konkurzného práva ohľadom možnosti začať konkurzné konanie vo vzťahu k nemu. Tento účinok však nebráni súdu vyzvať navrhovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu, prípadne návrh odmietnuť. Ide o prípady, kedy ešte nedošlo k účinkom vyhlásenia konkurzu podľa § 14 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“).
2. Aktívna konkurzná imunita
Na podnikateľa pod dočasnou ochranou sa nevzťahuje povinnosť počas dočasnej ochrany podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok. To rovnako platí aj na osoby, ktoré túto povinnosť majú rovnako podľa predpisov konkurzného práva. Typicky štatutárny orgán alebo jeho členovia.
3. Relatívna exekučná imunita
Počas dočasnej ochrany nemožno v exekúcii postihovať veci, práva alebo iné majetkové hodnoty patriace k podniku podnikateľa pod dočasnou ochranou. Rovnako to platí aj vo vzťahu k výkonu rozhodnutí a to jednak štátnymi, ako aj verejnoprávnymi veriteľmi, zahŕňajúc exekučné konania ako aj iné konania o výkon rozhodnutí vedené podľa osobitných predpisov. V tomto prípade však poskytnutie dočasnej ochrany nepôsobí tak, že nemožno začať a viesť exekučné konanie alebo iné vykonávacie konanie a realizovať potrebné procesné úkony, ale v rámci vedeného vykonávacieho konania nemôže byť postihovaný (exekvovaný) podnik a veci, práva alebo iné majetkové hodnoty patriace k podniku, t. j. jeho súčasti.
4. Dočasná nemožnosť výkonu zabezpečovacích práv
Dočasná ochrana má obdobné účinky ako exekučná imunita aj vo vzťahu k výkonu zabezpečovacích práv, ktoré sa vzťahujú na podnik, vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu patriacu k podniku, avšak v prípade výkonu zabezpečovacích práv nemožno ani začať tento výkon a vykonať ho. Je tiež potrebné zvýrazniť, že ide aj o prípady, kedy podnikateľ pod dočasnou ochranou je len záložným dlžníkom pre záložného veriteľa, ktorý zároveň nie je jeho obligačným veriteľom.
5. Obmedzenie započítania spriaznených pohľadávok
Započítanie je úkonom, ktorý môže prispieť k zásadnejším zmenám v skladbe, využití, určení či zmenšení majetku podnikateľa pod dočasnou ochranou, najmä pokiaľ započítací prejav urobí osoba s ním spriaznená. Vzhľadom na uvedené sa obmedzuje rozsah započítania pohľadávky podnikateľa pod dočasnou ochranou, ktorá vznikla po poskytnutí dočasnej ochrany, so spriaznenou pohľadávkou, ktorá vznikla voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou pred poskytnutím dočasnej ochrany a to jednak jednostranne a jednak dohodou s dlžníkom (zmluvné započítanie).
6. Obmedzenie ukončovania zmluvných vzťahov
Modifikujú sa pravidlá pre výpoveď a odstúpenie od zmluvy vrátane práva odoprieť plnenie zo zmluvy v súvislosti s obdobím pred dočasnou ochranou. Presadzuje sa najmä základné pravidlo, podľa ktorého, ak pred poskytnutím dočasnej ochrany bol podnikateľ pod dočasnou ochranou v omeškaní, samotná dočasná ochrana a tiež omeškanie s úhradou starších záväzkov nemôže byť dôvodom pre ukončenie zmluvných vzťahov. Tento účinok je dôležitý s ohľadom na udržanie možnosti prevádzkovať podnik aj počas dočasnej ochrany. Z tohto základného pravidla sú výnimky, pričom k niektorým z nich je možné dospieť výkladom a niektoré z nich sú pre zachovanie právnej istoty výslovne vyjadrené. Je zjavné, že ak už došlo k ukončeniu zmluvy pred poskytnutím dočasnej ochrany, účinky dočasnej ochrany na takúto situáciu nedopadajú. Nie je možno spravodlivo požadovať, aby v súvislosti s týmto účinkom druhá zmluvná strana bezprostredne ohrozila prevádzkovanie svojho podniku, a preto v týchto prípadoch je potrebné ustanoviť výnimku. Druhá zmluvná strana v prípade sporu však bude niesť dôkazné bremeno. Ak by išlo o plnenie, ktoré nemá byť použité v súvislosti s bežnou podnikateľskou činnosťou (napr. firemné motorové vozidlo, ktoré by používala manželka člena štatutárneho orgánu), účinok by nepôsobil rovnako. Je kľúčové trvať na tom, aby za dodaný tovar alebo suroviny po poskytnutí dočasnej ochrany platil podnikateľ pod dočasnou ochranou riadne a včas, a pre prípad, že by sa s úhradou dostal do omeškania, nemal by tento účinok pôsobiť ani pokiaľ ide o starší dlh. Rovnako, je nevyhnutná osobitná úprava vo vzťahu k bankovým zmluvám (ktoré často obsahujú ustanovenia o automatickom ukončení zmluvy) – napr. je potrebné osobitne upraviť právo na vykonanie príkazov na platby do určitej sumy ako aj povinnosť poskytnúť dodatočne primeranú lehotu na plnenie nepeňažnej povinnosti, ktorá je podstatným porušením zmluvy.
7. Spočívanie behu niektorých lehôt
Pri dočasnej ochrane sa voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou pozastavuje najmä plynutie premlčacích dôb, rovnako ako plynutie lehôt pre prípadné uplatnenie nárokov z odporovateľných úkonov.
§ 11
Nástroj dočasnej ochrany by mal slúžiť čestným podnikateľom, ktorí sú pripravení viesť rokovania s veriteľmi v dobrej viere. Preto sa vo vzťahu k nim v súvislosti s dočasnou ochranou zavádzajú a zvýrazňujú viaceré oprávnenia a povinnosti. Po poskytnutí dočasnej ochrany je kľúčové posilniť prevádzkyschopnosť podniku a preto by malo existovať oprávnenie podnikateľa pod dočasnou ochranou uhrádzať (všeobecne) „nový dlh“ pred „starým dlhom“ a z „nového dlhu“ prednostne „nespriaznený nový dlh“. Pôjde však len o „dlh“ v súvislosti s bežnou podnikateľskou činnosťou.
Podnikateľ vo finančných ťažkostiach už po začatí rokovaní s veriteľmi v dobrej viere by mal uprednostňovať spoločný záujem veriteľov pred prípadnými inými záujmami. Počas dočasnej ochrany by bolo taktiež neadekvátne, ak by došlo k použitiu jeho vlastných zdrojov na rozdelenie medzi akcionárov, avšak rovnako je potrebné presadzovať zákaz vrátenia úverov spriazneným osobám.
Dočasná ochrana a usilovanie o ňu by mala pre podnikateľa pod dočasnou ochranou predstavovať tiež záväzok prihlásiť sa k čiastočnému obmedzeniu niektorých majetkových dispozícií. Ide v tomto v tomto prípade z povahy veci o miernejšiu obdobu stand still-u, ktorá je súčasťou insolvenčných predpisov a preto v tejto súvislosti sa používajú prívlastky ako „podstatná zmena“ a taktiež sa nepoužíva referencovanie „bežné úkony“ ale všeobecnejšie vymedzenie „bežnej podnikateľskej činnosti“, čo referencuje viac k obvyklosti („business on regular basis“).
V prípade koncernových štruktúr, kde pôsobia ovládajúce a ovládané osoby sa zmena v skladbe majetku dá dosiahnuť v zásade aj majetkovými dispozíciami v ovládaných osobách. Pri výklade právnych noriem v prostredí Slovenskej republiky sa takmer bezvýnimočne a gramaticky striktne presadzuje tzv. „single entity approach“, a preto zákon výslovne ukladá presadzovať (a to aj proaktívne) pôsobenie obmedzení v súvislosti s dočasnou ochranou aj v ovládaných entitách.
Povinnosti (a aj zodpovednosť) by sa prirodzene mali vzťahovať aj na štatutárny orgán podnikateľa pod dočasnou ochranou a ich pôsobenie by sa malo začínať v podstate už v čase, kedy začalo rokovanie s veriteľmi o súhlase s dočasnou ochranou, keďže je nevyhnutné predpokladať, že podnikateľ vo finančných ťažkostiach s veriteľmi rokuje v dobrej viere.
Následkom porušenia povinností je neúčinnosť úkonov „ex lege“ voči veriteľom. Táto neúčinnosť sa presadzuje v obmedzenej lehote, danej vyhlásením konkurzu na základe návrhu podaného do jedného roka. Neúčinnosť zbavuje správcu povinnosti odporovania pred poňatím dotknutého majetku do súpisu.
§12
Jedným z významných nástrojov, ktorého použitie môže napomôcť sanácii podniku je úverové financovanie. V ustanovení sa definuje pojem úverového financovania, ktoré spočíva v úvere alebo zmluve s obdobnou kauzou (t. j. ekonomickým dôvodom záväzku) a vyjadruje sa tiež okolnosť, že môže ísť o úver zabezpečený, ako aj nezabezpečený. Účelom úverového financovania môže byť len zachovanie prevádzky podniku pod dočasnou ochranou. Dôležitým prvkom úverového financovania je „obvyklosť“ podmienok jeho poskytnutia.
§13
Pri úverovom financovaní by mali mať doterajší zabezpečení veritelia prednostné právo sa na jeho poskytnutí podieľať. Nie je však vylúčené, že o úverové financovanie doterajší veritelia nebudú mať záujem poskytnúť a v takých prípadoch ho môže poskytnúť aj iná osoba. Pre ňu však rovnako platí, že musí ísť o úverové financovanie poskytnuté za obvyklých podmienok. Pri nesplnení takéhoto kritéria nepôjde o úverové financovanie podľa tohto zákona.
§14
Aby existovala motivácia na poskytnutie úverového financovania a teda aj snahy o záchranu podnikov vo finančných ťažkostiach, bude sa uplatňovať pravidlo, že ten, kto na záchranu podnikateľa pod dočasnou ochranou úverové financovanie poskytne, v prípade, ak táto záchrana nebude úspešná, dostane počas nasledujúcich piatich rokov výhodu v podobe rovnakého zaobchádzania, ako zodpovedá inštitútu nového úveru poskytnutého v rámci reštrukturalizácie. Ak je úverové financovanie zabezpečené, tak pôjde o uspokojenie zo zabezpečenia. V ostatných prípadoch každopádne bude požívať absolútnu prioritu voči nezabezpečenému dlhu.
Výhody „lepšej priority“ priority by malo požívať len úverové financovanie, o ktorom je verejne známa informácia o jeho rozsahu, ako aj o subjekte, ktorý ho poskytol. V prípade iného ako veriteľa, ktorého pôsobenie je osobitne regulované, by mala byť zmluva o úverovom financovaní uložená v určenej lehote v zbierke listín podnikateľa pod dočasnou ochranou.
§ 15
Na základe žiadosti sa dočasná ochrana poskytuje na tri mesiace a uplynutím tejto doby sa považuje za ukončenú, ak podnikateľ pod dočasnou ochranou nepožiada o jej predĺženie. Podnikateľ pod dočasnou ochranou môže požiadať súd o jej predĺženie, pričom ak súd takejto žiadosti o predĺženie dočasnej ochrany vyhovie, predlžuje sa na ďalšie tri mesiace. Z uvedeného vyplýva, že maximálna doba poskytnutej a predlženej dočasnej ochrany trvá šesť mesiacov. Podnikateľ pod dočasnou ochranou tak musí požiadať o predĺženie dočasnej ochrany vo vymedzenom časovom období, inak súd na žiadosť o predĺženie dočasnej ochrany nebude prihliadať a súd o nej nerozhoduje. Je potrebné zdôrazniť, že o predĺženie dočasnej ochrany možno žiadať len raz, teda nie je možné žiadať o predĺženie poskytnutej dočasnej ochrany opakovane a jej maximálna dĺžka trvania je šesť mesiacov, pričom opätovne môže byť poskytnutá až po uplynutí 48 mesiacov od jej zániku [§ 16 ods. 5 v spojení s § 6 ods. ods. 1 písm.j)].
Vo vzťahu k náležitostiam a forme podania žiadosti o predĺženie dočasnej ochrany platia ustanovenia o podaní žiadosti, pričom pri predĺžení sa nepožadujú osobitné náležitosti a prílohy tak, ako pri žiadosti (žiadosti o poskytnutie dočasnej ochrany), ale obligatórnou súčasťou žiadosti o predĺženie dočasnej ochrany musí byť vyhlásenie podnikateľa pod dočasnou ochranou, že rokuje s veriteľmi o zmene obsahu záväzkov, o čiastočnom odpustení záväzkov alebo o úverovom financovaní, a taktiež k nej musí byť pripojený súhlas dvojtretinovej väčšiny veriteľov (pre počítanie celkového počtu veriteľov a potrebné počtu na udelenie súhlasu sa uplatňujú rovnaké pravidlá, ako v prípade žiadosti o poskytnutie dočasnej ochrany), ktorý nesmie byť starší ako 30 dní pred podaním žiadosti o predĺženie dočasnej ochrany. Vychádza sa z priebežnej účtovnej závierky zostavenej pri vstupe do dočasnej ochrany (§ 6 ods. 2)
Na predĺženie dočasnej ochrany a na prípadné odmietnutie tejto žiadosti sa aplikujú primerane pravidlá, ktoré platia pri poskytnutí dočasnej ochrany a pri odmietnutí žiadosti o poskytnutie dočasnej ochrany upravené v § 8 a 9.
§ 16
Upravuje sa spôsob zániku dočasnej ochrany. Dočasná ochrana zaniká deň nasledujúci po dni zverejnenia informácie o ukončení dočasnej ochrany súdom. Týmto dňom zanikajú účinky poskytnutej (predĺženej) dočasnej ochrany.
V odseku 2 sa vymedzujú dôvody pre zánik dočasnej ochrany a súdu sa ukladá povinnosť o nich konať bezodkladne. Bezodkladnosť v tomto prípade znamená, že súd zverejní informáciu o tom, že dočasná ochrana bola ukončená ihneď, a v prípade uplynutia lehoty jej trvania (poskytnutej alebo predĺženej dočasnej ochrany) tak musí urobiť najneskôr deň pred uplynutím tejto lehoty (uvedené bude zabezpečené automatizovaným spôsobom).
Typickým dôvodom pre zverejnenie informácie o tom, že dočasná ochrana bola ukončená je uplynutie maximálnych lehôt pre jej trvanie (vrátane predĺženia). Nemalo by sa taktiež brániť tomu, aby podnikateľ pod dočasnou ochranou kedykoľvek žiadal o jej ukončenie (súd dôvody takejto žiadosti neskúma), rovnako tak by sa nemalo brániť ani potrebnému kvóru veriteľov, aby žiadali o jej ukončenie. Návrh zákona taktiež ráta s možnosťou zrušenia dočasnej ochrany, o zrušení ktorej má právomoc rozhodnúť súd.
Ustanovuje sa pravidlo, že podnikateľ, ktorého dočasná ochrana zanikla, nie je oprávnený podať žiadosť o poskytnutie dočasnej ochrany nasledujúcich 48 mesiacov.
§ 17
Dočasná ochrana podľa návrhu zákona by mala skončiť v riešení, ktoré poskytne veriteľom určitú mieru právnej istoty. Preto sa upravujú povinnosti po jej zániku a to najmä povinnosť v určenej lehote uložiť do zbierky listín osobitné vyhlásenie. Ak sa počas dočasnej ochrany našlo riešenie pre finančné problémy podniku v dočasnej ochrane, nemalo by byť pre štatutárny orgán problémom poskytnúť voči veriteľom vyhlásenie o tom, že tento podnikateľ nie je v úpadku. Táto povinnosť z povahy veci nemá zmysel, ak došlo k začatiu insolvenčného konania na návrh podnikateľa, ktorý bol v dočasnej ochrane. Nesplnenie uvedenej povinnosti má za následok prezumpciu zodpovednosti za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu (čl. III bod 1 návrhu zákona).
§ 18
O poskytnutie dočasnej ochrany sa majú právo uchádzať podnikatelia, ktorí ju potrebujú z dôvodu účelu vymedzeného týmto zákonom a pre jej poskytnutie spĺňajú zákonné podmienky ustanovené týmto zákonom. Zákonodarca od nich požaduje určitý spôsob správania sa ešte pred podaním žiadosti o poskytnutie dočasnej ochrany (najmä neoslabenie vlastných zdrojov krytia majetku), od podania žiadosti o poskytnutie dočasnej ochrany, ako aj počas trvania dočasnej ochrany. Práve nesplnenie podmienok na poskytnutie dočasnej ochrany, ako aj porušenie povinností ustanovených týmto zákonom je dôvodom pre to, aby súd, ktorý poskytol dočasnú ochranu rozhodol o jej zrušení dočasnej ochrany.
Zákonnými dôvodmi pre zrušenie poskytnutej dočasnej ochrany súdom je tá skutočnosť, že neexistovali alebo zanikli dôvody vymedzené týmto zákonom na jej poskytnutie alebo ak podnikateľ pod dočasnou ochranou porušil povinnosti vyplývajúce z dočasnej ochrany (napr. počas jej trvania uprednostnil vlastný záujem pred záujmom veriteľov). Konanie o zrušení dočasnej ochrany je v zásade mimosporové konanie, ktoré sa spravidla sa začína na kvalifikovaný podnet kohokoľvek uznesením o začatí konania o zrušení dočasnej ochrany, avšak zákon umožňuje začatie tohto konania na ex offo. Zákon ďalej vymedzuje obligatórne náležitosti kvalifikovaného podnetu, na základe ktorého môže začať konanie o zrušení dočasnej ochrany a formu jeho podania.
Vydané uznesenie o začatí konania o zrušení dočasnej ochrany súd doručuje účastníkovi konania, ktorým je podnikateľ pod dočasnou ochranou a oznamovateľovi kvalifikovaného podnetu, ak sa konanie o zrušení dočasnej ochrany začalo na základe kvalifikovaného podnetu. V uznesení o začatí tohto konania súčasne vyzve podnikateľa pod dočasnou ochranou, aby sa v lehote piatich pracovných dní vyjadril k dôvodom, pre ktoré bolo začaté konanie o zrušení dočasnej ochrany a súčasne osvedčil, teda predložil všetky dôkazné prostriedky, ktoré má k dispozícii, že tieto dôvody sú neopodstatnené a neexistujú dôvody pre zrušene dočasnej ochrany predčasne.
Ako už bolo uvedené, účastníkom konania je len podnikateľ pod dočasnou ochranou. Účastníkom konania o zrušení dočasnej ochrany nie je oznamovateľ kvalifikovaného podnetu, avšak zákon mu priznáva určité procesné práva v tomto konaní, ako je právo na upovedomenie o tom, že bol podaný podnet, ktorý nie je kvalifikovaný, o predložení vyjadrení a dôkazoch podnikateľa pod dočasnou ochranou, právo na doručenie uznesenia o začatí konania o zrušení dočasnej ochrany, právo nazerať do súdneho spisu, predkladať listiny, z ktorých vyplývajú skutočnosti ním tvrdené, navrhovať dôkazy.
Súd o zrušení dočasnej ochrany rozhoduje bezodkladne bez nariadenia pojednávania a len na základe listín a dôkazov, ktoré boli predložené podnikateľom pod dočasnou ochranou, oznamovateľom kvalifikovaného podnetu, prípadne na základe listín, ktoré získal vlastnou činnosťou. Pred samotným rozhodnutím o zrušení dočasnej ochrany, v závislosti od skutkového stavu veci, by si mal súd vyžiadať stanovisko reštrukturalizačného poradcu, ktorý vypracoval nezávislú analýzu udržateľnosti podniku.
§ 19
Pri poskytnutí dočasnej ochrany súd koná len na základe tohto zákona a princípov, na ktorých tento zákon spočíva tak, aby ochrana bola efektívna. Pri zrušení dočasnej ochrany súd koná ako v civilnom mimosporovom konaní, avšak vyšetrovacia zásada je obmedzená. V prípade tohto zákona v zásade nie sú prípustné opravné prostriedky. Pripúšťa sa výlučne námietka proti odmietnutiu dočasnej ochrany.
§ 20
Na účely zabezpečenia ochrany podnikateľov pred následkami šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 sa upravuje vzťah dočasnej ochrany poskytnutej podľa zákona č. 62/2020 Z. z. a dočasnej ochrany poskytnutej podľa tohto zákona. Ak bola podnikateľovi dočasná ochrana poskytnutá podľa zákona č. 62/2020 Z. z. a trvá k 31. decembru 2020 predlžuje sa priamo zo zákona do 31. januára 2021 s účinkami podľa zákona č. 62/2020 Z. z. Uvedené obdobie vytvára priestor pre podnikateľov pod dočasnou ochranou podľa zákona č. 62/2020 Z. z. splniť podmienky na poskytnutie dočasnej ochrany podľa návrhu zákona (najmä získanie potrebného súhlasu veriteľov).
K čl. II
(zákon č. 431/2002 Z. z.)
Návrh zákona v čl. III v ustanovení § 106j upravuje podmienky zmeny malého konkurzu, pričom v tomto prípade dochádza k zrušeniu malého konkurzu a vyhláseniu konkurzu podľa prvej hlavy druhej časti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Samotná zmena malého konkurzu na konkurz štandardný nie je dôvodom na ukončenie účtovného obdobia, ale ustanovuje sa povinnosť zostaviť priebežnú účtovnú závierku.
Čl. III
(zákon č. 595/2003 Z. z.)
K bodu 1 (poznámka pod čiarou)
Poznámka pod čiarou reaguje na začiatok malého konkurzu, od ktorého sa bude odvíjať možnosť zníženia základu dane o neuhradené záväzky, na ktoré daňovník uplatnil § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov.
K bodu 2 (§ 41 ods. 2)
Ide o nevyhnutnú zmenu právnej úpravy v súvislosti s tým, že podľa § 41 ods. 2 zákona o dani z príjmov daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie, v ktorom je daňovník v konkurze, podáva správca konkurznej podstaty. Podľa návrhu zákona však za úpadcu (v malom konkurze) koná voči finančnej správe štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, ktorý bude zároveň zodpovedný za podanie daňového priznania k dani z príjmov. Ide o zosúladenie právnych úprav.
K čl. IV
(zákon č. 7/2005 Z. z.)
K bodu 1 (§ 11a ods. 2)
Dočasná ochrana predstavuje pre dlžníka mimoinsolvenčný rámec, ktorý by mal napomôcť rokovaniu s (pre prevádzku podniku) dôležitými veriteľmi o prípadnom odpustení časti záväzkov resp. o úverovom financovaní. Iní veritelia by po skončení dočasnej ochrany mali dostať aspoň informáciu, či rokovania dospeli k nejakému riešeniu. Dlžník má povinnosť podľa osobitného predpisu, do určitého času po zániku dočasnej ochrany uložiť do svojej zbierky listín vyhlásenie, že nie je v úpadku. Ak sa tak nestane, na účel vyvodenia zodpovednosti sa predpokladá , že povinnosť podať návrh na konkurz nebola splnená včas.
K bodu 2 (§ 19 ods. 4)
Súd po tom, čo pri veriteľskom návrhu na vyhlásenie konkurzu zistí, že sú na vyhlásenie konkurzu predpoklady (okrem posúdenia dostatku majetku, na čo by inak ustanovil predbežného správcu), a sú tiež splnené predpoklady pre vyhlásenie malého konkurzu, súd rozhodne o vyhlásení malého konkurzu. Vyhláseniu malého konkurzu môže však veriteľ brániť tým, že zloží preddavok na náklady konkurzu, keďže by bolo nelogické najprv vyhlasovať malý konkurz, v ktorom do určenej lehoty má právo veriteľ o jeho konverziu (tzv. zmena malého konkurzu).
K bodu 3 (§ 20 ods. 2 a 4)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zavedením preddavku na úhradu nákladov malého konkurzu.
K bodu 4 (§ 24 ods. 4)
So vstupom do konania a nadobudnutím pohľadávky počas konania sa spája významná časť administratívy na konkurznom súde. Je dôvodné nájsť také riešenie, ktoré aspoň v prípadoch nakladania s pohľadávkami štátu, čo je v skutočnosti materiálne viac prevodom ich správy ako zmenou ich veriteľa, administratívnu záťaž zo súdu odoberie. Navrhuje sa preto, aby sa účastníkom konania stala poverená osoba podľa predpisu o pohľadávkach štátu priamo zo zákona a to v nadväznosti na okolnosť, že uzavrie zmluvu podľa osobitného predpisu. Poverená osoba podľa osobitného predpisu bude vykonávať v konaní práva súvisiace s prihlásenou pohľadávkou; postačí túto okolnosť oznámiť správcovi, ktorý vykoná príslušnú zmenu v zozname pohľadávok.
K bodu 5 (§ 43 ods. 2)
Napriek povinnosti správcov používať pri výkone činnosti programové a technické prostriedky schválené ministerstvom, táto povinnosť nie je dodržiavaná a údaje, ktoré majú byť verejnosti prístupné prostredníctvom registra úpadcov často prístupné nie sú. Navrhuje sa teda zvýrazniť, že ide o dôležitú úlohu správcu a nárok na odmenu mu môže vzniknúť najskôr vtedy, keď zabezpečí zverejnenie údajov vedených v tomto registri.
K bodom 7 až 9
§ 106
Novo vystavaná konštrukcia malého konkurzu má za cieľ prispieť k zlepšeniu kľúčových parametrov týkajúcich sa likvidačných konaní, medzi ktoré patria najmä čas inkasa pohľadávky veriteľom (tzv. recovery time) a miera vymáhateľnosti pohľadávky (tzv. recovery rate). Inšpiráciu pre ustanovenia o malom konkurze sú ustanovenia o osobnom bankrote, pričom pôsobnosť správcu smeruje viac k administrátorovi konania, kde riešenie miery uspokojenia jednotlivých veriteľov, ako aj obsah majetkovej podstaty, je viac postavené na iniciatíve veriteľov. Všeobecná a v podstate neobmedzená povinnosť správcu riešiť z úradnej povinnosti rozsah majetkovej podstaty, ako aj „čo najspravodlivejšiu“ mieru uspokojenia pohľadávok veriteľov vedie často k absurdným výsledkom. S ohľadom dopad reálneho výsledku incidenčného sporu na mieru vymáhateľnosti pohľadávky veriteľa, zaznamená veriteľ negatívny efekt. Pri splnení predpokladov najmä podľa § 107aa sa konkurz bude viesť ako malý.
Konkurzné konanie sa v zásade začína na návrh dlžníka, veriteľské návrhy však taktiež nie sú vylúčené. Návrh je potrebné podať prostredníctvom na to určeného formulára a platia naň primerane ustanovenia o náležitostiach návrhu na vyhlásenie veľkého konkurzu.
Navrhovateľ, ktorým je dlžník, je povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie malého konkurzu zaplatiť preddavok na jeho trovy.
§106a
Funkcia štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu je v zásade funkcia dobrovoľná. Obsahom činnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu súvisí významne so správou cudzieho majetku a povinnosti pri správe cudzieho majetku sa zvyknú označovať ako fiduciárne. Patrí medzi ne povinnosť lojality a povinnosť postupu s odbornou starostlivosťou. Z povinnosti lojality je možno vyvodiť, že k zániku funkcie štatutárneho orgánu by (vôľovo) nemalo dôjsť v nevhodnej dobe. Konkurzná situácia ohľadom spravovaného majetku k takýmto nevhodným dobám patrí. Od štatutárneho orgánu a o od členov štatutárneho orgánu sa požaduje aj po vyhlásení konkurzu výkon niektorých činností.
§106b
Na postavenie správcu platia primerane ustanovenia zo štvrtej časti zákona. Ak návrh na konkurz podal likvidátor, ktorý bol už ustanovený náhodne zo zoznamu správcov, nie je zmysluplné a ani hospodárne pre potreby vedenia konkurzu náhodne ustanovovať inú osobu. Správca zisťuje majetkové pomery dlžníka v zásade len z bežne dostupných zdrojov. Veritelia majú však právo preddavkovať správcovi nálady hlbších šetrení majetkových pomerov dlžníka, ktoré je v takom prípade správca povinný uskutočniť. V prípade pochybností majú tiež právo navrhnúť konverziu malého konkurzu na štandardné konanie.
§ 106c
Ustanovujú sa predpoklady, pri splnení ktorých súd vyhlási a vedie konkurz ako malý. Významné je najmä ustanovenie hranice, naviazanej na hodnotu majetku a hodnotu záväzkov úpadcu. Taktiež je zrejmé, že malý konkurz môže byť vedený len vo vzťahu k tomu, koho majetkové pomery z pohľadu vedenia účtovníctva sú priehľadné. Súd nebude rozhodovať o začatí konkurzného konania, ale návrh na vyhlásenie konkurzu vybaví bezprostredne tak, že buď vyhlási konkurz, alebo konanie zastaví (prípadne návrh odmietne). Procesnú formu rozhodnutia zvolí s ohľadom na povahu prekážky, ktorá mu bráni vo vyhlásení konkurzu.
§106d
V malom konkurz je dôvodné, aby sudca, ktorý konanie vedie a bol pre prípad ustanovený náhodným výberom, mal bezprostredne možnosť konanie posúvať dopredu a za tým účelom je potrebné, aby všetky konania, týkajúce sa uspokojovania nárokov z konkurznej podstaty, vrátane sporov ohľadom právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva prihlásených pohľadávok boli v dosahu jeho možností ovplyvnenia ich rýchlosti. Okrem toho sa odstráni nevyhnutnosť pripájania konkurzného spisu a oboznamovania sa s ním inými sudcami vždy nanovo.
§106e
Vymedzuje sa konkurzná podstata, pričom na rozdiel od štandardného konkurzu východiskovo nebude podliehať malému konkurzu majetok, na ktorom viaznu zabezpečovacie práva a to bez ohľadu na to, či záložným dlžníkom je úpadca alebo tretia osoba. Nároky z odporovateľných právnych úkonov nebudú podliehať konkurzu ako prípadná (t.j. potenciálna) konkurzná podstata. Inak to bude len v prípade zmeny (konverzie) malého konkurzu na štandardný konkurz.
Keďže majetok na ktorom viaznu zabezpečovacie práva konkurzu nepodlieha, je potrebné zvýrazniť pravidlo, že výkonu zabezpečovacieho práva nebude na prekážku prípadný výmaz dlžníka z obchodného registra. V tomto prípade sa použije osobitný spôsob doručovania.
§106f
Pozícia správcu v malom konkurze by mala byť orientovaná viac na funkciu administrátora konania. Malý konkurz sa vyhlási len za predpokladu, že dlžník má ustanovený štatutárny orgán. Počas malého konkurzu na správcu neprejdú všetky funkcie štatutárneho orgánu, ale len tie, ktoré sú potrebné pre postup v konaní. V ustanovení sa vymedzuje pre právnu istotu pôsobnosť štatutárneho orgánu dlžníka, ktorá zahŕňa aj vedenie účtovníctva, či riešenie ukončovania pracovných pomerov prípadných zamestnancov. V neposlednom rade štatutárny orgán koná za úpadcu aj voči orgánom finančnej správy, či správy sociálneho, zdravotného zabezpečenia a orgánom verejnej moci to bez ohľadu, či ide o konania začaté pred vyhlásením konkurzu alebo po vyhlásení konkurzu.
§106g
Právna úprava odporovateľnosti sa odkláňa od riešenia v štandardnom konkurze. Uplatnenie odporovacieho práva prináleží veriteľovi. Ak sa pre využitie tohto práva rozhodne, nepôjde o spor súvisiaci s konkurzom, avšak môže využiť jednotlivé skutkové podstaty odporovateľnosti tak ako by ich inak (t.j. v prípade štandardného konkurzu) mohol využiť správca. To platí aj na použitie spätých lehôt ako aj na vymedzenie okruhu spriaznených osôb.
Tomu veriteľovi, ktorý odporovacie právo uplatní najskôr by mala by byť poskytnutá výhoda a teda jeho nárok by mal byť upokojený skôr ako nároky tých, ktorí uplatnili odporovacie právo neskôr. Toto pravidlo priority sa presadí len, ak nepôjde o zámerné konanie dlžníka s niektorým veriteľom za účelom poškodenia iných veriteľov.
§ 106h
Všeobecne sa upravuje primeranosť použitia niektorých ustanovení zo štvrtej časti zákona, zahŕňajúc ustanovenia o nakladaní s majetkovou podstatou, inými účinkami vyhlásenia konkurzu, ale aj ustanovenia o zrušení konkurzu.
Je potrebné zvýrazniť, že veriteľ má právo v prípade, že preddavkuje náklady šetrení správcu, získať o majetkových pomeroch dlžníka ako aj o prípadných odporovateľných úkonoch viac informácií.
§106i
Konkurz v prípade malého konkurzu je likvidačným konaním, pričom niet záujmu pokračovať v prevádzke podniku. Preto sa zavádza účinok jeho vyhlásenia, ktorý zahŕňa zánik oprávnení na výkon podnikateľskej a inej činnosti priamo zo zákona. Podľa § 57 ods. 1 písm. i) môže aj osobitný zákon ustanoviť prípady, kedy zaniká živnostenské oprávnenie. Pre ukončenie zmlúv súvisiacich s podnikateľskou činnosťou sa primerane použije ustanovenie § 167d.
§106j
Aj keď sa konkurz začal viesť ako malý, mala by existovať možnosť pre veriteľov do presne stanovenej doby zvážiť, či nie je potrebné malý konkurz viesť ako štandardný konkurz. Predpokladom na takýto postup je najmä zloženie preddavku na úhradu nákladov konkurzu vyhlasovaného podľa prvej hlavy. Úkony uskutočnené správcom počas malého konkurzu by tým už nemali byť dotknuté a pôvodný správca by mal byť ustanovený ako správca v takomto „zmenenom“ konkurze. Veritelia, ktorí sa prihlásili, sa už opätovne prihlasovať nemusia. Ak ich pohľadávky boli zistené, nemali by byť popreté tými, ktoré svoje popieracie právo už mohli využiť. V ostatnom sa od vyhlásenia veľkého konkurzu bude v konaní postupovať tak, akoby išlo o nový konkurz s tým, že správca uskutoční všetky úkony nanovo, vrátane zvolania prvej schôdze veriteľov, či povinných zverejnení.
§ 106k
Oproti zodpovednostným mechanizmom, pôsobiacim vo veľkom konkurze sa navrhuje vystavať osobitný model zodpovednosti, ktorý bude zohľadňovať dĺžku obdobia, v ktorom dlžník vykazoval záporné vlastné imanie. Pokuta bude mať povahu poriadkovej pokuty a bude príjmom štátneho rozpočtu. Konať o pokute bude súd z úradnej povinnosti.
§ 107
Štatutárny orgán úpadcu alebo jeho členovia majú počas malého konkurzu niektoré povinnosti, ktorých výkon je potrebné zabezpečiť. Pre prípad, že svoje povinnosti neplnia riadne, môže byť na návrh rozhodnuté o ich vylúčení. To znamená, že v nasledovných troch rokoch sa im zamedzuje pôsobiť v zákonom vymedzenom rozsahu v obchodných spoločnostiach alebo družstvách zapísaných v obchodnom registri.
K bodom 6 a 10
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s rozdelením desiatej hlavy na dva oddiely.
K bodu 11 (§ 119 ods. 4)
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zavedením osobitných pravidiel pre účastníctvo poverenej osoby podľa osobitného predpisu aj v reštrukturalizačnom konaní.
K bodu 12 (§166h ods. 1)
Podľa ustanovení o malom konkurze sa spresňuje, že veriteľ môže aj pri konkurze fyzickej osoby podľa štvrtej časti uplatniť skutkové podstaty odporovateľnosti podľa insolvenčných predpisov.
K bodu 13 (§ 166j ods. 1)
Je v zásade procesne komplikované vytvoriť predpoklady pre riešenie „spoločného konkurzu manželov“. Prinajmenej by však právna úprava mala preferovať, pokiaľ je to čo i len trochu možné, aby manželia mali pre účely osobného bankrotu rovnakého správcu.
K bodu 14 (§ 176 ods. 5)
Rozširuje sa okruh subjektov pri úprave konkurzu finančných inštitúcií z dôvodu, že osobitné predpisy majú pre prípad, že by sa dostali do finančných problémov, osobitné postupy (napr. zákon č. 371/2014 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 90/2016 Z. z. v znení neskorších predpisov), pričom ide o zosúladenie právnych úprav.
K bodu 15 (§ 204)
V súvislosti s navrhovanými zmenami je potrebné doplnenie splnomocňujúcich ustanovení. Rozsah základných šetrení správcu by mal byť ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom ministerstva.
K bodu 16 (§ 206k)
Navrhujú sa prechodné ustanovenia. V zásade platí, že konania začaté pred účinnosťou zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Výnimkou z tohto pravidla je posudzovanie veriteľského návrhu v stave, kedy súd zvažuje ustanovenie predbežného správcu, ale (po účinnosti zákona) zistí, že sú tu predpoklady na malý konkurz a taktiež účastníctvo v konaní poverenej osoby.
K čl. V
(zákon č. 563/2009 Z. z.)
V Daňovom poriadku je ustanovené, že v konkurznom konaní koná za úpadcu konkurzný správca a z návrhu zákona vyplýva, že v prípade malého konkurzu koná štatutár, čo je potrebné upraviť aj v Daňovom poriadku a zosúladiť právnu úpravu.
K čl. VI
(zákon č. 62/2020 Z. z.)
Dočasná ochrana podľa zákona č. 62/2020 Z. z. predstavovala časovo obmedzený nástroj do konca roka 2020, vzhľadom k uvedenému je potrebné uvedené ustanovenia vypustiť.
K čl. VII
(Účinnosť)
Účinnosť predkladaného návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2021 z dôvodu, že návrh zákona bezprostredne nadväzuje na právnu úpravu dočasnej ochrany podľa zákona č. 62/2020 Z. z., ktorá je časovo obmedzená do 31. decembra 2020 a z dôvodu nevyhnutnej potreby prijatia opatrení potrebných na prekonanie ekonomickej a sociálnej krízy vyvolanej pandémiou COVID-19, ako aj na zlepšenie kvality podnikateľského prostredia.
V Bratislave, 30. septembra 2020
Igor Matovič v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Mária Kolíková v. r.
ministerka spravodlivosti
Slovenskej republiky