Dôvodová správa + Spoločná správa výborov
A. Všeobecná časť
Predložený návrh zákona o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní rozpočtovej zodpovednosti v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon") vypracovalo Ministerstvo financií SR zmysle úlohy D.3. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 54 zo dňa 22. februára 2012 k návrhu na uzavretie Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii[1] (ďalej len „Zmluva").
Rokovania o obsahu Zmluvy začali v polovici roku 2011, kedy bolo zrejmé, že okrem Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ďalej len "ESM"), ktorý rieši ohrozenie finančnej stability krajín Eurozóny, je potrebné zaviesť aj preventívne opatrenia, ktoré zaručia dodržiavanie rozpočtovej zodpovednosti a budú zamerané na predchádzanie situácií, kedy krajina potrebuje požiadať o stabilizačnú pomoc z ESM. Zmluva tvorí súčasť balíka spolu so súborom ďalších legislatívnych pravidiel, ktoré sú upravené vo forme sekundárnych prameňov úniového práva a sú všeobecne známe pod názvom "Twin Pack" a "Six Pack". Signatármi Zmluvy sú všetky štáty Európskej únie s výnimkou Českej republiky, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska.
Členské štáty, ktoré sú signatármi Zmluvy, schválili dodatočné pravidlá regulácie ekonomickej správy v rámci Európskej únie v podobe cieľovej hodnoty štrukturálneho salda a povinnosti vytvorenia automatického mechanizmu na zavedenie korekčných opatrení. Záujmom členských štátov je podporovať návrhy Európskej komisie, ktoré by posilnili a sprísnili Pakt stability a rastu, rovnako ako stanovovať nové strednodobé ciele, ktoré by podporili fiškálnu konsolidáciu menovej a hospodárskej únie, pričom ako referenčná hodnota by sa malo použiť štrukturálne saldo. Zmluva je komplementárnou zmluvou so Zmluvou, ktorou sa zakladá ESM, pričom poskytnutie akejkoľvek pomoci z prostriedkov ESM pre stabilitu bude viazané na ratifikáciu a implementáciu Zmluvy do vnútroštátnej legislatívy žiadateľského štátu.
Zmluvné strany sa zaviazali hospodáriť s vyrovnaným alebo prebytkovým rozpočtom verejnej správy. Za porušenie tohto pravidla sa nepovažuje to, ak ročné štrukturálne saldo verejnej správy[2] nepresiahne špecifický strednodobý cieľ pre príslušnú krajinu, ktorý je vymedzený v revidovanom Pakte stability a rastu, pričom dolná hranica štrukturálneho deficitu je 0,5 % HDP. Ak je pomer hrubého dlhu verejnej správy k HDP výrazne pod 60 % a riziká spojené s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií sú nízke, dolná hranica štrukturálneho deficitu môže byť najviac 1,0 % HDP.
Od tohto cieľa je možné sa odchýliť iba, ak nastanú výnimočné okolnosti definované v Zmluve[3]. V prípade zaznamenaných výrazných odchýlok od strednodobého cieľa alebo postupu úpravy vedúceho k tomuto cieľu, automaticky sa uplatní korekčný mechanizmus. Tento mechanizmus obsahuje povinnosť dotknutej zmluvnej strany vykonať opatrenia s cieľom odstrániť odchýlky v stanovenej lehote. Korekčný mechanizmus bude rešpektovať spoločné zásady, ktoré navrhla Európska komisia a komunikovala ich dňa 20. 6. 2012 a ktoré sa majú týkať charakteru, rozsahu a časového rámca korekčného opatrenia, ktoré sa má prijať, a to aj v prípade výnimočných okolností, a úloh a nezávislosti inštitúcií zodpovedných na vnútroštátnej úrovni za monitorovanie dodržiavania pravidiel.
Uvedené pravidlá nadobudnú vo vnútroštátnom práve zmluvných strán účinnosť najneskôr do jedného roka po nadobudnutí platnosti Zmluvy, a to prostredníctvom ustanovení, ktoré sú záväzné, trvalé a v optimálnom prípade ústavného charakteru, alebo v prípade ktorých je inak zaručené ich úplné dodržiavanie a zachovávanie v rámci vnútroštátnych rozpočtových postupov (článok 3(2) Zmluvy).
Zmyslom návrhu zákona je upraviť pôsobnosť orgánov Slovenskej republiky pri vykonávaní niektorých práv a povinností Slovenskej republiky vyplývajúcich zo Zmluvy vo vnútroštátnom právnom poriadku tak, aby opatrenia a postupy v rámci posilnenia rozpočtovej zodpovednosti a koordinácie hospodárskych politík v hospodárskej a menovej únii boli v plnej miere v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Zmluva je prezidentskou zmluvou, na vykonanie ktorej je potrebný zákon.
Návrh zákona upravuje zastupovanie Slovenskej republiky na rokovaniach samitu eurozóny, povinnosti Ministerstva financií SR vyplývajúcich zo Zmluvy v súvislosti s predkladaním programov rozpočtového a ekonomického partnerstva a ich uplatňovaním, predkladaním plánov vydávania štátnych dlhopisov Rade Európskej únie a Európskej komisie. Zároveň upravuje pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti SR a Ministerstva financií SR v súvislosti s postupom pri podávaní podnetu na začatie konania na Súdnom dvore Európskej únie proti zmluvnej strane, ak niektorá zo zmluvných strán porušuje pravidlá určené Zmluvou.
Hlavy štátov alebo predsedovia vlád štátov eurozóny sa neformálne stretávajú na rokovaniach eurozóny za účasti predsedu Európskej komisie, pričom na takéto zasadnutia sa pozýva prezident Európskej centrálnej banky. Rokovania sa konajú podľa potreby, najmenej dvakrát ročne. Na tieto rokovania sú prizvané aj hlavy štátov alebo predsedovia vlád ostatných zmluvných strán, ak sa rokovania týkajú konkurencieschopnosti, úprav globálnej architektúry eurozóny a základných pravidiel, ktoré sa na ňu budú uplatňovať v budúcnosti, no najmenej raz ročne.
Slovenskú republiku na rokovaniach samitu eurozóny, ktoré sa konajú za účelom prerokovania základných pravidiel a budúcej spolupráce v oblastiach určených fiškálnou zmluvou zastupuje predseda vlády Slovenskej republiky (alternácia v tomto prípade nie je upravená z dôvodu, že vzhľadom na najvyššiu úroveň týchto stretnutí sa nezvyknú posielať zástupcovia a neprítomný predseda vlády alebo prezident môže iba splnomocniť svojho kolegu hlasovať v mene splnomocňujúcej krajiny).
Podľa článku 5 (1) zmluvná strana, voči ktorej sa podľa zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, uplatňuje postup pri nadmernom deficite, zavedie program rozpočtového a ekonomického partnerstva obsahujúci podrobný opis štrukturálnych reforiem, ktoré sa musia zaviesť a vykonať na účely zabezpečenia účinnej a udržateľnej korekcie jej nadmerného deficitu. Obsah a forma takýchto programov sa vymedzia v rámci práva Európskej únie. Predkladanie týchto programov Rade Európskej únie a Európskej komisii na účely ich schválenia a monitorovania sa uskutočňuje v kontexte existujúcich postupov dohľadu stanovených v Pakte stability a rastu.
Zmluvné strany sa zároveň zaviazali podporiť návrhy alebo odporúčania, ktoré predloží Európska komisia, keď dospeje v rámci postupu pri nadmernom deficite k záveru, že členský štát, ktorého menou je euro, porušil kritérium pre deficit. Tu treba však upozorniť na skutočnosť, že táto povinnosť sa neuplatní v prípade, že sa medzi zmluvnými stranami, ktorých menou je euro, zistí, že kvalifikovaná väčšina z nich je proti navrhovanému či odporúčanému rozhodnutiu (článok 7 Zmluvy).
Ak sa zmluvná strana bez ohľadu na správu Európskej komisie domnieva, že iná zmluvná strana porušila článok 3 (2) Zmluvy môže záležitosť predložiť Súdnemu dvoru Súdnemu dvoru Európskej únie. Ak sa zmluvná strana na základe vlastného hodnotenia alebo hodnotenia Európskej komisie domnieva, že iná zmluvná strana neprijala opatrenia potrebné na plnenie rozsudok Súdneho dvora Európskej únie môže záležitosť predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie a požadovať uloženie finančných sankcií v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou v rámci článku 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (paušálna pokutu, resp. penále môže byť uložená až do výšky 0,1 % hrubého domáceho produktu zmluvnej strany voči ktorej je konanie vedené.
V mene Slovenskej republiky bude konať Ministerstvo spravodlivosti SR na základe podkladov Ministerstvo financií SR a po predchádzajúcom schválení postupu vládou Slovenskej republiky.
Zmluvné strany sa Zmluvou zároveň zaviazali, že v záujme lepšej koordinácie plánovania vydávania štátnych dlhopisov zmluvné strany budú predkladať Rade Európskej únie a Európskej komisii predbežné správy o svojich plánoch na vydávanie štátnych dlhopisov (článok 6 Zmluvy).
Zmluva je prezidentskou zmluvou, na vykonanie ktorej je potrebný zákon. Podľa článku 7 odseku 4 Ústavy Slovenskej republiky sa pred ratifikáciou zmluvy vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Na vykonateľnosť niektorých práv a povinností Slovenskej republiky, pôsobnosť orgánov Slovenskej republiky je potrebné vypracovať nový legislatívny rámec. Týmto zákonom bude práve predkladaný návrh zákona a ďalší právny predpis, ktorým sa implementuje v priebehu jedného roka od nadobudnutia platnosti Zmluvy spomínaný korekčný mechanizmus.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vzhľadom na skutočnosť, že z predkladaného návrhu zákona nevyplýva pre Slovenskú republiku žiadne finančné plnenie, nebude mať tento návrh zákona žiadny vplyv na verejné financie. Schválenie predloženého návrhu zákona nebude mať žiaden vplyv ani na podnikateľské prostredie, nebude mať sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
B. Osobitná časť
K článku I
K § 1
Stanovuje účel zákona, ktorým je výkon pôsobností orgánov Slovenskej republiky vyplývajúcich zo Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii (ďalej len "Zmluva").
K § 2
Stanovuje zastupovania Slovenskej republiky na rokovaniach eurozóny, ktoré boli doposiaľ upravené podobným spôsobom avšak neformálne. Zákon upravuje, že rokovaní eurozóny, ktoré sa konajú za účelom prerokovania základných pravidiel a budúcej spolupráce v oblastiach určených Zmluvou Slovenskú republiku zastupuje predseda vlády Slovenskej republiky, ktorý informuje vládu Slovenskej republiky o prijatých záveroch a spoločných postupoch v oblasti rozpočtovej politike a hospodárskej politiky.
K § 3
Ustanovuje sa povinnosť Ministerstva financií SR predkladať Rade Európskej únie a Európskej komisii programy rozpočtového a ekonomického partnerstva na účely ich schválenia a monitorovania a predbežné správy o plánoch vydávania štátnych dlhopisov. Podľa Zmluvy zmluvná strana, voči ktorej sa podľa zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, uplatňuje postup pri nadmernom deficite, zavedie program rozpočtového a ekonomického partnerstva obsahujúci podrobný opis štrukturálnych reforiem, ktoré sa musia zaviesť a vykonať na účely zabezpečenia účinnej a udržateľnej korekcie jej nadmerného deficitu. Zmluvné strany sa Zmluvou zaviazali, že v záujme lepšej koordinácie plánovania vydávania štátnych dlhopisov zmluvné strany budú predkladať Rade Európskej únie a Európskej komisii predbežné správy o svojich plánoch na vydávanie štátnych dlhopisov. Koordinácia vo vzťahu k emisiám je komplementárnou úpravou k jednotným podmienkam emisií štátnych dlhopisov so splatnosťou viac než jeden rok, ktoré od 1. januára 2013 musí zakomponovať každý členský štát eurozóny do svojho programu emisie dlhopisov prostredníctvom tzv. doložiek spoločného postupu (Collective Action Clauses alebo "CACs").
K §4 ods. 1
Ministerstva spravodlivosti SR na základe podnetu Ministerstva financií SR a po predchádzajúcom schválení vládou SR predloží podnet na Súdny dvor Európskej únie v prípade, že existujú oprávnené domnienky, že niektorý z členských štátov porušil ustanovenia Zmluvy týkajúce sa povinnosti zaviesť fiškálne pravidlá a korekčný mechanizmus. Zároveň stanovuje podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené kedy je Ministerstvo financií SR takýto podnet Ministerstvu spravodlivosti SR povinné dať.
K §4 ods. 2
Táto lehota sa zavádza z dôvodu, aby malo Ministerstvo spravodlivosti SR v spolupráci s Ministerstvom financií SR adekvátny čas na prípravu technicky náročného podania na Súdny dvor Európskej únie v príslušnej lehote.
K §4 ods. 3
Rovnako sa zavádza aj mechanizmus na späťvzatie podania v zmysle odsekov 1 a 2 v prípade, ak Európska komisia dospeje k záveru, že porušenie Zmluvy už ďalej netrvá.
K §4 ods. 4
Ministerstvo financií SR môže dať Ministerstvu spravodlivosti SR podnet na podanie návrhu na začatie konania pred Súdnym dvorom Európskej únie ak existuje oprávnená domnienka, že zmluvná strana viazaná článkom 3 ods. 2 Zmluvy neprijala opatrenia v súlade so Zmluvou potrebné na plnenie rozsudku Súdneho dvora Európskej únie a ak existuje oprávnená domnienka o porušení pravidiel ustanovených v čl. 3 ods. 2 Zmluvy aj bez hodnotiacej správy Európskej komisie. V danom prípade ide o mechanizmus, ktorý má zabezpečiť vzájomnú kontrolu zmluvných strán pri dodržiavaní záväzkov vyplývajúcich z článku 3 odseku 2 Zmluvy.
K §4 ods. 5
Ustanovuje sa, že o postupe podľa odseku 4 rozhodne vláda Slovenskej republiky uznesením, a to na základe návrhu Ministerstva spravodlivosti SR.
K §4 ods. 6
Zavádza sa povinnosť predložiť postup pri nadmernom deficite zmluvnej strany Zmluvy na schválenie vláde Slovenskej republiky.
K článku II
Zákon č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách sa mení a dopĺňa tak, že zdroje financovania získané za účelom financovania realizácie špecifických štátnych záruk a splatenia majetkovej účasti v subjektoch zabezpečujúcich stabilitu eurozóny, o ktorých použití rozhodne vláda Slovenskej republiky uznesením budú tvoriť štátne finančné aktíva podľa § 13 ods. 1 písm. f) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K článku III
Tento článok upravuje nadobudnutie účinnosti tohto zákona. Vzhľadom na potrebu čo najskoršieho nadobudnutia účinnosti a vykonateľnosti Zmluvy sa navrhuje účinnosť tohto zákona na deň jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov SR.
Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 7. novembra 2012.
Bratislava, 7. novembra 2012
Robert Fico v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Peter Kažimír v. r.
podpredseda vlády a minister financií
Slovenskej republiky
S p o l o č n á s p r á v a
výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní rozpočtovej zodpovednosti v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 386/2002 Z. z.
o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 287) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.
I.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 385 z 18. decembra 2012 pridelila vládny návrh zákona o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní rozpočtovej zodpovednosti v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 287) týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky :
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti
Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne.
II.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní rozpočtovej zodpovednosti v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 287) stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
III.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:
1. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet (uzn. č. 136 zo dňa 24. januára 2013)
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky (uzn. č. 165 zo dňa 22. januára 2013)
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti (uzn. č. 49 zo dňa 22. januára 2013)
IV.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III. tejto správy vyplynuli tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:
1. K názvu
V súvislosti s vložením nových článkov do návrhu zákona je potrebné upraviť názov návrhu zákona.
V názve návrhu zákona sa slová „zákona č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov" nahrádzajú slovami „niektorých zákonov".
Výbor NR SR pre financie a rozpočet
Gestorský výbor odporúča schváliť.
2. K čl. II
Čl. II doplniť bodom 3, ktorý znie :
„3. V § 12 ods. 1 sa vypúšťajú slová „Slovenskej republiky".
Uvedeným doplnením sa zabezpečuje dôsledné rešpektovanie novozavedenej legislatívnej skratky v § 4 ods. 3 zákona č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v čl. II prvom bode) v súlade s bodom 8 Prílohy č. 2 k legislatívnym pravidlám tvorby zákonov č. 19/1997 Z. z.
Výbor NR SR pre financie a rozpočet
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre európske záležitosti
Gestorský výbor odporúča schváliť.
3. K novým článkom III a IV
Do návrhu zákona navrhujem vložiť nové články III a IV takto:
Za čl. II sa vkladajú nové čl. III a IV, ktoré znejú:
„Čl. III
Zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení zákona č. 600/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., zákona č. 355/1997 Z. z., zákona č. 361/1999 Z. z., zákona č. 103/2000 Z. z., zákona č. 329/2000 Z. z., zákona č. 566/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 430/2002 Z. z., zákona č. 594/2003 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 336/2005 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 552/2008 Z. z., zákona č. 276/2009 Z. z., zákona č. 200/2011 Z. z. a zákona č. 296/2012 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 18 ods. 3 sa vypúšťa slovo „ministerstvo".
ARDAL bol na vydávanie štátnych dlhopisov v mene ministerstva poverený osobitným zákonom (zákon č. 291/2002 Z. z. o štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a preto by na základe iného zákona nemalo byť umožnené, aby ministerstvo mohlo vydávanie štátnych dlhopisov delegovať na inú osobu, to znamená, že je potrebné odstrániť legislatívny rozpor medzi dvoma zákonmi. V tomto kontexte je predmetná úprava premietnutá aj do súvisiaceho ustanovenia § 18 ods. 4 zákona o dlhopisoch.
2. V § 18 odseky 4 a 5 znejú:
„(4) Agentúra môže po súhlase ministerstva činnosťou spojenou s vydávaním štátnych dlhopisov poveriť Národnú banku Slovenska, banku, zahraničnú banku, pobočku zahraničnej banky alebo inú osobu, ktorá je oprávnená vykonávať takúto činnosť.
(5) Emisné podmienky štátnych dlhopisov zverejňuje agentúra v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou uverejňujúcej burzové správy alebo v elektronických informačných systémoch najneskôr jeden pracovný deň pred začiatkom ich vydávania. Na štátne dlhopisy sa nevzťahujú ustanovenia § 3 ods. 5 a § 8 ods. 1.".
Vzhľadom na komplikovanú situáciu na finančných trhoch je potrebné poskytnúť Agentúre pre riadenie dlhu a likvidity možnosť prístupu na trhy v čo najkratšom čase. V súlade s vyššie uvedeným návrhom by právomoc na poverenie tretej osoby vykonávaním činností súvisiacich s vydávaním štátnych dlhopisov mala byť daná agentúre, samozrejme po súhlase ministerstva financií. Rovnako sa navrhuje odstrániť požiadavku vykonania výberového konania, ktoré môže len spomaľovať proces uskutočnenia transakcie a je len administratívnym bremenom, keďže agentúra má už dobre rozvinuté vlastné výberové mechanizmy. Táto podmienka sa rovnako nevyskytuje v ustanoveniach § 19 ods. 2. Koncept dlhopisov vydaných v zahraničí je značne neurčitý, nie je jasné, čo má byť rozhodujúcim kritériom, preto sa aplikácia týchto ustanovení uvedeným návrhom zjednocuje.
Publikovanie emisných podmienok až 7 dní pred emisiou nie je praktické z pohľadu reálneho fungovania kapitálových trhov. Tieto ustanovenia rozširujú medzeru medzi dňom kedy emitent v spolupráci s manažérmi emisie (bankami) ponúkne emisiu investorom a určí jej objem a príslušnú cenu a kedy dôjde k emisii dlhopisov a prevodu finančných prostriedkov. Publikovanie v periodickej tlači rovnako nie je praktické a neposkytuje predovšetkým medzinárodným investorom vhodný spôsob prístupu k informáciám. Preto je navrhované, aby sa lehota skrátila na 1 deň a emitent mal na výber medzi publikáciou v periodickej tlači a v elektronických informačných systémoch.
3. V § 18 ods. 6 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „táto povinnosť sa nevzťahuje na štátne dlhopisy, ktoré sú vydávané ako súčasť emisie štátnych dlhopisov, ktorých emisné podmienky obsahujú dátum začiatku vydávania dlhopisov pred 1. januárom 2013.".
V rámci schvaľovania princípov fungovania Európskeho stabilizačného mechanizmu (euroval 2, „ESM") sa prijala povinnosť členských štátov ESM prijať na národnej úrovni tzv. doložku o spoločnom postupe, Collection Action Clause („CAC"), ktorá je súčasťou Zmluvy, ktorou sa zakladá Európsky stabilizačný mechanizmus (preambula 11 a článok 12, odsek 3).
V rámci zabezpečenia prechodného a jednotného uplatňovania CAC je potrebné vyriešiť použitie CAC na otvorené emisie (tapping), ktoré by sa vykonali po januári 2013. Cieľom je zabrániť tomu, aby sa s CAC spájali vyššie náklady na obsluhu dlhu a tým odradzovali štáty od potreby dosiahnutia potrebnej reštrukturalizácie.
Čl. IV
Zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení zákona č. 336/1998 Z. z., zákona č. 214/2000 Z. z., zákona č. 623/2004 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z. a zákona č. 414/2012 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 6 ods. 2 sa vypúšťa písmeno d).
Doterajšie písmená e) až i) sa označujú ako písmená d) až h).
2. V § 15 ods. 5 sa slová „§ 6 ods. 2 písm. d)" nahrádzajú slovami „§ 19 ods. 2".
3. V § 19 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) Ministerstvo určuje mzdové podmienky a iné požitky generálneho riaditeľa a námestníkov generálneho riaditeľa.".
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
4. V § 24 ods. 5 písm. j) sa na konci pripájajú tieto slová: „a účty pre holdingové fondy slúžiace na implementáciu nástrojov finančného inžinierstva podľa osobitného predpisu11aa)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 11aa znie:
„11aa) Čl. 44 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 31. 7. 2006) v platnom znení.
Čl. 43 až 46 nariadenia Komisie (ES) č. 1828/2006 z 8. decembra 2006, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja (Ú. v. EÚ L 371, 27. 12. 2006) v platnom znení.".".
Doterajší článok III sa označí ako článok V.
V súvislosti s globálnou finančnou a hospodárskou krízou sa v EÚ sprísnili pravidlá schvaľovania odmeňovania ako aj systém odmeňovania členov štatutárnych orgánov bánk a vedúcich zamestnancov bánk, ktoré boli premietnuté do zákona o bankách. V tomto kontexte sa obdobne navrhuje v zákone č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky sprísniť pravidlá schvaľovania odmeňovania generálneho riaditeľa a námestníkov generálneho riaditeľa EXIMBANKY SR. Týmto sa odstráni nerovnoprávne postavenie členov štatutárnych orgánov komerčných bánk v porovnaní s členmi štatutárneho orgánu EXIMBANKY SR v oblasti pravidiel schvaľovania ich odmeňovania.
Zároveň sa doplnením ďalšieho ustanovenia do tohto zákona umožní EXIMBANKE SR viesť účty pre spoločnosť Slovenský záručný a rozvojový fond, s.r.o.. Tento holdingový fond bude implementovať finančné zdroje z Európskej únie v zmysle schválených princípov a priorít pri zabezpečovaní úloh súvisiacich so štruktúrou JEREMIE na Slovensku.
Výbor NR SR pre financie a rozpočet
Gestorský výbor odporúča schváliť.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto :
O bodoch spoločnej správy č. 1,2,3 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť.
V.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní rozpočtovej zodpovednosti v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 287) vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
odporúča Národnej rade Slovenskej republiky
vládny návrh zákona o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní rozpočtovej zodpovednosti v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 287)schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní rozpočtovej zodpovednosti v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 287a) bola schválená uznesením gestorského výboru č. 137 z 24. januára 2013. Výbor určil poslankyňu Evu Hufkovú za spoločnú spravodajkyňu výborov.
Súčasne ju poveril
1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky
2. navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy (§ 83 ods. 2, § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z.).
Bratislava 24. januára 2013
Daniel D u c h o ň, v.r.
predseda
Výboru NR SR pre financie a rozpočet
[1] Celý názov zmluvného dokumentu je Zmluva medzi Belgickým kráľovstvom, Bulharskou republikou, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskom, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maďarskom, Maltou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Poľskou republikou, Portugalskou republikou, Rumunskom, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou a Švédskym kráľovstvom o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii.
[2] Ide o cyklicky očistené saldo verejnej správy upravené o jednorazové vplyvy.
[3] Možnosť prekročenia deficitu je prípustná len v stave výnimočných dočasných okolností, ako je nezvyčajná udalosť mimo kontroly dotknutej zmluvnej strany, ktorá má veľký vplyv na finančnú pozíciu verejnej správy alebo obdobia prudkého hospodárskeho poklesu, v zmysle ich vymedzenia v revidovanom Pakte stability a rastu, a to za predpokladu, že dočasné odchýlenie sa dotknutej zmluvnej strany od jej strednodobého cieľa neohrozí fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte.