DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Autorský zákon sa predkladá na základe úlohy vyplývajúcej z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 573/2017 k Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018.
Predkladaným návrhom zákona sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1564 o určitých povolených spôsoboch použitia určitých diel a iných predmetov ochrany chránených autorským právom a s ním súvisiacimi právami v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, a o zmene smernice 2001/29/ES o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (ďalej len „smernica“). Smernica vychádza priamo z Marakéšskej zmluvy o uľahčení prístupu k uverejneným dielam pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania (ďalej len „Marakéšska zmluva“) prijatej Svetovou organizáciou duševného vlastníctva (WIPO). Cieľom predkladanej právnej úpravy je zabezpečiť základný právny rámec, ktorým by sa zlepšila dostupnosť diel (kníh, novín, časopisov, audiokníh atď.) v prístupných formátoch pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania. Na tento účel sa zavádza nová zákonná výnimka z autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom, ktorú môžu využívať jednak osoby definované ako osoby s poruchami čítania, ale aj organizácie alebo inštitúcie starajúce sa o napĺňanie ich potrieb bez dosahovania majetkového prospechu – poskytovatelia služieb pre osoby s poruchou čítania. V takýchto prípadoch nie je potrebné získať predchádzajúci súhlas nositeľa práv na určité autorskoprávne spôsoby použitia diel a ich rozmnoženín v prístupných formátoch. Rozsah diel je z definičného hľadiska obmedzený iba na slovesné diela v rôznej forme, vrátane zvukových záznamov a na hudobné diela v písomnej forme.
Návrh zákona súčasne reguluje obeh a výmenu rozmnoženín diel v prístupných formátoch na vnútornom trhu Európskej únie (ďalej len „EÚ“) a aj na medzinárodnej úrovni. Ide predovšetkým o výmenu a obeh rozmnoženín diel v prístupnom formáte medzi poskytovateľmi služieb pre osoby s poruchou čítania so sídlom na území Slovenskej republiky a poskytovateľmi služieb pre osoby s poruchou čítania v ďalších členských štátoch EÚ alebo poskytovateľmi služieb pre osoby s poruchou čítania v tretích štátoch, ktoré sú zmluvnou stranou Marakéšskej zmluvy.
Zároveň sa však chránia práva nositeľov práv, aby sa pri vyhotovovaní rozmnoženín diel v prístupnom formáte zasahovalo do diel iba v odôvodnenom rozsahu a upravujú sa aj povinnosti poskytovateľov služieb pre osoby s poruchami čítania, ktoré musia splniť, ak chcú používať diela a rozmnoženiny v prístupných formátoch, ako aj realizovať cezhraničné výmeny.
Predkladaný návrh taktiež rieši niekoľko aktuálnych aplikačných problémov z praxe a legislatívno-technicky spresňuje viaceré ustanovenia. Dopĺňa sa predovšetkým možnosť bez súhlasu autora oddeliť a použiť zvukovú zložku z audiovizuálneho diela, či už obohatenú o audiokomentár alebo samostatne, a to pre potreby osôb so zdravotným postihnutím v rámci všeobecnej výnimky pre osoby so zdravotným postihnutím. Ďalej bolo medzi spôsoby použitia patriace pod rozšírenú hromadnú licenciu pridané vyhotovovanie rozmnoženiny literárneho diela. Uvedené doplnenie reaguje na potreby udeľovania súhlasu formou uzatvárania rozšírených hromadných licenčných zmlúv organizáciami kolektívnej správy s knižnicami, pretože vyhotovovanie rozmnoženiny literárneho diela je zvyčajne prvým
krokom k jeho následným autorskoprávnym použitiam ako je napr. vypožičanie alebo sprístupňovanie literárneho diela verejnosti. V rámci práv súvisiacich s autorským právom sa vyjasňuje, že aj na umelecký výkon, zvukový záznam, audiovizuálny záznam a vysielanie sa môže vzťahovať režim audiovizuálne použitého diela (resp. iného predmetu ochrany). Ďalej sa vyjasňuje, že na účel efektívnejšieho postupu pri vedení rokovaní, dojednávaní podmienok a uzatváraní kolektívnych licenčných zmlúv medzi organizáciami kolektívnej správy a združeniami alebo asociáciami používateľov sa za používateľov považujú aj takéto právnické osoby združujúce používateľov. Po novom môžu organizácie kolektívnej správy využiť rozhodcovské konanie a mediáciu aj na riešenie sporov s právnickými osobami združujúcimi používateľov, pričom prednostne sa aj s týmito právnickými osobami musia pokúsiť urovnať spor dohodou. Do inštitútu dohody o spoločnej správe sa pridáva niekoľko textových garancií, a to najmä vo vzťahu k povinnej dohode o spoločnej správe tak, aby v nej boli automaticky zohľadnené a nastavené podmienky aj pre tú organizáciu kolektívnej správy, pre ktorú sa stáva priamo záväznou zo zákona.
Návrhom zákona sa novelizuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V súvislosti s evidovaním periodickej tlače v zozname, ktorý vedie Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky podľa zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) v znení neskorších predpisov, sa ruší správny poplatok za zápis do zoznamu periodickej tlače a za zápis zmeny v zozname periodickej tlače pri zmene vydavateľa periodickej tlače alebo názvu periodickej tlače.
Súčasne sa návrhom zákona tiež novelizuje tlačový zákon v časti týkajúcej sa výmazu zo zoznamu periodickej tlače, a to z dôvodu požiadaviek aplikačnej praxe.
Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti, životné prostredie a ani environmentálny vplyv. Prijatie navrhovaného zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľské prostredie a bude mať sociálne vplyvy na život osôb s poruchami čítania. Vplyvy sú podrobnejšie vymedzené v doložke.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom EÚ.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1
Ide o legislatívno-technickú úpravu, keďže legislatívna skratka „používateľ“ je zavedená až v § 165 Autorského zákona.
K bodu 2
Ustanovenie sa dopĺňa o možnosť samostatného použitia zvukovej zložky audiovizuálneho diela pre potreby osôb so zdravotným postihnutím. Do výnimky sa pridáva možnosť odčleniť zvukovú zložku z audiovizuálneho diela bez súhlasu autora, avšak za predpokladu, že uvedené konanie sa uskutoční výhradne pre potreby osôb so zdravotným postihnutím a v rozsahu odôvodnenom ich zdravotným postihnutím. Odčlenenú pôvodnú zvukovú zložku audiovizuálneho diela, celé audiovizuálne dielo s doplnenou zvukovou zložkou o slovné vyjadrenie obrazovej zložky (napr. doplnenie popisu deja a scén do zvukovej zložky), ale aj takto doplnenú samostatnú zvukovú zložku možno následne použiť bez súhlasu autora vyhotovením rozmnoženiny, verejným vykonaním, verejným prenosom (napr. sprístupňovaním na internete), verejným rozširovaním prevodom vlastníckeho práva alebo vypožičaním. Osobám s niektorými zdravotnými postihnutiami totiž postačuje aj samostatná doplnená zvuková zložka, pretože nemôžu vnímať obrazovú zložku audiovizuálneho diela. S doplnenou zvukovou zložkou však potrebujú mať možnosť tieto osoby so zdravotným postihnutím alebo napr. právnické osoby poskytujúce služby pre osoby so zdravotným postihnutím nakladať. Pri všetkých použitiach sa musia súčasne zachovať vyššie uvedené podmienky, t.j. použitie sa uskutoční výhradne pre potreby osôb so zdravotným postihnutím v rozsahu odôvodnenom ich zdravotným postihnutím a účel tohto použitia nesmie byť priamo ani nepriamo obchodný. Zároveň aj pri aplikácii takto doplnenej výnimky v odseku 2 je potrebné stále zohľadňovať tzv. trojkrokový test podľa § 34 Autorského zákona.
K bodu 3
Ustanovením sa zavádza nová zákonná výnimka pre potreby osôb s poruchou čítania. Transponujú sa čl. 2 až 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2017/1564 z 13. septembra 2017 o určitých povolených spôsoboch použitia určitých diel a iných predmetov ochrany chránených autorským právom a s ním súvisiacimi právami v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, a o zmene smernice 2001/29/ES o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (ďalej len „smernica 2017/1564/EÚ“) a v právnej úprave je zohľadnené aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2017/1563/EÚ o cezhraničnej výmene rozmnoženín určitých diel a iných predmetov ochrany chránených autorským právom a s ním súvisiacimi právami v prístupných formátoch v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, medzi Úniou a tretími krajinami (ďalej len „nariadenie“).
Odsek 1 obsahuje výnimku rozdelenú podľa osôb a spôsobov použitia diela. Na účel lepšej zrozumiteľnosti ustanovenia sa zavádza skratka „osoba s poruchou čítania“, ktorá by mala byť totožná s pojmom „beneficient“ v slovenskom preklade Marakéšskej zmluvy i smernice 2017/1564/EÚ. Patria sem osoby nevidiace, osoby, ktoré majú zrakovú poruchu, ktorú nemožno zlepšiť tak, aby ich zrakové funkcie boli v podstate rovnocenné so zrakovými
funkciami osoby, ktorá nemá takúto poruchu, alebo osoby, ktoré majú poruchu vnímania alebo čítania vrátane dyslexie, alebo akúkoľvek inú poruchu učenia, ktorá im bráni čítať tlačené diela v zásade rovnako, ako sú toho schopné osoby bez takéhoto zdravotného postihnutia a osoby, ktoré v dôsledku telesného postihnutia nie sú schopné držať knihu alebo s ňou manipulovať, alebo zamerať svoj zrak alebo pohybovať očami v rozsahu, ktorý je bežne dostačujúci na čítanie, a to do tej miery, že v dôsledku takýchto porúch alebo postihnutí nie sú tieto osoby schopné čítať tlačené diela v zásade na rovnakej úrovni ako osoby, ktoré takouto poruchou alebo postihnutím netrpia. Okrem už uvedených osôb s dyslexiou ide napr. aj o paraplegikov alebo tetraplegikov. Nejde však o poruchy čítania, ktoré je možné napraviť bežnými metódami (napr. okuliarmi). Tieto osoby, ako aj osoby, ktoré sa o ne starajú, čiže konajú v ich mene a na ich účet, nepotrebujú získať súhlas autora diela na vyhotovenie rozmnoženiny diela v prístupnom formáte. K dielu, z ktorého si chcú vyhotoviť rozmnoženinu v prístupnom formáte, sa však musia dostať legálne, t.j. musí pochádzať z legálneho zdroja, napr. byť kúpené alebo vypožičané. Takto vyhotovená rozmnoženina zároveň musí byť určená na výlučné použitie pre osoby s poruchami čítania.
Druhá časť výnimky sa viaže na poskytovateľov služieb pre osoby s poruchou čítania. Poskytovatelia služieb pre osoby s poruchou čítania sa zhodujú s definíciou pojmu „oprávnené právnické osoby“ v slovenskom preklade Marakéšskej zmluvy a smernice 2017/1564/EÚ. Od poskytovateľov služieb pre osoby s poruchou čítania sa však nevyžaduje, aby mali nejaké osobitné povolenie či oprávnenie. Poskytovatelia služieb pre osoby s poruchou čítania môžu byť verejné alebo súkromné organizácie a inštitúcie, najmä knižnice, školy (v zmysle zavedenej skratky „škola“ v § 45), archívy alebo iné osoby (napr. neziskové organizácie) poskytujúce podobné služby osobám s poruchami čítania. Základom je, že vykonávajú činnosť v prospech osôb s poruchami čítania, a to buď ako jednu zo svojich hlavných činností alebo ako súčasť svojich inštitucionálnych záväzkov (napr. takáto činnosť je vymedzená v zriaďovateľskej listine knižnice) alebo ako súčasť ich verejného poslania. Pri takejto činnosti nesmie dochádzať k žiadnemu majetkovému prospechu. Poskytovatelia služieb pre osoby s poruchami čítania môžu, okrem iného, poskytovať vzdelávanie, inštruktážnu prípravu, adaptívne čítanie alebo všeobecne prístup k informáciám pre osoby s poruchami čítania. Poskytovatelia služieb pre osoby s poruchou čítania môžu bez súhlasu autora z diela vyhotoviť rozmnoženinu v prístupnom formáte a následne rozmnoženinu v prístupnom formáte verejne prenášať (napr. sprístupniť verejnosti na internete), verejne rozširovať prevodom vlastníckeho práva (napr. predávať, darovať) alebo vypožičať. Účelom všetkých použití musí byť, že konkrétne použitie sa uskutočňuje výhradne pre potreby osôb s poruchou čítania v rámci Slovenskej republiky (ďalej len „SR“), iného členského štátu alebo tretieho štátu, ktorý je zmluvnou stranou Marakéšskej zmluvy. Touto časťou výnimky sa reguluje aj cezhraničný aspekt. Poskytovateľom služieb pre osoby s poruchou čítania je umožnená cezhraničná výmena, čiže najmä dovoz a vývoz rozmnoženiny v prístupnom formáte. K výmene môže dochádzať medzi poskytovateľom služieb pre osoby s poruchou čítania so sídlom na území SR a poskytovateľom služieb pre osoby s poruchou čítania z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „EÚ“), ako aj mimo EÚ, t.j. medzi poskytovateľom služieb pre osoby s poruchou čítania so sídlom na území SR a poskytovateľom služieb pre osoby s poruchou čítania z tretieho štátu za predpokladu, že tento štát je zmluvnou stranou Marakéšskej zmluvy. Cezhraničná výmena voči tretím štátom vyplýva z nariadenia. Zoznam zmluvných strán Marakéšskej zmluvy je uvedený na webovej stránke Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) a pravidelne aktualizovaný.
Výnimka pre osoby s poruchou čítania podlieha tzv. trojkrokovému testu podľa § 34. Zároveň, keďže ide o kogentné ustanovenie autorskoprávnej výnimky, nemožno ho prekonať zmluvou – žiadne zmluvné ustanovenie by nemalo predchádzať uplatňovaniu výnimky alebo jej uplatňovanie obmedzovať. Uvedená výnimka patrí do rozsahu § 36 ods. 1 a je
bezodplatná. Za použitia v zmysle výnimky teda nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu.
Hoci vzťah medzi všeobecnou výnimkou pre osoby so zdravotným postihnutím zakotvenou v § 46 a vyplývajúcou z čl. 5 ods. 3 písm. b) smernice 2001/29/ES a novou výnimkou podľa smernice 2017/1564/EÚ nie je v texte zákona výslovne upravený, platí, že všeobecná výnimka pre osoby so zdravotným postihnutím sa neuplatní v prípadoch, na ktoré sa viaže špeciálne ustanovenie o použitiach diel pre osoby s poruchou čítania definované v ustanovení § 46a. Všeobecná výnimka pre osoby so zdravotným postihnutím podľa § 46 sa bude aplikovať iba v rozsahu, ktorý nie je transpozíciou smernice 2017/1564/EÚ dotknutý, teda v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2017/1564/EÚ.
Odsek 2 definuje špeciálne pre potreby tohto ustanovenia pojem „dielo“. Pojem „dielo“ je používaný v užšom zmysle a vzťahuje sa len na slovesné diela zverejnené v rôznych formách a hudobné diela vyjadrené v písomnej forme (notové zápisy, partitúry), vrátane ilustrácií, ktoré súvisia s danými slovesnými alebo hudobnými dielami. Slovesné diela môžu byť vyjadrené v podobe kníh vrátane elektronických kníh, odborných časopisov, novín, zábavných časopisov a iných písomných materiálov, ako aj v podobe zvukových záznamov. Nie je rozhodujúce, či ide o digitálnu alebo analógovú formu a ani či ide o dostupnosť v online alebo offline prostredí. Z takýchto diel možno vyhotovovať rozmnoženiny v prístupných formátoch.
Odsek 3 definuje rozmnoženinu v prístupnom formáte. Rozmnoženina v prístupnom formáte sa z diela vyhotovuje vykonaním zmien, konverziou alebo prispôsobením diela tak, aby sa osobám s poruchou čítania umožnil rovnaký prístup k dielu ako osobe bez takéhoto zdravotného postihnutia. To zahŕňa napr. aj poskytnutie potrebných prostriedkov na navigáciu v rámci informácií v rozmnoženine v prístupnom formáte. Patria sem tiež zmeny, ktoré môžu byť nevyhnutné v prípadoch, keď formát diela alebo iného predmetu ochrany už je pre niektoré osoby s poruchou čítania dostupný, ale pre iné osoby s poruchou čítania nie je dostupný v dôsledku odlišnosti porúch alebo postihnutí alebo ich rôzneho štádia. Medzi prístupné formáty patrí napríklad Braillovo písmo, zväčšené písmo, prispôsobené elektronické knihy, audioknihy alebo rozhlasové vysielanie. Vyhotovenie rozmnoženiny diela musí rešpektovať integritu diela.
Odsek 5 upravuje podmienky, ktoré musí splniť každý poskytovateľ služieb pre osoby s poruchou čítania na území SR, bez ohľadu na to, či vykonáva výmenu rozmnoženín v prístupných formátoch iba na území SR alebo aj cezhranične, či už s členskými štátmi EÚ alebo s tretími krajinami, ktoré sú zmluvnou stranou Marakéšskej zmluvy. Predovšetkým ide o povinnosti zohľadňujúce transparentnosť poskytovateľov služieb pre osoby s poruchou čítania, ako je vedenie záznamov o použití diel a rozmnoženín v prístupnom formáte, zverejňovanie a aktualizácia informácií na webovom sídle a poskytovanie určitých informácií na žiadosť. Informáciou o spôsoboch vyhotovenia rozmnoženiny sa rozumie dostupný formát. Ďalšie povinnosti poskytovateľov služieb pre osoby s poruchou čítania sa týkajú nakladania s dielom a rozmnoženinou v prístupnom formáte, pričom by sa mala zachovávať náležitá odborná starostlivosť (neskracovať pri vyhotovovaní rozmnoženín v prístupnom formáte znenia kníh, nevynechávať popisy obrázkov – ilustrácií, náležite pripraviť dielo pred vyhotovením rozmnoženiny v prístupnom formáte a pod.) a zaviesť aj určité opatrenia, ktoré by zaručovali, že nedôjde k neoprávnenému zásahu do práv k dielu (napr. nebude voľne sprístupnené na internete počas procesu vyhotovovania jeho rozmnoženiny v prístupnom formáte, nedôjde k rozširovaniu na iný účel ako pre potreby osôb s poruchou čítania alebo sa prijmú určité opatrenia, aby sa rozmnoženina v prístupnom formáte nedala jednoducho skonvertovať späť na dielo).
K bodu 4
Ide o transpozíciu čl. 3 ods. 4 smernice 2017/1564/EÚ, ktorý sa týka aplikácie niektorých ustanovení zo smernice 2001/29/ES súvisiacich s technologickými opatreniami. V prípade taxatívneho výpočtu určitých autorskoprávnych výnimiek a obmedzení sa obchádzanie technologických opatrení na ochranu práv nepovažuje za neoprávnený zásah do autorských práv. Rozsah takéhoto obchádzania technologických opatrení na ochranu práv však musí byť nevyhnutný na využitie danej výnimky alebo obmedzenia. Medzi výpočet ustanovení, pri ktorých je obchádzanie technologických opatrení na ochranu práv povolené, sa preto v zmysle smernice 2017/1564/EÚ v spojení s čl. 6 ods. 4 smernice 2001/29/ES pridáva aj nová výnimka pre osoby s poruchami čítania podľa § 46a.
K bodu 5
V ustanovení § 13 ods. 4 je zavedená legislatívna skratka „nositeľ práv“. Pod tento pojem patrí autor, jeho dedičia, osoba, ktorá je nadobúdateľom výhradnej licencie podľa § 70 ods. 2 v rozsahu nadobudnutej výhradnej licencie a osoba, ktorá vykonáva majetkové práva autora na základe tohto zákona. Z takéhoto širokého vymedzenia pojmu „nositeľ práv“ je autor výslovne vylúčený v ustanovení § 63 ods. 2 písm. b) týkajúcom sa možnosti iných osôb domáhať sa nárokov zo svojich práv, do ktorých sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorým hrozí neoprávnený zásah. Z dôvodu, že v tomto prípade je pojem „nositeľ práv“ používaný v užšom zmysle (nezahŕňa osobu autora), sa spresňuje, že ide o iného nositeľa práv ako je autor.
K bodu 6
Dopĺňa sa ďalší spôsob použitia, konkrétne vyhotovenie rozmnoženiny literárneho diela, na ktorý môže organizácia kolektívnej správy udeliť súhlas prostredníctvom uzavretia rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy. Uvedené ustanovenie bolo upravené v prospech knižníc, archívov alebo iných inštitúcií, ktoré disponujú rozsiahlym fondom literárnych diel v tlačenej podobe a radi by digitálne rozmnoženiny literárnych diel napr. vypožičiavali alebo sprístupňovali verejnosti. Na tento účel však potrebujú mať možnosť, okrem získania súhlasu od organizácie kolektívnej správy na nájom, vypožičanie alebo sprístupňovanie verejnosti, získať súhlas aj na primárne vyhotovenie digitálnej rozmnoženiny, ktorá bude následne iným autorskoprávnym spôsobom použitá. Rovnako to však platí aj v obrátenej forme, ak by napr. literárne dielo bolo pôvodne v digitálnej forme a autorskoprávne by sa používal jeho výtlačok, čomu opäť predchádza vyhotovenie rozmnoženiny, avšak z digitálnej do tlačenej formy.
K bodu 7
Vypustenie slova „rozmnoženina“ umožní organizáciám kolektívnej správy uzatvárať rozšírené hromadné licenčné zmluvy aj napr. na sprístupňovanie diel prostredníctvom streamingu, pri ktorom nedochádza k vyhotovovaniu rozmnoženiny. Hoci je týmto ustanovenie obmedzené na dielo, zahŕňa to nielen originál diela, ale aj jeho rozmnoženiny, aby tak bol pokrytý celý katalóg práv.
K bodom 8 až 11
V rámci odkazovacích ustanovení o primeranom vzťahovaní niektorých ustanovení na umelecký výkon, zvukový záznam, audiovizuálny záznam a vysielanie sa pridáva ustanovenie § 85 o audiovizuálne použitom diele. Umelecký výkon, zvukový záznam, audiovizuálny záznam a vysielanie sa tak môžu dostať do režimu audiovizuálne použitého diela (resp. iného predmetu ochrany). Tým nie je dotknuté odkazovacie ustanovenie § 86 ods. 6 o primeranom použití ustanovení o výkone práv k audiovizuálnemu dielu na umelecký výkon, zvukový záznam alebo audiovizuálny záznam použitý v audiovizuálnom diele. Práva výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu alebo výrobcu audiovizuálneho záznamu na náhradu odmeny a na primeranú odmenu zostávajú zachované.
K bodu 12
Zmenou sa spresňuje, že postačuje, ak organizácia kolektívnej správy má udelené oprávnenie len na jeden z vymedzených odborov povinnej kolektívnej správy, teda buď na výber primeranej odmeny za káblovú retransmisiu umeleckého výkonu, zvukového záznamu a audiovizuálneho záznamu, ktorý je originálom audiovizuálneho diela alebo na použitie diela jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou, a vtedy vykonáva správu týchto práv aj vo vzťahu k nezastupovaným nositeľom práv. Nevyžaduje sa, aby organizácia kolektívnej správy musela vykonávať správu oboch týchto majetkových práv kumulatívne.
K bodu 13
Vzhľadom na možnosť organizácie kolektívnej správy viesť rokovania a uzatvárať kolektívnu licenčnú zmluvu, ako aj na samotnú povahu kolektívnej licenčnej zmluvy, ktorá sa uzatvára medzi organizáciou kolektívnej správy a právnickou osobou združujúcou používateľov, sa javí ako potrebné vyjasniť, že sa väčšia časť ustanovení o vzťahoch s používateľmi aplikuje aj na právnické osoby združujúce používateľov. Právnická osoba združujúca používateľov je najmä aktívne legitimovaná podať návrh na začatie konania o určení obsahu zmluvy. Ak tak urobí v mene jej členov - združených používateľov, ďalšie povinnosti už vznikajú jej jednotlivým členom. Jednotliví členovia môžu používať predmety ochrany, ktoré mali byť predmetom zmluvy, o ktorej určení obsahu sa vedie konanie, ak ukladajú peňažné prostriedky za ich použitie na osobitný účet vedený organizáciou kolektívnej správy alebo využijú a preukážu organizácii kolektívnej správy vznik niektorého z ďalších inštitútov. Jednotliví členovia právnickej osoby združujúcej používateľov sú potom povinní odvádzať peňažné prostriedky vo výške a v lehotách podľa poslednej dohodnutej licenčnej zmluvy a ak taká nie je, najmenej raz za tri kalendárne mesiace vo výške podľa platného a účinného sadzobníka odmien organizácie kolektívnej správy. Z toho vyplýva, že z člena právnickej osoby združujúcej používateľov, ktorý neplní túto povinnosť, sa stáva neoprávnený používateľ a organizácia kolektívnej správy sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Rovnako musí byť pred uzavretím kolektívnej licenčnej zmluvy právnická osoba združujúca používateľov informovaná organizáciou kolektívnej správy o kritériách, na základe ktorých boli odmeny určené. Organizácia kolektívnej správy má voči právnickej osobe združujúcej používateľov aj ďalšie všeobecné informačné povinnosti, a to jednak všeobecné - v rozsahu stanovenom Autorským zákonom alebo na žiadosť takejto právnickej osoby.
K bodom 14 až 16
K náležitostiam dohody o spoločnej správe sa dopĺňajú záruky, a to najmä v spojení s tzv. povinnou dohodou o spoločnej správe, ktorá sa stáva automaticky zo zákona záväzná aj pre organizácie kolektívnej správy, ktoré sa priamo nepodieľali na jej uzavretí. Metóda a kritériá rozdelenia príjmu z kolektívnej správy práv musia zohľadňovať rozsah všetkých predmetov ochrany, ku ktorým účastníci dohody vykonávajú kolektívnu správu práv, vrátane tých predmetov ochrany, ktoré pri povinnej dohode o spoločnej správe spravujú organizácie kolektívnej správy zaviazané automaticky zo zákona. Metóda a kritériá rozdelenia príjmu musia byť nastavené tak, aby počítali aj s rozdelením príjmu pre automaticky zákonom zaviazané organizácie kolektívnej správy, a to podľa rozsahu nimi spravovaných predmetov ochrany. Súčasne, keďže zo zákona zaviazaná organizácia kolektívnej správy nie je priamym účastníkom povinnej dohody o spoločnej správe, organizácie kolektívnej správy, ktoré medzi sebou dohodu priamo uzatvárajú, sa musia dohodnúť na nediskriminačných pravidlách pristúpenia. Zo zákona zaviazaná organizácia kolektívnej správy by teda nemala byť žiadnym spôsobom v nevýhodnejšej pozícii ako organizácie kolektívnej správy, ktoré sa na dohode
o spoločnej správe priamo dohodli.
K bodu 17
Organizácii kolektívnej správy sa umožňuje riešiť spory mediáciou a rozhodcovským konaním aj s právnickou osobou združujúcou používateľov. Rovnako aj pri spore s právnickou osobou združujúcou používateľov sa organizácia kolektívnej správy musí pokúsiť prednostne urovnať spor dohodou.
K bodu 18
Ide o terminologické zosúladenie pojmov s reálne používanými finančnými pojmami v praxi, ako aj s pojmami podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
K bodu 19
Právne záväzné akty EÚ preberané do Autorského zákona vymenúva príloha č. 3. Do prílohy č. 3 sa preto dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2017/1564 z 13. septembra 2017 o určitých povolených spôsoboch použitia určitých diel a iných predmetov ochrany chránených autorským právom a s ním súvisiacimi právami v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, a o zmene smernice 2001/29/ES o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti.
K článku II
Z dôvodu zníženia finančného zaťaženia fyzických osôb, fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb sa navrhuje zrušenie správneho poplatku za zápis do zoznamu periodickej tlače a za zápis zmeny v zozname periodickej tlače pri zmene vydavateľa periodickej tlače alebo názvu periodickej tlače. Ministerstvo kultúry vedie v zmysle tlačového zákona zoznam periodickej tlače. V súlade s ústavou garantovanou slobodou prejavu má tento zoznam čisto evidenčný charakter, pričom povinnosť viesť tento zoznam, ako aj povinnosti vydavateľa periodickej tlače uvádzať v každom vydaní periodickej tlače zákonom ustanovené povinné údaje, vychádza z Odporúčania č. R/94/13 Výboru ministrov členským štátom k opatreniam na podporu transparentnosti komunikačných médií. Tým sa napĺňa požiadavka transparentnosti médií a zároveň je aj verejnosť informovaná, kto zodpovedá za obsah periodickej tlače. Zrušením správneho poplatku sa odstraňuje potenciálna administratívna prekážka plnenia si tejto povinnosti zo strany vydavateľov periodickej tlače. Navrhovaná úprava súvisí aj s predloženou novelou tlačového zákona, ktorá navrhuje zrušiť inštitút prerušenia vydávania periodickej tlače, keďže sa v praxi neosvedčil. Vydavatelia ho opakovane využívali aj po tom, čo už reálne nevykonávali vydavateľskú činnosť, aby sa nemuseli dať zo zoznamu vymazať, aby v prípade, že začnú periodickú tlač opätovne vydávať, nemuseli znova platiť správny poplatok.
K článku III
K bodu 1
Vypúšťa sa možnosť prerušenia vydávania periodickej tlače, keďže sa tento inštitút, z dôvodov uvedených v dôvodovej správe k čl. II, v praxi neosvedčil. Uvedené sa navrhuje aj v súvislosti so zavedením nového dôvodu výmazu zápisu zo zoznamu z vlastného podnetu ministerstva, a to z dôvodu, že vydavateľ periodickej tlače si neplní svoju povinnosť doručiť ministerstvu v príslušnom kalendárnom roku povinný výtlačok najmenej z dvoch vydaní
periodickej tlače, evidovanej v zozname periodickej tlače najmenej celý príslušný kalendárny rok. Ak nie je naplnená definícia periodickej tlače podľa ustanovenia § 2 ods. 1 tlačového zákona, ktorej pojmovým znakom je jej vydanie aspoň dvakrát ročne, potom ministerstvo kultúry vydavateľa zo zoznamu vymaže. Ak obnoví vydavateľskú činnosť, ministerstvo kultúry ho do zoznamu opätovne zapíše, a to bez administratívnej prekážky vo forme správneho poplatku. Zrušením inštitútu prerušenia vydávania periodickej tlače sa dosiahne väčší súlad zoznamu periodickej tlače ministerstva kultúry s reálnou situáciou v oblasti vydávania periodickej tlače na Slovensku.
K bodom 2 a 3
Ustanovujú sa nové dôvody, kedy ministerstvo kultúry z vlastného podnetu vykoná výmaz zápisu zo zoznamu periodickej tlače. K výmazu periodickej tlače dôjde vtedy, keď si vydavateľ periodickej tlače nesplní povinnosť doručiť v príslušnom kalendárnom roku ministerstvu kultúry aspoň dva povinné výtlačky (t.j. po jednom výtlačku z aspoň dvoch rôznych vydaní) periodickej tlače, ktorá je v zozname evidovaná najmenej jeden celý kalendárny rok. Ministerstvo kultúry vykoná výmaz aj vtedy, ak vydavateľ, ktorý je právnickou osobou, zanikol bez právneho nástupcu alebo ak vydavateľ, ktorý je fyzickou osobou, zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že vydavatelia často ani po uložení pokuty v správnom konaní za porušenie povinnosti odovzdať povinný výtlačok periodickej tlače s ministerstvom kultúry nekomunikujú, a to aj napriek tomu, že periodickú tlač už nevydávajú. Keďže ministerstvo kultúry doteraz nemalo zákonom ustanovenú možnosť výmazu zo zoznamu periodickej tlače, ktorej vydávanie bolo ukončené, pokiaľ mu to sám vydavateľ neoznámil, nemohlo takýto titul zo zoznamu iniciatívne vymazať a zoznam periodickej tlače bol do istej miery neaktuálny.
K bodu 4
Z dôvodu, že v súčasnej dobe je v zozname periodickej tlače väčšie množstvo vydavateľov, ktorí nezasielajú ministerstvu povinné výtlačky, ani s ministerstvom nekomunikujú, z čoho možno usudzovať, že takéto subjekty už reálne periodickú tlač evidovanú v zozname periodickej tlače nevydávajú, navrhuje sa v prechodných ustanoveniach šesťmesačná lehota, počas ktorej ministerstvo všetky takéto subjekty zo zoznamu vymaže.
Vydavateľovi periodickej tlače, ktorý ministerstvu kultúry oznámil prerušenie vydávania periodickej tlače pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, uplynie doba prerušenia uplynutím doby, na ktorú bolo vydávanie periodickej tlače prerušené podľa doterajších predpisov, a to aj vtedy, ak táto skutočnosť nastala po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
K čl. IV
Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa aj z dôvodu transpozičnej lehoty smernice 2017/1564/EÚ navrhuje na 11. október 2018.
Bratislava 20. apríla 2018
Peter Pellegrini v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Ľubica Laššáková v. r.
ministerka kultúry Slovenskej republiky