Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

394/2012 Z. z.

Admin 3 • 29.1. 2013, 20:34

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o obmedzení platieb v hotovosti bol vypracovaný na základe bodu B.1 uznesenia vlády SR č. 235/2012, ktorým vláda SR schválila Akčný plán boja proti daňovým podvodom na roky 2012 – 2016, v ktorom sa vymedzil podrobný harmonogram postupných krokov na prijatie účinných opatrení proti daňovým podvodom a únikom, stanovila zodpovednosť za ich plnenie s cieľom zabezpečiť vytvorenie nevyhnutných podmienok pre kreovanie stabilného, transparentného a spravodlivého ekonomického prostredia.

V rámci druhej etapy boja proti daňovým podvodom bolo ako jeden z prostriedkov na zabezpečenie vyššie uvedeného cieľa prijaté aj opatrenie pripraviť legislatívnu úpravu, na základe ktorej by sa zaviedla povinnosť bezhotovostnej platby v obchodnom styku nad určitý limit.

V Slovenskej republike identifikujeme pomerne rozsiahly hotovostný platobný styk, ktorý je bežnou súčasťou každodenného života. V tejto súvislosti bolo identifikované, že aj legálne podnikajúce daňové subjekty čiastočne „optimalizujú" svoju daňovú povinnosť vystavovaním fiktívnych faktúr. Opatrením obmedzenia platieb v hotovosti by sa zabránilo fiktívnemu vystavovaniu príjmových a výdavkových dokladov bez reálneho toku finančných prostriedkov, „kreatívnemu účtovníctvu" na konci účtovného/zdaňovacieho obdobia podľa toho, aký základ dane daňový subjekt vykazuje. Daňový úrad by mal zároveň lepší prehľad o aktivitách podnikateľov a lepšie by vedel koncentrovať svoju pozornosť na podozrivé operácie. Najväčšie škody na očakávaných príjmoch štátneho rozpočtu spôsobujú umelo
a účelovo vytvárané reťazce obchodníkov, ktorí si medzi sebou vystavujú fiktívne faktúry bez reálneho plnenia, následne platby buď neprebehnú alebo sú príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi deklarované hotovostné platby rádovo v sumách niekoľko stotisíc eur (fikcia zaplatenia), pričom posledný článok reťazca uplatňuje vysoký nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty.

V praxi sa množia prípady zneužívania mechanizmu dane pri neexistencii zdaniteľného plnenia, pri službách ide najčastejšie o sprostredkovanie, poradenské a právne služby, marketingové služby, pri ktorých je problematické zisťovať ich skutočné poskytnutie, pričom často ide aj o fiktívny tovar. Okrem fiktívnych plnení veľakrát ide o prípady, kedy tovar fyzicky existuje, ale cena za tento tovar je vysoko nadhodnotená, resp. ten istý tovar sa fakturuje viackrát. Ako už bolo uvedené – nadväzne na fiktívne, resp. nadhodnotené plnenia sú vyhotovované daňové doklady a doklady o zaplatení dane v hotovosti a následkom je neoprávnené čerpanie nadmerných odpočtov dane zo štátneho rozpočtu. Prax ukazuje, že fiktívne faktúry za fiktívny alebo nadhodnotený tovar skrývajú aj platby za nelegálnu prácu najmä v stavebníctve, v reštauračných službách, ale aj úplatky a provízie za nežiaduci lobing fakturované ako provízie za sprostredkovanie. Pri vykazovaní úhrad v hotovosti právne predpisy neumožňujú spochybniť existenciu týchto hotovostných peňazí. Z dôvodu sprehľadnenia vzťahov medzi fyzickými osobami navzájom a medzi podnikateľmi a fyzickými osobami nepodnikateľmi sa do okruhu osôb, na ktoré sa bude tento zákon vzťahovať zahŕňajú jednak podnikatelia (právnické osoby a fyzické osoby) a zároveň aj fyzické osoby nepodnikatelia. Dôvodom je napríklad stransparentnenie príjmov plynúcich z prenájmu medzi fyzickými osobami alebo pri uľahčení dokazovania napr. na súde pri problémoch s uznaním pôžičiek medzi fyzickými osobami. Ďalej možno uviesť prípad, kedy daňové subjekty nemajú dostatok finančných prostriedkov na účte v banke, ale neustále „dotujú" v hotovosti pokladňu vysokými vkladmi. Aby mohli hotovostné platby zrealizovať; tieto vklady preukazujú v mnohých prípadoch zmluvami s tichými spoločníkmi, ktorými sú fyzické osoby z radov sociálne slabej vrstvy spoločnosti, u ktorých je vylúčené, aby disponovali sumami vo výške stoviek tisíc eur, ktorými sa ako tichí spoločníci majú podieľať na podnikaní daňového subjektu.

Na základe existujúcej legislatívy, poznatkov daňovej správy a poznatkov z niektorých členských štátov EÚ sa dá predpokladať, že zavedenie povinného bezhotovostného styku nad určitý limit je možné vnímať ako príspevok nielen k obmedzeniu podvodných konaní v daňovej oblasti, ale aj ako opatrenie na boj proti praniu špinavých peňazí, na boj proti korupcii a trestnej činnosti, či pri ochrane pred financovaním terorizmu.

V nadväznosti na vyššie uvedené sa týmto zákonom navrhuje

a) zakázať platbu v hotovosti nad 5000 eur, pričom tento limit je zvýšený až na 15 000 eur pri platbách medzi fyzickými osobami – nepodnikateľmi navzájom; platbu, ktorá prevyšuje príslušný limit bude povinnosť vykonať bezhotovostne, pričom sa tento zákaz vzťahuje na všetky fyzické a právnické osoby na území SR, bez ohľadu na právny dôvod takejto platby a limit sa vzťahuje na vecne súvisiace platby vyplývajúce z jedného právneho vzťahu,

b) uplatňovať zákon aj mimo územia Slovenskej republiky na platby v hotovosti, ktoré súvisia s plnením uskutočneným na území Slovenskej republiky, pričom odovzdávajúci alebo príjemca majú v Slovenskej republike trvalý pobyt, prechodný pobyt, tolerovaný pobyt, sídlo, prevádzkareň alebo miesto podnikania.

c) uplatniť výnimky zo zákona pre vymedzené platby, kedy je stranou platby štát alebo iný verejný orgán, t.j. dane, clá a iné platby podľa daňového poriadku a colného zákona a kedy je pre výnimku závažný dôvod, ako napríklad hotovostné platby v čase vojny, krízového stavu alebo núdzového stavu, platobné služby, poštový platobný styk, spracovanie alebo preprava hotovosti, zmenárenská činnosť,

d) určiť sankcie (priestupky a správne delikty) za porušenie tohto zákona.

Návrh zákona má negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a hospodárenie obyvateľstva, nemá vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.

 

A. Osobitná časť

K § 1

V § 1 sa navrhuje predmet úpravy zákona.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje platbu v hotovosti ako centrálny pojem nového zákona. Platba v hotovosti je vymedzená ako faktický tok hotovosti medzi dvomi osobami. Týmito osobami môžu byť akékoľvek právne subjekty, teda osoby fyzické i právnické, vrátane štátu. Zákon výslovne zdôrazňuje, že nezáleží na tom, na základe akého právneho dôvodu k tomuto toku hotovosti dochádza.

K § 3

Navrhnutá právna úprava platby hotovosti vychádza z faktického stavu a považuje za platbu v hotovosti akékoľvek odovzdanie hotovosti z faktickej dispozície jednej osoby do faktickej dispozície osoby druhej. Tým, že zákon berie za základ stav faktický, a nie právny, odpadá potreba skúmať právne vzťahy medzi zúčastnenými subjektmi, ktoré nebývajú navonok inak manifestované.

Na skúmaní čisto faktického stavu sa však nedá trvať v prípade, že jedna osoba odovzdá hotovosť a pri tom koná ako zástupca inej osoby. Za platbu v hotovosti sa nepovažuje napr. situácia, kedy zamestnanec vyberá z pokladne svojho zamestnávateľa hotovosť a nesie ju do banky, hoci aj v tomto prípade sa jedná o faktický tok hotovosti medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Zároveň však nemožno pripustiť, aby akýkoľvek faktický tok hotovosti bolo možné vyňať z aplikácie zákona s argumentom, že príjemca prijíma hotovosť ako zástupca platcu alebo naopak, pretože tým by sa otváral priestor pre veľmi jednoduché obchádzanie zákona. Navrhnuté ustanovenie preto výslovne vymenováva iba určité spôsoby jednania za iného, a to iba tie, ktoré sú navonok určitým spôsobom manifestované a ich existenciu možno ľahko overiť.

Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností sa poznamenáva, že zákon sa nevzťahuje na situácie, ktoré nemá možnosť osoba ako platca akokoľvek ovplyvniť, napr. krádež hotovosti.

K § 4

Limit, nad ktorý je zakázané odovzdať alebo prijímať platby v hotovosti, sa navrhuje stanoviť na 5 000 eur. Podľa odseku 2 je tento limit zvýšený na 15 000 eur v prípadoch, keď sa platba vykonáva medzi fyzickými osobami – nepodnikateľmi.

K § 5

Navrhuje sa, že právne úkony, na základe ktorých sa porušil zákaz podľa tohto zákona, nie sú neplatné. To zodpovedá zásade, že v pochybnostiach je potrebné dať prednosť zachovaniu platnosti právneho konania.

K § 6

Navrhnuté ustanovenie stanovuje akým spôsobom sa na účely aplikácie limitu uvedeného
v § 4 určuje hodnota platby. Pre platby v hotovosti denominované v inej mene ako je mena euro sa vychádza z prepočtu podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ak ide o meny, pre ktoré Európska centrálna banka neurčuje a nevyhlasuje referenčné výmenné kurzy, ktorý je platný
v deň predchádzajúci dňu platby v hotovosti. Pokiaľ ide o stanovenie rozhodného termínu pre platný výmenný kurz, použila sa analógia s § 4 ods. 3 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa určuje aj hodnota peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré podliehajú colnému dohľadu, ktoré vstupujú na územie Slovenskej republiky z tretieho štátu alebo vystupujú z územia Slovenskej republiky do tretieho štátu.

Navrhnuté ustanovenie v odseku 2 má za cieľ určiť hodnotu platby v hotovosti, ktorá je rozdelená na niekoľko plnení, napriek tomu, že ide o plnenie z jedného právneho vzťahu, napr. na základe jednej zmluvy (ale platba je rozdelená na niekoľko záloh).

Medzi takéto platby nie je považovaný napr. opakovaný nákup stavebnín medzi rovnakým kupujúcim a predávajúcim alebo opakujúce sa obchody, kedy každý obchodný vzťah je uzatvorený a platený osobitne.

K § 7

Navrhnuté ustanovenie upravuje, že pre osoby, ktoré vykonávajú platbu v hotovosti mimo územia Slovenskej republiky, ktorá ale súvisí s plnením v Slovenskej republike, platia povinnosti vyplývajúce zo zákona i v prípade, že odovzdávajú alebo prijímajú platbu v cudzine a zároveň majú v Slovenskej republike trvalý pobyt, prechodný pobyt, tolerovaný pobyt, sídlo, prevádzkareň alebo miesto podnikania. Plnením sa chápe napr. poskytnutie služby, predaj tovaru, plnenie záväzku (napr. poskytnutie pôžičky), plnenie na základe rozhodnutia orgánu verejnej moci.

K § 8

Navrhnuté ustanovenie upravuje výnimky z aplikácie zákona.

K písm. a): Odovzdať alebo prijať platbu v hotovosti nad stanovený limit sa nevzťahuje na prípady, keď jednou zo strán, medzi ktorými k faktickému toku hotovosti dochádza, je osoba oprávnená poskytovať platobné služby alebo poštové služby. Tieto osoby podliehajú dohľadu a je zaistená riadna evidencia o týchto tokoch hotovosti. V praxi sa môže jednať predovšetkým o vloženie hotovosti na účet, výber hotovosti z účtu, o zloženie hotovosti
k hotovostnému prevode alebo vyplatenie hotovosti v dôsledku hotovostného prevodu. Aplikácia výnimky je obmedzená iba na prípady súvisiace s poskytovaním platobných, poštových služieb a poštového platobného styku. Preto napr. mobilní operátori, ktorí sú oprávnení poskytovať platobné služby ako tzv. poskytovatelia platobnej služby malého rozsahu, nemôžu uvedenú výnimku využiť všeobecne, ale práve len v súvislosti
s poskytovaním platobných služieb.

K písm. b): Z režimu odovzdať alebo prijať platbu v hotovosti nad stanovený limit sa navrhuje vyňať aj osoby, vykonávajúce obchody s devízovými hodnotami podľa devízového zákona. Tieto osoby podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska a rovnako ako v prípade poskytovateľov platobných služieb sú povinní viesť riadnu evidenciu o tokoch hotovosti.

K písm. c) a d): K faktickému toku hotovosti dochádza aj v súvislosti so službou spočívajúcom v spracovaní alebo preprave hotovosti a javí sa ako vhodné uvedené výnimky zakotviť, lebo je evidentné, že tieto faktické toky hotovosti nemôžu byť z povahy veci viazané na limit stanovený zákonom. Výnimku môžu využiť len osoby, ktoré uvedené služby poskytujú oprávnene.

K písm. e): Výnimka sa vzťahuje na situácie, keď Národná banka Slovenska predáva pamätné mince, zberateľské mince a môže predávať aj obchodné mince. Ustanovenie musí zahrnúť aj výmenu poškodených bankoviek alebo minci a výmenu neplatných slovenských korún za eurá.

K písm. f) a g): Navrhuje sa výnimka odovzdávať a prijímať platby v hotovosti v súvislosti so správou daní a uplatňovaním colných predpisov.

K písm. h): Navrhuje sa výnimka odovzdávať a prijímať platby v hotovosti aj v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu, krízovej situácie, počas ktorej je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a aj mimoriadnej situácie, počas ktorej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.

K písm. i): Zo zákazu odovzdať alebo prijať platbu sú vyňaté aj platby v hotovosti vykonávané v súvislosti so súdnym konaním, v súvislosti s notárskou úschovou peňazí, ďalej pri exekúcii súdnym exekútorom alebo pri colnom exekučnom konaní.

K písm. j): Výnimka zo zákona sa vzťahuje na situácie, kedy platba súvisí so zabezpečením zahraničných operácií ozbrojených síl, najmä v oblastiach s nedostatočne rozvinutým bankovým systémom (napr. Afganistan). Tu môžu nastať situácie, kedy je nutné uhradiť zahraničnému dodávateľovi za služby alebo materiál čiastku vo vyššom objeme, než je zákonom stanovených limit. Z podobných dôvodov sa bude výnimka vzťahovať na platby, ktoré súvisia so zabezpečením fungovania zastupiteľských úradov Slovenskej republiky a platby Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS), zriadenou Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky a na základe zákona. č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorej rozvojové projekty sú často realizované v nestabilných krajinách, kde je hotovostná platba mnohokrát jediným možným spôsobom odovzdania finančných prostriedkov vlastnému realizátorov v mieste.

Zákaz previesť platbu v hotovosti sa nebude vzťahovať ani na situácie, kedy zahraničné právo štátu, v ktorom sa platba prevádza, vyžaduje previesť danú platbu v hotovosti.

K písm. k): Pri plnení činností Vojenského spravodajstva môžu nastať situácie, keď je potrebné realizovať platbu v hotovosti v sume vyššej, ako je uvedená v návrhu zákona.
Návrhom sa vytvoria zodpovedajúce podmienky pre zabezpečenie plynulého a riadneho plnenia zákonných úloh Vojenského spravodajstva.

K písm. l): Výnimka zohľadňuje potreby Sociálnej poisťovne pri aplikácii zákona
č. 461/20036 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Podľa § 142 ods.6 písm. c) zákona o sociálnom poistení je možné poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie platiť aj v hotovosti v Sociálnej poisťovni. Tento spôsob prijímania platieb považuje Sociálna poisťovňa za efektívny, pričom platby od jednotlivcov, ale aj platby od viacerých platiteľov poistného za deň, môžu prekročiť limit ustanovený zákonom. Taktiež môže vzniknúť potreba dotácie pokladne Sociálnej poisťovne nad ustanovený limit, a to v súvislosti s úhradou telegrafických, resp. bezhotovostných výplat dôchodkov alebo s možnosťou vyplatiť napr. doplatok na dôchodku, resp. inej dávke v hotovosti nad stanovený limit. Výnimka sa navrhuje v záujme zabezpečenia úloh Sociálnej poisťovne a zachovania administratívnej pružnosti pri výkone sociálneho poistenia.

K písm. m a n): Slovenská informačná služba, ako štátny orgán sui generis s celoštátnou pôsobnosťou, plní úlohy ustanovené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov, a to vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a ochrany zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu, ako aj ďalšie úlohy v rozsahu jej pôsobnosti vyplývajúce z osobitných zákonov, z medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj úlohy z dohôd o spolupráci s orgánmi obdobného zamerania a pôsobnosti a medzinárodnými organizáciami. Vzhľadom na charakter uvedených úloh je potrebné, aby ich realizácia bola uskutočňovaná aj utajovaným spôsobom. V pôsobnosti Slovenskej informačnej služby dochádza k realizácii platieb v hotovosti z dôvodu nevyhnutnosti utajenia činnosti Slovenskej informačnej služby, utajenia činnosti jej príslušníkov pri výkone pôsobnosti Slovenskej informačnej služby, utajenia príslušnosti príslušníkov Slovenskej informačnej služby k Slovenskej informačnej službe a napokon aj v súvislosti s utajením správy majetku Slovenskej republiky vykonávanej Slovenskou informačnou službou. Platby v hotovosti sú z uvedeného dôvodu realizované napríklad pri obstarávaní technických prostriedkov a dopravných prostriedkov používaných utajovaným spôsobom, v rámci spolupráce Slovenskej informačnej služby so zahraničnými spravodajskými službami, ako aj pri uskutočňovaní spravodajskej činnosti. V prípade uskutočňovania vyššie uvedených transakcií bezhotovostným spôsobom by nebolo možné minimalizovať okruh subjektov, ktoré majú vedomosť o existencii takejto platby Slovenskou informačnou službou, pričom by bolo zároveň možné identifikovať vzťah príjemcu platby so Slovenskou informačnou službou, čím by došlo nielen k ohrozeniu plnenia úloh Slovenskej informačnej služby, ale aj k možnému ohrozeniu života a zdravia jej príslušníkov, ako aj osôb konajúcich v prospech Slovenskej informačnej služby.

K písm. o): V zmysle zákona č. 191/1950 Zb., v znení neskorších je možné v platobnom styku používať zmenky a šeky. Osobitné predpisy v niektorých prípadoch stanovujú dokonca povinnosť ich používania (§ 9 ods. 8 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku).
Zmenka je cenným papierom, ktorý predpokladá jej zaplatenie v určitom mieste oproti jej vydaniu (§ 39 I. čl. zákona č. 191/1950 Zb.). Pri zákaze možnosti realizácie hotovostnej platby, dôjde z povahy veci aj k faktickému obmedzeniu používania zmeniek, keďže zmenku, ktorá už bola uvedená do obehu, nebude možné z obehu oproti zaplateniu zmenkovej sumy stiahnuť.
V súčasnosti pritom môžu byť v obehu zmenky, ktoré predpokladajú ich predloženie na platenie po účinnosti tohto zákona. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby predložený návrh zákona bol zosúladený s predpismi upravujúcimi používanie zmeniek a šekov tak, aby platenie zmenky oproti jej vydaniu s potvrdením o platení mohlo byť realizované.

Podľa § 107 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky
a Železničnej polície v znení neskorších predpisov je možné služobný príjem príslušníka vyplatiť len v hotovosti. V praxi môže výnimočne nastať situácia, kedy služobný príjem príslušníka Slovenskej informačnej služby presiahne uvedenú sumu, pričom v súlade
s navrhovaným znením zákona nebude Slovenská informačná služba oprávnená takúto platbu príslušníkovi odovzdať a príslušník takúto platbu oprávnený prijať, pričom podľa cit. ustanovenia objektívne neexistuje iná možnosť, ako uskutočniť túto platbu len formou hotovostného platobného styku.

Taktiež zákon o cestovných náhradách prikazuje zamestnávateľom poskytnúť zamestnancom preddavky na cestovné náhrady v hotovosti (iný spôsob je prípustný len po dohode so zamestnancom). V prípade dlhších služobných ciest do zahraničia môže suma preddavku presiahnuť hranicu 5 000 eur a zamestnávateľ sa ľahko môže dostať do situácie, kedy plnenie povinnosti podľa jedného zákona (vyplatenie preddavku v hotovosti) je v rozpore s iným zákonom (zákaz platby nad 5.000 eur). Tak isto bolo do výnimiek zo zákazu podľa § 4 návrhu, zapracované aj odovzdanie alebo prijatie dražobnej zábezpeky podľa § 14 zákona
č. 572/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), v znení neskorších predpisov, nakoľko tento zákon umožňuje zloženie dražobnej zábezpeky účastníkom dražby v hotovosti do rúk dražobníka.

K § 9 a 10

Ustanovenia § 9 a 10 obsahujú štandardné ustanovenie o priestupkoch a správnych deliktoch. Postihované je tak porušenie odovzdať platbu v hotovosti nad ustanovený limit na strane platcu i porušenie prijať platbu v hotovosti nad stanovený limit na strane príjemcu. Obe skutkové podstaty sú formulované jednak ako priestupok pre fyzické osoby a jednak ako správny delikt pre právnické osoby a pre podnikajúce fyzické osoby. Výšky sankcií sa navrhujú pri fyzických osobách v sume do 10 000 eur a pri fyzických osobách podnikateľoch a pri právnických osobách v sume do 150 000 eur. Pri určení výšky pokuty za správny delikt sa správnemu orgánu poskytuje priestor na správnu úvahu o tom, akú výšku pokuty uloží alebo či uloží pokutu, t.j. ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite zdôvodnené.

Zároveň sa navrhuje lehota pre zánik zodpovednosti za správny delikt. Bola zvolená lehota 2 roky v prípade subjektívnej a 5 rokov v prípade objektívnej premlčacej lehoty.

Pokiaľ ide o inštitút priestupku, na ne a ich prejednávanie sa použije zákon č. 372/1990Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Ustanovenie § 9 a 10 zároveň rieši príslušnosť daňových úradov a colných úradov. Priestupky a správne delikty prejednávajú daňový a colný úrad, ak ich zistili pri výkone svojej činnosti a colný úrad aj keď mu niekto oznámil porušenie zákazu podľa tohto zákona.

K § 11

Ustanovenie § 11 ustanovuje, že miestna príslušnosť sa určuje podľa daňového poriadku. Nad rámec všeobecných pravidiel sa ďalej určuje, že daňový alebo colný úrad, ktorý je podľa týchto kritérií miestne príslušný na prejednanie priestupku alebo konanie správneho deliktu platcu, je príslušný aj na prerokovanie správneho deliktu príjemcu a naopak.

K § 12

Navrhuje sa, aby sa ma vymáhanie pokút primerane použili ustanovenia osobitného predpisu o daňovom exekučnom konaní.

K § 13

Ide o prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa umožňuje pri platbách v hotovosti dohodnutých pred účinnosťou tohto zákona prevyšujúci limit uskutočniť do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

K čl. II

Účinnosť zákona sa navrhuje na 1. január 2013.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 28. septembra 2012.

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter K a ž i m í r, v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1079
PoUtStŠtPiSoNe
: