Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

6/2019 Z. z.

najpravo.sk • 12.1. 2019, 15:38

Dôvodová správa

 

 

A. Všeobecná časť

 

             Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov bol vypracovaný najmä s cieľom naplniť príslušnú časť Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 – 2020 a v nadväznosti na to aj Programového vyhlásenia novej vlády, ktoré bolo schválené 26. marca 2018 v oblasti vnútorný poriadok a bezpečnosť. Podľa týchto dokumentov sa vláda zaviazala presadzovať inštitucionálne posilnenie nezávislosti kontroly činnosti ozbrojených zborov, vytvoriť podmienky pre vznik odboru na prokuratúre, ktorý bude osobitne dohliadať na postihovanie trestnej činnosti príslušníkov ozbrojených zborov, posilniť kompetencie výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v oblasti dohľadu nad dodržiavaním zákonnosti postupov príslušníkov ozbrojených zborov a vytvoriť podmienky pre posilnenie parlamentnej kontroly menovania prezidenta Policajného zboru formou verejného vypočutia pred menovaním a obmedziť možnosti jeho odvolania na  zákonom  ustanovené dôvody.

 

           Predloženým návrhom zákona sa novelizuje zákon o Policajnom zbore, Trestný poriadok, zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, zákon o prokuratúre, zákon o bankách a zákon o sťažnostiach.

 

          Účelom zmien v zákone o Policajnom zbore je najmä kreovanie samostatného útvaru Policajného zboru – Úradu inšpekčnej služby, ktorý bude zákonom určený na odhaľovanie a vyšetrovanietrestných činov príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov. Úrad inšpekčnej služby bude môcť tiež kontrolovať zákonnosť postupu príslušníkov Policajného zboru. S ohľadom na hlavnú náplň činnosti úradu (odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov) bude ich kontrola spočívať predovšetkým v tom, či kontrolou zistené skutočnosti odôvodňujú začatie trestného stíhania alebo či ide o prípadné porušenie predpisov, ktoré sa rieši mimo trestného konania. Riadenie tohto útvaru je vyčlenené z pôsobnosti prezidenta Policajného zboru a je zverené riaditeľovi Úradu policajnej inšpekcie, ktorý sa bude zodpovedať vláde. Riadenie ostatných zložiek Policajného zboru sa zveruje prezidentovi Policajného zboru s tým, že tak ako doteraz môže minister vnútra určiť inak. Na rozdiel od súčasného stavu však minister nemôže vyňať z riadiacej  pôsobnosti  prezidenta Policajného zboru útvary, ktoré sa podieľajú na odhaľovaní a vyšetrovaní trestných činov. V novo formulovanom § 7 ods. 1 sa zvýrazňuje procesná samostatnosť príslušníka Policajného zboru vo vyšetrovaní a skrátenom vyšetrovaní.

 

Okrem toho sa v návrhu zákona doplňuje oprávnenie požadovať od bánk informácie pri odhaľovaní daňových únikov, nezákonných finančných operácií alebo legalizácie príjmov z trestnej činnosti a s nimi súvisiacich trestných činov aj pre inšpekčnú službu, a to v súvislosti s odhaľovaním a vyšetrovaním takejto trestnej činnosti páchanej príslušníkmi ozbrojených bezpečnostných zborov. V súvislosti s týmto oprávnením sa v zákone o bankách prelamuje bankové tajomstvo aj vo vzťahu k inšpekčnej službe.

 

        Účelom navrhovaných zmien v Trestnom poriadku je v nadväznosti na zmeny zákona o Policajnom zbore zaviesť pôsobnosť vyšetrovateľov Úradu inšpekčnej služby.

 

        Novela zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície predovšetkým obsahuje úpravu menovania a odvolávania prezidenta Policajného zboru a riaditeľa Úradu inšpekčnej služby. Vychádza sa pritom z programového vyhlásenia vlády a z požiadavky verejného vypočutia navrhnutého kandidáta vo výbore národnej rady Slovenskej republiky a taktiež z požiadavky stanovenia taxatívnych dôvodov na jeho odvolanie. Pôsobnosť výboru národnej rady pre obranu a bezpečnosť sa zvýrazňuje jeho ingerenciou v procese vymenovania a odvolania prezidenta Policajného zboru, resp. riaditeľa Úradu inšpekčnej služby. Okrem problematiky menovania a odvolávania funkcionárov v Policajnom zbore sa do zákona zavádza aj nový druh štátnej služby kadeta. Účelom takejto úpravy je umožniť už v služobnom pomere získať policajné vzdelanie mladým ľuďom bezprostredne po získaní úplného stredného vzdelania.

 

         V zákone o prokuratúre sa navrhuje ustanoviť pôsobnosť krajskej prokuratúry v trestnom konaní vo veciach trestných činov príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov.

 

         Vychádzajúc z programového vyhlásenia vlády s cieľom zvýšiť transparentnosť vykonávania kontroly správnosti vybavovania sťažností smerujúcich proti postupu príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov sa navrhuje zaviesť do zákona o sťažnostiach osobitnú parlamentnú kontrolu ich vybavovania. V prípade, že boli využité všetky v súčasnosti existujúce mechanizmy na prešetrenie sťažnosti, resp. prekontrolovanie správnosti jej vybavenia, a napriek tomu sťažovateľ nie je spokojný s výsledkom vybavenia sťažnosti, bude sa môcť obrátiť na príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, aby postup orgánu verejnej správy preskúmal. Výbor v prípade zistenia porušení pri vybavovaní sťažnosti bude postupovať podľa príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani na služby verejnej správy pre občana.

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

 

B. Osobitná časť  

 

K čl. I (zákon o Policajnom zbore)

 

K bodu 1

V súvislosti so zriadením Úradu inšpekčnej služby priamo v § 4a zákona je potrebné vykonať aj nevyhnutné zmeny v § 4 ods. 2. Okrem týchto nevyhnutných zmien sa oproti platnému stavu ustanovuje, že vnútornú organizáciu a náplň činnosti útvarov Policajného zboru riadených prezidentom Policajného zboru bude minister vnútra určovať len na základe návrhu prezidenta Policajného zboru.

 

K bodu 2

V súvislosti s požiadavkou na inštitucionálne posilnenie nezávislosti kontroly činnosti ozbrojených bezpečnostných zborov sa priamo v zákone navrhuje deklarovať zriadenie Úradu inšpekčnej služby ako útvaru Policajného zboru s celoštátnou pôsobnosťou, na čele ktorého stojí riaditeľ. Úrad inšpekčnej služby bude aj naďalej vyčlenený spod riadiacej pôsobnosti prezidenta Policajného zboru a riaditeľ tohto úradu sa za svoju činnosť bude zodpovedať vláde.

Pôsobnosť Úradu inšpekčnej služby bude v zásade rovnaká ako je tomu v súčasnosti, teda odhaľovanie, vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov príslušníkov Policajného zboru, pričom bude rozšírená o trestnú činnosť príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže. Tento úrad bude vykonávať aj celkovú kontrolu zákonnosti činnosti príslušníkov Policajného zboru z hľadiska toho, či prípadné porušenia majú trestnoprávny charakter alebo či ide o porušenia, ktorých vyvodzovanie sa rieši mimo Trestného poriadku.

Obdobne ako je tomu v prípade vnútornej organizácie útvarov riadených prezidentom Policajného zboru sa navrhuje, aby vnútornú organizáciu Úradu inšpekčnej služby určoval minister vnútra len na návrh riaditeľa úradu.

K bodu 3

Riadenie zložiek Policajného zboru okrem Úradu inšpekčnej služby sa zveruje prezidentovi Policajného zboru s tým, že tak ako doteraz môže minister vnútra určiť inak. Na rozdiel od súčasného stavu však minister nemôže vyňať z riadiacej  pôsobnosti  prezidenta Policajného zboru útvary, ktoré sa podieľajú na odhaľovaní a vyšetrovaní trestných činov.

V § 6 ods. 2 sa vypúšťa ustanovenie o menovaní a odvolávaní prezidenta Policajného zboru, pretože táto problematika je novo koncipovaná v zákone č. 73/1998 Z. z.

 

K bodu 4

            Zvýrazňuje sa procesná samostatnosť vyšetrovateľov Policajného zboru a príslušníkov Policajného zboru vykonávajúcich skrátené vyšetrovanie pri úkonoch v trestnom konaní, teda ich viazanosť vo vyšetrovaní a skrátenom vyšetrovaní len právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a pokynmi prokurátora.

 

K bodu 5

            V súvislosti s rozšírením kompetencie Úradu inšpekčnej služby o trestnú činnosť príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže sa umožňuje príslušníkom zaradeným na tomto úrade žiadať od Zboru väzenskej a justičnej stráže vykonanie úkonov a opatrení nevyhnutných pre vyšetrovanie, ktoré vzhľadom na ich povahu nemôžu vykonať sami.

 

K bodu 6

Navrhuje sa posilniť oprávnenia inšpekčnej služby tým, že policajti inšpekčnej služby budú tiež oprávnení žiadať od bánk správy týkajúce sa ich klientov, ktoré obsahujú bankové tajomstvo. V súčasnosti je toto oprávnenie vyhradené iba pre policajtov služby finančnej polície a služby kriminálnej polície, ukazuje sa však, že je potrebné toto oprávnenie, ktoré je využiteľné pri daňových únikoch, nezákonných finančných operáciách alebo legalizácii príjmov z trestnej činnosti a súvisiacich trestných činoch, rozšíriť aj na inšpekčnú službu, čo je potrebné na efektívnejšie odhaľovanie takéhoto konania v pôsobnosti inšpekčnej služby.

 

K čl. II (Trestný poriadok)

 

K bodu 1

Účelom navrhovanej zmeny § 10 ods. 8 Trestného poriadku je v nadväznosti na zmeny zákona o Policajnom zbore a rešpektujúc pri tom rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva zvýrazniť procesnú nezávislosť vyšetrovateľov inšpekčnej služby Policajného zboru (Úradu inšpekčnej služby). Na tento účel sa do § 10 ods. 8 Trestného poriadku dopĺňa právna úprava vyšetrovateľov Úradu inšpekčnej služby. Ak teda Trestný poriadok používa pojem policajt, tak v prípade trestných činov príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov pôjde o vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby (poverení príslušníci v Úrade inšpekčnej služby nepôsobia). Z uvedenej úpravy teda vyplýva osobitná príslušnosť inšpekčnej služby v trestnom konaní. Súčasné znenie § 10 ods. 8 je koncipované vo všeobecnej rovine a zároveň osobitným spôsobom. Všeobecná úprava je obsiahnutá v § 10 ods. 8 písm. a) a c), a teda policajtom treba primárne rozumieť vyšetrovateľa alebo povereného príslušníka Policajného zboru. Výnimky z tohto pravidla sú obsiahnuté v § 10 ods. 8 písm. b), d) až g) platného znenia Trestného poriadku, a to buď vo vzťahu ku konkrétnym trestným činom [§ 10 ods. 8 písm. b) a f)], alebo k špecifickým páchateľom [§ 10 ods. 8 písm. d) a e)], alebo trestným činom spáchaným na konkrétnom mieste [§ 10 ods. 8 písm. g)]. Právna úprava sa teda rozširuje o osobitné vymedzenie policajta pre trestné činy príslušníkov ozbrojených zborov, a to bez ohľadu na to, či sú spáchané pri výkone ich služby alebo nie.

Podľa platného právneho poriadku sa pôsobnosť Úradu inšpekčnej služby bude vzťahovať na trestné činy spáchané príslušníkmi Policajného zboru alebo Zboru väzenskej a justičnej stráže, pretože iba tieto zbory sú definované ako ozbrojené bezpečnostné zbory (§ 1 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. a § 1 zákona č. 4/2001 Z. z.). Ostatné ozbrojené zložky v Slovenskej republike sú vymedzené ako ozbrojený zbor (colníci – § 2 ods. 3 zákona č. 652/2004 Z. z.), spravodajské služby (Slovenská informačná služba – § 1 zákona č. 46/1993 Z. z., Vojenské spravodajstvo – § 1 zákona č. 198/1994 Z. z.), resp. ozbrojené sily (zákon č. 321/2002 Z. z.), pod ktoré patrí aj Vojenská polícia (§ 1 zákona č. 124/1992 Zb.).

 

K bodu 2

Vzhľadom na zmeny v bode 1 sa vypúšťa pôsobnosť poverených príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže v konaní o trestných činoch príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a v objektoch zboru aj jeho zamestnancov.

 

K bodom 3 a 5

Ide o legislatívno-technickú úpravy v nadväznosti na doplnenie nového písmena v § 10 ods. 8.

 

K bodu 4

            Miestnu príslušnosť policajtov Trestný poriadok nijak neupravuje, ustanovenia o úkonoch miestne nepríslušných policajtov teda nemajú opodstatnenie. Môže však prichádzať do úvahy vecná nepríslušnosť, ktorá je Trestným poriadkom daná. Navrhuje sa preto z dôvodu právnej istoty a jednoznačného postupu, ktorý by nebol spochybňovaný, upraviť ustanovenia o úkonoch nepríslušných policajtov, bez ohľadu na dôvod nepríslušnosti.

 

K bodu 6

            Trestný poriadok v súčasnosti počíta so spormi o príslušnosť medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré majú spoločného nadriadeného a medzi spormi o príslušnosť medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré sú v pôsobnosti rôznych ministerstiev. Po zavedení vyšetrovateľov Úradu inšpekčnej služby do § 10 ods. 8 však môžu prichádzať do úvahy spory o príslušnosť medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré nemajú spoločného nadriadeného ani nie sú v pôsobnosti rôznych ministerstiev. Obdobne to platí v ustanovení o odňatí a prikázaní veci. Navrhuje sa preto doplniť odseky 5 a 6 v § 201 o rozhodovanie prokurátora aj v sporoch o príslušnosť, resp. pri odňatí a prikázaní veci, medzi vyšetrovateľom Policajného zboru [§ 10 ods. 8 písm. a)] a vyšetrovateľom Policajného zboru zaradeným na Úrade inšpekčnej služby [§ 10 ods. 8 písm. b)].

 

K bodu 7

Okrem legislatívno-technických úprav nadväzujúcich na zmeny v § 10 ods. 8 sa v ustanovení o skrátenom vyšetrovní upravuje aj vykonávanie skráteného vyšetrovania vyšetrovateľom Úradu inšpekčnej služby, nie povereným príslušníkom, ktorý by bol inak príslušný na skrátené vyšetrovanie.

 

K bodu 8

            Navrhuje sa vypustiť oprávnenie prokurátora pri odňatí veci prikázať vec inému policajtovi, a to aj miestne nepríslušnému, teda ostane iba oprávnenie odňať vec a urobiť opatrenie, aby bola vec prikázaná inému policajtovi (stav podľa „starého“ Trestného poriadku do roku 2006). Policajt v zmysle definície v § 10 ods. 8 je konkrétna osoba, oprávnenie odňať vec konkrétnemu policajtovi v rámci vykonávaného dozoru je na mieste. Prikazovať vec konkrétnemu policajtovi však nie je žiaduce vzhľadom na to, že prideľovanie vecí v rámci jednotlivých útvarov Policajného zboru je záležitosťou nadriadeného, ktorý pri tom posudzuje organizačné, technické, personálne aspekty (zaťaženosť jednotlivých vyšetrovateľov, súvislosť s inými prípadmi, špecializácia), o existencii ktorých dozorujúci prokurátor nemá dostatočné informácie.

K bodu 9

            V rámci dozoru prokurátora sa dopĺňajú dve nové oprávnenia. Prokurátor bude môcť rozhodnúť o tom, aby skrátené vyšetrovanie vykonal vyšetrovateľ (a nie poverený príslušník), keďže v súčasnosti mu zákon umožňuje iba nariadiť, aby sa namiesto skráteného vyšetrovania vykonalo v danej veci vyšetrovanie.

V nadväznosti na vymedzenie príslušnosti na vyšetrovanie trestnej činnosti príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov sa dopĺňa oprávnenie prokurátora, aby mohol trestný čin príslušníka ozbrojeného bezpečnostného zboru vyšetrovať namiesto vyšetrovateľa zaradeného na Úrade inšpekčnej služby [§ 10 ods. 8 písm. c)] vyšetrovateľ Policajného zboru [§ 10 ods. 8 písm. a)], avšak v tomto prípade iba so stanoviskom riaditeľa Úradu inšpekčnej služby.

 

K bodu 10

Ide o legislatívno-technické úpravy nadväzujúce na zmeny v odseku 2.

 

K bodu 11

V dôsledku navrhovaných zmien v príslušnosti vyšetrovateľov a poverených príslušníkov sa dopĺňa štandardné prechodné ustanovenie o dokončení konaní začatých pred účinnosťou zákona podľa doterajších predpisov.

 

K čl. III (zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru)

 

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu, keďže v nových ustanoveniach o výbere, menovaní a odvolávaní prezidenta Policajného zboru a riaditeľa Úradu inšpekčnej služby (§ 33a až § 33j) sa pod pojmami ministerstvo, Policajný zbor, minister nemajú rozumieť aj ostatné zložky patriace pod zákon č. 73/1998 Z. z.

 

K bodom 2 a 3

Zavádza sa nový termín – kadet a nový druh štátnej služby – štátna služba kadeta.Kadet v štátnej službe kadeta má získať kvalifikačný predpoklad na funkciu, do ktorej bude ustanovený v prípravnej štátnej službe.

 

K bodu 4

Kadet počas výkonu štátnej služby kadeta má získať kvalifikačný predpoklad na funkciu, a to dennou formou štúdia vo vzdelávacej inštitúcii poskytujúcej vzdelávanie potrebné na výkon štátnej služby príslušníkov Policajného zboru (ďalej len „vzdelávacia inštitúcia“). Po získaní kvalifikačného predpokladu na funkciu a zložením služobnej prísahy sa kadet zaradí do prípravnej štátnej služby. Kadet sa bude riadiť ustanoveniami tohto zákona okrem tých ustanovení, ktoré nie sú vhodné vzhľadom na účel štátnej služby kadeta (získanie kvalifikačného predpokladu), resp. ktoré sa vo vzťahu ku kadetovi upravujú osobitne (napr. platové náležitosti).

 

K bodom 5 až 7

Navrhovaná úprava skracuje trvanie prípravnej štátnej služby policajta, ktorý bol kadetom, na polovicu, teda na jeden rok. Všeobecne trvá prípravná štátna služba dva roky. Kadet získava kvalifikačný predpoklad na funkciu určitú dobu a pri jeho následnom zaradení do prípravnej štátnej služby sa mu doba štúdia započítava do tejto služby. Prípravná štátna služba v súčte so štátnou službou kadeta nepresiahne dvojročnú dobu.

 

 

 

K bodu 8

Kadet zaradený v štátnej službe kadeta počas tejto doby absolvuje denné štúdiumvo vzdelávacej inštitúcii za účelom splnenia kvalifikačnej požiadavky policajného vzdelania, základného policajného výcviku, teoreticko-praktickej prípravy, odborného výcviku a odbornej praxe. Z uvedeného dôvodu je kadet z ustanovenia § 7 ods. 8 vylúčený.

 

K bodom 9 a 10

Cieľom navrhovaných zmien je určiť po zaradení kadeta do prípravnej štátnej služby zo štátnej služby kadeta skúšobnú dobu v trvaníod troch mesiacov do jedného roka. V súčasnej dobe pri štúdiu, ktorým sa získava kvalifikačný predpoklad na funkciu, je skúšobná doba určená spravidla na 18 mesiacov. Kadet zaradený do prípravnej štátnej služby bude mať určenú skúšobnú dobu v závislosti od dĺžky trvania štátnej služby kadeta tak, aby skúšobná doba nepresiahla 18 mesiacov.

 

K bodu 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmeny v § 7.

 

K bodu 12

Do služobného pomeru môže nastúpiť podľa zákona č.73/1998 Z. z. len štátny občan Slovenskej republiky starší ako 21 rokov. Navrhovanou úpravou sa stanovuje, že kadetom sa môže stať štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý splní všetky podmienky prijatia do služobného pomeru s výnimkou veku. Vychádza sa z toho, že na účel získavania kvalifikačného predpokladu na funkciu (štúdia) je tento vek postačujúci.

 

K bodu 13

Ustanovenie § 14 ods. 1 písm. c) upravuje podmienku stupňa vzdelania určeného na výkon funkcie, do ktorej má byť policajt ustanovený či menovaný. Pri kadetoch vymenovanie či ustanovenie do funkcie neprichádza do úvahy, keďže nemajú určenú funkciu, do ktorej budú pri prijatí za kadeta ustanovení či menovaní. Z tohto dôvodu sa pre nich ustanovuje iba podmienka vzdelania pri prijímaní za kadeta. 

 

K bodom 14 a 15

Kadet pri zaradení do štátnej služby kadeta neskladá služobnú prísahu z dôvodu, že nebude v priamom výkone štátnej služby, ale počas tejto doby sa bude predovšetkým vzdelávať vo vzdelávacej inštitúcii. Navrhovanou zmenou sa určuje, že kadet skladá služobnú prísahu až pri zaradení do prípravnej štátnej služby.  

 

K bodu 16 a 37

V odsekoch 1 a 2, ktoré sa preberajú z doterajšej právnej úpravy, sa upravujú podmienky ustanovenia policajta do funkcie vo všeobecnosti. Okrem toho sa vypúšťajú zostávajúce odseky 3 a 4, pretože menovanie a odvolávanie prezidenta Policajného zboru a riaditeľa Úradu inšpekčnej služby sa upravuje osobitne a funkciu viceprezidenta Policajného zboru nie je potrebné osobitne riešiť.

Navrhuje sa tiež, aby riadiace funkcie boli osadzované na základe kariérneho postupu, ktorý interným predpisom určí vedúci príslušnej zložky patriacej do pôsobnosti zákona. Zároveň sa ustanovuje, že takýto kariérny postup musí byť prerokovaný s odborovým orgánom.

 

 

 

 

 

K bodu 17

V záujme zvýšenia transparentnosti a objektívnosti pri obsadzovaní vrcholových funkcií v Policajnom zbore sa navrhuje osobitný spôsob vymenovania do funkcie prezidenta Policajného zboru a riaditeľa Úradu inšpekčnej služby na základe výberového konania a po verejnom vypočutí vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

 

K § 33a

Prezidenta Policajného zboru bude aj naďalej vymenúvať minister vnútra, avšak až na základe výberového konania a len s odporúčaním výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Do tejto funkcie možno vymenovať len príslušníka Policajného zboru, ktorý je v služobnom pomere  najmenej 10 rokov od vtedy, ako mu prvýkrát vznikol, nebol odsúdený za spáchanie žiadneho trestného činu, má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a špecializované policajné vzdelanie a bol najmenej päť rokov nadriadeným, ktorý riadil aspoň jedného príslušníka Policajného zboru, ktorý bol nadriadeným.

Funkčné obdobie prezidenta Policajného zboru sa navrhuje na štyri roky, pričom tá istá osoba môže byť vymenovaná do tejto funkcie najviac dvakrát.

Ďalej sa taxatívne upravujú dôvody na zánik výkonu funkcie prezidenta Policajného zboru, a to uplynutím funkčného obdobia, vzdaním sa funkcie, odvolaním z funkcie a skončením služobného pomeru. Dôvody na odvolanie z funkcie prezidenta Policajného zboru v prvom rade vyplývajú zo straty exaktne ustanovených podmienok na výkon funkcie prezidenta Policajného zboru (napríklad strata štátneho občianstva alebo nezískanie, príp. strata bezpečnostnej previerky na stupeň utajenia Prísne tajné). Minister však bude môcť prezidenta Policajného zboru odvolať z funkcie aj z iných, pre neho závažných dôvodov, pričom tieto dôvody musí „odobriť“ aspoň trojpätinová väčšina všetkých členov výboru národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Dôvody, ktoré môžu viesť ministra k odvolaniu prezidenta Policajného zboru, nie sú priamo uvedené, ale ich presvedčivosť posúdi výbor kvalifikovaným rozhodnutím, čím sa zabráni svojvoľnému odvolávaniu prezidenta ministrom.

Dôvody na skončenie služobného pomeru prezidenta Policajného zboru sa obmedzujú zmenami v § 189.

 

K § 33b a § 33g

V týchto ustanoveniach sa upravuje organizácia výberového konania na funkciu prezidenta Policajného zboru a riaditeľa Úradu inšpekčnej služby. Výberové konania bude vyhlasovať ministerstvo vnútra najneskôr tri mesiace pred uplynutím ich funkčného obdobia a ak výkon ich funkcie zanikol skôr, tak do 30 dní od ich zániku. V oznámení o vyhlásení výberového konania bude uvedená lehota na doručenie žiadostí o zaradenie do výberového konania, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní od vyhlásenia výberového konania. V rámci tejto lehoty musia potenciálni uchádzači predložiť svoje životopisy a uchádzači o funkciu prezidenta Policajného zboru aj koncepcie rozvoja a riadenia Policajného zboru. Zoznam a životopisy pozvaných uchádzačov sa zverejnia na webovom sídle ministerstva.

 

K § 33c

Výberové konanie bude uskutočňovať sedemčlenná komisia zložená z nominantov ministra vnútra, generálneho prokurátora, policajného prezidenta, riaditeľa Úradu inšpekčnej služby, rektora Akadémie Policajného zboru a najväčšieho odborového zväzu policajtov. Odborné, organizačné, technické, atď. zabezpečenie činnosti komisie bude plniť ministerstvo vnútra.

 

 

 

 

 

K § 33d

Vo výberovom konaní sa budú hodnotiť potrebné alebo vhodné schopnosti, vedomosti a iné skutočnosti na výkon funkcie prezidenta Policajného zboru. Uchádzač bude musieť svoju predstavu o rozvoji a riadení Policajného zboru prezentovať vo forme predloženej koncepcie podľa § 33b ods.3. Komisia uchádzačov vyhodnotí a určí tých, ktorí sú podľa jej názoru vhodní na funkciu prezidenta Policajného zboru (bez určenia poradia). O priebehu výberového konania sa vypracuje zápisnica, ktorá sa zverejní na webovom sídle ministerstva.

 

K § 33e

Z uchádzačov určených komisiou ako vhodných, vyberie minister vnútra najmenej troch kandidátov, ktorých predloží výboru národnej rady pre obranu a bezpečnosť na verejné vypočutie. Ak komisia vyhodnotí ako vhodných na funkciu prezidenta Policajného zboru menej ako troch uchádzačov, minister predloží výboru národnej rady všetkých úspešných uchádzačov. Ak výbor národnej rady neodsúhlasí ministrovi vnútra žiadneho z predložených kandidátov, ministerstvo vnútra vyhlási nové výberové konanie. Ministrovi sa dáva aj možnosť nevymenovať kandidáta, ktorého odporučí výbor. Na vymenovanie prezidenta bude teda potrebná zhoda výberovej komisie, výboru pre obranu a bezpečnosť a ministra vnútra.

 

K § 33f

Na rozdiel od prezidenta Policajného zboru, ako aj súčasného stavu, bude riaditeľ Úradu inšpekčnej služby menovaný do funkcie vládou Slovenskej republiky . Vychádza sa z toho, že v pôsobnosti úradu, ktorý bude riadiť, sú ozbrojené bezpečnostné zbory podriadené dvom ministrom. Menovaniu bude predchádzať výberové konanie a odporúčanie výboru národnej rady pre obranu a bezpečnosť s menovaním. Požiadavky, ktoré bude musieť spĺňať príslušník Policajného zboru vymenovaný do funkcie riaditeľa Úradu inšpekčnej služby vychádzajú z pôsobnosti toho úradu a teda takáto osoba musí mať skúsenosti  z odhaľovania, vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Ostatné podmienky sú obdobné ako v prípade kandidáta na funkciu prezidenta Policajného zboru.

Dôvody zániku výkonu funkcie riaditeľa úradu sú totožné s dôvodmi zániku funkcie prezidenta Policajného zboru. Odvolať riaditeľa úradu z funkcie bude môcť vláda z rovnakých dôvodov ako môže byť odvolaný prezident Policajného zboru.

 

K § 33h

Výberové konanie bude uskutočňovať sedemčlenná komisia zložená z nominantov ministra vnútra, ministra spravodlivosti, generálneho prokurátora, policajného prezidenta, generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže, rektora Akadémie Policajného zboru a najväčšieho odborového zväzu policajtov. Odborné, organizačné, technické, atď. zabezpečenie činnosti komisie bude plniť ministerstvo vnútra.

 

K § 33i

Vo výberovom konaní sa budú hodnotiť potrebné alebo vhodné schopnosti, vedomosti a iné skutočnosti na výkon funkcie riaditeľa úradu. O priebehu výberového konania sa vypracuje zápisnica, ktorá sa zverejní na webovom sídle ministerstva.

 

K § 33j

Z uchádzačov určených komisiou ako vhodných, vyberie minister vnútra najmenej troch kandidátov, ktorých predloží výboru národnej rady pre obranu a bezpečnosť na verejné vypočutie. Ak komisia vyhodnotí ako vhodných na funkciu riaditeľa Úradu inšpekčnej služby menej ako troch uchádzačov, minister predloží výboru národnej rady všetkých úspešných uchádzačov. Ak výbor národnej rady neodsúhlasí ministrovi vnútra žiadneho z predložených kandidátov, ministerstvo vnútra vyhlási nové výberové konanie. Obdobne ako pri prezidentovi Policajného zboru sa aj pri riaditeľovi Úradu inšpekčnej služby umožňuje vláde nevymenovať kandidáta, ktorého odporučil výbor pre obranu a bezpečnosť; v takom prípade ministerstvo vnútra vyhlási nové výberové konanie.

 

K § 33k

Dopĺňa sa ustanovenie odkazujúce na vymenovanie, ktoré je založené osobitným predpisom (napríklad § 3 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže).

 

K bodu 18

Ide o precizovanie textu ustanovenia o prevedení alebo preložení policajta na inú funkciu, ak nezískal do 10 mesiacov od ustanovenia do funkcie oprávnenie na  oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa.

 

K bodom 19 a 22

Návrh zákona ustanovuje funkčné obdobie prezidenta Policajného zboru a riaditeľa Úradu inšpekčnej služby a upravuje aj možnosť zániku výkonu týchto funkcií vzdaním sa funkcie alebo odvolaním z funkcie, preto je potrebné zabezpečiť následné personálne riešenie týchto príslušníkov Policajného zboru (po zániku výkonu ich funkcie).

 

K bodom 20, 21, 23 a 35

            Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace so zmenou § 33, ktorý už nebude upravovať vymenovanie funkcie.

 

K bodom 24 a 26

Navrhovanou úpravou ustanovenia a vložením nového ustanovenia sa zabezpečujú platové náležitosti aj pre kadeta.

 

K bodu 25

Príplatok zdravotníckym pracovníkom sa podľa platného znenia vzťahuje len na príslušníkov Policajného zboru. Je však žiaduce, aby sa daná právna úprava vzťahovala aj na ostatných zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú v služobnom pomere nielen v Policajnom zbore, ale aj Zboru väzenskej a justičnej stráže, čo sa premieta aj do kritérií na určenie príplatku (odsek 2).

 

K bodu 27

Upravujú sa ustanovenia o naturálnych náležitostiach, ktoré sa majú vzťahovať na príslušníkov Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu. Zmena je dôsledkom predchádzajúcich novelizácií zákona.

 

K bodom 28 a 29

Na ustanovenia § 132 a 133, ktoré upravujú poskytovanie a vyúčtovanie preddavkov pri zahraničnej služobnej ceste sa rozširuje pôsobnosť ustanovení zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 283/2002 Z. z.“), a to konkrétne ustanovení § 36 ods. 2 až 6 a 9 až 13 zákona č. 283/2002 Z. z.Znenie § 132 a 133 neupravuje jednoznačne situácie, ktoré vznikajú pri poskytovaní preddavkov na náhrady výdavkov pri zahraničnej služobnej ceste, v dôsledku čoho neumožňuje dostatočne flexibilne reagovať na požiadavky vyplývajúce z aplikačnej praxe. Ako príklad možno uviesť situáciu, kedy sa určuje základná sadzba stravného v cudzej mene, ale policajt má záujem o poskytnutie preddavku v mene euro. Z ustanovení zákona nie je zrejmé, či možno v takomto prípade policajtovi poskytnúť preddavok v mene euro, aký výmenný kurz by mal byť použitý na prepočet meny a tiež, ako je potrebné postupovať pri vyúčtovaní preddavku, ak vznikne preplatok alebo nedoplatok, ale policajt nedisponuje menou, v ktorej bol preddavok poskytnutý. Ustanovenia zákona č. 283/2002 Z. z. upravujú dotknutú problematiku presnejšie a jednoznačne upravujú postup aj v uvedených problematických prípadoch. Aplikáciou právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 283/2002 Z. z. aj na právne vzťahy vznikajúce pri poskytovaní a vyúčtovaní preddavkov na náhrady výdavkov pri zahraničných služobných cestách podľa zákona č. 73/1998 Z. z. sa umožní pružnejšie reagovať na potreby policajtov vyplývajúce z výkonu štátnej služby a zároveň sa odstráni nejednotnosť výkladu zákonnej úpravy.

 

K bodu 30

Dôvodom zmeny ustanovenia §141a ods. 1 je motivácia potenciálnych uchádzačov o štátnu službu policajtov prostredníctvom využívania príspevku na bývanie aj pre novoprijatých policajtov, keďže podľa platnej právnej úpravy môže minister priznať príspevok na bývanie len policajtovi v stálej štátnej službe. Podľa navrhovanej zmeny by minister mohol priznávať príspevok počas celej doby výkonu štátnej služby policajta.

 

K bodu 31

Navrhuje sa upraviť kritériá na určovanie výšky príspevku na bývanie tak, aby sa pri jeho výške prihliadalo na služobné činnosti, ktoré policajt vykonáva a na útvar jeho služobného zaradenia.

 

K bodu 32

Policajt, ktorý nezotrval v služobnom pomere po stanovený čas po získaní policajného vzdelania je povinný uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť. Navrhovanou úpravou sa do týchto nákladov zaráta aj služobný príjem poskytovaný kadetovi počas výkonu štátnej služby kadeta.

 

K bodu 33

            Vzhľadom na osobitné postavenie prezidenta Policajného zboru a riaditeľa Úradu inšpekčnej služby sa druhy skončenia služobného pomeru u týchto príslušníkov obmedzujú iba na uvoľnenie, stratu hodnosti a úmrtie.

 

K bodu 34

Navrhuje sa posunúť vek na možnosť prepustenia so štátnej služby po dosiahnutí nároku na výsluhový dôchodok z 55 rokov na 62 rokov. Dôvodom je skutočnosť, že prepustenie zo služobného pomeru po dosiahnutí nároku na výsluhový dôchodok vo veku 55 rokov bez splnenia ďalších podmienok, teda keď je policajt plne schopný vykonávať štátnu službu, je vzhľadom aj na súčasný všeobecný vek nároku na dôchodok neprimerane nízky, a môže diskriminovať policajtov, ktorý chcú naďalej vykonávať štátnu službu.

 

K bodu 36

            Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vnútorným odkazom.

 

K bodu 38

Postup ustanovený v prechodných ustanoveniach, najmä vymedzenie časových limitov, má zabezpečiť, aby sa čo najskôr vykonali výberové konania, ktoré majú prispieť k  obsadzovaniu vrcholových pozícií na základe zásady transparentnosti a odbornosti.

V prechodnom ustanovení sa v súvislosti so zavedením výberového konania na obsadenie funkcie prezidenta Policajného zboru a riaditeľa Úradu inšpekčnej služby ukladá služobnému úradu povinnosť vyhlásiť výberové konanie na tieto funkcie do 15 dní od navrhovanej účinnosti tohto zákona.

Na prezidenta Policajného zboru a riaditeľa Úradu inšpekčnej služby, ktorí budú vo funkciách ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa budú vzťahovať v súčasnosti platné a účinné ustanovenia o odvolaní (t. j. minister vnútra ich môže odvolať bez udania dôvodu).

 

 

K bodu 39

Na základe navrhovaných zmien v súvislosti s funkciou riaditeľa Úradu inšpekčnej služby je potrebné do prílohy č. 2, ktorá upravuje príplatok za riadenie podľa zastávanej funkcie v Policajnom zbore, doplniť konkrétne aj funkciu riaditeľa Úradu inšpekčnej služby, ktorá je, čo sa týka poskytovania príplatku za riadenie, postavená na roveň funkcii prezidenta Policajného zboru.

 

K bodom 40 a 41

            Upravujú sa príplatky za riadenie v Zbore väzenskej a justičnej stráže tak, aby sa odstránila disproporcia medzi jednotlivými zložkami patriacimi pod zákon č. 73/1998 Z. z.

 

K bodu 42

            Upravuje sa príplatok za riadenie najvyšších funkcionárov Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu tak, aby bol diferencovaný podľa stupňa riadenia v najvyšších funkciách týchto zložiek.

 

 

K čl. IV (zákon o prokuratúre)

 

K bodom 1 a 2

            Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na určenie príslušnosti krajských prokuratúr v bode 3.

 

K bodom 3 a 4

Vzhľadom na závažnosť problematiky trestnej činnosti príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov sa navrhuje konanie o ich trestnej činnosti zveriť krajským prokuratúram na rozdiel od súčasného stavu, keď sú príslušné v konaní pred okresným súdom okresné prokuratúry.

Súčasne sa v bode 4 v týchto prípadoch určuje miestna príslušnosť krajského prokurátora a prokurátorov krajských prokuratúr.

 

K čl. V (zákon o bankách)

 

V nadväznosti na navrhované doplnenie oprávnenia policajta inšpekčnej služby podľa § 29a ods. 4 zákona o Policajnom zbore (čl. I) žiadať banky o správy o klientovi banky, aj keď sú predmetom bankového tajomstva, sa dopĺňa recipročná povinnosť banky takéto správy o záležitostiach týkajúcich sa klienta, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, podávať aj na písomné vyžiadanie inšpekčnej služby Policajného zboru.

 

K čl. VI (zákon o sťažnostiach)

 

K bodu 1

V súvislosti so zavedením nového kontrolného mechanizmu, v rámci ktorého sa bude  preskúmavať postup orgánu verejnej správy v osobitných prípadoch (§ 23a), sa navrhuje, aby bol sťažovateľ okrem informácie o odložení sťažnosti a dôvodoch jej odloženia po vyčerpaní všetkých dostupných prostriedkov poučený aj o ďalšom postupe, ak ide o sťažnosť smerujúcu proti postupu príslušníka ozbrojeného bezpečnostného zboru, t. j. o možnosti požiadať o preskúmanie postupu orgánu verejnej správy, ktorý sťažnosť sťažovateľa odložil podľa § 6 ods. 1 písm. g).

 

 

 

K bodom 2 a 4

            Explicitne sa ustanovuje vecná príslušnosť na vybavenie sťažnosti smerujúcej proti vedúcemu orgánu miestnej štátnej správy tak, aby bola sťažnosť vybavená v rámci konkrétneho odvetvia štátnej správy. Týka sa to najmä okresných úradov, ktoré vykonávajú štátnu správu na viacerých úsekoch.

 

K bodu 3

V súvislosti so zavedením nového kontrolného mechanizmu, v rámci ktorého sa bude  preskúmavať postup orgánu verejnej správy v osobitných prípadoch (§ 23a), sa navrhuje doplniť poučenie sťažovateľa aj pri vybavení opakovanej sťažnosti.

 

K bodu 5

Navrhovanou právnou úpravou sa zavádza nový kontrolný mechanizmus, v rámci ktorého sa bude  preskúmavať postup orgánu verejnej správy v prípade, že príslušný orgán verejnej správy sťažnosť smerujúcu proti postupu príslušníka ozbrojeného bezpečnostného zboru vybavil a využil všetky mechanizmy na jej prešetrenie, resp. prekontrolovanie správnosti jej vybavenia, a napriek tomu sťažovateľ nie je spokojný s výsledkom vybavenia sťažnosti a opakovane sa domáha ochrany svojich práv a právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy. Podľa súčasnej právnej úpravy pôjde o sťažnosti proti príslušníkom Policajného zboru a príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže, pretože tieto zbory sú definované ako ozbrojené bezpečnostné zbory (§ 1 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o a § 1 zákona č. 4/2001 Z. z.).

Súčasná právna úprava zákona o sťažnostiach pojednáva o tzv. „dvojinštančnosti“ konania v prípade vybavenia sťažnosti. V prípade podania tretej sťažnosti v tej istej veci (bez uvedenia nových skutočností), je táto sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach odložená, t. j. ďalej sa vo veci nekoná. V rámci navrhovanej zmeny by sa po tomto postupe vytvoril priestor pre kontrolu vybavenia sťažnosti smerujúcej proti postupu príslušníka ozbrojeného bezpečnostného zboru príslušným výborom Národnej rady Slovenskej republiky na základe žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Zavedenie takéhoto preskúmania je žiaduce vzhľadom na závažnosť problematiky, ktorá patrí do pôsobnosti Policajného zboru, resp. Zboru väzenskej a justičnej stráže, pričom sa tým zvýši transparentnosť a nestrannosť vybavovania sťažností, ktoré už boli vybavené v rámci príslušných rezortov.

Žiadosť o preskúmanie postupu bude sťažovateľ podávať orgánu, ktorý sťažnosť vybavil a vybavovať ju bude príslušný výbor národnej rady. Táto koncepcia vychádza z § 45 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý definuje výbory ako iniciatívne a kontrolné orgány národnej rady. V tejto súvislosti ďalej § 45 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku oprávňuje výbory sledovať, ako sa dodržiavajú a vykonávajú zákony, a či predpisy vydané na ich vykonanie sú s nimi v súlade. Ak výbor zistí porušenie zákona, alebo že vykonávací predpis nie je s ním v súlade alebo nebol vôbec vydaný alebo včas vydaný, upovedomí o tom príslušného člena vlády alebo príslušného vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy a požiada ho o neodkladné vykonanie nápravy; ak nápravu nevykoná, upovedomí o tom národnú radu. Navrhovaná zmena teda nezavádza nový inštitút prešetrovania, resp. vybavovania sťažností výborom, teda samotný výbor nebude predmetné sťažnosti prešetrovať a vybavovať, jeho postavenie bude v nestrannom posúdení správnosti vybavenia sťažností (s dôrazom na obsahovú stránku), ktoré už vyčerpaním všetkých zákonných možností boli vybavené. Teda v prípade, že samotný výbor vykonanou kontrolou zistí prípadné nedostatky v predchádzajúcom konaní, v zmysle súčasnej právnej úpravy, na tieto upozorní ministra a požiada ho o nápravu.

Päťročná lehota na podanie žiadosti podľa odseku 1 vychádza z doby uloženia a archivácie materiálov súvisiacich s vybavovaním sťažnosti.

 

K bodu 6

V prechodnom ustanovení sa navrhuje, aby sa nový postup preskúmania sťažnosti pri vybavovaní sťažností proti postupu príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov aplikoval až na sťažnosti vybavované po 1. januári 2019, keďže s týmto súvisia nové postupy pri vybavovaní sťažností (upovedomenie sťažovateľa, poučenia), ktoré sa pri sťažnostiach vybavených do 31. decembra 2018 neuplatňovali.

 

K čl. VII

 

Účinnosť sa navrhuje ustanoviť vzhľadom na predpokladanú dĺžku štandardného legislatívneho procesu.

 

 

V Bratislave, 26. septembra 2018

 

 

 

 

 

 

 

 

Peter Pellegrini, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

 

 

Denisa Saková, v. r.

ministerka vnútra

Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 560
PoUtStŠtPiSoNe
: