Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

342/2012 Z. z.

najpravo.sk • 29.1. 2013, 17:23

Dôvodová správa + Pozmeňujúci návrh výborov

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky

na 2. polrok 2012.

Návrh zákona nadväzuje na zákon č. 498/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z.

o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 498/2009 Z. z."), ktorý nadobudol účinnosť dňa 15. decembra 2009. Týmto zákonom sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovali ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/65/ES z 11. decembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/552/EHS o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch, týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania. Po tom, čo zákon č. 498/2009 Z. z. nadobudol účinnosť, bolo prijaté kodifikované znenie tejto smernice ako smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách).

Po prijatí zákona č. 498/2009 Z. z. nasledovala notifikácia transpozície smernice 2007/65/ES Európskej komisii (ďalej len „Komisia"). Komisia v rámci posudzovania transpozície vyjadrila pochybnosti o tom, či bola transpozícia smernice zo strany Slovenskej republiky úplná. Konkrétne ide o ustanovenia týkajúce sa jurisdikcie, zákazu vysielania telenákupu na lieky, ktoré podliehajú povoleniu na uvedenie na trh a vysielania telenákupu

na zdravotné výkony, ako aj podpory európskych diel v audiovizuálnych mediálnych službách na požiadanie (čl. 2 ods. 4, čl. 13 a čl. 21 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách). Keďže následkom neúplnej transpozície smernice môže byť konanie o porušení práva Európskej únie (infridgement), Slovenská republika sa v priebehu ďalších rokovaní s Komisiou zaviazala, že sporné okruhy odstráni novelou zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorú predloží do legislatívneho procesu do konca roka 2012. Cieľom navrhovaného zákona je odstránenie všetkých pochybností Komisie v tejto veci a úplná transpozícia smernice o audiovizuálnych mediálnych službách Slovenskou republikou.

Predkladaným návrhom zákona sa odstraňuje rozpor smernice o audiovizuálnych mediálnych službách a Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii (ďalej len „dohovor"). Podľa doterajšej právnej úpravy, ktorá vychádza z dohovoru, by vysielateľ usadený v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohovoru nebol považovaný za vysielateľa, ktorý patrí

pod jurisdikciu Slovenskej republiky, a to aj v prípade, ak by využíval pozemné satelitné stanice na prenos signálu (uplink) zo Slovenskej republiky alebo družicovú kapacitu Slovenskej republiky. Rovnakú kolíziu ustanovení smernice a dohovoru musí riešiť dvadsať členských štátov Európskej únie, ktoré sú súčasne aj zmluvnou stranou dohovoru. V zmysle zásady prednosti európskeho práva rieši väčšina týchto štátov uvedený rozpor vypustením odkazu na dohovor z vnútroštátnej právnej úpravy jurisdikcie. Navrhovaný zákon predkladá rovnaké riešenie aj v prípade Slovenskej republiky.

Návrh zákona sa zaoberá aj otázkou podpory európskych diel v audiovizuálnych mediálnych službách na požiadanie. Keďže v čase prijímania zákona č. 498/2009 Z. z. bol tento druh audiovizuálnych mediálnych služieb na Slovensku relatívne novým fenoménom, zákonodarca zaviedol v § 27a len monitoring stavu podpory európskych diel v tejto oblasti s tým, že budúcnosť ukáže, či je nutné pristúpiť k ďalšej legislatívnej regulácii tohto stavu napr. stanovením kvót. Prax ukázala, že rozvoj nových médií je veľmi dynamický a za ostatné dva roky si audiovizuálne mediálne služby na požiadanie našli svoje relevantné miesto na trhu slovenských mediálnych služieb. Podľa údajov Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „rada") je v súčasnosti na Slovensku 46 poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby

na požiadanie a je predpoklad, že služby ako internetové archívy televíznych programov, video na požiadanie, či tzv. „catch-up" služby budú mať aj vzhľadom na rozvíjajúce sa technológie čoraz viac divákov. Preto považujeme za potrebné zabezpečiť, aby aj medzi programami, ktoré sa poskytujú prostredníctvom audiovizuálnych mediálnych služieb

na požiadanie, mali európske diela, medzi ktoré patria aj diela slovenské, zabezpečené svoje miesto, tak, ako je to aj vo vysielaní. Podľa čl. 13 ods. 1 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách „členské štáty zabezpečia, aby audiovizuálne mediálne služby

na požiadanie poskytované poskytovateľmi mediálnych služieb patriacich do ich právomoci podporovali v prípadoch, pokiaľ je to možné, a vhodnými prostriedkami, tvorbu európskych diel a prístup k nim. Táto podpora by sa mohla okrem iného týkať finančného príspevku týchto služieb na tvorbu európskych diel a nadobúdaniu práv k týmto dielam alebo na podiele zastúpenia a/alebo zdôraznenia európskych diel v ponuke katalógov programov v rámci audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.". Smernica členským štátom teda dáva

pri voľbe podpory európskych diel v audiovizuálnych mediálnych službách na požiadanie

na výber z viacerých možností. Členské štáty transponovali toto ustanovenie poväčšine zavedením podielu európskych diel, ktoré musia tieto služby vo svojich katalógoch ponúkať, či zavedením povinnosti propagovať európske diela v rámci samotnej služby na požiadanie (napr. formou akýchsi upútaviek na tieto diela na domovskej stránke služby, vyhľadávaním v menu podľa krajiny pôvodu a pod.) alebo kombináciou týchto povinností. Česká republika kombinuje 10 %-nú kvótu na európske diela s alternatívnou povinnosťou vynaložiť aspoň

1 % výnosov z tejto služby za sledované obdobie na tvorbu európskych diel alebo

na nadobudnutie práv na používanie európskych diel. Belgicko kombinuje všetky spôsoby podpory európskych diel uvedené v čl. 13 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách. V slovenských podmienkach sa ako najvhodnejší spôsob transpozície čl. 13 ods. 1 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách javí zákonom stanovený podiel európskych diel v katalógu programov za kalendárny mesiac. Takto formulovaná povinnosť je dobre kontrolovateľná a zabezpečuje optimálnu podporu európskych diel v audiovizuálnych mediálnych službách na požiadanie. S cieľom zabezpečenia účinnej kontroly tejto povinnosti zo strany orgánu štátnej správy v oblasti poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb

na požiadanie, ktorým je rada, sa tiež navrhuje povinnosť viesť o podiele európskych diel štatistiku a na vyžiadanie ju doručovať rade. Za porušenie týchto povinností sa navrhuje sankcia vo forme pokuty, ktorú uloží rada.

Keďže článok 13 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách požaduje, aby členské štáty zabezpečili podporu európskych diel v rámci audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie "pokiaľ je to možné a vhodnými prostriedkami", navrhuje sa, aby rada mala v odôvodnených prípadoch možnosť zákonom požadovaný podiel európskych diel znížiť alebo poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie od tejto povinnosti úplne oslobodiť, obdobne, ako je tomu pri vysielateľoch.

S cieľom precizovania znenia doterajšej právnej úpravy a jej zjednotenia s navrhovanou úpravou, ktorá stanovuje povinnosť vyhradiť najmenej 20 % z celkového času programov ponúkaných v katalógu programov európskym dielam, a to za časové obdobie, ktorým je kalendárny mesiac, sa aj do iných ustanovení zákona, ktorými sa ukladá povinnosť viažuca sa na percentuálny podiel z celkového času vysielania, dopĺňa spresnenie, že ide o obdobie jedného kalendárneho mesiaca. Konkrétne ide o ustanovenia týkajúce sa povinnosti Rozhlasu a televízie Slovenska zabezpečiť vo vysielaní každej svojej programovej služby väčšinový podiel programov vo verejnom záujme, povinnosti vysielateľov televíznej programovej služby zabezpečiť, aby zákonom stanovený percentuálny podiel všetkých vysielaných programov bol vysielaný vo forme, ktorá umožní prístup k tomuto vysielaniu aj osobám so sluchovým, resp. zrakovým postihnutím a ustanovenia vymedzujúce minimálny podiel európskych diel a diel nezávislých producentov v televíznom vysielaní.

Zároveň sa z dôvodu dôslednej transpozície smernice o audiovizuálnych mediálnych službách navrhuje obmedzenie vysielania telenákupu na lieky a zdravotné výkony. Konkrétne ide o lieky, na ktoré sa vyžaduje povolenie na uvedenie na trh v zmysle § 46 zákona

č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákaz vysielania telenákupu na zdravotný výkon, ktorým je v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov ucelená činnosť zdravotníckeho pracovníka, ktorá predstavuje základnú jednotku poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Keďže v roku 2010 bolo prijaté kodifikované znenie smernice, ktorá je do slovenského právneho poriadku transponovaná zákonom č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a

o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, nahrádza sa aj znenie prílohy zákona aktuálnym názvom smernice.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Predpokladá sa, že navrhovaná právna úprava bude mať mierne pozitívny vplyv

na rozpočet verejnej správy, v súvislosti s rozšírením okruhu povinností poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a tým aj zvýšením možností Rady

pre vysielanie a retransmisiu udeľovať pokuty. Tento vplyv nie je možné v súčasnej dobe kvantifikovať. Nepredpokladá sa vplyv na podnikateľské prostredie, sociálny vplyv, vplyv

na životné prostredie a vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Dôvodová správa

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Podľa doterajšej právnej úpravy by vysielateľ usadený v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii (ďalej len „dohovor") nebol považovaný za vysielateľa, ktorý spadá pod jurisdikciu Slovenskej republiky, a to aj v prípade, ak by využíval pozemné satelitné stanice na prenos signálu (uplink) zo Slovenskej republiky alebo družicovú kapacitu Slovenskej republiky. Tento legislatívny stav vychádza z úpravy podľa dohovoru, ktorého zmluvnou stranou je aj Slovenská republika. V zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (kodifikované znenie) by však mal takýto vysielateľ spadať pod jurisdikciu Slovenskej republiky. V prípade rozporu medzi ustanoveniami smernice a dohovoru majú prednosť ustanovenia smernice, preto sa navrhuje odkaz na dohovor z textu zákona vypustiť. Takýmto spôsobom rieši uvedený rozpor väčšina členských štátov Európskej únie, ktoré sú zároveň aj zmluvnou stranou dohovoru.

K bodu 2

Navrhovaná úprava nadväzuje na bod 6, ktorým sa poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie ukladá povinnosť vyhradiť európskym dielam najmenej 20% z celkového času programov ponúkaných v katalógu programov za kalendárny mesiac.

Obdobnú povinnosť viesť štatistiku, okrem iného aj o podiele európskej produkcie

vo vysielaní, majú aj vysielatelia a je upravená v § 16 ods. 3 písm. m).

K bodu 3 až 5

S cieľom precizovať znenie doterajšej právnej úpravy a jej zjednotenia s úpravou navrhovanou v bode 6, ktorá stanovuje percentuálny podiel európskych diel z celkového času programov ponúkaných v katalógu programov za časové obdobie, ktorým je kalendárny mesiac, sa aj do iných ustanovení, ktorými sa ukladá povinnosť viažuca sa na percentuálny podiel z celkového času vysielania, dopĺňa spresnenie, že ide o obdobie jedného kalendárneho mesiaca. Konkrétne ide o § 18c ods. 1, ktorý sa vzťahuje na osobitné povinnosti vysielateľov, a to povinnosti vysielateľa na základe zákona (t. j. Rozhlasu a televízie Slovenska) zabezpečiť rôznorodú skladbu programov, najmä väčšinový podiel programov vo verejnom záujme, a to v každej ním vysielanej programovej službe a povinnosti vysielateľov televíznej programovej služby zabezpečiť, aby stanovené percento všetkých vysielaných programov bolo sprevádzané skrytými alebo otvorenými titulkami, alebo tlmočené do posunkovej reči nepočujúcich, alebo v posunkovej reči nepočujúcich, alebo sprevádzané hlasovým komentovaním pre nevidiacich; § 23 ods. 1 stanovujúci vysielateľom povinnosť vyhradiť väčšinový podiel celkového času vysielania európskym dielam a § 25 ods. 1, ktorý upravuje povinnosť vysielať stanovený podiel diel nezávislých producentov. To, že celkovým obdobím, za ktoré sa má dosiahnuť stanovené percento programov, je kalendárny mesiac, vychádza aj z doterajšej aplikačnej praxe rady.

K bodu 6

V zmysle čl. 13 ods. 1 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách „členské štáty zabezpečia, aby audiovizuálne mediálne služby na požiadanie poskytované poskytovateľmi mediálnych služieb patriacich do ich právomoci podporovali v prípadoch, pokiaľ je to možné, a vhodnými prostriedkami, tvorbu európskych diel a prístup k nim. Táto podpora by sa mohla okrem iného týkať finančného príspevku týchto služieb na tvorbu európskych diel a nadobúdaniu práv k týmto dielam alebo na podiele zastúpenia a/alebo zdôraznenia európskych diel v ponuke katalógov programov v rámci audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.". V podmienkach Slovenskej republiky sa ako optimálny spôsob podpory európskych diel v ponuke audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie javí zákonom stanoviť ich podiel v katalógu programov za kalendárny mesiac. Navrhuje sa preto, aby boli poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie povinní vyhradiť európskym dielam najmenej 20 % z celkového času programov ponúkaných v katalógu programov za kalendárny mesiac, pričom na účely výpočtu tohto podielu sa

do celkového času nezapočítavajú spravodajstvo, športové podujatia a zábavné hry, aby sa zabezpečila podpora audiovizuálnych diel európskej produkcie. V zmysle čl. 13 ods. 2 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách členské štáty podajú Komisii správu o vykonávaní odseku 1 najneskôr do 19. decembra 2011 a potom každé štyri roky. Podľa správy, ktorú Slovenská republika podávala v roku 2011, si v roku 2010 svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona

č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov splnilo 36 poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, pričom navrhovaný podiel ponuky európskych diel vo svojom katalógu spĺňali všetci títo poskytovatelia. Preto by navrhovaná povinnosť nemala predstavovať pre poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie dodatočnú záťaž.

Keďže článok 13 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách požaduje, aby členské štáty zabezpečili podporu európskych diel v rámci audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie - "pokiaľ je to možné a vhodnými prostriedkami", navrhuje sa, aby v prípade, ak by mal navrhovaný podiel európskych diel v katalógu programov poskytovateľovi audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie spôsobovať problémy z dôvodu jeho ekonomickej situácie, dostupnosti európskych diel alebo zamerania tejto služby, bude mať rada právomoc, na žiadosť poskytovateľa a po zvážení všetkých okolností, primerane znížiť podiel európskych diel v katalógu. Ak však nastane zmena okolností, ktoré odôvodňovali zníženie stanoveného podielu, rada bude oprávnená tento podiel zvýšiť. Obdobný postup je podľa § 23 ods. 2 zákona v súčasnosti možný aj pri vysielateľoch televíznej programovej služby, pričom podpora európskej produkcie a európskej nezávislej produkcie je v smernici o audiovizuálnych mediálnych službách formulovaná v zásade rovnako „pokiaľ je to možné a vhodnými prostriedkami". Podľa smernice o audiovizuálnych mediálnych službách (recitál, bod 58) má byť regulácia audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie miernejšia ako pri vysielaní, preto je opätovné zvýšenie podielu európskych diel v katalógu audiovizuálnej mediálnej službe na požiadanie formulované, rovnako ako

pri vysielaní, ako možnosť, nie povinnosť rady.

Za účelom zabezpečenia účinnej kontroly povinnosti stanovenej v odseku 1 je poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinný štatistiku, ktorú má viesť v zmysle navrhovaného ustanovenia § 16 ods. 4, poskytnúť na požiadanie rade, a to v lehote 15 dní od doručenia žiadosti rady. Rovnako na vyžiadanie rady a v 15-dňovej lehote je poskytovateľ tejto služby povinný poskytnúť rade zoznam údajov o európskych dielach, ktoré sú súčasťou jeho audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, obsahujúci údaje o počte a časovom rozsahu titulov, ktoré sú európskymi dielami, ich identifikáciu a identifikáciu ich producentov a údaje o iných opatreniach podniknutých na podporu európskych diel.

K bodu 7

Navrhuje sa, aby rovnako ako u vysielateľov, boli poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie oslobodení od povinnosti podľa § 27a ods. 1 v prípade, ak plnenie tejto povinnosti nebude vzhľadom na zameranie, resp. charakter a povahu tejto služby možné (ak by šlo napr. o monotematickú službu takého zamerania, pri ktorom by nebolo odôvodnené a primerané požadovať splnenie tejto povinnosti).

K bodu 8

Navrhuje sa rozšírenie obmedzenia vysielania telenákupu na lieky a zdravotné výkony, a to v zmysle čl. 21 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, ktorý nebol do zákona transponovaný. Dôvodom bol aj nesprávny preklad ustanovenia čl. 21 smernice. Podľa anglického znenia: „Teleshopping for medicinal products which are subject to a marketing authorisation within the meaning of Directive 2001/83/EC, as well as teleshopping for medical treatment, shall be prohibited.". Slovenský preklad uvedeného ustanovenia smernice znie: „Televízna ponuka liekov, ktoré podliehajú marketingovému oprávneniu v zmysle smernice 2001/83/ES, ako aj televízna ponuka lekárskeho ošetrenia sú zakázané." „Marketing authorization" je však v zmysle smernice 2001/83/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zákonník spoločenstva o humánnych liekoch „povolenie na uvedenie na trh", nie „marketingové oprávnenie". Povolenie na uvedenie humánneho lieku na trh upravuje § 46 zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. S cieľom dosiahnuť dôslednej transpozície smernice o audiovizuálnych mediálnych službách je potrebné, aby bolo vysielanie telenákupu na lieky, ktoré podliehajú povoleniu na uvedenie na trh, a vysielanie telenákupu na zdravotný výkon zákonom zakázané.

K bodom 9 a 10

Navrhuje sa, aby bola rada oprávnená uložiť vysielateľovi televíznej programovej služby a vysielateľovi prostredníctvom internetu pokutu nielen za nevedenie štatistiky o odvysielanom programe, ale aj za jej nedoručenie v stanovenej lehote, teda za porušenie každej z povinnosti, ktoré im ukladá § 16 ods. 3 písm. m) zákona.

K bodu 11

Za nesplnenie povinností, ktoré návrh zákona poskytovateľom audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v súvislosti s podporou európskych diel ukladá, sa navrhuje pokuta v sume od 100 eur do 10 000 eur, ktorú uloží rada.

K bodu 12

Keďže bolo prijaté kodifikované znenie smernice, ktorá je prebratá zákonom

č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z.

o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a smernica o audiovizuálnych mediálnych službách v čl. 34 ruší smernicu 89/552/EHS v znení smernice 97/36/ES a smernice 2007/65/ES, nahrádza sa aj príloha zákona aktuálnym názvom smernice.

K čl. II

Deň nadobudnutia účinnosti zákona sa navrhuje na 1. januára 2013.

V Bratislave, 22. augusta 2012

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Marek Maďarič, v. r.

minister kultúry

Slovenskej republiky

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, prijali tento pozmeňujúci návrh:

V čl. I, 11. bode sa v § 67 ods. 14 písm. e) za slová „v katalógu programov" vkladajú slová „za kalendárny mesiac".

Spresnenie ustanovenia v súlade s § 16 ods. 4 a § 27a.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre kultúru a médiá

Gestorský výbor odporúča schváliť 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1111
PoUtStŠtPiSoNe
: