Utorok, 23. apríl 2024 | meniny má Vojtech , zajtra Juraj
Svetový deň kníh a autorských práv
Predplatné
Utorok, 23. apríl 2024 | meniny má Vojtech , zajtra Juraj
Svetový deň kníh a autorských práv
TlačPoštaZväčšiZmenši

419/2020 Z. z.

najpravo.sk • 3.1. 2021, 18:28

DÔVODOVÁ SPRÁVA

 

A. Všeobecná časť

 

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 4/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace september až december 2020 s cieľom vykonať transpozíciu niekoľkých právnych predpisov Európskej únie upravujúcich oblasť energetickej efektívnosti.

 V rokoch 2018 a 2019 bol vydaný súbor vzájomne prepojených ôsmych legislatívnych dokumentov v oblasti energetiky pod názvom „Čistá energia pre všetkých Európanov“ (ďalej len „zimný energetický balíček“). Zimný energetický balíček zásadným spôsobom transformuje energetické prostredie v rámci Európskej únie so zámerom napĺňať strategické ciele Európskej únie v oblasti klimatickej a energetickej politiky do roku 2030. Jednou z piatich dimenzií zimného energetického balíčka je aj problematika energetickej efektívnosti. V tejto oblasti bolo dohodnuté dosiahnuť na úrovni Európskej únie podľa ambiciózneho scenára zníženie energetickej spotreby o 32,5 % do roku 2030. Zimný energetický balíček obsahuje viaceré právne predpisy týkajúce sa energetickej efektívnosti, ktoré sú predmetom predloženého návrhu zákona.  

V oblasti energetickej efektívnosti bolo v priebehu rokov 2018 a 2019 schválených viacero zmien smernice 2012/27/EÚ v nasledovných právnych predpisoch:

  • Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018),
  • Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018),
  • Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019),
  • Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018),
  • Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/826 zo 4. marca 2019, ktorým sa menia prílohy VIII a IX k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ o obsahu komplexných posúdení potenciálu efektívneho vykurovania a chladenia (Ú. v. EÚ L 137, 23.5.2019).

Návrhom zákona sa prioritne transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, ktorou sa upravujú ciele úspor energie a národné príspevky k cieľom energetickej efektívnosti, ich stanovenie, monitoring a reportovanie, s prioritným zameraním na plnenie cieľov energetickej efektívnosti v roku 2030 a neskôr.

Návrhom zákona sa taktiež ustanovujú pravidlá pre faktor primárnej energie pre elektrinu na stanovenie úspor energie a upravujú sa pravidlá v oblasti energetických auditov v nadväznosti na požiadavky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013, ako i v súlade s aktuálnymi poznatkami z aplikačnej praxe.

Súčasťou návrhu je aj transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2018/844, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, do právneho poriadku Slovenskej republiky v rozsahu pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Týka sa úpravy pravidiel pravidelnej kontroly vykurovacích systémov a klimatizačných systémov s celkovým inštalovaným výkonom vyšším ako 70 kW. Upravuje sa pravidelnosť, rozsah, obsah a postup kontroly, ako aj prípady, kedy kontrolu nebude potrebné vykonať. Taktiež sa upravujú definície vykurovacích a klimatizačných systémov.

Návrhom zákona sa ďalej zrušuje požiadavka na vypracovanie dlhodobej stratégie obnovy budov, upravuje sa povinnosť inštalácie individuálnych meracích zariadení v budovách aj pre nové budovy, digitalizácia  meradiel v teplárenstve, zavádza sa ekonomicky a technicky podmienená povinnosť pre nebytové budovy s inštalovaným výkonom vykurovacích a klimatizačných systémov vyšším ako 290 kW mať nainštalovaný systém automatizácie a riadenia budovy a zjednodušuje sa právna úprava v súvislosti s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2019/826 zo 4. marca 2019, ktorým sa menia prílohy VIII a IX k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ o obsahu komplexných posúdení potenciálu efektívneho vykurovania a chladenia. Návrhom zákona sa taktiež plnia požiadavky na goldplating.

Návrhom zákona sa taktiež dopĺňajú transpozičné prílohy zákona č. 250/2012 Z. z.                      o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a zákona č. 251/2012 Z. z.                              o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na účel preukázania transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/692 zo 17. apríla 2019, ktorou sa mení smernica 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (Ú. v. EÚ L 117, 3.5.2019).

Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy. Návrh zákona má pozitívny vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona nemá vplyv na manželstvo rodičovstvo a rodinu

            Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2021.

 

B. Osobitná časť

 

K Čl. I

K bodu 1

Do poznámky pod čiarou sa vkladá slovo „Napríklad“, čím sa osobitne zdôrazňuje informatívny charakter poznámky pod čiarou vo vzťahu k technickej norme. Tým sa dosiahne súlad s priamo účinným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 o európskej normalizácii, v ktorom sa norma definuje ako technická špecifikácia prijatá uznaným normalizačným orgánom, s ktorou súlad nie je povinný. Riešenie obsiahnuté v technickej norme má byť len jednou z možností ako dosiahnuť súlad s právnym predpisom, nie jediným. Technické normy sa považujú za minimálne odporúčané technické riešenie a ich dodržanie zabezpečuje používateľovi splnenie požiadaviek, ktoré z nich vyplývajú. Podľa § 3 ods. 10 zákona č. 60/2018 Z. z. o technickej normalizácii dodržiavanie slovenskej technickej normy alebo technickej normalizačnej informácie je dobrovoľné.

K bodu 2

Dopĺňa sa definícia spoločných priestorov budovy na účely tohto zákona.

Dopĺňa sa definícia faktora primárnej energie pre elektrinu na účely vykazovania úspor energie z opatrení využívajúcich primárnu energiu pre potreby tohto zákona v súlade s požiadavkami transpozície. V súvislosti s faktorom primárnej energie pre elektrinu je doplnená aj definícia samotnej primárnej energie, ktorá je významná práve z dôvodu využívania faktora primárnej energie ako čísla, ktoré by malo vyjadrovať účinnosť premeny energie pri výrobe elektriny.

Taktiež je doplnená definícia súboru údajov pre monitorovací systém, ktorá je potrebná na zabezpečenie dostatku informácií potrebných pre vykázanie plnenia cieľov energetickej efektívnosti, a to najmä povinného cieľa u konečného spotrebiteľa (čl.7 smernice 2012/27/EÚ). Tento cieľ sa musí vykazovať v množstve dosiahnutých úspor energie vypočítaných a doložených na úrovni jednotlivých opatrení energetickej efektívnosti na strane konečnej energetickej spotreby, s možnosťou doplnenia využívania obnoviteľných zdrojov energie a ich úspor v primárnej energetickej spotrebe a úspor energie pri spotrebe energetického sektora. V zákone sa tiež upravuje podpora vykazovania národného príspevku k cieľu energetickej efektívnosti Európskej únie do roku 2030, ku ktorému je potrebné zabezpečiť dostatočné informácie o primárnej energetickej spotrebe a konečnej energetickej spotrebe Slovenskej republiky.

K bodu 3

Spresňuje sa poznámka pod čiarou odkazujúca na definíciu veľkého podniku tak, aby bola v súlade s požiadavkami smernice a eurokonformným výkladom práva. Tým sa predíde nedorozumeniam spojeným s možnosťou identifikácie veľkého podniku, najmä v súvislosti s prepojenými podnikmi a podnikmi s účasťou verejného subjektu.

 

K bodu 4

Nahrádza sa znenie § 4 upravujúce výpočet faktora primárnej energie pre elektrinu na účely vykazovania úspor energie, ktorý podľa prílohy I a poznámky pod čiarou č. 4 smernice (EÚ) 2018/2002 umožňuje členským štátom vytvoriť vlastný legislatívne ustanovený výpočet tohto faktora na základe skutočných údajov, nastavený v súlade s reálnym energetickým mixom pri výrobe elektriny, alebo použiť univerzálny faktor pre Európsku úniu vo výške 2,1. V podmienkach Slovenskej republiky sa vyrába elektrina vo vysokej miere (78%) bezuhlíkovou technológiou, ktorej podiel sa bude v budúcnosti ešte zvyšovať z dôvodu podpory rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a jadrovej energie. Preto je potrebné mať možnosť zohľadňovať zmeny energetického mixu pri výrobe elektriny, ktoré sa pretavia do úpravy výšky faktora primárnej energie pre elektrinu. Energetický mix na výrobu elektriny v roku 2018 sa skladal z 54,7% jadrovej energie, 22% fosílnych palív a 23,3% obnoviteľných zdrojov energie. Pri zmene energetického mixu v elektrine dochádza k zmene účinnosti premeny energie na elektrinu v závislosti od technológie výroby elektriny, účinnosti výroby elektriny a jednotlivých palív a zdrojov primárnej energie. Na základe vyššie uvedeného rozdelenia je dôležité posudzovať premenu energie na elektrinu čo najrealistickejšie. Preto faktor primárnej energie pre elektrinu zohľadňuje energetický mix v elektrine za predchádzajúci kalendárny rok.

 

Podobné zmeny energetického mixu a zlepšovania energetickej účinnosti premeny energie sa predpokladajú aj pri iných palivách v rámci celkového energetického mixu Slovenskej republiky, ktorý sa pravdepodobne bude meniť v dôsledku požiadaviek európskej legislatívy. Rozdiel 1,1% zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie v teple každoročne spôsobí významnú zmenu v používaných technológiách, a tým i v účinnostiach premeny primárnej energie na konečnú energiu, čo spôsobí zmenu ostatných faktorov primárnej energie. Vzhľadom na pravidelné zlepšovanie technológií na výrobu tepla, teplej vody a chladu, je potrebné aktualizovať tento údaj na pravidelnej niekoľkoročnej báze. To si vyžaduje špecifický prístup pri určovaní faktorov primárnej energie a zavedenie jednotného metodického postupu pri výpočte faktorov primárnej energie, výber systémových hraníc a stanovení pravidiel, ktoré sa použijú na ich určenie alebo výpočet.

 

V oblasti výroby tepla, teplej vody a chladu sa často jedná o špecifické technológie výroby, a teda je potrebné poznať faktory primárnej energie pre základné technológie a základné primárne energetické nosiče, z ktorých sa teplo, teplá voda a chlad vyrábajú. Je to odlišný prístup ako v prípade výroby elektriny, a to z dôvodu individuálneho využívania špecifickej technológie na výrobu tepla, teplej vody a chladu. 

 

Zrušuje sa pôvodný obsah § 4 týkajúci sa

 

K bodu 5

V § 5 ods. 1 sa upravujú povinnosti pre Slovenskú republiku pri stanovovaní cieľov energetickej efektívnosti, národných cieľov a národných príspevkov v súlade s požiadavkami smernice (EÚ) 2018/2002 a nariadenia (EÚ) 2018/1999. Upravuje sa cieľ úspor energie u konečného spotrebiteľa podľa novej smernice vo výške 0,8% z konečnej energetickej spotreby. Kumulácia úspor energie sa počíta z rozsahu obdobia 10 rokov (namiesto pôvodných 7 rokov v období rokov 2014 až 2020). Preto je ročná kumulatívne prepočítaná úspora až 55-násobná voči ročnému cieľu úspor energie u konečného spotrebiteľa. Detaily stanovenia cieľa sú už uvedené v integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne na roky 2021 až 2030 schválenom vládou SR 11. decembra 2019. 

 

Ruší sa povinnosť vypracovať akčný plán energetickej efektívnosti, ktorý je nahradený integrovaným národným energetickým a klimatickým plánom vypracúvaným podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999. Taktiež sa ruší povinnosť vypracovať ročnú správu energetickej efektívnosti a obsah tejto ročnej správy z dôvodu zrušenia článku 24 smernice (EÚ) 2012/27/EU nariadením (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej únie a zmene klímy.

 

K bodu 6

Dopĺňajú sa náležitosti zohľadňované pri stanovovaní cieľov a príspevkov Slovenskej republiky, ktoré sú kombináciou požiadaviek transponovanej smernice a článku 6 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a preto je potrebné ich uviesť v návrhu zákona.

 

Rozširuje sa princíp zabezpečenia započítateľnosti úspor energie do nových cieľov a národných príspevkov tak, aby sa zamedzilo dvojitému započítaniu úspor pri kombinovaní viacerých opatrení energetickej efektívnosti.

 

Dopĺňa sa zákonné splnomocnenie pre Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky zabezpečovať plnenie povinností, ktoré ukladá Slovenskej republike nariadenie (EÚ)  2018/1999 v oblasti energetickej efektívnosti.

 

K bodu 7

Ruší sa odsek 5 v § 5, ktorý je v rámci právnych predpisov Európskej únie presunutý do nariadenia (EÚ) 2018/1999 z dôvodu zmeny posudzovania stanovenia cieľov energetickej efektívnosti.

 

K bodu 8

V § 6 ods. 1 sa upravuje požiadavka na vypracovanie komplexného posúdenia vykurovania a chladenia v súlade so zmenami v smernici (EÚ) 2012/27/EU, ktoré sú ustanovené v delegovanom nariadení (EÚ) 2019/826. Toto nariadenia obsahuje konkrétne požiadavky na komplexné posúdenie a jeho obsah, preto nie je potrebné uvádzať v zákone detailný obsah a požiadavky na komplexné posúdenie.

 

Obsah komplexného posúdenia potenciálu vykurovania a chladenia bol zároveň rozšírený o požiadavky na dlhodobé plánovanie a komplexný pohľad na oblasti tepla a chladu v členskom štáte. Keďže nariadenie už ustanovuje obsah komplexného posúdenia, zjednodušujú sa aj ďalšie odseky v § 6.

 

K bodu 9

V § 6 sa rušia odseky 2, 5 a 6 v súlade so zmenami v smernici na základe delegovaného nariadenia (EÚ) 2019/826, ktoré už ustanovuje obsah komplexného posúdenia vykurovania a chladenia. Zrušením týchto odsekov sa odstraňuje legislatívna duplicita. Delegované nariadenie zároveň rozširuje požiadavky na komplexné posúdenie.

 

K bodu 10

V § 8 ods. 2 sa upravujú pravidlá pre dobrovoľnú dohodu po roku 2020, čo umožnila smernica (EÚ) 2018/2002 v rámci rozšírenia a aktualizácie požiadaviek na cieľ úspor energie u konečného spotrebiteľa. Úprava umožňuje pokračovanie v realizácii programu dobrovoľných dohôd aj po roku 2020 na akúkoľvek dobu.

 

K bodu 11

V § 8 sa vypúšťa odsek 3. Upravujú sa pravidlá pre dobrovoľnú dohodu po roku 2020 podľa novej smernice.

 

K bodu 12

Ruší sa § 9 o dlhodobej stratégii obnovy budov, ktorý sa transpozíciou smernice (EÚ) 2018/844 presúva do zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 13

Dopĺňa sa legislatívna skratka v súvislosti s vypustením § 9.

K bodu 14

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením § 9.

K bodu 15

V § 11 ods. 1 sa mení posudzovanie povinnosti vybaviť vykurovací systém automatickou reguláciou parametrov teplonosnej látky na každom tepelnom spotrebiči v závislosti od teploty vzduchu vo vykurovaných miestnostiach s dlhodobým pobytom osôb pre budovy s celkovou podlahovou plochou nad 1000m2, ktoré majú nainštalovaný systém ústredného teplovodného vykurovania alebo spoločnú prípravu teplej vody.

 

V existujúcich budovách by sa mala zvážiť inštalácia samoregulačných zariadení na individuálnu reguláciu teploty v každej miestnosti alebo, ak je to odôvodnené, v určenej vykurovanej časti jednotky budovy, kde je to ekonomicky realizovateľné, napríklad kde sú náklady nižšie ako 10 % z celkových nákladov na nahradenie zariadení na výrobu alebo dodávku tepla.

 

Pri výmene zariadenia na výrobu tepla alebo dodávku tepla je potrebné vykonať ekonomické a technické hodnotenie. Ak bude hodnotenie v oboch parametroch pozitívne, bude potrebné vykonať aj samotnú inštaláciu predmetných zariadení. Výmenou sa rozumie nahradenie zariadenia na výrobu alebo dodávku tepla novým zariadením v rámci modernizácie zariadenia, obnovy zariadenia, alebo významnej obnovy zariadenia. Musí však dôjsť k fyzickému nahradeniu zariadenia iným zariadením. V súčasnom znení zákona je inštalácia meračov už ustanovená ako povinná najneskôr k 31. decembru 2017, preto sa pri tejto úprave jedná skôr o doplnenie detailov v súlade s úpravami v smernici, ako o ustanovenie novej povinnosti.

 

K bodu 16

Zjednocuje sa požiadavka na poskytovanie súboru údajov do monitorovacieho systému energetickej efektívnosti. Obsahovo súbor údajov zostáva rovnaký, t. j. zostáva požiadavka na poskytovanie informácie o spotrebe energie pre budovy s celkovou podlahovou plochou nad 1000 m2. Pribudla však požiadavka reportovať o plnení povinností podľa § 11 ods. 1, ktorých príspevok k plneniu cieľa energetickej efektívnosti je potrebné vyčísliť, nakoľko sa jedná o opatrenia, ktoré sa reportujú do cieľa úspor energie u konečného spotrebiteľa podľa požiadavky z nariadenia 2018/1999 a informácia o stave inštalácie systému automatizácie a riadenia v nebytovej budove podľa nového odseku 8 v § 11.

 

K bodu 17

Dopĺňa sa odkaz na nové povinnosti uvedené v odseku 8.

 

K bodu 18

Dopĺňajú sa nové odseky v § 11 obsahujúce povinnosť pre nebytové budovy s celkovým inštalovaným výkonom vykurovacieho zariadenia nad 290 kW alebo klimatizačného zariadenia s celkovým inštalovaným výkonom nad 290 kW mať nainštalovaný systém automatizácie a riadenia budovy. Táto povinnosť je podmienená funkčnou uskutočniteľnosťou a ekonomickou a technickou vhodnosťou takejto inštalácie, ktorá sa preukáže buď energetickým auditom alebo v správe, ktorá tvorí prílohu k energetickému certifikátu budovy.

 

Verejné budovy s celkovou podlahovou plochou nad 250 m2 musia mať vydaný energetický certifikát budovy, ktorý by sa mal obnoviť v roku 2025, kedy je aj ustanovená povinnosť inštalácie predmetného systému v dotknutých nebytových budovách. V novej rozšírenej definícií technického systému budovy v smernici 2018/844 sú tieto systémy súčasťou technického systému budovy a teda je potrebné posúdiť, či sú v budove nainštalované. Preto je umožnené vykonať posúdenie inštalácie daného systému pri obnovovaní energetického certifikátu verejnej budovy, čím bude splnená povinnosť, vyplývajúca zo smernice, reálne sa zaoberať takýmto systémom vo verejnej budove.

 

Pri novej nebytovej budove, ktorá bude mať navrhnutý vykurovací alebo klimatizačný systém s výkonom väčším ako 290 kW, je vhodné takéto posúdenie vykonať už počas projektu nebytovej budovy a v prípade pozitívneho ekonomického a technického hodnotenia vybaviť navrhovanú nebytovú budovu automatickým a riadiacim systémom s požadovanými funkcionalitami.

 

Je vhodné, aby už súčasné projekty nebytových budov počítali s touto povinnosťou, účinnou od roku 2025. Preto sa ustanovuje, že vyhodnotenie by malo byť súčasťou správy vydávanej súčasne s energetickým certifikátom budovy. Pre nové budovy sa energetický certifikát budovy vydáva pred kolaudáciou budovy. 

V navrhovanom odseku 10 sa dopĺňa požiadavka na inštaláciu možnosti využívania diaľkového odpočtu na merače tepla. V súlade s požiadavkou smernice (EÚ) 2018/2002 je táto povinnosť podmienená ekonomickou efektívnosťou a technickou vhodnosťou takejto úpravy, ktorú by mal vykonať vlastník budovy v prípade, ak sa jedná meracie zariadenia v jeho vlastníctve. V zákone č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike je povinnosť inštalácie určených meradiel a pomerových rozdeľovačov nákladov v budove stanovená pre tie budovy, ktoré majú celkovú podlahovú plochu väčšiu ako 500 m2, čo je zohľadnené aj v tomto ustanovení.

K bodu 19

Upravujú sa požiadavky na odbornú spôsobilosť energetického audítora s prihliadnutím na zahraničného audítora. Zjednodušuje sa výkon skúšky a aktualizačnej odbornej prípravy energetického audítora.

K bodu 20

Upravujú sa požiadavky na odbornú spôsobilosť energetického audítora s prihliadnutím na zahraničného audítora. Zjednodušuje sa výkon skúšky a aktualizačnej odbornej prípravy energetického audítora.

Posúdenie splnenia podmienok vykoná skúšobná komisia, ktorej právomoci sa o tento bod upravia na základe splnomocňovacieho ustanovenia vo vyhláške Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 319/2015 Z. z.

K bodu 21

Legislatívno-technická úprava - posun pôvodného odseku 14 a jeho obsahové prepojenie s novými ustanoveniami.

K bodu 22

Upravujú sa podmienky výkonu činnosti energetického audítora tak, aby mohol energetický audit v Slovenskej republike vykonávať aj energetický audítor zo zahraničia, ktorý spĺňa obdobné podmienky na odbornú spôsobilosť a na rozsah energetického auditu.

K bodu 23

Upravuje sa výkon energetického auditu organizáciou v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, t. j. Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou, v súlade so smernicou (EÚ) 2012/27/EU, a to v prípade potreby vykonania špecifického energetického auditu. Upravujú sa podmienky výkonu činnosti energetického audítora v prípade vykonávania činnosti viacerými energetickými audítormi.

K bodu 24

Upravuje sa povinnosť zabezpečenia vykonania energetického auditu podľa skúseností z praxe. V prípade zavedenia systémov energetického manažérstva ISO 50001 a systémov environmentálneho manažérstva ISO 14001 sa navrhuje spresnenie zákona vo forme výslovného ustanovenia možnosti inštalácie takéhoto systému bez paralelnej povinnosti vykonania energetického auditu. Zároveň sa podnikom so zavedenými predmetnými systémami ISO v súlade so Smernicou (EÚ) 2012/27/EÚ spresňuje povinnosť reportovať nahradenie energetického auditu systémom ISO do monitorovacieho systému energetickej efektívnosti špecificky podľa súboru údajov.

Taktiež sa odstraňuje povinnosť vypracúvať súhrnný informačný list ako duplicitný dokument, ktorý je nahradený súborom údajov do monitorovacieho systému energetickej efektívnosti. Týmito opatreniami sa znižuje administratívna náročnosť pri zavedenom systéme energetického auditu.

Odporúčame uzatvorenie dohody medzi energetickým audítorom a podnikom, z ktorej bude zrejmé, ktorý subjekt zašle súbor údajov do monitorovacieho systému, alebo zaviesť aspoň kontrolný mechanizmus zaslania týchto údajov. Je možné vytvoriť aj spätnú odpoveď v monitorovacom systéme energetickej efektívnosti, ktorý by informoval veľký podnik a audítora súčasne o zaslaní súboru údajov do monitorovacieho systému energetickej efektívnosti a tým aj o splnení povinnosti zaslať údaje.

K bodu 25

Vypúšťa sa § 15 ods. 7 a 8 v nadväznosti na zrušenie vypracovania Akčného plánu energetickej efektívnosti. Povinnosť hodnotenia systému energetickej služby je zachovaná, ale bude sa vykonávať v súlade s pravidlami uvedenými v nariadení (EÚ) 2018/1999.

K bodu 26

V § 19 ods. 8 sa zjednodušuje požiadavka na aktualizačnú odbornú prípravu pre odborne spôsobilú osobu na poskytovanie garantovanej energetickej služby.

K bodu 27

V § 19 ods. 12 sa upravuje možnosť vedenia zoznamu odborne spôsobilých osôb pre organizáciu v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru), keďže táto organizácia vykonáva skúšky odbornej spôsobilosti.

 

K bodu 28

V § 20 sa dopĺňa povinnosť pre organizáciu v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru) informovať  o možnostiach nahradenia kotlov na fosílne palivá inými udržateľnejšími a efektívnejšími alternatívami. Pod efektívnejšou alternatívou je možné rozumieť rôzne iné palivá, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu, ako napríklad obnoviteľné zdroje energie, alebo aj zemný plyn pri nahradení uhlia alebo vykurovacieho oleja. Nejde však iba o zmenu palivovej základne, ale je možné riešiť aj problematiku zmeny celej technológie vykurovania a prípravy teplej vody na inú efektívnejšiu technológiu, ako je napríklad kotol na spaľovanie palív.  

K bodu 29

Upravuje sa povinnosť poskytovania informácií elektronicky, ak je to technicky možné. To v praxi znamená, že ten, kto bude mať zavedený internet alebo iné dátové rozhranie, ktoré bude možné využiť na zasielanie informácii a vyúčtovania elektronicky, mal by tieto informácie dostávať elektronicky. Až následne by sa mala zvažovať realizácia poskytovania informácie a vyúčtovania v listinnej podobe. Realizácia konkrétneho postupu je však podmienená technickými možnosťami na obidvoch stranách.

 

Zrušuje sa povinnosť subjektu poskytnúť informácie o určenom meradle tepla a teplej vody pri inštalácii nového meradla alebo pri výmene existujúceho meradla. Ustanovenie sa zrušuje v súlade s požiadavkami goldplatingu.

 

Na druhej strane je potrebné na účel splnenia požiadavky smernice na poskytovanie informácii o spotrebe alebo nameraných údajoch z pomerového rozdeľovača nákladov zabezpečiť, aby si konečný spotrebiteľ mohol sám odčítať informácie namerané určeným meradlom alebo pomerovým rozdeľovačom tepla. Zabezpečenie poskytnutia informácie o tom, ako si konečný spotrebiteľ odčíta informácie namerané určeným meradlom alebo pomerovým rozdeľovačom nákladov je v súlade s požiadavkou povinného mesačného informovania konečného spotrebiteľa o údajoch na meradle, ktoré má byť zavedené najneskôr od 1. januára 2022. Inak bude potrebné zadefinovať povinnosť pravidelného odčítania informácii z určeného meradla a z pomerového rozdeľovača nákladov na mesačnej báze, čo sa premietne do ceny tepla pre konečného spotrebiteľa. Preto je ponechaná možnosť rozhodnúť sa, akým spôsobom sa bude postupovať.

 

Inštalácia diaľkového odpočtu na meračoch - pre dodávateľa tepla je táto povinnosť uložená už v zákone č. 657/2004 Z. z., vrátane mesačných odpočtov. V súčasnosti už všetky dotknuté subjekty majú nainštalovaný diaľkový odpočet a často aj online informácie o spotrebe. Preto  nedochádza k navýšeniu finančných nákladov.

 

K bodu 30

Upravuje sa požiadavka poskytovania informácii elektronicky, ak je to technicky možné. To v praxi znamená, že kto bude mať zavedený internet, alebo iné dátové rozhranie, ktoré bude možné využiť na zasielanie informácii a vyúčtovania elektronicky, mal by tieto informácie elektronicky aj dostávať.  Až následne by sa mala zvažovať realizácia poskytovania informácie a vyúčtovania v papierovej forme. Realizácia konkrétneho postupu je však podmienená technickými možnosťami na obidvoch stranách.

 

Zrušuje sa povinnosť subjektu poskytnúť informácie o určenom meradle tepla a teplej vody a pri inštalácii nového meradla alebo pri výmene existujúceho meradla. Ustanovenie sa zrušuje v súlade s požiadavkami goldplatingu.

 

Na druhej strane je potrebné zabezpečiť, aby si konečný spotrebiteľ mohol sám odčítať informácie namerané určeným meradlom alebo pomerovým rozdeľovačom tepla, čo sú možnosti požadované na účel splnenia požiadavky smernice týkajúcej sa poskytovania informácii o spotrebe alebo nameraných údajoch z pomerového rozdeľovača nákladov. Zabezpečenie poskytnutia informácie o tom, ako si konečný spotrebiteľ odčíta informácie namerané určeným meradlom alebo pomerovým rozdeľovačom nákladov, je v súlade s požiadavkou povinného mesačného informovania konečného spotrebiteľa o údajoch na meradle, ktoré má byť zavedené najneskôr od 1. januára 2022. Inak bude potrebné zadefinovať povinnosť pravidelného odčítania informácii z určeného meradla a z pomerového rozdeľovača nákladov na mesačnej báze, čo sa premietne do ceny tepla pre konečného spotrebiteľa. Preto je v tomto smere ponechaná možnosť rozhodnúť sa, akým spôsobom by sa malo postupovať.

 

V zmysle normy STN EN 834, ktorá ako jediná definuje čo je PRVN, sa uvádzajú aj požiadavky na vizuálny odpočet. V praxi každý elektronicky PRVN ma dnes displej, kde je možné odčítať hodnotu spotreby či už korigovanú alebo nekorigovanú. 

 

Inštalácia diaľkového odpočtu na meračoch a pomerových rozdeľovačoch nákladov. Pre dodávateľa tepla je táto povinnosť uložená už v súčasnosti v zákone č. 657/2004 Z. z., a to vrátane mesačných odpočtov. V súčasnosti už všetky dotknuté subjekty majú nainštalovaný diaľkový odpočet a často aj online informácie o spotrebe. Preto nedochádza k navýšeniu finančných nákladov.

 

K bodu 31

Upravuje sa povinnosť subjektu poskytnúť špecifické informácie o spotrebiteľovi v prípade, ak ten požiada poskytnúť tieto informácie poskytovateľovi garantovanej energetickej služby, ktorého si sám určí, v súlade s požiadavkou uplatnenou Európskou komisiu v konaní EÚ pilot 2018/2251. 

K bodu 32

Dopĺňa sa informačná povinnosť vo vzťahu k prispievaniu úsporami energie do národného príspevku.

K bodu 33

Legislatívno-technická úprava špecializovaných spôsobov reportovania do monitorovacieho systému, ktoré sú už prierezovo ustanovené najmä v tomto zákone.

Jednou z požiadaviek je informácia o konečnej energetickej spotrebe, potrebná na presné určenie výšky národného príspevku k cieľu energetickej efektívnosti Európskej únie vo forme konečnej energetickej spotreby. Taktiež sa v súlade s požiadavkami v nariadení (EÚ) 2018/1999 a v smernici (EÚ) 2018/2002 ustanovuje povinnosť zasielať základné informácie o úsporách energie a charakteristiku a popis opatrení, ktorými sa tieto úspory dosiahli. Z tohto dôvodu je potrebné zabezpečiť dostatok informácii umožňujúcich zabezpečenie popisu každého z opatrení v oblasti energetickej efektívnosti, jeho charakteristiky a vyhodnotenia v požadovanom rozsahu.  Požiadavka na rozšírenie monitorovacieho systému energetickej efektívnosti o hodnotenie financovania potrebného na dosahovanie úspor energie a o hodnotenie úspor energie aj po roku 2020 je v súlade s požiadavkou v nariadení (EÚ) 2018/1999.

Národný projekt Rozšírenie monitorovania energetickej efektívnosti je zameraný na vytvorenie nových funkcionalít elektronického zberu (softvér), analýzu a vyhodnotenie údajov o spotrebe a úspore energií pri súčasnej minimalizácii administratívnej náročnosti na strane poskytovateľov údajov, ako aj spracovania údajov. Nový monitorovací systém energetickej efektívnosti umožní vyhodnocovanie energetických úspor a z nich vyplývajúcich environmentálnych prínosov, ako aj spracovanie výstupov pre analýzy po jednotlivých oblastiach energetickej spotreby. Taktiež umožní zbierať údaje o investičnej náročnosti na jednotku usporenej alebo vyrobenej energie a na jednotku zníženia emisií skleníkových plynov, čím prispeje aj k investičnému rozhodovaniu pri projektoch energetickej efektívnosti a využitia obnoviteľných zdrojov energie. Nové funkcionality umožnia porovnanie spotreby energie alebo výsledkov projektov s podobnými skupinami odberateľov energie. Prevádzka monitorovacieho systému musí byť zabezpečená priebežne, minimálne však do roku 2032, kedy sa hodnotia ciele energetickej efektívnosti pre rok 2030.

Monitorovací systém pokryje požiadavky týkajúce sa najmä podstatného zníženia administratívnej záťaže ako na strane poskytovateľov údajov, tak aj na strane prevádzkovateľa monitorovacieho systému energetickej efektívnosti, a poskytovania výstupov samotným poskytovateľom údajov v dostatočnej miere, pričom by mohol poskytnúť väčšiu pridanú hodnotu svojim užívateľom.

Monitorovací systém energetickej efektívnosti nie je len nástrojom na štatistické zisťovanie údajov na základe nových a jestvujúcich povinností, ale je to nástroj na  proaktívnu tvorbu úspor energie i úspor nemalých finančných prostriedkov na ich nákup. Monitorovací systém energetickej efektívnosti svojimi výstupmi môže upozorniť subjekty, že sa správajú neefektívne alebo odhadnúť ich potenciál úspor. Subjekty tak získajú orientáciu v porovnaní svojich výsledkov na priemerné národné hodnoty (smerné čísla) ako aj na  odhad možných úspor (priemerné hodnoty dosahované po realizácii štandardných úsporných opatrení a best practice). Náklady na jeho rozširovanie sú významne menšie ako odhadované finančné prínosy. Prínosy v klimatickej oblasti sú ďalším synergickým aspektom.

K bodu 34

Upravuje sa zoznam subjektov na účel poskytovania súboru údajov do monitorovacieho systému energetickej efektívnosti.

Povinnosť je v prípade obcí upravená tak, že obce do 500 obyvateľov nemusia podávať informácie vzhľadom na minimálny dopad na úspory energie a vysoké administratívne zaťaženie týchto obcí. V prípade ďalších poskytovateľov tohto údaju pre potreby plnenia konečnej energetickej spotreby ostávajú povinnosti nezmenené.

Dopĺňajú sa noví poskytovatelia údajov, ktorí už sú uvedení v zákone, ako napríklad poskytovatelia podpornej energetickej služby alebo garantovanej energetickej služby.

K bodu 35

Úprava požiadaviek pre zúčastnený subjekt v súlade s nahradením akčného plánu energetickej efektívnosti integrovaným národným energetickým a klimatickým plánom a zmenami v smernici (EÚ) 2018/2002.

K bodu 36

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 37

Ustanovuje sa povinnosť ministerstva hospodárstva určiť organizáciu vo svojej pôsobnosti, ktorá bude sledovať, vyhodnocovať a zverejňovať na svojom webovom sídle referenčné hodnoty energetickej efektívnosti budov - smerné čísla. Sú to napríklad hodnoty mernej spotreby pre jednotlivé typy budov, ktorá je vypočítaná na základe ročnej celkovej spotreby energie budovy a celkovej podlahovej plochy budovy. Na výpočet sa použijú údaje o celkovej spotrebe energie budovy, ktoré sú uvedené v monitorovacom systéme energetickej efektívnosti. Referenčné hodnoty energetickej efektívnosti budov sú požadované v § 11 ods. 9 písm. b) zákona.

Taktiež sa umožňuje Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre vykonávať energetické audity v prípadoch, kedy je to potrebné.

K bodom 38 až 42

Legislatívno-technické úpravy.

 

K bodu 43

Mení sa § 31 ods. 1 písm. a) v súvislosti s doplnením požiadaviek plnenia národného príspevku a výpočtu úspor energie z opatrení, ktoré prispievajú k úsporám energie a plneniu cieľa úspor energie u konečného spotrebiteľa. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky sa splnomocňuje na vydanie vykonávacieho predpisu, ktorým sa ustanoví rozsah komplexného posúdenia potenciálu efektívneho vykurovania a chladenia a tepelnej mapy Slovenskej republiky podľa § 6 ods. 1, a to v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2019/826 zo 4. marca 2019, ktorým sa menia prílohy VIII a IX k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ o obsahu komplexných posúdení potenciálu efektívneho vykurovania a chladenia.

K bodom 44 a 45

Upravujú sa splnomocňovacie ustanovenia v súlade s úpravami v § 5, ako aj v § 14 v súvislosti s  požiadavkami na súbor údajov z energetického auditu a z certifikovaných systémov ISO.

 

K bodu 46

Prechodným ustanovením sa ustanovuje, do kedy je potrebné nainštalovať automatické a riadiace systémy v nebytových budovách podľa § 11 ods. 8.

 

Dopĺňa sa prechodné ustanovenie pre veľké podniky, ktoré majú informovať prevádzkovateľa monitorovacieho systému prvýkrát o zavedení certifikovaného systému ISO.

 

Dopĺňa sa prechodné ustanovenie vo vzťahu k lehote, v rámci ktorej majú byť určené meradlá a pomerové rozdeľovače nákladov vybavené funkciou diaľkového odpočtu. Táto povinnosť má byť ekonomicky zdôvodnená.

 

Dopĺňa sa prechodné ustanovenie v súlade s úpravami v § 12.

 

K bodu 47

Dopĺňa sa transpozičná príloha.

 

K čl. II

Dopĺňa sa transpozičná príloha zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike na účel preukázania transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018).

K čl. III

Dopĺňa sa transpozičná príloha zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účel preukázania transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018) a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019)

K čl. IV

Dopĺňa sa transpozičná príloha zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach na účel preukázania transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/692 zo 17. apríla 2019, ktorou sa mení smernica 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (Ú. v. EÚ L 117, 3.5.2019), smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019) a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018).

K čl. V

Dopĺňa sa transpozičná príloha zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účel preukázania transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/692 zo 17. apríla 2019, ktorou sa mení smernica 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (Ú. v. EÚ L 117, 3.5.2019), smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019) a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018).

K čl. VI

K bodu 1

Upravuje sa § 1 ods. 2 v rozsahu požadovanej pravidelnej kontroly vykurovacích systémov s celkovým účinným inštalovaným tepelným výkonom väčším ako 70 kW a pravidelnej kontroly klimatizačných systémov s celkovým účinným inštalovaným chladiacim výkonom väčším ako 70 kW. Mení sa výška výkonovej hranice z 20 kW na 70 kW pri vykurovacích systémoch a z 12 kW na 70 kW pri klimatizačných systémoch.

 

Oproti pôvodnému zneniu zákona sa mení aj vymedzenie minimálnej hranice pre povinnú kontrolu systémov, ktorá sa presunula z výkonu kotla (zariadenia na výrobu tepla) v systéme, na hranicu budovy, a teda súčet všetkých inštalovaných výkonov zariadení na výrobu alebo dodávku tepla v budove. Mení sa tak rozsah vymedzenia objektu na budovu, v rámci ktorej sa výkony všetkých zariadení v tomto ohraničenom priestore spočítavajú. Výsledný súčet je celkový inštalovaný výkon, ktorý, ak je vyšší ako 70 kW, zakladá povinnosť vykonať kontrolu.

 

V praxi to znamená, že sa sčítavajú aj výkony individuálnych zariadení na výrobu tepla v jednotlivých bytoch a ak ich súčet pre celú budovu prekročí 70 kW, je potrebné vykonávať kontrolu vykurovacieho systému predmetnej budovy. Súčasťou vykurovacieho systému sú aj zariadenia na výrobu teplej vody a iné zariadenia s využitím tepla v budove.

 

To isté platí aj pre nainštalované klimatizačné zariadenia. Ak súčet inštalovaných výkonov klimatizačných alebo kombinovaných klimatizačných zariadení a vetracích zariadení prekročí 70 kW, je potrebné vykonať kontrolu klimatizačného systému.

 

Kontrola sa nemusí vykonať pre budovy uvedené v § 2 ods. 2 zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výnimka zahŕňa budovy a pamätníky chránené z dôvodu architektonickej alebo historickej hodnoty alebo ako súčasť charakteristického prostredia, pri ktorých by dodržanie požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov neprijateľne zmenilo ich charakter alebo vzhľad, kostoly a iné budovy používané ako miesta na bohoslužby alebo na náboženské podujatia, budovy, ktoré sú dočasnými stavbami s plánovaným časom užívania kratším ako dva roky, priemyselné stavby, dielne a nebytové poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie, bytové budovy, ktoré sú určené na užívanie menej než štyri mesiace v roku alebo na obmedzené užívanie počas roka s očakávanou spotrebou energie nižšou ako 25 % spotreby pri celoročnom užívaní, samostatne stojace budovy, ktorých úžitková plocha je menšia ako 50 m2.

 

Ďalšou kategóriou budov, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť vykonávať pravidelnú kontrolu, sú budovy, ktoré sú súčasťou aktivít vykonávaných na základe zmluvy o energetickej efektívnosti podľa § 17 ods. 3 zákona č. 321/2014 Z. z. v rámci poskytovania garantovanej energetickej služby. Táto výnimka sa vzťahuje aj na zmluvu o energetickej efektívnosti pre verejný sektor podľa § 18. Výnimka trvá počas trvania zmluvného vzťahu, ktorého predmetom je poskytovanie garantovanej energetickej služby. V takomto prípade sa začína uplatňovať interval pravidelnej kontroly od nasledujúceho kalendárneho roka po ukončení zmluvy o poskytovaní garantovanej energetickej služby.

 

Nebytové budovy vybavené automatickým a riadiacim systémom podľa § 11 ods. 8 zákona č. 321/2014 Z. z. taktiež nespadajú pod povinnosť vykonávania pravidelnej kontroly. Samotný systém by mal byť schopný monitorovať základné parametre využívania energie v budove, a teda poskytnúť informácie v rozsahu podobnom ako samotná kontrola.

 

Výnimka platí aj pre bytové budovy, ktoré sú vybavené automatickým a riadiacim systémom, respektíve jeho jednoduchším ekvivalentom, priamo definovaným v tomto bode návrhu zákona. Nie je potrebné uvádzať požiadavku na inštaláciu automatického a riadiaceho systému pre bytové budovy, ale v prípade, ak má budova takýto systém nainštalovaný, je jej udelená výnimka z povinnosti pravidelnej kontroly. Dve základné funkcie predmetného automatického a riadiaceho systému pre bytové budovy sú

- priebežné elektronické monitorovanie energetickej účinnosti vykurovacieho systému alebo klimatizačného systému, ktoré vlastníkovi budovy alebo správcovi poskytuje informácie o poklese energetickej účinnosti vykurovacieho systému alebo klimatizačného systému a o potrebe jeho údržby,

- kontrola optimalizácie výroby, distribúcie, uskladňovania a spotreby rôznych foriem energie využívaných v budove.

K bodu 2

Definície sú upravené podľa požiadaviek smernice z dôvodu úpravy rozsahu pravidelnej kontroly, zmien v oblasti posudzovaných technológií a postupov pravidelnej kontroly. Navrhnuté zmeny súvisia so zmenami v nových technických normách týkajúcich sa kontroly vykurovacích systémov, klimatizačných systémov a systémov vetrania.

 

Prioritná požiadavka smernice je kontrola vykurovacích systémov alebo klimatizačných systémov v budove s celkovým inštalovaným výkonom väčším ako 70 kW.

 

Zariadenie na výrobu tepla je len jednou z častí vykurovacieho systému. Zariadenie sa delí podľa technológie na zariadenie, ktoré využíva na výrobu tepla spaľovanie paliva, elektrické odporové vykurovanie alebo tepelné čerpadlo. Pri spaľovaní paliva sa nerozlišuje typ paliva, ani technológia spaľovania.

 

Vzhľadom na to, že základná hranica posudzovaného priestoru, v ktorom sa kontroluje vykurovací alebo klimatizačný systém, je jedna budova, je potrebné uvádzať všetky zariadenia na výrobu tepla v budove.

 

Vnútorným rozvodom tepla je zariadenie na rozvod tepla na vykurovanie budovy alebo rozvod teplej vody v budove. Takéto zariadenie pozostáva z potrubí a všetkých komponentov potrebných na distribúciu tepla zo zdroja tepla v budove k spotrebičom tepla v budove.

 

Účinným menovitým tepelným výkonom je najvyšší nepretržitý tepelný výkon zariadenia na výrobu tepla vyjadrený v kW, ktorý možno dosiahnuť pri dodržiavaní účinnosti garantovanej výrobcom a pri bežných a prevádzkových podmienkach.

 

Pri vykonávaní kontrol a na účely dosiahnutia zlepšenia energetickej hospodárnosti budov v praxi by malo byť cieľom zlepšenie skutočnej energetickej efektívnosti vykurovacích systémov a systémov vetrania. Skutočná účinnosť takýchto systémov závisí od množstva spotrebovanej energie za dynamicky sa meniacich prevádzkových podmienok.

 

Celkový inštalovaný tepelný výkon v budove je súčet inštalovaných tepelných výkonov všetkých zariadení na výrobu tepla v budove. Celkový inštalovaný tepelný výkon sa porovnáva s minimálnou hranicou 70 kW, podľa ktorej sa určí, či je potrebné vykonávať pravidelnú kontrolu vykurovacieho systému v predmetnej budove. Pod kontrolu nespadajú malé vykurovacie systémy, ako sú napríklad elektrické ohrievače a pece na drevo, ak nemajú celkový inštalovaný výkon väčší ako 70 kW.

 

Vykurovacím systémom je teplovodný vykurovací systém alebo teplovzdušný vykurovací systém alebo ich kombinácia, vrátane integrovaného riadenia vetrania budovy, ktorý pozostáva z prvkov potrebných na zabezpečenie zvýšenia teploty vzduchu. Pri kontrole vykurovacieho systému sa kontrolujú všetky dostupné časti tohto systému, ako napríklad zariadenie na výrobu tepla, riadiaci systém, cirkulačné čerpadlá, rozvody, a podobne.

 

Definícia obsahuje aj kombinované systémy vykurovania a vetrania. Sú to aj systémy vetrania, ktoré sú prepojené s vykurovacím systémom, a systémy vetrania, ktoré aktívne spolupracujú s vykurovacím systémom. Prepojené systémy dodávajú upravený vzduch do vykurovaného priestoru. Jedná sa teplovzdušné vykurovacie systémy dodávajúce teplý vzduch do vykurovaného priestoru, ako sú napríklad fan coily, konvektory a iné podobné typy vykurovacích systémov zabudovaných v budove.

 

Ak vykurovací systém a systém vetrania navzájom spolupracujú a fungujú ako jeden systém, pričom môže byť nainštalovaný rôzny zdroj tepla, tiež spadajú pod povinnosť pravidelnej kontroly. Systém vetrania nemusí byť pripojený na zdroj tepla, alebo využívať vnútorný zdroj tepla, napr. elektrický zdroj tepla. Sú to napríklad strešné jednotky používané najmä v nebytových budovách. Systém vetrania sa nikdy nekontroluje iba samostatne, vždy musí ísť o kombináciu vykurovacieho systému a systému vetrania.

 

Súčasťou kontroly vykurovacieho systému je aj systém na prípravu teplej vody alebo systém využívajúci tepelnú energiu na iné účely, ako napr. využívanie energie v práčovni, sušiarni a pod.

 

Ak tepelné čerpadlo dodáva do systému iba teplo, posudzuje sa ako súčasť vykurovacieho systému. Ak však tepelné čerpadlo dodáva aj teplo a aj chlad, posudzuje sa iba v rámci kontroly klimatizačného systému. 

 

Klimatizačným systémom je súbor prvkov potrebných na zabezpečenie úpravy vzduchu, pri ktorej sa reguluje maximálna alebo minimálna teplota vzduchu; klimatizačný systém môže zahŕňať aj prvky potrebné na zabezpečenie regulácie vetrania, vlhkosti a čistoty vzduchu.

 

Celkovým účinným menovitým chladiacim výkonom je najvyšší nepretržitý chladiaci výkon klimatizačného systému vyjadrený v kilowattoch, ktorý možno dosiahnuť pri dodržiavaní účinnosti garantovanej výrobcom za bežných podmienok alebo prevádzkových podmienok.

Pri vykonávaní kontrol a na účely dosiahnutia zlepšenia energetickej hospodárnosti budov v praxi by malo byť cieľom zlepšenie skutočnej energetickej efektívnosti klimatizačných systémov a systémov vetrania. Skutočná účinnosť takýchto systémov závisí od množstva spotrebovanej energie za dynamicky sa meniacich prevádzkových podmienok.

 

Vetraním je proces prívodu vzduchu do priestoru v budove alebo do budovy alebo odvodu vzduchu z priestoru v budove alebo z budovy, a to prirodzeným spôsobom alebo núteným spôsobom. Systém vetrania sa samostatne nekontroluje. Pre potreby kontroly musí byť vždy prepojený buď s vykurovacím alebo s klimatizačným systémom.

K bodu 3

Cieľom je nastavenie a zabezpečenie systému kontroly vykurovacích systémov, rozsahu a pravidelnosti kontroly. Neposudzuje sa iba kotol, resp. zariadenie na výrobu tepla, ale celý vykurovací systém. Preto nie je potrebné rozdelenie vykurovacieho systému podľa výkonov zariadení na výrobu tepla.

 

Keďže platnosť energetického certifikátu budovy je 10 rokov a je potrebné vykonávať pravidelnú kontrolu, pravidelná kontrola sa má vykonávať minimálne dvakrát za životnosť certifikátu, t. j. každých 5 rokov. 5 rokov je zároveň aj odporúčaná hodnota pravidelnej kontroly v technických normách. Pre vykurovacie systémy s novými technológiami stačí, ak sú kontrolované raz za 5 rokov z dôvodu zachovania pravidelnosti kontroly.    

 

Z dôvodu potreby kontroly kotla spaľovacieho zariadenia za účelom optimálnej prevádzky týchto zariadení, najmä s ohľadom na emisie a zníženie znečisťovania životného prostredia, je potrebné vykonávať kontrolu častejšie ako každých 5 rokov.

K bodu 4

Pravidelná kontrola vykurovacieho systému sa vykoná podľa vykonávacieho predpisu, ktorý bude zameraný na kontrolu vykurovacieho systému a bude obsahovať rozsah kontroly, postup pre odborne spôsobilú osobu pri pravidelnej kontrole vykurovacieho systému, vrátane posúdenia jeho účinnosti, výkonu vzhľadom na potrebu tepla budovy, schopnosti optimalizovať hospodárnosť systému za bežných podmienok alebo prevádzkových podmienok a návrhu opatrení zameraných na účinnosť, spoľahlivosť a účel využitia vykurovacieho systému, a podrobnosti o schopnosti vykurovacieho systému optimalizovať hospodárnosť systému za bežných podmienok alebo prevádzkových podmienok a návrhu opatrení zameraných na účinnosť, spoľahlivosť a účel využitia vykurovacieho systému. Je potrebné ustanoviť povinnosť postupovať podľa vykonávacieho predpisu, aby bola zabezpečená potrebná kvalita týchto kontrol. Ustanovuje sa požiadavka na vykurovací systém, ktorý má byť schopný optimalizovať využívanie energie, a to najmä výrobu tepla a teplej vody, distribúciu tepla a teplej vody, uskladňovanie v zásobníkoch tepla a teplej vody a tiež optimalizovať spotrebu energie systémom a v systéme. Táto schopnosť optimalizácie systému sa požaduje za bežných podmienok alebo za prevádzkových podmienok.

K bodu 5

Rozsah kontroly vykurovacieho systému je ustanovený v základných krokoch. Pravidelná kontrola zahŕňa najmä hodnotenie a kontrolu vykurovacieho systému ako celku v rámci budovy. Rozsah kontroly závisí od typu vykurovacieho systému. Pri teplovodných a teplovzdušných vykurovacích systémoch sa musí špecificky kontrolovať aj zariadenie na výrobu tepla, ak je to relevantné. Rozsah kontroly sa líši podľa toho, o aký zdroj tepla sa jedná. Pri spaľovacích zariadeniach je rozsah kontroly väčší a podrobnejší, ako pri ostatných typoch zdrojov tepla. Taktiež je potrebné kontrolovať ostatné časti vykurovacieho systému, medzi ktoré patria najmä samotné rozvody tepla a teplej vody, riadiaci systém vykurovacieho systému, obehové čerpadlá. Kontrola sa vykonáva iba pre tie časti vykurovacieho systému, ktoré sú kontrole prístupné bez demontáže jednotlivých komponentov. Súčasťou kontroly je aj kontrola schopnosti vykurovacieho systému optimalizovať výrobu, distribúciu, uskladňovanie a spotrebu energie za bežných podmienok alebo prevádzkových podmienok.

 

Na základe kontroly je následne potrebné navrhnúť opatrenia na zlepšenie a skvalitnenie vykurovacieho systému, ktoré by mali byť zamerané najmä na účinnosť, spoľahlivosť a účel využívania vykurovacieho systému. Súčasťou návrhu opatrení je aj hodnotenie nákladovej efektívnosti navrhovaných opatrení. Podrobne bude rozsah a obsah kontroly popísaný vo vykonávacom predpise, ktorý bude vychádzať z príslušnej technickej normy.

K bodu 6

Zjednodušenie kontroly klimatizačných zariadení pri zohľadnení pravidelnosti kontroly vzhľadom na životnosť energetického certifikátu. Jednotná doba kontroly klimatizačného zariadenia je 5 rokov, ktorá je aj odporúčaná v technických normách pre kontrolu klimatizačných systémov. Častejšie kontroly nie je potrebné aplikovať.

Pravidelná kontrola klimatizačného systému sa vykoná podľa vykonávacieho predpisu, ktorý bude zameraný na kontrolu klimatizačného systému a bude obsahovať postup pre odborne spôsobilú osobu pri pravidelnej kontrole klimatizačného systému, vrátane posúdenia jeho účinnosti, výkonu vzhľadom na potrebu chladu budovy, schopnosti optimalizovať hospodárnosť systému za bežných podmienok alebo prevádzkových podmienok a návrhu opatrení zameraných na účinnosť, spoľahlivosť a účel využitia klimatizačného systému, a podrobnosti o schopnosti klimatizačného systému optimalizovať hospodárnosť systému za bežných podmienok alebo prevádzkových podmienok a návrhu opatrení zameraných na účinnosť, spoľahlivosť a účel využitia klimatizačného systému. Je potrebné ustanoviť povinnosť postupovať podľa vykonávacieho predpisu, aby bola zabezpečená potrebná kvalita týchto kontrol.

K bodu 7

Ustanovuje sa požiadavka na klimatizačný systém, ktorý má byť schopný optimalizovať využívanie energie. Systém má byť schopný optimalizovať výrobu chladu, distribúciu chladu, uskladňovanie v zásobníkoch chladu a tiež optimalizovať spotrebu energie systémom a v systéme. Táto schopnosť optimalizácie systému sa požaduje za bežných podmienok alebo za prevádzkových podmienok.

K bodu 8

Rozsah kontroly klimatizačného systému je ustanovený v základných krokoch. Pravidelná kontrola zahŕňa najmä hodnotenie a kontrolu klimatizačného systému ako celku v rámci budovy. Rozsah kontroly závisí od typu klimatizačného systému. Kontrolujú sa aj jednotlivé komponenty klimatizačného systému, a to tie, ktoré sú prístupné kontrole bez ich demontáže. Súčasťou kontroly je aj kontrola schopnosti klimatizačného systému optimalizovať výrobu, distribúciu, uskladňovanie a spotrebu energie za bežných podmienok alebo prevádzkových podmienok.

 

Na základe kontroly je následne potrebné navrhnúť opatrenia na zlepšenie a skvalitnenie klimatizačného systému, ktoré by mali byť zamerané najmä na účinnosť, spoľahlivosť a účel využívania klimatizačného systému.  Súčasťou návrhu opatrení je aj hodnotenie nákladovej efektívnosti navrhovaných opatrení. Podrobne bude rozsah a obsah kontroly popísaný vo vykonávacom predpise, ktorý bude vychádzať z príslušnej technickej normy.

K bodu 9

Zjednodušenie požiadavky zabezpečenia dokumentácie z kontroly pre potreby vlastníka alebo správcu a pre potreby využívania informácií v monitorovacom systéme energetickej efektívnosti.

K bodu 10

Zavádza sa legislatívna skratka v súvislosti s jej vypustením z § 6 ods. 3.

K bodu 11

Rozšírenie splnomocňovacieho ustanovenia pre vykurovacie systémy a klimatizačné systémy tak, aby bolo možné vo všeobecne záväznom právnom predpise pokryť všetky podrobnosti potrebné na zabezpečenie rozsahu a spôsobu kvalitnej a pravidelnej kontroly ako vykurovacích systémov, tak aj klimatizačných systémov.

K bodu 12

Elektronizácia služieb verejnej správy.

K bodom 13 a 14

Spresnenie povinnosti vyplývajúcej v súčasnosti z § 7 ods. 1 zákona.

K bodu 15

Spresnenie postupu, kedy je potrebné vykonať pravidelnú aktualizačnú odbornú prípravu pre odborne spôsobilú osobu. Rozsah a pravidelnosť sa nemení.

K bodu 16

Spresnenie informácií a postupov, ktoré budú podrobne uvedené vo vykonávacom predpise  týkajúcom sa aktualizačnej odbornej prípravy a spôsobu vykonávania aktualizačnej odbornej prípravy

K bodu 17

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 18

Spresnenie povinnosti vyplývajúcej v súčasnosti z § 7 ods. 1 zákona.

K bodu 19

Zosúladenie znenia so zákonom č. 251/2012 Z. z., ktorým sa presunuli kompetencie Štátnej energetickej inšpekcie na Slovenskú obchodnú inšpekciu. 

K bodu 20

Prechodné ustanovenie pre vykurovacie systémy a klimatizačné systémy, ktoré nespadali do predchádzajúcej povinnosti pravidelnej kontroly. Ustanovuje sa najneskorší možný dátum prvej kontroly.

Prechodné ustanovenie potrebné pre to, aby bolo možné aplikovať ustanovenie § 9 ods. 1 v praxi aj pre odborne spôsobilé osoby, ktoré boli/budú zapísané do zoznamu odborne spôsobilých osôb do nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

K bodu 21

Úprava prílohy s intervalmi pravidelnej kontroly vykurovacieho systému.

K bodu 22

Zrušenie prílohy s intervalmi pravidelnej kontroly klimatizačného systému, ktoré sa zjednodušili a zjednotili.

K bodu 23

Dopĺňa sa transpozičná príloha.

 

K čl. VII

Navrhuje sa účinnosť tohto zákona od 1. januára 2021.

 

 

V Bratislave 30. septembra 2020

 

 

 

Igor Matovič

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

Richard Sulík

podpredseda vlády

a minister hospodárstva Slovenskej republiky

 

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 338

Nové v judikatúre

Hľadať všade
PoUtStŠtPiSoNe
: