Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona") sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2019. Aplikačná prax, dynamicky meniace sa bezpečnostné prostredie a rôznorodosť úloh plnených ozbrojenými silami Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily") si vyžiadala precizovanie ustanovení zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktoré upravujú vysielanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky. Návrh zákona reflektuje na zmeny vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ČPT 1519), na poznatky z aplikačnej praxe, výsledky analýz systému obrany štátu, ako aj na vývoj bezpečnostného prostredia.
Cieľom návrhu zákona je rozšíriť účely vysielania ozbrojených síl v rámci plnenia záväzkov z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrhom zákona sa precizujú ustanovenia upravujúce úlohy a použitie ozbrojených síl a spresňuje sa pôsobnosť vlády Slovenskej republiky a Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany") pri riadení ozbrojených síl.
V súvislosti s vysielaním ozbrojených síl na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky sa v čl. II novelizuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a v čl. III zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V kontexte s preukazovaním príslušnosti vojaka k ozbrojeným silám upraveným v zákone č. 98/2019 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov, sa v čl. IV novelizuje zákon č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dopĺňa sa úprava preukazovania príslušnosti k ozbrojeným silám zavedením osobnej identifikačnej karty vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy a ustanovuje sa náhrada cestovných výdavkov vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy na návštevu rodiny.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v súvislosti s identifikáciou vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy a preukazovaním ich príslušnosti k ozbrojeným silám a zavedením vyplácania náhrady cestovných výdavkov na návštevu rodiny vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorý bude zabezpečený v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly ministerstva obrany na rozpočtový rok 2020 a roky nasledujúce, bez zvýšených požiadaviek na rozpočet verejnej správy.
Vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky na účely ustanovené v platnom znení zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov realizované do účinnosti návrhu zákona bude rozpočtovo zabezpečené v rámci rozpočtu stanoveného v kapitole štátneho rozpočtu Ministerstva obrany SR. Odo dňa účinnosti návrhu zákona budú návrhy na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, resp. návrhy na predĺženie mandátu misie predkladané na schválenie vláde Slovenskej republiky alebo Národnej rade Slovenskej republiky vrátane doložiek vybraných vplyvov upravujúcich spôsob financovania návrhov.
Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv a nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodom 2, 3, 4, 21, 23, 27, 28, 31, 37, 39, 40, 42 a 43,
(poznámky pod čiarou k odkazom 2, 3, 4a, 16, 17, 18, 20, 22, 23, 24a, 26, 27, 28, 29, 30 a 31).
Legislatívno-technická úprava spočívajúca v nahradení odkazov na zrušené právne predpisy odkazmi na platné právne predpisy, v doplnení poznámok pod čiarou a odkazov, vypustení nadbytočných poznámok pod čiarou a nadbytočných odkazov.
K bodu 1 (§ 2 ods. 1 a 2 )
V odseku 1 sa precizuje účel vytvárania ozbrojených síl Slovenskej republiky v nadväznosti na úlohy, ktoré ozbrojené sily plnia a na ktorých sa podieľajú podľa § 4. Účel, na ktorý sa ozbrojené sily vytvárajú, okrem zachovania mieru a plnenia záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republiky viazaná, je najmä zaručovanie obrany Slovenskej republiky, na ktorý nadväzuje hlavná úloha ozbrojených síl – brániť Slovenskú republiku pred napadnutím cudzou mocou, brániť jej zvrchovanosť, územnú celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc. Zachovanie bezpečnosti Slovenskej republiky nie je vo výlučnej pôsobnosti ozbrojených síl, je to jedna z úloh, na ktorej sa s ostatnými prvkami bezpečnostného systému Slovenskej republiky ozbrojené sily podieľajú.
V odseku 2 sa aktualizuje zloženie ozbrojených síl odkazom na čl. 1 ods. 6 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje zloženie ozbrojených síl v stave bezpečnosti (profesionálni vojaci, vojaci v zálohe povolaní na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl a vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy), v čase núdzového stavu a výnimočného stavu (profesionálni vojaci, vojaci v zálohe povolaní na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl, vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy a vojaci v zálohe povolaní na výkon mimoriadnej služby) a v čase vojny a vojnového stavu (profesionálni vojaci, vojaci v zálohe povolaní na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl, vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy, vojaci v zálohe povolaní na výkon mimoriadnej služby a registrovaní občania povolaní na výkon mimoriadnej služby, ktorí sú na základe odvodného konania odvedení).
K bodu 5 (§ 4 ods.1 až 3)
V odseku 1 sa hlavná úloha ozbrojených síl precizuje v nadväznosti na úpravu účelu, na ktorý sa ozbrojené sily vytvárajú (§ 2 ods. 1). Zavádza sa slovné spojenie „pred napadnutím cudzom mocou" v súlade s čl. 1 ods. 8 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení ústavného zákona č. 566/2005 Z. z.
V odseku 2 sa upravujú úlohy, na ktorých sa ozbrojené sily podieľajú. Ustanovenie sa precizuje v nadväznosti na čl. 1 ods. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. v znení ústavného zákona č. 566/2005 Z. z., ktorý všeobecne upravuje úlohy pri zachovávaní mieru a bezpečnosti pre ozbrojené sily, ozbrojené zbory, Hasičský a záchranný zbor a záchranné služby. Vzhľadom na to, že zachovanie bezpečnosti Slovenskej republiky patrí do pôsobnosti ústavných orgánov, ústredných orgánov štátnej správy a ďalších, najmä výkonných, prvkov bezpečnostného systému Slovenskej republiky v § 4 ods. 4 písm. k) sa precizuje, na ktorých úlohách sa ozbrojené sily podieľajú.
Odsek 3 sa mení a dopĺňa tak, aby obsahoval všetky účely, na ktoré môžu byť príslušníci ozbrojených síl vyslaní na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky,
a ktoré sú uvedené v § 12 ods. 2 zákona. Zmena zároveň zohľadňuje doplnenie nových účelov vyslania, ktoré sa dopĺňajú v § 12 ods. 1 písm. f) a g).
K bodu 6 (§ 4 ods. 4)
V nadväznosti na úpravu § 4 ods. 4 písm. k) sa vypúšťa v § 4 ods. 4 písm. a), keďže použitie ozbrojených síl na ochranu štátnej hranice upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
K bodu 7 [§ 4 ods. 4 písm. a)]
V nadväznosti na zmenu v § 27 návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý podrobne ustanovuje zodpovednosť za ochranu objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov a zodpovednosť za ich obranu, sa spresňuje úloha ozbrojených síl chrániť objekty osobitnej dôležitosti a ďalšie dôležité objekty v pôsobnosti ministerstva obrany.
K bodu 8
Legislatívno-technická úprava, ktorou sa skrátená citácia nahrádza úplnou citáciou v nadväznosti na zmenu citácie v poznámke pod čiarou k odkazu 6.
K bodu 9 [§ 4 ods. 4 písm. e)]
Legislatívno–technická úprava. Zavádza sa legislatívna skratka v nadväznosti na zmenu v § 4 ods. 4, ktorou sa legislatívnu skratka vypúšťa.
K bodu 10 [§ 4 ods. 4 písm. i) až k)]
Vo vzťahu k zahraničným ozbrojeným silám sa v písmene i) upravuje možnosť poskytovať im podporu na území Slovenskej republiky. Túto podporu poskytuje Slovenská republika prostredníctvom ozbrojených síl v rozsahu, ktorý upravuje vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ČPT 1519).
Na základe aplikačnej praxe sa v písmene j) dopĺňa plnenie opatrení Národného systému reakcie na krízové situácie.
Písmeno k) odkazuje na osobitné predpisy, ktoré ustanovujú úlohy ozbrojených síl na zachovanie bezpečnosti Slovenskej republiky. Takýmito zákonmi sú napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ozbrojené sily plnia úlohy spolu s Policajným zborom pri ochrane štátnej hranice alebo zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ozbrojené sily plnia úlohy ako ostatné záchranné zložky, pričom z hľadiska aplikačnej praxe ide o situácie, počas ktorých o. i. platí osobitná úprava služobného času podľa § 106 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
K bodu 11 (§ 4 ods. 5)
Navrhovaná právna úprava upravuje spoluprácu ministerstva obrany a Vojenského spravodajstva pri plnení úloh v oblasti zabezpečovania obrany štátu v kybernetickom priestore a kybernetickej bezpečnosti s ozbrojenými silami v rozsahu, ktorý určí minister obrany.
K bodom 12 a 13 (§ 4 ods.7 a 10)
Legislatívno-technická úprava. V nadväznosti na doplnenie nového odseku 5 sa upravujú vnútorné odkazy v odsekoch 7 a 10.
K bodu 14 (§ 4 ods. 13)
Príprava občanov na obranu štátu sa nahrádza prípravou obyvateľstva na obranu štátu, pretože v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu v štátnom vzdelávacom programe na základných školách a stredných školách sa na príprave na obranu štátu zúčastňujú nie len občania Slovenskej republiky, ale aj jej obyvatelia. Výchova obyvateľstva k vlastenectvu sa vypúšťa v nadväznosti na úpravu prípravy obyvateľstva na obranu štátu vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ČPT 1519).
K bodu 15 [§ 4b ods. 2 písm. b)]
Spresňuje sa úprava postupov ozbrojených síl pri zabezpečovaní nedotknuteľnosti vzdušného priestoru v prípade činu protiprávneho zasahovania vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky. Podmienka na klasifikáciu vzdušného objektu za podozrivého narušiteľa vzdušného priestoru (NATO SUSPECTED RENEGADE), ktorej splnenie môže nastať rovnako v čase, keď sa vzdušný objekt nachádza vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky, ako aj keď sa nachádza mimo neho, sa dopĺňa o nekomunikovanie vzdušného objektu s príslušným orgánom riadenia letovej prevádzky, ak pravidlá lietania vydané pre jednotlivé časti vzdušného priestoru neustanovujú inak. Pravidlami lietania vydanými pre jednotlivé časti vzdušného priestoru sa rozumejú pravidlá lietania ustanovené v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 923/2012 z 26. septembra 2012, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá lietania a prevádzkové ustanovenia týkajúce sa služieb a postupov v letovej prevádzke a ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1035/2011 a nariadenia (ES) č. 1265/2007, (ES) č. 1794/2006, (ES) č. 730/2006, (ES) č. 1033/2006 a (EÚ) č. 255/2010 v znení vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/835 z 12. mája 2017, ako aj pravidlá lietania ustanovené Dohovorom o medzinárodnom civilnom letectve zo 7. decembra 1944 v znení 9. edície z roku 2006 č. Doc 7300/9 a opravy č. 1 z 26. novembra 2007 a opravy č. 2 z 3. decembra 2010. Uvedená zmena sa navrhuje za účelom dosiahnutia rýchlejšieho posudzovania prerušenia komunikácie medzi orgánmi riadenia letovej prevádzky a vzdušnými objektmi, ako aj za účelom zaistenia potrebnej úrovne bezpečnosti letovej prevádzky.
Navrhovaná právna úprava umožní prijímanie okamžitých opatrení na zabránenie pôsobenia takýchto vzdušných objektov pre zneužitie na protiprávne konanie. Navrhovaná zmena je v súlade so štandardom a dokumentáciou Organizácie Severoatlantickej zmluvy.
K bodu 16 [§ 4b ods. 2 písm. f)]
Vypúšťa sa protiprávny zásah na palube lietadla v nadväznosti na precizovanie § 4b
ods. 3.
K bodu 17 (§ 4b ods. 3)
Kategórie narušiteľa vzdušného priestoru sa spresňujú v nadväznosti na stupeň nebezpečnosti narušiteľa. Navrhované podmienky klasifikácie vzdušného objektu za pravdepodobného narušiteľa vzdušného priestoru (NATO PROBABLE RENEGADE), ktoré môžu byť splnené rovnako v čase, keď sa vzdušný objekt nachádza vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky, ako aj keď sa nachádza mimo neho, umožnia priamo klasifikovať vzdušný objekt, ktorého kód odpovedača sekundárneho radaru signalizuje protiprávny zásah na palube lietadla v súlade s medzinárodne ustanovenými kódmi, za pravdepodobného narušiteľa vzdušného priestoru aj bez potreby jeho predchádzajúcej klasifikácie za podozrivého narušiteľa vzdušného priestoru. Navrhovaná zmena je v súlade so štandardmi a dokumentáciou Organizácie Severoatlantickej zmluvy.
V prípade, ak posádka lietadla nastaví kód odpovedača sekundárneho radaru na signalizovanie protiprávneho zásahu na palube lietadla, stupeň nebezpečnosti narušiteľa a časová tieseň vyžaduje vykonávanie opatrení a postupov ozbrojených síl použiteľných proti pravdepodobnému narušiteľovi vzdušného priestoru.
K bodu 18 [§ 6 ods. 2 písm. a) a b)]
Konkrétne názvy stratégii schvaľované vládou Slovenskej republiky pri riadení ozbrojených síl sa nahrádzajú všeobecnými pojmami.
Z platného znenia sa vypúšťajú plány použitia ozbrojených síl v čase výnimočného stavu a núdzového stavu. Tieto plány majú vyjadriť podieľanie sa ozbrojených síl na plnení úloh v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu, pri ktorom sú ohrozené životy a zdravie osôb alebo majetok a pri odstraňovaní jeho následkov. Na plnenie úloh v čase výnimočného stavu a núdzového stavu sú určené aj ďalšie prvky bezpečnostného systému Slovenskej republiky, ktoré patria do pôsobnosti príslušných ústredných orgánov štátnej správy. Vypracovanie plánov použitia ďalších prvkov bezpečnostného systému Slovenskej republiky na plnenie ich úloh v čase výnimočného stavu a núdzového stavu všeobecne záväzné právne predpisy patriace do pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy neustanovujú.
K bodu 19 [§ 6 ods. 3 písm. a) a b)]
Ustanovenie sa precizuje v nadväznosti na zmenu v § 6 ods. 2 písm. a) a b).
K bodu 20 [§ 6 ods. 3 písm. f)]
Ministerstvo obrany v rámci riadenia ozbrojených síl zabezpečuje ozbrojené sily vojenským materiálom a bojovou technikou. V súlade s aplikačnou praxou a v kontexte kompetencií ministerstva obrany navrhovať vláde Slovenskej republiky počty hlavných druhov vojenských zbraní a zbraňových systémov a zabezpečovať ich obstarávanie sa ustanovenie dopĺňa o vojenské zbrane a zbraňové systémy.
K bodu 22 (§ 7 ods. 2)
Dopĺňa sa veliteľ ozbrojených síl v nadväznosti na doplnenie § 7 ods. 12.
K bodu 24 (§ 7 ods. 10)
Hlavné miesto velenia ozbrojeným silám je miesto určené pre generálny štáb, ktorý ho môže zaujať v čase vojny alebo vojnového stavu v organizačnej štruktúre, ktorú má plánovanú pre čas vojny alebo vojnový stav v závislosti od aktuálnej bezpečnostnej situácie alebo plnenia záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
K bodu 25 (§ 7 ods. 12)
Doplneným ustanovením sa v prípade vyslania ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky na základe zákona umožní, aby im mohol veliť príslušný veliteľ zahraničných ozbrojených síl alebo medzinárodnej organizácie, ktorej je Slovenská republika členom.
Zmenu si vyžiadala aplikačná prax v rámci medzinárodnej spolupráce ozbrojených síl, v súvislosti napríklad s účasťou Slovenskej republiky na medzinárodných cvičeniach v zahraničí, v rámci ktorých cvičiaci podliehajú jednotnému veleniu, v tomto prípade veliteľa zahraničných ozbrojených síl, alebo v prípade pôsobenia ozbrojených síl v aktivitách krízového manažmentu v zahraničí, ako je napríklad ich pôsobenie vo vojenských operáciách. V týchto prípadoch sa podľa schválených pravidiel pre konkrétnu operáciu príslušným orgánom medzinárodnej organizácie, ktorej je Slovenská republika členom, priamo vyžaduje tzv. prevod velenia nad vyslanými ozbrojenými silami na príslušného veliteľa tejto organizácie. Uvedený úkon predstavuje podmienku participácie ozbrojených síl na uvedených aktivitách. Oprávnenie veliteľa zahraničných ozbrojených síl alebo príslušného veliteľa medzinárodnej organizácie, ktorej je Slovenská republika členom, zahŕňa tzv. operačné velenie, vrátane taktického velenia. Cieľom tohto prevodu je zabezpečiť oprávnenie príslušnému veliteľovi zahraničných ozbrojených síl alebo veliteľovi medzinárodnej organizácie, ktorej je Slovenská republika členom tak, aby mohol koordinovať úlohy medzinárodného zoskupenia ozbrojených síl ako celku. Oprávnenie a jeho rozsah môžu byť určené medzinárodným zmluvným dokumentom alebo inou formou úkonu v súlade s pravidlami pre danú aktivitu schválenými príslušným orgánom medzinárodnej organizácie, ktorej je Slovenská republika členom (napr. písomný transfer velenia).
K bodu 26 (§ 9 ods. 4)
Upravuje sa príprava ozbrojených síl na obranu štátu spolu s ďalšími prvkami systému obrany štátu v nadväznosti na vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ČPT 1519), ktorý ustanovuje túto prípravu vo forme spoločného výcviku a cvičenia s ozbrojenými zbormi, Hasičským a záchranným zborom a ďalšími záchrannými zložkami. Tým nie je dotknutá samostatná príprava ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a ďalších záchranných zložiek podľa osobitných predpisov. Rovnako sa na príprave ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru alebo ďalšej záchrannej zložky zúčastňujú ozbrojené sily.
K bodu 29 [§ 11 ods. 1 a § 12 ods. 2 písm. b) a c)]
Zavedený pojem v zákone sa zosúlaďuje s pojmom v Ústave Slovenskej republiky.
K bodu 30 (§ 11 ods. 2)
Vypustenie § 11 ods. 2 nadväzuje na doplnenie účelov vysielania ozbrojených síl
v § 12 ods. 1, ktorý podrobne upravuje všetky účely vysielania ozbrojených síl.
K bodu 32 [§ 12 ods. 1 písm. f) a g)]
Precizujú sa účely, na ktoré môžu byť ozbrojené sily vyslané mimo územia Slovenskej republiky. Na základe čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky sa vyžaduje schválenie vyslania ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky aj v prípade ich vyslania na účely zastupovania Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii alebo plnenia úloh medzinárodného vojenského veliteľstva, čím sa zakladá právny titul pre vyslanie príslušníkov ozbrojených síl do uvedených štruktúr mimo územia Slovenskej republiky.
Z hľadiska rozsahu môže ísť o medzinárodné organizácie, ktorých je Slovenská republika členom, a ktorých úlohy opodstatňujú pôsobenie vojenských predstaviteľov (Európskej únie, Organizácie Severoatlantickej zmluvy) a štruktúry, ktoré majú v súlade s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, status vojenských veliteľstiev (najvyššie veliteľstvá, spojenecké veliteľstvá, centrá výnimočnosti Organizácie Severoatlantickej zmluvy).
Aplikačná prax si vyžiadala zmenu pri vysielaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, a to z hľadiska zmeny charakteru úloh plnených ozbrojenými silami v rámci medzinárodných aktivít. Aktivity a iniciatívy, na základe ktorých ozbrojené sily členských štátov Organizácie Severoatlantickej zmluvy na základe jej rozhodnutia spoločne pôsobia, nespĺňajú presne určený charakter účelov uvedených v platnom znení § 12 ods. 2. Vyslanie ozbrojených síl na uvedené aktivity, bez ohľadu na ich názov, môže byť realizované len, ak sú tieto aktivity v súlade s medzinárodným právom. Všeobecné vymedzenie účelu zodpovedá aj čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky, ktorý nevymedzuje žiadne presné účely vyslania ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky nad rámec rozhodovacej právomoci vlády Slovenskej republiky a tým pojmovo neobmedzuje názov ani charakter medzinárodnej aktivity. Akékoľvek úlohy ozbrojených síl však musia zodpovedať medzinárodnému právu, na základe ktorého sa Národnej rade Slovenskej republiky predkladá návrh na ich vyslanie.
K bodu 33 [§ 12 ods. 2 písm. d)]
Ozbrojené sily pôsobia v rámci aktivít, ktoré sa realizujú pod velením medzinárodných organizácií, ktoré nie sú medzinárodnými vojenskými organizáciami (Európska únia, Organizácia Spojených národov, Organizácia Severoatlantickej zmluvy, ktorá je medzinárodnou organizáciou pôsobiacou na základe zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu). Vzhľadom na uvedené sa upravuje pojem tak, aby zodpovedal skutočným možnostiam pôsobenia ozbrojených síl.
K bodu 34 [§ 12 ods. 4 písm. a)]
Doplnenie sa navrhuje z dôvodu, že ak sa nebude vysielať zväzok, zväz alebo útvar, bude sa v návrhu na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky uvádzať počet vysielaných príslušníkov ozbrojených síl.
K bodu 35 [§ 12 ods. 4 písm. c)]
Pojem „riadenie" sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti.
K bodu 36 [§ 12 ods. 4 písm. e) a f)]
Poskytovanie služieb sa vypúšťa z dôvodu, že v čase spracovávania návrhu na vyslanie ozbrojených síl nie sú známe okolnosti týkajúce sa poskytovania služieb.
Do ustanovenia § 12 ods. 4 písm. e) sa dopĺňa určenie vojenskej výzbroje, vojenskej techniky a vojenského materiálu len vo vlastníctve Slovenskej republiky z dôvodu, že príslušné ústavné orgány rozhodujú o vyslaní všetkých príslušníkov ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, vrátane príslušníkov ozbrojených síl, ktorí boli vyčlenení na plnenie úloh v prospech zložiek Organizácie Severoatlantickej zmluvy dislokovaných na území Slovenskej republiky.
Návrh na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, ktorý predkladá vláde Slovenskej republiky minister obrany Slovenskej republiky, sa spresňuje tak, aby určoval vojenskú výzbroj, vojenskú techniku a vojenský materiál vo vlastníctve Slovenskej republiky. O vojenskej výzbroji, vojenskej technike a vojenskom materiáli, ktorý je vo vlastníctve Organizácie Severoatlantickej zmluvy rozhodujú jej príslušné orgány.
Aplikačná prax si vyžiadala aj zmenu § 12 ods. 4 písm. f) Dôvodom je skutočnosť,
že v čase predkladania návrhu o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky
na rozhodnutie ústavného orgánu Slovenskej republiky nie je zrejmý spôsob prepravy. Spôsob prepravy predstavuje technickú záležitosť za účelom vykonania príslušného mandátu a v súlade s tým by mal byť záväzne schválený až v nadväznosti na platnosť mandátu. Z hľadiska spôsobu prepravy sa pritom do poslednej možnej chvíle môžu vyhodnocovať jeho jednotlivé kritériá, ktoré majú vplyv na rozhodnutie. Ide napríklad o jeho dostupnosť, účelnosť a efektívnosť. Z hľadiska rozhodovacej právomoci ústavného orgánu Slovenskej republiky je podstatný termín, v akom sú ozbrojené sily vyslané na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky, pričom spôsob prepravy je len výkon tohto rozhodnutia.
K bodu 38 [§ 13 ods. 1 písm. a)]
Ustanovenie sa upravuje v nadväznosti na úpravu § 4 ods. 1 a 4.
K bodu 41 (§ 13 ods. 4)
Precizuje sa právny titul použitia vojenskej zbrane a vojenského zbraňového systému pri vyslaní príslušníkov ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky.
K čl. II
Zákon č. 283/1993 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov upravuje v IV časti zákona náhrady výdavkov v zahraničí. Podľa § 33 sa poskytovanie náhrad výdavkov nevzťahuje v plnom rozsahu na zamestnancov vyslaných mimo územia Slovenskej republiky na účely humanitárnej pomoci, mierovej pozorovateľskej misie, vojenskej operácie alebo plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu.
V súvislosti so zavedením možnosti vyslania ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky aj na účel ďalšej spolupráce so zahraničnými ozbrojenými silami v súlade s medzinárodným právom sa navrhuje ustanovenie § 33 doplniť tak, že na zamestnanca vyslaného mimo územia Slovenskej republiky na tento účel, rovnako ako na zamestnanca vyslaného mimo územia Slovenskej republiky na účely podľa platného znenia § 33 sa nebudú vzťahovať ustanovenia § 19 až 32 citovaného zákona okrem poskytovania náhrad výdavkov pri pracovných cestách v zahraničí podľa § 19 ods. 3 a 4 zákona o cestovných náhradách.
K čl. III
V nadväznosti na navrhovanú zmenu § 12 ods. 1 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky sa navrhuje rozšíriť ustanovenie o vysielaní profesionálneho vojaka na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky aj o vysielanie na účely ďalšej spolupráce so zahraničnými ozbrojenými silami. Profesionálneho vojaka bude mimo územia Slovenskej republiky na účely ďalšej spolupráce so zahraničnými ozbrojenými silami vysielať služobný úrad na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky.
V súvislosti so zmenou čl. 86 Ústavy Slovenskej republiky ústavným zákonom
č. 71/2017 Z. z. a navrhovanou zmenou § 11 a 12 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa upravuje citácia poznámky pod čiarou.
K čl. IV
K bodu 1 [§ 17a)]
V kontexte s preukazovaním príslušnosti vojaka k ozbrojeným silám podľa § 3a zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení zákona č. 98 /2019 Z. z. sa navrhuje ustanoviť preukazovanie príslušnosti k ozbrojeným silám vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy formou osobnej identifikačnej karty. Súčasná právna úprava týkajúca sa výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy neupravuje vo svojich ustanoveniach problematiku identifikácie vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy a preukazovanie ich príslušnosti k ozbrojeným silám.
K bodu 2 (§ 37a)
V záujme zatraktívnenia dobrovoľnej vojenskej prípravy sa navrhuje vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy preplácať náhradu cestovných nákladov pri návšteve rodiny za určitú dobu výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy, a to jedenkrát za štyri týždne výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy.
K čl. V
Účinnosť zákona sa navrhuje vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu.
Bratislava 27. septembra 2019
Peter Pellegrini v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Peter Gajdoš v. r.
minister obrany Slovenskej republiky