Dôvodová správa
Všeobecná časť
Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci s Národnou bankou Slovenska pripravilo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“), ktorým sa v roku 2015 do slovenského právneho poriadku zaviedol nový rámec prevencie a riešenia krízových situácií na finančnom trhu.
Hlavným dôvodom novely zákona je zavedenie možnosti podpisu dohody o preklenovacom financovaní vo forme úverovej linky, resp. dohody o úverovom mechanizme, ktorú bude môcť podpísať vláda SR s Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií. Úverový mechanizmus bude slúžiť pre potreby riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie so sídlom na území Slovenskej republiky. Novelou sa zároveň zosúlaďujú právomoci Protimonopolného úradu Slovenskej republiky pri riešení krízových situácií na základe konzultácií s Európskou komisiou v oblasti ochrany hospodárskej súťaže. Novela tiež spresňuje znenie zákona najmä s ohľadom na stále prebiehajúci vývoj pri výkone činnosti Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií na európskej úrovni a Rady pre riešenie krízových situácií na úrovni Slovenskej republiky a z toho vyplývajúce interakcie a prieniky ich činností.
Novela zároveň rieši niektoré legislatívno-technické podnety vyžadujúce spresnenie textu zákona v súvislosti s vývojom transpozičného procesu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014) (ďalej len „smernica“) a s tým súvisiacimi diskusiami k výkladu a uplatňovaniu ustanovení smernice zo strany Európskej komisie a Európskeho orgánu pre dohľad nad bankovníctvom (ďalej len „EBA“).
Návrhom zákona sa upravujú aj niektoré iné zákony, konkrétne zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2016 Z.z., zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2016 Z. z..
Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska považujú za potrebné zabezpečiť úpravu zákona č. 371/2014 Z. z. v znení neskorších predpisov tak, aby ustanovoval plnohodnotný právny rámec pre riešenie krízových situácií s prihliadnutím na posledné výsledky práce Európskej komisie a EBA. Docieli sa tým právna istota, ktorá vedie k efektívnemu riešeniu možných krízových situácií na finančnom trhu a k dôslednému uplatňovaniu jednotlivých opatrení v súlade so zákonom a európskym právnym rámcom pre riešenie krízových situácií.
Očakávame pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie zabezpečením vyššej stability bankového sektora najmä s ohľadom na možnosť preklenovacieho financovania riešenia krízových situácií úverových inštitúcií so sídlom na území Slovenskej republiky.
Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na verejné financie. Nebude mať vplyv na informatizáciu, na životné prostredie, žiadne vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani sociálne vplyvy.
Návrh zákona bude predložený na vnútrokomunitárne pripomienkovanie Európskej centrálnej banke podľa čl. 15 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky a podľa rozhodnutia Rady o poradení sa s Európskou centrálnou bankou vnútroštátnymi orgánmi ohľadom návrhu právnych predpisov (98/415/ES) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 01/zv. 01).
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a aj s právom Európskej únie.
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 15. novembra 2016.
Osobitná časť
Čl. I
K bodu 1
Novelizačný bod spresňuje definíciu krízovej situácie, ktorou je aj situácia, pri ktorej sú splnené osobitné podmienky na začatie rezolučného konania podľa § 48 pri finančnej inštitúcií a holdingovej spoločnosti, riešenie krízovej situácie ktorých sa rovnako novelizuje týmto návrhom.
K bodu 2
Návrh spresňuje text zákona zadefinovaním nového pojmu „predpokladané straty Fondu ochrany vkladov“ v nadväznosti na pojem „net losses” uvedenom v článku 109 ods. 1 smernice. Pôvodne používaný pojem „suma strát“ v texte zákona predstavuje nepresný termín, ktorý je nie len potrebné zmeniť, ale tiež zadefinovať jeho význam. Pojem „predpokladané straty Fondu ochrany vkladov“ presnejšie zodpovedá požiadavkám článku 109 ods. 1 smernice.
K bodu 3
Ide o doplnenie a spresnenie dôvodov zániku členstva v rade a zároveň reakciu na požiadavky praxe. Podmienkou členstva, z dôvodu dôvernosti skutočností, ktoré môžu tvoriť predmet rokovaní rady, je osvedčenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami minimálne v režime „dôverné“. Doplnené ustanovenie rieši praktické situácie, ktoré môžu počas činnosti rady vzniknúť a ustanovujú možnosť člena, v prípade vypršania platnosti osvedčenia vykonávať svoju činnosť až do vydania nového osvedčenia bez prerušenia členstva v rámci lehoty šiestich mesiacov tak, aby nebola obmedzená alebo zastavená činnosť rady pri riešení krízových situácií. Platí pritom, že táto osoba je naďalej dôveryhodnou a spĺňa podmienky na vykonávanie funkcie člena rady.
K bodu 4
Jedná sa o legislatívno-technickú zmenu poznámky pod čiarou. Odkaz na zákon o konkurze je nahradený odkazom na zákon o ochrane vkladov, nakoľko chránené vklady nie sú definované v zákone o konkurze, ale v zákone o ochrane vkladov.
K bodu 5
Ide o spresnenie znenia transpozície článku 96 ods. 3 písm. b) smernice.
K bodu 6
Navrhuje sa úprava § 26 odseku 3, ktorá vyplýva z článku 12 ods. 1 smernice, ktorá spresňuje požiadavky na obsah plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. Pre prehľadnosť zákona je explicitne uvedená potreba zahrnúť do plánu aj osoby podľa § 1 ods. 3 písm. c) a d).
K bodu 7
Návrh spresňuje text zákona v súvislosti s európskou legislatívou - Oznámením Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. augusta 2013 („Oznámenie o bankovníctve“) (2013/C 216/01) (Ú. v. EÚ C 216, 30.7.2013).
K bodu 8
Ide o spresnenie podmienok na začatie rezolučného konania. Rezolučné konanie môže začať aj ak sú splnené osobitné podmienky podľa § 48 pri finančnej inštitúcií a holdingovej spoločnosti.
K bodu 9
Navrhované znenie je spresnením znenia transpozície článku 33 smernice, ktorý upravuje podmienky na riešenie krízových situácií finančnej inštitúcie a holdingovej spoločnosti. Úprava bola potrebná vzhľadom na potrebu presného definovania podmienok riešenia krízovej situácie takýchto inštitúcií a vzťahov medzi osobami podľa § 1 ods. 3 písm. c) a d) a ich dcérskymi spoločnosťami.
K bodu 10
V súvislosti s navrhovanými zmenami spresňujúcimi režim riešenia krízovej situácie finančných inštitúcií a holdingových spoločností bolo potrebné v súlade so znení smernice upraviť aj znenie zákona tak, aby bol prehľadný pre potreby určenia podmienok rezolučného konania voči týmto subjektom. Hoci sa jedná o legislatívno-technickú úpravu textu má táto vecný význam práve v sprehľadnení zákona vo vzťahu k subjektom podľa §1 ods. 3 písm. c) a d).
K bodom 11 až 13
Navrhované znenie spresňuje úprava oceňovania podľa § 51 pričom sa okrem spresnenia textu zavádza povinnosť zohľadniť oceňovanie v účtovnej závierke, ktorá tvorí jeho súčasť a možnosť rady rozhodnúť na základe oceňovania o uložení opatrenia na riešenie znenie krízovej situácie vrátane prevzatia kontroly aj voči osobe podľa § 1 ods. 3 písm. c) a d).
K bodu 14
Novelizácia rieši zosúladenie právomoci Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (Protimonopolný úrad SR) v procese riešenia krízovej situácie a to na základe diskusií s Protimonopolným úradom SR ako aj s Európskou Komisiou v oblasti ochrany hospodárskej súťaže pri vykonávaní opatrenia riešenia krízových situácií. Protimonopolný úrad SR získava explicitnú právomoc posúdiť dopad výkonu opatrenia prevodu majetku na hospodársku súťaž a to tak, aby nedochádzalo k jej ohrozeniu a zároveň v režime, ktorý umožní rozhodnutie v krátkom čase niekoľkých dní, neohrozujúc tak priebeh riešenia krízovej situácie banky, ktorej sa opatrenie prevodu majetku týka.
K bodu 15
Ide o spresnenie znenia transpozície článku 44 ods. 2 smernice a s tým súvisiace legislatívno-technické doplnenie poznámky pod čiarou. Opatrenie kapitalizácie sa nevzťahuje na záväzky z držby peňažných prostriedkov klientov alebo iných aktív vrátane aktív alebo finančných prostriedkov, ktoré sú v držbe fondu, pre ktorý je vybraná inštitúcia alebo osoba podľa § 1 ods. 3 písm. b) až d), ktorej krízová situácia sa rieši, depozitárom a zároveň tieto prostriedky sú považované za klientsky majetok podľa zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov do výšky náhrady 50 000 eur.
K bodu 16
Návrh ustanovenia spresňuje znenie § 59 a dopĺňa poznámku pod čiarou. Opatrenie kapitalizácie sa nevzťahuje na splatnú mzdu alebo akýkoľvek iný pevný pracovnoprávny nárok zamestnanca voči zamestnávateľovi vrátane variabilnej zložky odmeňovania, ak je upravená v rámci kolektívneho vyjednávania. Výnimkou sú zamestnanci, ktorých profesionálna činnosť ma významný vplyv na rizikový profil inštitúcie, ktorí sú bližšie vymedzení v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 604/2014 zo 4. marca 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy so zreteľom na kvalitatívne a vhodné kvantitatívne kritériá na vymedzenie kategórií pracovníkov, ktorých profesionálne činnosti majú významný vplyv na rizikový profil inštitúcie. Variabilná zložka odmeňovania týchto zamestnancov nie je za žiadnych okolností vyňatá z opatrenia kapitalizácie, ani v prípade, že je upravená v rámci kolektívneho vyjednávania.
K bodu 17
Návrh spresňuje formulácie § 59 ods. 2. Rada môže vylúčiť z opatrenia kapitalizácie, iba niektoré oprávnené záväzky, tak ako sú definované v § 2 písm. y) zákona.
K bodu 18
Ide o spresnenie textu zákona v súvislosti s transpozíciou článku 48 ods. 1 písm. b) a c) smernice. Ak celková suma zníženia podľa § 62 ods. 1 písm. a) je nižšia ako je potrebné znížiť podľa § 61 ods. 4 písm. b) a c), zníži sa suma istiny nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 v požadovanom rozsahu alebo do výšky kapacity, v závislosti od toho, ktorá suma je nižšia. Ak ani takéto zníženie stále nie je dostatočné, zníži sa aj sumy istiny nástrojov kapitálu Tier 2, opäť buď v požadovanom rozsahu alebo do výšky kapacity, podľa toho, ktorá suma je nižšia.
K bodu 19
Z dôvodu právnej istoty je všeobecný pojem „hodnota“ spresnený a nahradený presnejším pojmom „hodnota zistená v súlade s ocenením podľa § 51“.
K bodu 20
Úprava súvisí so spresnením znenia transpozície článku 48 ods. 5 smernice. Pojem „v podstatnej výške“ je nahradený vhodnejším pojmom „plne“.
K bodu 21
Ide o spresnenie textu zákona v súvislosti s transpozíciou článkov 52 ods. 7 a 8 smernice. Iba prerokovanie reorganizácie obchodnej činnosti s Národnou bankou Slovenska nie je dostatočné. Rada musí zohľadniť názor Národnej banky Slovenska vzhľadom na primárnu zodpovednosť Národnej banky Slovenska za stabilitu BS a získať jej súhlas.
K bodom 22 a 23
Úprava súvisí so spresnením znenia transpozície článku 54 smernice. Rada môže odstrániť procesné prekážky pri kapitalizácii aj pre osoby podľa § 1 ods. 3 písm. b) až d).
K bodom 24 a 25
Ide o spresnenie znenia transpozície článku 59 smernice a článku 60 ods. 3 smernice. Rada môže rozhodnúť o odpísaní a konverzií kapitálových nástrojov aj vzhľadom na osobu podľa § 1 ods. 3 písm. b) až d).
K bodu 26
Ide o spresnenie transpozície transpozíciu článku 60 ods. 3 smernice. Návrh zavádza právomoc rady uložiť povinnosť vydať príslušné kapitálové nástroje aj osobe podľa § 1 ods. 3 písm. b) až d).
K bodu 27
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (ďalej len „nariadenie“) neupravuje oblasť vládnych stabilizačných nástrojov upravených v doterajšej deviatej časti zákona. Nakoľko nariadenie má prednosť pred slovenskou úpravou a vládne stabilizačné opatrenie nepozná a z konzultácií s Komisiou vyplýva, že štáty Bankovej únie nemajú používať vládne stabilizačné opatrenia je potrebné túto časť zákona vypustiť. Vypustenie nemá vplyv na nevyhnutné transpozičné opatrenia vo vzťahu k smernici alebo výkonu ustanovení nariadenia alebo zákona.
K bodom 28 až 32
Ide o vecnú zmenu ocenenia rozdielneho zaobchádzania. To sa musí vykonať aj vzhľadom na každú jednu osobu v skupine, ktorej sa týkalo rezolučné konanie. V § 78 ide o legislatívno-technickú zmenu vnútorného odkazu v zákone.
K bodu 33
Ide o zosúladenie režimu zákona s režimom smernice a režimom nariadenia, kedy pre vybrané inštitúcie podľa nariadenia stanovuje výšku ročných príspevkov Jednotná rada pre riešenie krízových situácií a nie rada, ako tomu bolo doteraz. Potreba doplnenia vyplynula najmä z aplikačnej praxe Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií.
K bodom 34, 35 a 37
Navrhnutými úpravami § 91 ods. 1 a § 92 ods. 7 zákona č. 371/2014 Z. z. sa do § 91 odseku 1 dopĺňa písmeno h) a dopĺňa sa § 92 ods. 7 tak, že jednak medzi prostriedky do národného fondu (zriadeného podľa § 87 ods. 2) môžu patriť aj ďalšie príjmy podľa osobitných predpisov a že jednak prostriedky z národného fondu môžu byť použité aj na úhradu ďalších výdavkov podľa osobitných predpisov, čím sa bez potreby opätovného novelizovania reflektuje relevantná súvisiaca legislatíva, napríklad ustanovenia § 711 ods. 1 a § 714 Obchodného zákonníka. Na základe tejto súvisiacej legislatívy prostriedky národného fondu uložené na bankových účtoch sa úročia (teda kladné úroky patria medzi prostriedky plynúce do národného fondu), ale taktiež prostriedky národného fondu uložené na bankových účtoch sa v zmysle zákona používajú na úhrady nákladov spojených s vykonaním prevodov (platieb) peňažných prostriedkov z bankových účtov, na ktorých sú uložené prostriedky národného fondu, a to na základe § 711 ods. 1 a § 714 Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov). Okrem toho úroky a iné výnosy plynúce z prostriedkov národného fondu, ktoré sú uložené na bankových účtoch, podliehajú zrážkovej dani z príjmov v zmysle § 43 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
K bodu 36
Ide o legislatívno-technickú úpravu znenia ustanovenia v súvislosti so zmenou navrhovanou v bode 2. Pojem „suma strát“ nahrádza pojem „predpokladané straty Fondu ochrany vkladov“.
K bodu 38
Zmenou ustanovenia § 93 sa do právneho poriadku zavádza možnosť pre vládu SR uzavrieť s Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií dohodu o poskytnutí preklenovacieho financovania (bridge financing) vo forme úverovej linky, resp. dohody o úverovom mechanizme, k vytvoreniu ktorého sa zaviazali predstavitelia členských štátov Európskej únie v decembri 2013 a rovnako vláda SR vo svojom programovom vyhlásení. Dohoda bude vytvárať právny rámec na poskytnutie prostriedkov pre potreby riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie so sídlom na území Slovenskej republiky.
K bodu 39
Ide o legislatívno-technickú zmenu za účelom spresnenia princípov použitia peňažných prostriedkov Fondu ochrany vkladov. V odsekoch 1 a 3 sa navrhujú zmeny, ktoré sú nevyhnutné na zosúladenie textu zákona s aplikačnou praxou vo vzťahu k požiadavkám stanoveným v článku 109 ods. 1 smernice. V odseku 3 sa nahrádza pojem „úhrn náhrad za nedostupne vklady“ pojmom „predpokladané straty Fondu ochrany vkladov“. Novo doplnený odsek 5 je spresnením transpozície článku 109 ods. 3 smernice z dôvodu aplikačnej praxe a potreby právnej istoty pri výklade ustanovení § 97.
Čl. II
Ide o legislatívno-technickú úpravu znenia ustanovenia za účelom zosúladenia textu zákona o ochrane vkladov s článkom 109 ods. 5 smernice, ktorý vyžaduje stanoviť maximálnu percentuálnu hranicu pre použitie prostriedkov Fondu ochrany vkladov. Uvedeným ustanovením sa stanovuje horná hranica pre prípadné odchýlne rozhodnutie Rady fondu vo výške 160 % cieľovej úrovne Fondu ochrany vkladov. Navrhovaný limit 160 % cieľovej úrovne reflektuje cieľovú úroveň Fondu ochrany vkladov, ktorá je podľa § 6 ods. 4 zákona o ochrane vkladov 0,8 % z hodnoty krytých vkladov do výšky náhrady 100 000 eur a maximálnu výšku mimoriadneho príspevku, ktorý je podľa § 6 ods. 3 zákona o ochrane vkladov 0,5 % z hodnoty krytých vkladov do výšky náhrady 100 000 eur. Rada fondu pri prípadnom rozhodovaní musí zohľadniť všetky okolnosti tak, aby bola zabezpečená kontinuálna ochrana vkladov podľa zákona o ochrane vkladov.
Čl. III
K bodu 1
Ide o legislatívno-technickú úpravu a spresnenie textu zákona v súvislosti s prednostným postavením pohľadávok z chránených vkladov za účelom zosúladenia tohto ustanovenia s článkom 108 smernice a článkom 9 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ o systémoch ochrany vkladov (prepracované znenie). Prioritne sa z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý zvýšil po odpočítaní pohľadávok proti všeobecnej podstate uspokoja pohľadávky Fondu ochrany vkladov, ktoré vznikli vyplatením náhrad za kryté vklady alebo poskytnutím prostriedkov na riešenie krízovej situácie. Až po uspokojení týchto pohľadávok sa uspokoja pohľadávky z chránených vkladov fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov prevyšujúce úroveň krytia podľa § 9 ods. 2 zákona o ochrane vkladov. Rovnakú úroveň priority majú aj pohľadávky z vkladov fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktoré by boli považované za chránené vklady, ak by neboli vložené do pobočky banky umiestnenej v inom ako členskom štáte. Mikropodniky, malé a stredné podniky sú definované v odporúčaní Komisie zo 6. mája 2003, ktoré sa týka definície mikro, malých a stredných podnikov (oznámené pod číslom dokumentu C(2003) 1422) (2003/361/ES). Až po uspokojení týchto prednostných pohľadávok z chránených vkladov sa uspokojujú ostatné nezabezpečené pohľadávky podľa príslušných ustanovení zákona o konkurze.
K bodu 2
V súvislosti s transpozíciou článku 108 smernice a článku 9 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ o systémoch ochrany vkladov (prepracované znenie) do § 180a zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa dopĺňa príloha zákona - Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ o systémoch ochrany vkladov (prepracované znenie) ako o ďalšie z preberaných právne záväzných aktov Európskej únie.
Čl. IV
Účinnosť zákona sa navrhuje 15. novembra 2016.
Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 17. augusta 2016.
Robert F i c o, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Peter K a ž i m í r, v. r.
minister financií
Slovenskej republiky