DÔVODOVÁ SPRÁVA
Všeobecná časť
Návrh zákona sa predkladá na základe vlastnej iniciatívy. Návrh zákona si vyžiadala potreba aplikačnej praxe.
Hlavným cieľom zákona o ochrane osobných údajov je poskytovať ochranu právam fyzických osôb pred neoprávneným zasahovaním do ich súkromného života pri spracúvaní ich osobných údajov. Jeho obsahom sa tak zabezpečila ochrana a uplatňovanie Ústavou Slovenskej republiky garantovaných ľudských práv v intenciách transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov (ďalej len „smernica 95/46/ES") v kontexte konkrétnych pripomienok hodnotiacej misie Európskej komisie vyplývajúcich zo „Štruktúrovaného dialógu o ochrane osobných údajov", plnenia úloh obsiahnutých v Schengenskom akčnom pláne Slovenskej republiky, ktoré predpokladali prijatie legislatívnej úpravy a doplnenia výsledkov posúdenia dovtedy platného zákona z pohľadu aplikačnej praxe.
Účelom predkladaného materiálu je najmä minimalizovať nejasnosti a zjednodušiť a uľahčiť niektoré požiadavky pri plnení povinností v rámci procesu spracúvania osobných údajov fyzických osôb zo strany prevádzkovateľov a sprostredkovateľov.
Predkladaný návrh zákona predovšetkým zohľadňuje vzťah medzi prevádzkovateľom a oprávnenou osobou, ktorá u prevádzkovateľa prichádza do styku s osobnými údajmi. Návrh zákona v definícii oprávnenej osoby v tejto súvislosti predpokladá zmenu „pracovného pomeru" na „pracovnoprávny vzťah", nakoľko vznik funkcie oprávnenej osoby nie je viazaný výlučne len na pracovný pomer, ale oprávnenou osobou môže byť napríklad aj fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosť na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, fyzická osoba vykonávajúca absolventskú prax, či iná fyzická osoba. Pri oprávnenej osobe, predkladateľ má zároveň snahu znížiť aj administratívnu záťaž, pokiaľ ide o obsah poučenia oprávnenej osoby, a preto zúžil jeho rozsah a ponechal ho v nevyhnutnej miere pri zachovaní požiadaviek smernice 95/46/ES.
Sprostredkovateľ spracúva osobné údaje v mene prevádzkovateľa, v rozsahu, za podmienok a na účel dohodnutý v zmluve s prevádzkovateľom a spôsobom podľa tohto zákona. Návrh zákona v tejto súvislosti predpokladá zníženie záťaže a zodpovednosti z hľadiska informačnej povinnosti voči prevádzkovateľovi v prípade porušenia zákona o ochrane osobných údajov a následne voči úradu, ak nedôjde k náprave. Obdobne predkladateľ postupoval aj v prípade úpravy informačnej povinnosti zodpovednej osoby voči úradu, ak nedôjde k náprave na strane prevádzkovateľa.
Návrh zákona však mení najmä celkovú obligatórnosť ukladania pokút a poriadkových pokút. Ukladanie pokút a poriadkových pokút za porušenie povinností ustanovených zákonom o ochrane osobných údajov predkladateľ navrhuje rozčleniť na fakultatívne a obligatórne, a to najmä v závislosti od jednotlivých typov povinností, ich podstaty a závažnosti ich porušení. Skutočnosť, či úrad v prípade fakultatívnosti pokutu uloží a samotná výška pokuty sa budú následne odvíjať od závažnosti, rozsahu a času trvania, následkoch protiprávneho konania, prípadného opakovania takéhoto protiprávneho konania a miery ohrozenia súkromného a rodinného života jednotlivcov a počtu dotknutých osôb. Týmto diferencovaním medzi fakultatívne a obligatórne pokuty sa v súlade so smernicou 95/46/ES a medzinárodnou praxou vytvárajú dostatočné záruky a tak na zákonné správanie sa zainteresovaných osôb. Zmiernenie dopadov z hľadiska správneho trestania sa zároveň odzrkadľuje aj na znížení hornej hranice jednotlivých pokút a vypustení priameho sankcionovania oprávnenej osoby a zodpovednej osoby zo strany úradu.
Návrh zákona precizuje úpravu aj čo sa týka úradu a jeho činnosti, najmä pokiaľ ide o jednu z nosných činností úradu v rámci výkonu dozoru nad ochranou osobných údajov, ktorou je kontrola. Táto si vyžaduje svoje pravidlá v postupe, práva a povinnosti, či už kontrolného orgánu alebo kontrolovanej osoby, a preto návrh zákona dopĺňa aj postup pri doručovaní písomností v rámci kontroly. Obdobne je to aj v prípade konania o ochrane osobných údajov, na ktoré sa subsidiárne vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona tak pri zachovaní požiadaviek smernice 95/46/ES a doterajšej praxe zohľadňuje potreby, a to zo strany prevádzkovateľov, sprostredkovateľov, ako aj úradu.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná ako aj s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
Čl. I
K bodu 1
Úprava vzťahu medzi prevádzkovateľom a oprávnenou osobou. Oprávnenou osobou môže byť len fyzická osoba, ktorá u prevádzkovateľa prichádza do styku s osobnými údajmi, pričom oprávnenou osobou môže byť nielen zamestnanec, ale napríklad aj fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosť na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, fyzická osoba vykonávajúca absolventskú prax, či iná fyzická osoba na základe poverenia. Navrhovanou úpravou sa predíde poverovaniu za účelom vzniku funkcie oprávnenej osoby, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu (nielen v pracovnom pomere) k prevádzkovateľovi.
K bodu 2
Sprostredkovateľ spracúva osobné údaje v mene prevádzkovateľa, v rozsahu, za podmienok a na účel dohodnutý v zmluve s prevádzkovateľom a spôsobom podľa tohto zákona. Navrhovaná úprava zákona predpokladá zníženie nielen administratívnej záťaže, ale aj súvisiacej zodpovednosti z hľadiska informačnej povinnosti voči prevádzkovateľovi v prípade porušenia zákona o ochrane osobných údajov a následne voči úradu, ak nedôjde k náprave zo strany prevádzkovateľa.
K bodom 3, 21 a 27
Legislatívno-technické úpravy vnútorných odkazov súvisiace s novelizačným bodom 2 (vypustenie odsekov 8 a 9 v § 8).
K bodu 4
Navrhovaná úprava umožňuje prevádzkovateľovi, ktorý je zamestnávateľom, aby okrem sprístupnenia alebo zverejnenia, mohol poskytnúť osobné údaje svojho zamestnanca v zákonom stanovenom rozsahu, ak je to potrebné v súvislosti s plnením pracovných, služobných alebo funkčných povinností zamestnanca. Uvedeným sa vytvorí predpoklad na poskytovanie a spracúvanie zamestnaneckých kontraktných údajov, ktoré sú súčasťou existujúcich informačných systémov osobných údajov bez vytvárania ďalšej administratívy, či záťaže. Takéto poskytnutie však nemôže narušiť vážnosť, dôstojnosť a bezpečnosť zamestnanca.
K bodu 5
Cieľom návrhu je doplniť výnimku z informačnej povinnosti prevádzkovateľa voči dotknutej osobe, pokiaľ prevádzkovateľ spracúva jej osobné údaje na základe priamo vykonateľného právne záväzného aktu Európskej únie, medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo osobitného zákona podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona o ochrane osobných údajov.
K bodu 6
Navrhovaná úprava zúži rozsah poučenia oprávnenej osoby a ponechá ho v nevyhnutnej miere pri zachovaní požiadaviek smernice 95/46/ES.
K bodom 7 až 10, 12, 13, 19, 22, 25, 28
Legislatívno-technické úpravy vnútorných odkazov súvisiace s novelizačným bodom 31 (vypustenie písmen d) a f) v § 68 ods. 7).
K bodu 11
Navrhovaná úprava zákona predpokladá zníženie záťaže a súvisiacej zodpovednosti z hľadiska informačnej povinnosti zodpovednej osoby voči úradu, ak nedôjde k náprave na strane prevádzkovateľa.
K bodu 14
Legislatívna úprava a zosúladenie zodpovednosti s úlohami, ktoré plní vrchný inšpektor úradu podľa zákona o ochrane osobných údajov.
K bodu 15
Navrhovaná úprava dopĺňa postup kontrolného orgánu úradu pri doručovaní písomností v kontrole, ktorý sa ako jediný v rámci kontroly navrhuje upraviť v intenciách zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
K bodom 16 a 17
Navrhovanou úpravou sa odstráni duplicita so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ktorý sa subsidiárne aplikuje na konanie o ochrane osobných údajov.
K bodom 18, 20, 23, 24, 26, 29 až 32
Ukladanie pokút a poriadkových pokút za porušenie povinností ustanovených zákonom o ochrane osobných údajov sa navrhuje rozčleniť na fakultatívne a obligatórne, a to v závislosti od jednotlivých typov povinností, ich podstaty a závažnosti ich porušenia. Skutočnosť, či úrad v prípade fakultatívnosti pokutu uloží a výška pokuty sa budú následne odvíjať od závažnosti, rozsahu a času trvania, následkoch protiprávneho konania, prípadného opakovania takéhoto protiprávneho konania a miery ohrozenia súkromného a rodinného života a počtu dotknutých osôb.
Týmto diferencovaním medzi fakultatívne a obligatórne pokuty sa v súlade so smernicou 95/46/ES a medzinárodnou praxou vytvárajú dostatočné záruky a tak na zákonné správanie sa zainteresovaných osôb.
Zmiernenie dopadov z hľadiska správneho trestania sa zároveň odzrkadľuje aj na znížení hornej hranice jednotlivých pokút a vypustení priameho sankcionovania oprávnenej osoby a zodpovednej osoby zo strany úradu.
K bodu 33
Navrhovaná úprava priamo nadväzuje na úpravu v bode 15 týkajúcej sa doručovania v rámci kontroly.
K bodu 34
Navrhovaná úprava priamo nadväzuje na úpravu týkajúcu sa sankcionovania zo strany úradu.
Čl. II
Článok II upravuje navrhovaný dátum účinnosti zákona.
V Bratislave, 19. marca 2014
Robert Fico, v. r.