DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o európskom príkaze na zablokovanie účtov a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2016.
Zámerom predloženia návrhu zákona je zabezpečenie riadnej aplikácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 655/2014 z 15. mája 2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 59 – 92) (ďalej len „nariadenie“).
Do právneho poriadku sa zavádza úprava nevyhnutná pre riadnu aplikáciu nariadenia. Keďže nariadenie Európskej únie je, podľa článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, všeobecne záväzný právny akt, ktorý je záväzný vo svojej celistvosti a je priamo aplikovateľný vo všetkých členských štátoch, nevyžaduje transpozíciu do vnútroštátnej právnej normy, dokonca ju takmer vôbec nepripúšťa. Princíp neprípustnosti prenesenia obsahu nariadenia do vnútroštátnej normy je potrebné odlišovať od prípadov, kedy samotné nariadenie vyžaduje od členských štátov prijatie implementačných alebo doplňujúcich opatrení na vnútroštátnej úrovni. V takýchto prípadoch nejde o prenášanie obsahu nariadenia, ale o implementáciu, to znamená konkretizáciu opatrení alebo prijatie požadovaných donucovacích či sankčných opatrení na zabezpečenie riadneho vykonávania obsahu nariadenia.
V členských štátoch Európskej únie v súčasnosti existujú vnútroštátne konania o vydanie ochranných, predbežných alebo zabezpečovacích opatrení (napr. aj príkazy na zablokovanie účtov), ale podmienky na vydanie takýchto opatrení a efektívnosť ich vykonávania sa značne líšia. Využitie vnútroštátnych ochranných opatrení zároveň nie je úplne vhodné v prípadoch s cezhraničným prvkom, najmä ak sa veriteľ snaží ochrániť svoj záujem vo viacerých členských štátoch (napr. zablokovať viacero účtov nachádzajúcich sa v rôznych členských štátoch). Nariadením sa preto zavádza nové konanie umožňujúce v cezhraničných prípadoch účinne a urýchlene zablokovať finančné prostriedky vedené na bankových účtoch v rôznych členských štátoch.
Konanie upravené nariadením poskytuje veriteľovi možnosť dosiahnuť vydanie ochranného opatrenia vo forme európskeho príkazu na zablokovanie účtov, ktorým sa zabráni prevodu alebo vybratiu finančných prostriedkov, ktoré má jeho dlžník v držbe na bankovom účte vedenom v členskom štáte, ak hrozí, že bez takéhoto opatrenia bude následné vymáhanie jeho pohľadávky, resp. nároku voči dlžníkovi zmarené alebo podstatne sťažené. Zablokovanie finančných prostriedkov vedených na dlžníkovom účte by malo zabrániť nielen samotnému dlžníkovi, ale aj osobám, ktorým dlžník povolil vykonávať platby prostredníctvom tohto účtu, napríklad formou trvalého príkazu, inkasa alebo používania kreditnej karty, používať tieto finančné prostriedky.
Takéto konanie zavedené nariadením predstavuje dodatočný a voliteľný prostriedok pre veriteľa, ktorý má naďalej možnosť využiť iné konanie o vydanie rovnocenného opatrenia podľa príslušného vnútroštátneho právneho poriadku.
Konanie možno využiť pred začatím konania vo veci samej, počas neho alebo aj po jeho skončení. Od fázy, resp. existencie konania vo veci samej sa zároveň odvíjajú aj podmienky pre vydanie príkazu na zablokovanie účtu.
S cieľom zabezpečiť účinok prekvapenia v prípade príkazu na zablokovanie a s cieľom zabezpečiť, že tento príkaz bude pre veriteľa, ktorý sa usiluje o vymoženie dlhov od dlžníka v cezhraničných prípadoch, užitočným nástrojom, dlžník nie je informovaný o návrhu veriteľa na vydanie príkazu, nie je vypočutý pred vydaním príkazu a ani oboznámený o príkaze pred jeho vykonaním. Príkaz, ako i všetky súvisiace písomnosti sa doručujú dlžníkovi bezodkladne po vykonaní príkazu. Dlžník má možnosť využiť opravný prostriedok bezprostredne po vykonaní príkazu.
Procesné pravidlá neupravené nariadením sa spravujú právom členského štátu, v ktorom prebieha konanie, resp. v ktorom dochádza k výkonu príkazu.
Návrh zákona upravuje len tie oblasti, kde nariadenie, ktoré je priamo aplikovateľné prenecháva priestor a odkazuje na vnútroštátnu úpravu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie, ako aj s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Návrh zákona nezakladá vplyvy na verejné financie, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívne sociálne vplyvy; tieto vplyvy sú detailne popísané v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti, ani vplyv na životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala a schválila 2. novembra 2016.
B. Osobitná časť
K Čl. I
(zákon o európskom príkaze na zablokovanie účtov a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov)
K § 1
Nariadenie EÚ ako aj navrhovaný zákon sa bude aplikovať len v prípadoch pri uspokojovaní peňažných pohľadávok v občianskych a obchodných veciach, ktoré nepatria do výnimiek upravených nariadením a len v prípadoch s cezhraničným prvkom, ktorý upravuje nariadenie. Vzhľadom na tento zúžený rozsah aplikácie sa úprava konania o európskom príkaze na zablokovanie účtov upravuje v samostatnom zákone.
Výnimkami, na ktoré sa nariadenie nebude aplikovať, sú veci daňové, colné, správne, zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci, majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku alebo zo vzťahu, ktorý má podľa rozhodného práva pre takýto vzťah porovnateľné účinky ako manželstvo, závety a dedenie vrátane vyživovacích povinností v dôsledku smrti, pohľadávky voči dlžníkovi, v súvislosti s ktorým sa začalo konkurzné konanie, konanie o likvidácii obchodných spoločností alebo iných právnických osôb v úpadku, súdne vyrovnania alebo podobné konanie, veci sociálneho zabezpečenia a rozhodcovské konanie.
Za cezhraničný prípad pre účely nariadenia sa považuje situácia, kedy sa nachádza
a) veriteľ a dlžník v členskom štáte A, účet v štáte B
b) veriteľ v členskom štáte A, dlžník a účet v štáte B
c) veriteľ v členskom štáte A, dlžník v štáte B a účet v štáte C.
Na základe uvedeného sa postup pri vydávaní, vykonávaní, zrušení príkazu alebo jeho výkonu bude riadiť samotným nariadením, navrhovanými ustanoveniami zákona o európskom príkaze na zablokovanie účtov a ustanoveniami CSP o neodkladných opatreniach. Ustanovenia nie možné ani kvôli lepšej prehľadnosti upraviť v jednom právnom predpise z dôvodu neprípustnosti duplicity a preto dôraz kladieme aj na väčšie množstvo odkazov a poznámok pod čiarou v texte právneho predpisu ako aj obsahu dôvodovej správy, ktorá môže napomôcť orientácii sa v tomto konaní.
K § 2
Upravuje sa príslušnosť pre všetky prípady, ktoré môžu nastať pri aplikácii nariadenia. Sledovaným kritériom pre určenie právomoci orgánov v členskom štáte je bydlisko dlžníka, resp. osoby, proti ktorej návrh na vydanie príkazu na zablokovanie smeruje. V prípade, ak bude založená právomoc slovenských súdov, a nebude možné určiť všeobecnú miestnu príslušnosť, nepoužije sa § 38 CSP, ale miestna príslušnosť sa bude riadiť týmto zákonom, t.j. podľa odseku 3 písm. a).
Nariadenie predpokladá v konaní existenciu a súčinnosť týchto orgánov:
- súd pôvodu – súd, ktorý rozhoduje o vydaní príkazu (súd, ktorý má právomoc rozhodovať vo veci samej)
- informačný orgán – orgán, ktorý na dopyt súdu pôvodu, resp. i banky, ktorá realizuje výkon príkazu poskytuje informácie o účtoch dlžníka
- orgán výkonu – orgán, ktorý je zodpovedný za vykonanie príkazu na zablokovanie alebo ho zabezpečuje.
V podmienkach Slovenskej republiky sa navrhuje, aby súdom pôvodu, teda súdom, ktorý je príslušný na vydanie príkazu, bol všeobecný súd odporcu.
Informačným orgánom bude jeden určený okresný súd. Priznanie právomoci poskytovať predmetné informácie iba jedinému súdu má význam najmä vo vzťahu k dopytom z iných členských štátov, teda od súdov pôvodu pred vydaním príkazu.
Upravuje sa teda príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica pre poskytnutie informácie o účtoch vedených v bankách a pobočkách zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na dožiadanie orgánu, ktorého právomoc bola založená pre vydanie príkazu na zablokovanie v inom členskom štáte Európskej únie. Tento súd ako informačný orgán bude zároveň plniť funkciu „kontaktu“ s konaniami prebiehajúcimi mimo Slovenskej republiky, t.j. zároveň bude príslušný na vykonanie príkazu na zablokovanie účtov, ktorý bol vydaný v inom členskom štáte, takisto jeho prípadné zrušenie, zmenu a ukončenie. Informačný orgán bude poskytovať informácie aj súdu v Slovenskej republike, na ktorom sa vedie konanie o vydanie príkazu na zablokovanie účtov za podmienky, že bude spustený a funkčný elektronický informačný systém, v opačnom prípade sa bude postupovať priamo podľa § 4 ods. 3.
Pri určení orgánu výkonu sa vymedzili 2 druhy:
a) orgán výkonu pre príkaz na zablokovanie vydaný v SR – ten istý súd, ktorý príkaz vydal
b) orgán výkonu pre príkaz na zablokovanie vydaný mimo SR – súd, ktorý plní úlohu informačného orgánu = určený okresný súd.
K § 3
Upravuje sa spôsob určenia zábezpeky súdom, resp. spôsob, akým príslušný súd určí výšku a formu zábezpeky. V súlade s požiadavkou nariadenia, ktorá predpokladá voľnú úvahu súdu pri stanovovaní formy a výšky zábezpeky sa neupravujú konkrétne sumy, základy ani iné podmienky, ktoré by obmedzovali súd pri stanovovaní výšky zábezpeky. Súd tak bude mať možnosť flexibilnejšie reagovať na požiadavky konkrétneho prípadu, resp. primeranú ochranu dlžníka pred zneužitím príkazu, ako i primerané zaťaženie navrhovateľa. Predkladateľ však ako vhodné minimum pre výšku zábezpeky považuje 1/3 sumy, ktorej blokáciu navrhovateľ požaduje. V prípade absencie konkrétnych dôkazov v súvislosti s výškou potenciálnej škody za smerodajnú pri určení výšky zábezpeky možno považovať sumu, na ktorú sa má príkaz vydať. Pri vymedzení formy zábezpeky sa predkladateľ inšpiroval nástrojmi, ktoré sa využívajú v praxi v súčasnosti bez zavádzania ďalších foriem, ktorých použitie by mohlo pôsobiť kontraproduktívne.
V prípade, kedy veriteľ ešte nedosiahol rozhodnutie vo veci samej sa zábezpeka v zásade požaduje až na jednu výnimku. V odôvodnenom prípade môže súd od požiadavky zábezpeky upustiť (veriteľ nemá dostatok prostriedkov, pohľadávka sa týka vyživovacej povinnosti, vyplatenia mzdy, malý obchodný dlh.). Súd oznámi veriteľovi požadovanú výšku a formu zábezpeky podľa vnútroštátneho práva a to, že príkaz vydá po zložení zábezpeky (viď čl. 12 nariadenia a recitál 18).
Veriteľ zodpovedá za škodu spôsobenú príkazom na zablokovanie (čl. 13 nariadenia). Dôkazné bremeno nesie dlžník. V taxatívne vymedzených prípadoch platí domnienka zavinenia veriteľa, ak nepreukáže opak. Rozhodným právom pre zodpovednosť veriteľa je právo štátu výkonu.
K § 4
Upravuje sa postup pri získavaní a poskytovaní informácií o účtoch dlžníka. Primárnym spôsobom by mal byť postup, v ktorom po dožiadaní doručenom informačnému orgánu (OS BB) tento zašle dopyt prostredníctvom systému, ktorý prevádzkuje záujmové združenie bánk, a prostredníctvom tohto systému mu bude sprístupnená informácia o tom, či niektorá z bánk vedie účet v prospech dlžníka a príslušné údaje.
Zároveň sa ako vhodné javí poskytnúť súdu alternatívu v podobe možnosti získať od banky predmetné informácie osobitne bežnou korešpondenciou v listinnej podobe, ako i v podobe uloženia povinnosti poskytnúť požadované informácie súdu samotnému dlžníkovi. Uvedené dva spôsoby však nemožno považovať za úplne efektívne a preto by sa mali využívať len vo výnimočných prípadoch, napr. v prípade nefunkčnosti informačného systému.
Upravujú sa tiež požiadavky na súčinnosť dotknutých subjektov, ktoré sú totožné s požiadavkami aplikovanými pri súčinnosti týchto subjektov pri exekúcii. Súčinnosť prevádzkovateľa a banky v prípade používania informačného systému bude bezplatná, náhrada hotových výdavkov prevádzkovateľa informačného systému pri poskytovaní súčinnosti sa určí na zmluvnom základe medzi záujmovým združením bánk a pobočiek zahraničných bánk a Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v zmysle § 90 ods. 3 zákona č. 483/2001 Z. z.. V prípade ak nebude tento elektronický spôsob výmeny informácií možný a bude sa postupovať podľa odseku 3 písm. a), banka si bude môcť započítať nároky za poskytnutie súčinnosti a hotových výdavkov pri výkone príkazu na zablokovanie voči účtu povinnej osoby.
K § 5
Upravuje sa postup pri rozhodnutí o návrhu na vydanie príkazu a podmienky pre doručovanie príslušných písomností (príslušných tlačív pre konkrétne úkony v konaní), ktoré sú potrebné pre iniciovanie výkonu príkazu na zablokovanie v inom členskom štáte Európskej únie. Návrh predpokladá, že v prípade príkazu na zablokovanie, ktorého výkon sa bude realizovať v Slovenskej republike súd, ktorý takýto príkaz vydal, zabezpečí bez zbytočného odkladu jeho vykonanie (pozri § 6). Pre tento účel teda nie je potrebné doručovanie písomností potrebných na výkon príkazu na zablokovanie navrhovateľovi.
Jednotlivé úkony v konaní sa vykonávajú využitím tlačív. Tlačivo, na ktorom sa vydáva príkaz na zablokovanie pozostáva z
- časti A – určená veriteľovi, dlžníkovi a banke
- časti B – určená veriteľovi a dlžníkovi; obsahuje opis predmetu konania a dôvodov pre vydanie príkazu, teda informácie, ktoré nie sú určené banke.
V prípade, že ide o blokovanie účtov vo viacerých bankách, tlačivo A sa pri vydávaní príkazu vypracúva pre každú banku osobitne. V závislosti od toho, v ktorom členskom štáte sa má príkaz vykonať súd vydávajúci príkaz použije príslušnú jazykovú mutáciu tlačiva, ktorou sa zabezpečí „preklad“ rozhodnutia. Písomnosti, ktoré sa majú doručiť dlžníkovi a neboli vyhotovené v požadovanom jazyku, je potrebné preložiť. Preklad vyhotoví súdny prekladateľ („osoba oprávnená na preklady“) z niektorého členského štátu.
Súd vydá rozhodnutie o vydaní príkazu/vyzve veriteľa na zloženie zábezpeky
a) do 10 pracovných dní od podania návrhu, ak nedošlo k rozhodnutiu vo veci samej,
b) do 5 pracovných dní od podania návrhu, ak bolo rozhodnuté vo veci samej,
c) do 5 pracovných dní od vykonania výsluchu veriteľa/svedka, ak to bolo potrebné.
Príkaz na zablokovanie určitej sumy zahŕňa podľa čl. 15 nariadenia aj
a) všetky úroky, ktoré vznikli až do momentu vydania príkazu
b) náklady na získanie rozhodnutia vo veci samej v rozsahu, v akom toto rozhodnutie určilo, že tieto náklady je povinný uhradiť dlžník v prípade, že už došlo k jeho vydaniu.
Príkaz nesmie presiahnuť sumu, ktorú uviedol veriteľ v návrhu.
K § 6
Upravuje sa postup pri výkone príkazu na zablokovanie v oboch prípadoch, tzn. ak bol príkaz vydaný v Slovenskej republike, ale i v prípade jeho vydania v inom členskom štáte Európskej únie.
Zároveň sa pre lepšiu orientáciu upravuje požiadavka nariadenia na náležitosti návrhu na vykonanie príkazu na zablokovanie v prípade, kedy sa má vykonať príkaz len v jedinom členskom štáte Európskej únie, v ktorom ma zároveň dlžník bydlisko.
K § 7
Upravuje sa obsah výkonu príkazu na zablokovanie. Predkladateľ výslovne upravil obsah pokynu určenému banke, a teda spôsob, akým má banka konať. Návrh zákona neumožňuje uvoľnenie sumy určenej v príkaze na zablokovanie a jej prevod na účet navrhovateľa podľa čl. 24 ods. 3 písm. b) nariadenia EÚ.
Upravuje sa rozsah prostriedkov na účtoch, ktoré nemožno blokáciou postihnúť. Keďže požiadavkou nariadenia je použitie rovnakých podmienok pre uplatnenie príkazu na zablokovanie, ako je tomu pri uplatňovaní ekvivalentného vnútroštátneho nástroja, predkladateľ odkazuje na pravidlá používané v exekúcii, resp. pri exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke.
Aby nevznikli výkladové problémy, zákon jednoznačne ustanovuje, že sa v prípade blokácie účtu upúšťa od súhlasu exekútora (§ 104 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov). Za výslovné vyhlásenie, resp. rozsah prostriedkov a výšku sumy, ktorej uvoľnenie sa požaduje, nesie povinný plnú zodpovednosť. Zároveň má však osoba, voči ktorej sa vykonal príkaz na zablokovanie možnosť namietať podľa čl. 34 nariadenia výšku peňažných prostriedkov, ktoré jej boli bankou zablokované z dôvodu, že takéto sumy nepodliehajú zablokovaniu resp. mali byť vylúčené. Rozhodnutie súdu o opravnom prostriedku, ktorým sa žiada obmedzenie (zmena) výkonu príkazu na zablokovanie môže byť následne ešte predmetom odvolania podľa článku 37 nariadenia.
Ak majú byť príkazom na zablokovanie dotknuté viaceré účty dlžníka v jednej banke a finančné prostriedky, ktoré sa na nich nachádzajú presahujú sumu uvedenú v príkaze, príkazom sa postihnú typy účtov v poradí, ktoré upravuje nariadenie (čl. 24 ods. 7).
Ak sa majú zablokovať finančné prostriedky vedené na účte v inej mene, ako je uvedená v príkaze, postupuje banka podľa ustanovení nariadenia.
Ustanovením o poradí príkazov na zablokovanie sa určuje, že v ten istý deň doručené príkazy na zablokovanie majú rovnaké poradie pre výkon zablokovania, bez ohľadu na to, či niektorý z nich bol v ten istý deň doručený v skoršej hodine alebo neskoršej hodine.
Keďže môže dôjsť aj k súbehu výkonu exekúcie a príkazov na zablokovanie, chceli by sme zdôrazniť, že tieto príkazy majú úplne odlišné postavenie. Kým príkaz na zablokovanie je neodkladným opatrením a je dočasného charakteru, príkaz na exekúciu a jeho vykonanie má už priamo uspokojiť pohľadávku veriteľa. Výkonom príkazu na zablokovanie nezískava automaticky veriteľ prednostné postavenie pri následnom uspokojovaní svojej pohľadávky. Účelom zablokovania určenej sumy peňažných prostriedkov na účte v zmysle recitálu k nariadeniu je zabrániť tomu, aby dlžník svoj majetok strovil, skryl alebo zničil, alebo ho previedol za nižšiu ako skutočnú hodnotu, v neobvyklom rozsahu alebo na základe neobvyklého úkonu.
Banka vydá vyhlásenie o zablokovaní na príslušnom tlačive do 3 a najneskôr 8 pracovných dní po výkone príkazu. Vyhlásenie sa bezodkladne zašle
a) súdu, ktorý vydal príkaz, ak sa tento vydal v Slovenskej republike
b) súdu, ktorý nariadil výkon príkazu (informačný orgán, teda OS BB), ak bol príkaz vydaný v inom členskom štáte Európskej únie; vyhlásenie sa nasledujúci pracovný deň zašle súdu, ktorý vydal príkaz na zablokovanie.
K § 8
Upravuje sa príslušnosť pre prejednanie návrhu na uvoľnenie sumy presahujúcej sumu uvedenú v príkaze na zablokovanie. Zároveň sa upravuje možnosť súdu nariadiť uvoľnenie takejto presahujúcej sumy aj bez návrhu.
K § 9
Upravuje sa príslušnosť pre doručovanie písomností dlžníkovi v rôznych prípadoch, ktoré predpokladá nariadenie.
K § 10
Nariadenie EÚ poskytuje dlžníkovi v čl. 33 a 34 možnosť opravných prostriedkov a v čl. 35 opravných prostriedkov pre dlžníka a veriteľa, voči ktorým je možné sa podľa čl. 37 nariadenia odvolať. Z toho dôvodu sa navrhuje, aby o opravných prostriedkoch špecifikovaných v týchto článkoch rozhodoval prvostupňový súd.
K § 11
Upravuje sa spôsob, akým možno určiť výšku a formu dlžníkovi v prípade, že požiada o zrušenie blokácie a navrhne poskytnutie iného zabezpečenia pohľadávky veriteľa. V takomto prípade bude súd postupovať rovnako ako pri určovaní zábezpeky navrhovateľa pri podaní návrhu na vydanie príkazu na zablokovanie (§ 3).
Zároveň sa odkazuje na ustanovenia upravujúce náhradu škody a inej ujmy spôsobenú pri využití neodkladného opatrenia (§ 340 Civilného sporového poriadku).
Čl. II
Upravujú sa nové položky v sadzobníku súdnych poplatkov v súvislosti s uplatňovaním nariadenia. Nariadenie zavádza viacero návrhových úkonov. Z dôvodov dodržania pravidiel legislatívnej techniky sa ako vhodné javí doplnenie položky 1 o nové, osobitne upravené úkony ktoré podliehajú spoplatneniu. V zmysle filozofie nariadenia a tiež jeho čl. 42, podľa ktorého súdne poplatky v konaniach o vydanie príkazu na zablokovanie alebo o opravnom prostriedku voči príkazu nesmú byť vyššie ako poplatky za vydanie rovnocenného vnútroštátneho príkazu alebo pri konaní o opravnom prostriedku voči takémuto vnútroštátnemu príkazu, sa úkony v konaní o vydanie, resp. výkon príkazu na zablokovanie spoplatňujú rovnakou sumou ako je tomu pri „bežnom“ neodkladnom opatrení.
Keďže v prípade príkazu na zablokovanie, ktorý sa vydal v Slovenskej republike a mal by byť na jej území i vykonaný sa navrhuje, aby súd po vydaní takého príkazu zároveň nariadil a postaral sa o jeho výkon, ako vhodné sa javí zohľadniť túto skutočnosť aj pri vyberaní poplatku už pri návrhu a spojiť poplatok pre nariadenie neodkladného opatrenia a poplatok za jeho vykonanie do jedného poplatkového úkonu.
Ak však má dôjsť k vydaniu príkazu na zablokovanie, ktorý sa následne nebude vykonávať na území Slovenskej republiky, výška poplatku je zhodná s poplatkom za nariadenie neodkladného opatrenia.
Obdobne, vo výške zhodnej s výškou poplatku pri zrušení neodkladného opatrenia sa upravuje poplatok za zrušenie príkazu na zablokovanie, pri ktorom však nie je potrebné zohľadňovať miesto jeho výkonu. Keďže nariadenie umožňuje okrem zrušenia aj možnosť žiadať o zmenu neodkladného opatrenia, aj tento úkon sa spoplatňuje v rovnakej výške ako zrušenie.
Zároveň sa upravuje poplatok za žiadosť o získanie informácie o účtoch osoby, proti ktorej príkaz na zablokovanie smeruje. Informáciu bude súd dožadovať od príslušného („informačného“) orgánu v členskom štáte Európskej únie, resp. od OS BB, ktorý bude plniť úlohu informačného orgánu v Slovenskej republike.
Tiež sa upravuje osobitne poplatok z návrhu na vykonanie príkazu na zablokovanie v prípade, že bol príkaz vydaný v inom členskom štáte Európskej únie. Výška poplatku sa navrhuje v sume zhodnej s poplatkom podľa položky 13, teda poplatku zo žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi.
Ako vyplýva z poznámky k položke 1 prílohy zákona o súdnych poplatkoch, súdny poplatok sa platí aj za odvolanie proti rozhodnutiu súdu o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia (napr. čl. 21, čl. 37 nariadenia EÚ).
Poplatky
Poplatky všeobecne, bez ohľadu na subjekt, ktorý ich požaduje (napr. za podanie návrhu na vydanie príkazu alebo za podanie opravného prostriedku proti príkazu, poplatok banke) nesmú byť vyššie ako poplatky za využitie rovnocenného vnútroštátneho nástroja.
Nariadenie rozlišuje poplatky
a) súdne
b) banke
c) účtované príslušnými orgánmi v štáte výkonu.
(A) Ide o poplatky v konaní o vydanie príkazu na zablokovanie = návrh, podanie opravného prostriedku. Nariadenie však do tejto kategórie nezahŕňa poplatky pri výkone príkazu.
Navrhuje sa však upraviť poplatok za návrh na vydanie tohto typu neodkladného opatrenia, ako i poplatok za návrh na vykonanie príkazu, či už vydaného v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte Európskej únie. Pre dodržanie požiadavky rovnakej výšky poplatku ako pri obdobnom vnútroštátnom nástroji sa navrhuje upraviť výšku poplatok rovnako, ako je tomu pri nariadení, resp. výkone stávajúcich „vnútroštátnych“ neodkladných opatrení
(B) Banka môže požadovať od dlžníka a veriteľa náhradu nákladov na zablokovanie, len ak je k tomuto banka oprávnená pri rovnocennom vnútroštátnom nástroji. Poplatky za poskytnutie informácie o účte nemôžu byť vyššie ako skutočne vynaložené náklady a ako poplatky za rovnocenný vnútroštátny nástroj.
Poplatky, ktoré je potrebné upraviť sa teda týkajú úkonu
- poskytnutia informácie o účte, či už pre účely konania v inom členskom štáte alebo v SR; úkon sa vykonáva na dožiadanie súdu počas konania o vydanie príkazu na zablokovanie,
- zablokovania účtu bankou na pokyn orgánu výkonu.
Navrhuje sa použiť režim Exekučného poriadku, kde banka pre ekvivalentné účely poskytuje súčinnosť bezodplatne a bez zbytočného odkladu. Náhrada hotových výdavkov banky a spôsob jej úhrady sa určí na zmluvnom základe medzi záujmovým združením bánk a pobočiek zahraničných bánk a Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.
V prípadoch, kedy navrhovateľ súčasne s návrhom na vydanie príkazu na zablokovanie požiada súd o získanie informácie, na spoluprácu príslušného súdu a príslušného dožiadaného orgánu v členskom štáte, v ktorom sa má nachádzať účet, sa použije Nariadenie Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 174, 27.6.2001), v zmysle ktorého náklady dožiadaného súdu (v podmienkach blokovania účtov však nemusí ísť o justičný orgán) spojené s poskytnutím informácie o účte sa nenahrádzajú.
(C) V podmienkach Slovenskej republiky sa tieto nepoužijú, keďže v celom procese uplatňovania tohto nástroja orgán, ktorým je napr. exekútor alebo obdobný subjekt, nefiguruje.
Vnútroštátne právo štátu výkonu môže upraviť možnosť požadovať preddavok na náklady na vykonanie príkazu. Pri stanovovaní výšky poplatku možno zohľadniť sumu, ktorá sa má zablokovať.
Informačný orgán však bude konať len na žiadosť príslušného orgánu (súd iného členského štátu alebo súd v SR), preto pre tieto účely sa poplatok od žiadateľa, teda súdu vyberať nebude. To však nebráni tomu, aby sa poplatok za poskytnutie informácie o účte započítal do poplatku za vydanie príkazu na zablokovanie na ťarchu navrhovateľa = veriteľa, ak sa má príkaz vydať v SR, teda ak dožadujúcim orgánom je súd v SR.
Čl. III
Navrhuje sa dátum účinnosti zákona.
V Bratislave, 2. novembra 2016
Robert Fico, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Lucia Žitňanská, v.r.
podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti
Slovenskej republiky