TlačPoštaZväčšiZmenši

296/2012 Z. z.

28.1. 2013, 21:50 |  najpravo.sk

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Predložený návrh zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu a o doplnení niektorých zákonov vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe úlohy D.3. uznesenia vlády SR č. 37 zo dňa 1. februára 2012 k návrhu na uzavretie Zmluvy o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ďalej len „rámcová zmluva").

Európsky mechanizmus pre stabilitu (ďalej len „mechanizmus") patrí do druhej vlny balíka opatrení, cieľom ktorých je poskytnúť pomoc členskému štátu eurozóny v ťažkej finančnej situácii a tým udržať finančnú stabilitu eurozóny ako takej. Mechanizmus bude založený formou medzivládnej organizácie medzi členskými krajinami eurozóny. Mechanizmus prichádza o rok skôr než bol pôvodne plánovaný ako náhrada Európskeho nástroja finančnej stability („EFSF"), ktorý bol koncipovaný len ako dočasné riešenie finančnej krízy a svoju činnosť ako subjekt poskytujúci stabilizačnú pomoc ukončí v júni 2013.

Mechanizmus bude založený ako medzivládna organizácia založená na základe rámcovej zmluvy, ktorú podpísal za Slovenskú republiku stály predstaviteľ SR pri EÚ Ivan Korčok dňa 2. februára 2012. Mechanizmu bude samostatnou organizáciou, napojenou na Európsku úniu prostredníctvom spolupráce s Európskou komisiou a Európskou centrálnou bankou, pričom v prípade, že tak Rada guvernérov mechanizmu rozhodne, jej bude predsedať predseda Euroskupiny. Toto napojenie mechanizmu na Európsku úniu umožní upravený článok 136 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v znení:

„Členské štáty, ktorých menou je euro, môžu vytvoriť mechanizmus pre stabilitu, ktorý sa má v nevyhnutných prípadoch aktivovať na zabezpečenie stability eurozóny ako celku. Poskytnutie akejkoľvek požadovanej finančnej pomoci v rámci mechanizmu bude podliehať prísnej podmienenosti.".

Tento článok podlieha schvaľovaciemu procesu vo všetkých dvadsiatich siedmich členských krajinách Európskej únie. Národná rada SR vyslovila súhlas Rozhodnutím Európskej rady, ktorým sa mení a dopĺňa článok 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s mechanizmom pre stabilitu pre členské štáty, ktorých menou je euro uznesením č. 25 zo dňa 15. mája 2012.

Mechanizmus bude mať sídlo v Luxemburgu s možnosťou vytvoriť si kontaktný úrad aj v Bruseli. Mechanizmu bude požívať, podobne ako EFSF, oslobodenie od daní vo všetkých jeho členských krajinách a zároveň bude mechanizmus ako organizácia, jej personál v určenom rozsahu a jej majetok požívať imunitu. O sporoch vo výklade rámcovej zmluvy bude rozhodovať Súdny dvor Európskej únie.

Mechanizmus bude rozhodovať prostredníctvom Rady guvernérov, pričom guvernérmi budú ministri financií členských krajín, Správnej rady mechanizmu a generálneho riaditeľa. O poskytnutí finančnej pomoci členskému štátu, ako aj o ďalších dôležitých otázkach sa bude rozhodovať vzájomnou dohodou, pričom sa vzájomná dohoda môže dosiahnuť už pri získaní 85 % väčšiny hlasov členov mechanizmu. Každý členský štát bude môcť menovať okrem guvernéra aj jedného jeho alternáta, pričom menovania je možné okamžite odvolať. Riaditeľ a jeho alternát za členskú krajinu bude vybratý spomedzi kompetentných ľudí s adekvátnymi ekonomickými a finančnými znalosťami. Riaditeľa a jeho alternáta je rovnako možné kedykoľvek odvolať. Každodenný chod mechanizmu bude zabezpečovať generálny riaditeľ, ktorého vyberie Rada guvernérov. Generálny riaditeľ bude vedúcim pracovníkom mechanizmu ako aj konajúcim orgánom spoločnosti podpisujúcim zmluvy mechanizmu na základe rozhodnutí Správnej rady mechanizmu (viď kapitola 2 rámcovej zmluvy).

Na rozdiel od EFSF bude mať do mechanizmu prístup aj nečlen eurozóny, a to dňom nadobudnutia účinnosti rozhodnutia Rady Európskej únie o zrušení výnimky z prijatia eura.

Štruktúra imania mechanizmu

Na rozdiel od EFSF, ktorý fungoval na báze záruk za dlhopisy, ktoré boli emitované EFSF, sa do mechanizmu bude prispievať priamo, a to formou upisovania akcií na základnom imaní spoločnosti, ktoré bude predstavovať 700 mld. eur. Z toho 80 mld. eur bude vo forme akcií splatných bezprostredne a zvyšných 620 mld. eur záruk vo forme akcií splatných na vyzvanie. Na rozdiel od EFSF nebude mechanizmus používať žiadne nástroje pákového efektu na zvýšenie svojej úverovej kapacity (viď kapitola 3 (článok 8) rámcovej zmluvy).

Slovenská republika bude musieť svoj podiel vo výške 659,2 mil. eur splatiť v piatich rovnakých splátkach, pričom prvá zo splátok vo výške 131,84 mil. eur bude splatná v roku 2012, a to do pätnástich dní od vstupu rámcovej zmluvy do platnosti. (Celková výška akcií upísaných Slovenskou republikou bude predstavovať sumu 5,768 mld. eur. (viď Príloha 2 rámcovej zmluvy) Zároveň je možné realizovať zrýchlené splácanie základného imania a to z dôvodu, aby bol zachovaný pomer splateného základného imania tak, že to bude tvoriť pätnásť percent celkovej výšky poskytnutých programových prostriedkov prijímateľským krajinám. Kvocient kľúča na určenie príspevkov do mechanizmu predstavuje pre Slovenskú republiku s dočasnou korekciou platnou do roku 2021 hodnotu 0.8240 (viď Príloha 1 rámcovej zmluvy).

V prípade, ak úroveň splateného imania klesne pod schválených 80 mld. eur absorbovaním strát spoločnosti, Správna rada mechanizmu vyzve na jeho splatenie jednoduchou väčšinou. Tento proces sa týka iba poklesu splateného imania pod úroveň schváleného zaplateného imania, ktorý by mal v prípade jeho nedoplnenia za následok stratu „AAA" ratingu mechanizmu. Druhou formou výzvy na úhradu upísaného imania je výzva generálneho riaditeľa. Ten vyzve na splatenie schváleného nesplateného imania ak je to potrebné k zabráneniu omeškania mechanizmu v platení povinností voči svojim veriteľom. Členovia mechanizmu sú takúto výzvu na úhradu príspevku povinní splatiť do siedmich dní od doručenia výzvy generálneho riaditeľa.

Straty mechanizmu sa však v prvom rade budú kryť z rezervného fondu, do ktorého poputujú výnosy z finančných operácií mechanizmu alebo sankčné poplatky členov eurozóny za neplnenie finančnej disciplíny.

Zásady poskytnutia pomoci

Poskytnutie pomoci je prísne podmienené splnením podmienok k odstráneniu príčin vedúcich k pomoci a aktívnym zapojením štátu, ktorý dostal pomoc. Hlavnou úlohou prijímajúceho štátu je preukázať dostatočnú zaangažovanosť súkromného sektora do navrátenia udržateľného stavu verejných financií. Účasť súkromného sektora by sa mala zvážiť v prípadoch, že prijímajúci štát podstupuje riadny program spojený s makroekonomickými úpravami.

Medzi zásady poskytnutia finančnej pomoci patrí prísna podmienenosť hospodárskej politiky prijímateľského štátu, ako aj zavedenie doložiek spoločného postupu (tzv. „collective action clause" alebo „CAC") do dlhopisov vydaných členskými štátmi eurozóny od 1. januára 2013. Nebude sa teda uplatňovať retroaktívne na nesplatenú časť dlhopisov vydaných pred rokom 2013.

CAC má napomôcť štátu jednotne upraviť vzťahy k svojim veriteľom. Väčšinových investorov má CAC chrániť pred blokovaním menšinových investorov. Takisto má zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie voči všetkým investorom, pretože veritelia (investori), ktorí by aj boli ochotní sa dohodnúť na zmene dlhopisových podmienok (t.j. akceptovať určité odpustenie dlhu), by sa nakoniec odmietli zúčastniť mítingov, keby by videli, že štát by bol ochotný vyrovnať dlh voči iným veriteľom napr. jeho priamym splatením.

Zahrnutie CAC do budúcich emisných podmienok nebude mať vplyv na pravdepodobnosť bankrotu daného štátu a veriteľské postavenie investorov nebude žiadnym spôsobom dotknuté (pozitívne či negatívne). CAC uplatňuje v súčasnosti napr. Nemecko vo svojich emisných podmienkach. CAC bude musieť byť povinne zahrnutá v národných legislatívach alebo iným záväzným spôsobom do konca roka 2012.

Postup pri poskytovaní finančnej pomoci

Poskytnutie pomoci sa viaže na dva varianty finančných problémov štátu, a to slabé ohrozenie makroekonomickej rovnováhy, v rámci ktorého je možné aplikovať preventívnu pomoc a podporné nástroje a pomoc, ktorá bude podmienená prijatím riadneho programu makroekonomických úprav.

Žiadosť o poskytnutie finančnej pomoci sa adresuje predsedovi rady guvernérov, ktorý následne poverí Európsku komisiu a Európsku centrálnu banku, aby zhodnotila riziká a možnosti poskytnutia takejto pomoci. O poskytnutí finančnej pomoci rozhoduje Rada guvernérov jednohlasne. Zdržanie sa hlasovania nebráni prijatiu rozhodnutia na základe vzájomnej dohody. Európska komisia v spolupráci s ECB a MMF následne dohodne memorandum o porozumení, ktoré obsahuje konkrétne detaily pomoci. Dohodu o poskytnutí finančnej pomoci schvaľuje správna rada mechanizmu. Komisia a ak je to možné, aj ECB a MMF sledujú dodržiavanie podmienok poskytnutia finančnej pomoci (viď článok 13 rámcovej zmluvy).

Preventívnu pomoc poskytuje mechanizmus vo forme úverových liniek a okrem štandardných úverov tak, ako sme ich poznali u EFSF, bol mechanizmus doplnený o balík dlhových nástrojov, ktoré získalo aj EFSF po svojej zmene. Mechanizmus teda môže členskému štátu poskytnúť úver na rekapitalizáciu svojich finančných inštitúcií a realizovať intervencie na primárnych aj sekundárnych trhoch. Každý druh nástroja je podmienený podpísaním Memoranda o porozumení a Zmluvy o poskytnutí finančnej pomoci s prílohou reflektujúcou špecifiká konkrétnej formy tejto pomoci (viď článok 14 rámcovej zmluvy).

Prostriedky na poskytnutie pomoci sa použijú zo základného imania mechanizmu. Na rozdiel od EFSF, bude štát ako akcionár v mechanizme priamy veriteľ pohľadávok voči dlžníckemu štátu, teda svoju pohľadávku nebude derivatívne odvodzovať od mechanizmu. Ručenie, resp. ručiteľské prísľuby sa vzťahujú len na záväzok prispieť na zvýšenie základného imania mechanizmu. Dôležité je spomenúť, že mechanizmus spolu s MMF bude používať prednostné postavenie veriteľa (tzv. „preferred creditor status") voči ostatným veriteľom. Znamená to, že dlžnícky štát:

- nebude môcť reštrukturalizovať dlh mechanizmu a MMF

- vyplatí v prvom rade pohľadávky mechanizmu a MMF pred pohľadávkami ostatých veriteľov v prípade bankrotu,

- nevyplatí žiadne finančné prostriedky iným dlžníkom, ak voči mechanizmu a MMF bude mať dlžnícky štát nesplatené záväzky.

Tento preferenčný status mechanizmu v spojení s jeho právomocou prinútiť prijímajúci štát, ktorý žiada o pomoc k reštrukturalizácii dlhu, robí z mechanizmu silný subjekt. Takéto silné nastavenie mechanizmu bolo potrebné v záujme neohrozenia ďalších členov mechanizmu a „prenosu nákazy" neudržateľnosti verejných financií na iného člena mechanizmu.

Rámcová zmluva je prezidentskou zmluvou, na vykonanie ktorej je potrebný zákon. Podľa článku 7 odseku 4 Ústavy Slovenskej republiky sa pred ratifikáciou rámcovej zmluvy vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Na jej vykonateľnosť a záväznosť z hľadiska záväzkov zaplatiť upísané akcie bude potrebné vytvoriť nový legislatívny rámec. Tým je práve predkladaný návrh zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon").

Zmyslom zákona je vytvoriť legislatívne podmienky pre výkon a správu akcionárskych práv a povinností Slovenskej republiky v Európskom mechanizme pre stabilitu, založenom rámcovou zmluvou.

Zákon upravuje postavenie Slovenskej republiky v rámci mechanizmu ako akcionára. Slovenská republika bude jedným zo zakladateľov mechanizmu, pričom mechanizmus bude voči ostatným veriteľom vystupovať ako prednostný veriteľ a pred jeho pohľadávkami budú mať prednosť iba pohľadávky Medzinárodného menového fondu. Slovenská republika bude v mechanizme figurovať ako akcionár s právom aj povinnosťou splatiť svoje upísané imanie, pričom svoje zastúpenie bude mať v Rade guvernérov a v Správnej rade mechanizmu. Výkon akcionárskych práv bude zabezpečovať Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s článkom 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Návrh zákona je plne zlučiteľný s právom Európskej únie, podrobné informácie sú uvedené v priloženej doložke zlučiteľnosti.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Predkladaný návrh bude mať negatívny dopad na verejné financie Slovenskej republiky. Slovenská republika bude musieť do pätnástich dní od nadobudnutia účinnosti zákona uhradiť prvú splátku vo výške 131,84 mil. eur a následne počas roka 2012 (predpokladáme október) druhú splátku vo výške 131,84 mil. eur. V priebehu rokov 2013 a 2014 by Slovenská republika mala uhradiť aj ďalšie tri splátky upísaného základného imania v celkovej výške 395,52 mil. eur. Na úhradu prvej splátky vo výške 131,84 mil. eur sa použijú štátne finančné aktíva, a to bez potreby ich posilnenia prostredníctvom zvýšenia zdrojov financovania štátneho dlhu podľa zákona č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnom dlhu a štátnych zárukách). Toto upísanie kapitálu splatného na vyzvanie z pohľadu metodiky ESA 95 nebude mať vplyv na schodok alebo dlh verejných financií. Podľa metodiky ESA 95 bude uvedená suma zaznamenaná ako finančná operácia bez vplyvu na schodok rozpočtu verejnej správy a verejný dlh. Pokiaľ ide o ďalšie splátky základného imania a prípadnej výzvy na splatenie kapitálu na vyzvanie bude potrebné zvýšiť objem zdrojov financovania štátneho dlhu podľa zákona o štátnom dlhu a štátnych zárukách. Táto skutočnosť bude mať negatívny vplyv na výšku štátneho dlhu Slovenskej republiky.

Prínosom zákona bude splnenie záväzkov, ktoré prijala Slovenská republika podpisom rámcovej zmluvy.

B. Osobitná časť

K článku 1

K § 1

Stanovuje účel zákona, ktorým je výkon a správa práv a povinností Slovenskej republiky ako člena mechanizmu

K § 2

Rozlišujú sa dve formy majetkovej účasti Slovenskej republiky: akcie splatné bezprostredne a akcie splatné na vyzvanie.

Slovenská republika bude mať v mechanizme podiel na základnom imaní v mechanizme vo výške 5 768 mil. eur, z čoho 659,2 mil. eur tvorí časť pripadajúca na akcie splatné bezprostredne a 5 108,8 mil. eur tvorí podiel pripadajúci na akcie na vyzvanie (callable capital). Časť 659,2 mil. eur mala Slovenská republika pôvodne splatiť počas piatich rokov v alikvotných častiach po 131,84 mil. eur. Vzhľadom na zmenu investičnej stratégie mechanizmu členské štáty eurozóny odsúhlasili zrýchlené upisovanie kapitálu do mechanizmu, čo znamená, že Slovenská republika bude povinná uhradiť v roku 2012 (júl a október) až dve tranže, a to vo výške 263,68 mil. eur (každá po 131,84 mil. eur).

Platenie všetkých foriem základného imania v mechanizme bude mať v zmysle tohto zákona na starosti Ministerstvo financií SR. Prvú splátku základného imania vo výške 131,84 mil. eur musí Slovenská republika v zmysle článku 41 rámcovej zmluvy uhradiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia platnosti tejto zmluvy resp. od nadobudnutia členstva v mechanizme. Rámcová zmluva rozlišuje v článku 9 viaceré spôsoby úhrady kapitálu mechanizmu.

Správna rada môže rozhodnutím jednoduchou väčšinou vyzvať na splatenie schváleného nesplateného upísaného imania, aby sa tak obnovila úroveň splateného imania, ak sa jeho výška znížila pohltením strát pod úroveň stanovenú v článku 8 ods. 2 rámcovej zmluvy. V súčasnosti bude tvoriť splatený kapitál 80 mld. eur (z čoho podiel SR je 659,2 mil. eur). Podľa investičnej stratégie mechanizmu nesmie byť splatený kapitál v dôsledku absorpcie strát nižší ako je 15 % jeho celkovej nevyčerpanej kapacity, ktorá je momentálne 500 mld. eur. Limit splateného imania teda musí byť v súčasnosti vyšší ako je 75 mld. eur.

Takisto môže generálny riaditeľ mechanizmu vyzvať akcionárov na splatenie schváleného nesplateného imania v prípade potreby včas, aby sa zabránilo tomu, že mechanizmus sa omešká v platení akejkoľvek plánovanej alebo inej platobnej povinnosti voči veriteľom mechanizmu.

Zabezpečenie majetkovej účasti štátu je zverené Ministerstvu financií SR, a to prostredníctvom štátnych finančných aktív sa vykoná prostredníctvom emisií štátnych cenných papierov. Podrobnosti ustanovuje časť III návrhu zákona.

K § 3

Výkon a správa práv a povinností Slovenskej republiky ako člena mechanizmu je zverené Ministerstvu financií SR.

K § 4

Podľa rámcovej zmluvy sa v Rade guvernérov v zmysle jej rokovacieho poriadku hlasuje o najzávažnejších rozhodnutiach týkajúcich sa spoločnosti. Rada guvernérov je na úrovni príslušných ministrov členských štátov eurozóny, ktorí majú na starosti finančnú a hospodársku agendu.

Minister financií SR vystupuje v zmysle tohto zákona v Rade guvernérov ako guvernér priamo z titulu svojej funkcie. Guvernéra podľa rámcovej zmluvy zastupuje jeho zástupca, ktorého vymenúva a odvoláva vláda SR na návrh ministra financií spomedzi štátnych tajomníkov ministerstva financií SR.

K § 4 ods. 3

Na hlasovanie v Rade guvernérov mechanizmu o výzve na úhradu akcií splatných na vyzvanie, zmene schváleného základného imania a prispôsobení maximálneho objemu finančnej stabilizačnej pomoci mechanizmu v súlade s rámcovou zmluvou a aktualizáciách kľúča na určenie príspevkov v súlade s rámcovou zmluvou je potrebný predchádzajúci súhlas vlády SR.

K § 4 ods. 4

Všetci predstavitelia Slovenskej republiky v mechanizme požívajú z titulu svojej funkcie v mechanizme trestnoprávnu imunitu za činnosti súvisiace s výkonom guvernéra (a jeho zástupcu) resp. riaditeľa Správnej rady (a jeho zástupcu).

K § 5 ods. 1

Finančná stabilizačná pomoc je pomoc, o ktorú žiada člen mechanizmu v prípade, že sa dostal do finančných ťažkostí, ktoré by mohli mať za následok šírenie nákazy a ohrozenie celej eurozóny. Podrobnosti týchto podmienok určí ďalšia úprava tohto zákona.

K § 5 ods. 2

Ustanovuje sa možnosť zapojenia súkromného sektora do reštrukturalizácie verejného dlhu Slovenskej republiky. Vzhľadom k tomu, že členmi mechanizmu sú suverénne členské štáty eurozóny, rámcová zmluva ako aj návrh zákona výslovne stanovujú v prípade reštrukturalizácie verejného dlhu štátu prednostné postavenie mechanizmu ako veriteľa Slovenskej republiky podobného aký má Medzinárodný menový fond.

K článku 2

Dopĺňa sa zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, s tým, že sa zavádza povinnosť implementovať do štátnych dlhopisov vydaných po 31. decembri 2012 doložku o spoločnom postupe. Člen mechanizmu, ktorý sa ocitne na pokraji reštrukturalizácie, bude povinný začať rokovať so svojimi veriteľmi. Základným účelom tejto doložky uľahčiť dohodu s veriteľmi.

K článku 3

Zákon č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách sa mení tak, že umožní v rámci emisií štátnych dlhopisov SR emitovať nad povolený rámec aj limit na obhospodarovanie dlhu, ak sa týka získavania prostriedkov na zabezpečenie majetkovej účasti SR v mechanizme.

K článku 4

Tento článok upravuje nadobudnutie účinnosti tohto zákona. Vzhľadom na potrebu spustenia finančného stabilizačného mechanizmu v rámci eurozóny a politické vyhlásenia podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra a predsedu vlády Roberta Fica v Bruseli o nadobudnutí účinnosti o vykonateľnosti rámcovej zmluvy do konca júna 2012 sa navrhuje účinnosť tohto zákona na deň jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov. Európska komisia oznámila členským štátom, že ustanovujúce zasadnutie mechanizmu by sa malo uskutočniť v priebehu júla 2012, s tým, že žiadala jednotlivé členské štáty, aby mali do tohto obdobia splnené vnútroštátne legislatívne podmienky.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 31. mája 2012.

Bratislava, 1. júna 2012

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Kažimír v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky 

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 539
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn
Našli ste chybu

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

CSP: Zabezpečovacie opatrenie a princíp kontradiktórnosti a rovnosti strán sporu

Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania ...

Príbuzenský stav sudcu a diskvalifikácia z pozície zákonného sudcu

Otázku príbuzenského vzťahu je potrebné vnímať v objektívnom a subjektívnom zmysle. Pokiaľ by išlo o súrodenecký alebo rodičovský ...

Trovy konania – dôkazné bremeno

Každý jednotlivý úkon právnej služby musí byť pri rozhodovaní o sume priznanej náhrady posudzovaný samostatne so zreteľom na to, či išlo ...

Predpoklady pre vyhovenie návrhu na odklad vykonateľnosti (§ 444 CSP)

Odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia má mimoriadny charakter, pretože dovolací súd odložením vykonateľnosti pred rozhodnutím o ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttps://ws.skp.sk/pvia/poistovatel.xhtml?lang=sk

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Zistenie platnosti technickej a emisnej kontroly podľa evid. čísla vozidlahttps://www.stkonline.sk/overenie-stk

Overenie termínu platnosti technickej a emisnej kontroly zdarma

Konkurzy a reštrukturalizáciehttps://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/pages/searchKonanie.xhtml?query=

Zoznam konkurzov a reštrukturalizácií

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Zistenie vlastníka nehnuteľnosti klikom na mape.

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Súdna rada schválila presun sudcu na ŠTS a sudkyne na NS SRhttps://www.teraz.sk/slovensko/sudna-rada-schvalila-presun-sudcu-na-/503325-clanok.html

Zasadnutie Súdnej rady sa uskutočnilo formou videokonferencie.

Rodičovská dovolenka ako v Česku? Vláda chystá zmenyhttps://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/566929-rodicovsky-prispevok-ako-v-cesku-vlada-chysta-zmeny/

Rodičovská dovolenka by aj na Slovensku mohla byť v dĺžke podľa výberu.

Šanta: Kováčik má jedinú miestenku - do väzeniahttps://spravy.pravda.sk/domace/clanok/566850-santa-kovacik-ma-jedinu-miestenku-do-vazenia/

O funkciu generálneho prokurátora sa uchádza aj prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ján ...

Notárska komora pripravuje bezplatné online konzultáciehttps://www.teraz.sk/slovensko/europsky-den-justicie-prinesie-bezpla/502976-clanok.html

Dni otvorených dverí notárstva v Európe každoročne organizuje Rada notárstiev Európskej ...

MV SR: Návštevy klientskych centier sú možné v dohodnutých termínochhttps://www.teraz.sk/slovensko/navstevy-klientskych-centier-su-mozn/502969-clanok.html

Rezort vnútra zdôrazňuje, že počas núdzového stavu neplatia lehoty platnosti uvedené na ...

Baránik: Slovenská prokuratúra je v morálnom rozkladehttps://www.teraz.sk/slovensko/baranik-slovenska-prokuratura-je-v-m/502931-clanok.html

Je zrejmé, že slovenská prokuratúra je v morálnom rozklade a napriek tomu je stále ...

Nové časopisy

Verejné obstarávanie  - právo a prax 5/2020

Verejné obstarávanie - právo a prax 5/2020

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Právny obzor 5/2020

Právny obzor 5/2020

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Justičná revue 8-9/2020

Justičná revue 8-9/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

Bulletin slovenskej advokácie 9/2020

Bulletin slovenskej advokácie 9/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2020

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2020

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Súkromné právo 4/2020

Súkromné právo 4/2020

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

PoUtStŠtPiSoNe
: