Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v zmysle plánu legislatívnych úloh vlády SR a nadväzne na plnenie aktualizovaného akčného plánu boja proti daňovým podvodom.
V predkladanom návrhu zákona sa upravuje inštitút predbežného opatrenia, ako efektívny nástroj na zabezpečenie plnenia budúcich povinností daňových subjektov,
s dôrazom na jeho rýchle vydanie a prípadné následné vymáhanie v exekučnom konaní.
Taktiež sa upravuje vytýkacie konanie tak, aby správca dane mohol z úradnej moci odstrániť nedostatky podaného daňového priznania, ktoré nemajú vplyv na výšku dane, ak má správca dane k dispozícii potrebné údaje na ich odstránenie. Ak daňový subjekt neodstráni nedostatky, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo uplatnený nárok, správca dane vykoná daňovú kontrolu alebo vyrubí daň alebo upraví uplatnený nárok v skrátenom konaní – vyrubovacím rozkazom.
Na zabezpečenie pružnejšieho vyrubenia dane v prípade neodstránenia nedostatkov v podanom daňovom priznaní sa zvádza inštitút skráteného vyrubovacieho konania (vyrubovací rozkaz), pri ktorom správca dane využije dôkazy, ktoré získal v daňovom konaní alebo pri svojej činnosti. Proti vyrubovaciemu rozkazu bude môcť daňový subjekt podať odpor, ktorým sa iniciuje daňová kontrola.
Z dôvodu zefektívnenia výkonu daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke sa navrhuje zaviesť elektronická komunikácia s bankami, na základe podmienok uvedených v dohode, ktorú s nimi uzavrie Finančné riaditeľstvo SR.
V prípade žiadosti o odklad alebo splátky dane nebude nutné zabezpečiť záložným právom dlžnú sumu, ktorej výška neprevýši 3000 eur.
Predkladaným návrhom zákona sa tiež upravujú niektoré ustanovenia daňového poriadku na základe poznatkov z praxe tak, aby sa zefektívnila správa daní.
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na služby verejnej správy pre občana, životné prostredie ani vplyv na informatizáciu.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2017.
Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1 (§ 4)
Z dôvodu zabezpečenia riadneho výkonu správy daní sa navrhuje, aby bol zamestnanec správcu dane oprávnený vyžiadať od daňových subjektov a iných osôb, ktoré sú zúčastnené na správe daní, doklad totožnosti.
K bodu 2 až 4 (§ 11)
Opravujú sa označenia jednotlivých písmen ustanovenia. Ďalej sa navrhuje, aby ďalšou osobou oprávnenou oboznamovať sa s daňovým tajomstvom bol Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, keďže bude vykonávať činnosť správcu pre modul úradnej komunikácie podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a NKÚ pri výkone jeho činnosti. Zároveň sa dopĺňa oprávnenie pre Protimonopolný úrad oboznamovať sa s daňovým tajomstvom aj na účely štátnej pomoci.
K bodu 5
Nadväzne na bod 54 sa upravuje poznámka pod čiarou k odkazu 20.
K bodu 6 (§ 15)
Ustanovenie sa navrhuje spresniť tak, aby bolo zrejmé, že podať daňové priznanie aj dodatočné daňové priznanie možno len na tlačive platnom pre príslušné zdaňovacie obdobie.
K bodu 7 (§ 16)
Úprava nadväzuje na novozavedený § 68a, podľa ktorého je daň vyrubená v skrátenom konaní bez súčinnosti s daňovým subjektom, preto sa navrhuje rovnako, ako je to pri dani určenej pomôckami, aby po jeho vydaní už nebolo možné podať dodatočné daňové priznanie.
K bodu 8 (§ 17)
Navrhuje sa nová úprava vytýkacieho konania tak, že budú rozdielne následky neuposlúchnutia výzvy správcu dane na odstránenie nedostatkov podaného daňového priznania. Ak pôjde o nedostatky, ktoré nemajú vplyv na daň, resp. na uplatnený nárok, môže ich správca dane opraviť sám, ak ich má k dispozícii, napr. číslo SK NACE, DIČ, zdaňovacie obdobie. Pri nedostatkoch, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo na uplatnený nárok, naďalej zostane ako následok nevyhovenia výzve vykonanie daňovej kontroly alebo určenie dane alebo nároku v skrátenom daňovom konaní, t. j. novozavedeným inštitútom, ktorým je vyrubovací rozkaz podľa § 68a.
Ďalej sa navrhuje pri daňovom priznaní, ktoré nie je podpísané alebo je podpísané neoprávnenou osobou postupovať podľa § 13, podľa ktorého ak daňový subjekt neodstráni nedostatky daňového priznania v požadovanom rozsahu, považuje sa daňové priznanie za nepodané.
K bodu 9 a 10 (§ 20 ods. 2 a 3)
Z dôvodu odstránenia prieťahov pri správe daní sa navrhuje, aby správca dane nemusel opakovane predvolávať osobu, ktorá sa na jeho výzvu bez ospravedlnenia nedostavila k správcovi dane. Ďalej sa precizuje možnosť predvedenia osoby, ktorej účasť je pri správe daní nevyhnutná, colným úradom.
K bodu 11 (§ 23 ods. 2)
V súvislosti s elektronickým doručovaním písomností sa do ustanovenia upravujúceho nazeranie do spisov zavádza ďalšia možnosť vydania dokumentu vo forme listinnej podoby elektronického dokumentu zo spisového materiálu a zároveň sa vypúšťa informácia o úhrade správneho poplatku za tento úkon, nakoľko táto povinnosť je ustanovená v prílohe k zákonu o správnych a súdnych poplatkoch.
K bodu 12 (§ 36 ods. 1)
Navrhuje sa rozšíriť ustanovenie týkajúce sa vyhľadávacej činnosti správcu dane aj na možnosť vyhľadávania majetku, ktorého postihom v procese správy daní správca dane zabezpečí možnosť dosiahnutia reálnej úhrady dane.
K bodom 13 (§ 38 ods. 2)
Navrhuje sa, aby pri kontrole, pri výkone miestneho zisťovania daňový subjekt vrátil zaplatenú sumu za službu, ktorá nebola využitá (poskytnutá), napr. vrátenie žetónu na kolotoč, lístka na lanovku, vstup do fitnes a pod. Uvedenou úpravou dôjde k zosúladeniu daňového poriadku s § 8 ods. 4 zákona č. 289/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.
K bodu 14
Navrhuje sa aktualizácia poznámky pod čiarou k odkazu 33, nadväzne na prijatie nových zákonov.
K bodu 15 (§ 38 ods. 5)
Navrhuje sa, aby doklady a iné veci zapožičané pri miestnom zisťovaní nemuseli byť vrátené do 30 dní od ich predloženia, ak v čase ich zapožičania začala daňová kontrola alebo určovanie dane podľa pomôcok alebo skrátené vyrubovacie konanie a tieto sú potrebné pri ich výkone, čím sa zníži administratívna záťaž a zrýchli sa konanie.
K bodu 16 (§ 48 ods. 1)
Navrhuje sa vypustiť z určovania dane podľa pomôcok dôvod, keď daňový subjekt neodstráni na základe výzvy správcu dane nedostatky v podanom daňovom priznaní, keďže v uvedenom prípade správca dane určí daň alebo oprávnený nárok novozavedeným flexibilnejším inštitútom, ktorým je vyrubovací rozkaz.
K bodom 17, 23 až 26, 33, 35, 39, 43 až 45, 47, 48, 50, 51
Ide o terminologicko - legislatívnu úpravu textu, na základe upozornenia Zbierky zákonov.
K bodom 18 až 22 (§ 50)
Navrhovanou úpravou inštitútu predbežného opatrenia sa zefektívni jeho využitie v prípadoch, keď správca dane disponuje určitými indíciami o nepriznanej dani, resp. o nesprávne priznanej dani alebo nesprávne uplatnenom nároku. Podľa navrhnutej úpravy bude môcť správca dane pružnejšie reagovať v prípadoch, keď bude mať odôvodnenú obavu, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená, alebo že bude nevymožiteľná a ak zároveň bude hroziť, že peňažná suma, ním určená na zloženie, nebude uhradená. V uvedených prípadoch bude vydané rozhodnutie o predbežnom opatrení exekučným titulom. Navrhovaná úprava predstavuje aj motivačný faktor smerujúci k posilneniu dobrovoľného plnenia daňových povinností.
Okamžitá vykonateľnosť predbežného opatrenia je dôvodná v prípade, ak existuje nebezpečenstvo z omeškania zloženia peňažnej sumy a následnej nedobytnosti v budúcnosti vyrubenej daňovej povinnosti. Pôjde najmä o situácie, kedy z činnosti správcu dane alebo prostredníctvom iných štátnych orgánov (OČTK) budú zistené okolnosti nasvedčujúce páchaniu daňových deliktov v takom rozsahu, že je nevyhnutné okamžité zakročenie štátneho orgánu zamerané na eliminovanie možnosti vzniku nepriaznivých následkov.
Novým znením odseku 8 sa ustanovuje, kedy predbežné opatrenie stráca účinnosť, a to:
- dňom zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku, vrátane vykonania kompenzácie,
- dňom vzniku záložného práva, ak predmet predbežného opatrenia aj predmet záložného práva je ten istý, t. j. ak zabezpečujú ten istý daňový nedoplatok,
- predbežné opatrenie vydané na zloženie peňažnej sumy dňom vyrubenia dane, ktorá nebola v dobe vydania predbežného opatrenia vyrubená, ak suma uložená predbežným opatrením bola zložená na účet správcu dane.
Ďalej sa navrhuje, aby predbežné opatrenie ktoré sa týka motorového vozidla, správca dane doručil aj Policajnému zboru a aby peňažná suma zložená na základe predbežného opatrenia, bola pred vrátením použitá na úhradu nedoplatkov daňového subjektu, rovnako ako preplatok.
K bodom 27 až 29 (§ 57)
Z dôvodu možnosti širšieho využitia inštitútu odkladu platenia dane a platenia dane v splátkach sa upravuje ustanovenie tak, aby pri menších sumách nedochádzalo k neprimeranosti ich zabezpečenia záložným právom. Zároveň sa vypúšťa odsek, podľa ktorého bolo možné povoliť odklad platenia dane alebo jej zaplatenie v splátkach až po uplynutí jedného roka odo dňa, posledného povoleného odkladu alebo splátky.
K bodom 30 až 32 (§ 60)
S cieľom predísť situácii keď daňové subjekty podávajú často neopodstatnené námietky zaujatosti, a to aj opakovane z tých istých dôvodov sa navrhuje, aby námietka bola podaná najneskôr do pätnástich dní, odkedy sa o dôvodoch zaujatosti daňový subjekt dozvedel, musí byť riadne odôvodnená, musí byť uvedené proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť označený zamestnanec vylúčený z konania, kedy sa účastník konania dozvedel o dôvode vylúčenia, ako aj dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na námietku zaujatosti, ktorá bola uplatnená po lehote, ako aj na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, sa neprihliada a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi tomu, kto námietku podal. Ďalej sa navrhuje, aby námietku nebolo možné podať voči riaditeľovi daňového a riaditeľovi colného úradu, keďže sa priamo nezúčastňujú na daňovom konaní. Tiež sa nebude prihliadať na opakovanú námietku zaujatosti podanú z toho istého dôvodu, o ktorej už bolo rozhodnuté.
K bodu 34 (§ 63 ods. 11)
Navrhovaná úprava ustanovuje, ktorý deň sa považuje za deň vydania rozhodnutia. Týmto dňom bude deň, keď bol vykonaný úkon smerujúci k doručeniu rozhodnutia, t. j. rozhodnutie odoslané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami.
V prípade rozhodnutí, ktoré sa nedoručujú, bude týmto dňom deň, keď bolo rozhodnutie podpísané oprávnenou osobou.
K bodu 36 (§ 67 ods. 7)
Navrhuje sa vypustiť spisovanie úradného záznamu pri registrácii colným úradom, keďže nie je efektívne, aby colné úrady spisovali pri tomto úkone úradný záznam, pretože o registrácii vydávajú osvedčenie a rovnopis je založený aj s doručenkou v spise daňového subjektu. Zároveň sa precizuje, že namiesto písomného rozhodnutia správca dane o registrácii vydá osvedčenie.
K bodu 37 (§ 68a)
Navrhuje sa zavedenie nového inštitútu „skrátené vyrubovacie konanie“ ako nový spôsob vyrubenia dane. Vyrubiť daň alebo priznať nárok v skrátenom vyrubovacom konaní bude možné len ak daňový subjekt neodstráni v lehote podľa § 17 ods. 2 nedostatky, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo uplatneného nároku a správca dane nezačal daňovú kontrolu. Daňový subjekt bude mať možnosť podať proti vyrubovaciemu rozkazu odpor, ktorým sa iniciuje štandardný proces vyrubenia dane (daňová kontrola a vyrubovacie konanie). Pokiaľ daňový subjekt odpor nepodá, považuje sa to za jeho súhlas s vyrubením dane, preto ani odvolanie, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a obnova konania nebudú prípustné, daňový subjekt však môže podať správnu žalobu podľa Správneho súdneho poriadku. Podaný odpor správca dane rozhodnutím odmietne, ak bude podaný oneskorene, alebo neoprávnenou osobou alebo bez riadneho odôvodnenia; o tomto následku musí byť daňový subjekt poučený vo vyrubovacom rozkaze. Vyrubovací rozkaz nadobudne právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie odporu čo znamená, že odpor nebol podaný alebo bol podaný oneskorene, alebo bol podaný neoprávnenou osobou. Vyrubovací rozkaz nadobudne právoplatnosť aj dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí odporu z dôvodu nedostatočného vecného odôvodnenia. Po vyrubení dane vyrubovacím rozkazom bude správca dane oprávnený vykonať daňovú kontrolu za uvedené zdaňovacie obdobie len na podnet finančného riaditeľstva alebo ministerstva financií.
K bodu 38 (§ 79 ods. 5)
Navrhuje sa ustanoviť, aby preplatok, ktorý správca dane eviduje po uplynutí lehoty na jeho vrátenie, t.j. nemožno ho už vrátiť daňovému subjektu, bol príjmom štátneho rozpočtu.
K bodu 40 (§ 81 ods. 4 a 10)
Z dôvodu, aby sa odstránili interpretačné rozpory, sa navrhuje možnosť zriadiť záložné právo na daňovú pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti.
K bodu 41 a 42 (§ 89)
Navrhuje sa zosúladiť definícia exekučného titulu v daňovom poriadku s definíciou exekučného titulu v Exekučnom poriadku. Ďalej sa navrhuje, aby v exekučnom konaní, začatom na základe exekučného titulu, ktorým je predbežné opatrenie, ktoré bolo vydané v období, keď daň ešte nebola vyrubená a suma uložená predbežným opatrením nebola vymožená, vykonateľné rozhodnutie o vyrubení dane nahradilo pôvodný exekučný titul – predbežné opatrenie. Správca dane o tom vydá oznámenie, v ktorom súčasne uvedie výšku nedoplatku, ktorý má byť naďalej vymáhaný, pričom účinky všetkých vykonaných exekučných úkonov zostávajú zachované. Na základe tohto nového exekučného titulu možno vykonávať všetky druhy exekúcie. Obdobný postup je upravený aj v ČR v Daňovom řáde (zákon č. 280/2009 Sb.).
Zároveň sa navrhuje, aby na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia vydané podľa § 50 ods. 1 písm. a) bolo možné vykonať exekúciu len prikázaním pohľadávky z účtu.
K bodu 46 (§ 108 ods. 5)
Úprava vyžiadania a vydávania súhlasu na poukázanie peňažných prostriedkov vo výške vymáhaného daňového nedoplatku sa v súčasnej podobe ukázala ako neefektívna, spomaľujúca proces úhrady nedoplatkov, ako aj administratívne zaťažujúca daňový subjekt a daňového exekútora, preto sa navrhuje vypustiť vydávanie súhlasu správcu dane. Podobná úprava je aj v Exekučnom poriadku. Zároveň sa ustanovenie upravuje terminologicky.
K bodu 49 (§ 108 ods. 9)
Na zefektívnenie výkonu daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke sa navrhuje, aby sa medzi finančnou správou a bankami zaviedla elektronická komunikácia, ktorej podmienky budú upravené v dohode, ktorú uzatvorí Finančné riaditeľstvo SR s bankami. Iný spôsob doručenia sa využije len, ak by existovali technické prekážky elektronickej komunikácie. Podobne sa postupuje aj u súdnych exekútorov.
K bodu 52 (§ 152)
Navrhuje sa upraviť rozdelenie výťažku tak, aby exekučné náklady a hotové výdavky mali stále prednosť uspokojenia, a to aj v prípade, že pred správcom dane sú iní záložní veritelia, čím sa odstráni disproporcia medzi uspokojením správcu dane a súdneho exekútora, pokiaľ nevykonáva exekúciu ako prvý v poradí. Pri exekúcii súdneho exekútora má uspokojenie súdnych trov a trov exekúcie prednosť aj pred uspokojením záložných veriteľov v poradí pred súdnym exekútorom vykonávajúcim exekúciu (§ 157 Exekučného poriadku).
K bodu 53 (§ 156 ods. 7)
Navrhuje sa jednoznačne ustanoviť, že ak sa vyrubená daň alebo rozdiel dane zmení (zníži, zvýši) alebo zruší, z úradnej moci sa zmení alebo sa zruší rozhodnutie, ktorým bol vyrubený úrok z omeškania.
K bodu 54
Z dôvodu, že dňa 23. júla 2014 bolo prijaté Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES, v ktorom okrem iného dochádza k úprave terminológie a v slovenskej legislatíve zavedený pojem „zaručený elektronický podpis“ sa mení na pojem „kvalifikovaný elektronický podpis“, sa navrhuje v celom texte zákona nahradiť tento pojem, pričom postup technickej realizácie, ako aj právny účinok ostáva zachovaný.
K bodu 55 (§ 165f)
Navrhuje sa prechodné ustanovenie k § 17 tak, aby sa na zaslané výzvy pred účinnosťou tohto zákona uplatnil postup – následok podľa zákona účinného do 31.12.2016.
K čl. II
Pojem správy daní je širší ako daňové konanie, preto je potrebné rozšíriť kompetencie správcu dane na získavanie údajov z bánk aj vo fáze vyhľadávacej činnosti či inej prípravy daňového konania, ako aj z dôvodu plnenia povinnosti z medzinárodných dohôd týkajúcich sa spolupráce a poskytovania informácií medzi krajinami EÚ.
K čl. III
K bodu 1
Navrhovanou úpravou sa umožňuje colnému úradu vykonať jednoduché, administratívne nenáročné a časovo nenáročné preverovanie informácií, dokladov, účtovných záznamov alebo iných záznamov zjednodušeným postupom v porovnaní s postupom podľa § 12 ods. 1 až 20 Colného zákona. V prípadoch uvedených v odsekoch 21 až 23 sa na kontrolu colného vyhlásenia po prepustení uplatní priamo úprava obsiahnutá v článku 48 Colného kódexu Únie a rovnako sa na ne bude vzťahovať aj § 9 Colného zákona upravujúci súčinnosť osôb, ktoré uskutočnili dovoz, vývoz alebo tranzit tovaru, osôb ktoré sa priamo alebo nepriamo zúčastňujú na dovoze, vývoze alebo tranzite tovaru a osôb, u ktorých sa nachádza (resp. môže nachádzať) tovar podliehajúci colnému dohľadu.
K bodu 2
Pôvodný odsek 21 (navrhovaný odsek 24) upravujúci uplatnenie ostatných odsekov
§ 12 Colného zákona mutatis mutandis aj na vyhlásenie na dočasné uskladnenie, predbežné colné vyhlásenie o vstupe, predbežné colné vyhlásenie o výstupe, vyhlásenie o spätnom vývoze a oznámenie o spätnom vývoze sa navrhuje rozšíriť aj na úpravu uvedenú v bode 1 návrhu.
K bodu 3
Ide o vyvolanú zmenu korešpondujúcu s legislatívnou úpravou v čl. I bod 10. Navrhované ustanovenie nepredstavuje derogáciu všeobecného pravidla uvedeného v § 42 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán (colný orgán) má možnosť nie však povinnosť požiadať dožiadaný orgán o predvedenie.
K čl. IV
Navrhuje sa upraviť ustanovenie o prerušení lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu vzhľadom na zavedenie nového inštitútu – vyrubovacieho rozkazu do Daňového poriadku.
K čl. V
Ustanovuje oprávnenie colníka na predvedenie osoby, ktorej prítomnosť je nevyhnutne potrebná na ďalšie procesné úkony v konaní pred colným orgánom alebo správcom dane, ktorým je daňový úrad a colný úrad. Oprávnenie korešponduje s § 20 ods. 3 Daňového poriadku (čl. I návrhu zákona) a § 85 ods. 11 Colného zákona (čl. III návrhu zákona). Ustanovenie špecifikuje aj náležitosti úradného záznamu, ktorý je colník povinný vyhotoviť v súvislosti s predvedením dotknutej osoby.
K čl. VI
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2017.
Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 17. augusta 2016.
Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Peter Kažimír, v. r.
minister financií Slovenskej republiky