Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
Predplatné
Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
TlačPoštaZväčšiZmenši

40/2015 Z. z.

najpravo.sk • 23.6. 2015, 18:31

Dôvodová správa k zákonu o audiovízii

 

            Všeobecná časť

 

            Návrh zákona o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014.

 

            Cieľom predloženého návrhu zákona je komplexná úprava práv a povinností osôb pôsobiacich v oblasti audiovízie, úprava jednotlivých evidencií v oblasti audiovízie,  jednotného systému označovania, postavenia a pôsobnosti Slovenského filmového ústavu a úprava podmienok na odborné uchovávanie originálnych nosičov audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov tvoriacich audiovizuálne dedičstvo Slovenskej republiky.

 

Potreba novej komplexnej právnej úpravy vyplynula predovšetkým z požiadaviek aplikačnej praxe, pričom však návrh zákona vychádza z doterajšej právnej úpravy, ktorou je zákon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „audiovizuálny zákon“).

 

Z dôvodu prehľadnosti je samotný návrh zákona rozdelený na deväť častí.  Prvá časť návrhu zákona – všeobecné ustanovenia obsahuje vymedzenie predmetu úpravy a definície základných pojmov.

 

Druhá časť návrhu zákona – evidencie upravuje evidenciu slovenských audiovizuálnych diel, evidenciu osôb pôsobiacich v audiovízii a evidenciu nezávislých producentov. Podľa  v súčasnosti platného audiovizuálneho zákona vedie Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky zoznam slovenských audiovizuálnych diel, zoznam slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov, zoznam slovenských multimediálnych diel, zoznam osôb pôsobiacich v audiovízii a register nezávislých producentov. V zmysle návrhu zákona prechádza evidencia slovenských audiovizuálnych diel a evidencia osôb pôsobiacich v audiovízii na Slovenský filmový ústav a evidencia nezávislých producentov na Audiovizuálny fond. Vzhľadom na to, že zoznam slovenských multimediálnych diel obsahuje iba dve multimediálne diela, nie je na vedenie takejto evidencie dôvod. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky bude viesť iba zoznam slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov, ktorý však vzhľadom na charakter diel, ktoré obsahuje, bude upravený v zákone č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

Na základe požiadaviek aplikačnej praxe dochádza návrhom zákona k zmene definície nezávislého producenta, ktorým je v zmysle návrhu zákona výrobca audiovizuálneho diela zapísaný v zozname nezávislých producentov, ktorý nie je vysielateľom, nie je s vysielateľom personálne prepojený ani majetkovo prepojený a minutáž audiovizuálnych diel ním vyrobených pôvodne pre televízne vysielanie jedného televízneho vysielateľa nepredstavuje viac ako 90% celkovej minutáže audiovizuálnych diel vrátane ním vyrobených kinematografických diel. Status nezávislého producenta má aj výrobca audiovizuálneho diela, ktorý nie je personálne prepojený ani majetkovo prepojený s vysielateľom a je považovaný za nezávislého producenta v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii.

 

 V tretej časti návrhu zákona – ochrana maloletých je upravený jednotný systém označovania, určovanie a zverejňovanie vekovej vhodnosti a obmedzenie prístupu k audiovizuálnemu dielu, zvukovému záznamu umeleckého výkonu a multimediálnemu dielu, ktoré sú určené len dospelým. Úprava jednotného systému označovania, ktorý je systémom klasifikácie audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov poskytovaných prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programov alebo iných zložiek programovej služby vekovou vhodnosťou z hľadiska ich neprístupnosti, nevhodnosti alebo vhodnosti pre vekovú skupinu maloletých do 7, 12, 15 alebo 18 rokov, vychádza z platnej právnej úpravy. Novou právnou úpravou sa zrušila povinnosť výrobcu slovenského audiovizuálneho diela, výrobcu slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu a výrobcu slovenského multimediálneho diela určovať ich vekovú vhodnosť. V zmysle návrhu zákona bude určovať a zverejňovať vekovú vhodnosť audiovizuálneho diela, zvukového záznamu umeleckého výkonu a multimediálneho diela ich distributér. Povinnosť zverejňovať vekovú vhodnosť zostáva zachovaná pre prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia, prevádzkovateľa mediatéky a pre prevádzkovateľa počítačovej herne.

 

Štvrtá časť návrhu zákona obsahuje osobitné ustanovenia o jazykovej úprave audiovizuálneho diela a multimediálneho diela a piata časť návrhu zákona upravuje podmienky uverejňovania reklamy pri audiovizuálnom predstavení, pri verejnom rozširovaní reklamy na nosiči spolu s audiovizuálnym dielom alebo multimediálnym dielom a podmienky umiestňovania produktov.

 

Šiesta časť návrhu zákona upravuje postavenie, poslanie, činnosť, orgány a organizáciu Slovenského filmového ústavu, rovnako ako aj nakladanie s majetkom štátu v správe Slovenského filmového ústavu, ktorý je príspevkovou organizáciou štátu a vykonáva štátnu správu v oblasti ochrany audiovizuálneho dedičstva. Slovenský filmový ústav sa s cieľom uchovania audiovizuálnej tvorby ako formy kultúrneho vyjadrovania podieľa na uchovávaní, ochrane, obnove a zveľaďovaní audiovizuálneho dedičstva ako neoddeliteľnej súčasti kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky, na propagácii a prezentácii audiovízie a vykonáva vedeckú a výskumnú činnosť. Orgánmi Slovenského filmového ústavu sú generálny riaditeľ, rada a komisia pre audiovizuálne dedičstvo. Štatutárnym orgánom Slovenského filmového ústavu je generálny riaditeľ, ktorý riadi jeho činnosť a koná v jeho mene. Návrh zákona podrobnejšie upravuje a precizuje pôsobnosť a výkon funkcie generálneho riaditeľa. Návrhom zákona dochádza k posilneniu kompetencií rady a k zmenám v jej zložení. Rada je v zmysle návrhu zákona orgánom dohľadu, ktorý okrem iného dohliada na dodržiavanie poslania a činností Slovenského filmového ústavu, na hospodárnosť, efektívnosť a účelnosť nakladania s verejnými prostriedkami a na nakladanie s majetkom štátu v správe Slovenského filmového ústavu. Rada tiež volí a odvoláva generálneho riaditeľa a vykonáva ďalšie činnosti vymedzené zákonom. S cieľom zabezpečiť odbornosť rady ako orgánu dohľadu sa mení jej zloženie tak, aby v nej boli zastúpení odborníci zo všetkých hlavných oblastí pôsobnosti Slovenského filmového ústavu (za  oblasť propagácie a prezentácie audiovízie, za oblasť ochrany a obnovy a sprístupňovania kultúrneho dedičstva, za oblasť vedeckej a výskumnej činnosti). Komisia pre audiovizuálne dedičstvo je osobitným orgánom pre oblasť ochrany audiovizuálneho dedičstva, ktorý okrem iného schvaľuje  metodické usmernenia pre katalogizáciu, ochranu, obnovu a sprístupňovanie fondu audiovizuálneho dedičstva, schvaľuje metodické usmernenia pre výkon depozitnej povinnosti, určuje kritéria audiovizuálnej hodnoty a rozhoduje o audiovizuálnej hodnote slovenských audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov. Členmi komisie pre audiovizuálne dedičstvo sú riaditeľ Národného filmového archívu, zástupca Rozhlasu a televízie Slovenska, zástupca nezávislých producentov a dvaja odborníci za oblasť ochrany a obnovy kultúrneho dedičstva. Členov rady, rovnako ako aj členov dozornej komisie bude v zmysle návrhu zákona menovať a odvolávať minister kultúry. 

 

            Úprava v  siedmej časti návrhu zákona – ochrana audiovizuálneho dedičstva vychádza predovšetkým z  Európskeho dohovoru o ochrane audiovizuálneho dedičstva, podpísaním ktorého Slovenská republika vyjadrila záujem podieľať sa na zabezpečení ochrany svojho audiovizuálneho dedičstva. Návrhom zákona sa vymedzuje samotný pojem audiovizuálneho dedičstva, upravuje sa fond audiovizuálneho dedičstva, jeho zložky, depozitná povinnosť, inštitút zákonného a dobrovoľného depozitára a akvizičná činnosť.

 

Ôsma časť návrhu zákona upravuje dohľad nad dodržiavaním ustanovených povinností a deviata časť - spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia, rieši predovšetkým vzťah platnej právnej úpravy a  navrhovanej právnej úpravy a zároveň zrušuje  audiovizuálny zákon.

 

            V nadväznosti na úpravy vykonané návrhom zákona sa v  článku II návrhu zákona novelizuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a v článku V zákon č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

V článku III sa novelizuje zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a jeho novelizácia vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe, na základe ktorých sa jednoznačnejšie vymedzuje pojem „program vyrobený nezávislým producentom“.

 

Dôvodom novelizácie zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá je obsiahnutá v článku IV návrhu zákona, je jednak potreba upraviť príslušné ustanovenie tohto zákona v súvislosti s prechodom evidencie nezávislých producentov na Audiovizuálny fond a jednak zmena a doplnenie ustanovení upravujúcich príspevky do Audiovizuálneho fondu. Návrhom zákona sa mení základ pre výpočet príspevku prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia do Audiovizuálneho fondu, a to tak, že príspevok prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia je 1 % z každej predanej vstupenky na audiovizuálne predstavenie za posledný kalendárny rok. Dôvodom tejto úpravy je potreba priameho naviazania výšky príspevku na reálnu cenu vstupenky, ktorá sa priebežne mení podľa celkovej výkonnosti sektoru, ako aj skutočnosť, že od začiatku podpornej činnosti Audiovizuálneho fondu sa postupne zvyšovala výška podpory, ktorá bola určená prevádzkovateľom kín. Návrhom zákona sa tiež zavádza povinnosť platiť príspevok do Audiovizuálneho fondu pre poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, a to vo výške 0,5 % z celkových príjmov poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie za poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie za posledný kalendárny rok. Zavedenie príspevku vychádza z jednej zo základných zásad, na ktorých je založená koncepcia podpory audiovizuálnej tvorby, kultúry a priemyslu v Slovenskej republike – zabezpečenie stabilných finančných zdrojov Audiovizuálneho fondu, ako realizátora tejto podpory, založených na príspevkoch subjektov, ktoré z povahy svojej činnosti tvoria súčasť audiovizuálneho priemyslu a svoj hospodársky prospech dosahujú zhodnocovaním audiovizuálnych obsahov, resp. služieb, ktoré sú na audiovizuálnych obsahoch priamo závislé. Takýmito subjektmi sú aj poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. 

 

Predkladaný návrh zákona nemá žiadny sociálny vplyv ani vplyv na životné prostredie. Predpokladá sa negatívny vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, negatívny a aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

 

 

 

Osobitná časť

 

 

K čl. I

 

 

K prvej časti návrhu (§ 1 a 2)

 

K § 1

Ustanovenie § 1 vymedzuje predmet úpravy a vecnú pôsobnosť návrhu zákona. Návrh zákona upravuje práva a povinnosti osôb pôsobiacich v oblasti audiovízie, evidenciu slovenských audiovizuálnych diel, evidenciu osôb pôsobiacich v audiovízii a evidenciu nezávislých producentov, rovnako ako aj jednotný systém označovania, postavenie a pôsobnosť Slovenského filmového ústavu a podmienky na odborné uchovávanie originálnych nosičov audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov tvoriacich audiovizuálne dedičstvo Slovenskej republiky.

Vecná pôsobnosť návrhu zákona je vymedzená pozitívne v § 1 ods. 2. Návrh zákona sa vzťahuje na audiovizuálne dielo, zvukový záznam umeleckého výkonu a multimediálne dielo rozširované na území Slovenskej republiky na akomkoľvek nosiči alebo odplatne sprístupňované verejnosti z územia Slovenskej republiky, a v prípade audiovizuálneho diela aj uvádzané na verejnosti na území Slovenskej republiky audiovizuálnym predstavením. Návrh zákona sa vzťahuje tiež na zvukovo-obrazový záznam, ktorý má audiovizuálnu hodnotu.

V § 1 ods. 3 je vymedzená vecná pôsobnosť návrhu zákona aj negatívne. Návrh zákona sa tak nebude vzťahovať na audiovizuálne dielo, zvukový záznam umeleckého výkonu ani na multimediálne dielo, ktoré je reklamou alebo inzerciou.

 

K § 2

V § 2 sa vymedzujú niektoré základné pojmy používané v návrhu zákona.

Audiovizuálne dielo je v  zmysle zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov  dielo, ktoré je vnímateľné prostredníctvom technického zariadenia ako rad súvisiacich obrazov, či už sprevádzaných zvukom alebo nie, ak je určené na uvádzanie na verejnosti. Na účely plnenia povinností v oblasti ochrany maloletých sa v odseku 1 a 2 vymedzujú pojmy audiovizuálne dielo určené len dospelým a audiovizuálne dielo určené maloletým. Audiovizuálne dielo určené len dospelým je definované ako audiovizuálne dielo, ktoré môže svojím charakterom alebo obsahom ohroziť vývin fyzickej osoby mladšej ako 18 rokov, je to najmä také audiovizuálne dielo, ktoré obsahuje pornografiu alebo hrubé či neodôvodnené násilie. Tieto kritériá sa uplatnia aj vo vzťahu k zvukovému záznamu umeleckého výkonu určenému len dospelým a multimediálnemu dielu určenému len dospelým.

V odseku 3 sa vymedzuje audiovizuálne predstavenie ako forma šírenia audiovizuálneho diela na verejnosti prostredníctvom audiovizuálneho technického zariadenia, ktoré je zadefinované v odseku 4, pre individuálne neurčený počet osôb vo verejne prístupnom priestore.

Odseky 5 a 14 vymedzujú dabing a titulkovanie ako spracovanie audiovizuálneho diela, pričom za dabing sa považuje aj tlmočenie do posunkovej reči a simultánne tlmočenie a titulkovaním doplnenie pôvodného audiovizuálneho diela o otvorené alebo skryté titulkovanie. Dabingom je aj hlasové komentovanie pre nevidiacich ako doplnenie hovoreného popisu vizuálnych situácií, ktorých popis alebo vyjadrenie neobsahuje zvuková zložka audiovizuálneho produktu.

V odsekoch 6 až 8 sú vymedzené osoby vykonávajúce distribúciu audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov – distributér audiovizuálneho diela, distributér multimediálneho diela a distributér zvukového záznamu umeleckého výkonu. Distributér audiovizuálneho diela (zvukového záznamu umeleckého výkonu, multimediálneho diela) je osoba, ktorá verejne rozširuje rozmnoženiny audiovizuálneho diela (zvukového záznamu umeleckého výkonu, multimediálneho diela), avšak nie formou prevodu vlastníckeho práva na konečného spotrebiteľa (teda nie maloobchodným predajom), alebo audiovizuálne dielo (zvukový záznam umeleckého výkonu, multimediálne dielo) odplatne sprístupňuje verejnosti.

V odseku 9 sa vymedzuje kinematografické dielo ako audiovizuálne dielo pôvodne určené na uvádzanie na verejnosti audiovizuálnym predstavením.

V odseku 10 je vymedzený pojem mediatéka. Mediatékou sa rozumie verejnosti prístupné zariadenie, prostredníctvom ktorého sa užívateľovi zariadenia dočasne prenechávajú na užívanie rozmnoženiny audiovizuálneho diela, zvukového záznamu umeleckého výkonu alebo multimediálneho diela

V odseku 11 je vymedzené multimediálne dielo, za ktoré sa považuje multimediálna audiovizuálna prezentácia spĺňajúca nasledovné charakteristiky: je riadená počítačovým programom, umožňuje vyhľadávanie alebo prezentáciu v rôznych mediálnych formách, je transformovaná do digitálnej formy, umožňuje aj analógovú prezentáciu informácií a umožňuje prostredníctvom počítačového rozhrania používateľovi interaktivitu zásahom do deja prezentácie.

V odseku 12 sa vymedzuje pojem počítačová herňa ako zariadenie prístupné verejnosti, ktoré je vybavené na prevádzkovanie počítačových hier prostredníctvom hracích zariadení alebo technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi.

V odseku 13 je vymedzené slovenské audiovizuálne dielo. Rozhodujúcim kritériom pre definovanie audiovizuálneho diela ako slovenského je trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo výrobcu alebo koproducenta na území Slovenskej republiky, pričom pri koprodukcii sú stanovené aj minimálne podiely. Za slovenské sa však považuje aj audiovizuálne dielo, na ktorého výrobu boli použité verejné prostriedky.

V odseku 15 sa vymedzuje výrobca audiovizuálneho diela. Za výrobcu audiovizuálneho diela sa považuje osoba, ktorá zabezpečila vytvorenie audiovizuálneho diela a je výrobcom prvého zvukovo-obrazového záznamu audiovizuálneho diela.

 

 

K druhej časti návrhu (§ 3 až 11)

 

K § 3 až 5

V § 3 až 5 sa upravuje evidencia slovenských audiovizuálnych diel. Slovenské audiovizuálne diela sú evidované v zozname slovenských audiovizuálnych diel, ktorý vedie Slovenský filmový ústav. Zoznam je verejne prístupný a obsahuje údaje o slovenských audiovizuálnych dielach získané zo žiadostí o ich zápis do zoznamu.

V § 4 sa ustanovujú náležitosti žiadosti o zápis slovenského audiovizuálneho diela do zoznamu slovenských audiovizuálnych diel. Za účelom uľahčenia podávania žiadostí sa Slovenskému filmovému ústavu ukladá povinnosť zverejniť na svojom webovom sídle formulár žiadosti o zápis slovenského audiovizuálneho diela do zoznamu slovenských audiovizuálnych diel.

V § 5 sa upravuje postup pri zápise slovenského audiovizuálneho diela do zoznamu slovenských audiovizuálnych diel. Zápis vykoná Slovenský filmový ústav do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti, ktorá obsahuje všetky náležitosti podľa § 4. Výrobca slovenského audiovizuálneho diela je povinný podať žiadosť o zápis do zoznamu slovenských audiovizuálnych diel do 30 dní odo dňa, kedy bolo slovenské audiovizuálne dielo na území Slovenskej republiky prvý krát uvedené na verejnosti. Povinnosť požiadať o zápis sa nevzťahuje na výrobcu slovenského audiovizuálneho diela, ktoré je vyrobené výlučne na účely televízneho vysielania a je uvádzané na verejnosti iba prostredníctvom televízneho vysielania. Ak žiadosť o zápis slovenského audiovizuálneho diela neobsahuje všetky predpísané náležitosti, Slovenský filmový ústav vyzve výrobcu slovenského audiovizuálneho diela na ich doplnenie v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. Výrobca slovenského audiovizuálneho diela  je povinný žiadosť o zápis slovenského audiovizuálneho diela v určenej lehote doplniť. Porušenie tejto povinnosti ako aj porušenie povinnosti požiadať o zápis je správnym deliktom, za ktorý možno povinnej osobe uložiť pokutu v zmysle § 41 návrhu zákona.

 

K § 6 a 7

V § 6 a 7         sa upravuje evidencia osôb pôsobiacich v audiovízii. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon ukladá rôzne povinnosti subjektom pôsobiacim v audiovízii, je potrebné disponovať informáciami o subjektoch, ktorým sú tieto povinnosti ukladané. Táto evidencia má podobu verejne prístupného zoznamu osôb pôsobiacich v audiovízii, ktorý vedie Slovenský filmový ústav. Do zoznamu sa zapisujú výrobcovia slovenských audiovizuálnych diel, okrem výrobcov slovenských audiovizuálnych diel, ktoré sú vyrobené výlučne na účely televízneho vysielania a sú uvádzané na verejnosti iba prostredníctvom televízneho vysielania. Do zoznamu sa zapisujú aj distributéri audiovizuálnych diel, osoby poskytujúce technologické a odborné služby súvisiace s výrobou audiovizuálnych diel, prevádzkovatelia audiovizuálnych technických zariadení a prevádzkovatelia mediaték. Zápis do zoznamu, jeho zmenu ako aj výmaz zo zoznamu vykonáva Slovenský filmový ústav na základe oznámenia povinnej osoby. Osoby pôsobiace v audiovízii sú povinné oznámiť činnosť v oblasti audiovízie Slovenskému filmovému ústavu do 30 dní, odo dňa, kedy začali činnosť v oblasti audiovízie vykonávať. Rovnako sú tieto osoby povinné oznámiť Slovenskému filmovému ústavu ukončenie činnosti v oblasti audiovízie, a to do 30 dní, odo dňa, kedy prestali činnosť v oblasti audiovízie vykonávať. Návrh zákona ustanovuje náležitosti týchto oznámení a tiež ukladá osobám s oznamovacou povinnosťou aj povinnosť oznámiť Slovenskému filmovému ústavu zmenu v oznámených údajoch. Nesplnenie oznamovacích povinností je sankcionovateľné podľa § 41 návrhu zákona.

 

K § 8 až 11

V § 8 až 11 sa upravuje vedenie evidencie nezávislých producentov v audiovízii.

V § 8 sa vymedzuje nezávislý producent v audiovízii (ďalej len „nezávislý producent“) ako výrobca audiovizuálneho diela zapísaný v zozname nezávislých producentov, ktorý spĺňa tieto podmienky

a)         nie je vysielateľom,

b)         nie je s vysielateľom personálne prepojený ani majetkovo prepojený a

c)         minutáž audiovizuálnych diel ním vyrobených pôvodne pre televízne vysielanie jedného televízneho vysielateľa nepredstavuje viac ako 90% celkovej minutáže audiovizuálnych diel vrátane ním vyrobených kinematografických diel.

Status nezávislého producenta návrh zákon priznáva aj výrobcovi audiovizuálneho diela, ktorý nie je personálne prepojený ani majetkovo prepojený s vysielateľom a je považovaný za nezávislého producenta v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii. Nezávislý producent je oprávnený používať spolu so svojím obchodným menom označenie „nezávislý producent“ alebo ekvivalent tohto označenia v cudzom jazyku.

Evidenciu nezávislých producentov vykonáva v zmysle návrhu zákona Audiovizuálny fond vo forme zoznamu nezávislých producentov, ktorý je verejne prístupný a obsahuje zákonom ustanovené údaje.

Zápis nezávislého producenta do zoznamu nezávislých producentov vykonáva Audiovizuálny fond na základe žiadosti výrobcu audiovizuálneho diela o zápis do zoznamu nezávislých producentov. Zápis do zoznamu nezávislých producentov je dobrovoľný.

Návrh zákona ustanovuje náležitosti žiadosti o zápis do zoznamu nezávislých producentov, pričom ak žiadosť tieto náležitosti spĺňa, Audiovizuálny fond zapíše žiadateľa do zoznamu nezávislých producentov do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti. Zápis do zoznamu je platný päť rokov. Ak žiadosť neobsahuje predpísané náležitosti, Audiovizuálny fond vyzve výrobcu audiovizuálneho diela na ich doplnenie v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. Ak výrobca audiovizuálneho diela žiadosť v určenej lehote nedoplní, Audiovizuálny fond výrobcu audiovizuálneho diela do zoznamu nezávislých producentov nezapíše; o tejto skutočnosti Audiovizuálny fond poučí výrobcu audiovizuálneho diela vo výzve.

Audiovizuálny fond vymaže nezávislého producenta zo zoznamu nezávislých producentov na žiadosť nezávislého producenta alebo z vlastného podnetu. Z vlastného podnetu tak urobí, ak zistí, že zápis nezávislého producenta bol vykonaný na základe nepravdivých údajov, nezávislý producent prestal spĺňať ustanovené podmienky, nezávislý producent zanikol alebo zomrel, alebo bol vyhlásený za mŕtveho.

 

 

K tretej časti návrhu (§ 12 až 14)

 

K § 12

Úprava v oblasti zabezpečenia ochrany maloletých nadväzuje na súčasnú právnu úpravu. Návrh zákona upravuje jednotný systém označovania, ktoré je tak ako v súčasnosti systémom klasifikácie audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov poskytovaných prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programov alebo iných zložiek programovej služby vekovou vhodnosťou z hľadiska ich neprístupnosti, nevhodnosti alebo vhodnosti pre vekovú skupinu maloletých do 7, 12, 15 alebo do 18 rokov. Podrobnosti o jednotnom systéme označovania a spôsobe jeho uplatňovania ustanoví vykonávací predpis, ktorý vydá Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Tento vykonávací predpis ustanoví

a)         hodnotiace kritériá neprístupnosti alebo nevhodnosti, ktoré je nutné použiť pri vyhodnocovaní obsahu z hľadiska ochrany maloletých, najmä prítomnú úroveň fyzického, psychického alebo verbálneho násilia, prezentovaných sexuálnych vzťahov alebo scén, nahoty v sexuálnom kontexte, vulgárneho jazyka, prezentácie drogových, hráčskych alebo iných závislostí, ako aj prítomnosť zobrazení alebo iných prejavov spôsobujúcich pocit strachu, depresie, bezmocnosti alebo inak nevhodných vo vzťahu ku konkrétnej vekovej skupine maloletých,

b)         hodnotiace kritériá vhodnosti vo vzťahu ku konkrétnej vekovej skupine maloletých, ktorej je obsah odporúčaný,

c)         spôsob označenia audiovizuálnych diel, programov poskytovaných prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel a programov alebo iných zložiek programovej služby vekovou vhodnosťou z hľadiska ich neprístupnosti, nevhodnosti alebo vhodnosti,

d)        podrobnosti o uplatňovaní povinností osobami povinnými uplatniť jednotný systém označovania pri hodnotení obsahu, jeho kategorizácii podľa vekovej vhodnosti, označovaní a uvádzaní na verejnosti,

e)         podrobnosti o uplatňovaní povinností ustanovených zákonom č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

Pri uplatnení jednotného systému označovania povinné osoby vyhodnotia na základe ustanovených kritérií nevhodnosti a neprístupnosti obsah z hľadiska ochrany maloletých a na základe tohto hodnotenia ustanoveným spôsobom označia audiovizuálne dielo, program poskytovaný prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, zvukový záznam umeleckého výkonu, multimediálne dielo a program alebo inú zložku programovej služby vekovou vhodnosťou z hľadiska ich neprístupnosti, nevhodnosti alebo vhodnosti.

 

K § 13

S cieľom zabezpečenia ochrany maloletých pred nevhodným obsahom a zaistenia tomu zodpovedajúcej informovanosti pre verejnosť,  sa v § 13 ustanovuje povinnosť distributéra audiovizuálneho diela (zvukového záznamu umeleckého výkonu, multimediálneho diela) určiť vekovú vhodnosť podľa jednotného systému označovania a uviesť ju na viditeľnom mieste na obale nosiča audiovizuálneho diela (zvukového záznamu umeleckého výkonu, multimediálneho diela), na viditeľnom mieste nosiča  audiovizuálneho diela (zvukového záznamu umeleckého výkonu, multimediálneho diela) a na distribučnom liste audiovizuálneho diela (multimediálneho diela). Povinnosť uviesť vekovú vhodnosť na viditeľnom mieste nosiča  audiovizuálneho diela sa nevzťahuje na nosič audiovizuálneho diela používaný len pri audiovizuálnom predstavení.

Povinnosť poskytnúť informácie o vekovej vhodnosti audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov a multimediálnych diel sa ustanovuje aj pre prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia, prevádzkovateľa mediatéky a prevádzkovateľa počítačovej herne. Prevádzkovateľ audiovizuálneho technického zariadenia zabezpečuje informovanie zverejnením vekovej vhodnosti audiovizuálneho diela vo verejne prístupnom priestore. Prevádzkovateľ mediatéky je povinný zabezpečiť zverejnenie vekovej vhodnosti v katalógu audiovizuálnych diel (zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel) prístupnom verejnosti v priestoroch mediatéky alebo na rozmnoženinách audiovizuálnych diel (zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel). Na prevádzkovateľa mediatéky sa nevzťahujú povinnosti distributéra podľa odseku 1 až 3. Prevádzkovateľ počítačovej herne je povinný zabezpečiť zverejnenie vekovej vhodnosti v katalógu multimediálnych diel prístupnom verejnosti v priestoroch počítačovej herne alebo na rozmnoženinách multimediálnych diel.

 

K § 14

Ustanovujú sa osobitné povinnosti pri rozširovaní audiovizuálneho diela určeného len dospelým. Rozširovanie takéhoto diela je možné uskutočňovať len takým spôsobom, ktorý vylúči prístup maloletých k takémuto dielu. Pri rozširovaní alebo sprístupňovaní verejnosti musí byť takéto audiovizuálne dielo tiež označené osobitným upozornením.

Osobitné povinnosti vzťahujúce sa na rozširovanie a sprístupňovanie verejnosti audiovizuálneho diela určeného len dospelým sa primerane vzťahujú aj na rozširovanie zvukového záznamu umeleckého výkonu určeného len dospelým alebo multimediálneho diela určeného len dospelým, ako aj na jeho sprístupňovanie verejnosti.

 

 

 

 

 

 

K štvrtej časti návrhu (§ 15)

 

K § 15

§ 15 obsahuje osobitné ustanovenia o jazykovej úprave verejne rozširovaných audiovizuálnych diel a multimediálnych diel a o jazykovej úprave audiovizuálnych diel uvádzaných na verejnosti audiovizuálnym predstavením. 

Distributér audiovizuálneho diela, ktorý verejne rozširuje audiovizuálne dielo v pôvodnej jazykovej úprave inej ako v slovenskej jazykovej úprave, je povinný zabezpečiť pre toto audiovizuálne dielo aj slovenskú jazykovú úpravu, a to buď dabingom v slovenskom jazyku alebo titulkovaním v slovenskom jazyku. Túto povinnosť distributér nemá, ak toto audiovizuálne dielo je v jazykovej úprave, ktorá spĺňa požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, t. j. v českom jazyku.

Osobitné povinnosti v súvislosti s jazykovou úpravou sa uplatňujú aj pri dielach klasifikovaných ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov. Distributér audiovizuálneho diela, ktorý verejne rozširuje audiovizuálne dielo klasifikované ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov v pôvodnej jazykovej úprave inej ako v slovenskej jazykovej úprave, ak toto audiovizuálne dielo nie je v pôvodnej jazykovej úprave spĺňajúcej požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, je povinný zabezpečiť pre toto audiovizuálne dielo slovenskú jazykovú úpravu s dabingom v slovenskom jazyku a distributér multimediálneho diela, ktorý verejne rozširuje multimediálne dielo klasifikované ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov v pôvodnej jazykovej úprave inej ako v slovenskej jazykovej úprave, ak toto audiovizuálne dielo nie je v pôvodnej jazykovej úprave spĺňajúcej požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, je povinný zabezpečiť pre toto multimediálne dielo aj slovenskú jazykovú úpravu.

Prevádzkovateľ audiovizuálneho technického zariadenia, ktorý uvádza na verejnosti audiovizuálne dielo klasifikované ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov v pôvodnej jazykovej úprave inej ako v slovenskej jazykovej úprave, ak toto audiovizuálne dielo nie je v pôvodnej jazykovej úprave spĺňajúcej požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka,  má ustanovenú povinnosť zabezpečiť uvedenie tohto diela v čase vhodnom pre týchto maloletých aj s dabingom v slovenskom jazyku. Pri posudzovaní slovného spojenia „v čase vhodnom pre maloletých“ je potrebné brať do úvahy aj napr. technické možnosti prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia, záujem divákov a samotný čas predstavenia.

 

 

K piatej časti návrhu (§ 16 až 18)

 

K § 16

Ustanovujú sa osobitné povinnosti pre prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia pri uverejňovaní reklamy pri audiovizuálnom predstavení. Prevádzkovateľ audiovizuálneho technického zariadenia je povinný zabezpečiť, aby reklama bola rozoznateľne a zreteľne oddelená od audiovizuálneho predstavenia zvukovo-obrazovým prostriedkom. V nadväznosti na súčasnú právnu úpravu sa ustanovuje zákaz prerušovať reklamou audiovizuálne predstavenie.

Vymedzujú sa druhy reklamy, ktorú sa zakazuje uverejňovať pri audiovizuálnom predstavení audiovizuálneho diela určeného maloletým. Takisto sa ustanovuje zákaz uverejňovania reklamy audiovizuálnych diel vzhľadom na ich klasifikáciu podľa jednotného systému označovania pri audiovizuálnom predstavení audiovizuálneho diela klasifikovaného podľa jednotného systému označovania ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov, vhodné pre vekovú skupinu maloletých  do 7 rokov, vhodné pre vekovú skupinu maloletých od 7 rokov alebo vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov.

 

K § 17

Ustanovujú sa požiadavky na reklamu verejne rozširovanú na nosiči spolu s audiovizuálnym dielom alebo multimediálnym dielom. Takáto reklama musí byť rozoznateľne a zreteľne oddelená od audiovizuálneho diela zvukovo-obrazovým prostriedkom a od multimediálneho diela zvukovo-obrazovým alebo obrazovým prostriedkom. Ustanovuje sa zákaz prerušovať reklamou audiovizuálne dielo na nosiči.

 

K § 18

Preberá sa súčasná právna úprava v oblasti umiestňovania produktov. Vymedzuje sa pojem „umiestňovanie produktov“ na účely návrhu zákona. Ustanovujú sa podmienky, pri ktorých splnení je povolené umiestňovanie produktov a taktiež prípady, kedy je umiestňovanie produktov zakázané. Ustanovujú sa nové podmienky umiestňovania produktov týkajúceho sa alkoholických nápojov. Umiestňovanie produktov týkajúce sa alkoholických nápojov sa nesmie zameriavať na maloletých a nesmie nabádať na nestriedme požívanie alkoholických nápojov.

 

K § 19

Ustanovuje sa Slovenský filmový ústav ako príspevková organizácia štátu finančnými vzťahmi zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

 

K § 20

Vymedzuje sa poslanie Slovenského filmového ústavu, ktorý sa v oblasti audiovízie podieľa na uchovávaní, ochrane, obnove, zveľaďovaní a sprístupňovaní audiovizuálneho dedičstva s cieľom uchovania audiovizuálnej tvorby, ako aj na propagácii a prezentácii audiovízie ako takej. Slovenský filmový ústav  vykonáva v oblasti audiovízie aj vedeckú a výskumnú činnosť.

 

K § 21

Uvádza sa demonštratívny výpočet činností Slovenského filmového ústavu.

Slovenský filmový ústav najmä ako zákonný depozitár zabezpečuje odborné uskladnenie, ošetrovanie, uchovávanie a obnovu audiovizuálneho dedičstva, umožňuje prístup verejnosti k audiovizuálnemu dedičstvu na študijné, vzdelávacie a vedecké účely, vyhľadáva, získava, sústreďuje, katalogizuje, uchováva a umožňuje prístup k originálom alebo rozmnoženinám audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov, ako aj dokumentačným a informačným materiálom súvisiacim s audiovizuálnymi dielami a zvukovo-obrazovými záznamami, monitoruje a podieľa sa na technologickom a technickom pokroku v oblasti uchovávania audiovizuálnych diel, vykonáva teoreticko-koncepčnú, vedeckú, výskumnú, dokumentačnú, koordinačnú, vzdelávaciu, bibliografickú, rešeršnú, metodicko-poradenskú činnosť a edičnú činnosť vrátane vydávania periodických publikácií a neperiodických publikácií a nosičov slovenských audiovizuálnych diel, vytvára a prevádzkuje informačný systém určený na spracovávanie, uchovávanie, prepájanie, organizáciu, vyhľadávanie a prezentáciu informácií a poznatkov, ktoré sa získavajú, vytvárajú a využívajú pri jeho práci, a ktorý je súčasťou informačného systému verejnej správy, prevádzkuje špeciálnu knižnicu a mediatéku určenú na študijné, odborné, výskumné a vzdelávacie účely, prevádzkuje audiovizuálne technické zariadenie a kino na uvádzanie audiovizuálnych diel na verejnosti audiovizuálnym predstavením, využívaním fondu audiovizuálneho dedičstva realizuje výrobu slovenských audiovizuálnych diel alebo sa na výrobe audiovizuálnych diel podieľa, prideľuje medzinárodné štandardné číslo audiovizuálneho diela (ISAN) ako národná agentúra pre medzinárodné štandardné číslovanie audiovizuálnych diel, plní úlohy národnej filmotéky, vedie evidenciu dobrovoľných depozitárov a metodicky usmerňuje postupy pri ochrane a obnove fondu audiovizuálneho dedičstva, získava, spracováva, poskytuje a hodnotí údaje z oblasti audiovízie.

Slovenský filmový ústav tiež spolupracuje s medzinárodnými organizáciami v oblasti audiovízie a zastupuje v týchto organizáciách Slovenskú republiku, organizuje a podieľa sa na organizácii kultúrnych podujatí, prehliadok a festivalov v Slovenskej republike i v zahraničí, podieľa sa na propagácii audiovízie vrátane propagácie audiovizuálneho dedičstva, poskytuje zahraničným informačným centrám a audiovizuálnym databázam informácie z oblasti slovenskej audiovízie, spolupracuje s kinematografickými fondmi a s odbornými a profesijnými organizáciami a ďalšími osobami pôsobiacimi v oblasti audiovízie, s výrobcami audiovizuálnych diel vyrábaných na území Slovenskej republiky.

V zmysle návrhu zákona zabezpečuje Slovenský filmový ústav činnosť informačných kancelárií programov Európskej únie a Rady Európy na podporu audiovízie, vedie zoznam slovenských audiovizuálnych diel a vedie zoznam osôb pôsobiacich v audiovízii.

V odseku dva sú upravené úlohy Slovenského filmového ústavu vo vzťahu k výkonu práv autorov k audiovizuálnym dielam vyrobeným organizáciami štátu hospodáriacimi v oblasti audiovízie, ktoré vykonávali tieto práva na základe všeobecne záväzných právnych predpisov platných pred rokom 1997, ak k nim práva nevykonáva podľa osobitného predpisu Rozhlas a televízia Slovenska. Slovenský filmový ústav taktiež vykonáva práva výkonných umelcov k umeleckým výkonom predvedeným v týchto audiovizuálnych dielach, práva výrobcov zvukových záznamov, výrobcov zvukovo-obrazových záznamov a vysielateľov, ktorých záznamy alebo vysielanie boli použité v tomto audiovizuálnom diele. Slovenský filmový ústav je výrobcom zvukovo-obrazového záznamu takýchto audiovizuálnych diel, spravuje ich nosiče a chráni záujmy autorov, výkonných umelcov a iných nositeľov práv uvedených vyššie. V súčasnosti platný právny režim výkonu práv Slovenského filmového ústavu zostáva teda zachovaný a na jeho právnej úprave sa návrhom zákona nič nemení.

 

K § 22

V zmysle návrhu zákona vykonáva Slovenský filmový ústav štátnu správu v oblasti ochrany audiovizuálneho dedičstva, a to v otázkach metodického usmerňovania katalogizácie, ochrany a obnovy fondu audiovizuálneho dedičstva a posudzovania audiovizuálnej hodnoty audiovizuálnych diel a zvukovo obrazových záznamov.

 

K § 23

Ustanovujú sa orgány Slovenského filmového ústavu, ktorými sú generálny riaditeľ, rada a komisia pre audiovizuálne dedičstvo.

 

K § 24

Vymedzuje sa postavenie generálneho riaditeľa Slovenského filmového ústavu ako štatutárneho orgánu, jeho úlohy a predpoklady zvolenia do funkcie.

Návrhom zákona sa vymedzuje vzťah generálneho riaditeľa a rady, ako aj komisie pre audiovizuálne dedičstvo. Generálny riaditeľ má právo zúčastňovať sa na všetkých zasadnutiach rady, okrem voľby generálneho riaditeľa a určovaní odmeny generálneho riaditeľa a na všetkých zasadnutiach komisie pre audiovizuálne dedičstvo.

V zmysle návrhu zákona generálny riaditeľ vydáva Organizačný poriadok Slovenského filmového ústavu na základe záväznej Organizačnej štruktúry Slovenského filmového ústavu schválenej radou, predkladá rade na schválenie návrhy dlhodobých plánov a koncepcií rozvoja Slovenského filmového ústavu, návrh rozpočtu, návrh záväznej Organizačnej štruktúry Slovenského filmového ústavu, návrh výročnej správy o činnosti Slovenského filmového ústavu a návrhy na podnikateľské zámery, vrátane návrhov týkajúcich sa ich zmien  alebo ukončenia. Na základe uznesenia rady predkladá rade v písomnej forme informácie o činnosti Slovenského filmového ústavu a podklady potrebné k činnosti rady.

Komisii pre audiovizuálne dedičstvo predkladá generálny riaditeľ návrh metodických usmernení pre katalogizáciu, ochranu, obnovu a sprístupňovanie fondu   audiovizuálneho dedičstva a návrh metodických usmernení pre výkon depozitnej činnosti a na základe jej uznesenia podklady potrebné k činnosti komisie pre audiovizuálne dedičstvo. 

Generálneho riaditeľa volí a odvoláva rada, jeho funkčné obdobie je päťročné a do svojej funkcie môže byť zvolený aj opakovane. S cieľom zabezpečiť odbornosť výkonu funkcie generálneho riaditeľa ustanovuje návrh zákona kvalifikačné predpoklady výkonu tejto funkcie.

Návrh zákona upravuje aj začiatok plynutia funkčného obdobia generálneho riaditeľa, prípady skončenia výkonu tejto funkcie, ustanovuje dôvody odvolania generálneho riaditeľa radou, ako aj prípady kedy môže rada generálneho riaditeľa odvolať.

 

K § 25 až 27

Ustanovuje sa rada ako kolektívny orgán dohľadu. Jej základnou činnosťou  je kontrolná činnosť, v rámci ktorej dohliada predovšetkým na dodržiavanie poslania a činností, ktoré Slovenskému filmovému ústavu vyplývajú zo zákona, na hospodárnosť, efektívnosť a účelnosť nakladania s verejnými prostriedkami a nakladanie s majetkom štátu v správe Slovenského filmového ústavu. Okrem toho volí a odvoláva generálneho riaditeľa Slovenského filmového ústavu, ktorému určuje aj odmenu. Zo svojich vlastných členov volí predsedu rady a podpredsedu rady na funkčné obdobie dvoch rokov. Rada schvaľuje aj viaceré významné dokumenty, ktoré Slovenský filmový ústav vydáva, vrátane dlhodobých plánov a koncepcií rozvoja Slovenského filmového ústavu, návrhu rozpočtu Slovenského filmového ústavu, návrhu záväznej Organizačnej štruktúry Slovenského filmového ústavu, na základe ktorej vydáva generálny riaditeľ Organizačný poriadok Slovenského filmového ústavu, návrhu výročnej správy o činnosti Slovenského filmového ústavu a návrhov na podnikateľské zámery, vrátane návrhov týkajúcich sa ich zmien a ukončení. Pri výkone svojej činnosti sú členovia rady oprávnení nahliadať do všetkých dokladov súvisiacich s hospodárením s verejnými prostriedkami a nakladaním s majetkom štátu v správe Slovenského filmového ústavu.

Rada má piatich členov, menovaných a odvolávaných ministrom kultúry Slovenskej republiky a funkčné obdobie jej členov je štvorročné. Členovia môžu byť vymenovaní aj opakovane. Pri menovaní za členov rady Slovenského filmového ústavu sa kladie dôraz na odbornosť jej jednotlivých členov. Členmi rady sú tak okrem dvoch štátnych zamestnancov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky aj jeden odborník za oblasť propagácie a prezentácie audiovízie, jeden odborník za oblasť ochrany a obnovy a sprístupňovania kultúrneho dedičstva a jeden odborník za oblasť vedeckej a výskumnej činnosti. Za odborníka sa pritom považuje osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej päťročnú odbornú prax v požadovanej oblasti. Ďalšími predpokladmi na výkon funkcie člena rady je bezúhonnosť a spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.

V § 26 sa vymedzujú náležitosti spojené s členstvom v rade. Člen rady vykonáva svoju činnosť ako iný úkon vo všeobecnom záujme, má nárok na úhradu výdavkov spojených s výkonom tejto funkcie a rovnako má nárok na odmenu za výkon funkcie. Výška odmeny za zasadnutie je jedna osmina priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Predseda rady má nárok na funkčný príplatok za výkon svojej funkcie vo výške jednej polovice odmeny člena rady za zasadnutie.

§ 27 vymedzuje základné náležitosti rokovania rady. Rada je uznášaniaschopná, ak je na rokovaní prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej členov. Uznesenie rady je prijaté, ak zaň zahlasuje nadpolovičná väčšina všetkých členov rady. Predseda rady zvoláva a riadi rokovanie rady. Rokovanie rady zvoláva predseda rady najmenej 4 krát za kalendárny rok na základe vopred schváleného plánu zasadnutí. Rokovania rady sú neverejné a z každého rokovania sa vyhotovuje zápis, ktorý musí byť zverejnený na webovom sídle Slovenského filmového ústavu najneskôr do piatich pracovných dní od skončenia rokovania. Podrobnosti o činnosti rady upravuje rokovací poriadok rady.

 

K § 28 až 30

Tretím orgánom Slovenského filmového ústavu je Komisia pre audiovizuálne dedičstvo, ktorá je osobitným orgánom pre oblasť ochrany audiovizuálneho dedičstva.

V § 28 sa vymedzujú jej základné činnosti v tejto oblasti, medzi ktoré patrí schvaľovanie dokumentov, ako sú metodické usmernenia pre katalogizáciu, ochranu, obnovu a sprístupňovanie fondu audiovizuálneho dedičstva, či metodické usmernenia pre výkon depozitnej činnosti a rokovací poriadok komisie pre audiovizuálne dedičstvo. Okrem toho určuje kritériá audiovizuálnej hodnoty, rozhoduje o audiovizuálnej hodnote slovenských audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov a určuje sprievodné dokumenty pre jednotlivé druhy audiovizuálií, ktoré tvoria fond audiovizuálneho dedičstva. Zo svojich členov si volí predsedu komisie pre audiovizuálne dedičstvo na funkčné obdobie dvoch rokov.   Komisia pre audiovizuálne dedičstvo je kolektívnym orgánom, ktorý má 5 členov, jedným z členov je riaditeľ Národného filmového archívu, ostatných vymenúva minister kultúry Slovenskej republiky, tak aby v komisii pre audiovizuálne dedičstvo bol jeden zástupca Rozhlasu a televízie Slovenska, jeden zástupca nezávislých producentov a dvaja odborníci za oblasť  ochrany a obnovy kultúrneho dedičstva. Dôraz na odbornosť sa prejavuje v tom, že za odborníka sa považuje len fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej päť rokov odbornej praxe v požadovanej oblasti. Funkčné obdobie členov komisie pre audiovizuálne dedičstvo závisí od spôsobu ich ustanovenia do funkcie – v prípade členov menovaných ministrom kultúry Slovenskej republiky je štvorročné a funkčné obdobie člena, ktorý je riaditeľom Národného filmového archívu sa končí zánikom jeho funkcie. Členov komisie pre audiovizuálne dedičstvo možno vymenovať aj opätovne.

Výkon funkcie člena komisie pre audiovizuálne dedičstvo sa rovnako ako v prípade členstva v rade Slovenského filmového ústavu považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme. Členovia komisie pre audiovizuálne dedičstvo majú nárok na odmenu za výkon svojej funkcie v rovnakej výške ako členovia rady. Rovnako tak predsedovi komisie pre audiovizuálne dedičstvo náleží funkčný príplatok v rovnakej výške ako predsedovi rady Slovenského filmového ústavu.

Rokovanie komisie pre audiovizuálne dedičstvo sa riadi obdobnými pravidlami ako rokovanie rady Slovenského filmového ústavu. Podrobnosti o činnosti komisie pre audiovizuálne dedičstvo ustanoví rokovací poriadok komisie pre audiovizuálne dedičstvo.

 

K § 31

Vymedzujú sa dve základné organizačné jednotky Slovenského filmového ústavu, ktorými sú Národný filmový archív ako základná organizačná jednotka pre oblasť ochrany a obnovy audiovizuálneho dedičstva a Národné kinematografické centrum ako základná organizačná jednotka pre oblasť verejného prístupu ku kinematografickému umeniu a audiovizuálnemu dedičstvu. V zmysle návrhu zákona stojí na čele každej organizačnej jednotky riaditeľ. Podrobnosti o organizačnej štruktúre Slovenského filmového ústavu upraví Organizačný poriadok Slovenského filmového ústavu, ktorý vydáva generálny riaditeľ.

 

K § 32

V § 32 návrh zákona upravuje osobitosti nakladania s majetkom štátu v správe Slovenského filmového ústavu. Slovenský filmový ústav môže vykonávať len podnikateľskú činnosť, ktorá súvisí s jeho poslaním vymedzeným v § 20 alebo činnosťami vymedzenými v § 21 tohto návrhu zákona.

Návrh zákona zakazuje scudziť nosič audiovizuálie a dokument, ktoré sú súčasťou fondu audiovizuálneho dedičstva. Na uvedené nie je možné zriadiť záložné právo, ani ich inak zaťažiť. Nosič audiovizuálie a dokument, ktoré sú súčasťou fondu audiovizuálneho dedičstva nepodliehajú exekúcii a ani postupu podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Na práva autorov, výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov, zvukovo-obrazových záznamov alebo vysielateľov, ktoré podľa tohto návrhu zákona vykonáva Slovenský filmový ústav, nemôže Slovenský filmový ústav zriadiť záložné právo, ani nemôže tieto práva ani ich výkon previesť na inú osobu, nepodliehajú exekúcii a ani postupu podľa  zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

 

K siedmej časti návrhu (§ 33 až 38)

 

K § 33

Vymedzuje sa pojem audiovizuálneho dedičstva, ktoré je súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky.

 

K § 34

Fond audiovizuálneho dedičstva je tvorený audiovizuáliami a sprievodnými dokumentmi súvisiacimi s výrobou, distribúciou  alebo uvádzaním audiovizuálií na verejnosti. Vymedzuje sa pojem audiovizuália. Audiovizuáliou je priamo zo zákona slovenské audiovizuálne dielo, ktoré je kinematografickým dielom, programom televíznej programovej služby Rozhlasu a televízie Slovenska, ktorý nie je spravodajským, politicko-publicistickým,  zábavným, hudobným alebo hudobno-zábavným programom alebo slovenské audiovizuálne dielo rozširované distributérom audiovizuálneho diela.

Okrem toho môže byť audiovizuáliou aj slovenské audiovizuálne dielo, ktoré je programom televíznej programovej služby Rozhlasu a televízie Slovenska a je spravodajským, politicko-publicistickým, zábavným, hudobným alebo hudobno-zábavným programom, ak má audiovizuálnu hodnotu, slovenské audiovizuálne dielo, ktoré je programom televíznej programovej služby, ak má audiovizuálnu hodnotu alebo zvukovo-obrazový záznam, ak má audiovizuálnu hodnotu. V tomto prípade sa konkrétne audiovizuálne dielo alebo zvukovo-obrazový záznam stáva audiovizuáliou až po tom, čo komisia pre audiovizuálne dedičstvo rozhodne, že toto audiovizuálne dielo alebo zvukovo-obrazový záznam má audiovizuálnu hodnotu.

Pojem audiovizuálna hodnota, je návrhom zákona vymedzený ako súhrn významných historických, spoločenských, krajinných, umeleckých, vedeckých alebo technických hodnôt.

 

K § 35

V zmysle návrhu zákona sa ustanovujú dvaja zákonní depozitári. Sú nimi Rozhlas a televízia Slovenska, ktorá vykonáva depozit vlastných slovenských audiovizuálnych diel a vlastných zvukovo-obrazových záznamov a Slovenský filmový ústav, ktorý vykonáva depozit všetkých audiovizuálii, ktorých depozit nevykonáva Rozhlas a televízia Slovenska.

Návrh zákona stanovuje povinnosti, ktoré je každý zákonný depozitár povinný pri plnení úloh vyplývajúcich z vykonávania depozitu audiovizuálii dodržiavať. Rozhlas a televízia Slovenska je povinná uschovávať originálny nosič audiovizuálie tak, aby ho nevystavila hrozbe odcudzenia, poškodenia alebo zničenia, je povinná dodržiavať metodické usmernenia Slovenského filmového ústavu, poskytovať súčinnosť Slovenskému filmovému ústavu a umožniť Slovenskému filmovému ústavu kontrolu podmienok uschovávania a nakladania s audiovizuáliami. Rozhlas a televízia Slovenska je povinná odovzdať Slovenskému filmovému ústavu originálny nosič audiovizuálie, ak ho prestane uchovávať alebo ak jej bola v súvislosti s ním uložená pokuta za porušenie povinnosti pri plnení úloh vyplývajúcich z vykonávania depozitu audiovizuálii.

 

K § 36

Ustanovuje sa depozitná povinnosť pre výrobcu slovenského audiovizuálneho diela a vlastníka zvukovo-obrazového záznamu, ktorí sú povinní odovzdať audiovizuálie do bezodplatného depozitu Slovenskému filmovému ústavu. Zároveň sa ustanovuje lehota, v ktorej sú povinní splniť svoju depozitnú povinnosť.

V prípade audiovizuálie, ktorá je audiovizuáliou priamo zo zákona, sa lehota 60 dní na splnenie depozitnej povinnosti viaže na prvé uvedenie slovenského audiovizuálneho diela na verejnosti na území Slovenskej republiky. Pri audiovizuálii, ktorá nie je audiovizuáliou priamo zo zákona, sa lehota 30 dní na splnenie depozitnej povinnosti viaže na rozhodnutie komisie pre audiovizuálne dedičstvo o audiovizuálnej hodnote slovenského audiovizuálneho diela alebo zvukovo-obrazového záznamu.

Návrh zákona upravuje aj výnimku z depozitnej povinnosti, ktorá sa vzťahuje na výrobcu slovenského audiovizuálneho diela a vlastníka zvukovo-obrazového záznamu, ak v určenej lehote oznámia Slovenskému filmovému ústavu, že sú dobrovoľným depozitárom alebo preukážu, že originálny nosič audiovizuálie uschováva iný dobrovoľný depozitár alebo zákonný depozitár inej zmluvnej strany príslušnej medzinárodnej zmluvy. V takomto prípade je výrobca slovenského audiovizuálneho diela alebo vlastník zvukovo-obrazového záznamu povinný odovzdať v určenej lehote Slovenskému filmovému ústavu do bezodplatného depozitu nosič audiovizuálie, na ktorom zaznamenané slovenské audiovizuálne dielo alebo zaznamenaný zvukovo-obrazový záznam dosahuje kvalitu originálu.

Vlastnícke práva k veci, ktorá je predmetom depozitu nie sú dotknuté.

 

K § 37

Návrh zákona vymedzuje subjekty, ktoré môžu byť dobrovoľným depozitárom a stanovuje povinnosti, ktoré je každý dobrovoľný depozitár povinný pri plnení úloh vyplývajúcich z vykonávania depozitu audiovizuálii dodržiavať. Dobrovoľný depozitár je povinný uschovávať originálny nosič audiovizuálie tak, aby ho nevystavil hrozbe odcudzenia, poškodenia alebo zničenia, je povinný dodržiavať metodické usmernenia Slovenského filmového ústavu, poskytovať súčinnosť Slovenskému filmovému ústavu a umožniť Slovenskému filmovému ústavu kontrolu podmienok uschovávania a nakladania s audiovizuáliami. Dobrovoľný depozitár je povinný odovzdať Slovenskému filmovému ústavu originálny nosič audiovizuálie, ak ho prestane uchovávať alebo ak mu bola v súvislosti s ním uložená pokuta za porušenie povinnosti pri plnení úloh vyplývajúcich z vykonávania depozitu audiovizuálii.

 

 

 

K § 38

V súvislosti s úlohou filmového ústavu zabezpečovať prístup verejnosti k audiovizuálnemu dedičstvu upravuje návrh zákona akvizičnú činnosť Slovenského filmového ústavu. Výrobca slovenského audiovizuálneho diela, ktoré je audiovizuáliou a na ktorého výrobu boli použité verejné prostriedky a vlastník zvukovo-obrazového záznamu, ktorý je audiovizuáliou a na ktorého výrobu boli použité verejné prostriedky, sú povinní bezodplatne odovzdať túto audiovizuáliu na nosiči, na ktorom zaznamenané slovenské audiovizuálne dielo alebo zaznamenaný zvukovo-obrazový záznam dosahuje kvalitu originálu. Zároveň sa ustanovuje lehota, v ktorej sú povinní splniť svoju akvizičnú povinnosť.

V prípade audiovizuálie, ktorá je audiovizuáliou priamo zo zákona, sa lehota 60 dní na splnenie akvizičnej povinnosti viaže na prvé uvedenie slovenského audiovizuálneho diela na verejnosti na území Slovenskej republiky. Pri audiovizuálii, ktorá nie je audiovizuáliou priamo zo zákona, sa lehota 30 dní na splnenie akvizičnej povinnosti viaže na rozhodnutie komisie pre audiovizuálne dedičstvo o audiovizuálnej hodnote slovenského audiovizuálneho diela alebo zvukovo-obrazového záznamu.

 Nosič audiovizuálie sa stáva majetkom Slovenskej republiky v správe Slovenského filmového ústavu.

 

 

K ôsmej časti (§ 39 až 41)

 

K § 39  

Nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona vykonáva dohľad ministerstvo, Slovenský filmový ústav a Slovenská obchodná inšpekcia.

 

K § 40

Upravujú sa podrobnosti výkonu dohľadu. Orgány dohľadu sú oprávnené poveriť výkonom dohľadu fyzickú osobu, ktorá je pri výkone dohľadu povinná preukázať sa preukazom oprávnenej osoby. Zákon ustanovuje povinnosť poskytovať orgánom dohľadu potrebnú súčinnosť a v prípade jej neposkytnutia stanovuje sankciu.

 

K § 41

Ustanovujú sa pokuty, ktoré orgán dohľadu uloží povinnej osobe v prípade, ak sa zistí porušenie zákona. Pri určení výšky pokuty prihliada orgán dohľadu na závažnosť, spôsob a rozsah porušenia povinnosti, na následky takého porušenia a ich trvanie. Pokutu možno v zmysle zákona uložiť do troch rokov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti orgán dohľadu dozvedel, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. 

Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

 

 

K deviatej časti (§ 42 až 44)

 

K § 42

Upravujú sa spoločné ustanovenia návrhu zákona. Vylučuje sa použitie správneho poriadku navedenie evidencií podľa druhej časti zákona.

 

K § 43

V rámci prechodných ustanovení sa v odseku 1 upravujú podrobnosti v súvislosti s prechodom výkonu niektorých činností na Slovenský filmový ústav. Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky sa ukladá odovzdať Slovenskému filmovému ústavu zoznam slovenských audiovizuálnych diel vedený podľa zákona č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon), všetky žiadosti o zápis slovenského audiovizuálneho diela doručené ministerstvu pred nadobudnutím účinnosti návrhu zákona, ako aj údaje o osobách vykonávajúcich činnosť v oblasti audiovízie, ktoré sú prevádzkovateľmi audiovizuálnych technických zariadení so stálym kinom alebo inou prevádzkarňou alebo sú prevádzkovateľmi videopožičovní, ktoré obce do 31. januára 2015 poskytli ministerstvu.

Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky sa tiež ukladá odovzdať Audiovizuálnemu fondu údaje z registra nezávislých producentov podľa § 38 zákona č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) a všetky žiadosti o zápis výrobcu audiovizuálneho diela do registra nezávislých producentov doručené ministerstvu pred nadobudnutím účinnosti návrhu zákona.

Zároveň sa ukladá povinnosť osobám, ktoré vykonávajú činnosť v oblasti audiovízie uvedenú v § 6 ods. 1 návrhu zákona, a začali túto činnosť vykonávať pre dňom nadobudnutia účinnosti návrhu zákona, oznámiť túto činnosť Slovenskému filmovému ústavu do 30. septembra 2015. Tejto povinnosti nepodliehajú osoby, ktoré si splnili svoju oznamovaciu povinnosť podľa príslušných ustanovení doterajšieho audiovizuálneho zákona (zákon č. 343/2007 Z .z. v znení neskorších predpisov).

Ustanovuje sa, že výrobca audiovizuálneho diela s platným osvedčením o registrácii nezávislého producenta, ktoré mu bolo vydané podľa doterajšieho zákona, sa až do uplynutia platnosti tohto osvedčenia považuje za nezávislého producenta zapísaného v zozname nezávislých producentov. Zabezpečuje sa právna kontinuita Slovenského filmového ústavu. Slovenský filmový ústav podľa doterajšieho zákona je Slovenským filmovým ústavom podľa nového zákona.

Upravuje sa aj trvanie funkčného obdobia generálneho riaditeľa Slovenského filmového ústavu vzhľadom na prijatie nového zákona. Funkciu generálneho riaditeľa podľa navrhovaného zákona má vykonávať od 1. júla 2015 osoba, ktorá k 30. júnu 2015 vykonáva funkciu generálneho riaditeľa Slovenského filmového ústavu podľa doterajšieho zákona. Funkčné obdobie tohto generálneho riaditeľa skončí uplynutím piatich rokov odo dňa jeho zvolenia do funkcie.

Vzhľadom na zmeny v zložení rady Slovenského filmového ústavu a spôsobe jej kreovania sa rada Slovenského filmového ústavu zriadená podľa doterajšieho zákona zrušuje a funkčné obdobie všetkých jej členov zaniká ku dňu nadobudnutia účinnosti návrhu zákona. V nadväznosti na to sa ukladá Ministrovi kultúry Slovenskej republiky vymenovať prvých členov novej rady Slovenského filmového ústavu do 15. augusta 2015 a generálnemu riaditeľovi Slovenského filmového ústavu zvolať prvé zasadnutie rady do 31. augusta 2015. Toto prvé zasadnutie rady bude viesť generálny riaditeľ až do zvolenia predsedu rady. Na prvom zasadnutí rady si rada zvolí svojho predsedu a podpredsedu a schváli rokovací poriadok rady.

Vzhľadom na zriadenie nového orgánu Slovenského filmového ústavu – komisie pre audiovizuálne dedičstvo sa ukladá Ministrovi kultúry Slovenskej republiky vymenovať prvých členov komisie pre audiovizuálne dedičstvo do 15. augusta 2015. Obdobne ako v prípade prvého zasadnutia rady, aj prvé zasadnutie komisie pre audiovizuálne dedičstvo zvolá do 31. augusta 2015 generálny riaditeľ, ktorý bude rokovanie komisie pre audiovizuálne dedičstvo riadiť až do zvolenia predsedu komisie pre audiovizuálne dedičstvo. Na prvom zasadnutí komisie pre audiovizuálne dedičstvo si komisia pre audiovizuálne dedičstvo zvolí svojho predsedu a schváli rokovací poriadok komisie pre audiovizuálne dedičstvo.

Ustanovuje sa, že v prípade konaní začatých a právoplatne neukončených pred dňom nadobudnutia účinnosti návrhu zákona sa tieto konania dokončia podľa doterajšieho zákona.

Do nadobudnutia účinnosti nového vykonávacieho predpisu, ktorý upraví podrobnosti o jednotnom systéme označovania a spôsobe jeho uplatňovania, vydaného na základe nového zákona zostáva v platnosti a účinnosti vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 589/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania v znení neskorších predpisov.

 

K § 44

Navrhuje sa zrušenie čl. I zákona č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) v znení neskorších predpisov.

 

 

K čl. II

 

Rušia sa správne poplatky za podanie žiadosti o zápis do zoznamu slovenských audiovizuálnych diel, zoznamu slovenských zvukových záznamov slovesného diela alebo hudobného diela alebo zoznamu slovenských multimediálnych diel, podanie žiadosti o zápis do registra nezávislých producentov a podanie žiadosti o zmenu v zápise v registri nezávislých producentov.

 

 

K čl. III

 

Vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe sa jednoznačne vymedzuje pojem „program vyrobený nezávislým producentom“ na účely zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov. Ide o program, na výrobe ktorého sa nezávislý producent podieľal najmenej 51%  podielom celkových nákladov na jeho výrobu.

 

 

K čl. IV

 

K bodu 1

Upravuje sa možnosť Audiovizuálneho fondu byť sprostredkovateľom finančnej pomoci zo zdrojov Európskej únie v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006.

 

K bodom 2, 4, 5 a 8

Zavedenie nového príspevku poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie je potrebné zohľadniť v relevantných ustanoveniach zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 3

Medzi činnosti Audiovizuálneho fondu sa navrhuje doplnenie ďalšej činnosti, ktorou je vedenie zoznamu nezávislých producentov v audiovízii. Podľa platnej právnej úpravy register nezávislých producentov vedie ministerstvo. V súlade s § 8 až 11 čl. I návrhu zákona sa navrhuje, aby evidenciu nezávislých producentov v audiovízii viedol Audiovizuálny fond.

 

K bodu 6

V zmysle súčasnej právnej úpravy je výška príspevku prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia do Audiovizuálneho fondu stanovená na 0,03 eura za každú predanú vstupenku na audiovizuálne predstavenie za posledný kalendárny rok. V zmysle návrhu zákona bude výška príspevku určená ako 1 % z ceny každej predanej vstupenky na audiovizuálne predstavenie za posledný kalendárny rok. Dôvodom vyššie uvedenej úpravy je potreba priameho naviazania výšky príspevku na reálnu cenu lístka, ktorá sa priebežne mení podľa celkovej výkonnosti sektoru. Od roku 2008, kedy sa prijímala súčasná právna úprava, sa priemerná cena lístka zvýšila z 4,1 eur na 5,1 eur (teda zvýšenie ceny o viac ako 24 %). Zároveň bude nová úprava spravodlivejšia, keďže výška priemernej ceny lístka je odlišná v závislosti od regiónu v ktorom sa kino nachádza, resp. veľkosti kina (napr. jednosálové kiná majú tradične nižšie ceny vstupeniek ako viacsálové kiná, resp. multiplexy). Od začiatku podpornej činnosti Audiovizuálneho fondu sa postupne zvyšovala výška podpory, ktorá bola určená prevádzkovateľom kín prostredníctvom podprogramu 4: Rozvoj audiovizuálnych technológií v Slovenskej republike, konkrétne podpora digitalizácie kín v Slovenskej republike. Celkovo bolo prevádzkovateľom kín v rokoch 2010 – 2013 prerozdelených 1,65 mil. eur, pričom výška príspevkov kín v období rokov 2010 – 2013 dosiahla 0,45 mil. eur. Z toho vyplýva, že prevádzkovatelia kín získali za sledované obdobie viac ako 2,5 násobok celkovej hodnoty odvedených príspevkov. Vzhľadom na vyššie uvedené je potreba zmeny systému výpočtu príspevku prevádzkovateľov audiovizuálneho technického zariadenia do Audiovizuálneho fondu nevyhnutná.

 

K bodu 7

Zavádza sa nový príspevok do Audiovizuálneho fondu ako jeho nový zdroj príjmov, a to príspevok poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. Zavedenie príspevku vychádza z jednej zo základných zásad, na ktorých je založená koncepcia podpory audiovizuálnej tvorby, kultúry a priemyslu v Slovenskej republike – zabezpečenie stabilných finančných zdrojov Audiovizuálneho fondu, ako realizátora tejto podpory, založených na príspevkoch subjektov, ktoré z povahy svojej činnosti tvoria súčasť audiovizuálneho priemyslu a svoj hospodársky prospech dosahujú zhodnocovaním audiovizuálnych obsahov, resp. služieb, ktoré sú na audiovizuálnych obsahoch priamo závislé. Takýmito subjektmi sú aj poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. V roku 2008, v čase prijatia zákona o Audiovizuálnom fonde však sektor audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie nebol natoľko rozvinutý, aby predstavoval relevantný zdroj príjmov pre Audiovizuálny fond. V posledných rokoch však trh so službami na požiadanie rastie v celej Európskej únii vrátane Slovenskej republiky, a vzhľadom na vyššie uvedenú zásadu sa zavádza povinnosť prispievať do Audiovizuálneho fondu aj pre poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, podobne ako je takáto povinnosť už ustanovená pre ďalšie subjekty vykonávajúce svoju hospodársku činnosť využívaním audiovizuálnych obsahov. Príspevok sa stanovuje vo výške 0,5 % z celkových príjmov poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie za poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie za posledný kalendárny rok.

 

 

K čl. V

 

K bodu 1

Vzhľadom na predmet úpravy zákona č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa do tohto zákona dopĺňa úprava evidencie slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov. Z tohto dôvodu sa v § 2 vymedzuje pojem „slovenský zvukový záznam umeleckého výkonu“, pričom rozhodujúcim kritériom je trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo výrobcu zvukového záznamu na území Slovenskej republiky v čase prvého vydania zvukového záznamu umeleckého výkonu alebo skutočnosť, že na jeho vytvorení boli použité verejné prostriedky.

 

K bodu 2

Dopĺňa sa kompetencia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky viesť evidenciu slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov.

 

K bodu 3

Evidenciu slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov vedie ministerstvo vo forme verejne prístupného zoznamu slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov. Zoznam obsahuje údaje o evidovanom slovenskom zvukovom zázname umeleckého výkonu podľa žiadosti o zápis, ktorej náležitosti sa ustanovujú v § 3b ods. 2. Návrh zákona ustanovuje aj ktoré zvukové záznamy umeleckých výkonov nepodliehajú zápisu do zoznamu slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov. Ide o zvukový záznam umeleckého výkonu, ktorý je reklamou alebo inzerciou, alebo je vyrobený výlučne na účely rozhlasového vysielania a je uvádzaný na verejnosti iba prostredníctvom rozhlasového vysielania alebo je vyrobený výlučne na bezodplatné sprístupňovanie verejnosti.

Zápis do zoznamu vykonáva ministerstvo na základe žiadosti výrobcu zvukového záznamu umeleckého výkonu do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti. Výrobcovi sa ustanovuje povinnosť podať žiadosť o zápis najneskôr 30 dní pred prvým uvedením slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu  na verejnosti na území Slovenskej republiky. Ak žiadosť o zápis neobsahuje predpísané náležitosti, ministerstvo vyzve výrobcu slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu na ich doplnenie v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, pričom výrobca je povinný ju v tejto lehote doplniť. Za nesplnenie povinnosti podať žiadosť alebo povinnosti doplniť neúplnú žiadosť uloží ministerstvo výrobcovi slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu pokutu.

Na vedenie zoznamu slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov sa nevzťahuje správny poriadok.

 

K bodu 4

Ustanovuje sa, že porušenie povinnosti podať žiadosť o zápis slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu do zoznamu slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov alebo povinnosti doplniť neúplnú žiadosť je správnym deliktom, za ktorý ministerstvo uloží výrobcovi slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu pokutu od 33 eur do 165 eur. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

 

 

 

K čl. VI

 

Navrhuje sa deň nadobudnutia účinnosti zákona na 1. júl 2015 okrem čl. IV druhého bodu, štvrtého bodu až ôsmeho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2016.

 

 

 

V Bratislave, 1. októbra 2014

 

 

 

 

 

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

Marek Maďarič, v. r.

minister kultúry

Slovenskej republiky

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1045

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: