Pondelok, 4. marec 2024 | meniny má Kazimír , zajtra Fridrich
Predplatné
Pondelok, 4. marec 2024 | meniny má Kazimír , zajtra Fridrich
TlačPoštaZväčšiZmenši

94/2017 Z. z.

najpravo.sk • 1.5. 2017, 10:48

DÔVODOVÁ SPRÁVA

 

Všeobecná časť

 

Úrad vlády Slovenskej republiky predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015 návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 9/2010 Z. z.

o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“).

 

Ústava Slovenskej republiky v čl. 46 ods. 1 zaručuje každému subjektívne právo na súdnu a inú právnu ochranu, keď deklaruje: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky“. Tohto subjektívneho práva sa môže každý domáhať len v medziach zákonov a to zákona o sťažnostiach ako aj osobitných predpisov. Ak tieto osobitné predpisy neustanovujú inak, na vybavovanie sťažností sa použije zákon              o sťažnostiach.

 

Platný zákon o sťažnostiach, prijatý Národnou radou Slovenskej republiky dňa            04. decembra 2009 s účinnosťou od 01. februára 2010, bol novelizovaný doposiaľ trikrát, a to v roku 2012, 2015 a 2016. Napriek uvedenému vznikla ďalšia potreba novelizovať jeho ustanovenia tak, aby sa odstránili systémové a vecné nedostatky platného zákona                     o sťažnostiach, zistené na základe skúseností z aplikačnej praxe a zároveň, aby bolo aktualizované jeho znenie na základe prijatých právnych noriem, ktoré mohli mať vplyv na postup, resp. spôsob prešetrovania a vybavovania sťažností. Súčasne bolo potrebné riešiť nové problémy súvisiace s procesom informatizácie spoločnosti a realizovať úpravy smerujúce k efektívnejšiemu vybavovaniu sťažností. Návrh novely zákona o sťažnostiach preto novým spôsobom upravuje niektoré doterajšie postupy pri podávaní, posudzovaní, prešetrovaní a vybavovaní sťažností. Zároveň konkretizuje obsah niektorých pojmov, úkonov a povinností, ktoré s problematikou vybavovania sťažností súvisia.

 

Účelom návrhu novely zákona o sťažnostiach je úprava spôsobu vybavovania sťažnosti proti vybaveniu alebo odloženiu predchádzajúcich sťažností, možnosti podávania  sťažností orgánom verejnej správy prostredníctvom  elektronických schránok, spôsobu podávania sťažnosti sťažovateľom osobne u orgánov verejnej správy. Ďalej konkretizuje  rozsah podaní, ktoré nespĺňajú podmienky sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach a tiež upravuje povinnosti sťažovateľa pre jeho zastupovanie  v konaní o jeho sťažnosti.

 

Úrad vlády SR predkladá novelu zákona o sťažnostiach aj v nadväznosti na schválený projekt implementovaný Úradom vlády SR v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti „Elektronické služby Úradu vlády Slovenskej republiky – e-Demokracia                 a otvorená vláda“.

 

Predložený návrh novely zákona o sťažnostiach je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi ako aj s právom Európskej únie. 

 

Návrh novely zákona o sťažnostiach nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Návrh pozitívne ovplyvní informatizáciu.

 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

 

Osobitná časť

 

K bodu 1

Zmena súvisí s vymedzením pojmu vybavovanie sťažnosti, ktorým na účely zákona je prijímanie, evidovanie, prešetrovanie a vybavenie sťažnosti a pojmu vybavením sťažnosti, ktorým na účely zákona je vrátenie, odloženie, oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti alebo oznámenie výsledku prekontrolovania správnosti vybavenia predchádzajúcej sťažnosti. Uvedené pojmy boli zavedené z dôvodu, že zákon o sťažnostiach nezohľadňoval iné spôsoby vybavenia sťažnosti, ako odoslaním písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi.

 

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom  21. Úprava prešetrovania sťažnosti, ktorá obsahuje viacero častí bola presunutá do nového odseku 3 v § 18.

 

K bodu 3

Ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a) zákona o sťažnostiach z vybavovania ako sťažnosti vylučuje podanie, ktoré má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, žiadosti, podnetu alebo návrhu

a nie je v ňom jednoznačne vyjadrené, ochrany akého svojho práva alebo právom chráneného záujmu sa osoba domáha. Podľa Legislatívnych pravidiel vlády SR, Príloha č. 1 „Legislatívno-technické pokyny“ právny jazyk bod 5.1. – Ak majú právne následky alebo podmienky nastať spoločne, kladie sa medzi posledné dve možnosti zlučovacia spojka „a“. Práve doplnenie slov „nie je v ňom jednoznačne vyjadrené, ochrany akého svojho práva alebo právom chráneného záujmu sa osoba domáha“ za prvú časť vety § 4 ods. 1 písm. a) zákona

o sťažnostiach cez spojku „a“ spôsobilo problémy z hľadiska výkladu a aplikácie uvedeného ustanovenia zákona, nakoľko obsah takýchto podaní býva takmer vždy naviazaný na nejaké právo. Aby podanie bolo sťažnosťou podľa zákona o sťažnostiach, musí  spĺňať podmienky podľa § 3. Vo vzťahu k podaniam, ktoré majú charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, žiadosti, podnetu alebo návrhu, je požiadavka uvedená v druhej časti vety § 4 ods. 1 písm. a) zákona            o sťažnostiach bezpredmetná.

V  § 4 ods. 1 písm. b) zákona o sťažnostiach sa odkaz 2) dopĺňa o zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov. Ak  podanie  poukazuje na konkrétne nedostatky v činnosti niektorého orgánu verejnej správy, bez toho, aby boli dotknuté individuálne práva a právom chránené  záujmy sťažovateľa,  ale z jeho obsahu je zrejmé, že je podané vo veci verejného alebo iného spoločného záujmu, orgán verejnej správy síce podanie odloží  podľa § 4 ods. 3, ale v oznámení o jeho odložení podávajúceho poučí, že za splnenia podmienok upravených zákonom č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov, môže byť vybavované ako petícia.

Ustanovenie § 4 ods. 1 zákona o sťažnostiach sa dopĺňa o nové písmeno e) podľa ktorého, sťažnosťou podľa zákona o sťažnostiach nie je podanie, ktoré smeruje proti záverom výkonu kontroly, auditu, dohľadu, dozoru alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu. Kontrolnú pôsobnosť, oprávnenia a povinnosti orgánov kontroly upravujú osobitné predpisy.                  V mnohých prípadoch môžu túto činnosť zabezpečovať len osoby, ktoré podľa osobitných predpisov absolvovali špecializovanú teoretickú a praktickú odbornú prípravu a získali osobitné kvalifikačné predpoklady úspešným vykonaním odbornej skúšky. Taktiež z dôvodu odborného zamerania sú orgány kontroly oprávnené vykonávať kontrolu len v určitej oblasti. Pokiaľ bolo pôvodné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby vybavované orgánom verejnej správy ako napríklad podnet na vykonanie kontroly, auditu, dohľadu, dozoru alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu nie sú výsledkom takýchto činností dotknuté individuálne práva a právom chránené záujmy podávateľa podnetu, ale dohliadaného, resp. kontrolovaného subjektu. Preto nie je možné, aby podania, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby neraz namietajú závery kontroly, auditu, dohľadu, dozoru alebo inšpekcie boli vybavované v režime sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach. Právo podávať námietky proti zisteniam  orgánov kontroly, auditu a inšpekcie  garantujú kontrolovaným  a auditovaným osobám osobitné právne predpisy prostredníctvom inštitútov upravených týmito predpismi (napr. inštitút námietok podľa zákona NR SR č. 10/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov  a  zákona   č. 357/2015 Z. z. a inštitút vyjadrenia podľa zákona č. 125/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov).“

 Taktiež sa dopĺňa o nové písmeno f) podľa ktorého, sťažnosťou podľa zákona o sťažnostiach nie je podanie, ktoré obsahuje utajované skutočnosti alebo z obsahu ktorého je zrejmé, že jeho vybavením ako sťažnosti podľa tohto zákona by došlo k ohrozeniu utajovaných skutočností podľa osobitného predpisu. Cieľom navrhnutej úpravy je nevyhnutnosť v dostatočnej miere zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo súčasne znenie zákona o sťažnostiach neumožňuje.

 

K bodu 4

Ruší sa povinnosť, aby orgán verejnej správy podanie označené ako sťažnosť, v prípade ak ho nie je  príslušný vybaviť podľa iného právneho predpisu,  vrátil tomu, kto ho podal, bezodkladne po tom, čo zistí, že nie je sťažnosťou podľa odseku 1 písm. a), b) a d) alebo podľa odseku 2, najneskôr do 30 pracovných dní od jeho doručenia, s uvedením dôvodu. Podanie podľa ods. 1 písm. a), b), d), e) a f) alebo podľa ods. 2 písm. a) a b) orgán verejnej správy odloží, o čom podávajúceho do 15 pracovných dní od jeho doručenia písomne upovedomí, s uvedením dôvodu. Orgán verejnej správy podanie neodloží, ak ho je príslušný vybaviť podľa iného právneho predpisu. K tejto zmene došlo z dôvodu, že povinnosť orgánu verejnej správy vrátiť podanie vyvolávalo u sťažovateľov negatívne pocity.

Ukladá sa povinnosť orgánu verejnej správy, aby podanie podľa odseku 1 písm. c) alebo podľa  odseku 2 písm. c) vybavil podľa osobitného predpisu, ak na jeho vybavenie je príslušný. V súvislosti s legislatívnou zmenou a to vyňatím vybavovania podania obvineného alebo odsúdeného podľa tohto zákona sa zavádza povinnosť postúpiť takého podanie orgánu verejnej správy príslušnému na jeho vybavenie podľa osobitného predpisu, ak na jeho vybavenie nie je príslušný a to v lehote podľa § 9.

Taktiež sa ukladá  povinnosť orgánu verejnej správy podanie podľa odseku 1 písm. d),

z ktorého je zrejmé, že smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nie je právoplatné, vybaviť podľa  osobitného predpisu, ak na jeho vybavenie je príslušný, keďže v zákone takáto povinnosť nebola upravená.

 

K bodu 5

Podľa § 5 ods. 1 zákona o sťažnostiach sťažnosť musí byť písomná a možno ju podať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Sťažnosť v listinnej podobe môže byť orgánu verejnej správy podaná poštovou prepravou alebo osobným podaním do podateľne príslušného orgánu verejnej správy. Náležitosti sťažnosti podanej v listinnej podobe upravuje odsek 2.

Ruší sa možnosť podania sťažnosti ústne do záznamu alebo telefaxom. Podávanie sťažnosti ústne do záznamu bolo podľa poznatkov orgánov verejnej správy z aplikačnej praxe zneužívané. Na orgán verejnej správy sa sťažovateľ často dostavil s množstvom dokumentov a domáhal sa, aby na základe nich a jeho komentáru k nim, bol orgánom verejnej správy vyhotovený  záznam o ústnej sťažnosti, pričom jednoznačne neurčil ochrany akých svojich práv a právom chránených záujmov sa domáha a na aké nedostatky poukazuje. Podávanie sťažnosti telefaxom sa už v praxi takmer nevyužíva, odstráni sa duplicita podávania sťažnosti, keďže aj sťažnosť podanú týmto spôsobom, bolo treba do piatich pracovných dní od jej podania potvrdiť vlastnoručným podpisom.

S ohľadom na nové možnosti elektronickej komunikácie, ktoré spĺňajú požiadavky na dostatočné overenie elektronickej identity sťažovateľa, sa návrhom znižuje úroveň autorizácie v prípade, ak sťažovateľ disponuje občianskym preukazom s elektronickým čipom (eID) a úspešne sa autentifikuje (pristúpi) k elektronickým službám (ES) Ústredného portálu verejnej správy (ÚPVS). Úspešná autentifikácia k ES ÚPVS znamená, že sťažovateľ, alebo osoba oprávnená konať v mene sťažovateľa, preukázala svoju elektronickú identitu znalosťou (niečo čo vie – heslo, PIN), vlastníctvom (niečo čo má – eID) a charakteristikou (niečo čo je – identifikátor fyzickej osoby) a preto je postačujúce, ak je sťažnosť autorizovaná úkonom, úspešne autentifikovaného používateľa (sťažovateľa), ktorý umožňuje funkcionalita prístupového miesta.

Formulácia navrhovaného znenia odseku 5 nevylučuje žiadne z možných miest doručenia sťažnosti v elektronickej podobe (elektronická schránka na ÚPVS, elektronická pošta, elektronická podateľňa), pričom jedinou podmienkou je autorizácia sťažnosti kvalifikovaným elektronickým podpisom (pečaťou) sťažovateľa alebo osoby oprávnenej konať v mene sťažovateľa.

Ak sťažovateľ odošle sťažnosť v elektronickej podobe prostredníctvom e-mailu (elektronická pošta) na zverejnenú adresu elektronickej pošty alebo elektronickej podateľne príslušného orgánu verejnej správy avšak bez toho, aby ju autorizoval svojim kvalifikovaným elektronickým podpisom (KEP), musí takúto sťažnosť do piatich pracovných dní od jej podania písomne potvrdiť a  vlastnoručným podpisom podpísať, inak sa sťažnosť odloží. O odložení sťažnosti a dôvodoch jej odloženia orgán verejnej správy písomne upovedomí sťažovateľa do 15 pracovných dní od odloženia. Upravuje sa počítanie lehoty na vybavenie sťažnosti podanej elektronickou poštou.

V súvislosti s novou úpravou podávania sťažnosti v listinnej podobe a rozšírením spôsobu podávania sťažnosti v elektronickej podobe zákon umožňuje odloženie sťažnosti podľa § 6 ods. 1 písm. a) ak neobsahuje náležitosti podľa odseku 2, a ak ide o sťažnosť podanú v elektronickej podobe aj podľa odsekov 4 alebo 5.

Zavádza sa povinnosť orgánu verejnej správy, sťažovateľa prijať, ak sa dostaví na orgán verejnej správy osobne podať sťažnosť, ktorú nemá vyhotovenú písomne podľa odseku 1.  Orgán verejnej správy mu v jeho priestoroch umožní, aby si sťažnosť v listinnej podobe vyhotovil. Ak sa na orgán verejnej správy dostaví osoba, ktorej zdravotný stav bráni,  aby si sťažnosť v listinnej podobe vyhotovila sama, za túto osobu ju vyhotoví zamestnanec orgánu verejnej správy.  Náležitosti sťažnosti podľa odseku 2 a 3 tým nie sú dotknuté.

Ak si sťažovateľ zvolí zástupcu, ktorý v jeho mene podáva sťažnosť, súčasťou sťažnosti musí byť písomné splnomocnenie s osvedčeným podpisom, s odkazom na § 58 ods. 1 zákona               č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a na zákon č. 599/2001 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obvodnými úradmi a obcami v znení neskorších predpisov. V nadväznosti na podávanie sťažnosti v elektronickej podobe zákon odkazuje na § 23 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z. z.         o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Nedoloženie splnomocnenia na podanie sťažnosti    a pri úkonoch súvisiacich s vybavovaním sťažnosti má za následok jej odloženie podľa § 6 ods. 1 písm. c). Povinnosť priloženia splnomocnenia sa nevzťahuje na zastupovanie sťažovateľa advokátom podľa osobitného predpisu.

Z dôvodu prehľadnosti sa § 6 označuje novým nadpisom. V nadväznosti na úpravu § 5 sa  § 6 ods. 1 písm. a) dopĺňa aj o ďalšie náležitosti podľa § 5 odseku 4 alebo 5, ktoré musí sťažnosť obsahovať a to v prípade, ak ide o sťažnosť podanú v elektronickej podobe.

Podľa odseku 1 písm. b)   dôvodom  odloženia sťažnosti je aj skutočnosť, ak orgán verejnej správy zistí, že vo veci, ktorá je predmetom sťažnosti, konal alebo koná súd, prokuratúra, iný orgán činný v trestnom konaní alebo koná iný orgán verejnej správy. Účelom tejto zmeny je odstránenie aktuálnych problémov pri vybavovaní sťažností, keďže nie vždy je z obsahu sťažnosti zrejmé, že vo veci, ktorá je predmetom sťažnosti,  koná súd, prokuratúra alebo iný orgán činný v trestnom konaní. Túto skutočnosť orgán verejnej správy často zistí až začatím prešetrovania sťažnosti. Odloženie sťažnosti sa rozširuje aj o prípad, kedy súd, prokuratúra alebo iný orgán činný v trestnom konaní už vo veci, ktorá je predmetom sťažnosti konal

a taktiež o prípad, ak orgán verejnej správy zistí, že vo veci koná iný orgán verejnej správy. Z dôvodu doplnenia nového odseku 6 do § 21 zákona o sťažnostiach, ktorý spresňuje pojem ďalšia opakovaná sťažnosť,  došlo k legislatívno-technickej úprave § 6 ods. 1 písm. e).

V odseku 1 písm. f) sa z dôvodu zosúladenia terminológie s § 22 slovo „vybaveniu“ nahrádza slovom „vybavovaniu“.

Doplnením  § 22 o nový odsek 5, podľa ktorého sa ďalšia sťažnosť smerujúca proti vybavovaniu sťažnosti podľa odseku 1 odloží sa do § 6 ods. 1 vkladá nové písmeno g), v dôsledku čoho dochádza k zmene označenia doterajších písmen g) a h) na písmeno h) a i).

Ustanovenie § 6 ods. 1 sa dopĺňa o nový odsek j) podľa ktorého, dôvodom odloženia sťažnosti je aj skutočnosť ak sťažovateľ  neudelil súhlas s uvedením potrebného údaja o jeho osobe, v prípade, že v sťažnosti požadoval utajenie svojej totožnosti, ktorej predmet však neumožňuje jej prešetrenie bez uvedenia niektorého z údajov o jeho osobe.

V odseku 4 sa ukladá  orgánu verejnej správy povinnosť písomne upovedomiť sťažovateľa o odložení sťažnosti a dôvodoch jej odloženia podľa odseku 1 písm. b), c), d), f) a g) v lehote podľa § 13.

 

K bodu  6

Spresňuje sa rozsah informácii z dokumentácie súvisiacej s vybavovaním sťažnosti, ktoré sa nesprístupňujú. Účelom navrhnutej zmeny je, aby sa  z tejto dokumentácie  nesprístupňovali  také informácie, ktoré sú chránené alebo ku ktorým je prístup obmedzený podľa osobitného zákona.

 

K bodu  7

Zmena sa týka vybavovania sťažnosti, v ktorej sťažovateľ požiadal o utajenie svojej totožnosti, ale predmet sťažnosti neumožňuje jej prešetrenie bez uvedenia niektorého z údajov o jeho osobe a ak sťažovateľ na základe výzvy orgánu verejnej správy neudelil súhlas              s uvedením údajov o jeho osobe. V takomto prípade je orgán verejnej správy oprávnený sťažnosť odložiť, a to podľa § 6 ods. 1 písm. j).

 

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na § 13, ktorý upravuje lehotu na vybavenie sťažnosti a je pre orgán verejnej správy záväzný.

 

K bodu 9

Upravuje sa lehota na postúpenie sťažnosti orgánu príslušnému na rozhodnutie sporu

o určenie príslušnosti na vybavenie sťažnosti. Taktiež sa upravuje spočívanie lehoty na vybavenie sťažnosti do doručenia rozhodnutia o spore o príslušnosť a zavádza sa povinnosť, aby orgán verejnej správy, v ktorom spor o príslušnosť vznikol, písomne upovedomil sťažovateľa o prerušení plynutia  lehoty na vybavenie sťažnosti.

 

 

K bodu 10

Ukladá sa povinnosť príslušnému orgánu o rozhodnutie sporu doručiť rozhodnutie o spore orgánom verejnej správy, ktoré sa o príslušnosť na vybavenie sťažnosti sporili. Po rozhodnutí sporu, orgán verejnej správy, ktorý bol určený ako príslušný na vybavenie sťažnosti, túto skutočnosť bezodkladne písomne oznámi sťažovateľovi spolu s uvedením dňa, ktorým skončilo prerušenie plynutia lehoty na vybavenie sťažnosti.

 

K bodu 11

Ukladá sa povinnosť orgánu verejnej správy príslušnému na vybavenie sťažnosti, aby sťažovateľovi v prípade, že predlžuje lehotu na vybavenie sťažnosti zdôvodnil, prečo je predĺženie lehoty nevyhnutné.

 

K bodu 12

Do § 13 sa dopĺňa nový odsek, ktorý upravuje počítanie lehoty na vybavenie sťažnosti

a počítanie lehoty na vybavenie sťažnosti v prípade vzniku sporu o príslušnosť.

 

K bodu 13

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 12.

 

K bodu 14

Zavádza sa oprávnenie orgánu verejnej správy, aby určil spôsob a rozsah poskytnutia spolupráce sťažovateľa. Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 5, ktorým sa zmenilo označenie písmen v § 6 ods. 1.

 

K bodu 15

Umožňuje  sa,  aby sťažovateľ v odôvodnených prípadoch, ak preukáže, že lehota na poskytnutie spolupráce nie je dostatočná, pred jej uplynutím požiadal orgán verejnej správy o určenie novej lehoty. 

 

K bodu 16

Znenie odseku 4 § 16 zákona o sťažnostiach nebolo zosúladené so znením a postupom podľa odseku 1. Sťažovateľ síce mohol reálne preukázať, že na výzvu orgánu verejnej správy nemohol po jej doručení reagovať, a teda nemohol poskytnúť potrebnú spoluprácu, zároveň však, pokiaľ tak neurobil v lehote podľa odseku 2, orgánom  verejnej správy, v čase preukazovania objektívnych dôvodov, pre ktoré nemohol spoluprácu poskytnúť, mohla už byť orgánom verejnej správy  sťažnosť odložená podľa odseku 1.

Ustanovenie odseku 1 ukladá orgánu verejnej správy povinnosť odložiť sťažnosť v prípade neposkytnutia spolupráce, resp. jej neposkytnutia v stanovenej lehote zo strany sťažovateľa, kým ustanovenie odseku 6 upravuje možnosť orgánu verejnej správy pokračovať v prešetrovaní sťažnosti aj v prípade neposkytnutia potrebnej spolupráce s tým, že výsledok prešetrenia takejto sťažnosti sa sťažovateľovi neoznamuje. Nie je teda účelné, aby orgán verejnej správy pokračoval vo vybavovaní sťažnosti, ktorá je prostriedkom ochrany individuálnych práv fyzických osôb a právnických osôb, v režime podľa tohto zákona aj v prípade, ak sťažovateľ potrebnú spoluprácu neposkytne. Na preverenie tvrdení sťažovateľa uvedených v nedoplnenej sťažnosti majú orgány verejnej správy k dispozícii napr. nástroje kontroly alebo  auditu, ktoré môžu pre svoje potreby využiť aj po vybavení sťažnosti odložením.

 

K bodu 17

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 19.

K bodu 18

Spresňujú sa subjekty, od ktorých je orgán verejnej správy príslušný požadovať súčinnosť pri vybavovaní sťažnosti.

 

K bodu 19

Z § 17 ods. 2 v súčasnosti platného zákona o sťažnostiach sa do odseku 4 presúva  prerušenie plynutia lehoty na vybavenie sťažnosti v čase od odoslania žiadosti  o poskytnutie súčinnosti podľa odsekov 2 a 3 do jej poskytnutia a   povinnosť orgánu verejnej správy prerušenie plynutia lehoty písomne oznámiť sťažovateľovi.

 

K bodu 20

Prešetrovanie sťažnosti je jednou z foriem kontrolnej činnosti vykonávanej podľa tohto zákona, ktorou sa zisťuje skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V praxi sa vyskytujú   prípady, kedy sa metódami a formami kontrolnej činnosti nedá overiť skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Táto skutočnosť sa uvedie v zápisnici o prešetrení sťažnosti a oznámi sa sťažovateľovi, s tým, že opodstatnenosť alebo neopodstatnenosť sťažnosti podľa § 20 ods. 2 zákona o sťažnostiach sa nevyhodnocuje. Na rozdiel od iných právnych predpisov, napr. zákona NR SR č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré oprávnenej osobe ukladajú povinnosť preukázať sa oprávnením na vykonanie kontroly alebo auditu, zákon o sťažnostiach túto povinnosť neupravuje. Príslušnosť na prešetrenie a vybavenie sťažnosti je upravená priamo zákonom, ktorý taktiež upravuje formu a náležitosti výsledného materiálu z prešetrovania sťažnosti.

Z prešetrovania sťažnosti sa vypúšťa povinnosť, aby orgán verejnej správy prešetrujúci sťažnosť zisťoval skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor s vnútornými predpismi, ako aj príčiny vzniku zistených nedostatkov a ich následky. Vnútorným predpisom sa rozumie interná (vnútrorezortná) normatívna inštrukcia, ktorá je prostriedkom riadiacej činnosti ústredného orgánu voči podriadeným orgánom, organizáciám a ich pracovníkom. Kým právny predpis je všeobecne záväzný, vnútorný predpis zaväzuje len orgány, organizácie a pracovníkov, riadených orgánov, ktorý tento predpis vydal. Z vnútorných predpisov však nevznikajú žiadne subjektívne práva ani povinnosti osobám stojacim mimo orgánov, ktoré ich vydali, teda aj sťažovateľom. Taktiež sa ponecháva na orgáne verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala, aby vedúci tohto orgánu, pokiaľ prešetrením sťažnosti bolo zistené porušenie všeobecných záväzných právnych predpisov zistil príčiny vzniku nedostatkov          a závažnosť ich následkov a k tomu prijal adekvátne opatrenia v rámci interných riadiacich aktov.

 

K bodu 21

Presun úpravy prešetrovania sťažnosti, ktorá obsahuje viacero častí, z § 3 ods. 3 pôvodného znenia zákona o sťažnostiach  do § 18.

 

K bodu 22

Legislatívno-technická úprava. Na označenie rovnakých právnych inštitútov sa používajú rovnaké právne pojmy v rovnakom význame. Jeden právny pojem s vymedzeným významom sa v tom význame používa jednotne v celom právnom poriadku. Zmenou poradia prvého a druhého bodu v § 19 ods. 1 písm. i) bolo dosiahnuté zosúladenie so zákonom NR SR           č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, v ktorom sa povinnosti kontrolovaného subjektu uvádzajú v takom poradí ako je navrhnuté v zákone o sťažnostiach.

 

K bodu 23

Spresňuje sa vyhodnotenie opodstatnenosti sťažnosti, ktorá je zložená z viacerých častí.

 

K bodu 24

Z § 21 ods. 1 pôvodného znenia zákona o sťažnostiach sa vypúšťa úprava vybavovania ďalšej opakovanej sťažnosti, ktorá sa presúva do nového odseku 6.

 

K bodu 25

Dopĺňa sa dôvod pre vylúčenie osôb z vybavovania opakovanej sťažnosti v nadväznosti na

§ 11 ods. 2, ktorý upravuje príslušnosť na vybavenie sťažnosti podanej proti vedúcemu orgánu verejnej správy a proti vedúcemu orgánu územnej samosprávy pri výkone štátnej správy.

 

K bodu 26

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 27

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 24.

 

K bodu 28

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 1, kde na účely zákona o sťažnostiach jedným zo spôsobov vybavenia sťažnosti je aj odloženie sťažnosti, ktoré je zahrnuté do vybavovania sťažnosti.

 

K bodu 29

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 28.

 

K bodu 30

Spresňuje sa príslušnosť na vybavenie sťažnosti smerujúcej proti vybavovaniu predchádzajúcej sťažnosti. Na vybavenie takejto sťažnosti je príslušný vedúci toho orgánu verejnej správy alebo ním splnomocnený zástupca, ktorý predchádzajúcu sťažnosť v zmysle príslušnosti podľa § 11 ods. 1 a 2 vybavil, za predpokladu, že to nie je v rozpore s § 12.

 

K bodu 31

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 28.

 

K bodu 32

Upravuje sa vybavovanie ďalšej sťažnosti  smerujúcej proti vybavovaniu sťažnosti, ktorá už bola vybavená podľa odseku 1.  Ak v zmysle príslušnosti podľa odseku 3 už orgán verejnej správy vybavil sťažnosť, v ktorej sťažovateľ vyjadril nesúhlas s vybavovaním jeho predchádzajúcej sťažnosti, ďalšia podaná  sťažnosť, smerujúca proti vybavovaniu takejto sťažnosti sa odloží podľa § 6 ods. 1 písm. g), o čom sa sťažovateľ písomne upovedomí.  Zmena odstráni neefektívne vybavovanie sťažností podávaných najmä sťažovateľmi, ktorí vybavovanie každej sťažnosti, pokiaľ nie je vybavená podľa ich predstáv, namietajú  ďalšou sťažnosťou. Neakceptujú pritom právny stav, že sťažnosť proti postupu orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti nie je opakovanou sťažnosťou, a to ani vtedy, ak v nej opakujú skutočnosti z predchádzajúcej sťažnosti, ktoré sa už v rámci vybavovania sťažnosti smerujúcej proti vybavovaniu predchádzajúcej sťažnosti neprešetrujú. Upravuje sa príslušnosť na vybavenie takejto sťažnosti.

 

K bodu 33

Stanovuje sa prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. apríla 2017. Podania, ktoré boli orgánu verejnej správy doručené pre 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa tohto zákona účinného do 31. marca 2017.

 

K Čl. II

S ohľadom  na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť zákona navrhuje od   1. apríla 2017.

 

 

Bratislava  11.  januára 2017

 

 

 

 

 

 

Robert  Fico, v. r.  

predseda  vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

Igor Federič, v. r.  

vedúci Úradu vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 889

Nové v judikatúre

Hľadať všade
PoUtStŠtPiSoNe
: