Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

96/2017 Z. z.

najpravo.sk • 1.5. 2017, 10:56

DÔVODOVÁ SPRÁVA

 

A.  Všeobecná časť

 

Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dôsledne transponuje smernicu Rady 2014/87/Euratom z 8. júla 2014, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. EÚ L 219, 25. 07. 2014, ďalej len „smernica 2014/87/Euratom“), a vybrané ustanovenia smernice Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, a ktorou sa zrušujú smernice 89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom a 2003/122/Euratom (Ú. v. EÚ L 13, 17. 01. 2014, ďalej len „smernica 2013/59/Euratom“), spadajúce do pôsobnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky. V zmysle ustanovení oboch smerníc sú členské štáty Európskej únie povinné v stanovenej transpozičnej lehote uviesť do účinnosti vnútroštátne zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s predmetnými smernicami a bezodkladne o tom informovať Komisiu. Lehota pre transpozíciu smernice 2014/87/Euratom uplynie dňa 15. augusta 2017 a pre transpozíciu vybraných ustanovení smernice 2013/59/Euratom vecne spadajúcich do pôsobnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky dňa 6. februára 2018.

Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 484 z 24. septembra 2014 určila gestorské ústredné orgány štátnej správy a niektoré orgány verejnej moci zodpovedné za prebratie a aplikáciu smerníc. V bode B. 70. tohto uznesenia uložila predsedníčke Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky úlohu predložiť na rokovanie vlády návrh právneho predpisu, ktorým sa zabezpečí prebratie smernice 2014/87/Euratom, a to do 30. apríla 2017. Vláda Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. 151 z 2. apríla 2014 v bode B. 12. taktiež uložila ministerke zdravotníctva Slovenskej republiky v spolupráci s predsedníčkou Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky a ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky povinnosť zabezpečiť prebratie smernice 2013/59/Euratom do právneho poriadku Slovenskej republiky a vykonať notifikáciu, a to do 6. februára 2018.

Poslaním navrhovanej zákonnej právnej úpravy je zaručiť vysokú úroveň jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení v Slovenskej republike tak, aby táto zapadala do spoločného rámca Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení. Tento rámec bol pôvodne vytvorený smernicou Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. EÚ L 172, 02. 07. 2009, ďalej len „smernica 2009/71/Euratom“), a do právneho poriadku Slovenskej republiky bol prebratý zákonom č. 350/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto právna úprava ukladá členským štátom povinnosť zriadiť a udržiavať vnútroštátny rámec pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení, ktorý vychádza z požiadaviek definovaných v Dohovore o jadrovej bezpečnosti a zo základných bezpečnostných princípov formulovaných Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu.

Vzhľadom na ďalší vývoj v oblasti mierového využívania jadrovej energie po roku 2009, osobitne s ohľadom na udalosti sprevádzajúce haváriu jadrovej elektrárne vo Fukušime v Japonsku v roku 2011, sa na medzinárodnej úrovni opätovne upriamila pozornosť na potrebu prijatia účinných opatrení na minimalizáciu rizík vzniku nehôd a havárií na jadrových zariadeniach a na zaručenie najvyšších dosiahnuteľných úrovní jadrovej bezpečnosti existujúcich i projektovaných jadrových zariadení. Tento vývoj sa na medzinárodnej úrovni odrazil v ustanoveniach smernice 2014/87/Euratom, ktorá reagovala na zistené nedostatky na úrovni národných dozorných orgánov s pôsobnosťou pre dozor nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení, držiteľov povolenia na prevádzku jadrových zariadení a regulačného rámca ako takého, a pristúpila k precizovaniu a sprísneniu noriem pre zaistenie vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení v členských štátoch Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „Euratom“). Predkladaný návrh zákona v tomto kontexte berie do úvahy aj závery obsiahnuté vo Viedenskej deklarácii o jadrovej bezpečnosti, ktorá bola prijatá v roku 2015 ako reakcia medzinárodného spoločenstva na udalosti vo Fukušime s cieľom definovať dodatočné požiadavky na jadrovú bezpečnosť existujúcich i budúcich jadrových zariadení.

Predkladaný návrh zákona zohľadňuje legislatívne opatrenia prijaté na úrovni členských štátov Euratomu a dôslednou transpozíciou smernice 2014/87/Euratom sleduje cieľ zaistenia vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení v Slovenskej republike. Medzi najvýznamnejšie zmeny obsiahnuté v návrhu zákona patrí požiadavka na pravidelné partnerské hodnotenia jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení členských štátov Euratomu, a to formou posudzovania spoločnej špecifickej technickej témy. Partnerské hodnotenie by malo smerovať k vypracovaniu národných akčných plánov a vlastných vnútroštátnych hodnotení, ktorých úlohou by malo byť riešenie partikulárnych nedostatkov zistených v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení. Požadované partnerské hodnotenia by pritom mali byť postavené na zásade vzájomnej dôvery.

Predkladaná navrhovaná právna úprava taktiež posilňuje postavenie národného dozorného orgánu s vecnou pôsobnosťou pre výkon dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení, ktorým je v podmienkach Slovenskej republiky Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky. Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky má vystupovať ako nezávislý orgán pri regulačnom rozhodovaní, čo sa pri zaisťovaní vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti pretavuje do požiadavky nestranného a transparentného rozhodovania bez náležitého ovplyvňovania, ktoré by mohlo ohroziť jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení v Slovenskej republike.

Súčasťou požiadavky na transparentnosť pri rozhodovaní nezávislého dozorného orgánu v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení je aj zvýšená informačná povinnosť účastníkov rozhodovacích procesov v tejto oblasti. Konečným cieľom navrhovanej právnej úpravy je poskytnúť verejnosti príležitosť zúčastňovať sa vybraných fáz rozhodovacieho procesu týkajúceho sa jadrových zariadení. V tomto zmysle sa má informovanie verejnosti uskutočňovať v súlade s príslušnou vnútroštátnou legislatívou a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, pričom sa má pri sprístupňovaní dokumentácie obsahujúcej citlivé informácie podľa zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „atómový zákon“) prihliadať na nadradené záujmy. Takýmito nadradenými záujmami sú typicky bezpečnostné záujmy v rozsahu, v akom sú vymedzené atómovým zákonom a príslušnými medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a to najmä v kontexte čl. 4 ods. 4 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) a čl. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 14. 02. 2003). Načrtnutý prístup je v súlade s princípmi obsiahnutými v čl. 8 ods. 2 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom, ktorý umožňuje vylúčiť prístup verejnosti k niektorým informáciám za predpokladu reštriktívneho výkladu takéhoto ustanovenia. V tomto kontexte sa do právneho poriadku Slovenskej republiky implementujú závery obsiahnuté v náleze Výboru pre súlad (Aarhus Convention Compliance Committee) vo veci ACCC 2013/89/Slovakia.

S ohľadom na cieľ dosahovania vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení vo všetkých štádiách životnosti jadrových zariadení (umiestňovanie, projektovanie, výstavba, uvádzanie do prevádzky, prevádzka a vyraďovanie) sú formulované nové legislatívne požiadavky na podstatné bezpečnostné vylepšenia projektov nových jadrových zariadení. Posudzovanie jadrovej bezpečnosti by mali vykonávať držitelia povolenia podľa atómového zákona, a to ako subjekty zodpovedné za jadrovú bezpečnosť svojich jadrových zariadení, a pod kontrolou príslušného dozorného orgánu, ktorým je Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky. S tým súvisí aj legislatívne zakotvenie koncepcie ochrany do hĺbky, ktorá spolu s účinnou kultúrou jadrovej bezpečnosti pôsobí ako rozhodujúci faktor pre dosahovanie vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a jej neustáleho zvyšovania.

Návrh zákona vo zvýšenej miere kladie dôraz na zabezpečenie dostatočne kvalifikovaného personálu s vplyvom na jadrovú bezpečnosť ako u držiteľa povolenia podľa atómového zákona, u jeho dodávateľov a subdodávateľov, tak aj na strane dozorného orgánu. V tomto kontexte je legislatívne vyjadrená požiadavka na zapojenie týchto osôb do kontinuálneho procesu vzdelávania.

Nad rámec transpozície predmetných smerníc reaguje návrh zákona aj na zmenu procesu predkladania žiadostí podľa atómového zákona Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky na základe zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Precizuje sa tak spôsob podávania žiadostí úradu elektronickou formou, zachovávajúc možnosť predkladania žiadostí v listinnej podobe. Návrh zákona taktiež zapracúva niektoré ďalšie naliehavé podnety, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe a zo vstupov účastníkov legislatívneho procesu.

V neposlednom rade návrh zákona precizuje právnu úpravu dotýkajúcu sa riadenia havárií a havarijnej odozvy. Formuluje pritom požiadavku adresovanú držiteľovi povolenia podľa atómového zákona, aby tento stanovil záväzné postupy, usmernenia a opatrenia, ktoré sa zaoberajú riešením havárií (vrátane ťažkých havárií), ktoré by mohli nastať vo všetkých prevádzkových režimoch jadrového zariadenia. Tieto opatrenia okrem iného smerujú k požiadavke, aby držiteľ povolenia zabezpečil dostatočný personál, vybavenie a potrebné zdroje pre zvládanie takýchto situácií. Osobitne sa posilňuje informačná povinnosť vo vzťahu k informovaniu verejnosti o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré sa majú vykonať v prípade rádiologickej havarijnej situácie, a k pravidelnej aktualizácii týchto informácií v prípade zasiahnutia obyvateľstva v dôsledku havarijnej situácie.

Keďže predkladaný návrh zákona je návrhom právneho predpisu, ktorý obsahuje ustanovenia týkajúce sa základných noriem podľa čl. 30 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, podlieha v zmysle čl. 33 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu notifikačnej povinnosti voči Komisii. Taktiež, ako právny predpis technického charakteru v neharmonizovanej oblasti, predkladaný návrh zákona podlieha aj notifikačnej povinnosti podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17. 09. 2015).

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Prijatie navrhovaného znenia zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie, sociálne vplyvy ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona bude mať vplyvy na informatizáciu (pozitívne), rozpočet verejnej správy (rozpočtovo zabezpečené negatívne vplyvy) a na podnikateľské prostredie (negatívne).

Účinnosť zákona sa navrhuje v nadväznosti na transpozičný termín preberaných smerníc a s prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu na 1. august 2017. Návrh zákona je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

B.  Osobitná časť

 

K článku I:

 

K bodu 1:

Ustanovenie spresňuje jednu zo základných požiadaviek vyjadrenú v čl. 2 ods. 3 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom, ktorou je dosahovanie vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a záujem na jej kontinuálnom zvyšovaní. V oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení dochádza k prelínaniu zodpovednosti a požiadaviek s oblasťou radiačnej ochrany, o čom svedčí aj odkaz smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom na smernicu 2013/59/Euratom. V tomto kontexte sa v návrhu zákona zdôrazňuje, že prevzatím právnej úpravy obsiahnutej v smernici 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom nie sú dotknuté predpisy Spoločenstva na ochranu zdravia pracovníkov a verejnosti pred nebezpečenstvami vznikajúcimi z ionizujúceho žiarenia.

 

K bodu 2:

Ustanovenie upravuje existujúcu definíciu havarijnej pripravenosti s cieľom zlepšiť jej zrozumiteľnosť a presnejšie zadefinovať subjekty zodpovedné za havarijnú pripravenosť. Táto právna úprava parciálne reflektuje požiadavku vyjadrenú v čl. 8d ods. 1 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

 

K bodu 3:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu 4:

Ustanovenia § 3 ods. 7 a 8 sú systematicky zaradené medzi zásady mierového využívania jadrovej energie, a teda svojou povahou majú ambíciu v najvšeobecnejšej rovine vymedziť postavenie a princípy činnosti dozorného orgánu a záväzným spôsobom formulovať požiadavky na bezpečnú prevádzku jadrových zariadení v kontexte mierového využívania jadrovej energie. Poslaním týchto ustanovení je právne záväzné vyjadrenie zásady, ktorá umožňuje stavbu, uvádzanie do prevádzky, prevádzku a vyraďovanie jadrových zariadení a uzatvorenie úložiska a jeho inštitucionálnu kontrolu v Slovenskej republike výlučne na základe zákonom predvídaného povolenia. V zmysle atómového zákona ide o vydávanie parciálnych povolení pre každú etapu životného cyklu jadrového zariadenia, pričom jadrové zariadenie by sa pred jeho uvoľnením spod regulačnej kontroly nemalo dostať do stavu, v ktorom by držiteľ nedisponoval príslušným povolením podľa atómového zákona relevantným pre danú etapu životného cyklu jadrového zariadenia.

 

Na dosahovanie cieľov vytýčených v atómovom zákone sa v Slovenskej republike zriaďuje vnútroštátny dozorný rámec jadrovej bezpečnosti tvorený súborom právnych, regulačných a organizačných opatrení, ktoré vo vzájomnej interakcii smerujú k zaisteniu vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a k jej sústavnému zvyšovaniu. Takto vymedzený dozorný rámec podlieha neustálemu zdokonaľovaniu, v procese ktorého sa v spolupráci zaangažovaných aktérov zohľadňujú relevantné prevádzkové skúsenosti, poznatky získané z bezpečnostných analýz vzťahujúcich sa k prevádzke existujúcich jadrových zariadení, technologický vývoj a výsledky výskumu v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení za predpokladu ich dostupnosti a použiteľnosti.

 

Ustanovenia § 3 ods. 7 a 8 transponujú čl. 4 ods. 1 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

 

K bodu 5:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu 6:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodom 7 a 8:

Navrhovaná právna úprava reaguje na požiadavku zvyšovania transparentnosti pri sprístupňovaní informácií súvisiacich s jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení verejnosti (s osobitným zreteľom na miestne orgány, obyvateľov a zainteresované strany v blízkosti jadrového zariadenia). V tomto zmysle sa má informovanie verejnosti uskutočňovať v súlade s príslušnou vnútroštátnou legislatívou a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, pričom sa má pri sprístupňovaní dokumentácie obsahujúcej aj citlivé informácie podľa atómového zákona prihliadať na nadradené záujmy. Takýmito nadradenými záujmami sú typicky bezpečnostné záujmy v rozsahu, v akom sú vymedzené v atómovom zákone a v príslušných medzinárodných dohovoroch. Navrhovaná právna úprava umožňuje zverejniť dokumentáciu obsahujúcu aj citlivé informácie potom, čo sa z nej identifikované citlivé informácie vylúčia. Režim prístupu verejnosti k informáciám v tomto kontexte musí byť vykladaný reštriktívne.

 

Navrhovanou úpravou sa odstraňujú pochybnosti o tom, či sa celá licenčná dokumentácia uvedená v jednotlivých bodoch Prílohy č. 1 k atómovému zákonu považuje za dokumentáciu obsahujúcu výlučne citlivé informácie, a tým ako celok zo zákona nesprístupniteľnú verejnosti. V tomto kontexte sa bezpečnostná dokumentácia podľa Prílohy č. 1 k atómovému zákonu považuje za dokumentáciu obsahujúcu ako prvky sprístupniteľné verejnosti, tak aj prvky kvalifikované ako citlivé informácie, ktoré sa verejnosti nesprístupňujú.

 

Navrhované ustanovenia preberajú čl. 8 ods. 2 a 4 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom. Zároveň sa navrhovanou právnou úpravou v slovenskom právnom poriadku so vzťahom k jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení precizujú ustanovenia reflektujúce čl. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS, ako aj čl. 4 ods. 4 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor), ktorého je Slovenská republika zmluvným štátom. V tomto zmysle Slovenská republika súčasne implementuje závery obsiahnuté v náleze Výboru pre súlad (Aarhus Convention Compliance Committee) vo veci ACCC 2013/89/Slovakia. 

K bodu 9:

Navrhované ustanovenie spresňuje informačnú povinnosť Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky vo vzťahu k vybraným udalostiam na jadrových zariadeniach. Podstatnou zmenou je povinnosť úradu informovať o týchto udalostiach bezodkladne, pričom vo vzťahu k haváriám mimo územia Slovenskej republiky vzniká informačná povinnosť úradu iba voči takým haváriám, ktoré môžu mať dopad na územie Slovenskej republiky. Toto ustanovenie preberá čl. 8 ods. 1 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

 

K bodom 10 a 11:    

Na základe záverov Európskej rady z 24. – 25. marca 2011 vykonali príslušné vnútroštátne regulačné orgány spolu s Komisiou v rámci Skupiny európskych regulačných orgánov pre jadrovú bezpečnosť (ENSREG) zriadenej rozhodnutím Komisie 2007/530/Euratom zo 17. júla o zriadení európskej skupiny na vysokej úrovni pre jadrovú bezpečnosť a nakladanie s odpadom (Ú. v. EÚ L 195, 27. 07. 2007) v celom Spoločenstve komplexné posúdenia rizika a bezpečnosti jadrových elektrární (tzv. záťažové testy). Záťažové testy po havárii v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima preukázali kľúčovú úlohu spolupráce a koordinácie medzi všetkými stranami, ktoré zodpovedajú za jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení. Partnerské preskúmania spojené s týmito testami sa ukázali ako dobrý prostriedok na budovanie dôvery s cieľom rozvoja a výmeny skúseností a zaistenia spoločného uplatňovania prísnych noriem v oblasti jadrovej bezpečnosti.

 

Členské štáty by mali vykonávať vnútroštátne samohodnotenie a prijať opatrenia na spoločné partnerské hodnotenie ich vnútroštátnych samohodnotení príslušnými regulačnými orgánmi iných členských štátov. Je pritom dôležité zapojiť do takéhoto hodnotenia a následne do partnerského hodnotenia všetky dotknuté strany (vzhľadom na prelínanie sa pôsobnosti rozličných ústredných orgánov štátnej správy v otázke regulovania využívania jadrovej energie a otázok s tým súvisiacich) vrátane regulovaných subjektov.

 

Členské štáty by prostredníctvom svojich príslušných dozorných orgánov s náležitým využitím poznatkov a skúseností skupiny ENSREG, opierajúc sa o odborné znalosti združenia WENRA (Western European Nuclear Regulators Association), mali každých šesť rokov zadefinovať metodiku, referenčný a časový rámec hodnotení na spoločnú špecifickú technickú tému týkajúcu sa jadrovej bezpečnosti ich jadrových zariadení. Spoločná špecifická technická téma, ktorá sa má posudzovať, by sa mala určiť spomedzi referenčných úrovní bezpečnosti WENRA alebo na základe spätnej väzby získanej z prevádzkových skúseností, nehôd a havárií, ako aj technologického a vedeckého pokroku. Partnerské hodnotenia sa následne uskutočnia za účasti členských štátov a Komisie ako pozorovateľa. Výsledkom takýchto hodnotení by malo byť prijatie náležitých opatrení v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a vypracovanie zodpovedajúcej správy z uskutočneného hodnotenia. Týmito ustanoveniami sa preberá čl. 8e smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

 

 

K bodu 12:

Povinnosť členských štátov podať správu o vykonávaní smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom a povinnosť Komisie vypracovať správu na základe správ jednotlivých členských štátov by mala poskytnúť príležitosť zhodnotiť a posúdiť rôzne aspekty vykonávania tejto smernice, ako aj jej účinnosť. Predmetná správa bude vypracovaná a predložená Komisii najneskôr do 22. júla 2020. Týmto ustanovením sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá čl. 9 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom. 

 

K bodu 13:

Týmto ustanovením sa výslovne zakotvuje právo Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky určovať, evidovať, kontrolovať a vymáhať príspevky na výkon štátneho dozoru podľa atómového zákona a úroky z omeškania. Komplexná spolupráca v oblasti mierového využívania atómovej energie, odborná koordinácia jadrových záležitostí v rámci Európskej únie a Euratomu a účasť na programoch zameraných na jadrovú bezpečnosť v rámci medzinárodnej spolupráce na úrovni Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, Európskej únie, OECD/NEA a Organizácie zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBTO), ako aj plnenie povinností vyplývajúcich pre Slovenskú republiku z medzinárodných dohovorov v oblasti jadrovej bezpečnosti, kladú zvýšené požiadavky nielen na prijatie technicko-organizačných opatrení na strane prevádzkovateľov, ale aj na rozvoj nezávislého, odborne vyspelého a tiež dostatočne personálne a materiálne vybaveného národného dozorného orgánu nad jadrovou bezpečnosťou. Trvalo zvyšujúci sa tlak medzinárodného spoločenstva na vysokú profesionálnu úroveň dozorných orgánov je vyvolaný potrebou neustále zvyšovať úroveň jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení. Zabezpečenie vysokokvalifikovaného národného dozorného orgánu nad jadrovou bezpečnosťou porovnateľného s podobnými dozornými orgánmi v členských štátoch Európskej únie je možné len s dostatočnými finančnými zdrojmi. Toto ustanovenie je v tak súlade s požiadavkou obsiahnutou v čl. 5 ods. 2 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom, ktorá má za cieľ zaistiť dostatočné finančné zdroje pre zabezpečenie nezávislej činnosti dozorného orgánu s pôsobnosťou pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení.

 

K bodu 14:

Toto ustanovenie rieši otázku stanovenia rozsahu a špecifickej témy pravidelného hodnotenia, ktoré je upravené v bodoch 10 a 11 tohto návrhu zákona. Keďže na európskej úrovni sa rozhodovanie Komisie v tejto oblasti opiera najmä o závery rokovaní ENSREG ako poradnej expertnej skupiny Komisie tak, ako sa to zdôrazňuje v bode 23 recitálu smernice 2014/87/Euratom, je potrebné procesne pretaviť rozhodovanie o smerovaní peer-review z európskej úrovne na úroveň jednotlivých členských štátov a zaviazať držiteľa povolenia podľa atómového zákona individuálnym správnym aktom k určitému obsahu a rozsahu hodnotenia, ktoré v každej hodnotiacej perióde môže byť zamerané na inú oblasť jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení.

 

 

K bodu 15:

Týmto ustanovením sa preberá povinnosť vyplývajúca z čl. 5 ods. 2 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom na zabezpečenie dostatočne kvalifikovaného personálu dozorného orgánu. Rozvoj týchto kompetencií je nevyhnutný pre plnenie úloh Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky v oblasti dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení a havarijnej pripravenosti, keďže dostatočne kvalifikovaný personál je základným predpokladom pre odborné posúdenie komplexných systémov a podmienok v jadrových zariadeniach.

 

K bodu 16:

Dostatočné ľudské a finančné zdroje a zodpovedajúce široké právomoci dozorného orgánu nad jadrovou bezpečnosťou sú nevyhnutnými predpokladmi pre plnenie povinností vyplývajúcich Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky z atómového zákona, ako aj pre uchovanie kredibility vnútroštátneho systému dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení z medzinárodného a európskeho pohľadu (Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, Euratom, OECD/NEA). Právomoci Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky sú rámcovo vymedzené najmä v § 29 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a detailne v už existujúcej právnej úprave vo svojej komplexnosti v celom atómovom zákone. Osobitne sú ťažiskové právomoci v koncentrovanej podobe zhrnuté v § 4 ods. 1 až 4 atómového zákona. Navrhované ustanovenie zvýrazňuje požiadavku na trvalú udržateľnosť právomocí, ľudských a finančných kapacít na plnenie úloh podľa ustanovení obsiahnutých v § 4. Výkon legislatívnej, posudzovacej, hodnotiteľskej a inšpekčnej činnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky v špecializovanej oblasti jadrovej bezpečnosti v národnom kontexte s úzkymi väzbami na medzinárodné prostredie si vyžaduje potrebu vysokokvalifikovaného personálu, ktorý na trhu práce nie je bežne dostupný. Z tohto dôvodu je potrebné venovať maximálne úsilie zvyšovaniu a prehlbovaniu kvalifikácie dostupných zamestnancov dozorného orgánu, ich platovému ohodnoteniu a v prípade príchodu nových zamestnancov aj ich trvalej udržateľnosti pre prácu v dozornom orgáne a zaistenia nevyhnutného generačného odovzdávania skúseností.

 

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky nemá vlastnú (rezortnú) vedecko-výskumnú základňu a rovnako ani nie je efektívne trvalo udržiavať v personálnom stave odborníkov na všetky vysokošpecializované oblasti dozorované Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov, ako aj z dôvodu požiadavky na expertné nezávislé posudzovanie tvorby požiadaviek na jadrovú bezpečnosť a na proces verifikácie predkladanej dokumentácie pre účely povoľovania činností podľa atómového zákona, musí Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky určité externé služby nakupovať na komerčnom základe za súčasného využitia externej vedeckej a technickej podpory. Tá nemusí byť zameraná výlučne na nákup služieb od komerčných subjektov, ale aj na najímanie odborníkov (často medzinárodných) či účasť v projektoch medzinárodných organizácií (Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, OECD/NEA, Euratom a ďalšie). Rizikom v tomto ohľade je nedostatočná kapacita interných expertných zdrojov dozorného orgánu, ktorá môže mať za následok sklz pri vybavovaní žiadostí podľa atómového zákona v správnych lehotách (napr. posudky geológov, seizmológov, meteorológov potrebné k periodickému hodnoteniu jadrovej bezpečnosti, účasť externých členov v skúšobných komisiách pre nadobúdanie odbornej spôsobilosti).

 

Trvalo zvyšujúci sa tlak medzinárodného spoločenstva na vysokú profesionálnu úroveň dozorných orgánov je vyvolaný potrebou neustále zvyšovať úroveň jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení. Zabezpečenie vysokokvalifikovaného národného dozorného orgánu nad jadrovou bezpečnosťou porovnateľného s podobnými dozornými orgánmi v členských štátoch Európskej únie je možné len s dostatočnými finančnými zdrojmi. Dostatočné finančné zdroje pokrývajú okrem iného náklady súvisiace s vypracovaním expertíz a posudkov technických problémov v konkrétnom kontexte (zvyčajne v súvislosti s prevádzkou alebo vyraďovaním jadrových zariadení), s riešením vybraných výskumných úloh súvisiacich s mierovým využívaním jadrovej energie, s prevádzkou alebo vyraďovaním jadrových zariadení a s nakladaním s jadrovými materiálmi (najmä v oblasti rozvoja dozorných metodík a udeľovania povolení pre jadrové zariadenia a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, predlžovanie životnosti jadrovej elektrárne V2 v Jaslovských Bohuniciach, vyraďovania jadrových elektrární A1 a V1 v Jaslovských Bohuniciach), s trvalým zvyšovaním úrovne jadrovej bezpečnosti a prevádzkovej spoľahlivosti jadrových zaradení, s rizikovo orientovanými inšpekčnými a dozornými činnosťami, s analýzami ťažkých havárií jadrových elektrární a s výkonom dozoru nad jadrovými materiálmi a rádioaktívnymi odpadmi.

 

Toto ustanovenie preberá čl. 4 ods. 1 a čl. 5 ods. 2 a 3 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

 

K bodu 17:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu 18:

Toto ustanovenie ide nad rámec transpozície smerníc a predstavuje zapracovanie požiadavky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vznesenej v procese medzirezortného pripomienkového konania. Navrhované znenie má význam najmä pre výkon operatívno-pátracej činnosti na úseku odhaľovania trestnej činnosti súvisiacej s neoprávneným nakladaním s rádioaktívnymi materiálmi.

 

K bodom 19 a 20:

Tieto ustanovenia rozširujú okruh všeobecných podmienok pre vydanie súhlasu alebo povolenia podľa atómového zákona fyzickej osobe alebo právnickej osobe o preukázateľné splnenie požiadaviek na jadrovú bezpečnosť vyžadovanú atómovým zákonom a jeho vykonávacími právnymi predpismi, a to v rozsahu proporcionálne zodpovedajúcemu rozsahu a povahe uvažovaného rizika súvisiaceho s jadrovým zariadením a jeho umiestnením.

 

K bodu 21:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu 22:

Toto ustanovenie ukladá držiteľovi povolenia podľa atómového zákona povinnosť zaviesť a uplatňovať také systémy riadenia, v ktorých vystupuje jadrová bezpečnosť jadrových zariadení s náležitým prednostným postavením. Táto požiadavka je v súlade s cieľom dosahovania vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení požadovaným v čl. 6 písm. d) smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

 

K bodu 23:

Toto ustanovenie zavádza pre držiteľa povolenia podľa atómového zákona informačnú povinnosť voči pracovníkom nachádzajúcim sa na území jadrového zariadenia a verejnosti. Obsahom tejto informačnej povinnosti je poskytovanie informácií o normálnych prevádzkových podmienkach jadrového zariadenia, a to v súlade s komunikačnou politikou držiteľa povolenia podľa atómového zákona. Toto ustanovenie preberá čl. 8 ods. 1 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

 

K bodu 24:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu 25:

Navrhované ustanovenie sleduje cieľ povinného zapojenia vybraných zamestnancov držiteľa povolenia podľa atómového zákona do trvalého procesu vzdelávania, osobnostného a odborného rastu vo vzťahu k jadrovej bezpečnosti jadrového zariadenia a havarijnej pripravenosti na území jadrového zariadenia. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu vníma odbornú spôsobilosť ako súbor navzájom prepojených faktorov: vedomostí, zručností a postojov. Systém odbornej prípravy personálu má v tomto kontexte reflektovať zásady integrovaného systému manažérstva, ktorý má za úlohu definovať formu, organizáciu a realizáciu požadovanej odbornej prípravy postavenej na princípe systematického prístupu k rozvoju spôsobilostí. Každá spôsobilosť pritom v sebe ukrýva časť požadovaných a vopred definovaných postojov osôb alebo organizácie. Poslaním takéhoto prístupu je eliminácia subjektívnosti v individuálnej hierarchii postojov osôb a organizácií, ako aj rizík spojených s nekorigovaným osobným postojom (napr. slepá dôvera v techniku v prípade havárie jadrovej elektrárne v Černobyle, neakceptovanie návrhov na zlepšenie kultúry bezpečnosti v organizácii v prípade havárie jadrovej elektrárne vo Fukušime). K zlyhaniu osobných postojov dochádza najčastejšie pri zabezpečovaní jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a havarijnej pripravenosti na území jadrového zariadenia, a to ako v prípade zamestnancov držiteľa povolenia, tak aj zamestnancov jeho dodávateľov a subdodávateľov. Rizikové je predovšetkým rigidné a stereotypné vykonávanie činností, kedy hrozí riziko precenenia schopností, zručností a vedomostí jednotlivca či prejavu nadradenosti. Kľúčovým je aj postoj vedúcich zamestnancov v riadiacich pozíciách, keďže ich správanie slúži ako vzor pre správanie ďalších zamestnancov, čo následne ovplyvňuje celkovú úroveň kultúry bezpečnosti u držiteľa povolenia podľa atómového zákona. Toto ustanovenie transponuje čl. 7 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

 

 

K bodu 26:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu 27:

Vo vzťahu k novelizačným bodom 10, 11 a 14 návrhu zákona toto ustanovenie ukladá držiteľovi povolenia podľa atómového zákona povinnosť spolupracovať s Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky pri vykonávaní hodnotenia požadovaného v čl. 8e smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom. Prvou úrovňou samohodnotenia je totiž samohodnotenie dozorovaných subjektov, nasledované hodnotením celého právneho a dozorného rámca v oblasti jadrovej bezpečnosti na úrovni členských štátov a medzinárodným partnerským posúdením.

 

K bodu 28:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu 29:

Navrhované ustanovenie výslovne zakotvuje ako súčasť zodpovednosti držiteľa povolenia za splnenie požiadaviek na jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia aj jeho zodpovednosť za činnosti dodávateľov a subdodávateľov s možným vplyvom na jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia. Táto rozšírená zodpovednosť reflektuje znenie čl. 6 písm. a) smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom zdôrazňujúc skutočnosť, že prvoradá a neprevoditeľná zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia spočíva v rukách držiteľa povolenia podľa atómového zákona.

 

K bodu 30:

Toto ustanovenie ukladá držiteľovi povolenia ako primárnemu subjektu zodpovednému za splnenie požiadaviek na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení povinnosť zabezpečiť a udržiavať takú úroveň a kvalitu finančných a ľudských zdrojov, ako aj vhodných pracovných podmienok a primeranej inžiniersko-technickej podpory, aby bolo možné plniť povinnosti jemu uložené atómovým zákonom. Čo do kvality ľudských zdrojov je držiteľ povolenia povinný zabezpečiť kvalifikovaný a odborne spôsobilý personál s predpokladom zapojenia všetkých osôb plniacich úlohy v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení do trvalého procesu vzdelávania. Ide o transpozíciu čl. 6 písm. f) smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

 

K bodu 31:

Analogicky k novelizačnému bodu 30, toto ustanovenie požaduje od držiteľa povolenia zabezpečenie dostatočných ľudských zdrojov s príslušnou kvalifikáciou a spôsobilosťou na výkon činností s možným vplyvom na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení aj u dodávateľov a subdodávateľov držiteľa povolenia podľa atómového zákona. Toto legislatívne vyjadrenie je dôsledkom zdôrazňovanej zodpovednosti držiteľa povolenia za činnosť dodávateľov a subdodávateľov s možným vplyvom na jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia. Ide o transpozíciu čl. 6 písm. f) smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

 

K bodu 32:

Navrhované ustanovenie smeruje k priblíženiu systému riadenia k cieľu dosahovania vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a jej neustáleho zvyšovania. Jedným zo základných faktorov smerujúcich k tomuto cieľu je implementácia účinnej kultúry jadrovej bezpečnosti držiteľom povolenia podľa atómového zákona. V tomto zmysle sa ako kľúčová javí požiadavka notifikačnej povinnosti vo vzťahu k Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky, ako aj kontinuálne plnenie a pravidelné vyhodnocovanie plnenia požiadaviek na jadrovú bezpečnosť držiteľom povolenia. Referenčnou úrovňou pre dosahovanie cieľa vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti a jej kontinuálneho zvyšovania je „najvyššia rozumne uskutočniteľná úroveň“. Pojem „rozumne uskutočniteľné“ (reasonably practicable) je analogický k princípu ALARA (as low as reasonably achievable) uplatňovanému v radiačnej ochrane, avšak je širší v tom zmysle, že sa vzťahuje na všetky aspekty jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení. V mnohých prípadoch implementácia moderných štandardov a postupov v oblasti jadrovej bezpečnosti stačí na preukázanie splnenia toho, čo je považované za „rozumne uskutočniteľné“. Pre existujúce reaktory, kde moderné štandardy alebo postupy spojené s novými reaktormi nie sú priamo použiteľné alebo nemôžu byť plne realizované, je potrebné nájsť a uskutočniť alternatívne bezpečnostné opatrenia alebo opatrenia na zníženie rizika na zamedzenie alebo zmiernenie úniku rádioaktivity na takej úrovni, na akej sa náklady na realizáciu opatrení nedostanú do preukázateľného nepomeru k bezpečnostnému prínosu z nich získanému. Stupeň prísnosti a dôvery vo výsledok takého dôkazu má brať do úvahy povahu a rozsah rozdielu vzhľadom na moderné štandardy aplikované na nové jadrové reaktory. Toto ustanovenie preberá čl. 8a a 8b smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

 

K bodu 33:

Navrhované ustanovenie zvyšuje požiadavky na preukazovanie úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení takým spôsobom, aby jeho súčasťou bolo aj overenie praktického zavedenia opatrení na prevenciu havárií a zmiernenie ich následkov, ako aj overenie uplatňovania princípov ochrany do hĺbky vymedzených v § 23a ods. 6, 10 a 11. Opakovane sa zavádza lehota pre výkon pravidelného, komplexného a systematického hodnotenia jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, a to v intervale najmenej raz za desať rokov tak, ako je tomu v súčasnosti v zmysle požiadaviek Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

 

Toto ustanovenie tiež bližšie definuje cieľ posúdenia jadrovej bezpečnosti jadrového zariadenia podľa novelizačného bodu 32 tým, že ukladá povinnosť zabezpečiť zachovanie aktuálnej projektovej bázy a identifikovať možnosti zvyšovania jadrovej bezpečnosti jadrového zariadenia s prihliadnutím na zákonom vymedzené skutočnosti a okolnosti. Za referenčný cieľ hodnotenia jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení je určený súbor opatrení a konštrukčných riešení, ktoré majú predchádzať haváriám, zmierňovať ich následky a zabraňovať skorým a veľkým únikom rádioaktívnych látok. Termín „projektová báza/základňa“, síce doteraz nebol definovaný v atómovom zákone, avšak v praxi sa už v komunikácií s držiteľmi povolenia používa približne od roku 2008 (BNS I.7.4/2008 Komplexné periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti). V zmysle platných vydaní bezpečnostných návodov Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky (BNS I.1.2/2014 Rozsah a obsah bezpečnostnej správy, BNS I.7.4/2016 Komplexné periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti) je projektová báza (alebo projektová základňa) definovaná ako rozsah podmienok a udalostí výslovne vzatých do úvahy v projekte jadrového zariadenia podľa stanovených kritérií, ktorým by jadrové zariadenie malo odolať bez prekročenia povolených limitov pri plánovanej prevádzke bezpečnostných systémov. Aktuálna projektová báza/základňa je zadokumentovaná v bezpečnostnej správe a v dokumentácii, na ktorú bezpečnostná správa odkazuje. Aktuálna projektová báza/základňa musí vyhovovať požiadavkám kladeným na kvalitu jadrového zariadenia, ktoré sú ustanovené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch vydaných Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky. V prípade existujúcich jadrových zariadení v prevádzke sa hovorí o tzv. rekonštituovanej projektovej báze.

 

Toto ustanovenie preberá požiadavky vymedzené v čl. 8a, 8b a 8c smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

 

K bodu 34:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu 35:

Toto ustanovenie ukladá držiteľovi povolenia podľa atómového zákona povinnosť určiť vhodné havarijné postupy a opatrenia na území jadrového zariadenia za účelom zaistenia efektívnej odozvy na nehody a havárie. Konečným cieľom prijatých postupov a opatrení je zamedziť nepriaznivým následkom takýchto udalostí alebo ich zmierniť v prípade, že nastanú. Súčasťou takto stanovených postupov a opatrení majú byť aj návody pre riadenie ťažkých havárií a havarijné postupy súvisiace s vyžiadaním vonkajšej pomoci a zabezpečením jej prijatia. Vonkajšou pomocou sa rozumejú technické, materiálne a personálne prostriedky a zdroje v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie činností, ktoré už držiteľ povolenia podľa atómového zákona nedokáže zvládnuť vlastnými silami (napr. sily a prostriedky Hasičského a záchranného zboru pri zdolávaní požiaru, technické prostriedky Ministerstva obrany Slovenskej republiky pri preprave zamestnancov držiteľa povolenia podľa atómového zákona, ak sú komunikácie zničené, vyžiadanie a prijatie pomoci zo zahraničia). Zákon ďalej uvádza ďalšie požiadavky na havarijné postupy a opatrenia na území jadrového zariadenia. Toto ustanovenie preberá požiadavky vymedzené v čl. 6 písm. e) smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

 

K bodu 36:

Toto ustanovenie precizuje povinnosť držiteľa vo vzťahu k dokumentácii a vyhodnocovaniu bezpečnostne významných prevádzkových skúseností s vplyvom na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení. Ide o transpozíciu čl. 8b ods. 2 písm. b) v súvislosti s čl. 6 psím. c) smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

 

K bodu 37:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu 38:

Ustanovenie § 23 ods. 2 písm. u) ukladá držiteľovi povolenia podľa atómového zákona povinnosť dbať o náležité dodržiavanie požiadaviek kultúry bezpečnosti aj u svojich dodávateľov a subdodávateľov. Ide o praktické naplnenie zásady, podľa ktorej nesie primárnu zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia držiteľ povolenia podľa atómového zákona, pričom tejto zodpovednosti sa zodpovedný subjekt nemôže zbaviť. Toto ustanovenie transponuje čl. 8b ods. 2 písm. a) v súvislosti s čl. 6 písm. a) a f) smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

 

V § 23 ods. 2 písm. v) je držiteľovi povolenia podľa atómového zákona uložená povinnosť zabezpečiť vlastnými zamestnancami technickú špecifikáciu zadania, hodnotenie, preberanie a vstupnú kontrolu dodávaných tovarov a služieb, ako aj prác dôležitých z hľadiska jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení. Týmto opatrením sa realizuje výhradná zodpovednosť držiteľa povolenia podľa atómového zákona za jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia s cieľom dosahovania jej vysokej úrovne so súčasným zohľadnením požiadavky na tzv. inteligentného zákazníka adresovanej držiteľovi povolenia. Toto ustanovenie preberá čl. 6 písm. a), d) a f) smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

 

K bodu 39:

Ustanovenie § 23a ods. 1 až 7 zavádza v atómovom zákone legislatívne definície pojmov abnormálna prevádzka, projektová báza, projektová havária, ťažká havária, závažné podmienky, bezpečnostné limity a ochrana do hĺbky. Z terminologického hľadiska sú tieto pojmy v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení mimoriadne významné a uplatňujú sa v aplikačnej praxi počas celého životného cyklu jadrového zariadenia. Väčšina uvedených pojmov je v praxi a v komunikácii s držiteľmi povolenia podľa atómového zákona dlhodobo zaužívaná. V súčasnosti sú tieto pojmy definované iba na úrovni podzákonných predpisov (vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 430/2011 Z. z. o požiadavkách na jadrovú bezpečnosť v znení neskorších predpisov používa pojmy abnormálna prevádzka, projektová havária, ťažká havária, ochrana do hĺbky), resp. v bezpečnostných návodoch Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky (BNS I.1.2/2014 Rozsah a obsah bezpečnostnej správy, BNS I.7.4/2016 Komplexné periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti). Pojem „závažné podmienky“ zavádza až smernica 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom, pričom v sebe zahŕňa dva typy havárií: havárie v podmienkach rozšíreného projektu a ťažké havárie (oba v zmysle vyhlášky Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 430/2011 Z. z. o požiadavkách na jadrovú bezpečnosť v znení neskorších predpisov). Legislatívne zakotvenie vyššie uvedených pojmov v slovenskom právnom poriadku odráža ustanovenia čl. 3 a čl. 8b smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

 

V § 23a ods. 6 je prvýkrát v atómovom zákone definovaný koncept ochrany do hĺbky (defence in depth), ktorého cieľom je predchádzať haváriám a zmierňovať ich následky v prípade, ak by k nim došlo. Tento koncept predstavuje v súčasnosti všeobecne prijímaný štandard pre realizáciu vysokých cieľov jadrovej bezpečnosti. Jeho poslaním je v zmysle ustanovenia § 23a ods. 11 podriadenie činností súvisiacich s bezpečnosťou v najväčšej rozumnej miere nezávislým úrovniam opatrení, ktoré v prípade poruchy umožnia jej zistenie, riešenie alebo nápravu primeranými opatreniami. Účinnosť opatrení na jednotlivých úrovniach je podstatnou súčasťou ochrany do hĺbky. Ochrana do hĺbky je spravidla štruktúrovaná do piatich úrovní s predpokladom, že zlyhanie jednej úrovne aktivuje ďalšiu úroveň. Cieľom prvej úrovne je predchádzať abnormálnej prevádzke a poruchám systémov. Ak prvá úroveň zlyhá, druhá úroveň slúži na obmedzenie abnormálnej prevádzky alebo na zistenie porúch. Ak dôjde k zlyhaniu druhej úrovne, tretia úroveň ochrany slúži na zabezpečenie ďalšieho vykonávania bezpečnostných funkcií prostredníctvom aktivácie osobitných bezpečnostných systémov a ďalších bezpečnostných prvkov. Pri zlyhaní tretej úrovne ochrany sa uplatní štvrtá úroveň, ktorej poslaním je obmedziť šírenie havárií prostredníctvom riadenia havárií s cieľom predísť závažným havarijným podmienkam spojeným s únikmi rádioaktívnych látok do vonkajšieho prostredia alebo ich zmierňovania. Piata úroveň ochrany je zameraná na zmierňovanie rádiologických následkov významných únikov rádioaktívnych látok prostredníctvom havarijnej odozvy v okolí jadrového zariadenia. Tieto opatrenia technického, organizačného a legislatívneho charakteru sa odzrkadľujú v ustanovení § 23 ods. 6 atómového zákona. Bezpečnostný koncept ochrany do hĺbky a podrobnosti o požiadavkách na jeho uplatňovanie boli doteraz definované iba vo vyhláške Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 430/2011 Z. z. o požiadavkách na jadrovú bezpečnosť v znení neskorších predpisov. Jeho presunutím do § 23a ods. 10 a 11 návrhu zákona sa artikulujú v legislatívnej rovine vysoké ciele jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a preberajú požiadavky vymedzené v čl. 8b ods. 1 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

 

Ustanovenie § 23a ods. 7 zavádza v atómovom zákone legislatívne definíciu bezpečnostných limitov spolu so zodpovedajúcou povinnosťou uloženou držiteľovi povolenia. Tento koncept je dlhodobo zaužívaný v aplikačnej praxi, používa sa i v bezpečnostnom návode Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky BNS I.2.5/2005 Požiadavky na 16. kapitolu Predprevádzkovej bezpečnostnej správy, a zároveň vychádza z dokumentu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu „Operational Limits and Conditions and Operating Procedures for Nuclear Power Plants Series No. NS-G-2.2, 19 December, 2000“. Samotný pojem sa používa vo vyhláške Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 58/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhotovovania dokumentácie jadrových zariadení potrebnej k jednotlivým rozhodnutiam v znení neskorších predpisov.

 

V § 23a ods. 8 sa stanovuje cieľ jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, ktorým je vo všetkých fázach životného cyklu jadrového zariadenia (projektovanie, umiestňovanie, výstavba, uvádzanie do prevádzky, prevádzka, vyraďovanie) prevencia havárií a zmierňovanie ich následkov. V prípade, že k havárii napriek všetkým bezpečnostným opatreniam dôjde, je v záujme dosahovania vysokých cieľov jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení nevyhnutné zabrániť skorým únikom rádioaktívnych látok a veľkým únikom rádioaktívnych látok. V prípade plného rozvinutia havarijnej situácie so skorým a/alebo veľkým únikom rádioaktívnych látok sa v prípade nedostatočných opatrení predpokladá realizácia vonkajších havarijných opatrení v podmienkach časového stresu, ako aj priestorovo a časovo neobmedzených ochranných opatrení, ktoré by vo svojej podstate išli proti základnému cieľu dosahovania vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení.

 

Ustanovenie § 23a ods. 9 bližšie špecifikuje spôsob, akým sa majú uvádzať do praxe požiadavky na jadrovú bezpečnosť v zmysle § 23a ods. 8 v prípade existujúceho jadrového zariadenia. Uvedené požiadavky sa majú premietnuť do rozumne uskutočniteľných opatrení na zvyšovanie jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení ako ciele pre ich včasné zavedenie predovšetkým v procese pravidelného hodnotenia jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení.

 

K bodu 40:

Toto ustanovenie ide nad rámec transpozície smerníc a predstavuje zapracovanie požiadavky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vznesenej v procese medzirezortného pripomienkového konania. Na základe § 26 ods. 8 platného atómového zákona je Policajný zbor povinný vyhovieť v rámci súčinnosti žiadosti o fyzickú ochranu jadrového zariadenia, ak držiteľ povolenia nie je schopný zabezpečiť fyzickú ochranu jadrového zariadenia, jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva, a uzavrieť s ním na tento účel zmluvu. Dotknutá zmluva však môže obsahovať ustanovenia, ktoré sú utajovanými skutočnosťami; pokiaľ preto držiteľ povolenia podľa atómového zákona nie je aj držiteľom potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti, nebude v zmysle navrhovanej právnej úpravy oprávnený oboznamovať sa s obsahom tejto zmluvy.

 

K bodu 41:

V zmysle požiadavky vyjadrenej v čl. 3 ods. 7 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom je v atómovom zákone precizovaná definícia nehody. Súčasná právna úprava obsiahnutá v § 27 ods. 3 písm. b) sa dopĺňa tak, že sa zdôrazňuje jej neintencionálny charakter, a ako kvalifikačné kritérium sa pridávajú jej skutočné alebo potenciálne dôsledky z hľadiska radiačnej ochrany alebo jadrovej bezpečnosti. Pre kvalifikáciu prevádzkovej udalosti ako nehody sa pritom požaduje, aby tieto dôsledky (skutočné alebo hroziace) neboli zanedbateľné (z pohľadu radiačnej ochrany alebo jadrovej bezpečnosti).

 

K bodu 42:

V zmysle požiadavky vyjadrenej v čl. 3 ods. 6 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom je v atómovom zákone precizovaná definícia havárie. Súčasná právna úprava obsiahnutá v § 27 ods. 3 písm. c) sa dopĺňa tak, že sa zdôrazňuje jej neintencionálny charakter, a ako kvalifikačné kritérium sa pridávajú jej skutočné alebo potenciálne dôsledky z hľadiska radiačnej ochrany alebo jadrovej bezpečnosti. Pre kvalifikáciu prevádzkovej udalosti ako havárie sa pritom požaduje, aby tieto dôsledky (skutočné alebo hroziace) dosahovali vyšší stupeň závažnosti (z pohľadu radiačnej ochrany alebo jadrovej bezpečnosti).

 

K bodu 43:

Ustanovenie spresňuje ohlasovaciu povinnosť držiteľa povolenia podľa atómového zákona pri ohlasovaní prevádzkovej udalosti alebo udalosti pri preprave. Ohlasovacia povinnosť držiteľa povolenia voči viacerým ústredným orgánom štátnej správy súvisí s plnením ich úloh pri odozve na vybrané udalosti a s potrebou včasného prístupu k informáciám nevyhnutným pre prijímanie rozhodnutí. Vzhľadom na skutočnosť, že v Slovenskej republike sú kompetencie zabezpečujúce ochranu obyvateľstva rozdelené medzi viaceré štátne orgány, je nevyhnutné poskytnúť okamžité informácie o vzniku nehody alebo havárie všetkým vecne príslušným orgánom. Z legislatívno-technického hľadiska sa zlučujú ustanovenia § 27 ods. 4 písm. d) a § 27 ods. 5 atómového zákona. Toto ustanovenie preberá povinnosti vyplývajúce z čl. 8d 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom a čl. 69 smernice 2013/59/Euratom.

 

K bodu 44:

V súlade s cieľom zvýšiť transparentnosť pri poskytovaní nevyhnutných informácií v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení sa v ustanovení § 27 ods. 4 písm. f) upravuje informačná povinnosť držiteľa povolenia v súvislosti s nehodami alebo haváriami ako prevádzkovými udalosťami na jadrovom zariadení. V tomto zmysle sa zavádza povinnosť držiteľa povolenia podľa atómového zákona okamžite poskytnúť informácie osobám nachádzajúcim sa na území jadrového zariadenia o prevádzkovej udalosti a o opatreniach a činnostiach, ktoré sa majú vykonať v prípade ich vzniku na predchádzanie alebo zmierňovanie škôd na živote, zdraví, majetku a životnom prostredí. Držiteľ povolenia v medziach svojej zodpovednosti poskytuje tieto informácie v rámci svojej komunikačnej politiky. Toto ustanovenie preberá čiastočne čl. 8 ods. 1 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom a čl. 71 smernice 2013/59/Euratom

 

K bodu 45:

Vzhľadom na precizovanie textu zákona došlo k spojeniu ustanovenia § 27 ods. 4 písm. d) a § 27 ods. 5. Z tohto dôvodu sa odsek 5 vypúšťa.

 

K bodu 46:

V záujme jednoznačného vymedzenia činností spadajúcich do havarijného plánovania a havarijnej pripravenosti podľa § 28 atómového zákona sa k existujúcej definícii havarijnej pripravenosti obsiahnutej v § 2 atómového zákon dopĺňa legislatívna definícia havarijnej odozvy. Vymedzuje sa tým kontext, v rámci ktorého pôsobí držiteľ povolenia podľa atómového zákona a relevantné orgány verejnej správy pri riešení vybraných prevádzkových udalostí na jadrových zariadeniach a udalostí pri preprave. Takisto sa definíciou predpokladajú činnosti preventívneho charakteru, ako aj možný reálny zásah v prípade vzniku nehody alebo havárie. Táto definícia vytvára vhodné predpolie pre praktické uplatňovanie ďalších ustanovení týkajúcich sa havarijnej odozvy, ktoré sú do právneho poriadku Slovenskej republiky zavádzané v dôsledku transpozície ustanovení čl. 8d smernice 2014/87/Euratom a čl. 2 ods. 2 písm. e) a čl. 98 smernice 2013/59/Euratom.

 

K bodu 47:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu 48:

Pri riešení problematiky predchádzania nehodám alebo haváriám podľa atómového zákona a zmierňovania ich následkov má držiteľ povolenia vytvoriť takú organizačnú štruktúru, aby boli jednoznačne vymedzené zodpovednosti a zabezpečená koordinácia medzi organizačnými jednotkami zabezpečujúcimi havarijnú odozvu počas celej doby trvania nehody alebo havárie. V nadväznosti na haváriu v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima preukázali záťažové testy kľúčovú úlohu mechanizmov posilnenej spolupráce a koordinácie medzi všetkými zúčastnenými stranami, ktoré sa podieľajú na havarijnej odozve. Toto ustanovenie transponuje požiadavku obsiahnutú v čl. 8d ods. 1 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

 

K bodu 49:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu 50:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 51:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu 52:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu 53:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu 54:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu 55 a 56:

Navrhované ustanovenia transponujú požiadavky obsiahnuté v čl. 70 a 71 smernice 2013/59/Euratom a v jej Prílohe XII. Ich cieľom je prispieť k posilňovaniu transparentnosti a informačnej povinnosti štátnych orgánov a držiteľov povolenia podľa atómového zákona voči verejnosti, osobitne vo vzťahu k jej časti potenciálne alebo skutočne zasiahnutej v dôsledku nehody alebo havárie podľa atómového zákona. V prípade informácií určených príslušníkom verejnosti, ktorí by mohli byť postihnutí následkom nehody alebo havárie vymedzenej v atómovom zákone, predpokladá návrh zákona ich oznamovanie bez nutnosti vyžiadania zo strany verejnosti a ich priebežnú aktualizáciu a šírenie v pravidelných intervaloch a vždy, keď dôjde k ich významnej zmene. Vo vzťahu k informáciám určeným verejnosti skutočne postihnutej nehodou alebo haváriou podľa atómového zákona sa zdôrazňuje časový faktor, t. j. bezodkladnosť informovania o skutočnostiach týkajúcich sa takejto udalosti, o krokoch, ktoré je potrebné podniknúť a o prípadných relevantných opatreniach na ochranu zdravia.

 

K bodu 57:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

 

 

K bodu 58:

Ustanovenie čiastočne preberá čl. 76 a 99 smernice 2013/59/Euratom a čl. 8 ods. 3 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom. Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky plní úlohu styčného miesta pre plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z Dohovoru o včasnom oznamovaní jadrových havárií, Dohovoru o poskytovaní pomoci v prípade jadrovej havárie alebo radiačnej havárie a rozhodnutia Rady 87/600/Euratom zo 14. decembra 1987 o opatreniach Spoločenstva pre rýchlu výmenu informácií v prípade rádiologickej havarijnej situácie (Ú. v. ES L 371, 30. 12. 1987). Túto úlohu plní úrad prostredníctvom svojej organizačnej jednotky, poverením konkrétneho zamestnanca alebo vytvorením špecializovanej štruktúry počas havarijnej situácie.

 

Navrhované ustanovenie spresňuje existujúce zákonné požiadavky na tok informácií o jadrovej alebo radiačnej udalosti tým, že precizuje úlohy styčného miesta, ktoré sú v súčasnosti upravené v § 4 ods. 1 písm. f) a g) atómového zákona. Návrh ukladá vybraným orgánom štátnej správy, ktoré prichádzajú alebo by mohli prísť do kontaktu s informáciami, pri ktorých sa vyžaduje zdieľanie s inými štátmi a medzinárodnými organizáciami, bezodkladne poskytnúť tieto informácie Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky ako styčnému miestu. Vzhľadom na riešenie situácií a stavov predpokladaných v navrhovanom ustanovení § 29 ods. 3 a vzhľadom na rôzne organizačné členenie jednotlivých dotknutých orgánov štátnej správy a ich podriadené organizácie (s právnou subjektivitou alebo bez nej) ponecháva návrh zákona priestor na autonómnu úpravu vzťahov rešpektujúcu špecifiká v medziach pôsobnosti dotknutých orgánov. Predpokladá sa ale priamy a aktívny podiel týchto orgánov a organizačných útvarov na riešení situácií a stavov popísaných v tomto odseku.

 

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky slúži ako poskytovateľ informácií o udalostiach na území Slovenskej republiky smerom do zahraničia (Európska komisia, štáty, s ktorými má Slovenská republika podpísané dvojstranné dohody, Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, ďalšie organizácie medzinárodného spoločenstva) a sprostredkúva a interpretuje informácie o udalostiach mimo územia Slovenskej republiky pre obyvateľov Slovenskej republiky a orgány štátnej správy, a to prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Vnútroštátnu zodpovednosť za distribúciu informácií tohto charakteru má Centrálne monitorovacie a riadiace stredisko Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Styčné miesto zároveň slúži ako nástroj vyžiadania odbornej a technickej pomoci prostredníctvom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu na základe Dohovoru o pomoci v prípade jadrovej havárie alebo radiačnej havárie.

 

K bodu 59:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu 60:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

 

K bodu 61:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu 62:

Navrhované znenie ponecháva možnosť predkladania žiadosti podľa atómového zákona v listinnej podobe, avšak zároveň upravuje aj možnosť predkladania žiadosti ako elektronického dokumentu cez elektronickú schránku Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky na Ústrednom portáli verejnej správy (ÚPVS). Na základe doterajších skúseností s predkladaním dokumentácie k žiadostiam je zachovaný princíp výlučného predkladania dokumentácie elektronicky na pamäťovom médiu a v listinnej podobe aj v prípade predloženia žiadosti ako elektronického dokumentu. Vzhľadom na znenie § 2 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov sú žiadosti na začatie konania, ktorých podkladom je dokumentácia obsahujúca utajované skutočnosti alebo citlivé informácie, vrátane dokumentácie predkladané úradu v listinnej podobe a elektronicky na pamäťovom médiu.

 

K bodu 63:

Ustanovenie dopĺňa smernicu 2013/59/Euratom a smernicu 2014/87/Euratom do Zoznamu preberaných právne záväzných aktov Európskej únie tvoriacich Prílohu č. 4 k atómovému zákonu.

 

K článku II:

Vzhľadom na dodržanie transpozičného termínu a termínu na splnenie si oznamovacej povinnosti (oznámenie údajov potrebných na komunikáciu medzi členským štátom a Komisiou) a vzhľadom na prechodné ustanovenia smerníc 2014/87/Euratom a 2013/59/Euratom sa navrhuje účinnosť zákona od 1. augusta 2017.

 

Bratislava, 11. januára 2017

 

 

 

 

 

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

Marta Žiaková, v. r.

predsedníčka Úradu jadrového dozoru

Slovenskej republiky

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1010

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: