530/2011 Z. z.

4.3. 2012, 14:55 | najpravo.sk

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov (ďalej len „zákon") sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR, na základe záverov vyplývajúcich z Koncepcie daňových únikov na spotrebných daniach, ktorá bola schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 290 dňa 4. mája 2011, ako i na základe poznatkov získaných pri aplikácii zákona č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 104/2004 Z. z."), zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 105/2004 Z. z") a zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva (ďalej len „zákon č. 106/2004 Z. z.") v praxi.

Legislatívnu úpravu spotrebnej dane z vína, liehu a piva v Slovenskej republike (ďalej len „SR") a jej aplikáciu v praxi významným spôsobom ovplyvňuje niekoľko skutočností, a to:

- je predmetom legislatívy EÚ v oblasti spotrebných daní, najmä smernice Rady 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS (ďalej len „smernica Rady 2008/118/ES"), smernice Rady 92/83/EHS o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje (ďalej len „smernica Rady 92/83/EHS") a smernice Rady 92/84/EHS o aproximácii sadzieb spotrebnej dane na alkohol a alkoholické nápoje,

- daňové úniky identifikované v Koncepcií daňových únikov na spotrebných daniach, ktoré majú nielen významný negatívny dopad na príjmy štátneho rozpočtu, ale aj devastačné účinky na zdravú hospodársku súťaž, zníženie celkovej kvality podnikateľského prostredia, miery ziskovosti a uplatnenia legálne podnikajúcich subjektov na trhu a v neposlednom rade nenávratne poškodenie ľudského zdravia konzumáciou nelegálne vyrobeného liehu,

- rýchly vývoj nových výrobných postupov liehu a nových druhov alkoholických nápojov, ktorých charakteristiky sa prelínajú rôznymi kategóriami alkoholických nápojov, pričom vznikajú problémy súvisiace s ich zatrieďovaním podľa Harmonizovaného systému kódov kombinovanej nomenklatúry, a to nielen v rámci daňového územia, ale aj v iných členských štátoch EÚ, pričom podstatou je využívanie rôzneho zdaňovania jednotlivých druhov alkoholických nápojov a snahou vyrábať tieto nápoje tak, aby mohli byť zaradené do kategórie alkoholických nápojov s nižším daňovým zaťažením.

Na základe uvedeného, ako aj z dôvodu mnohých doterajších legislatívnych zmien najmä zákona č. 105/2004 Z. z., bolo potrebné vypracovať nový zákon, ktorý bude súhrnne riešiť problematiku zdaňovania alkoholických nápojov, ich výroby, monitorovania pohybu, zábezpeky na daň a podobne. Vzhľadom na komplexnosť danej problematiky je nevyhnutý koncepčný prístup spočívajúci v efektívnych legislatívnych zásahoch a v nastavení série účinných nástrojov do rúk štátnej operatívy, avšak pri zohľadnení špecifík jednotlivých typov alkoholických nápojov.

Koncepčne úplne novým spôsobom sa navrhuje riešiť i problematika zdaňovania jednotlivých druhov alkoholických nápojov. Ustanovuje sa jednotná sadzba spotrebnej dane na alkoholický nápoj, pričom sadzba dane na jednotlivé druhy alkoholického nápoja, t. j. víno, lieh a pivo, zohľadňuje obsah alkoholu v konečnom výrobku tak, že sú pri zdaňovaní každého druhu alkoholického nápoja dodržané základné princípy smernice Rady 92/83/EHS. Cieľom zavedenia tohto systému je vytvoriť takú štruktúru zdaňovania jednotlivých alkoholických nápojov, ktorá by zohľadňovala všetky aspekty vplývajúce na ich výrobu, spracovanie, distribúciu a spotrebu.

Predkladaný návrh zákona zohľadňuje aj prijatie nového procesného predpisu, ktorým je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z"), ako aj nového kompetenčného zákona pre oblasť daňovej a colnej správy, ktorými dochádza k zavŕšeniu prvej fázy reformy daňovej a colnej správy. Účelom tejto reformy je zjednotiť výber daní, cla a poistných odvodov a zmeniť daňovú a colnú správu tak, aby bola efektívnejšia v zmysle zníženia vlastných nákladov, účinnejšia z pohľadu výberu štátnych príjmov a zároveň proklientsky orientovaná, s cieľom zjednodušenia procesov a odstránenia nadbytočnej byrokracie a záťaže na strane povinného subjektu, no predovšetkým pripravená na prevzatie úlohy miesta zjednoteného výberu daní a cla. Zmeny v zákone je potrebné vykonať tak, aby sa zabezpečila ich konformita s novoprijatým právnym rámcom upravujúcim správu daní, ako aj s novou štruktúrou daňovej a colnej správy.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2012 okrem § 16, ktorý nadobúda účinnosť 1. septembra 2012 a § 51, 52 a § 53 ods. 4 až 21, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013.

Dopady návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatizáciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

Prvá časť – Spoločné ustanovenia pre alkoholické nápoje

K § 1 – Predmet úpravy

Úvodné ustanovenie definuje predmet úpravy zákona, ktorým je zdaňovanie alkoholických nápojov spotrebnou daňou.

K § 2 ¬¬¬- Vymedzenie základných pojmov

Na účely zákona sú v tomto paragrafe definované niektoré pojmy používané v zákone, ako je napr. daňové územie, územie Európskej únie, územie tretích štátov, daňový sklad, prevádzkovateľ daňového skladu, pozastavenie dane, oprávnený príjemca, registrovaný odosielateľ a uvedenie alkoholického nápoja do daňového voľného obehu. Pre účely dovozu a vývozu je potrebné definovať územie tretích štátov, ktorým je územie, ktoré nie je územím Európskej únie.

Pozastavením dane je daňový režim, v ktorom sa vznik daňovej povinnosti posúva na deň uvedenia alkoholického nápoja do daňového voľného obehu, pričom sa tento daňový režim používa na stupni výroby predmetu spotrebnej dane, pri dlhodobom skladovaní predmetu spotrebnej dane, napr. pri skladovaní zásob na účely štátnych hmotných rezerv alebo pri preprave medzi daňovými skladmi, resp. z daňového skladu na vývoz alebo pri dovoze do daňového skladu. Pozastavenie dane umožňuje jednak voľný pohyb predmetu spotrebnej dane na území spoločenstva a zároveň umožňuje vybrať spotrebnú daň v krajine konečnej spotreby.

Daňovým skladom je miesto, kde oprávnený prevádzkovateľ daňového skladu za podmienok ustanovených zákonom alkoholický nápoj v pozastavení dane vyrába, spracováva, skladuje, prijíma alebo odosiela v pozastavení dane, pričom ide o samostatné, priestorovo a stavebne ohraničené miesto, ktoré je adekvátne zabezpečené z dôvodu ochrany nezdaneného predmetu dane pred zneužitím.

Prevádzkovateľom daňového skladu je osoba, ktorá v rámci podnikania a na základe povolenia od príslušných orgánov členského štátu v daňovom sklade vyrába, spracúva, drží, prijíma alebo odosiela tovar podliehajúci spotrebnej dani v režime pozastavenia dane.

Oprávneným príjemcom je osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príležitostne alkoholický nápoj na základe povolenia v pozastavení dane prijíma z iného členského štátu, ale nesmie ho v pozastavení dane skladovať ani odosielať. Môže ísť napr. o obchodníka, distributéra alkoholického nápoja, ktorý na daňovom území nakupuje alkoholický nápoj už uvedený do daňového voľného obehu (zdanený).

Registrovaným odosielateľom je osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu a je oprávnená v pozastavení dane odosielať alkoholický nápoj po jeho prepustení do colného režimu voľný obeh.

Uvedením alkoholického nápoja do daňového voľného obehu sa rozumie akékoľvek vyňatie alkoholického nápoja z režimu pozastavenia dane, jeho vyrobenie mimo pozastavenia dane, prepustenie dovážaného alkoholického nápoja do voľného obehu (z colného hľadiska), ak za takýmto dovozom nenasleduje pozastavenie dane, vrátane nezákonného dovozu alebo nezákonného odňatia spod colného dohľadu ako i každé nakladanie s alkoholickým nápojom, ktorý nebol preukázateľne zdanený, mimo pozastavenia dane.

Na účely zákona sa definujú aj majetkovo prepojené osoby a personálne prepojené osoby.

K § 3 - Správa dane

Správu spotrebnej dane z alkoholických nápojov vykonáva colný úrad. Úpravu miestnej príslušnosti ustanovuje vo všeobecnosti zákon č. 563/2009 Z. z. Navrhuje sa upraviť miestna príslušnosť colného úradu pre fyzickú osobu, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholických nápojov, ktoré sa u nej nachádzali alebo nachádzajú, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s alkoholickými nápojmi ako vlastnými tak, že miestne príslušným colným úradom je zakaždým ten úrad, ktorý túto skutočnosť zistí. Každé takéto zistenie je osobitným prípadom a preto v prípade viacerých zistení môže byť miestne príslušným colným úradom pre tú istú fyzickú osobu rovnaký colný úrad ale aj iný colný úrad.

Zároveň sa spresňuje miestna príslušnosť v tom zmysle, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky môže pre organizačnú zložku právnickej osoby alebo fyzickej osoby (ďalej len „osoba") alebo prevádzkareň fyzickej osoby určiť miestnu príslušnosť aj inak, ako podľa daňového poriadku, ak je to pre výkon správy účelnejšie.

K § 4 - Predmet dane

Predmetom dane je alkoholický nápoj, ktorým sa rozumie víno, medziprodukt, lieh a pivo, ktorý sa na daňovom území vyrobil, dopravil z iného členského štátu alebo doviezol z tretích krajín. Súčasne sa na účely tohto zákona sa vínom rozumie, tiché víno, šumivé víno, tichý fermentovaný nápoj a šumivý fermentovaný nápoj. Štruktúra predmetu dane zodpovedá štruktúre vymedzenej smernicou Rady 92/83/EHS.

K § 5 - Základ dane, výpočet dane

Základom dane na alkoholický nápoj, ktorým je lieh je jeho množstvo vyjadrené v hl a., t. j množstvo liehu vyjadrené v hektolitroch 100 % alkoholu pri 20 °C . Súčasne sa ustanovuje jeho odvodená jednotka, ktorou je liter absolútneho alkoholu (l a.). Daň sa vypočíta ako súčin sadzby dane a množstva liehu vyjadreného v hl a.

Základom dane na alkoholický nápoj, ktorým je víno a medziprodukt je hektoliter vína alebo medziproduktu, pričom daň sa vypočíta ako súčin sadzby dane a množstva vína alebo medziproduktu.

Základom dane na alkoholický nápoj, ktorým je pivo je hektoliter piva, pričom daň sa vypočíta ako súčin základu dane, % skutočného obsahu alkoholu v pive a príslušnej sadzby dane.

Upravuje sa zaokrúhľovanie základu, ktorý sa pri liehu zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta, víne a medziprodukte na dve desatinné miesta a pri pive na päť desatinných miest.

Súčasne sa upravuje spôsob výpočtu dane, ak sa na výrobu medziproduktu použije preukázateľne zdanený lieh alebo víno, resp. ak sa na výrobu liehu použije preukázateľne zdanené víno, pivo alebo medziprodukt a takto vyrobený medziprodukt alebo lieh sú dodané na účely oslobodené od dane alebo dodané do iného členského štátu.

K § 6 - Sadzba dane

Ustanovuje sa základná sadzba dane na alkoholický nápoj, ktorá je vo výške 1 080 eur. Zároveň sa ustanovujú sadzby dane pre jednotlivé druhy alkoholických nápojov podľa objemu skutočného obsahu alkoholu, a to percentuálnym podielom na základnej sadzbe dane.Zároveň sa ustanovuje, že v prípade akejkoľvek zmeny sadzby dane na ktorýkoľvek alkoholický nápoj sa

vždy rovnakým pomerom upraví sadzba každého druhu alkoholického nápoja.

K § 7 - Oslobodenie od dane

Smernica Rady 2008/118/ES a smernica Rady 92/83/EHS ustanovujú obligatórne a fakultatívne oslobodenia od spotrebnej dane z alkoholických nápojov, ktoré sú premietnuté v návrhu zákona v jednotlivých hlavách predmetného zákona. V prvej hlave sú oslobodenia od dane, ktoré sa vzťahujú na všetky druhy alkoholických nápojov. V osobitných ustanoveniach jednotlivým druhom alkoholických nápojov sú upravené oslobodenia od spotrebnej dane zohľadňujúce špecifiká jednotlivého alkoholického nápoja.

Okrem iných oslobodení od spotrebnej dane je osobitným prípadom oslobodenie od spotrebnej dane, ktoré vyplýva so smernice Rady 2008/118/ES nadväzujúce na medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, a to pre osoby iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv a ozbrojenými silami cudzích štátov na použitie v rámci aktivít na daňovom území. Takáto preprava alkoholického nápoja na daňové územie sa musí uskutočniť so sprievodným dokumentom a musí byť doložená osvedčením o oslobodení zo spotrebnej dane vyhotoveným podľa vzoru a spôsobom uvedeným v nariadení komisie (ES) č. 31/96 z 10. januára 1996 o osvedčení o oslobodení od spotrebnej dane.

K § 8 - Oslobodenie od dane pri dovoze alkoholického nápoja dovážaného cestujúcim z územia tretích štátov v osobnej batožine

Ustanovujú sa množstvá jednotlivých druhov alkoholických nápojov, na ktoré je možné uplatniť oslobodenie od spotrebnej dane v prípade cestujúceho, ktorý dováža alkoholický nápoj z tretích štátov v osobnej batožine. Oslobodenie od spotrebnej dane z alkoholických nápojov si nemôže uplatniť cestujúci mladší ako 17 rokov.

K § 9 - Užívateľský podnik

Užívateľským podnikom môže byť každá osoba, ktorá je na základe odberného poukazu oprávnená odoberať a používať alkoholický nápoj oslobodený od dane. Ustanovenie upravuje podmienky na zaradenie do evidencie užívateľských podnikov, vydanie odberného poukazu, jeho odňatie, postup colného úradu pri zaradení osoby do evidencie užívateľských podnikov a vydaní odberného poukazu ako i podmienky na prevádzkovanie osobitného typu užívateľského podniku, v ktorom sa v rámci podnikateľskej činnosti regeneruje lieh.

Doba platnosti odberného poukazu sa obmedzuje najdlhšie na jeden rok. Odberný poukaz nie je všeobecne platný. Bude sa vydávať žiadateľovi pre odber alkoholického nápoja od konkrétneho dodávateľa a vyhotovuje sa v troch vyhotoveniach. Pri odbere alkoholického nápoja oslobodeného od dane na daňovom území je užívateľský podnik povinný predložiť odberný poukaz.

Prípade osobitného užívateľského podniku, v ktorom sa v rámci podnikania regeneruje lieh sa ustanovuje povinnosť užívateľskému podniku strpieť prítomnosť zamestnanca finančného úradu a poskytnúť mu nevyhnutnú súčinnosť pri výkone daňového dozoru.

K § 10 - Vznik daňovej povinnosti

Predmetné ustanovenie taxatívne vymedzuje prípady, pri ktorých dochádza k vzniku daňovej povinnosti, pričom podľa zásad ustanovených v smernici Rady 2008/118/ES daňová povinnosť musí vzniknúť najneskôr pri uvoľnení predmetu dane do daňového voľného obehu, t. j. na spotrebu. Využitím daňového režimu pozastavenia dane, ktorý umožňuje smernica Rady č. 2008/118/ES, sa vznik daňovej povinnosti časovo posúva od momentu výroby na moment uvoľnenia do daňového voľného obehu, napr. uvoľnenia na konečnú spotrebu, ktorou sa rozumie použitie alkoholického nápoja na priamu ľudskú spotrebu. Uvedené je možné realizovať len za podmienok ustanovených zákonom, ktoré zabezpečia ochranu pred možnými daňovými únikmi nezdaneného predmetu dane.

Daňová povinnosť sa viaže na deň, kedy dôjde k vyňatiu alkoholického nápoja z pozastavenia dane, čo v praxi znamená akékoľvek vydanie alkoholického nápoja z priestorov daňového skladu pre odberateľa alebo odberateľovi, ktorý nie je prevádzkovateľom daňového skladu alebo oprávneným príjemcom v inom členskom štáte, a teda nie je oprávnený odoberať alkoholický nápoj v pozastavení dane alebo registrovaným odosielateľom oprávneným odosielať tovar v režime pozastavenia dane. Vyňatím je tiež vlastná spotreba alkoholického nápoja. Podľa smernice Rady 118/208/ES daňová povinnosť musí vzniknúť aj v prípade chýbajúceho množstva alkoholického nápoja v pozastavení dane alebo oslobodeného od dane s výnimkou množstva alkoholického nápoja pripadajúceho na výrobné straty, manipulačné straty, prepravné straty a na prirodzené úbytky, ako aj množstva pripadajúceho na nenahraditeľné straty alkoholického nápoja v dôsledku náhodnej udalosti alebo vyššej moci, ale len za predpokladu, že sú tieto straty uznané správcom dane ako oslobodené. Ak bol alkoholický nápoj vyrobený mimo pozastavenia dane, vzniká daňová povinnosť dňom vyrobenia.

Daňová povinnosť vzniká aj v prípade, že správca dane zistí držbu alkoholického nápoja, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevie osoba preukázať, ako aj dňom dodania alebo použitia alkoholického nápoja oslobodeného od dane na iný ako určený účel.

K § 11 - Osoba povinná platiť daň

Platiteľom dane je každá osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa príslušných ustanovení zákona. Zákon taxatívne vymedzuje prípady, kedy je platiteľ dane povinný daň vysporiadať.

K § 12 - Zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie, splatnosť dane

Ak zákon v osobitných prípadoch neustanoví inak, zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac. V prípadoch, keď je platiteľom dane prevádzkovateľ daňového skladu, prevádzkovateľ tranzitného daňového skladu, prevádzkovateľ daňového skladu pre zahraničných zástupcov alebo ak je platiteľom dane oprávnený príjemca, ktorý v rámci podnikania opakovane prijíma alkoholický nápoj v pozastavení dane z iného členského štátu, je povinný do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla daňová povinnosť podať daňové priznanie a zároveň zaplatiť daň. Platiteľ dane je povinný podať daňové priznanie aj za to zdaňovacie obdobie, v ktorom nedošlo k vzniku daňovej povinnosti. V ostaných prípadoch platitelia dane podávajú daňové priznanie a aj platia daň do troch pracovných dní nasledujúcich po dni vzniku daňovej povinnosti.

Formulár daňového priznania vydá ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. Platiteľ dane je povinný okrem prípadov stanovených zákonom, si daň vypočítať sám.

K § 13 - Vrátenie dane

O vrátenie dane môžu požiadať tie daňové subjekty, ktoré sú oprávnené nadobúdať alkoholický nápoj v pozastavení dane alebo alkoholický nápoj oslobodený od dane, avšak pri jeho nákupe túto možnosť nemohli z rôznych príčin využiť.

Daň možno vrátiť aj osobe z preukázateľne zdaneného alkoholického nápoja na daňovom území, ak dodala alkoholický nápoj na územie iného členského štátu a predložila potvrdenie správcu dane príslušného pre odberateľa o vysporiadaní dane v inom členskom štáte, ako aj v prípade, ak uskutočnila vývoz alkoholického nápoja do tretieho štátu a vývoz preukázala príslušným dokladom potvrdzujúcim, že alkoholický nápoj opustil územie spoločenstva.

Daňový subjekt si vrátenie dane úplatní v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní a ak sú splnené všetky podmienky ustanovené zákonom, colný úrad vráti daň do 30 dní odo dňa podania daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania.

K § 14 - Pozastavenie dane, daňový sklad

V súlade s čl. 4 ods. 7 smernice Rady 2008/118/ES pozastavením dane rozumieme daňový režim, ktorý znamená dočasné odloženie - posunutie vzniku daňovej povinnosti. Tento režim sa uplatňuje v daňovom sklade a pri preprave alkoholického nápoja v režime pozastavenia dane. Podstatné je, že alkoholický nápoj sa musí nachádzať v daňovom sklade alebo preprava alkoholického nápoja sa musí uskutočňovať medzi daňovými skladmi navzájom alebo medzi daňovým skladom a oprávneným príjemcom v inom členskom štáte alebo ak vývoz alebo dovoz uskutočňuje prevádzkovateľ daňového skladu, alebo ak alkoholický nápoj, ktorý bol dovezený z územia tretieho štátu a uvedený do colného režimu voľný obeh tento odosiela v režime pozastavenia dane registrovaný odosielateľ.

Cieľom tohto daňového režimu je, aby v odôvodnených prípadoch, t.j. počas výroby a dlhodobého skladovania väčších objemov predmetu dane nebol predmet dane zaťažený spotrebnou daňou a neefektívne neviazal veľké objemy finančných prostriedkov. Súčasne sa uplatnením tohto daňového režimu napĺňa aj podstata princípu voľného pohybu tovarov v rámci spoločenstva.

Pozastavenie dane sa končí v momente, keď je alkoholický nápoj uvedený do daňového voľného obehu, t. j. jeho uvoľnenia na konečnú spotrebu.

Daňovým skladom sa môže v súlade s čl. 4 ods. 11 smernice rady 2008/118/ES stať podnik na výrobu alkoholického nápoja, sklad alkoholického nápoja nachádzajúci sa na daňovom území, podnik na výrobu alkoholického nápoja, sklad alkoholického nápoja nachádzajúci sa na území iného členského štátu, časť podniku na výrobu alkoholického nápoja alebo časť skladu alkoholického nápoja, okrem zákonom stanovených výnimiek.

Daňovým skladom nemôže byť liehovarnícky závod na pestovateľské pálenie ovocia.

§ 15 - Povolenie na prevádzkovanie daňového skladu

Osoba, ktorá chce prevádzkovať daňový sklad, musí písomne požiadať colný úrad o vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu. Ak chce prevádzkovať viac daňových skladov, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené pre daňový sklad, požiada o povolenie na prevádzkovanie každého daňového skladu.

Predtým ako colný úrad žiadateľa zaregistruje a vydá povolenie o prevádzkovanie daňového skladu, je nevyhnutné aby preveril skutočnosti a údaje uvedené v žiadosti a v prílohách. Kontrola uvedených údajov má zabezpečiť, aby sa povolenie o prevádzkovanie daňového skladu vydalo iba subjektom, u ktorých je predpoklad, že budú daňovo spoľahlivé. Preukázanie daňovej spoľahlivosti vo vzťahu k uplatňovaniu jednotlivých ustanovení tohto zákona je mimoriadne dôležité, nakoľko sa žiadateľovi poskytuje „zvýhodnené daňové postavenie", ktoré v praxi znamená, že vznik daňovej povinnosti je posunutý od momentu vyrobenia alkoholického nápoja až na moment uvoľnenia do daňového voľného obehu, t j. uvoľnenia na konečnú spotrebu.

Ustanovenie zároveň upravuje, kedy colný úrad zruší registráciu, odníme povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, resp. prípady kedy registrácia a povolenie na prevádzkovanie daňového skladu zanikne zo zákona.

K § 16 - Zábezpeka na daň

Z dôvodu vysokého daňového zaťaženia alkoholických nápojov, a to najmä liehu, vzniká i vysoké riziko možných daňových únikov. Preto v súlade so smernicou Rady 2008/118/ES je jednou z kľúčových podmienok pre vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu povinnosť zložiť zábezpeku na daň za každý daňový sklad osobitne. Vychádzajúc zo smerníc i praxe členských štátov EÚ sa v podmienkach Slovenskej republiky uplatňujú dva varianty zloženia zábezpeky, a to banková záruka podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka alebo vklad finančných prostriedkov na účet colného úradu. Účelom zavedenia inštitútu zabezpečenia dane je zabezpečiť pre štát prostredníctvom zloženej zábezpeky podmienky pravidelného prísunu finančných prostriedkov do rozpočtu i v tých prípadoch, keď prevádzkovateľ daňového skladu neodvedie do rozpočtu splatnú daň. V takom prípade použije štát zloženú zábezpeku na úhradu dane, čím však dôjde k zníženiu zloženej zábezpeky na daň.

Návrh zákona novým spôsobom upravuje problematiku zábezpek na daň, a to z dôvodu neustále sa vyskytujúcich problémov v praxi pri aplikácii systému zábezpek na daň. Uvedené nadväzuje i na Koncepciu boja proti daňovým únikom na spotrebných daniach. Novým spôsobom sa upravujú podmienky dopĺňania a vrátenia zábezpeky na daň a sprísňujú sa aj podmienky na upustenie od zloženia zábezpeky na daň. Zároveň sa upravujú podmienky, ktoré musí spĺňať osoba, ak má byť na účely toho zákona považovaná za daňovo spoľahlivú.

K § 17 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane a oslobodeného od dane na daňovom území

Ustanovuje sa postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane, ako aj alkoholického nápoja, ktorý je oslobodený od dane podľa príslušných ustanovení zákona na daňovom území. Na prepravu alkoholického nápoja v pozastavení dane sa musí používať elektronický sprievodný dokument (ďalej len „elektronický dokument"), ktorý je vyhotovený prostredníctvom elektronického systému, ktorý je ďalším prvkom kontroly pohybu nezdaneného alkoholického nápoja napr. na ceste od jeho výroby až po jeho konečnú spotrebu, resp. po jeho

Ustanovenie upravuje podrobnosti o vyhotovení návrhu elektronického dokumentu odosielateľom, jeho „obeh" až po ukončenie prepravy alkoholického nápoja v pozastavení dane a teda i „uzatvorenia" elektronického dokumentu. Odosielateľ, ktorý uskutočňuje prepravu alkoholického nápoja na daňovom území a zložil zábezpeku na daň, môže zmeniť príjemcu alebo miesto prijatia alkoholického nápoja prostredníctvom elektronického systému.

Na alkoholický nápoj, ktorý sa prepravuje v pozastavení dane musí byť vždy zložená zábezpeka, a to do výšky dane, ktorá pripadá na množstvo prepravovaného alkoholického nápoja, pričom sa ustanovujú osoby, ktoré ju môžu skladať. Zákon vymedzuje aj prípady, pri ktorých sa nemusí skladať ďalšia zábezpeka na daň alebo sa umožní jej zníženie.

K § 18 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane na území únie

Ustanovuje sa postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane na území únie. Na prepravu alkoholického nápoja v pozastavení dane sa musí používať elektronický dokument vyhotovený prostredníctvom elektronického systému.

Na alkoholický nápoj, ktorý sa prepravuje v pozastavení dane musí byť vždy zložená zábezpeka na daň, a to do výšky dane, ktorá pripadá na množstvo prepravovaného alkoholického nápoja, pričom sa ustanovujú osoby, ktoré ju môžu skladať. Zákon vymedzuje aj prípady, pri ktorých sa nemusí skladať zábezpeka na daň alebo sa umožní jej zníženie.

K § 19 - Oprávnený príjemca

Oprávneným príjemcom je osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu, a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príležitostne prijíma na základe povolenia alkoholický nápoj v pozastavení dane z iného členského štátu. Oprávnený príjemca však nesmie alkoholický nápoj v pozastavení dane skladovať, ani odosielať.

Osoba, ktorá chce prijímať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane opakovane, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia prijímať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane. Osoba, ktorá chce prijať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane príležitostne, musí na každý príležitostný príjem alkoholického nápoja písomne požiadať colný úrad o vydanie povolenia prijať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane a po splnení zákonom stanovených podmienok a po ich preverení, colný úrad vydá toto povolenie. Na každý príležitostný príjem alkoholického nápoja musí byť vydané povolenie prijať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane a zložená zábezpeka na daň.

K § 20 - Registrovaný odosielateľ

Registrovaným odosielateľom je osoba, ktorá je oprávnená v rámci podnikania odosielať alkoholický nápoj v pozastavení dane po jeho prepustení do voľného obehu. Stanovujú sa podmienky, za ktorých je možné povolenie odosielať alkoholický nápoj v pozastavení dane vydať, odňať alebo za ktorých toto povolenie zaniká.

K § 21 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane a oslobodeného od dane pri nedostupnom elektronickom systéme

Stanovuje sa postup odosielateľa a colného úradu pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze pri nedostupnom elektronickom systéme. V prípade nedostupného elektronického systému je odosielateľ povinný písomne, telefonicky, faxom alebo emailom oznámiť colnému úradu vývozu začatie prepravy alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze. V prípade telefonického, faxového alebo elektronického oznámenia sa písomné, teda listinné potvrdenie oznámenia nevyžaduje.

K § 22 - Nezrovnalosti pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane

Za nezrovnalosť sa na účely zákona považujú také skutočnosti, dôsledkom ktorých sa preprava alkoholického nápoja v pozastavení dane alebo jeho časť uskutočnila inak ako podľa ustanovení zákona.

Daňová povinnosť vznikne na daňovom území, a to dňom vzniku nezrovnalosti a v prípadoch, ak pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane vznikne nezrovnalosť na daňovom území, alebo ak sa pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane z iného členského štátu na daňové územie zistí nezrovnalosť na daňovom území a nie je možné určiť miesto vzniku nezrovnalosti.

Zákon ustanovuje prípady, pri ktorých možno požiadať colný úrad o vrátenie dane. O vrátenie dane však nemožno požiadať po uplynutí lehoty troch rokov.

K § 23 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane pri dovoze

Definuje sa pojem dovoz a miesto dovozu. Ak prevádzkovateľ daňového skladu alebo registrovaný odosielateľ uvedie po prepustení do voľného obehu alkoholický nápoj do režimu pozastavenia dane, musí byť takýto alkoholický nápoj umiestnený v daňovom sklade, resp. oprávnenému príjemcovi na území iného členského štátu.

K § 24 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze

Definuje sa pojem vývoz a miesto výstupu. Preprava alkoholického nápoja v pozastavení dane sa môže vykonať len s elektronickým dokumentom, okrem prípadov, ktoré sú taxatívne ustanovené v zákone. Pri vývoze je vývozca povinný vytvoriť návrh elektronického dokumentu a zaslať ho na colný úrad vývozu. Colný úrad vývozu overí všetky údaje a ak sú správne, pridelí referenčný kód a zašle elektronicky dokument aj s referenčným kódom vývozcovi a colnému úradu výstupu.

Ak preprava alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze bola ukončená a alkoholický nápoj opustil územie únie, colný úrad výstupu vyhotoví o tom elektronické potvrdenie a zašle ho colnému úradu vývozu. Colný úrad vývozu overí údaje, ktoré colný úrad výstupu uviedol v potvrdení o výstupe a vyhotoví správu o vývoze, ktorú zašle vývozcovi.

K § 25 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze pri nedostupnom elektronickom systéme

Upravuje sa postup odosielateľa (vývozcu) a finančného úradu pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze pri nedostupnom elektronickom systéme. V prípade nedostupného elektronického systému je odosielateľ (vývozca) povinný písomne, telefonicky, faxom alebo emailom oznámiť colnému úradu vývozu začatie prepravy alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze. V prípade telefonického, faxového alebo elektronického oznámenia sa písomné, teda listinné potvrdenie oznámenia nevyžaduje.

K § 26 - Preprava alkoholického nápoja mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely

Stanovuje sa postup osoby, ktorá chce prijať alkoholický nápoj uvedený do daňového voľného obehu v inom členskom štáte na podnikateľské účely alebo alkoholický nápoj uvedený do daňového voľného obehu na daňovom území dodať na územie iného členského štátu. Súčasne sa týmto osobám ustanovujú povinnosti pri vzniku daňovej povinnosti.

K § 27 - Zjednodušený sprievodný dokument

Alkoholický nápoj uvedený do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte a prepravovaný na podnikateľské účely do iného členského štátu, musí sprevádzať zjednodušený sprievodný dokument vyhotovený podľa vzoru a spôsobom uvedeným v nariadení komisie (EHS) č. 3649/92 zo 17. septembra 1992 o zjednodušenom sprievodnom dokumente na prepravu tovaru vo vnútri spoločenstva podliehajúceho spotrebnej dani, ktorý bol uvoľnený do daňového voľného obehu v odosielajúcom členskom štáte.

Zjednodušený sprievodný dokument sa použije aj pri preprave alkoholického nápoja uvedeného do daňového voľného obehu z jedného miesta na daňovom území na iné miesto na daňovom území, ak sa preprava alkoholického nápoja uskutoční cez územie jedného alebo viacerých členských štátov alebo pri preprave všeobecne denaturovaného liehu, ktorý sa dodáva na podnikateľské účely na daňovom území. Zjednodušený sprievodný dokument možno použiť aj pri preprave alkoholického nápoja, ktorým je víno vyrobené malým výrobcom vína na územie iného členského štátu, ak na základe predpisov tohto členského štátu sa zjednodušený sprievodný dokument vyžaduje.

K § 28 - Preprava alkoholického nápoja mimo pozastavenia dane na daňové územie na súkromné účely

Ak si fyzická osoba na svoju vlastnú spotrebu sama prepraví na daňové územie alkoholický nápoj uvedený do daňového voľného obehu v inom členskom štáte, z takto nadobudnutého alkoholického nápoja nevzniká daňová povinnosť na daňovom území, pokiaľ alkoholický nápoj použije len pre vlastnú spotrebu.

Pri posudzovaní, či je alkoholický nápoj určený na súkromné účely alebo na podnikateľské účely je rozhodujúce okrem množstva takto prepraveného alkoholického nápoja aj dôvod nadobudnutia alebo držby a miesto, kde sa alkoholický nápoj nachádza, alebo spôsob, akým bol prepravený.

K § 29 - Zásielkový obchod

Zásielkovým obchodom sa na účely toho zákona rozumie dodanie alkoholického nápoja uvedeného do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte do iného členského štátu na súkromné účely odberateľovi, ktorý nie je prevádzkovateľom daňového skladu ani oprávneným príjemcom. Podnikateľský subjekt môže zásielkový obchod uskutočňovať sám alebo prostredníctvom inej osoby.

Odosielateľovi so sídlom v členskom štáte odoslania vzniká daňová povinnosť na území členského štátu, v ktorom má sídlo odberateľ, a to dodaním alkoholického nápoja odberateľovi. Odosielateľ je však povinný ešte pred uskutočnením zásielkového obchodu oznámiť miestne príslušnému správcovi dane pre odberateľa príslušné údaje a zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo alkoholického nápoja, ktorý je predmetom dodávky.

K § 30 - Nezrovnalosti pri preprave alkoholického nápoja mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely alebo pri zásielkovom obchode

V nadväznosti na príslušné články smernice Rady 2008/118/ES sa upravuje miesto vzniku nezrovnalosti pri preprave alkoholického nápoja mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely a pri zásielkovom obchode. Súčasne je potrebné stanoviť povinnosti daňového dlžníka po vzniku tejto nezrovnalosti.

V prípadoch ustanovených zákonom, môže platiteľ dane požiadať o vrátenie zaplatenej dane, ak od vzniku nezrovnalosti neuplynula lehota troch rokov.

K § 31 - Osobitná úprava pozastavenia dane a oslobodenia od dane

Alkoholický nápoj, ktorý sa predáva v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a na palubách lietadiel osobám, ktoré bezprostredne opustia územie spoločenstva je oslobodený od dane. Od dane je oslobodený aj alkoholický nápoj dodávaný na paluby lietadiel, ktorý je určený na spotrebu počas letu.

Osoba, ktorá chce uskutočňovať takýto predaj alkoholického nápoja, je povinná požiadať o povolenie na prevádzkovanie tranzitného daňového skladu a zložiť zábezpeku na daň.

Osoba uskutočňujúca predaj tohto alkoholického nápoja je povinná na predajnom doklade viesť evidenciu, ktorá obsahuje meno osoby, cieľové letisko kupujúceho spolu s číslom letu, ako aj obchodný názov s cenou alkoholického nápoja.

K § 32 a § 33 - Osobitná úprava predaja alkoholického nápoja oslobodeného od dane osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv

V súlade so smernicou Rady 2008/118/ES sa upravuje oslobodenie od spotrebnej dane pre osoby, ktoré sú členmi diplomatického zboru, tzv. zahraničný zástupcovia. Oslobodenie do spotrebnej dane sa uplatňuje priamou formou, a to nákupom alkoholického nápoja oslobodeného od dane v daňovom sklade pre zahraničných zástupcov.

Ustanovujú sa podmienky na prevádzkovanie daňového skladu pre zahraničných zástupcov. Zahraničný zástupca si môže v daňových skladoch pre zahraničných zástupcov kúpiť alkoholický nápoj oslobodený od dane len na základe povolenia na nákup alkoholického nápoja oslobodeného od spotrebnej dane v daňovom sklade pre zahraničných zástupcov. Predmetné povolenie pre zahraničného zástupcu vydáva colný úrad Bratislava. Prílohou povolenia je odpisový list, v ktorom colný úrad Bratislava uvedie limit na nákup alkoholického nápoja oslobodeného od dane za kalendárny rok.

V prípade, že niektorý štát neposkytuje obdobné zvýhodnenie slovenským zástupcom okrem medzinárodných organizácii a ich úradníkov, neprizná sa zahraničným zástupcom tohto štátu oslobodenie od dane.

Ustanovuje sa povinnosť viesť evidenciu kópií povolení na nákup alkoholického nápoja oslobodeného od dane v daňovom sklade pre zahraničných zástupcov a kópií odpisových listov.

K § 34, § 35, § 36, § 37 a § 38 - Vedenie evidencií

Ďalším z povinných prvkov kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu alkoholického nápoja je vedenie evidencií slúžiacich pre správne určenie dane. Z evidencie musí byť zrejmý najmä obchodný názov, množstvo a dátum vyrobeného, prevzatého, spotrebovaného a vydaného alkoholického nápoja.

V prípadoch výdaja alkoholického nápoja, ktorý je oslobodený od dane musí byť výdaj doložený odberným poukazom odberateľa alebo kópiou povolenia na nákup alkoholického nápoja oslobodeného od dane v daňovom sklade pre zahraničných zástupcov a kópiou odpisového listu.

Ustanovujú sa náležitosti, ktoré musí obsahovať evidencia vedená prevádzkovateľom daňového skladu, užívateľským podnikom, oprávneným príjemcom a registrovaným odosielateľom.

K § 39 – Vedenie evidencií colným úradom a finančným riaditeľstvom

Ustanovenie upravuje vedenie evidencie colným úradom, ktorá obsahuje zoznam prevádzkovateľov daňových skladov, prevádzkovateľov daňových skladov s povolením na denaturáciu, oprávnených príjemcov, registrovaných odosielateľov, splnomocnencov pre zásielkový obchod, daňových skladov, liehovarníckych závodov na pestovateľské pálenie ovocia, dovozcov spotrebiteľského balenia, príjemcov (odberateľov) liehu, register prevádzkovateľov tranzitných daňových skladov, register prevádzkovateľov daňových skladov pre zahraničných zástupcov, zoznam vydaných poukazov na odber kontrolných známok a zoznam výrobných zariadení v podnikoch na výrobu liehu.

Finančné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad vedie centrálnu elektronickú databázu, ktorá obsahuje údaje podľa tohto zákona. Colný úrad Bratislava vedie centrálnu elektronickú databázu vydaných povolení na nákup alkoholického nápoja oslobodeného od dane v daňovom sklade pre zahraničných zástupcov.

Druhá časť – Osobitné ustanovenia pre lieh

K § 40 - Oslobodenie od dane pre lieh

V súlade so smernicou Rady 92/83/EHS sa ustanovujú osobitné prípady, kedy je lieh oslobodený od dane. Ide najmä o prípady, keď je lieh použitý na výrobu liečiv, aróm, potravín, vedecké účely alebo je určený na použitie vo výrobnom procese v množstve určenom výrobnou normou spotreby za predpokladu, že konečný výrobok neobsahuje lieh, na výrobu aróm určených na aromatizovanie potravín a nápojov s obsahom alkoholu najviac 1,2 % objemu, na výrobu potravín, ak obsah alkoholu neprekročí množstvo 8,5 l a. na 100 kg výrobku pre čokoládové výrobky a množstvo 5 l a. na 100 kg výrobku pre ostatné potraviny s výnimkou nápojov s obsahom alkoholu viac ako 1,2% objemu, ako lieh osobitne denaturovaný na výrobu výrobkov alebo na iný určený účel použitia v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo.

K § 41 - Osobitná úprava použitia, príjmu a výdaja aróm s obsahom liehu oslobodeného od dane

Ustanovuje sa, aby každá osoba, ktorá chce používať, prijímať alebo vydávať arómy oslobodené od dane, bola povinná požiadať colný úrad o zaradenie do evidencie podnikov, ktoré používajú, prijímajú alebo vydávajú arómy oslobodené od dane. Zároveň osoby, ktoré boli zaradené do evidencie podnikov, ktoré používajú, prijímajú alebo vydávajú arómy oslobodené od dane sú povinné viesť evidenciu, z ktorej by bolo zrejmé použitie, príjem alebo výdaj aróm na účely uplatnenia oslobodenia od dane v súlade so zákonom.

K § 42 - Osobitné podmienky na prevádzkovanie daňového skladu na lieh

Okrem podmienok na prevádzkovanie daňového skladu uvedených v § 15 je osoba, ktorá chce prevádzkovať daňový sklad na lieh povinná spĺňať aj osobitné podmienky týkajúce sa vyrobeného zariadenia na výrobu liehu a podmienok potrebných na spoľahlivé zistenie vyrobeného množstva liehu. Výrobné zariadenie a zariadenie na spracovanie liehu v daňovom sklade, kde dochádza k výrobe, spracovaniu alebo skladovaniu liehu musí byť usporiadané tak, aby správca dane mohol kedykoľvek zistiť množstvo vyrobeného, spracúvaného alebo uskladneného liehu.

Lieh sa môže vyrábať len v daňovom sklade a za prítomnosti zamestnanca colného úradu. Pre použitie syntetického a sulfitového liehu ako aj denaturovaného liehu musia byť ustanovené určité obmedzenia a zákazy, nakoľko takýto lieh nesmie byť použitý na priamu ľudskú spotrebu.

K § 43 - Podnik na výrobu liehu

Podnik na výrobu liehu je definovaný ako podnik nachádzajúci sa na daňovom území, v ktorom sa v rámci podnikania vyrába, spracúva, skladuje, prijíma alebo odosiela lieh, pričom vyrobené množstvo liehu musí byť registrované kontrolným objemovým meradlom na lieh, okrem prípadov stanovených zákonom. Ak sa meria množstvo vyrobeného liehu meracou zostavou na lieh, táto zostava musí byť zabezpečená odstavením prietoku liehu pri prekročení maximálnej povolenej teploty liehu a doplnená prietokovým regulátorom liehu pretekajúcim meracou zostavou na lieh a etalónovým gravimetrickým zariadením s nádržou.

Výrobou liehu je aj získanie liehu ako vedľajšieho produktu pri výrobe droždia a získanie liehu regeneráciou.

Každý podnik na výrobu liehu musí mať zriadený samostatný sklad liehu, okrem liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia.

K § 44 - Výrobné zariadenie v podniku na výrobu liehu, jeho zabezpečenie a usporiadanie

Lieh sa môže vyrábať len na takých výrobných zariadeniach, ktoré zaručujú spoľahlivé zistenie vyrobeného množstva.

Výrobné zariadenie v podnikoch na výrobu liehu musí byť zabezpečené uzáverami colného úradu a celé vyrobené množstvo liehu musí byť registrované kontrolným liehovým meradlom, okrem droždiarne.

Tam, kde sú technické problémy so zabezpečením výrobného zariadenia (napr. výrobne syntetického liehu), sa použijú uzávery celého priestoru, to znamená uzamknutie všetkých možných prístupových ciest do výrobne liehu po skončení výroby.

K § 45 - Meranie a zisťovanie množstva vyrobeného liehu a zisťovanie zásob liehu

Ustanovuje sa definícia kontrolného liehového meradla, ktorým sa rozumie, buď objemové meradlo na lieh alebo meracia zostava na lieh.

Osoby, ktoré vyrábajú lieh v podniku na výrobu liehu sú povinné merať všetok vyrobený lieh kontrolným liehovým meradlom, ktoré musí byť typovo schválené a overené podľa osobitného predpisu.

Kontrolné liehové meradlo musí byť zabezpečené overovacími značkami metrologického orgánu a uzáverami colného úradu. Kontrolu liehového meradla vykonáva colný úrad a zisťuje a vypočítava množstvo vyrobeného liehu spôsobom, ktorý bude ustanovený vo všeobecne záväznom právnom predpise.

K § 46 - Sklad liehu

Skladom liehu sa rozumie liehovarnícky závod, ktorým je výrobňa liehovín, egalizačná stanica, denaturačný závod alebo plniareň; nachádzajúci sa na daňovom území. V rámci podnikania tento liehovarnícky závod prijíma, spracováva, plní, skladuje alebo odosiela lieh vyrobený v podniku na výrobu liehu.

Skladom liehu je aj sklad, v ktorom sa pri uskutočňovaní podnikateľskej činnosti lieh prijíma, skladuje a odosiela alebo používa na výrobu aróm, macerátov, extraktov alebo miešaných alkoholických nápojov.

Zákonom sa ustanovujú obligatórne náležitosti, ktoré musí sklad liehu spĺňať. Ministerstvo je súčasne splnomocnené ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o zariadeniach na skladovanie na skladovanie liehu, ich usporiadaní a o zariadeniach na vyskladňovanie a preberanie liehu.

K § 47 a § 48 - Denaturácia liehu, Povolenie na denaturáciu liehu

Denaturáciou sa rozumie zmiešanie liehu s povolený denaturačným prostriedkom a denaturačný prostriedok nie je možne všeobecne dostupnými metódami oddeliť od liehu.

Lieh môže byť denaturovaný len v daňovom sklade, ktorého prevádzkovateľovi bolo vydané povolenie na denaturáciu liehu a za prítomnosti zamestnanca finančného úradu. Daňový sklad, v ktorom sa lieh denaturuje, musí byt vybavený dávkovacím, zmiešavacím a iným podobným zariadením na výrobu denaturovaného liehu.

Zároveň sa zakazuje používať iné, ako ustanovené denaturačné prostriedky a meniť vlastnosti denaturovaného liehu.

Ustanovujú a podmienky na denaturáciu liehu, pričom každá osoba, ktorá chce denaturovať lieh musí mať okrem povolenia na prevádzkovanie daňového skladu - denaturačného závodu aj povolenie na denaturáciu liehu, ktoré vydá colný úrad.

K § 49 - Pestovateľské pálenie ovocia

Pestovateľské pálenie ovocia je služba pre pestovateľov, ktorí si môžu dať vyrobiť lieh (destilát) v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia. Osoba, ktorá prevádzkuje takýto liehovarnícky závod musí mať na túto činnosť povolenie Ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR a musí sa zaregistrovať na príslušnom colnom úrade.

Ustanovujú sa podmienky, ktoré musí spĺňať osoba, ktorá chce prevádzkovať liehovarnícky závod na pestovateľské pálenie ovocia.

Lieh vyrobený v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia je zdaňovaný zníženou sadzbou dane, ktorá je 50 % základnej sadzby z vyrobeného liehu, najviac do množstva vyrobeného liehu 43 l a. pre jedného pestovateľa a jeho domácnosť za jedno výrobné obdobie. Prevádzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia môže vyrobiť pestovateľovi lieh (destilát) len na základe žiadosti.

Platiteľom dane je prevádzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia, ktorý túto daň vyberá od pestovateľa pri odovzdaní liehu (destilátu). Platiteľ dane je povinný podať daňové priznanie colnému úradu a zaplatiť daň najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť. Prílohou daňového priznania je zoznam pestovateľov, pre ktorých prevádzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie vyrobil v danom zdaňovacom období lieh a kópie žiadostí o výrobu destilátu.

Lieh (destilát) vyrobený v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia sa nesmie ďalej predávať a uvádzať na trh. V odôvodnených prípadoch môže colný úrad povoliť opätovnú rektifikáciu ním vyrobeného liehu. V danom prípade sa za deň výroby bude považovať deň, kedy bol lieh opätovne rektifikovaný.

K § 50 - Osobitná úprava evidencie výrobných zariadení

Ustanovuje sa povinnosť pre osobu, ktorá má v držbe výrobné zariadenie alebo jeho časť a nemá vydané príslušné povolenie na jeho prevádzkovanie alebo jej toto povolenie zaniklo, príp. bolo odňaté, aby v lehote do 15 dní od vzniku tejto skutočnosti písomne oznámila colnému úradu svoje identifikačné číslo, adresu umiestnenia zariadenia alebo jeho časti a technické údaje vrátane fotodokumentácie. Ak sú údaje pravdivé, colný úrad vydá osobe, ktorá má v držbe výrobné zariadenie alebo jeho časť, potvrdenie o zaevidovaní držby výrobného zariadenia alebo jeho časti (ďalej len „potvrdenie o zaevidovaní"). Držba výrobného zariadenia alebo jeho časti sa nepovažuje za neoprávnenú, ak sú zachované skutočnosti, za ktorých bolo potvrdenie vydané.

Ak osoba už nemá v držbe výrobné zariadenie alebo jeho časť, je povinná v lehote 15 dní odo dňa vzniku oznámiť colnému úradu danú skutočnosť. Colný úrad skutočnosť a údaje preverí a ak sú pravdivé vydá osobe potvrdenie o vyradení z evidencie držby výrobného zariadenia alebo jeho časti.

K § 51 a § 52 - Označovanie spotrebiteľského balenia liehu kontrolnou známkou

Na účely zákona sa definuje sa pojem spotrebiteľské balenie liehu (ďalej len „spotrebiteľské balenie) a kontrolná známka. Spotrebiteľské balenie kódu 2207 a 2208 smie byť na daňovom území uvedené do daňového voľného obehu len označené kontrolnou známkou, okrem prípadov ustanovených zákonom. Označiť spotrebiteľské balenie môže len odberateľ kontrolných známok, ktorým je prevádzkovateľ daňového skladu, oprávnený príjemca, dovozca spotrebiteľského balenia a príjemca (odberateľ) podľa § 26 ods. 1.

Ustanovuje sa, kedy je spotrebiteľské balenie považované za neoznačené. Zároveň sa ustanovujú podmienky kedy možno v daňovom voľnom obehu označiť spotrebiteľské balenie kontrolnou známkou, pričom sa upravuje i spôsob označenia spotrebiteľského balenia, ak bola z neho colným úradom v rámci daňového dozoru odstránená kontrolná známka.

Ustanovuje sa spôsob nalepenia kontrolnej známky na spotrebiteľské balenie, pričom musí byť dodržaná zásada, že pri otvorení spotrebiteľského balenia musí dôjsť k pretrhnutiu kontrolnej známky. Pri spotrebiteľských baleniach, ktoré majú miesto určené na otvorenie prekryté priehľadnou ochrannou fóliou, kontrolná známka musí byť nalepená pod touto fóliou.

V odôvodnených prípadoch, môže finančné riaditeľstvo povoliť nalepenie kontrolnej známky aj na fóliu.

Zakazuje sa predávať spotrebiteľské balenie za cenu nižšiu ako ustanovenú zákonom. Výnimky sú umožnené len na základe povolenia colného úradu.

Ustanovujú sa podmienky, ktoré musí žiadateľ ktorým je dovozca spotrebiteľského balenia alebo príjemca (odberateľ) podľa § 26 ods. 1 spĺňať, aby mol byť zaradený do evidencie dovozcov spotrebiteľského balenia alebo do evidencie príjemcov (odberateľov) liehu.

K § 53 - Tlač a distribúcia kontrolných známok

Osoba, ktorá chce v rámci podnikateľskej činnosti tlačiť kontrolné známky, musí s finančným riaditeľstvom uzatvoriť zmluvu o dohľade nad tlačou kontrolných známok. Na uzavretie zmluvy na tlač kontrolných známok finančné riaditeľstvo vyhlási verejnú obchodnú súťaž, pričom sa ustanovujú podmienky, ktoré musí osoba spĺňať, ak chce uzatvoriť zmluvu na tlač kontrolných známok. Zmluva na tlač kontrolných známok sa uzatvára najviac na obdobie troch rokov.

Keďže lieh patrí k najviac zaťaženým spotrebnou daňou a hlavným kontrolným prvkom pri predaji spotrebiteľských balení je kontrolná známka, finančné riaditeľstvo vykonáva dozor nad tlačou kontrolných známok, nakladaním s kontrolnými známkami, materiálov použitých na výrobu kontrolných známok, likvidáciou vytlačených tlačových listov kontrolných známok a materiálov používaných na tlač kontrolných známok. Tlač kontrolných známok sa môže vykonávať iba za prítomnosti zamestnanca finančného riaditeľstva a tlačiareň musí poskytnúť zamestnancovi finančného riaditeľstva potrebnú súčinnosť.

Ustanovuje sa povinnosť pre tlačiareň viesť evidenciu o množstve ceninového papiera použitého na tlač, počte vytlačených tlačových listov kontrolných známok, počte vytlačených kontrolných známok, množstve iného materiálu použitého na tlač kontrolných známok, množstve zničeného ceninového papiera pri tlači, o zničených alebo poškodených kontrolných známok, množstve kontrolných známok, ktoré tlačiareň uznala pri ich reklamácii zo strany finančného riaditeľstva a o množstve vydaných kontrolných známok zamestnancovi finančného riaditeľstva.

Odberateľ kontrolných známok, musí elektronicky požiadať colný úrad o vydanie kontrolných známok a žiadosť musí byť podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Colný úrad bezodkladne potvrdí prijatie žiadosti a najneskôr nasledujúci deň oznámi odberateľovi kontrolných známok počet kontrolných známok, ktoré môže odobrať, cenu pripadajúcu na objednané kontrolné známky a žiadosť o vydanie kontrolných známok elektronicky zašle zamestnancovi finančného riaditeľstva v tlačiarni. Zamestnanec finančného riaditeľstva vyhotoví o prevzatí kontrolných známok úradný záznam v dvoch vyhotoveniach, z toho jedno odovzdá odberateľovi kontrolných známok a miestne príslušnému colnému úradu odberateľa kontrolných známok.

Ak sa budú spotrebiteľské balenia označovať kontrolnými známkami v inom členskom štáte, odberateľ kontrolných známok oznámi colnému úradu najneskôr s predložením žiadosti o vydanie kontrolných známok zoznam liehu uvádzaného do daňového voľného obehu, identifikačné údaje zahraničného dodávateľa liehu a adresu, kde sa kontrolná známka bude lepiť na spotrebiteľské balenie. Ak odberateľovi kontrolnej známky zaniklo alebo bolo odňaté povolenie podľa tohto zákona, alebo nastala iná skutočnosť, ktorá má za následok, že odberateľ kontrolných známok už ním prevzaté kontrolné známky nemôže použiť na označenie spotrebiteľského balenia, musí nepoužité kontrolné známky odovzdať colnému úradu.

Colný úrad vedie evidenciu vydaných kontrolných známok podľa odberateľa kontrolných známok, ako aj známok, ktoré boli odberateľom kontrolných známok odobraté.

K § 54 - Predaj spotrebiteľského balenia v daňovom voľnom obehu

Predávať spotrebiteľské balenie v daňovom voľnom obehu možno len na základe povolenia na predaj spotrebiteľského balenia v daňovom voľnom obehu (povolenie na predaj) alebo oprávnenia na distribúciu spotrebiteľského balenia v daňovom voľnom obehu (oprávnenie na distribúciu). Ustanovenie teda rozlišuje osobu oprávnenú na distribúciu, ktorá môže predávať spotrebiteľské ďalšej osobe oprávnenej na distribúciu, osobe, ktorá má povolenie na predaj, ako aj konečnému spotrebiteľovi a osobu, ktorá je držiteľom povolenia na predaj, ktorá môže spotrebiteľské balenie predávať iba konečnému spotrebiteľovi.

Osoba, ktorá je registrovaná colným úradom ako prevádzkovateľ daňového skladu alebo oprávnený príjemca príp. je evidovaná ako dovozca spotrebiteľského balenia alebo príjemca (odberateľ) liehu, nemusí písomne požiadať colný úrad o vydanie oprávnenia na distribúciu, ani spĺňať podmienky ustanovené pre držiteľa oprávnenia na distribúciu. Colný úrad jej vydá oprávnenie na distribúciu a pridelí jej aj číslo oprávnenia na distribúciu ku dňu vydania povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, povolenia na prijatie liehu z iného členského štátu v pozastavení dane, ku dňu zaradenia do evidencie dovozcov spotrebiteľského balenia alebo do evidencie príjemcov (odberateľov) liehu.

Ustanovujú sa povinnosti, ktoré musí spĺňať osoba oprávnená na distribúciu a povinnosti, ktoré musí spĺňať osoba oprávnená na predaj spotrebiteľského balenia.

K § 55 - Ničenie liehu

Lieh, ktorý sa dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prepadnutí liehu stane majetkom štátu je colný úrad povinný zničiť. Colným úradom sa zničí, na žiadosť prevádzkovateľa liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia lieh, ktorý je preukázateľne znehodnotený a nevhodný na ďalšie spracovanie ako aj lieh, ktorý pestovateľ neprevzal. Na požiadanie prevádzkovateľa podniku na výrobu liehu možno zničiť pribudlinu pod dohľadom colného úradu. Za zničenie pribudliny podľa tohto zákona sa považuje aj jej spálenie v podniku na výrobu liehu prevádzkovateľom daňového skladu, ktorý ju mal v držbe. Lieh je ničený na náklady osoby, ktorá má takýto lieh v držbe.

K § 56, § 57, § 58 a § 59 - Osobitná úprava vedenia evidencií na lieh

Okrem náležitostí uvedených v § 34 až § 38, je osoba, ktorá je prevádzkovateľom podniku na výrobu liehu, skladu liehu, užívateľského podniku, oprávneným príjemcom, prevádzkovateľom tranzitného daňového skladu, prevádzkovateľom daňového skladu pre zahraničných zástupcov, splnomocnencom pre zásielkový obchod alebo odosielateľom (dodávateľom) povinná viesť aj osobitnú evidenciu a uchovávať ju desať rokov. Evidencia liehu sa uzatvára k 30. septembru príslušného kalendárneho roka, okrem osoby, ktorá je prevádzkovateľom liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia.

Ďalej sa ustanovujú osobitné náležitosti vedenia evidencie prevádzkovateľom daňového skladu, ktorým je podnik na výrobu liehu, sklad liehu a užívateľský podnik.

Tretia časť - Osobitné ustanovenia pre víno a medziprodukt

K § 60 - Oslobodenie od dane

Ustanovujú sa osobitné prípady, kedy sú víno a medziprodukt oslobodené od dane. Jedná sa najmä o prípady, kedy sú víno a medziprodukt použité na výrobu liečiv, aróm, potravín, vedecké účely alebo analytické účely výrobu potravín priamo, alebo ako súčasť polotovaru, a ak obsah alkoholu nepresiahne 5 l a. na 100 kg hotového výrobku, alebo na priemyselné spracovanie na výrobky, ktoré nie sú predmetom dane podľa tohto zákona.

V súlade so smernicou Rady 92/83/EHS sa zároveň ustanovuje oslobodenie od spotrebnej dane na tichý fermentovaný nápoj a šumivý fermentovaný nápoj, ktorý vyrobil malý výrobca fermentovaného nápoja pre svoju domácnosť na daňovom území, a to najviac v množstve 1000 litrov za hospodársky rok.

K § 61 - Podnik na výrobu vína a medziproduktu

Podnik na výrobu vína a medziproduktu je definovaný ako podnik nachádzajúci sa na daňovom území, v ktorom sa v rámci podnikania víno a medziprodukt vyrába, spracováva, prijíma a odosiela.

Osoba, ktorá bude chcieť prevádzkovať podnik na výrobu vína a medziproduktu ako daňový sklad, musí písomne požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.

K § 62 - Sklad vína a medziproduktu

Skladom vína a medziproduktu sa na účely zákona rozumie taký podnik, alebo časť podniku, v ktorom sa v rámci podnikania víno a medziprodukt skladuje, prijíma a odosiela, prípadne spracováva.

Osoba, ktorá chce prevádzkovať sklad vína a medziproduktu v pozastavení dane, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, na podanie žiadosti musia byť splnené podmienky ustanovené zákonom.

K § 63 - Osobitná úprava pre tiché víno

Upravuje sa, že osoba, ktorá je výrobcom iba tichého vína a za hospodársky rok nevyrobí viac ako 1 000 hl tichého vína nemusí výrobu tichého vína uskutočňovať v daňovom sklade. Súčasne nie je povinný takýto výrobca tichého vína byť evidovaný alebo registrovaný colným úradom. Registrácia tohto výrobcu tichého vína ako pre prevádzkovateľa daňového skladu sa vyžaduje len v tom prípade, ak chce táto osoba dodávať tiché víno do iného členského štátu v režime pozastavenia dane. Súčasne sa upravuje, že na prepravu vína je možné použiť sprievodný doklad podľa nariadenia Komisie (ES) č. 436/2009 o podrobných pravidlách uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008, pokiaľ ide o vinohradnícky register, povinné nahlasovanie a zhromažďovanie informácií na účely monitorovania trhu, sprievodné doklady na prepravu výrobkov a evidenciu, ktorú treba viesť v sektore vinohradníctva a vinárstva. Zároveň sa ustanovuje, že ak vedie evidenciu v súlade so zákonom o vinohradníctve a vinárstve, táto evidencia sa považuje za evidenciu vedenú podľa tohto zákona.

K § 64 - Osobitná úprava oslobodenia od dane pre malého výrobcu fermentovaného nápoja

V súlade so smernicou Rady 92/83/EHS sa umožňuje oslobodiť od spotrebnej dane fermentovaný nápoj vyrobený fyzickou osobou, ktorý je určený na jeho spotrebu alebo spotrebu členmi jeho domácnosti, alebo jeho blízkymi osobami. Od spotrebnej dane je oslobodené víno najviac v množstve 1 000 litrov, ktoré bolo vyrobené za hospodársky rok.

Štvrtá časť – Osobitné ustanovenia pre pivo

K § 65 - Oslobodenie od dane pre alkoholický nápoj, ktorým je pivo

Ustanovujú sa osobitné prípady, kedy je pivo oslobodené od dane. Jedná sa najmä o prípady, kedy pivo použité na výrobu liečiv, aróm, potravín alebo na vedecké účely alebo analytické účely výrobu potravín priamo alebo ako súčasť polotovaru, a ak obsah alkoholu nepresiahne 5 l a. na 100 kg hotového výrobku, alebo na priemyselné spracovanie na výrobky, ktoré nie sú predmetom dane podľa tohto zákona.

K § 66 - Malý samostatný pivovar

V súlade s čl. 4 smernice Rady 92/83/EHS, ktorá umožňuje pre malé samostatné pivovary s ročnou výrobou piva do 200 000 hektolitrov využívať zníženú sadzbu dane, sa v tomto paragrafe definujú podmienky, za ktorých môže byť pivovar považovaný za malý samostatný pivovar. Použitie zníženej sadzby dane má umožniť čiastočnú kompenzáciu vyššej nákladovosti vyplývajúcej z nízkej kapacity výroby v malých pivovaroch v porovnaní s veľkými pivovarmi. Uvedené má zabezpečiť podporu tradície malých pivovarov.

Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac. Ak dôjde k väčšej produkcii piva ako uvedenej v oznámení colnému úradu je povinný túto výrobu piva malý samostatný pivovar zdaniť príslušnou sadzbou spotrebnej dane.

K § 67 - Podnik na výrobu piva

Podnik na výrobu piva je definovaný ako podnik nachádzajúci sa na daňovom území, v ktorom sa v rámci podnikania pivo vyrába, spracováva, prijíma a odosiela. Výrobou piva sa rozumie aj zmena množstva obsahu mladiny v pive, za predpokladu, že tým dôjde aj k zmene základu dane.

Osoba, ktorá bude chcieť prevádzkovať podnik na výrobu piva ako daňový sklad, musí písomne požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.

K § 68 - Sklad piva

Skladom piva sa na účely zákona rozumie taký podnik, alebo časť podniku, v ktorom sa v rámci podnikania pivo skladuje, prijíma a odosiela, prípadne spracováva.

Osoba, ktorá chce prevádzkovať sklad piva v pozastavení dane, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, na podanie žiadosti musia byť splnené podmienky ustanovené zákonom.

Piata časť – Daňový dozor a daňová kontrola

K § 69 - Daňový dozor a daňová kontrola

Daňový dozor vykonáva colný úrad, v ktorého pôsobnosti má daňový subjekt sídlo alebo trvalý pobyt, alebo v ktorého pôsobnosti sa nachádza kontrolovaný prepravný prostriedok alebo kontrolovaný alkoholický nápoj. Správca dane vykonáva daňový dozor i nad tlačou a distribúciu kontrolných známok. Osoba je povinná strpieť výkon daňového dozoru.

Pod daňovým dozorom sa na účely zákona rozumie vykonávanie takých opatrení, ktoré majú zabrániť tomu, aby alkoholický nápoj unikol zdaneniu v ktoromkoľvek stupni od výroby cez jeho distribúciu (pohyb, preprava) až ku konečnej spotrebe.

Pri výkone úradného dozoru je colný úrad oprávnený vstupovať do priestorov, kde sa nachádza alkoholicky nápoj alebo sa dá predpokladať, že sa tam nachádza, zisťovať stav zásob a nariadiť vykonanie inventúry, zastavovať vozidlá, v ktorých by sa mohol lieh prepravovať, kontrolovať prepravu alkoholického nápoja, odoberať bezplatne vzorky, kontrolovať doklady súvisiace s činnosťou daňového subjektu, zisťovať prirodzené úbytky alkoholického nápoja. Daňový dozor môže vykonávať aj finančné riaditeľstvo.

K § 70 - Správne delikty

Ako už bolo vyššie spomenuté, vysoké daňové zaťaženie liehu spôsobuje, že ide o daňovo vysoko citlivý a rizikový predmet spotrebnej dane. Z uvedených dôvodov je mimoriadne dôležité uplatňovať pri realizácii zákona v praxi (okrem v zákone upravených mechanizmov kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu liehu) i sankčné opatrenia pri porušení ustanovení zákona. Ich úlohou je nielen sankčne postihovať porušovanie ustanovení tohto zákona, ale aj preventívne obmedzovať priestor pre možné daňové úniky. Výška sankcií je diferencovaná podľa závažnosti porušenia zákona.

K § 71 - Priestupky

Ustanovenie taxatívne vymedzuje konanie, pri ktorom sa fyzická osoba dopúšťa priestupku a ustanovuje sa výška pokuty.

Šiesta časť – Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

K § 72

Ustanovuje sa zoznam preberaných právnych aktov Európskej Únie, splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho problematiku výrobných zariadení v podniku na výrobu liehu a v skladoch liehu, podmienky na meranie a zisťovanie vyrobeného množstva liehu, podmienky na zisťovanie stavu zásob liehu. Zároveň sa ustanovuje postup colného úradu pri zaradení daňového subjektu do evidencií vedených podľa toho zákona. Súčasne sa ustanovuje, že na správu dane sa použije zákon č. 563/2009 Z. z.

K § 73, § 74, § 75 a § 76

V nadväznosti na vykonané zmeny sa ustanovujú prechodné ustanovenia.

K § 77

Zrušovacie ustanovenie.

K § 78

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2012 okrem § 16, ktorý nadobúda účinnosť 1. septembra 2012 a § 51, 52 a § 53 ods. 8 až 21, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 21. septembra 2011.

Iveta Radičová, v. r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky