Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 92/2020 Z. z. (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál.
Cieľom návrhu zákona je zmiernenie negatívnych dopadov obmedzení súvisiacich s opatreniami proti pandémii choroby COVID-19 na podnikateľské subjekty v Slovenskej republike.
Návrhom zákona sa ustanovuje zákonný rámec pre poskytovanie podpory podnikateľom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť alebo poskytujúcim služby zákazníkom na základe nájomnej zmluvy, ktorým bola v dôsledku prijatých mimoriadnych opatrení podstatne obmedzená možnosť predaja tovaru alebo poskytovania služieb, a tým znížená schopnosť tvoriť zisk a platiť nájomné. Návrhom zákona sa ustanovuje mechanizmus, ktorý má zabezpečiť poskytovanie dotácií transparentným a efektívnym spôsobom, a to tak, aby sa dotácia dostala k adresátovi podpory v čo najkratšom čase.
V článku II návrhu zákona sa s cieľom udržania prevádzky podnikov dopĺňa § 17 ods. 11 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 92/2020 Z. z.
Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana, vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, ani žiadne sociálne vplyvy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Dátum účinnosti návrhu zákona sa z dôvodu potreby jeho čo najskoršej účinnosti navrhuje dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Legislatívna úprava z dôvodu rozšírenia poskytovania dotácií o oblasť podpory na nájomné.
K bodu 2
Do zákona sa vkladá nové ustanovenie § 13c, ktoré predstavuje právny základ budúcej podpory formou dotácie pre fyzické osoby – podnikateľov a právnické osoby, ktoré vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť (predávajú tovar alebo poskytujú služby aspoň sčasti aj konečným spotrebiteľom) v priestoroch, ktoré na tento účel užívajú na základe nájomnej zmluvy s prenajímateľom. Podpora sa týka podnikateľov, ktorí nemohli užívať prenajaté priestory na dohodnutý účel alebo užívanie týchto priestorov bolo podstatne obmedzené zákazom vstupu spotrebiteľov do vnútorných priestorov prevádzkarne v dôsledku opatrení orgánov verejného zdravotníctva v súvislosti so zamedzením následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Dotáciu možno poskytnúť aj na tie predmety nájmu, ktorých užívanie na dohodnutý účel bolo znemožnené prerušením vyučovania na školách a školských zariadeniach. Dotknutý predmet nájmu môže okrem vnútorných priestorov zahŕňať aj súvisiace obslužné priestory, napr. parkoviská. Dotáciu možno poskytnúť taktiež na trhové miesta spĺňajúce vyššie uvedené podmienky.
Na účely poskytovania dotácie sa neprihliada na prípadné zmeny, ku ktorým došlo po 12. marci 2020. Ak teda bola po tomto dátume dohodnutá úprava výšky nájomného, takáto zmena nemá vplyv na výšku dotácie.
Predpokladaná výška prostriedkov, ktoré bude možné poskytnúť na dotácie na nájomné predstavuje 200 miliónov Eur. Táto suma nie je fixná a predstavuje odhad údajov, ktoré je možné získať z verejne dostupných zdrojov.
Žiadosť podáva prenajímateľ v mene nájomcu, avšak na vlastný účet. Príjemcom pomoci je teda nájomca. Výška nájomného je tak v prospech nájomcu znížená o sumu zľavy z nájomného na základe dohody s prenajímateľom a súčasne aj o sumu zodpovedajúcu dotácii pripísanej na účet prenajímateľa. Ak prenajímateľ v tejto súvislosti požiada nájomcu o súčinnosť, ten je povinný ju bezodkladne poskytnúť.
Navrhuje sa však zákonom limitovať výšku dotácie na sumu zodpovedajúcu časti nájomného zníženú na základe dohody medzi prenajímateľom a nájomcom. Predpokladom poskytnutia dotácie je uzatvorenie tejto dohody. Túto dohodu predstavuje žiadosť o poskytnutie dotácie podpísaná prenajímateľom a nájomcom súčasne. Súčasne platí, že výška dotácie nesmie presiahnuť sumu zodpovedajúcu 50 % nájomného za obdobie sťaženého užívania predmetu nájmu. Do sumy nájomného na tento účel nemožno zahrnúť vedľajšie plnenia obvykle spojené s nájmom (napr. platby za dodávku energií) a ak výška nájomného závisí od obratu, nemožno zahrnúť ani obratovú zložku. Ak súčasťou nájomného sú aj úhrady za služby spojené s nájmom, ktorých výška nie je oddelená od sumy nájomného, platí, že výška úhrady za plnenia obvykle spojené s nájmom je 5 % zo sumy nájomného a o predmetnú sumu sa nájomné poníži. Úhrady za služby spojené s nájmom, ktoré nie sú súčasťou nájomného, je nájomca povinný uhradiť, rovnako aj sumu, o ktorú bol nájom v prípade nemožnosti oddelenia od sumy nájomného znížený (5%).
Navrhuje sa ustanoviť osobitný mechanizmus poskytovania dotácie pre prípady, kedy je prenajímateľom správca majetku štátu. Výška dotácie je tu ustanovená zákonom na úrovni 50 % z pôvodnej výšky zmluvného nájomného, pričom nájomné sa zo zákona znižuje o polovicu. Vzhľadom na to, že obce (mestá) a vyššie územné celky ako právnické osoby sú autonómne od štátu, majú priestor v súlade s osobitnými zákonmi, ktoré upravujú nakladanie s majetkom obcí alebo majetkom vyššieho územného celku, znížiť dohodnuté nájomné v nájomnej zmluve a tým poskytnúť zľavu z nájomného nájomcovi.
Žiadosť o dotáciu sa predkladá elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára na webovom sídle Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. K žiadosti nie je potrebné prikladať dohodu o zľave z nájomného, keďže odoslanie elektronického formulára má rovnaké účinky ako táto dohoda, a to za predpokladu, že podpisy prenajímateľa a nájomcu sú autorizované podľa § 23 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.
Ustanovuje sa osobitná právna úprava plnenia podmienok podľa § 8a ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tie sú rozdelené na podmienky, pri ktorých priamo zo zákona platí domnienka ich splnenia a na tie, pri ktorých je potrebné preukázať ich splnenie vyhlásením. Ak požadovaná výška dotácie presahuje hodnotu 100 000 eur, povinnou náležitosťou žiadosti o dotáciu je označenie konečného užívateľa výhod.
Ministerstvo hospodárstva je povinné elektronicky zaslať prenajímateľovi aj nájomcovi oznámenie o schválení dotácie, na základe ktorého sa dotácia poskytuje.
Navrhuje sa možnosť uplatnenia dotačného mechanizmu aj na prípady, kedy nájomca už skôr zaplatil celé nájomné alebo jeho časť za obdobie obmedzeného užívania predmetu nájmu. V takomto prípade je možné požiadať o dotáciu na základe dohody medzi prenajímateľom a nájomcom o zľave z nájomného za ekvivalentné obdobie v budúcnosti.
Bez ohľadu na to, či sa nájomca s prenajímateľom dohodli na zľave z nájomného, priznáva sa nájomcovi právo zaplatiť zostávajúce nájomné za obdobie, počas ktorého bolo užívanie predmetu nájmu na dohodnutý účel podstatne obmedzené, alebo pomernú časť, ak nájomný vzťah netrval celé toto obdobie, najviac v 48 rovnako vysokých mesačných splátkach (ak nedošlo k dohode na inej lehote splatnosti). Ak nájomca nájomné už uhradil, môže si uplatniť právo na úhradu nájomného v splátkach na ekvivalentné obdobie v budúcnosti.
K Čl. II
(§ 17 ods. 11 zákona č. 62/2020 Z. z.)
Nosnou ideou dočasnej ochrany podnikateľov je udržanie prevádzky podniku, keďže bez udržania prevádzky podniku je dočasná ochrana bezpredmetnou. Neudržanie prevádzky podniku má sekundárne vplyvy na pracovné miesta a zamestnanosť aj v životaschopných podnikoch zasiahnutých efektami šírenia pandémie. Na účel udržania prevádzky podniku môžu tretie osoby mať právne povinnosti nepeňažnej povahy, ktorých nesplnenie môže viesť k ich nútenému vymáhaniu v exekúcii, ako aj k prípadnému vzniku nároku na náhradu škody. Nárok na náhradu škody, o to viac v situácii, kedy došlo k ukončeniu podnikania, je často skutkovo ťažko preukázateľný a adekvátnu príčinu škody bude spravidla náročné preukazovať. Okrem toho právna povinnosť zaťažuje často len povinného a nemá bezprostredný vzťah ku konaniu jeho štatutárnych orgánov v súlade s odbornou starostlivosťou. Po vzore právnych prostriedkov ochrany proti nekalej súťaži by preto mala existovať možnosť navrhnúť súdu, aby deklaroval nárok podnikateľa pod dočasnou ochranou (t. j. aktívna procesná legitimácia svedčí podnikateľovi len počas trvania dočasnej ochrany) na primerané zadosťučinenie v peniazoch pre prípad porušenia uloženej povinnosti. Primerané zadosťučinenie ako právna kategória by sa viac upínala ku konaniu toho, kto určitú povinnosť porušuje, ako k následku, ktorý tým spôsobuje a do dokazovania nevnáša nevyhnutnosť riešenia príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a následkom.
Za zaplatenie primeraného zadosťučinenia by mali zodpovedať aj členovia štatutárneho orgánu povinného a ak súd rozhodne o priznaní primeraného zadosťučinenia, malo by to mať za následok diskvalifikáciu. Primárny účel tohto priameho nároku spočíva prirodzene v preventívnom pôsobení. Primerané zadosťučinenie v peniazoch stojí ako samostatný nárok popri nároku na náhradu škody.
K Čl. III
Účinnosť zákona sa navrhuje dňom vyhlásenia, čo je odôvodnené naliehavým všeobecným záujmom spočívajúcim predovšetkým v snahe zamedziť negatívnym ekonomickým následkom v čase pandémie ochorenia COVID-19.
V Bratislave 4. júna 2020
Igor Matovič
predseda vlády Slovenskej republiky
Richard Sulík
podpredseda vlády
a minister hospodárstva Slovenskej republiky