DÔVODOVÁ SPRÁVA + Spoločná správa výborov NR SR
A. Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona sa predkladá z dôvodu potreby urýchlenia konania o veľkom množstve podávaných návrhov na vydanie platobných rozkazov zameraných na uspokojovanie peňažných pohľadávok žalobcov.
Predložený návrh zákona nezavádza do právneho poriadku Slovenskej republiky výlučné elektronické konanie, v ktorom sa rozhoduje o vydaní platobného rozkazu, ale vytvára elektronickú alternatívu k už existujúcemu režimu platobného rozkazu, ktorý je upravený v ustanoveniach Civilného sporového poriadku.
Koncepcia predkladaného zákona vychádza z elektronického systému podávania návrhov formou štandardizovaných elektronických formulárov, ktoré budú zverejnené na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Formuláre budú mať štruktúrovanú podobu, ktorá umožní ich automatické spracovanie informačným systémom na súde, čo bude mať výrazný vplyv na urýchlenie konania. Štandardizované formuláre prevedú žalobcu a žalovaného celým konaním, kde budú interaktívnymi nápovedami navádzaní, aby správne vyplnili jednotlivé polia formulárov, a tak predišli nejasným a nezrozumiteľným návrhom.
Ďalším prvkom návrhu zákona, ktorého cieľom je zvýšenie kvality konania, je koncentrácia elektronickej agendy platobných rozkazov na jeden súd, ktorým je Okresný súd v Banskej Bystrici.
Výrazný vplyv na rýchlosť upomínacieho konania bude mať aj navrhovaný spôsob doručovania písomností a rozhodnutí elektronickými prostriedkami medzi súdom na jednej strane a žalobcom a žalovaným na druhej strane. U žalovaného sa tento spôsob uplatní však len vtedy, ak má aktivovanú elektronickú schránku. Písomnosti a rozhodnutia sa budú doručovať elektronickými prostriedkami ako elektronický úradný dokument podľa osobitného zákona. Zavádza sa elektronické podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu do elektronickej schránky súdu a elektronická komunikácia so žalobcom. V prípade žalovaného sa navrhuje prednostne doručovanie elektronickými prostriedkami, avšak tu sa pripúšťa komunikácia aj v listinnej podobe v prípade doručovania platobného rozkazu či podania odporu.
Zavádza sa aj inštitút žiadosti o povolenie plnenia v splátkach, ktorý umožňuje žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, aby za taxatívne uvedených podmienok mohol priznaný nárok plniť žalobcovi v mesačných splátkach a predišiel tak nevyhnutnosti v relatívne krátkej lehote získať naraz značnú peňažnú hotovosť. Ak však žalovaný neuhradí čo i len jednu splátku včas, prichádza o výhodu splátkového kalendára a neuhradenú sumu z priznaného nároku je možné od žalovaného vymáhať na základe vykonateľného platobného rozkazu.
V konaniach podľa návrhu zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník a to vrátane rozhodovania o zastavení konania. Proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť, o ktorej koná a rozhoduje sudca.
Návrhom zákona sa navrhuje zaviesť súdny poplatok za podanie návrhu elektronickými prostriedkami znížený na polovicu z percentnej sadzby ustanovenej v sadzobníku podľa osobitného predpisu. Žalovaný neplatí za podaný odpor súdny poplatok, avšak vyžaduje sa od neho, aby odpor podal na formulári, ktorý mu bude doručovaný spolu s platobným rozkazom.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, s nálezmi Ústavného súdu a súčasne je v súlade s právnymi predpismi Európskej únie.
Analýza vplyvov návrhu zákona je vyhodnotená v doložke vplyvov.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K § 1:
V § 1 sa upravujú úvodné ustanovenia. Upravuje sa príslušnosť súdu, postup súdu a strán sporu pri v novom zrýchlenom upomínacom konaní, ktoré bude možné iniciovať len spôsobom predpokladaným zákonom, a to elektronicky. Upomínacie konanie bude vytvárať elektronickú alternatívu na uplatnenie si svojho peňažného nároku popri už upravenom režime platobného rozkazu v Civilnom sporovom poriadku.
K § 2:
Ustanovuje sa kauzálna príslušnosť súdu v upomínacom konaní, ktorým bude Okresný súd v Banskej Bystrici.
K § 3:
Upravujú sa základné atribúty ohľadne začatia upomínacieho konania a osôb oprávnených na podanie návrhu na jeho začatie. Upomínacie konanie sa začína podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu elektronickými prostriedkami, ktoré vzhľadom na osobitosti elektronického doručovania do elektronickej schránky žalobcu nie je možné podať prostredníctvom integrovaného obslužného miesta. Upresňujú sa listinné dôkazy, ktoré je potrebné alebo vhodné k návrhu priložiť spolu s vyhlásením, ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami.
Ak je žalobca platiteľom dane z pridanej hodnoty, v návrhu môže vyhlásiť, že údaje o uplatňovanom nároku voči žalovanému uviedol v kontrolnom výkaze podľa osobitného predpisu. V prípade, že tak žalobca urobí, má to vplyv na posúdenie vecnej odôvodnenosti podaného odporu.
V odsekoch 6 a 7 sa stanovujú taxatívne vymedzené prípady, kedy je návrh na začatie upomínacieho konania neprípustný. V upomínacom konaní nie je možné konať o nároku, v ktorom sa uplatňuje dohodnutý úrok z omeškania vo výške, ktorá o viac ako päť percentuálnych bodov presahuje stanovenú výšku úroku z omeškania. Osobitne sú upravené jednotlivé dôvody neprípustnosti návrhu v prípade, ak sa uplatňuje nárok zo spotrebiteľských zmlúv a zmlúv s nimi súvisiacimi, za účelom zabezpečenia adekvátnej ochrany spotrebiteľa. Nie je tiež prípustné uplatňovať nároky zo zmeniek voči fyzickým osobám. Ak by sa mal platobný rozkaz doručovať do cudziny, alebo ak sa návrhom uplatňuje nárok, ktorý je v zjavnom rozpore s právnymi predpismi, takýto návrh je neprípustný. Ak by bol však uplatňovaný nárok v zjavnom rozpore s právnymi predpismi len sčasti, žalobca bude môcť byť súdom vyzvaný k udeleniu súhlasu na vydanie platobného rozkazu v časti, pričom sa bude platiť právna fikcia, že vo zvyšnej časti vzal návrh späť. Osobitná kategória na posúdenie prípustnosti návrhu na vydanie platobného rozkazu je spôsob a forma podania návrhu. Vzhľadom na osobitný charakter tohto konania, návrh je prípustný iba v prípade, ak je podaný elektronicky do elektronickej schránky súdu podľa osobitného zákona a osoba, ktorej sa majú na strane žalobcu doručovať písomnosti v upomínacom konaní (t.j. žalobca alebo aspoň jeho zástupca) bude mať aktivovanú elektronickú schránku.
K § 4:
Pre tento typ konania sa bude vyžadovať podanie návrhu vrátane jeho príloh len elektronickým spôsobom, prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý bude zverejnený na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Aby bola daná prípustnosť návrhu, vyžaduje sa jeho autorizácia.
Podrobne sa upravujú údaje o fyzickej osobe a právnickej osobe, ktoré je potrebné z dôvodu technických požiadaviek na doručovanie do elektronických schránok dotknutých osôb v návrhu uviesť a to vrátane bankového spojenia na žalobcu. Osobitne sa upravujú údaje potrebné na identifikáciu uplatňovaného nároku žalobcu, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, a ktorý uviedol nárok voči žalovanému (faktúru) vo svojom kontrolnom výkaze podľa osobitného predpisu.
Kvôli nevyhnutnosti skúmania neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách je potrebné, aby sa k návrhu takéto zmluvy a všetky súvisiace dokumenty, na ktoré odkazujú, k návrhu pripojili.
K § 5:
Upravuje sa možnosť odstraňovať chyby a nesprávnosti návrhov. Ak návrh bude obsahovať iba chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, ktoré spôsobujú nejasnosť návrhu, súd vyzve žalobcu na ich odstránenie. Ich odstránenie vykoná žalobca stanoveným spôsobom.
K § 6:
Upravuje sa, v ktorých taxatívne vymedzených prípadoch, súd návrh žalobcu odmietne. Proti odmietnutiu návrhu na vydanie platobného rozkazu je prípustná sťažnosť. Kvôli rešpektovaniu práva na súdnu ochranu, v niektorých prípadoch bude potrebné návrh prejednať ako žalobu podľa Civilného sporového poriadku. Odmietnutie návrhu nezakladá prekážku veci rozhodnutej, znamená iba tú okolnosť, že nie je prejednateľný v upomínacom konaní.
K § 7:
Súd vydá platobný rozkaz v lehote 10 pracovných dní, ak sú splnené procesné podmienky a nie sú dôvody na odmietnutie návrhu upravené v predchádzajúcich ustanoveniach návrhu zákona. Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje lehotu, v ktorej sa platobný rozkaz vydá je zaplatenie súdneho poplatku.
Vo vydanom platobnom rozkaze súd uloží žalovanému, aby v stanovenej lehote 15 dní od jeho doručenia zaplatil žalobcovi priznaný nárok a nahradil trovy konania, alebo aby v tej istej 15-dňovej lehote podal odpor na súd, ktorý platobný rozkaz vydal.
K § 8:
Upravuje sa situácia, ako sa má postupovať v prípade, ak sa návrhom uplatňuje nárok, ktorý je sčasti v zjavnom rozpore s právnymi predpismi. V tomto prípade súd vyzve žalobcu na udelenie súhlasu s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, pričom sa bude mať za to, že vo zvyšnej časti žalovaný vzal svoj návrh späť (fikcia). V prípade, že žalobca súhlas neudelí, návrh sa bude považovať za neprípustný. Upravuje sa lehota piatich pracovných dní plynúca od doručenia výzvy súdu žalobcovi na udelenie súhlasu s vydaním platobného rozkazu sčasti. Žalobca a žalovaný sa o tom, že nastala fikcia zastavenia konania upovedomia spravidla spolu s vydaním platobného rozkazu.
Upravuje sa aj možnosť žalobcu do uplynutia lehoty na podanie odporu vziať svoj návrh späť celkom (na čiastočné späťvzatie sa v upomínacom konaní neprihliada), čo bude mať za následok rozhodnutie o zrušení platobného rozkazu a zastavenie konania zo zákona. Ak by žalovaný podal medzičasom voči vydanému platobnému rozkazu odpor, upravuje sa, že na podaný odpor sa v tomto prípade prihliadať nebude.
K § 9:
Platobný rozkaz s príslušnými listinami zasiela súd ako elektronický úradný dokument. Ak má žalovaný aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie, spolu s platobným rozkazom a príslušnými listinami sa mu doručuje odkaz na zverejnené tlačivo na podanie odporu. Ak by nastala situácia, že žalovanému nie je možné doručiť platobný rozkaz z rôznych dôvodov do jeho elektronickej schránky (napríklad z dôvodu, že žalovaný ako fyzická osoba si nepožiadal o aktiváciu elektronickej schránky na doručovanie), tak súd doručuje na adresu žalovaného, ktorú v návrhu uvedie žalobca. V takomto prípade súd doručuje žalovanému platobný rozkaz s listinami a vyhláseniami predloženými žalobcom a predpísaným tlačivom na podanie odporu. Ak ani takéto doručenie nie je úspešné, súd vykoná spravidla ešte jeden pokus o doručenie na adresu žalovaného, ktorú zisťuje z príslušných registrov, ktoré má súd k dispozícii. V rámci tohto šetrenia nie je vylúčené, že bude prebiehať aj komunikácia so žalobcom. Koncentrácia konaní na jeden súd v týchto šetreniach prinesie významnú úsporu a najmä štandardizovaný a jednotný postup. Upravuje sa doručovanie žalovanému do vlastných rúk, pričom ustanovenia o fikciách doručenia podľa Civilného sporového poriadku sú vylúčené.
K § 10:
Upravuje sa postup v prípade, ak sa súdu nepodarí žalovanému doručiť platobný rozkaz ani po vykonaní šetrenia adresy žalovaného. V tomto prípade súd vyzve žalobcu, aby v stanovenej lehote navrhol pokračovanie vo veci samej na súde príslušnom podľa predpisov Civilného sporového poriadku, ktorý súd vo výzve uvedie. Výzva pre žalobcu je dôležitá z pohľadu toho, že žalobca má mať prehľad o stave konania a tiež o tom, na akom súde sa jeho vec nachádza.
Ak tak žalobca nenavrhne pokračovať v konaní, platobný rozkaz sa zrušuje a upomínacie konanie sa zastavuje zo zákona. O náhrade trov sa v takom prípade nerozhoduje (platí fikcia).
Ak žalobca návrh na pokračovanie v konaní podá, platobný rozkaz sa síce tiež zrušuje, avšak konanie sa nezastavuje, ale bude pokračovať na súde príslušnom podľa Civilného sporového poriadku. Účinky podania návrhu zostávajú zachované.
K § 11:
V tomto ustanovení sa podrobne upravuje možnosť podania odporu, ktorý musí byť vecne odôvodnený a podaný na predpísanom tlačive (formulári). Podaním odporu, pri ktorom nie sú dané podmienky na jeho odmietnutie a nebol teda odmietnutý, má účinky zrušenia platobného rozkazu. Odpor nebude možné vziať späť, keďže platobný rozkaz zrušil (súd nebude o zrušení platobného rozkazu vydávať rozhodnutie).
Pre osoby, ktoré sú účtovnými jednotkami sa ustanovujú náležitosti odôvodnenia podaného odporu.
Ak sú strany platitelia dane z pridanej hodnoty a uplatňuje sa nárok, ktorého sa týka faktúra uvádzaná v kontrolných výkazoch, žalovaný na vecnú odôvodnenosť odporu musí uviesť také argumenty, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok a svoje tvrdenia musí v lehote na podanie odporu osvedčiť listinnými dôkazmi. V skutočnosti ide o to, že ak žalovaný uviedol faktúru žalobcu vo svojom kontrolnom výkaze, tak vo vzťahu k finančnej správe tvrdí, že došlo k zdaniteľnému plneniu a ak podáva odpor, tak spravidla voči žalobcovi uvádza, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo. V takom prípade prichádza do úvahy opravný kontrolný výkaz. Nedá sa však vylúčiť aj to, že žalobca uplatňuje nárok, ktorý už bol splnený a to napr. zaplatením (žalovaný má o tom najmä potvrdenie banky, alebo kvitanciu žalobcu) alebo zápočtom (žalovaný má započítací prejav a doručenku).
Upravujú sa aj následky podania odporu len niektorými zo žalovaných osôb.
Zároveň sa upravuje aj prípustnosť sťažnosti proti výroku o náhrade trov konania v platobnom rozkaze.
K § 12:
Upravuje sa, kedy je súd oprávnený odmietnuť podaný odpor bez vyzvania žalobcu na vyjadrenie sa k odporu. Žalovaný je však vždy o dôvodoch a následkoch odmietnutia odporu poučený vo vydanom platobnom rozkaze. O odmietnutí odporu rozhoduje vyšší súdny úradník a proti rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. Upravuje sa tiež výslovne možnosť súdu žiadať si od príslušného orgánu súčinnosť za účelom preverenia vykazovania faktúr v kontrolných výkazoch pre daň z pridanej hodnoty.
K § 13:
V tomto ustanovení sa upravuje osobitný inštitút žiadosti o povolenie plnenia v splátkach, ktorú môže podať žalovaný, ktorý nárok žalobcu nenamieta a teda ani nepodal odpor proti vydanému platobnému rozkazu, avšak z rôznych dôvodov nedisponuje naraz dostatkom finančných prostriedkov na zaplatenie celej sumy žalobcovi. V tomto prípade, za splnenia taxatívne a kumulatívne ustanovených podmienok, môže žalovaný, ktorý je fyzickou osobou, požiadať súd príslušný na vydanie platobného rozkazu o plnenie priznaného nároku najviac v desiatich splátkach. Žiadosť sa podáva v predpísanej forme. Ak sa žiadosti nevyhovelo, voči tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť.
K § 14:
Upravuje sa postup súdu po podaní odporu. Ak súd podaný odpor neodmietne, zašle ho žalobcovi a vyzve ho, aby v stanovenej lehote navrhol pokračovanie vo veci samej na súde príslušnom podľa Civilného sporového poriadku. Ak tak žalobca urobí, súd príslušný na vydanie platobného rozkazu do piatich pracovných dní postúpi vec príslušnému súdu a upovedomí o tom žalobcu aj žalovaného. Ak tak žalobca neurobí, upomínacie konanie sa zastavuje. O trovách sa rozhodne však len na návrh niektorej zo strán.
K § 15:
V spoločných ustanoveniach sa upravuje subsidiarita použitia Civilného sporového poriadku a taktiež zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov na upomínacie konanie. Žalobca musí počas konania komunikovať so súdom len elektronicky
Keďže ide o zjednodušené a zrýchlené konanie, v odseku 3 sú vymenované podania, na ktoré súd v upomínacom konaní neprihliada, zaoberať sa nimi však môže súd, ktorý bude konať vo veci samej. Ide o také návrhy, či námietky, ktoré umožňujú alternatívny postup žalobcu (späťvzatie a podanie nového návrhu pri zmene žaloby, či podanie návrhu podľa Civilného sporového poriadku – napr. ak sa žiada oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré má byť dané pomermi strany). Prípadné návrhy a námietky však nie sú neúčinné, ak sa vec dostane do režimu konania podľa Civilného sporového konania. V takom prípade sa o návrhoch a námietkach rozhodne.
V konaní, v zásade o všetkých otázkach rozhoduje vyšší súdny úradník a to vrátane rozhodnutí, proti ktorým je inak podľa Civilného súdneho poriadku prípustné odvolanie ako sú zastavenie konania, či odmietnutie návrhu vo veci samej. Voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť. Za účelom urýchlenia a automatizovania konania sa upravuje pravidlo, podľa ktorého, ak súd (sudca) vyhovie sťažnosti v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.
Zároveň sa upravuje, že formuláre a tlačivá používané podľa tohto zákona budú zverejnené na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
K Čl. II
Do zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) sa zavádzajú osobitné ustanovenia o poplatkovej povinnosti v upomínacom konaní. Súdny poplatok splatný podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní je 50 % z percentnej sadzby ustanovenej v sadzobníku súdnych poplatkov (t.j. 3%). Ustanovenia o hromadných podaniach, alebo o počte návrhov podaných poplatníkom v kalendárnom roku, ktoré majú vplyv na platenie súdnych poplatkov podľa všeobecných predpisov sa teda nepoužijú. Rovnako sa nepoužije ani všeobecná úprava týkajúca sa zníženia sadzby súdneho poplatku v prípade, ak sa úkony a konania vykonávajú na základe podania podaného elektronickými prostriedkami (§ 6 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch)
Kvôli automatizácii systému platenia súdnych poplatkov sa súdny poplatok z návrhu platí len poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. V konaní sa poplatník na zaplatenie súdneho poplatku nevyzýva a ak ju sám nesplní na základe údajov oznámených mu automatizovaným systémom, na jeho návrh sa neprihliada. Neprihliadanie sa neuplatní pri zákonnom oslobodení od súdnych poplatkov.
K Čl. III
Do zákona o súdnych úradníkoch sa zavádza právomoc vyššieho súdneho úradníka rozhodovať v upomínacom konaní.
K Čl. IV
Navrhuje sa účinnosť zákona k určenému dátumu.
V Bratislave, 17. augusta 2016
Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Lucia Žitňanská, v. r.
podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky
Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (tlač 176) v druhom čítaní
Ústavnoprávny výbor Národnej rady podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (tlač 176) v druhom čítaní.
I.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 168 zo 7. septembra 2016 pridelila vládny návrh zákona o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (tlač 176) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, a to aj ako gestorskému výboru a určila lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
II.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky).
III.
Vládny návrh zákona o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (tlač 176) Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval a odporúčal ho Národnej rade Slovenskej republiky uznesením č. 71 zo 4. októbra 2016 schváliť.
IV.
Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:
1. V čl. I § 3 ods. 4 sa za slovo „vyplýva“ vkladajú slová „zo skutočností uvedených žalobcom a“.
Precizuje sa právna úprava preukazovania dôvodnosti nároku aj o tvrdenia žalobcu.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
2. V čl. I § 3 ods. 7 písm. b) sa slovo „alebo“ nahrádza čiarkou a vkladá sa nové písmeno c), ktoré znie:
„c) návrh podávajú viacerí žalobcovia a nemajú spoločného zástupcu, alebo“.
Ostávajúce písmená sa primerane prečíslujú.
Upravuje sa pravidlo o nevyhnutnosti spoločného zástupcu pri aktívnom procesnom spoločenstve. Aj keď z procesného hľadiska ide o ojedinelú situáciu, nedostatok pravidla by spôsoboval viacero komplikácii pri efektivite komunikácie súdu so žalobcami.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
3. V čl. I § 6 ods. 1 písm. a) sa vypúšťa bodkočiarka a slová „to neplatí, ak ide o neprípustnosť podľa § 3 ods. 7 a návrh možno prejednať ako žalobu podľa Civilného sporového poriadku“.
V upomínacom konaní je prípustné uplatňovať len právo na zaplatenie peňažného nároku. Z dôvodu efektivity konania je preto potrebné, aby žalobca prostredníctvom návrhu na začatie upomínacieho konania neuplatňoval také nároky, ktoré by neboli v takomto konaní prejednateľné.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
4. V čl. I § 9 ods. 1 sa vypúšťa slovo „predpísaným“.
Účelom navrhovanej zmeny je upustiť od formalizovaného chápania odporu a umožniť posudzovať odpor vždy podľa obsahu a nie formy, ak je tento podávaný inak ako elektronickými prostriedkami. Pri elektronickom odpore sa naďalej bude vyžadovať predpísaný formulár.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
5. V čl. I § 11 odsek 2 znie:
„(2) Ak sa odpor podáva elektronickými prostriedkami, musí byť podaný prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu.4)“.
Účelom navrhovanej zmeny je upustiť od formalizovaného chápania odporu a umožniť posudzovať odpor vždy podľa obsahu a nie formy, ak je tento podávaný inak ako elektronickými prostriedkami. Pri elektronickom odpore sa naďalej bude vyžadovať predpísaný formulár.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
6. V čl. I § 12 ods. 1 písmeno c) znie:
„c) elektronickými prostriedkami inak ako podľa § 11 ods. 2,“.
Účelom navrhovanej zmeny je upustiť od formalizovaného chápania odporu a umožniť posudzovať odpor vždy podľa obsahu a nie formy, ak je tento podávaný inak ako elektronickými prostriedkami. Pri elektronickom odpore sa naďalej bude vyžadovať predpísaný formulár.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
7. V čl. I § 13 ods. 3 písm. a) sa slová „žalovaný je fyzickou osobou“ nahrádzajú slovami „žalovaný, ktorý je fyzickou osobou“.
Legislatívno-technické upresnenie textu ustanovenia v kontexte predvetia odseku.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
8. V čl. I § 13 ods. 3 písm. b) sa za slová „priznaný nárok“ vkladá čiarka a slová „vrátane náhrady trov konania,“.
Precizuje sa obsah pojmu „priznaný nárok“, tak aby nebolo sporné, že zahŕňa aj náhradu trov konania.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
9. V čl. I § 13 ods. 3 písm. c) sa vypúšťajú slová „ktoré s výnimkou prvej a poslednej splátky budú rovnomerne rozvrhnuté,“.
Z dôvodu správneho systematického zaradenia pravidla je ho potrebné vypustiť. Ide o pravidlo pre rozhodovanie súdu o podmienkach jednotlivých splátok.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
10. V čl. I § 13 odsek 5 znie:
„(5) Ak súd žiadosti vyhovie, určí podmienky plnenia jednotlivých splátok priznaného nároku. Na tento účel súd odpočíta od výšky nároku žalobcu ku dňu podania žiadosti výšku prvej splátky a zvyšok nároku žalobcu s výnimkou poslednej splátky rozvrhne rovnomerne. Poslednú splátku čo do výšky neurčuje. V poslednej splátke je žalovaný povinný zaplatiť zvyšnú časť nároku, vrátane toho, čo prirástlo počas plnenia jednotlivých splátok. Nesplnenie čo i len jednej zo splátok včas má za následok stratu výhody splátok. Ustanovenie § 263 Civilného sporového poriadku sa v prípade povolenia plnenia v splátkach nepoužije.“.
Z dôvodu existencie odlišných pravidiel pre započítavanie čiastočných plnení v normách obchodného a občianskeho práva je potrebné upraviť pravidlá pre určenie podmienok a výšky jednotlivých splátok. Z obdobného dôvodu nie je možné pri vyhovení žiadosti aplikovať pravidlo o platobnom mieste pre náhradu trov konania.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
11. V čl. I § 15 ods. 3 sa slová „Ak tento zákon v § 6 ods. 1 písm. a) neustanovuje inak, na“ nahrádzajú slovom „Na“.
Precizovanie právnej úpravy s ohľadom na zmenu v § 6 ods. 1 písm. a).
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
12. V čl. I § 15 ods. 4 písm. i) sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripája sa písmeno j), ktoré znie:
„j) uplatnenie nárokov, o ktorých nemožno rozhodovať v konaní, vrátane návrhov na neodkladné alebo zabezpečovacie opatrenie.“.
V upomínacom konaní je prípustné uplatňovať len právo na zaplatenie peňažného nároku. Žalobca by nemal uplatňovať také nároky, ktoré by neboli v takomto (skrátenom) konaní prejednateľné.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
13. V čl. II sa doterajší novelizačný bod označuje ako prvý bod a dopĺňajú sa druhý a tretí novelizačný bod, ktoré znejú:
„2. V sadzobníku súdnych poplatkov položke 20a sa poznámka dopĺňa tretím bodom, ktorý znie:
„3. V upomínacom konaní a v exekučnom konaní sa poplatok podľa tejto položky neplatí.“.
3. V sadzobníku súdnych poplatkov sa položka 20b dopĺňa poznámkou, ktorá znie:
„Poznámka:
V upomínacom konaní a v exekučnom konaní sa poplatok podľa tejto položky neplatí.“.“.
Z povahy dotknutých konaní (podpora elektronizácie) nie je vhodné, aby sa v nich uplatňovali dotknuté súdne poplatky.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
14. V čl. IV sa slovo „januára“ nahrádza slovom „februára“.
Navrhuje sa o jeden mesiac posunúť účinnosť zákona z dôvodu vytvorenia materiálnych a organizačných predpokladov pre jeho riadne uplatňovanie.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch (body 1 až 14), s návrhom schváliť.
V.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (tlač 176) schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Správa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní (tlač 176a) bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 83 z 11. októbra 2016.
Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajkyňu Oľgu Nachtmannovú, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku rokovania výboru a pri rokovaní o návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Róbert Madej
predseda Ústavnoprávneho výboru
Národnej rady Slovenskej republiky
Bratislava 11. októbra 2016