Dôvodová správa
A.Všeobecná časť
Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Predkladaný návrh zákona reaguje na poznatky z praxe týkajúce sa činnosti politických strán a politických hnutí (ďalej len „politické strany“). Zavádzajú sa nové náležitosti stanov politickej strany, vymedzujú sa orgány strany a ich pôsobnosti, vrátane určenia minimálneho počtu členov týchto orgánov politickej strany. Taktiež sa v zákone o podmienkach výkonu volebného práva zavádza, pre politické strany s ambíciou podávať kandidátne listiny, nová regulácia pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a Európskeho parlamentu, pozostávajúca z požiadavky minimálneho počtu členov politickej strany alebo minimálneho počtu členov najvyššieho orgánu politickej strany. Okrem toho predkladaný návrh zákona reaguje na viaceré poznatky z prvej aplikácie zákona o volebnej kampani.
Politické strany v demokratickom právnom štáte napĺňajú významnú úlohu sprostredkovateľa medzi štátom a obyvateľmi (občanmi) štátu. Prostredníctvom súťaže politických síl štát získava demokratickú legitimitu, z kandidátov nominovaných politickými stranami sa obsadzujú verejné funkcie a pod. Ústavný súd Českej republiky definoval politickú stranu napr. ako „štátom privilegovanú korporáciu súkromného práva, nevyhnutnú v reprezentatívnej forme vlády, ktorej základnou funkciou je vytvárať prepojenie medzi štátom a spoločnosťou tým, že aktivizujú a zapájajú občanov do správy verejných vecí.“ Členstvo v politickej strane nie je aktom verejnej moci, ale slobodného rozhodnutia jednotlivcov, nemajú verejnoprávny štatút a požívajú preto ochranu, ktorá vyplýva zo základných práv a slobôd, v rozsahu, ktorý sa vzťahuje aj na právnické osoby. Ak by sme si pomohli nálezom Ústavného súdu Českej republiky s ktorým nie je dôvod nesúhlasiť, „za základný ústavný princíp existencie politických strán je možné označiť:
-princíp slobody,
-princíp transparentnosti (otvorenosti),
-princíp kontroly činnosti politickej strany.
Ústavno-právny princíp slobody politickej strany nie je ale možné považovať za neobmedzený a neobmedziteľný. Ústavnoprávnu požiadavku oddelenosti politických strán od štátu je potrebné vnímať aj z opačného hľadiska, keď táto požiadavka slúži na obranu štátu pred svojvôľou politických strán (napr. pred prílišným a nežiaducim prepojením politickej strany a štátu (štátostrana), antisystémovou stranou, snahou o uzurpáciou moci nedemokratickou cestou a pod.). Politické strany tak majú byť konštituované na základe a v rámci demokratického právneho štátu, ktorého princípy a pravidlá zaväzujú nie len štát, ale aj samotné politické strany, a to tak v rámci vonkajšieho politického boja ako aj v rámci svojej vnútornej činnosti. Napriek tej skutočnosti, že Ústava SR neobsahuje požiadavku rešpektovania demokracie v rámci vnútrostraníckej činnosti politickej strany (na rozdiel napr. od ústavy Portugalska, základného zákona Nemeckej spolkovej republiky, ústavy Španielska, kde sú zakotvené povinnosti pre politické strany, aby sa pri svojom vnútornom usporiadaní a pri svojej činnosti riadili demokratickými princípmi), je možné bez akejkoľvek pochybnosti požadovať, aby vnútorné procesy v politickej strane rešpektovali pravidlá a princípy demokratického právneho štátu, vzťahujúce sa k verejnoprávnej korporácii. Z uvedeného dôvodu má mať Ministerstvo vnútra SR možnosť, pred rozhodnutím o registrácii, povolení činnosti politickej strany, oboznámiť sa s vnútornými pravidlami, ktoré nesmú ohrozovať princípy a pravidlá demokratického právneho štátu.
Predložený návrh vychádza medzi inými z princípu reprezentatívnosti politických strán. Uvedený názor je vyjadrený napríklad aj v rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. PL. ÚS 3/96, v ktorom český ústavný súd konštatoval, že princíp reprezentatívnosti obsahuje aj požiadavku minimálnej reprezentatívnosti subjektov zúčastnených na politickej súťaži. Je potrebné uviesť, že navrhovaná práva úprava nepodmieňuje vznik politickej strany minimálnym počtom členov, ale upravuje najmä jednu z podmienok účasti politickej strany vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a Európskeho parlamentu.
Ustanovenie čl. 29 ods. 2 Ústavy SR garantuje právo zakladať politické strany a združovať sa v nich. Ochrana poskytnutá uvedených ustanovením nie je navrhovaným znením zákona vôbec dotknutá. Z čl. 29 ods. 2 Ústavy SR vyplýva, že právo slobodne sa združovať v politických stranách je ústavne garantované spolu s inými formami slobodného združovania sa (čl. 29 ods. 1 Ústavy SR), a v čl. 29 ods. 3 (ale aj v čl. 54) Ústavy SR sú ustanovené taxatívnym spôsobom predpoklady na obmedzenie práva na toto združovanie. Obmedzenia v čl. 29 ods. 3 Ústavy SR sa uplatňujú bez ohľadu na to, či ide o združovanie podľa čl. 29 ods. 1 alebo ods. 2 Ústavy SR. Tieto predpoklady sa však uplatňujú odlišným spôsobom pri čl. 29 ods. 1 a odlišne pri čl. 29 ods. 2 Ústavy SR, čo vyplýva z pojmovej odlišnosti týchto práv. Slobodné zakladanie politických strán môže mať dokonca určité zákonné obmedzenia, pričom každé takéto obmedzenie musí byť nevyhnutné a primerané. Navrhovaná právna úprava sa však žiadnym spôsobom nedotýka zakladania politických strán.
V kontexte s vyššie uvedeným je potrebné zohľadniť aj ust. čl. 30 ods. 3 Ústavy SR, ktoré ustanovuje, že volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním, pričom podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon. Všeobecnosť volebného práva sa nevzťahuje len na aktívne volebné právo, ale ako konštatoval aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 18/2014, vzťahuje sa aj na pasívne volebné právo. Podmienky aj pasívneho volebného práva je v zmysle citovaného článku Ústavy SR možné upraviť zákonom.
Tak z rozhodovacej činnosti ústavných súdov ako aj z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) je zrejmé, že výkon volebného práva je v značnej miere ponechaný na úvahu štátu. Akokoľvek majú štáty široký priestor toto právo obmedziť, nesmú podmienky výkonu volebného práva spochybniť samotnú podstatu volebného práva alebo volebné právo spôsobiť nevykonateľným (napr. Mathieu – Mohin a Clrfayt proti Belgicku, X proti Rakúsku, Republikánska strana Ruska proti Rusku). Obmedzenia výkonu volebného práva musia však byť v demokratickej spoločnosti odôvodnené. Vyníma sa tu najmä požiadavka na dodržanie princípu skutočne slobodných volieb, ktorý je napĺňaný uplatňovaním ďalších zásad demokratického (materiálneho právneho štátu). Uvedenej požiadavke je navrhovaná zákonná úprava plne oddaná, keďže má zabezpečiť právnu istotu pre voliča politickej strany alebo koalície. Žiadnym spôsobom neodporuje požiadavke na výkon volebného práva v zmysle čl. 30 ods. 3 Ústavy SR. V demokratických právnych štátoch nie je nič nezvyčajné, keď volebné pravidlá na voľby s celoštátnou pôsobnosťou, umožňujú vychádzať z predpokladu relevancie kandidujúceho subjektu a predpokladu minimálneho úspechu vo voľbách. Uvedené sa odvíja napr. pri povinnosti umožniť resp. uhrádzať z verejných zdrojov náklady na kampaň (napr. vysielací čas v masovokomunikačných prostriedkoch z verejných zdrojov resp. vo verejných masovokomunikačných prostriedkoch). Je tomu tak aj napr. vo Veľkej Británii alebo v Nemeckej spolkovej republike – vyspelých demokratických krajinách. Práve v Nemeckej spolkovej republike sa precízne sformuloval právnou doktrínou a judikatúrou tzv. koncept odstupňovanej rovnosti šancí (Chancengleiheit). Podľa tejto koncepcie pripúšťa za kritérium pre diferenciáciu politických strán počet členov, organizačnú štruktúru a pod. (napr. rozhodnutie spolkového ústavného súdu BVerfGE 7, 99 – Sendezeit I, BVerfGE 13, 204 – Sendezeit II). Uvedená požiadavka má zabezpečiť aj následnú kontrolu s nakladaním príspevkov na činnosť politickej strany alebo koalície z verejných prostriedkov, ktoré sa viažu na dosiahnutý výsledok vo voľbách a vyvodzovanie zodpovednosti za porušenie pravidiel o použití týchto prostriedkov.
Podmienky a prípadné obmedzenia však musia rešpektovať zásadu proporcionality, ktorá je v navrhovanom zákona plne rešpektovaná. Reguláciou právneho postavenia politických strán dosahuje štát ochranu iných dôležitých hodnôt, ako sú napr. základné práva a slobody, verejný poriadok alebo bezpečnosť štátu alebo iný verejný záujem.
Ústava Slovenskej republiky v článku 30 zaručuje občanom právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Otázka, podľa akých kritérií a akým spôsobom vybrať tých, ktorí by mali reprezentovať národ sa v historickom vývoji menila v závislosti od celého radu vnútorných i vonkajších faktorov štátu. Význam volieb podčiarkuje fakt, že sa od nich odvodzuje zloženie zastupiteľského zboru, od ktorého v konečnom dôsledku závisí, akými formami a metódami sa realizuje záujem jednotlivého občana, skupiny občanov, či celého národa. Cieľom volieb by malo byť utváranie predpokladov na konštituovanie takého zastupiteľského zboru, ktorý odzrkadľuje a vyjadruje rozloženie politických síl, smerov a záujmov spoločnosti. Možno však jednoznačne povedať, že množstvo politických strán zastúpených v parlamente nezabezpečuje jeho efektívnu činnosť. Aj vláda, ktorá vznikne z množstva politických strán zastúpených v parlamente nemôže efektívne presadzovať určitú politiku, pretože v nej prevládajú partikulárne záujmy. Veľa politických strán zastúpených v parlamente môže viesť k politickej nestabilite a predčasným voľbám. To možno dokumentovať aj príkladmi iných štátov, napr. Taliansko.
V súčasnosti je v Slovenskej republike registrovaných mnoho politických strán. Každá z nich by mala mať určitý počet členov, ktorí podporujú jej politické snahy a program. Možno však konštatovať, že viaceré súčasné politické strany sa líšia len názvom a nie obsahom a programom. Často vznikli len kvôli tomu, že ich vedúci predstavitelia sa nevedeli etablovať v politických stranách s väčším počtom členov a vyššou mierou vnútornej demokracie politickej strany, preto si hľadali svoju vlastnú cestu vytvorením novej politickej strany o jednom, či zopár členoch. Navrhovaná právna úprava v žiadnom prípade nesleduje cieľ likvidovať politickú pluralitu ani nijako neobmedzuje doterajšie podmienky zakladania politických strán, nakoľko je zameraná najmä na oprávnenie politických strán navrhovať kandidátov pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a Európskeho parlamentu.
V súvislosti s oprávnením politických strán navrhovať kandidátov do konkrétnych volieb je z právneho hľadiska významná otázka, či im toto oprávnenie patrí bez splnenia ďalších podmienok, teda už tým, že sú v tom ktorom štáte oficiálne registrované, resp. evidované. V zásade možno konštatovať, že vo svete ako aj v európskych krajinách existujú dva druhy modelov. Jeden model, pri ktorom politické strany už nemusia splniť žiadne ďalšie podmienky k reálnemu uplatneniu oprávnenia navrhnúť kandidátov, teda de facto zúčastniť sa volieb. Existujú ale aj štáty, v ktorých je uplatnenie práva politickej strany navrhnúť kandidátov viazané na získanie určitej miery podpory v predchádzajúcich voľbách a to buď v podobe parlamentného zastúpenia, alebo zisku zákonom ustanoveného % hlasov, alebo je viazané na určitý počet členov politickej strany. Cieľom takýchto úprav je eliminovať účasť takých politických strán vo volebnom procese, ktoré nemajú reálne šance dosiahnuť volebný úspech a tým sprehľadniť volebný proces. Navrhovaná právna úprava má rovnako za jeden z cieľov sprehľadnenie volebného procesu. Ďalším cieľom je vyššia miera transparentnosti a vnútornej kontroly v rámci politickej strany s nakladaním s finančnými prostriedkami, ktoré politická strana dostáva od štátu podľa dosiahnutých výsledkov vo voľbách. Každú podmienku, ktorej splnenie právna regulácia vyžaduje pre účasť politických strán vo voľbách je potrebné náležite posúdiť, avšak možno povedať, že za neodôvodnené prekážky slobodných volieb je potrebné považovať len neprimerane tvrdé (zložito splniteľné) podmienky, ktoré vytvárajú pre kandidujúce subjekty reálnu prekážku pre ich účasť vo voľbách, pričom navrhovaná právna úprava regulácie účasti vo voľbách je primeranou podmienkou a pri politických stranách ľahko splniteľnou.
K regulácii právneho postavenia politických strán sa vyjadroval aj Ústavný súd SR, a to v rozhodnutí PL. ÚS 3/01 kde konštatoval, že štát má možnosť regulovať právne postavenie politických strán. Ak by sa pripustila úplná sloboda navrhovať kandidátov do volieb, a to bez akýchkoľvek formálnych a materiálnych obmedzení, došlo by dokonca k popretiu princípov pluralitnej demokracie a záujmov politických strán z hľadiska ochrany ich práv. Úlohou práva je preto upraviť nielen ústavný, ale i zákonný rámec realizácie práva združovať sa v politických stranách a tiež rámec činnosti (postavenia) politických strán s dôrazom na to, aby neboli ohrozené také princípy demokracie, ako je pluralita, princíp väčšiny a ochrany menšín, rovnosť, prípadne konsenzus. Zákonná úprava má dbať na to, aby sa dala vykladať a používať v súlade s umožnením a ochranou slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti. Významným ústavným princípom, ktorý sa musí rešpektovať pri zákonnej úprave, je aj to, že politické strany a politické hnutia sú oddelené od štátu.
K regulácii podmienok výkonu volebného práva stanovením minimálneho počtu členov politických strán sa vyjadril aj ESĽP, a to napríklad v konaní o sťažnosti č. 12976/07 vo veci Republican Party of Russia v. Russia. Minimálny počet členov politickej strany je jednoznačne možné stanoviť, len je nutné sa zaoberať nevyhnutnosťou takéhoto opatrenia. Podľa názoru ESĽP je požiadavka minimálneho členstva oprávnená a legitímna vtedy, ak umožňuje neobmedzené zakladanie a fungovanie viacerých politických strán zastupujúcich záujmy rôznych skupín obyvateľstva. Je dôležité zabezpečiť prístup k politickej scéne pre rôzne politické strany za podmienok, ktoré im umožnia zastupovať ich voličov a obhajovať ich záujmy. ESĽP v rozsudku veľkej komory vo veci Hirst proti Spojenému kráľovstvu (č. 2) zo 6. 10. 2005, sťažnosť č. 74025/01 taktiež zdôraznil, že v rámci európskeho kontinentu existuje rozmanitosť volebných systémov, vyplývajúca z rozdielneho historického vývoja, kultúrnych odlišností a politického myslenia (§ 61).
Z hľadiska volieb je potrebné slobodu politickej súťaže v prvom rade vidieť v ústavnosti podmienok voliteľnosti politických strán. Návrhom zákona upravený minimálny počet členov politickej strany, ktorá sa uchádza vo voľbách do Národnej rady SR alebo Európskeho parlamentu, možno podradiť do rámca podmienok minimálnej reprezentatívnosti strany, resp. nezávislého kandidáta, pričom návrhom je zvolený za tým účelom adekvátny prostriedok. Pri meraní obmedzenia možnosti účasti vo voľbách bolo potrebné najmä zvážiť intenzitu tohto obmedzenia, t.j. skutočnosť, do akej miery je navrhovaná regulácia ústavne prijateľná, pričom navrhovaná regulácia predstavuje minimálne obmedzenie a na základe uvedeného je ústavne prijateľná.
V Slovenskej republike tvoria v súčasnosti príjmy strany prostriedky pochádzajúce z verejných ako aj súkromných zdrojov. Veľká časť príjmov politických strán, ktoré vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky získali viac ako 3% z celkového počtu odovzdaných platných hlasov oprávnených voličov pozostáva z príspevkov zo štátneho rozpočtu. Táto forma financovania je pre samotné politické strany atraktívna, pretože znamená relatívne stabilný a pravidelný prísun finančných prostriedkov. Podľa aktuálnej právnej úpravy sa politickej strane poskytujú tri rôzne príspevky zo štátneho rozpočtu súvisiace s voľbami, a to 1. príspevok za hlasy získané vo voľbách, 2. príspevok na činnosť a 3. príspevok na mandát. Použitie týchto príspevkov je však obmedzené ust. § 29 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach. Zmena právnej úpravy prinesie efektívnejšie postupy a pravidlá kontroly, ako aj zodpovednosť členov orgánov politických strán za transparentnosť nakladania s finančnými prostriedkami poskytnutými zo štátneho rozpočtu politickým stranám, čo pre Slovenskú republiku vyplýva aj z medzinárodných záväzkov. Transparentnosť možno vidieť aj v tom, že s týmito prostriedkami nenakladá iba jednotlivec alebo zopár jednotlivcov, ale nakladanie s týmito prostriedkami podlieha širšej kontrole členskej základne strany. Navrhovanou legislatívnou úpravou sa dosiahne stav, aby za činnosťou politickej strany v skutočnosti nebol len jednotlivec alebo zopár jednotlivcov, resp. finančno-ekonomická skupina, ktorej prienik do politického života je skutočnou hrozbou transparentného fungovania súčasných ústavno-politických modelov.
Navrhovaná regulácia pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a Európskeho parlamentu, pozostávajúca z požiadavky minimálneho počtu členov politickej strany alebo minimálneho počtu členov najvyššieho orgánu politickej strany, je odôvodnená osobitnou úlohou politických strán, ktoré sa zúčastňujú na voľbách a zastupujú záujmy občanov. Tieto požiadavky sledujú legitímny cieľ ochrany ústavných základov Slovenskej republiky a práv a oprávnených záujmov obyvateľov Slovenskej republiky. Požiadavka minimálneho členstva podporuje proces konsolidácie politických strán, vytvára predpoklady pre vytvorenie strán s početnou členskou základňou, zabraňuje nadmernej parlamentnej fragmentácii a tým zabezpečuje normálne fungovanie parlamentu a posilňuje stabilitu systému politických strán. Základný cieľ navrhovanej právnej úpravy spočíva v ochrane bezpečnosti štátu, demokratického zriadenia štátu, v ochrane verejného poriadku ako aj v ochrane základných práv a slobôd iných. Pri parlamentných voľbách spravidla nejde len o samotné obsadenie priamo volených verejných funkcií ale nepriamo tiež o obsadenie ďalších verejných funkcií zvlášť vo sfére exekutívy. V parlamentných modeloch vlády je jedným z kľúčových cieľov volieb vytvorenie politických predpokladov na konštituovanie stabilnej a funkčnej vlády, ktorá je politicky zodpovedná novozvolenému parlamentu a na ňom aj politicky závislá. Jedným z cieľov je volebný systém, ktorý bude pôsobiť stabilizujúco aj na fungovanie ústavno-politického systému. Navrhovaná právna úprava taktiež zabráni účasti vo voľbách takým subjektom, ktoré zjavne nemajú dostatočnú občiansku a vnútornú členskú podporu a teda ani reálnu šancu uspieť vo voľbách, pričom nie zriedka sledujú svojou volebnou účasťou primárne iné ciele, ako volebný úspech, a to často práve prospech majetkový alebo marketingový. Navrhované požiadavky nie sú diskriminačné, pretože nebránia vzniku rôznych politických programov a uplatňujú sa rovnako na všetky politické strany bez ohľadu na ich ideológiu, ciele a ciele stanovené v ich stanovách. Rovnako nenarúšajú samotnú podstatu práva občanov na slobodu združovania, pretože navrhovanou úpravou nie je nijako dotknutý súčasný systém zakladania politických strán. Pôsobenie politických strán pri voľbách do VÚC, obecných, mestských zastupiteľstiev nie je navrhovanou právnou úpravou taktiež nijako dotknuté.
Minimálna požiadavka na členstvo v politickej strane nie je neznáma medzi členskými štátmi Rady Európy ani členskými štátmi Európskej únie. Navrhovaná regulácia je oprávnená nakoľko umožňuje neobmedzené zakladanie a fungovanie viacerých politických strán zastupujúcich záujmy rôznych skupín obyvateľstva a je zabezpečený prístup k politickej scéne pre rôzne strany za podmienok, ktoré im umožňujú zastupovať ich voličov a obhajovať ich záujmy. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že v prípade politických strán, ktoré sa rozhodnú vo voľbách navrhnúť menší počet kandidátov než je zákonom maximálne možný, je požiadavka na predloženie zoznamu členov rovnajúca sa dvojnásobku navrhovaných kandidátov plne ústavne akceptovateľná a žiadnym spôsobom ich týmto neeliminuje z politickej súťaže, naopak plne reflektuje na ich pravdepodobne menšiu členskú základňu. Navyše je možné konštatovať, že v prípade ak navrhovaní kandidáti sú členmi strany, títo môžu byť tiež súčasťou tohto zoznamu, čo uvedenú požiadavku vytvára pre aj menej početné politické strany ľahko prekonateľnú v prípade ich záujmu o účasť na voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky alebo Európskeho parlamentu.
V kontexte na vyššie uvedené podľa navrhovaných zmien budú politické strany pravdepodobne musieť vo svojich stanovách upraviť pravidlá prijímania členov, ako aj dôvody, pre ktoré je možno člena vylúčiť, zároveň sa zvyšuje demokracia v politických stranách vylúčením štatutárnych orgánov z členstva v revíznych a rozhodcovských orgánoch a určením minimálneho počtu členov všetkých orgánov politickej strany. Ustanovujú sa minimálne pravidlá o tvorbe orgánov strany a ich voľbe. Samotnú realizáciu väčšiny týchto nových podmienok si určí politická strana ako samosprávna organizácia vo svojich stanovách.
Zavedením príloh informujúcich o orgánoch príslušných konať o zmene údajov v registri politických strán sa zvyšuje právna istota politických strán a tretích osôb. Okrem toho sa zamedzuje tzv. kupovaniu politických strán tým, že zmena štatutárneho orgánu strany musí byť podložená nielen osvedčeným podpisom starého a nového štatutárneho orgánu strany, ale aj zdokladovaním o právoplatnom zvolení nového štatutárneho orgánu strany podľa tohto zákona, pričom zmenu štatutárneho orgánu strany musí schváliť väčší počet osôb ako doteraz, kedy sa mohlo jednať aj o rozhodnutie výlučnej jedinej osoby.
Aj keď politické strany doposiaľ viedli evidenciu svojich členov a ich počet uvádzali vo výročných správach ukazuje sa ako potrebné, aby zákon ustanovil rozsah údajov, ktoré má strana o svojich členoch viesť a taktiež viesť v evidencii aj žiadosť o prijatie za člena strany s ich vlastnoručným podpisom.
Navrhovaný zákon má tiež ambíciu stransparentniť súťaž politických strán o priazeň voliča. Názov strany je zásadnou orientačnou zložkou volebnej kampane a politickej reklamy. Táto úprava z tohto dôvodu zavádza tzv. moratórium počas ktorého nebudú môcť strany meniť svoj názov. V minulosti sa tak stávalo tesne pred voľbami, dokonca už v čase prípravy tlače hlasovacích lístkov. Táto skutočnosť priniesla do volebnej súťaže chaos a neistotu, pretože volič nemal jednoznačne v rozhodujúcom čase preukázané, ktorej strane dáva svoj hlas. Moratórium nebude obmedzovať politické strany v čase po vyhlásení volieb do orgánov územnej samosprávy z dôvodu, že sa počas volebného obdobia uprázdnil mandát poslanca, starostu, alebo predsedu samosprávneho kraja, alebo sa riadnom termíne voľby nevykonali, alebo boli Ústavným súdom Slovenskej republiky vyhlásené ich výsledky za neplatné.
Zákon tiež reaguje na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií, ktoré je priamo uplatniteľné v krajinách EÚ od januára 2017. Členské štáty môžu vo svojej národnej legislatíve upraviť podmienky a niektoré pravidlá týkajúce sa vzniku a pôsobenia európskych politických strán na vlastnom území. Jednotlivé ustanovenia korešpondujú s príslušnými článkami uvedeného nariadenia a zabezpečujú možnosť Slovenskej republiky vstupovať z hľadiska svojho záujmu a právneho poriadku do vzniku európskej politickej strany a európskej politickej nadácie. Zároveň sa ustanovujú pravidlá komunikácie s orgánmi Európskej Únie, ktorú bude za Slovenskú republiku zabezpečovať Ministerstvo vnútra SR.
Tretí článok, ktorým sa predkladá novela zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani v znení neskorších predpisov reaguje na poznatky z aplikačnej praxe, nakoľko tento zákon bol prvý krát aplikovaný len vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016 a vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov v roku 2017, ktoré odhalili niektoré nedokonalosti tejto právnej úpravy.
8
Cieľom navrhovanej úpravy, je najmä zrovnoprávniť všetky subjekty oprávnené viesť volebnú kampaň, podľa tohto zákona v povinnostiach, právach ako aj určitých obmedzeniach, ktoré sa týkajú najmä transparentného účtu, prijímania darov a uverejňovania výdavkov vynaložených na volebnú kampaň.
Rovnako sa pre všetky kandidujúce subjekty upravuje spôsob nakladania s finančnými darmi, ktoré boli vložené na transparentný účet v rozpore so zákonom vo volebnej kampani a tiež ako sa môže obdarovaný dištancovať od neželaného daru.
Predkladaný návrh zákona nemá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a nemusí byť predmetom pripomienkového konania v rámci komunitárneho práva.
B.Osobitná časť
K čl. I
K bodom 1, 2, 11 a 19
Nové znenie tohto paragrafu je reakciou na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. Októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií, ktoré je priamo uplatniteľné v krajinách EÚ od januára 2017. Členské štáty však môžu vo svojej národnej legislatíve upraviť podmienky a niektoré pravidlá týkajúce sa vzniku a pôsobenia európskych politických strán na vlastnom území. To sa premieta v ďalších ustanoveniach novely zákona.
K bodu 3 a 4
Navrhovaný bod reaguje na poznatky aplikačnej praxe pri uplatňovaní obmedzenia podľa § 2 ods. 2. Ukladá sa povinnosť poskytovať súčinnosť ministerstvu vnútra pri zisťovaní skutočností pri podozrení, že politická strana alebo poslanci za túto stranu, ktorá nebola zriadená podľa tohto zákona vykonávajú činnosť na území Slovenskej republiky v rozpore s jej právnym poriadkom. Takáto súčinnosť je nevyhnutná pre dokazovanie v konaní o ukladaní sankcií.
K bodom 5 až 9
Ustanovuje sa povinnosť uviesť funkciu štatutárneho orgánu v registri strán, aby bolo zrejmé pre tretie osoby, kto konkrétne môže konať za stranu, osobitne v prípadoch, keď má strana viac štatutárnych orgánov.
Ustanovujú sa podstatné náležitosti adresy sídla politickej strany. Politická strana nemôže za adresu svojho sídla oznámiť napríklad adresu P.O. Box.
Z doteraz platného znenia zákona bolo možné ustanoviť likvidátora alebo správcu konkurznej podstaty výlučne fyzickú osobu, čo nekorešpondovalo s ustanoveniami Obchodného zákonníka o likvidácii. Zároveň sa upresňuje, že údaje ktoré sa zapisujú do registra na základe rozhodnutia súdu nie sú účinné odo dňa vykonania zápisu, ale odo dňa kedy súd o týchto údajoch rozhodol – napríklad vyhlásenie konkurzu.
Navrhované úpravy odstraňujú doterajšie aplikačné úpravy a posilňujú právnu istotu tak správneho orgánu ako aj politických strán.
K bodu 10
Vzhľadom na skutočnosť, že členom strany a zakladateľom strany sa môže stať občan členského štátu EÚ, je potrebné doplniť aj spôsob preukazovania totožnosti týchto občanov pri podpore politickej strany, ktorá má vzniknúť.
K bodom 12 až 14
Zavádza sa právna úprava, že stanovy musia obsahovať vymedzenie spôsobu voľby a vymedzenie pôsobnosti orgánov politickej strany. Taktiež sa stanovuje minimálny počet členov orgánov strany, kde s výnimkou štatutárneho orgánu politickej strany musí mať každý orgán strany minimálne troch členov a výkonný orgán politickej strany minimálne 9 členov. Tak ako má štát možnosť určiť zloženie súkromných právnických osôb (obchodné spoločnosti, fondy, nadácie, občianske združenia), má štát možnosť určiť aj organizačné zloženie politickej strany. Takto navrhované zloženie orgánov strany je odôvodnené pre zabezpečenie kontroly činnosti a zodpovednosti jednotlivých osôb, ktoré sú členmi orgánov politickej strany za činnosť politickej strany ako verejnoprávnej korporácie, ktorá vyvíja svoju činnosť nie len v rámci súťaže politických myšlienok a názorov ale aj v rámci činnosti založenej na hospodárení s verejnými prostriedkami, prostriedkami z verejných zdrojov ako aj ako subjekt daňových a poplatkových povinností. Jasné a zrozumiteľné zloženie orgánov politickej strany, umožní dôslednú kontrolu jej činnosti. Možnosť vyvodzovania zodpovednosti voči konkrétnym členom orgánov politickej strany môže zvýšiť dôveru občanov v systém politických strán. S výnimkou štatutárneho orgánu politickej strany ide o tzv. kolektívne orgány politickej strany, čím sa zdôrazňuje požiadavka na prehľadnejšie fungovanie politickej strany a zároveň na demokratické fungovanie politickej strany. Minimálny počet členov orgánov politickej strany prispeje k zlepšeniu kontroly využitia financií zo štátneho rozpočtu, nakoľko dôjde k spolurozhodovaniu viacerých osôb o využití financií, ktoré pochádzajú zo štátneho rozpočtu a ktoré politická strana získala na základe výsledku vo voľbách. Zamedzí sa tiež možným účelovým predajom politických strán, nakoľko dôjde k posilneniu kontroly vnútorných procesov a rozhodovaniu v strane.
K bodom 15 až 17
Aplikačná prax ukázala, že za účelom ochrany záujmov politických strán je potrebné spresniť náležitosti oznámenia tak, že musí mať písomnú podobu.
Ministerstvo zároveň za účelom ochrany názvu pripravovanej strany nevydá vyhlásenie o tom, že stanovy európskej strany sú alebo nie sú v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky pokiaľ by sa názov európskej strany nelíšil od názvu, ktorý požíva ochranu podľa § 6a.
K bodu 18
Skúsenosti samotných politických strán i prípravných výborov na ich vznik ukazujú, že doterajšia 15 dňová lehota nie je výhodná ani pre registrový orgán ani pre politické strany. Predĺžením tejto lehoty sa získa dostatočný časový priestor na potrebnú komunikáciu pri odstraňovaní nedostatkov podaní na registrový úrad bez právnych dôsledkov.
Úprava tiež reaguje na nové znenie § 1 zákona.
K bodom 20 až 25 a 27 až 38
Ide o formulačné úpravy s cieľom spresniť subjekt vykonávajúci úkony smerujúce k vzniku politickej strany a dôsledkov nereagovania splnomocnenca na požiadavky registrového orgánu na odstránenie nedostatkov podaní.
Navrhujú sa tiež formulačné úpravy s cieľom spresniť subjekt vykonávajúci úkony smerujúce k zmene sídla politickej strany, k zmene štatutárneho orgánu, k zmene stanov a k zápisu nových stanov politickej strany.
V praxi sa totiž vyskytujú prípady, že štatutár uvádza svoju súkromnú adresu na doručovanie, ktorá je odlišná od adresy sídla strany, čo spôsobuje vážne problémy v živote strany z dôvodu nepreberania zásielok štatutárom a podobne. Zabezpečuje sa tým právna istota samotnej politickej strany a jej ochrana pred konaním neoprávnenou osobou.
Zároveň sa povinnou prílohou k návrhu na zápis zmien v registri strán stávajú informácie, na základe ktorých má registrový orgán spoľahlivo preukázané, že zmenu predkladá príslušná osoba na základe rozhodnutia príslušného orgánu strany v súlade s týmto zákonom a v súlade so stanovami strany. V minulosti bol totiž registrový orgán konfrontovaný s rozpornými stanoviskami a návrhmi politickej strany a obtiažne získaval spoľahlivé informácie na účely vykonania zmeny v registri. Ide v podstate o ochranu politických strán pred nekalými pokusmi o zmeny v strane a posilnenie jej právnej istoty a právnej istoty jej členov ako aj tretích osôb.
K bodu 26
Návrh zákona zavádza nové ustanovenie upravujúce evidenciu členov strany. Aj keď doterajšia právna úprava pokladala vedenie evidencie členstva strany za prirodzenú vec má sa za to, že zavedenie povinnosti viesť takúto evidenciu je významnou skutočnosťou pri riešení či niekto je alebo nie je členom strany, pre evidenciu členských príspevkov pre prípadné spory pred rozhodcovským orgánom alebo súdom. Reflektuje sa tiež na skutočnosť, že osobitná zákonná úprava o podmienkach výkonu volebného práva zakotvuje pre politické strany podávajúce kandidátnu listinu pre voľby do Národnej rady SR a pre voľby do Európskeho parlamentu povinnosť prikladať ku kandidátnym listinám aj zoznamy členov strany alebo zoznam členov najvyššieho orgánu strany.
Evidencia členov strany zvyšuje právnu istotu aj samotným členom strany, avšak slúži predovšetkým pri voľbách pre potreby Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania
12
politických strán. Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán bude na základe uvedenej úpravy efektívnejšie plniť jej uložené úlohy zákonom č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva, nakoľko vystupuje ako nezávislý orgán na kontrolu financovania politických strán a politických hnutí, riadenie volieb a zisťovanie výsledkov volieb.
K bodu 39
Navrhovaná úprava má snahu stransparentniť súťaž politických strán o priazeň voliča. Volič musí mať jednoznačne preukázané, ktorý subjekt kandiduje vo voľbách. Názov strany je zásadnou orientačnou zložkou volebnej kampane a politickej reklamy. Táto úprava však nebude obmedzovať politické strany v čase po vyhlásení volieb do orgánov územnej samosprávy z dôvodu, že sa počas volebného obdobia uprázdnil mandát poslanca, starostu, alebo predsedu samosprávneho kraja, alebo sa riadnom termíne voľby nevykonali, alebo boli Ústavným súdom Slovenskej republiky vyhlásené ich výsledky za neplatné. Najmä voľby do orgánov samosprávy obcí sa z týchto dôvodov konajú minimálne dvakrát ročne, čo by predstavovalo pre politické strany neprimerané obmedzenie.
K bodom 40 až 42
Navrhujú sa formulačné úpravy pri rušení strany bez likvidácie. Zabezpečuje sa tým právna istota samotnej politickej strany a jej ochrana pred konaním neoprávnenou osobou. Zároveň sa konanie dopĺňa o postup, keď strana neodstráni nedostatky ani na výzvu ministerstva.
K bodu 43
Zabezpečuje sa identifikácia podnikateľa - fyzickej osoby aj prostredníctvom identifikačného čísla prideľovaného podľa osobitného zákona.
K bodu 44 a 45
Zosúlaďuje sa terminológia so zákonom o volebnej kampani a legislatívno-technické úpravy
K bodom 46 a 47
Zmenou sa reaguje na zmenené podmienky prijímania informácií prostredníctvom elektronických médií, keďže podmienka informovanosti prostredníctvom tlače nebola zárukou zabezpečujúcou celoplošné informovanie verejnosti o prispievateľoch politickým stranám. Doterajší systém bol vnímaný ako jednorázový úkon a záujemcovia boli závislí na obstarávaní tlače. Forma elektronickej komunikácie je výhodnejšia tak pre politickú stranu
13
ako aj pre verejnosť pretože je dostupná pre kohokoľvek v celom štáte. Výška zverejňovaného príspevku sa zosúlaďuje s údajmi uvádzanými vo výročnej správe.
K bodu 48
V rámci komunikácie s registrovým orgánom a politickými stranami bolo poukazované, že súčasná úprava je zväzujúca, byrokratická a spôsobuje prílišnú administratívu v činnosti politickej strany a v praxi je v niektorých prípadoch reálne ťažko vykonateľná. Navrhované úpravy liberalizujú niektoré ustanovenia, pričom neohrozujú kontrolu vykonávanú štátom nad politickými stranami.
K bodu 49
Zosúladenie s údajmi vedenými v evidencii o peňažných daroch.
K bodu 50 až 60
Z dôvodu transparentnosti pravidiel pri prijímaní darov a iných bezodplatných plnení a ich rôznosti sa v zákone navrhujú rozčleniť doterajšie pravidlá a osobitne ustanovujú náležitosti darovacej zmluvy a osobitne zmluvy o inom bezodplatnom plnení.
Navrhované spresňujúce úpravy sledujú tiež cieľ odstrániť chybovosť v konaní politických strán pri prijímaní plnení, z ktorých mala politická strana prospech, v dôsledku ktorých im hrozilo uloženie sankcií.
K bodom 61 až 65
Navrhované úpravy odsekov 6 a 7 súvisia so spresnením identifikácie fyzickej osoby podnikateľa a odstránením byrokratickej požiadavky pri prijímaní malých darov bez písomnej zmluvy. Tým však nie je ohrozený výkon kontroly prijímania darov a iných bezodplatných plnení.
K bodu 66
Doplnenie písmena i) do § 24 ods. 1v nadväznosti na zmenu v § 1.
K bodom 67 a 68
Zosúlaďuje sa terminológia so zákonom o volebnej kampani a upravuje sa postup politickej strany pri nakladaní s darom, ktorý jej bol poukázaný na účet v rozpore s týmto zákonom. Tým sa posilňuje jej právna istota a odvrátenie prípadnej hroziacej sankcie.
14
K bodu 69
Ide o legislatívnu úpravu súvisiacu s neexistenciou legislatívnej skratky pre Štatistický úrad Slovenskej republiky.
K bodom 70 až 75
Ustanovenie o náležitostiach výročnej správy politickej strany sa dopĺňa o nový údaj, a to zoznam členov výkonného orgánu stranu, a to v záujme posilnenia vonkajšej kontroly politických strán a sprehľadnenia štruktúry politickej strany.
Tiež sa spresňujú náležitosti, ktoré sú súčasťou predkladanej výročnej správy, čím sa posilňuje právna istota politických strán pri jej predkladaní.
Za účelom zvýšenia informovanosti verejnosti sa politickým stranám ukladá povinnosť informovať o významných obchodných partneroch. Za významného obchodného partnera sa považuje ten, ktorý strane dodal tovar alebo poskytol službu v príslušnom kalendárnom roku v celkovej hodnote vyššej ako 25 000 eur vrátane dane z pridanej hodnoty.
K bodom 76 a 77
Štátnej komisii sa ustanovuje minimálna lehota pokiaľ ide o výzvu na odstránenie nedostatkov výročnej správy. Upresňujú sa dôvody pre zápis politickej strany s dodatkom „v likvidácii“ pri neuposlúchnutí výzvy štátnej komisie na predloženie výročnej správy, alebo pri opakovanom predložení neúplnej výročnej správy a jej nedoplnení po výzve štátnej komisie.
K bodu 78
V nadväznosti na povinnosť strany mať minimálny počet členov výkonného orgánu strany o počte 9 osôb sa v prípade poklesu uvedeného počtu členov zavádza ako sankcia pozastavenie vyplácania príspevku na činnosť strane. V nadväznosti na odporúčanie Skupiny štátov proti korupcii (GRECO) by mali byť sankcie za porušovanie pravidiel financovania politických strán také, aby boli primerané a zároveň odradzujúce.
Preto ak politická strana, ktorá získava prostriedky zo štátneho rozpočtu ani po výzve štátnej komisie neodstráni nedostatok spočívajúci v nesúlade minimálneho počtu členov výkonného orgánu politickej strany s týmto zákonom, štátna komisia oznámi túto skutočnosť ministerstvu financií, ktoré pozastaví strane vyplácanie príspevku na činnosť strany až do odstránenia tohto nedostatku.
K bodom 79, 80 až 85
Zavedenie inštitútu opakovaných sankcií má viesť k dôslednejšiemu odstraňovaniu protiprávneho konania súvisiaceho so zákazom podľa § 2 ods. 2
15
Vkladá sa nový správny delikt súvisiaci s neposkytnutím súčinnosti pri zisťovaní skutočností týkajúcich sa kancelárií cudzích politických strán a ich poslancov.
Ostatné zmeny majú spresňujúci alebo formulačný charakter a legislatívno-technická úprava textu.
K bodu 86
Ustanovenie sa v praxi neosvedčilo z dôvodu byrokratického zaťažovania darcov politických strán, pričom politická strana má povinnosť zverejňovať všetky vyššie uvedené údaje podľa prísnejších kritérií aj na svojom webovom sídle.
K bodu 87
Nová piata časť zákona je reakciou na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií, ktoré je priamo uplatniteľné v krajinách EÚ od januára 2017. Členské štáty však môžu vo svojej národnej legislatíve upraviť podmienky a niektoré pravidlá týkajúce sa vzniku a pôsobenia európskych politických strán na vlastnom území. Jednotlivé ustanovenia korešpondujú s príslušnými článkami uvedeného nariadenia a zabezpečujú možnosť SR vstupovať z hľadiska svojho záujmu a právneho poriadku do vzniku európskej politickej strany a európskej politickej nadácie. Zároveň sa ustanovujú pravidlá komunikácie s orgánmi Európskej Únie.
K bodu 88
Navrhuje sa stranám poskytnúť dostatočný časový priestor v trvaní vyše jedného roka na to, aby zosúladili svoje stanovy so zákonom účinným od 1. januára 2019. Povinnosť súladu stanov strany so zákonom je zakotvená v základných ustanoveniach tohto zákona. Prechodné obdobie v trvaní jedného roka sa navrhuje na vyhotovenie evidencie členov strany, respektíve jej doplnenie, keďže potreba evidencie členov strany vychádza zo skutočnosti, že počet členov strany je súčasťou náležitostí výročnej strany politickej strany. Okrem toho sa ustanovuje, že všetky konania o uložení pokút, ktoré sa začali pred 1. januárom 2019 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018.
K čl. II
K bodom 1 až 10
Navrhuje sa, aby sa výsledok hlasovania poštou voličmi, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky zisťoval v osobitnom okrsku, ktorý sa navrhuje zriadiť na
16
Ministerstve vnútra Slovenskej republiky. Štátna komisia, ktorá zisťovala výsledky tejto voľby podľa doposiaľ platnej právnej úpravy plní v deň volieb iné úlohy a najmä dohliada na priebeh volieb nielen počas hlasovania ale aj počas sčítavania hlasov, rieši sťažnosti a podnety voličov a z toho dôvodu je nevhodné, aby v tomto čase sama sčítavala hlasy doručené voličmi, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Je potrebné tiež poznamenať, že počet voličov bez trvalého pobytu na území Slovenskej republiky stúpa. Vo voľbách v roku 2016 ich hlasovalo cca 1700, čo predstavuje viac ako priemerný okrsok.
K bodu 11 a 12
Ustanovuje sa zákonná požiadavka na obsah kandidátnych listín pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré môžu podať politické strany a politické hnutia registrované podľa osobitného zákona, resp. ich koalície zapisovateľovi Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Súčasťou kandidátnej listiny je tiež zoznam členov najvyššieho orgánu politickej strany podľa zaregistrovaných stanov podľa osobitného predpisu s uvedením poradového čísla, mena a priezviska, adresy trvalého pobytu a čísla občianskeho preukazu každého člena uvedeného v zozname v počte najmenej 5-násobku členov výkonného orgánu strany. Minimálny počet členov výkonného orgánu stranu je návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach, stanovený na 9 členov. V tomto prípade bude postačovať k predloženiu kandidátnej listiny preukázať minimálne 45 členov najvyššieho orgánu strany. K zoznamu členov musí byť pripojené vlastnoručne podpísané vyhlásenie každého člena uvedeného v zozname, ktorým potvrdzuje svoje členstvo v najvyššom orgáne politickej strany podľa zaregistrovaných stanov, pričom sa vyžaduje osvedčenie pravosti podpisu, a to najskôr v deň uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Alternatívne môže byť namiesto zoznamu členov najvyššieho orgánu politickej strany súčasťou kandidátnej listiny zoznam členov politickej strany rovnajúci sa najmenej dvojnásobku počtu kandidátov uvedených na kandidátnej listine politickej strany s uvedením poradového čísla, mena a priezviska, adresy trvalého pobytu a čísla občianskeho preukazu každého člena. Počet kandidátov na kandidátnej listiny nemusí byť 150, ale môže byť aj nižší, pričom od počtu kandidátov sa odvíja aj preukázanie počtu členov. K zoznamu členov musí byť pripojené vlastnoručne podpísané vyhlásenie každého člena politickej strany uvedeného v zozname, ktorým potvrdzuje svoje členstvo v politickej strane, pričom pravosť podpisu musí byť osvedčená, a to najskôr v deň uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Osvedčenie pravosti podpisu na vyhlásení potvrdzujúcom členstvo konkrétnej osoby je v tomto prípade plne na mieste, nakoľko zamedzí akýkoľvek pochybnostiam a dohadom, či je daná osoba skutočným členom strany. V praxi, pri registrácii strany, sa často stáva, že pri zozname občanov, ktorí súhlasia, aby strana vznikla (zoznam musí podpísať najmenej 10 000 občanov a každý občan musí uviesť svoje meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a číslo občianskeho preukazu), boli uvedené osoby nežijúce, ďalej osoby ktorých občiansky preukaz bol nahlásený ako stratený a tiež osoby s vymyslenými údajmi. Cieľom úpravy je zamedziť pri preukazovaní zoznamu členov pri kandidatúre do Národnej rady Slovenskej republiky
17
pochybnostiam o ich členstve a s tým súvisiacimi komplikáciami s preverovaním jednotlivých osôb uvedených v zozname členov.
Ak ide o koalíciu politických strán, ustanovuje sa voľba v prospech politickej strany, že každá politická strana tvoriaca koalíciu si môže sama vybrať ktorúkoľvek z vyššie uvedených alternatív.
K bodu 13
V tomto prípade ide o úpravu zákona v časti odmietnutia registrácie kandidátnej listiny, ak k nej absentujú prílohy v zmysle navrhovaného znenia § 50 ods. 4 písm. c) a to či už úplne alebo čiastočne. Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 11 tohto návrhu zákona.
K bodom 14 až 19
Ustanovuje sa spôsob utvárania okrskovej volebnej komisie pre osobitný okrsok na hlasovanie vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky poštou voličmi, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, spôsob delegovania jej členov, vybavenie volebnej miestnosti ako aj hlavné úlohy okrskovej volebnej komisie utvorenej pre osobitný okrsok. Zvolanie prvého zasadnutia tejto komisie bolo zverené predsedovi štátnej komisie.
Upravuje sa tiež spôsob zisťovania výsledkov volieb v osobitnom okrsku utvorenom pre voľby o Národnej rady Slovenskej republiky poštou voličmi, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, nahrádza sa štátna komisia okrskovou volebnou komisiou utvorenou pre tento osobitný okrsok.
K bodu 20, 21 a 23
Ustanovujú sa zákonné požiadavky na obsah kandidátnych listín pre voľby do Európskeho parlamentu, ktoré môžu podať politické strany a politické hnutia registrované podľa osobitného zákona, resp. ich koalície zapisovateľovi Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Súčasťou kandidátnej listiny je tiež zoznam členov najvyššieho orgánu politickej strany podľa zaregistrovaných stanov podľa osobitného predpisu s uvedením poradového čísla, mena a priezviska, adresy trvalého pobytu a čísla občianskeho preukazu každého člena uvedeného v zozname v počte najmenej 5-násobku členov výkonného orgánu strany K zoznamu členov musí byť pripojené vlastnoručne podpísané vyhlásenie každého člena uvedeného v zozname, ktorým potvrdzuje svoje členstvo v najvyššom orgáne politickej strany podľa zaregistrovaných stanov, pričom sa vyžaduje osvedčenie pravosti podpisu, a to najskôr v deň uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Alternatívne môže byť namiesto zoznamu členov najvyššieho orgánu politickej strany súčasťou kandidátnej listiny zoznam členov politickej strany rovnajúci sa najmenej dvojnásobku počtu kandidátov uvedených na kandidátnej listine politickej strany s uvedením poradového čísla, mena a priezviska, adresy trvalého pobytu a
18
čísla občianskeho preukazu každého člena. K zoznamu členov musí byť pripojené vlastnoručne podpísané vyhlásenie každého člena politickej strany uvedeného v zozname, ktorým potvrdzuje svoje členstvo v politickej strane, pričom pravosť podpisu musí byť osvedčená, a to najskôr v deň uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Osvedčenie pravosti podpisu na vyhlásení potvrdzujúcom členstvo konkrétnej osoby je v tomto prípade plne na mieste, nakoľko zamedzí akýkoľvek pochybnostiam a dohadom, či je daná osoba skutočným členom strany. V praxi, pri registrácii strany, sa často stáva, že pri zoznam občanov, ktorí súhlasia, aby strana vznikla (zoznam musí podpísať najmenej 10 000 občanov a každý občan musí uviesť svoje meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a číslo občianskeho preukazu), boli uvedené osoby nežijúce, ďalej osoby ktorých občiansky preukaz bol nahlásený ako stratený a tiež osoby s vymyslenými údajmi. Cieľom úpravy je zamedziť pri preukazovaní zoznamu členov pri kandidatúre do Európskeho parlamentu pochybnostiam o členstve a s tým súvisiacimi komplikáciami s preverovaním jednotlivých osôb uvedených v zozname členov.
Ak ide o koalíciu politických strán, ustanovuje sa voľba v prospech politickej strany, že každá politická strana tvoriaca koalíciu si môže sama vybrať ktorúkoľvek z vyššie uvedených alternatív.
K bodom 22 a 24
V tomto prípade ide o úpravu zákona v časti odmietnutia registrácie kandidátnej listiny, ak k nej absentujú prílohy v zmysle navrhovaného znenia § 80 ods. 4 písm. c) a to či už úplne alebo čiastočne. Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 19 tohto návrhu zákona.
K bodom 25 až 27
Z dôvodu, že v osobitnom predpise – zákone č. 85/1990 Zb. o petičnom práve, na ktorý pôvodne odkazoval zákon č. 180/2014 z. z. o podmienkach výkonu volebného práva bola vypustená ako povinná náležitosť petície dátum narodenia občana, bolo potrebné vykonať upresnenia v zákone v súlade s platnou zákonnou a ústavnou úpravou.
K bodu 28
Zosúlaďujú sa náležitosti zoznamu zaregistrovaných kandidátov s náležitosťami kandidátnej listiny pre voľby starostu obce.
K bodom 29 až 39
Ustanovuje sa spôsob utvárania okrskovej volebnej komisie pre osobitný okrsok na hlasovanie v referende poštou voličmi, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej
19
republiky, spôsob delegovania jej členov, vybavenie volebnej miestnosti ako aj hlavné úlohy okrskovej volebnej komisie utvorenej pre osobitný okrsok. Zvolanie prvého zasadnutia tejto komisie bolo zverené predsedovi štátnej komisie.
Upravuje sa spôsob zisťovania výsledkov volieb v osobitnom okrsku utvorenom pre hlasovanie v referende poštou voličmi, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, nahrádza sa štátna komisia okrskovou volebnou komisiou utvorenou pre tento osobitný okrsok.
K bodu 40
Navrhovaným ustanovením sa vytvára pre politické strany, ktoré hodlajú kandidovať vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky alebo do Európskeho parlamentu dostatočný časový priestor na splnenie podmienky týkajúcej sa zoznamu členov politickej strany, ktorý bude tvoriť povinnú prílohu kandidátnej listiny pre tieto voľby.
K čl. III
K bodu 1, 2, 4, 15, 20, 30, 47 a 48
Cieľom úpravy je, aby transparentný účet zobrazoval pre verejnosť nielen údaje o platiteľovi, ale aj o príjemcovi finančných prostriedkov. Verejnosť vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky kritizovala, že z transparentného účtu nebolo možné zistiť, komu uhrádza politická strana finančné prostriedky za poskytnuté služby alebo tovary. Do zákona sa dopĺňa povinnosť oznámiť adresu webového sídla transparentného účtu jednotne pre všetky subjekty oprávnené viesť volebnú kampaň bezodkladne po jeho zriadení, a súvisiace legislatívno-technické úpravy.
K bodom 3, 16, 31 a 49
Vypustenie odseku 6 z § 3 , odseku 8 z §5, odseku 9 z §6 a odseku 12 z §8 z dôvodu zjednotenia úpravy vkladania finančných prostriedkov na transparentný účet v § 18 ods. 5 pre všetky subjekty oprávnené viesť volebnú kampaň a súvisiace legislatívno-technické úpravy.
K bodu 5, 6, 9, 35 a 40
Zjednocuje na zjednodušuje sa obsah evidencií o použití prostriedkov vynaložených na volebnú kampaň a súvisiace legislatívno-technické úpravy.
20
K bodu 7, 23, 37 a 52
Zjednocujú sa povinnosti pre všetky kandidujúce subjekty pokiaľ ide o povinnosť predkladať doklady týkajúce sa volebnej kampane na požiadanie ministerstva vnútra.
K bodu 8 a10
Ustanovuje sa povinnosť politickým stranám vyhotovovať záverečnú správu o nákladoch na volebnú kampaň aj pre voľby do Európskeho parlamentu. Upravuje sa tiež povinnosť vyhotovovať záverečnú správu na jednotnom tlačive, ktoré ministerstvo vnútra uverejní na svojom webovom sídle. Cieľom úpravy je zjednotenie a sprehľadnenie poskytovaných informácií ako aj poskytnutie metodickej pomoci politickým stranám. Spôsob plnenia tejto úlohy vnímali politické strany rôzne a rôznymi formami, čo sťažovalo ich preskúmavanie.
K bodu 11 a 28
Zjednotenie a zjednodušenie úpravy započítavania nákladov na volebnú kampaň pre všetky kandidujúce subjekty.
K bodu 12 a 13
Vypúšťa sa ako osoba, od ktorej kandidát nesmie prijať dar ani iné bezodplatné plnenie Fond národného majetku Slovenskej republiky z dôvodu jeho zrušenia, pričom však nástupnícka organizácia, ktorá prebrala jeho majetok je zahrnutá v písmenách b) a c).
K bodu 14
Ako osoba, od ktorej kandidát nesmie prijať dar ani iné bezodplatné plnenie sa dopĺňajú európske politické strany a európske politické nadácie, ktoré na území Slovenskej republiky budú mať sídlo.
K bodu 17, 18, 19, 21 a 22
Zjednotenie úpravy vedenia evidencie darov a iných bezodplatných plnení pre kandidáta na prezidenta s povinnosťami iných kandidujúcich subjektov a s tým súvisiaca úprava vnútorných odkazov.
K bodu 24
Ustanovuje sa povinnosť kandidátom na prezidenta vyhotovovať záverečnú správu o nákladoch na volebnú kampaň na jednotnom tlačive, ktoré ministerstvo vnútra uverejní na
21
svojom webovom sídle. Cieľom úpravy je zjednotenie a sprehľadnenie poskytovaných informácií ako aj poskytnutie metodickej pomoci kandidátom na prezidenta.
K bodom 25, 26, 27, 29, 32, 34 až 36 a 39
Upravuje sa rozsah kandidátov vo voľbách do orgánov územnej samosprávy, na ktorých sa vzťahuje úprava §6 zákona z dôvodu, že ak kandidát uvedený na kandidátnej listine politickej strany, ktorý kandiduje na funkcie uvedené v odseku 1 a 3 §6 zákona vedie volebnú kampaň sám, vzťahujú sa na neho povinnosti a obmedzenia rovnako ako na nezávislého kandidáta. Z volebnej kampane však musí byť zrejmé, že je na kandidátnej listine politickej strany.
Zároveň sa zjednocuje úprava vedenia a kontroly evidencie výdavkov vynaložených na volebnú kampaň s ostatnými kandidujúcimi subjektmi a navrhujú sa súvisiace legislatívno-technické úpravy.
Lehota na uchovávanie dokumentov pre kandidátov v týchto voľbách sa skracuje z piatich na tri roky.
Nezávislému kandidátovi, ktorý kandiduje iba na funkciu poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja, poslanca obecného zastupiteľstva, poslanca mestského zastupiteľstva alebo poslanca miestneho zastupiteľstva sa limit nákladov na volebnú kampaň neustanovuje.
K bodu 33
Dopĺňajú sa identifikačné údaje o osobách, ktoré poskytli nezávislému kandidátovi dar, alebo iné bezodplatné plnenie. V doterajšej úprave tieto údaje absentovali. Ide o stransparentnenie informácií o podpore nezávislých kandidátov. Upresňuje sa tiež spôsob započítavania hodnoty darov.
K bodu 38
Ustanovuje sa povinnosť nezávislým kandidátom viesť a vyhotovovať záverečnú správu o nákladoch na volebnú kampaň na jednotnom tlačive, ktoré ministerstvo vnútra uverejní na svojom webovom sídle. Cieľom úpravy je zjednotenie a sprehľadnenie poskytovaných informácií ako aj poskytnutie metodickej pomoci nezávislým. Spôsob plnenia tejto úlohy vnímali povinné osoby v predchádzajúcich voľbách rôzne a rôznymi formami, čo sťažovalo ich preskúmavanie.
K bodu 41
Vypúšťa sa ako osoba, ktorá nemôže byť treťou stranou Fond národného majetku Slovenskej republiky z dôvodu jeho zrušenia, pričom však nástupnícka organizácia, ktorá prebrala jeho majetok je zahrnutá v písmenách b) a c).
22
K bodu 42
Ako osoba, ktorá nemôže byť treťou stranou sa dopĺňajú európske politické strany a európske politické nadácie, ktoré na území Slovenskej republiky budú mať sídlo. Taktiež nemôžu byť treťou stranou fyzické osoby, ktoré sa stali kandidátom podľa zákona o podmienkach výkonu volebného práva, politické strany, ktoré boli vo voľbách zaregistrované podľa zákona o podmienkach výkonu volebného práva ani fyzické osoby nachádzajúce sa na takejto kandidátnej listine politickej strany.
K bodu 43
Za účelom nepochybnej identifikácie fyzickej osoby-podnikateľa pri zaevidovaní ako tretej strany sa dopĺňa jej dátum narodenia.
K bodu 44
Z dôvodu doplnenia požadovaných údajov je potrebné zároveň zabezpečiť ochranu týchto osobných údajov.
K bodu 45
Zjednotenie úpravy s ostatnými osobami oprávnenými viesť volebnú kampaň a odstránenie pochybností o tom, či sa daň z pridanej hodnoty do limitu započítava alebo nie.
K bodu 46
Zákaz prijať finančné prostriedky na volebnú kampaň z verejných zdrojov a zo zdrojov zo zahraničia sa upravuje aj pre tretie strany. Okrem toho tretia strana nesmie prijať dar od politickej strany. Tým sa odstraňuje možná skrytá podpora volebných subjektov z prostriedkov štátu, zo zahraničia a tiež priame financovanie tretej strany politickou stranou. Súvisiaca legislatívno-technická úprava.
K bodu 50, 51, 52, 53
Ustanovuje sa povinnosť tretím stranám vyhotovovať prehľad nákladov vynaložených na volebnú kampaň a to na jednotnom tlačive, ktoré ministerstvo vnútra uverejní na svojom webovom sídle. Cieľom úpravy je zjednotenie a sprehľadnenie poskytovaných informácií ako aj poskytnutie metodickej pomoci tretím stranám. Táto povinnosť pre tretie strany ako jediný subjekt volebnej kampane absentovala.
23
K bodu 54
V súvislosti s obmedzením, že kandidujúce subjekty a osoby na kandidátnej listine politickej strany nemôžu pôsobiť zároveň ako tretie strany sa ustanovuje deň kedy zaniká oprávnenie pôsobiť ako tretia strana, t. j. dňom zaregistrovania kandidátnej listiny politickej strany, alebo kandidáta.
K bodu 55
Ide o legislatívno-technickú úpravu textu zákona.
K bodu 56
Upresňujú sa údaje, ktoré je povinný každý kto vedie volebnú kampaň uvádzať na drobných reklamných predmetoch. Nejasné ustanovenie vyvolávalo aplikačné problémy.
K bodu 57
Ustanovuje sa povinnosť pre obce vyhradiť miesta na vylepovanie plagátov podľa zásady rovnosti pre voľby prezidenta. Táto povinnosť pre voľbu prezidenta doposiaľ v právnej úprave absentovala.
K bodu 58 a 59
Cieľom navrhovaných bodov je zabezpečiť rovnaký postup pre všetky subjekty vedúce volebnú kampaň pre prípady, že na ich transparentný účet by boli vložené prostriedky v rozpore s týmto zákonom. Politická strana, kandidát, nezávislý kandidát ako aj tretia strana majú povinnosť finančné prostriedky poukázané na ich transparentný účet v rozpore so zákonom - teda v hotovosti, alebo ak by darca nebol z výpisu z účtu identifikovateľný, vrátiť darcovi, v prípade jeho anonymity, poukázať ich na účet štátneho rozpočtu. Nedodržaním tohto postupu sa vystavujú tieto osoby pomerne vysokým sankciám. Tak isto majú možnosť sa od darcu týmto istým spôsobom dištancovať a dar od neželaného darcu môžu darcovi vrátiť alebo ho poukázať na účet štátneho rozpočtu.
Doposiaľ zákon takúto povinnosť a v podstate aj možnosť poskytoval iba politickým stranám. Vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky takáto úprava pre tretie strany chýbala. Politické strany, ktoré tento postup rešpektovali sa tak vyhli finančnej sankcii.
K bodu 60
Zjednocuje sa úprava a povinnosť pre všetkých majiteľov transparentných účtov, aby v čase volebného moratória boli povinní zabezpečiť zmrazenie prísunu finančných darov na tieto účty. Taktiež sa za účelom zvýšenie právnej istoty jednoznačne upravuje, že majiteľ
24
osobitného účtu je povinný vkladať prostriedky na svoj osobitný účet výlučne prevodom z iného účtu.
K bodom 61 až 80
Doplnením spoločných ustanovení o nakladaní s prostriedkami na osobitných účtoch v § 18 bolo potrebné porušenie týchto povinností premietnuť do správnych deliktov a tiež bolo potrebné zabezpečiť, rovnaký prístup pri ukladaní sankcií pre všetky subjekty vedúce volebnú kampaň. Zároveň sa vykonala legislatívno-technická úprava textu a vnútorných odkazov v súvislosti s navrhovanými zmenami.
K bodu 81
Bolo potrebné zadefinovať, že v čase volebného moratória sa priestupku dopustí nielen ten, čo propaguje politickú stranu, alebo kandidáta, ale aj ten, čo vykonáva zakázaným spôsobom aj činnosť v ich neprospech.
K bodu 82
Vzhľadom na skutočnosť, že zákon nadobudne účinnosť v čase, kedy môžu prebiehať konania v dôsledku spáchania správneho deliktu, alebo priestupku v súvislosti s voľbami do orgánov samosprávy obcí v roku 2018 je potrebné zabezpečiť aby sa porušenia zákona v tejto súvislosti zistené aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona posudzovali podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018. Taktiež sa navrhuje, aby sa pravidlá vedenia volebnej kampane účinné od 1.1.2019 uplatňovali prvý krát pre voľby vyhlásené po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
K čl. IV
Nadobudnutie účinnosti zákona sa navrhuje tak, aby nezasahoval do prípravy volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2018, najmä volebnej kampane pre tieto voľby. Politickým stranám sa vytvára taktiež dostatočný priestor na oboznámenie sa so zákonom pred vyhotovovaním výročných správ, zriadenie webového sídla ak ním politická strana náhodou doposiaľ nedisponuje a tiež vytvorenia podmienok pre kandidatúru vo voľbách vyhlásených až po 30. júni 2019.