4/2019 Z. z.
12.1. 2019, 15:34 | najpravo.skDôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladá Ministerstvo hospodárstva SR v spolupráci s Ministerstvom financií SR na základe úlohy B.1. uznesenia vlády SR č. 321 z 11. júla 2018.
Cieľom návrhu zákona je v súlade s uznesením vlády SR č. 321/2018 vytvoriť podmienky na podporu rozvoja garantovaných energetických služieb vo verejnom sektore, a umožniť využívanie garantovanej energetickej služby vo verejnom sektore tak, aby nebolo potrebné navyšovanie verejného dlhu Slovenskej republiky. Tento postup umožnila nová metodika Eurostatu vydaná 8. mája 2018 o štatistickom hodnotení garantovanej energetickej služby pre verejný sektor.
Podstatou garantovanej energetickej služby je poskytovanie služby najmä v podobe garantovanej energetickej úspory pri súčasnom energetickom zhodnotení majetku vo vlastníctve subjektu verejnej správy, začo poskytovateľovi garantovanej energetickej služby prináleží dohodnutá odplata. To znamená, že poskytovateľ garantovanej energetickej služby za to, že umožní prijímateľovi služby dosiahnuť zníženie jeho spotreby energií (a nepriamo tak aj úsporu na nákladoch na tieto energie) na vopred stanovenú hodnotu, ktorá je zmluvne dohodnutá a garantovaná zo strany poskytovateľa garantovanej energetickej služby počas celej doby trvania zmluvy o energetickej efektívnosti (ďalej len „zmluvy o GES“), prináleží dohodnutá odplata.
Na zabezpečenie garantovaných energetických služieb vo verejnej správe Slovenskej republiky je nutné ustanoviť rozsah práv a povinnosti vlastníka alebo správcu majetku verejnej správy pri prenechaní majetku verejnej správy poskytovateľovi energetickej služby s garantovanou úsporou energie na základe zmluvy o energetickej efektívnosti s garantovanou úsporou energie pre verejný sektor (ďalej len „zmluva o energetickej efektívnosti“) uzavretej podľa§ 18 zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetickej efektívnosti“). Zmluva o energetickej efektívnosti umožní obnovu majetku vo vlastníctve verejnej správy, najmä budov. Vzorová zmluva obsahuje všetky náležitosti metodiky Eurostatu.
Návrh zákona upravuje zmluvu o energetickej efektívnosti v rozsahu nutnom pre verejný sektor a pre plnenie požiadaviek metodiky Eurostatu tak, aby sa subjekty verejného sektora, v prípade, že sa chcú vyhnúť dopadu na limity zadlžovania, ktoré sa na ne vzťahujú, museli riadiť vzorom zmluvy zverejneným podľa tohto zákona.
Zmluvou o energetickej efektívnosti sa neprenecháva majetok verejnej správy do užívania poskytovateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie. Táto zmluva umožní realizáciu nevyhnutných zásahov na majetku verejnej správy v rámci jeho obnovy, rekonštrukcie, údržby a pod. V danom prípade teda nepôjde o dočasne prebytočný majetok verejnej správy, ktorý sa dáva do užívania inej osobe. Preto podľa návrhu zákona nebude mať poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie k dispozícii celý dotknutý majetok verejnej správy, ani nebude zabezpečovať prevádzku celej obnovovanej budovy. Poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie bude vlastníkom zariadenia len do momentu dohodnutého v zmluve o energetickej efektívnosti, najneskôr do odovzdania zariadenia do prevádzky.
V prípade zhodnotenia budovy, napr. zateplením, výmenou okien alebo strechy, nevzniká k tomuto majetku vlastnícke právo v prospech poskytovateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie. Takúto budovu nebude môcť poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie prevádzkovať, ale bude v rozsahu zmluvy o energetickej efektívnosti zabezpečovať údržbu a opravy v rozsahu vykonanej obnovy.
S majetkom verejnej správy, ktorý je predmetom zmluvy o energetickej efektívnosti, bude môcť vlastník alebo správca voľne nakladať, či už prevodom správy alebo prevodom vlastníctva. Na nadobúdateľa tohto majetku prechádzajú všetky práva a povinností prijímateľa garantovanej energetickej služby.
Rozvoj GES by mal predovšetkým vyplniť trh s obnovou verejných budov, ktoré nespadajú pod možnosti využívania iných finančných mechanizmov, alebo ktoré umožnia využitie kombinácie finančných mechanizmov s GES. Z tohto hľadiska je vhodné zamerať sa v najbližšom období najmä na projekty pre budovy verejnej správy, ktoré nie je možné financovať pomocou Európskych štrukturálnych a investičných fondov, a priorizovať obnovu verejných budov s čo najväčšou podlahovou plochou umiestnené v Bratislavskom kraji.
Vzhľadom na to, že v Slovenskej republike je viac ako 10 000 verejných budov, poskytuje model garantovaných energetických služieb značný potenciál modernizovať a rekonštruovať budovy a technologické zariadenia bez potreby priamej kapitálovej investície na tento účel z verejných zdrojov, potenciál znížiť náklady verejnej správy na energie, prispieť k predĺženiu životnosti verejných budov a zlepšiť kvalitu životného prostredia.
Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2019 tak, aby bolo možné využívať inštitút garantovanej energetickej služby vo verejnom sektore od budúceho roka.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana a nemá ani žiadne sociálne vplyvy.
B. Osobitná časť
K Čl. I(zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
K bodom 1 a 2
Spresňuje sa definícia zmluvy o energetickej efektívnosti - zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor. Jasne sa tak definuje možnosť využitia garantovanej energetickej služby vo verejnom sektore, kedy je zmluva o energetickej efektívnosti považovaná za zmluvu o energetickej efektívnosti pre verejný sektor a spadá tak pod požiadavky v §18 zákona.
Spôsob financovania zmluvy musí zabezpečiť, aby zmluva nezvyšovala verejný dlh SR. Za týmto účelom je potrebné zabezpečiť plný súlad s metodikou Eurostatu vydanou 8. mája 2018, ktorá detailne definuje, čo má zmluva o energetickej efektívnosti obsahovať, aby spĺňala podmienky, ktoré zabezpečia, že sa nebude zvyšovať verejný dlh SR.
K bodu 3
Upravuje a spresňuje sa obsah zmluvy o energetickej efektívnosti s garantovanou úsporou energie pre verejný sektor a umožňuje sa zosúladenie so zákonmi týkajúcimi sa majetku miest, obcí, VÚC a štátu v súlade so zákonmi ako sú napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov, alebo zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. Zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor je takisto v súlade s pravidlami metodického usmernenia Eurostatuo štatistickom hodnotení garantovanej energetickej služby pre verejný sektor.
K bodu 4
Zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor sa dopĺňa o ustanovenie týkajúce sa spôsobu a času nadobudnutia inštalovaného zariadenia do vlastníctva alebo správy prijímateľa garantovanej energetickej služby, ktorým je v tomto prípade verejný subjekt. Zariadenieje určené ako zariadenie, ktoré je špecificky definované v zákonoch o nakladaní s majetkom verejnej správy.
K bodu 5
Obsah zmluvy v písmene v) rozširuje požiadavku, aby zmluva obsahovala aj podmienky odstúpenia od zmluvy a výpovednú lehotu, ak bola zmluva uzatvorená na dobu neurčitú. Rozšírenie sa týka spresnenia podmienky výpovednej lehoty, ktorá nesmie byť dlhšia ako a jeden rok od doručenia výpovede, a začiatok plynutia tejto výpovednej lehoty od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
K bodu 6
Obsah zmluvy sa dopĺňa o nový bod opisujúci stav majetku vo vlastníctve alebo v správe prijímateľa garantovanej energetickej služby, v akom sa má nachádzať pri skončení zmluvy o energetickej efektívnosti.
K bodu 7
Odseky 3 a 4 riešia problematiku vypovedania zmluvy o energetickej efektívnosti z dôvodov na strane poskytovateľa energetickej služby a tiež z dôvodov na strane prijímateľa energetickej služby. Taktiež sa nastavujú minimálne podmienky, ktoré sa musia dodržať pri vypovedaní zmluvy.
Odsek 5 popisuje a rieši pravidlá špecifického prípadu pri prevode majetku počas platnosti zmluvy o energetickej efektívnosti a spôsob vypovedania zmluvy v takomto prípade.
V odseku 6 je splnomocňujúce ustanovenie na zverejnenie vzorovej zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor vrátane metodiky na prípravu a realizáciu garantovanej energetickej služby pre verejný sektor, ktorá bude pripravená na základe požiadaviek § 18 ods. 2 zákona a taktiež v súlade s metodikou Eurostatu o požiadavkách, ktoré majú byť v zmluve upravené tak, aby poskytovanie garantovanej energetickej služby vo verejnom sektore nepredstavovalo zvyšovanie verejného dlhu krajiny. Vzorová zmluva bude obsahovať
všetky náležitosti predmetnej metodiky. Plnenie požiadaviek vzorovej zmluvy garantuje plnenie požiadaviek Eurostatu.
K bodu 8
Dopĺňa sa ustanovenie pre organizáciu poverenú ministerstvom, aby špecificky zverejňovala aj vzorové zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor.
K bodu 9
Dopĺňa sa prechodné ustanovenie k zmluvám o energetickej efektívnosti, ktoré boli uzatvorené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona z dôvodu dlhodobej platnosti a zároveň aj komplexnosti takejto zmluvy, čím sa umožní pokračovanie už existujúcich projektov využívajúcich garantovanú energetickú službu.
K Čl. II(zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov)
K bodu 1
Obecné zastupiteľstvo ako kolektívny orgán obce schvaľuje najdôležitejšie úkony obce pri nakladaní a hospodárení s jej majetkom. Obecné zastupiteľstvo by preto malo rozhodnúť, či obec bude realizovať rekonštrukciu alebo obnovu budov a zariadení vo vlastníctve obce prostredníctvom energetickej služby s garantovanou úsporou energie poskytovanej na základe zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor, uzavretej podľa zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zámer by mal obsahovať dostatok informácií, napr. vyhodnotenie aktuálneho technického stavu budovy, aké má budova náklady na energie, náklady na jej prevádzku (opravy, údržba a pod.), plány jej ďalšieho využitia v dlhodobom horizonte, aká rozsiahla je potreba jej prípadnej modernizácie, obnovy alebo rekonštrukcie, aký je potenciál energetických úspor, očakávané parametre budovy po jej modernizácii, obnove alebo rekonštrukcii, aby sa poslanci obecného zastupiteľstva mohli rozhodnúť, či forma garantovanej energetickej služby môže byť vhodným spôsobom zabezpečenia modernizácie, obnovy alebo rekonštrukcie majetku obce.
K bodu 2
Spresňujú sa podmienky, za akých možno majetok obce prenechať do užívania koncesionárovi. Obsahom ustanovení § 9c až 9e zákona je osobitná úprava nakladania s majetkom obce, ktorý je predmetom projektu verejno-súkromného partnerstva.
Cieľom projektov verejno-súkromného partnerstva v oblasti majetku obcí by malo byť obstaranie nového majetku obce, obnovenie alebo zhodnotenie existujúceho majetku obce. Ak je predmetom koncesnej zmluvy len poskytovanie služieb, bez výhodnosti tohto zmluvného vzťahu pre obec z hľadiska rizika vyplývajúceho z tohto zmluvného vzťahu pri užívaní majetku obce, je možné takúto zmluvu považovať za obchádzanie zákona, pretože obec svoj majetok odovzdáva do užívania súkromnému partnerovi bez toho, aby s týmto majetkom nakladala postupom podľa § 9a zákona.
K bodu 3
Na zabezpečenie garantovaných energetických služieb vo verejnej správe Slovenskej republiky je nutné ustanoviť rozsah práv a povinností obce pri prenechaní svojho majetku poskytovateľovi energetickej služby s garantovanou úsporou energie na základe zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor uzavretej podľa § 18 zákona o energetickej efektívnosti. Navrhovaný zákon neupravuje podmienky výberu poskytovateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie.
Rozsah práv a povinností zmluvných strán ustanovený zákonom o majetku obcí nemožno prekročiť ani na základe dohody zmluvných strán. Prekročenie tohto právneho rámca tento zákon sankcionuje neplatnosťou tejto časti právneho úkonu.
Zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor umožní obnovu majetku obce, najmä budov.
Obnovou budovy sa rozumejú zásahy do jej obalovej konštrukcie. Ide nielen o hĺbkovú obnovu budovy podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona o energetickej efektívnosti, ale aj o významnú obnovu budovy v súlade s § 2 ods. 7 zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetickej hospodárnosti budov“). Návrh zákona vychádza z § 9 ods. 2 písm. a) zákona o energetickej efektívnosti, podľa ktorého sa uskutočnením hĺbkovej obnovy budovy dosiahne zaradenie budovy do minimálnej energetickej triedy požadovanej podľa zákona o energetickej hospodárnosti budov. Významnou obnovou budovy sú podľa § 2 ods. 7 zákona o energetickej hospodárnosti budov stavebné úpravy existujúcej budovy, ktorými sa vykonáva zásah do jej obalovej konštrukcie v rozsahu viac ako 25% jej plochy, najmä zateplením obvodového plášťa a strešného plášťa a výmenou pôvodných otvorových výplní.
Obnovou technického zariadenia budovy sa rozumejú zmeny uskutočňované vo vnútri budovy, vrátane výmeny jednotlivých častí, ktoré majú charakter významnej obnovy technického systému vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania, chladenia, osvetlenia budov a ich kombinácie, ktorej investičné náklady sú vyššie ako 50% investičných nákladov na obstaranie nového porovnateľného technického zariadenia budovy podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona o energetickej efektívnosti.
Od technického zariadenia budovy podľa § 9f ods. 1 písm. b) návrhu zákona sa osobitne upravujú technické systémy vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania, chladenia, osvetlenia budov a ich kombinácie, energetické zariadenia podľa § 12 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov, osvetľovacie alebo iné zariadenia, ktoré spotrebúva energiu, ktoré sú uvedené v § 9f ods. 1 písm. d) návrhu zákona. V danom prípade pôjde o zriadenie, rekonštrukciu, modernizáciu alebo výmenu samostatného zariadenia, ktoré nemá charakter súčasti hlavnej veci, alebo ide o takú obnovu technického zariadenia budovy, ktorá nespĺňa znaky významnej obnovy podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona o energetickej efektívnosti.
Zmluvou o energetickej efektívnosti sa neprenecháva majetok obce do užívania poskytovateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie. Táto zmluva umožní realizáciu nevyhnutných zásahov na majetku obce v rámci jeho obnovy, modernizácie, údržby a pod. V danom prípade teda nepôjde o dočasne prebytočný majetok obce, ktorý sa dáva do užívania inej osobe. Preto podľa návrhu zákona nebude mať poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie k dispozícii celý dotknutý majetok obce, ani nebude zabezpečovať prevádzku celej obnovovanej budovy. Výnimkou z tejto zásady bude len prenechanie zariadení uvedených v § 9f písmenách b) a d) navrhovaného zákona, ktoré bude poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie oprávnený aj povinný prevádzkovať, ak to zmluva o energetickej efektívnosti predpokladá.
Poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie bude vlastníkom zariadenia len do momentu dohodnutého v zmluve o energetickej efektívnosti, najneskôr do odovzdania zariadenia do prevádzky /navrhovaný § 18 ods. 2 písm. p) zákona o energetickej efektívnosti/.
V prípade zhodnotenia (obnovy) budovy, napr. zateplením, výmenou okien alebo strechy, nevzniká k tomuto majetku vlastnícke právo v prospech poskytovateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie. Takúto budovu nebude môcť poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie prevádzkovať, ale bude v rozsahu zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor zabezpečovať údržbu a opravy vykonanej obnovy.
S majetkom obce, ktorý je predmetom zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor, bude môcť obec voľne nakladať, aj prevodom vlastníctva. Na nadobúdateľa tohto majetku prechádzajú všetky práva a povinností prijímateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie. Zmena vlastníka nemá vplyv na trvanie zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor. Z titulu zmeny vlastníka môže túto zmluvu vypovedať len poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie.
K Čl. III(zákon NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov)
K bodom 1 a 2
Na zabezpečenie garantovaných energetických služieb vo verejnej správe Slovenskej republiky je nutné ustanoviť rozsah práv a povinnosti správcu majetku štátu pri prenechaní majetku štátu poskytovateľovi energetickej služby s garantovanou úsporou energie na základe zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor uzavretej podľa § 18 zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetickej efektívnosti“). Navrhovaný zákon neupravuje podmienky výberu poskytovateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie.
Rozsah práv a povinností zmluvných strán ustanovený zákonom o správe majetku štátu nemožno prekročiť ani na základe dohody zmluvných strán. Prekročenie tohto právneho rámca tento zákon sankcionuje neplatnosťou tejto časti právneho úkonu.
Zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor umožní obnovu majetku vo vlastníctve štátu, najmä budov.
Obnovou budovy sa rozumejú zásahy do jej obalovej konštrukcie. Ide nielen o hĺbkovú obnovu budovy podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona o energetickej efektívnosti, ale aj o významnú obnovu budovy v súlade s § 2 ods. 7 zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetickej hospodárnosti budov“). Návrh zákona vychádza z § 9 ods. 2 písm. a) zákona o energetickej efektívnosti, podľa ktorého sa uskutočnením hĺbkovej obnovy budovy dosiahne zaradenie budovy do minimálnej energetickej triedy požadovanej podľa zákona o energetickej hospodárnosti budov. Významnou obnovou budovy sú podľa § 2 ods. 7 zákona o energetickej hospodárnosti budov stavebné úpravy existujúcej budovy, ktorými sa vykonáva zásah do jej obalovej konštrukcie v rozsahu viac ako 25% jej plochy, najmä zateplením obvodového plášťa a strešného plášťa a výmenou pôvodných otvorových výplní.
Obnovou technického zariadenia budovy sa rozumejú zmeny uskutočňované vo vnútri budovy, vrátane výmeny jednotlivých častí, ktoré majú charakter významnej obnovy technického systému vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania, chladenia, osvetlenia budov a ich kombinácie, ktorej investičné náklady sú vyššie ako 50% investičných nákladov na obstaranie nového porovnateľného technického zariadenia budovy podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona o energetickej efektívnosti.
Od technického zariadenia budovy podľa § 13g ods. 1 písm. b) návrhu zákona sa osobitne upravujú technické systémy vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania, chladenia, osvetlenia budov a ich kombinácie, energetické zariadenia podľa § 12 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov, osvetľovacie alebo iné zariadenia, ktoré spotrebúva energiu, ktoré sú uvedené v § 13g ods. 1 písm. d) návrhu zákona. V danom prípade pôjde o zriadenie, rekonštrukciu, modernizáciu alebo výmenu samostatného zariadenia, ktoré nemá charakter súčasti hlavnej veci, alebo ide o takú obnovu technického zariadenia budovy, ktorá nespĺňa znaky významnej obnovy podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona o energetickej efektívnosti.
Zmluvou o energetickej efektívnosti sa neprenecháva majetok štátu do užívania poskytovateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie. Táto zmluva umožní realizáciu nevyhnutných zásahov na majetku štátu v rámci jeho obnovy, modernizácie, údržby a pod. V danom prípade teda nepôjde o dočasne prebytočný majetok štátu, ktorý sa dáva do užívania inej osobe. Preto podľa návrhu zákona nebude mať poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie k dispozícii celý dotknutý majetok štátu, ani nebude zabezpečovať prevádzku celej obnovovanej budovy. Výnimkou z tejto zásady bude len prenechanie zariadení uvedených v § 13g písm. b) a d) navrhovaného zákona, ktoré bude poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie oprávnený aj povinný prevádzkovať, ak to zmluva o energetickej efektívnosti predpokladá.
Poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie bude vlastníkom zariadenia len do momentu dohodnutého v zmluve o energetickej efektívnosti, najneskôr do odovzdania zariadenia do prevádzky /navrhovaný § 18 ods. 2 písm. p) zákona o energetickej efektívnosti/.
V prípade zhodnotenia (obnovy) budovy, napr. zateplením, výmenou okien alebo strechy, nevzniká k tomuto majetku vlastnícke právo v prospech poskytovateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie. Takúto budovu nebude môcť poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie prevádzkovať, ale bude v rozsahu zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor zabezpečovať údržbu a opravy vykonanej obnovy.
S majetkom štátu, ktorý je predmetom zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor, bude môcť správca majetku štátu voľne nakladať, či už prevodom správy alebo prevodom vlastníctva. Na nadobúdateľa tohto majetku prechádzajú všetky práva a povinností prijímateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie. Zmena správcu alebo vlastníka nemá vplyv na trvanie zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor. Z titulu zmeny správcu alebo vlastníka môže túto zmluvu vypovedať len poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie.
K Čl. IV(zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov)
K bodu 1
Zastupiteľstvo vyššieho územného celku ako kolektívny orgán vyššieho územného celku schvaľuje najdôležitejšie úkony vyššieho územného celku pri nakladaní a hospodárení s jeho majetkom. Zastupiteľstvo vyššieho územného celku by preto malo rozhodnúť, či vyšší územný celok bude realizovať rekonštrukciu alebo obnovu budov a zariadení vo vlastníctve samosprávneho kraja prostredníctvom energetickej služby s garantovanou úsporou energie poskytovanej na základe zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor, uzavretej podľa zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zámer by mal obsahovať dostatok informácií, napr. vyhodnotenie aktuálneho technického stavu budovy, aké má budova náklady na energie, náklady na jej prevádzku (opravy, údržba a pod.), plány jej ďalšieho využitia v dlhodobom horizonte, aká rozsiahla je potreba jej prípadnej modernizácie, obnovy alebo rekonštrukcie, aký je potenciál energetických úspor, očakávané parametre budovy po jej modernizácii, obnove alebo rekonštrukcii, aby sa poslanci zastupiteľstva vyššieho územného celku mohli rozhodnúť, či forma garantovanej energetickej služby môže byť vhodným spôsobom zabezpečenia modernizácie, obnovy alebo rekonštrukcie majetku vyššieho územného celku.
K bodu 2
Spresňujú sa podmienky, za akých možno majetok vyššieho územného celku prenechať do užívania koncesionárovi. Obsahom ustanovení § 9c až 9e zákona je osobitná úprava nakladania s majetkom vyššieho územného celku, ktorý je predmetom projektu verejno-súkromného partnerstva.
Cieľom projektov verejno-súkromného partnerstva v oblasti majetku vyšších územných celkov by malo byť obstaranie nového majetku vyššieho územného celku, obnovenie alebo zhodnotenie existujúceho majetku vyššieho územného celku. Ak je predmetom koncesnej zmluvy len poskytovanie služieb, bez výhodnosti tohto zmluvného vzťahu pre vyšší územný celok z hľadiska rizika vyplývajúceho z tohto zmluvného vzťahu pri užívaní majetku vyššieho územného celku, je možné takúto zmluvu považovať za obchádzanie zákona, pretože vyšší územný celok svoj majetok odovzdáva do užívania súkromnému partnerovi bez toho, aby s týmto majetkom nakladal postupom podľa § 9a zákona.
K bodu 3
Na zabezpečenie garantovaných energetických služieb vo verejnej správe Slovenskej republiky je nutné ustanoviť rozsah práv a povinností vyššieho územného celku pri prenechaní svojho majetku poskytovateľovi energetickej služby s garantovanou úsporou energie na základe zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor uzavretej podľa § 18 zákonao energetickej efektívnosti. Navrhovaný zákon neupravuje podmienky výberu poskytovateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie.
Rozsah práv a povinností zmluvných strán ustanovený zákonom o majetku vyšších územných celkov nemožno prekročiť ani na základe dohody zmluvných strán. Prekročenie tohto právneho rámca tento zákon sankcionuje neplatnosťou tejto časti právneho úkonu.
Zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor umožní obnovu majetku vyššieho územného celku, najmä budov.
Obnovou budovy sa rozumejú zásahy do jej obalovej konštrukcie. Ide nielen o hĺbkovú obnovu budovy podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona o energetickej efektívnosti, ale aj o významnú obnovu budovy v súlade s § 2 ods. 7 zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetickej hospodárnosti budov“). Návrh zákona vychádza z § 9 ods. 2 písm. a) zákona o energetickej efektívnosti, podľa ktorého sa uskutočnením hĺbkovej obnovy budovy dosiahne zaradenie budovy do minimálnej energetickej triedy požadovanej podľa zákona o energetickej hospodárnosti budov. Významnou obnovou budovy sú podľa § 2 ods. 7 zákona o energetickej hospodárnosti budov stavebné úpravy existujúcej budovy, ktorými sa vykonáva zásah do jej obalovej konštrukcie v rozsahu viac ako 25% jej plochy, najmä zateplením obvodového plášťa a strešného plášťa a výmenou pôvodných otvorových výplní.
Obnovou technického zariadenia budovy sa rozumejú zmeny uskutočňované vo vnútri budovy, vrátane výmeny jednotlivých častí, ktoré majú charakter významnej obnovy technického systému vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania, chladenia, osvetlenia budov a ich kombinácie, ktorej investičné náklady sú vyššie ako 50% investičných nákladov na obstaranie nového porovnateľného technického zariadenia budovy podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona o energetickej efektívnosti.
Od technického zariadenia budovy podľa § 9f ods. 1 písm. b) návrhu zákona sa osobitne upravujú technické systémy vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania, chladenia, osvetlenia budov a ich kombinácie, energetické zariadenia podľa § 12 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov, osvetľovacie alebo iné zariadenia, ktoré spotrebúva energiu, ktoré sú uvedené v § 9f ods. 1 písm. d) návrhu zákona. V danom prípade pôjde o zriadenie, rekonštrukciu, modernizáciu alebo výmenu samostatného zariadenia, ktoré nemá charakter súčasti hlavnej veci, alebo ide o takú obnovu technického zariadenia budovy, ktorá nespĺňa znaky významnej obnovy podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona o energetickej efektívnosti.
Zmluvou o energetickej efektívnosti pre verejný sektor sa neprenecháva majetok vyššieho územného celku do užívania poskytovateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie. Táto zmluva umožní realizáciu nevyhnutných zásahov na majetku vyššieho územného celku v rámci jeho obnovy, modernizácie, údržby a pod. V danom prípade teda nepôjde o dočasne prebytočný majetok vyššieho územného celku, ktorý sa dáva do užívania inej osobe. Preto podľa návrhu zákona nebude mať poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie k dispozícii celý dotknutý majetok vyššieho územného celku, ani nebude zabezpečovať prevádzku celej obnovovanej budovy. Výnimkou z tejto zásady bude len prenechanie zariadení uvedených v § 9f písmenách b) a d) navrhovaného zákona, ktoré bude poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie oprávnený aj povinný prevádzkovať, ak to zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor predpokladá.
Poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie bude vlastníkom zariadenia len do momentu dohodnutého v zmluve o energetickej efektívnosti pre verejný sektor, najneskôr do odovzdania zariadenia do prevádzky /navrhovaný § 18 ods. 2 písm. p) zákona o energetickej efektívnosti/.
V prípade zhodnotenia (obnovy) budovy, napr. zateplením, výmenou okien alebo strechy, nevzniká k tomuto majetku vlastnícke právo v prospech poskytovateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie. Takúto budovu nebude môcť poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie prevádzkovať, ale bude v rozsahu zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor zabezpečovať údržbu a opravy vykonanej obnovy.
S majetkom vyššieho územného celku, ktorý je predmetom zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor, bude môcť vyšší územný celok voľne nakladať, aj prevodom vlastníctva. Na nadobúdateľa tohto majetku prechádzajú všetky práva a povinností prijímateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie. Zmena vlastníka nemá vplyv na trvanie zmluvyo energetickej efektívnosti. Z titulu zmeny vlastníka môže túto zmluvu vypovedať len poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie.
K Čl. V(zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov)
Hodnota zrealizovaného energetického zhodnotenia majetku, a to vrátane nákladov charakteru opráv, je u verejného subjektu považovaná za technické zhodnotenie hmotného majetku, ktoré je súčasťou ocenenia majetku. Ide o technické zhodnotenie, ktoré pre verejný subjekt zrealizuje poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie na základe osobitného zmluvného vzťahu - zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor podľa zákona č. 321/2014 Z. z.
K Čl. VI(zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov)
K bodom 1 a 3
Na zabezpečenie garantovaných energetických služieb vo verejnej správe Slovenskej republiky je nutné ustanoviť rozsah práv a povinností verejnoprávnej inštitúcie pri prenechaní jej majetku poskytovateľovi energetickej služby s garantovanou úsporou energie na základe zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor uzavretej podľa § 18 zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetickej efektívnosti“). Navrhovaný zákon neupravuje podmienky výberu poskytovateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie.
Rozsah práv a povinností zmluvných strán ustanovený zákonom o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií nemožno prekročiť ani na základe dohody zmluvných strán.Prekročenie tohto právneho rámca tento zákon sankcionuje neplatnosťou tejto časti právneho úkonu.
Zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor umožní obnovu majetku vo vlastníctve verejnoprávnej inštitúcie, najmä budov.
Obnovou budovy sa rozumejú zásahy do jej obalovej konštrukcie. Ide nielen o hĺbkovú obnovu budovy podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona o energetickej efektívnosti, ale aj o významnú obnovu budovy v súlade § 2 od. 7 zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetickej hospodárnosti budov“). Návrh zákona vychádza z § 9 ods. 2 písm. a) zákona o energetickej efektívnosti, podľa ktorého sa uskutočnením hĺbkovej obnovy budovy dosiahne zaradenie budovy do minimálnej energetickej triedy požadovanej podľa zákona o energetickej hospodárnosti budov. Významnou obnovou budovy sú podľa § 2 ods. 7 zákona o energetickej hospodárnosti budov stavebné úpravy existujúcej budovy, ktorými sa vykonáva zásah do jej obalovej konštrukcie v rozsahu viac ako 25% jej plochy, najmä zateplením obvodového plášťa a strešného plášťa a výmenou pôvodných otvorových výplní.
Obnovou technického zariadenia budovy sa rozumejú zmeny uskutočňované vo vnútri budovy, vrátane výmeny jednotlivých častí, ktoré majú charakter významnej obnovy technického systému vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania, chladenia, osvetlenia budov a ich kombinácie, ktorej investičné náklady sú vyššie ako 50% investičných nákladov na obstaranie nového porovnateľného technického zariadenia budovy podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona o energetickej efektívnosti.
Od technického zariadenia budovy podľa § 11d ods. 1 písm. b) návrhu zákona sa osobitne upravujú technické systémy vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania, chladenia, osvetlenia budov a ich kombinácie, energetické zariadenia podľa § 12 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov, osvetľovacie alebo iné zariadenia, ktoré spotrebúva energiu, ktoré sú uvedené v § 11d ods. 1 písm. d) návrhu zákona. V danom prípade pôjde o zriadenie, rekonštrukciu, modernizáciu alebo výmenu samostatného zariadenia, ktoré nemá charakter súčasti hlavnej veci, alebo ide o takú obnovu technického zariadenia budovy, ktorá nespĺňa znaky významnej obnovy podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona o energetickej efektívnosti.
Zmluvou o energetickej efektívnosti pre verejný sektor sa neprenecháva majetok verejnoprávnej inštitúcie do užívania poskytovateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie. Táto zmluva umožní realizáciu nevyhnutných zásahov na majetku verejnoprávnej inštitúcie v rámci jeho obnovy, modernizácie, údržby a pod. V danom prípade teda nepôjde o dočasne prebytočný majetok verejnoprávnej inštitúcie, ktorý sa dáva do užívania inej osobe. Preto podľa návrhu zákona nebude mať poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energiek dispozícii celý dotknutý majetok verejnoprávnej inštitúcie, ani nebude zabezpečovať prevádzku celej obnovovanej budovy. Výnimkou z tejto zásady bude len prenechanie zariadení v § 11d písm. b) a d) navrhovaného zákona, ktoré bude poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie oprávnený aj povinný prevádzkovať, ak to zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor predpokladá.
Poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie bude vlastníkom zariadenia len do momentu dohodnutého v zmluve o energetickej efektívnosti pre verejný sektor, najneskôr do odovzdania zariadenia do prevádzky /navrhovaný § 18 ods. 2 písm. p) zákona o energetickej efektívnosti/.
V prípade zhodnotenia (obnovy) budovy, napr. zateplením, výmenou okien alebo strechy, nevzniká k tomuto majetku vlastnícke právo v prospech poskytovateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie. Takúto budovu nebude môcť poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie prevádzkovať, ale bude v rozsahu zmluvy o energetickej efektívnosti zabezpečovať údržbu a opravy vykonanej obnovy.
So svojim majetkom, ktorý je predmetom zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor, bude môcť verejnoprávna inštitúcia voľne nakladať, aj prevodom vlastníctva. Na nadobúdateľa tohto majetku prechádzajú všetky práva a povinnosti prijímateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie. Zmena vlastníka nemá vplyv na trvanie zmluvyo energetickej efektívnosti pre verejný sektor. Z titulu zmeny vlastníka môže túto zmluvu vypovedať len poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie.
K bodu 2
Spresňujú sa podmienky, za akých možno majetok verejnoprávnej inštitúcie prenechať do užívania koncesionárovi. Obsahom ustanovení § 11a až § 11c zákona je osobitná úprava nakladania s majetkom verejnoprávnej inštitúcie, ktorý je predmetom projektu verejno-súkromného partnerstva.
Cieľom projektov verejno-súkromného partnerstva by malo byť obstaranie nového majetku verejnoprávnej inštitúcie, obnovenie alebo zhodnotenie existujúceho majetku verejnoprávnej inštitúcie. Ak je predmetom koncesnej zmluvy len poskytovanie služieb, bez výhodnosti tohto zmluvného vzťahu pre verejnoprávnu inštitúciu z hľadiska rizika vyplývajúceho z tohto zmluvného vzťahu pri užívaní majetku verejnoprávnej inštitúcie, je možné takúto zmluvu považovať za obchádzanie zákona, pretože verejnoprávna inštitúcia svoj majetok odovzdáva do užívania súkromnému partnerovi bez toho, aby s týmto majetkom nakladala postupom podľa § 5 až 8 zákona.
K bodu 4
Rozširuje sa okruh úkonov, na ktoré sa vyžaduje súhlas samosprávneho alebo iného kolektívneho orgánu verejnoprávnej inštitúcie. Predchádzajúci súhlas samosprávneho alebo iného kolektívneho orgánu verejnoprávnej inštitúcie sa bude vyžadovať aj na uzatvorenie zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor, ktorou sa ustanovia podmienky a rozsah prenechania majetku verejnoprávnej inštitúcie poskytovateľovi garantovanej energetickej služby.
K Čl. VII
Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2019.
V Bratislave 26. septembra 2018
Peter Pellegriniv. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Peter Žiga v. r.
minister hospodárstva Slovenskej republiky