467/2011 Z. z.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona").

Predkladaný návrh zákona vypracovalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011 (august). Návrh zákona vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

Účelom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne podmienky pre zlepšenie reálneho fungovania inštitútu hodnotenia sudcov a disciplinárneho konania sudcov. Návrh zákona súčasne zavádza do systému volieb členov Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada") sudcami regionálny (územný) princíp. Návrh zákona v naznačených oblastiach reaguje na niektoré požiadavky aplikačnej praxe a precizuje platnú právnu úpravu tak, aby nedochádzalo k výkladovým rozdielnostiam, ktoré sťažujú dosiahnutie jej účelu.

Základné zmeny pri hodnotení sudcov zahŕňajú obnovenie pravidelného hodnotenia sudcu každých päť rokov (pôvodne zrušené zákonom č. 517/2008 Z. z.), zavedenie mechanizmu opätovného hodnotenia sudcu (po dvoch rokoch) z dôvodu predchádzajúceho zistenia nedostatkov v práci sudcu a možnosť straty funkcie sudcu, ak sa preukáže, že sudca stratil odbornú spôsobilosť byť sudcom (doplnenia úpravy disciplinárnej zodpovednosti sudcov). Súčasne sa navrhuje precizovať úpravu procesu hodnotenia sudcu.

Vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu sa navrhuje zavedenie náhodného výberu disciplinárneho senátu zvlášť pre každé disciplinárne konanie, čím sa výrazne obmedzí riziko zneužitia disciplinárneho konania, čo je základným predpokladom pre naplnenie požiadavky, aby disciplinárne konanie bolo v opodstatnených prípadoch efektívnym nástrojom očisty súdneho stavu. Na účely občianskej kontroly disciplinárnych senátov bude ich zoznam zverejnený na internete, rovnako aj databázy predsedov a členov disciplinárnych senátov zvolených súdnou radou. V rámci právnej úpravy disciplinárneho konania sa súčasne reaguje na požiadavky aplikačnej praxe a riešia sa niektoré zrejmé nedostatky tejto právnej úpravy (plynutie lehôt, vypustenie obsolentných ustanovení a pod.).

V záujme dosiahnutia proporcionálneho zastúpenia jednotlivých krajov v súdnej rade sa navrhuje zaviesť regionálny princíp volieb ôsmich členov súdnej rady sudcami. To znamená, že doterajší volebný obvod, ktorý tvorilo územie Slovenskej republiky sa nahradí ôsmimi volebnými obvodmi v členení podľa jednotlivých územných obvodov krajských súdov. Súčasne sa v záujme zvýšenia transparentnosti činnosti súdnej rady navrhuje, aby hlasovanie súdnej rady bolo vždy verejné, a aby bolo vylúčené hlasovanie súdnej rady „per rolam". Z rovnakého dôvodu sa navrhuje zavedenie inštitútu odlišného stanoviska v prípade nesúhlasu člena súdnej rady s jej rozhodnutím. Podobne ako v prípade iných ústavných orgánov, ktoré rozhodujú v zbore sa navrhuje zaviesť povinnosť zverejňovať materiály, o ktorých súdna rada rokuje; rovnako sa budú zverejňovať aj odlišné stanoviská členov súdnej rady.

Na dosiahnutie vyššie uvedených cieľov sa preto navrhuje vykonať novelizáciu zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Predkladaný návrh zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala a schváli na svojom rokovaní dňa 10. augusta 2011.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Ústava Slovenskej republiky upravuje rámcovo základné aspekty disciplinárnej zodpovednosti sudcov, a to v čl. 136 ods. 3 (disciplinárna zodpovednosť predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), čl. 138 ods. 2 písm. b) (zánik funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky), čl. 141a ods. 2 písm. e) (voľba predsedov a členov disciplinárnych senátov), čl. 147 ods. 1 (zánik funkcie sudcu) a čl. 148 ods. 1 (preloženie sudcu na súd nižšieho stupňa). Z citovaných článkov ústavy možno odvodiť, že disciplinárna zodpovednosť sudcov sa vyvodzuje v rámci disciplinárneho konania, ktoré sa uskutočňuje pred disciplinárnym senátom, ak nie je táto právomoc vymedzená Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Z ústavného textu teda vyplýva, že inštitucionálne je disciplinárna zodpovednosť sudcov spojená s činnosťou disciplinárneho senátu. Ústava Slovenskej republiky neupravuje inštitút disciplinárneho súdu. Pojem „disciplinárny súd" má len svoje zákonné vyjadrenie; niet zmienky o ňom v texte Ústavy Slovenskej republiky. Základnou črtou predkladanej zákonnej úpravy disciplinárneho konania je nahradenie doterajšieho spôsobu vytvárania disciplinárnych senátov prostredníctvom rozvrhu práce disciplinárneho súdu novým mechanizmom upraveným priamo v zákone, ktorý bude zárukou pre zamedzenie akejkoľvek manipulácie pri prideľovaní vecí disciplinárnym senátom, či účelovým zmenám v ich zložení, a to pri rešpektovaní ústavou garantovaného práva súdnej rady voliť a odvolávať predsedov a členov disciplinárnych senátov. Z takto vymedzených východísk pre novú právnu úpravu je namieste upustiť od doterajšieho modelu fungovania disciplinárneho súdu, resp. celkovo od používania pojmu „disciplinárny súd", nakoľko podľa Ústavy Slovenskej republiky disciplinárnu zodpovednosť vyvodzuje vždy disciplinárny senát. Na úrovni zákonnej úpravy preto postačuje, ak zákon ustanoví konkrétny súd, ktorý zabezpečuje činnosť disciplinárnych senátov po stránke organizačnej a technickej (poskytnutie priestorov, administratívny aparát a pod.), a ktorý vytvorí reálne predpoklady pre ich fungovanie.

Na základe uvedeného sa preto navrhuje v celom texte platného a účinného znenia zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov nahradiť pojem „disciplinárny súd" pojmom „disciplinárny senát". Súčasne s tým sa upúšťa od terminológie „sudca disciplinárneho súdu".

K bodu 2

Zákon zakazuje výkon funkcie sudcu na dvoch a viacerých súdoch súčasne. S prihliadnutím na zmenu navrhovanú v novelizačnom bode 1 sa v § 12 ods. 1 navrhuje ponechať výnimku súčasného výkonu funkcie predsedu alebo člena disciplinárneho senátu; výslovná právna úprava zamedzí prípadným výkladovým nezrovnalostiam.

K bodu 3

Poznatky aplikačnej praxe poukazujú na nejednoznačný prístup k posudzovaniu, výkladu a aplikácii § 22 ods. 5 prvá veta „Sudca, ktorému je dočasne pozastavený výkon funkcie, má odo dňa pozastavenia nárok na plat vo výške 30% základného platu.". Zo znenia právnej úpravy a z prístupu aplikačnej praxe nie je celkom zrejmé, či „dňom pozastavenia" je deň vydania rozhodnutia o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu alebo až deň právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vzhľadom na charakter inštitútu dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu a závažnosť dôvodov, pre ktoré sa môže uplatňovať, sa navrhuje túto výkladovú nezrovnalosť vyriešiť tak, že právna úprava výslovne vylúči odkladný účinok podania odvolania proti rozhodnutiu o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu. Nebude sa teda vyžadovať, aby rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu bolo právoplatné na to, aby sudcovi bol vyplácaný znížený plat. Súčasne však zostávajú nedotknuté ustanovenia § 22 ods. 6 a 7, podľa ktorých v prípade zrušenia dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu, dôjde k doplateniu rozdielu v plate.

K bodu 4

Právna úprava zohľadňuje jednak nahradenie pojmu „disciplinárny súd" v celom zákone pojmom „disciplinárny senát" a súčasne reflektuje nový mechanizmus vytvárania disciplinárnych senátov, ktoré rozhodujú o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu. Disciplinárnym senátom, ktorý rozhodol o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu treba rozumieť prvostupňový disciplinárny senát.

K bodu 5

Navrhované doplnenie právnej úpravy nadväzuje na praktické skúsenosti s uplatňovaním inštitútu dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. Podľa platnej právnej úpravy možno výkon funkcie sudcu dočasne pozastaviť len z dvoch dôvodov: vedenie trestného stíhania za úmyselný trestný čin alebo vedenie disciplinárneho konania za čin, za ktorý môže sudca byť odvolaný z funkcie sudcu. V aplikačnej praxi sa vyskytujú prípady, kedy sa voči sudcovi začne disciplinárne konanie, v dôsledku čoho dôjde aj k dočasnému pozastaveniu výkonu funkcie sudcu (v rozhodnutí disciplinárneho súdu je uvedený len tento dôvod) a následne, po dočasnom pozastavení výkon funkcie sudcu začne proti sudcovi trestné stíhanie. Späťvzatím návrhu na začatie disciplinárneho konania (často účelovo, a teda bez meritórneho rozhodnutia) automaticky zo zákona nastávajú účinky podľa § 22 ods. 6 a 7, hoci tu existuje dôvod na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu v podobe prebiehajúceho trestného stíhania. Uvedený jav považuje predkladateľ za nežiaduci a vymykajúci sa účelu dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu, a preto sa navrhuje doplnenie právnej úpravy v § 22a. Zmyslom novej právnej úpravy je v tomto prípade zamedziť vzniku vyššie popísanej situácie. To znamená, že ak kedykoľvek počas trvania dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu nastane ďalší z dôvodov na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu, tak disciplinárny súd rozhodne o rozšírení dôvodov dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu aj o dôvod, ktorý nastal až po pôvodnom rozhodnutí o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu. Ide o analogickú právnu úpravu ako v konaní o väzbe (oba právne inštitúty sú si povahou blízke). Podľa navrhovaného § 22 ods. 3 bude platiť, že ak sú dané oba možné dôvody na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu (prebiehajúce disciplinárne konanie, trestné stíhanie), postup podľa § 22 ods. 6 a 7 sa uplatní až v momente kedy odpadnú oba dôvody na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu.

K bodom 6 a 7

Systém hodnotenia práce sudcov nie je v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky novým právnym inštitútom. Rovnako je tento inštitút známy aj z právnych poriadkov iných štátov (väčšina členských štátov Európskej únie, Spojené štáty americké atď.). Existenciu a reálne uplatňovanie hodnotenia sudcov predpokladajú aj medzinárodné dokumenty, resp. odporúčania medzinárodných organizácií, a to formou definovania základných princípov jeho výkonu. Rešpektujúc tieto princípy sa navrhuje komplexná zákonná úprava hodnotenia sudcov.

Vo všeobecnosti je potrebné je v Slovenskej republike rozlišovať hodnotenie fungovania systému súdnictva a hodnotenie sudcu. Na zabezpečenie hodnotenia súdnictva vo všeobecnosti je určený inštitút vnútornej revízie súdov, ktorý sa vykonáva priebežne, resp. ak sú splnené zákonom ustanovené predpoklady, aj mimoriadne mimo zákonom určeného cyklu. Hodnotenie práce sudcu sa vykonáva prostredníctvom inštitútu hodnotenia sudcov.

Systém hodnotenia sudcov je súčasťou právnej úpravy dlhodobo. Rovnako dlhodobo je problematické jeho praktické využívanie. Uvedený stav má viacero príčin. Jeho aktuálne formálne vyjadrenie v zákonnej úprave je súčasťou zákona o súdoch, ktorý rámcovo a len čiastkovo upravuje základné zásady jeho realizácie. Obsah a detailnejší postup hodnotenia sudcov majú byť podľa zákona o súdnej rade upravené v zásadách hodnotenia sudcov. Zásady hodnotenia sudcov schvaľuje podľa zákona súdna rada po predchádzajúcom súhlase ministra spravodlivosti. Táto právna úprava je účinná od roku 2002. K dnešnému dňu niet takto schválených zásad hodnotenia sudcov. Inštitút hodnotenia sudcu teda nemá reálne definovaný obsah. Súčasne zákon požaduje vykonávanie hodnotenia sudcu v rôznych situáciách (pravidelné hodnotenie bolo účelovo zrušené zákonom č. 517/2008 Z. z.). Na základe uvedeného je teda stav taký, že od súdu k súdu, od kraja ku kraju sa aplikuje právna úprava rôznym spôsobom. Výsledkom toho je, že hodnotenie sudcu nemá vždy požadovanú kvalitu, a teda aj vypovedaciu hodnotu, resp. je bežným javom, že hodnotenie sudcu je len formálne, bez reálnej vypovedacej hodnoty (často pri výberových konaniach pri funkčnom postupe sudcu na súd vyššieho stupňa). Navrhovaná zmena zákonnej úpravy má za cieľ odstrániť takýto formalistický prístup k hodnoteniu sudcov a ustanoviť predvídateľné kritériá hodnotenia sudcu.

Častou a v podstate oprávnenou požiadavkou sudcov je požiadavka na individuálny prístup k posudzovaniu ich činnosti. Všeobecné, osobitne negatívne paušalizujúce vyjadrenia, vyvolávajú výrazný nesúhlas väčšiny sudcov. Hoci vo vzťahu k justícii platí, že i nízke percento excesov je spôsobilé spochybniť celý systém, je žiaduce, aby vyslovovanie kritiky na činnosť justície bolo adresnejšie; zhodne ako konštatovanie pozitívnych záverov. Práve k uvedenému účelu smeruje znovuzavedenie periodického hodnotenia sudcov – dať mu reálny obsah, ktorého v podobe jeho výsledkov budú verejne prístupný.

Na účely dosiahnutia toho cieľa nová právna úprava upúšťa od zásad hodnotenia sudcov, a to tak, že priamo zákon bude upravovať detailný postup hodnotenia sudcu. Tým pádom sa schválenie zásad hodnotenia sudcov stáva bezpredmetným. Charakteristickou črtou novej právnej úpravy je výrazná ingerencia samotných sudcov v procese hodnotenia.

§ 27

Zavádza sa nový právny inštitút – ročný štatistický výkaz sudcu. Účelom novej právnej úpravy je vytvoriť mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa bude každoročne sledovať výkonnosť sudcu v ním vybavovanej agende – sledujú sa primárne kvantitatívne ukazovatele, avšak nakoľko tieto sami o sebe nepredstavujú komplexný pohľad na prácu sudcu, budú sa zohľadňovať aj kvalitatívne kritériá (napr. zloženie reštančných vecí, znížený nápad sudcu, reálne odpracované dni a pod.). Výkaz bude pokladom pre hodnotenie sudcu. Výkaz sa súčasne bude každoročne zverejňovať.

V tomto prípade nejde o hodnotenie práce sudcu, ale o špecifickú formu štatistického zisťovania stupňa výkonnosti sudcu. Nakoľko je tento výkaz jedným z podkladov, z ktorého vychádza hodnotenie sudcu, jeho úprava bude zakomponovaná do ustanovení o hodnotení sudcu.

Osobitne rieši právna úprava problematiku senátneho rozhodovania, kde sa pridelená vec bude vykazovať u sudcu spravodajcu (tzv. referujúci sudca).

Vzor výkazu bude zverejnený na webovom sídle ministerstva spravodlivosti (podobne ako iné zákonné úpravy, ktoré predpokladajú zverejnenie tlačív, formulárov, či dokonca zmlúv na webovom sídle príslušného štátneho orgánu).

Na účely správy registratúry súdu bude výkaz súčasťou osobného spisu sudcu.

§ 27a

Opätovne sa zavádza pravidelné hodnotenie sudcov, ktoré bolo zrušené zákonom č. 517/2008 Z. z. Pravidelné hodnotenie sudcov je jeden z nástrojov, ktorý má prispieť k posilneniu dôvery verejnosti v justičný stav. Hodnotenie sudcu sa bude teda vykonávať v rovnakých periódach ako pred 1. januárom 2009, t.j. každých päť rokov. Za výkon funkcie sudcu v tomto prípade nemožno považovať čas prerušenia výkonu funkcie sudcu, či dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. Predmetom hodnotenia bude v tomto prípade reálny výkon funkcie sudcu. Hodnoteným obdobím je v tomto prípade obdobie piatich rokov, ktoré predchádzajú samotnému hodnoteniu.

Súčasne zostáva zachovaný (t.j. už v súčasnosti platný) dôsledok negatívneho hodnotenia v podobe prepojenia na disciplinárnu zodpovednosť sudcu [§ 116 ods. 1 písm. c)].

Prípadné negatívne hodnotenie sudcu signalizuje nedostatky v práci sudcu. Zákonná úprava predpokladá, že takto hodnotený sudca dostane priestor na odstránenie zistených nedostatkov. V prípade zistenia nedostatkov v práci sudcu, ktoré budú mať za následok negatívne hodnotenie sudcu sa navrhuje, aby sa po jednom roku vykonalo kontrolné hodnotenie sudcu. Ak sa opätovne zistia nedostatky v práci sudcu, ktoré povedú vo výsledku k negatívnemu hodnoteniu, budú naplnené znaky skutkovej podstaty nového závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. i).

V odseku 1 je novou úpravou len úprava v navrhovanom písmene e); vo zvyšnej časti ide o prevzatú právnu úpravu z doterajšieho znenie § 27, v ktorej sa však vykonávajú nevyhnutné korekcie.

Ustanovenie odseku 2 rieši problematiku iniciovania hodnotenia sudcu v prípade hodnotenie vykonávaného v súvislosti s výberovým konaním (výberové konanie na funkciu predsedu súdu, funkciu sudcu a výberové konanie do vyššej sudcovskej funkcie). Hodnotenie sudcu v tomto prípade začne priamo zo zákona, bez nutnosti žiadať, či navrhovať vykonanie hodnotenia sudcu.

Úprava v odseku 3 je základným pravidlom pre vykonanie prvého hodnotenia sudcu. To znamená, že sudca vymenovaný do funkcie sudcu po 1. januári 2012 (účinnosť zákona) bude prvýkrát hodnotený po piatich rokoch výkonu funkcie sudcu. Sudcovia, ktorí ku dňu účinnosti zákona už vykonávajú funkciu sudcu a ktorí neboli hodnotení v režime novej právnej úpravy, budú prvýkrát hodnotení podľa prechodných ustanovení zavádzaných týmto návrhom zákona (§ 151w).

§ 27b

Navrhovaná právna úprava nanovo vymedzuje subjekt, ktorý vykonáva hodnotenie sudcu. Vzhľadom na to, že predseda súdu je orgánom riadenia a správy súdu (štátna správa súdov), upúšťa sa od doterajšieho modelu, podľa ktorého hodnotenie sudcu vykonával priamo predseda súdu. Nová právna úprava presúva túto činnosť na predsedov grémií a predsedov kolégií (osobitne je riešená situácia Špecializovaného trestného súdu). Nakoľko je funkcia predsedu grémia a predsedu kolégia volenou funkciou (k tomu pozri obnovenie pôvodnej právnej úpravy § 15 a 16 vykonané zákonom č. 33/2011 Z. z.), návrh zákona v odseku 2 rieši aj situáciu, kedy táto funkcia nebude obsadená; bez ohľadu na dôvod toho stavu. Osobitne s navrhuje vyriešiť hodnotenie „hodnotiteľa"; k tomu pozri znenie odseku 3.

Zo znenia § 27b je teda zrejmé, že „hodnotiteľom" sudcu bude sudca zastávajúci tzv. vyššiu sudcovskú funkciu – predseda grémia a predseda kolégia. Základnou úlohou grémia okresného súdu a kolégia krajského súdu je spolupodieľať sa na zabezpečovaní potrebnej odbornej úrovne sudcov tvoriacich toto grémium (kolégium) s prihliadnutím na ich prevažujúci obsah rozhodovacej činnosti. Kolégiá a grémiá sudcov na súdoch sa zaoberajú predovšetkým záležitosťami súvisiacimi s rozhodovacou činnosťou t.j. odbornou činnosťou sudcov. Preto považuje predkladateľ priamu účasť predsedov grémií a kolégií na hodnotení sudcu za vyhovujúcu z hľadiska zabezpečenia príslušnej odbornej úrovne hodnotenia sudcu.

§ 27c

Nanovo sa koncipujú kritériá posudzované pri hodnotení sudcu. V zásade sa vychádza z pôvodnej právnej úpravy § 27 ods. 2. Zásadné zmena spočíva v zavedení mechanizmu bodovania jednotlivých kritérií, rovnako aj subjektu, ktorý prideľuje body za jednotlivé sledované kritériá. K tomu pozri najmä navrhované znenie§ 27d ods. 4, 5 a 6. Zostáva zachovaný prieskum rozhodovacej činnosti, plynulosti a dôstojnosti vedenia súdneho konania v hodnotenom období (prieskum vykonáva na tento účel zriaďovaná komisia; pridelenie bodov vykoná komisia). Rovnako zostáva zachovaný systém stanovísk odvolacích, resp. dovolacích senátov súd vyššieho stupňa (pridelenie bodov vykoná predseda grémia/kolégia). Nakoľko sa mení osoba hodnotiteľa, doterajšie „vlastné poznatky (predsedu súdu) o činnosti hodnoteného sudcu" sa nahrádzajú úpravou „vyjadrenia predsedu súdu o činnosti hodnoteného súdu" (pridelenie bodov vykoná predseda súdu). Dopĺňa sa nová úprava v písmene e), kde sa navrhuje zohľadniť jednak kvantitatívnu stránku rozhodovacej činnosti sudcu, ale súčasne aj kvalitatívnu stránku tejto činnosti, a to pri zisťovaní príčin starších nevybavených vecí (pridelenie bodov vykonáva predseda súdu). Novým prvkom je aj stanovisko sudcovskej rady k problematike dodržiavania sudcovskej etiky hodnoteným sudcom v hodnotenom období (pridelenie bodov vykoná predseda grémia/kolégia), čím dochádza k reálnemu zohľadneniu správania sa sudcu ako v profesionálnom, tak aj civilnom živote k tomu pozri § 30 platného zákona.

§ 27d

Do systému hodnotenia sudcov sa zavádza mechanizmus bodovania jednotlivých kritérií, ktoré sa zohľadňujú pri hodnotení sudcu. Na základe celkového počtu bodov, ktoré pridelia na to určené subjekty sa určí výsledný výrok hodnotenia sudcu (§ 27e).

Právna úprava v § 27d ods. 1 sa preberá z doterajšej znenia zákona, t.j. zostáva zachovaný model činnosti prieskumnej komisie. Zistenia zo správy o výsledku vnútornej revízie súdu však už nebude vyhodnocovať hodnotiteľ, ale priamo prieskumná komisia. Pri prieskume činnosti sudcu sa vychádza okrem iného aj zo súdnych spisov vo veciach pridelených tomuto sudcovi. Navrhuje sa upraviť zákonom spôsob akým dôjde k výberu týchto súdnych spisov, pričom časť týchto spisov označí, resp. určí priamo hodnotený sudca. Dôležitým momentom novej právnej úpravy je požiadavka na to, aby išlo primárne o veci, ktoré boli meritórne rozhodnuté a súčasne, aby išlo o typovo rozdielne veci (podľa predmetu konania). Zamedzí sa tak situáciu, že predmetom prieskumu bude 20 súdnych spisov v skutkovo a právne rovnakých veciach.

Prideľovať body za jednotlivé hodnotiace (sledované) kritériá budú tri subjekty – predseda grémia/kolégia, ktorý je súčasne hodnotiteľom, predseda súdu a hodnotiaca komisia, ktorú vytvára sudcovská rada. Žiaden z týchto subjektov sám o sebe nemôže rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť výsledný výrok hodnotenia pridelením rozhodujúceho počtu bodov (35:35:30). Pridelenie bodov sa vykoná nasledovne:

1. za prieskum rozhodovacej činnosti, plynulosti a dôstojnosti vedenia súdneho konania v hodnotenom období – hodnotiaca komisia (30 bodov)

2. za zistenia zo stanovísk odvolacích senátov, prípadne dovolacích senátov, z vlastných poznatkov osoby hodnotiteľa a stanoviska sudcovskej rady k dodržiavaniu zásad sudcovskej etiky – predseda grémia/kolégia (35 bodov celkovo)

3. vyjadrenia predsedu súdu o činnosti hodnoteného sudcu, stav a príčiny starších nevybavených vecí a prieťahov v konaní a z výkazov – predseda súdu (35 bodov celkovo)

§ 27e

V odseku 1 sa navrhuje vymedziť možné závery (výroky) hodnotenia sudcu. Negatívne hodnotenie sudcu („nevyhovujúci") bude dôvodom pre vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti s možnosťou zániku funkcie sudcu. Každý výrok v hodnotení sudcu bude musieť byť odôvodnený.

V odsekoch 3 a 4 sa upravuje legitímne právo hodnoteného sudcu vyjadriť sa k záverom hodnotenia. Toto oprávnenie však sudca môže realizovať len v prípade ak sú známe výsledky hodnotenia. Preto sa dopĺňa povinnosť predsedu súdu oznámiť dotknutému sudcovi obsah hodnotenia. V odseku 4 sa preberá doterajšia právna úprav prípadného preskúmania hodnotenia sudcu. Novou je úprava, ktoré predpokladá, že ak sudca nepodá námietky proti svojmu hodnoteniu, hodnotenie sudcu bude konečné. Súčasne sa zavádza možnosť predsedu súdu zmeniť hodnotenie sudcu, a to na základe stanoviska súdnej rady; aj v tomto prípade bude hodnoteniu sudcu konečné.

§ 27f

Upravuje sa osobitný postup v prípade hodnotenia sudcu, ktoré sa vykonáva v súvislosti s výberovým konaním na funkciu predsedu súdu. V tomto prípade sa nepoužije celé škála hodnotiacich kritérií podľa § 27c, ale len ich určená časť, pričom súčasne sa nepoužije ani systém bodovania. Jedným z kritérií, ktoré sa bude zohľadňovať je vyjadrenie predsedu súdu. Nakoľko tento môže kandidovať na predsedu súdu, navrhuje aby toto vyjadrenie nepísal sám sebe – bude ho pripravovať predseda grémia/kolégia.

K bodom 8 až 10

Do § 28 ods. 1 sa vkladá úprava evidencie sudcov, ktorí žiadajú súdnu radu o preloženie na súd tohto istého stupňa (na voľné miesto sudcu). Táto evidencia bola doteraz upravená v zásadách a navrhuje sa jej zákonná úprava. Rovnako sa v § 28 ods. 4 navrhuje prehodnotiť účel výberového konania, a to zohľadnením kritérií, ktoré boli upravené doteraz len v zásadách, a teda nad rámec zákona. Splnomocnenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu podľa § 28 ods. 4 má za cieľ umožniť upraviť detailnú úpravu priebehu výberového konania vo vyhláške ministerstva spravodlivosti; návrhy vykonávacích predpisov sú súčasťou predkladanej zákonnej úpravy.

Aktuálny stav je, že v súčasnosti platné zásady výberových konaní sú zjavne v rozpore zo zákonnou úpravou. Prekladaným návrhom zákona dochádza k nahradeniu doterajších zásad výberového konania na obsadenie voľného miesta sudcu, funkčného postupu sudcov na súd vyššieho stupňa a na ustanovenie do vyššej sudcovskej funkcie a zásad výberového konania na funkcie predsedu súdu výslovnou právnou úpravou v podobe všeobecne záväzného právneho predpisu. Časť doterajších „zásad" bude súčasťou zákonnej úpravy, časť podzákonnej právnej úpravy (všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti). Je nutné poznamenať, že v právnom poriadku Slovenskej republiky nejde o novú právnu konštrukciu. Právna úprava, kde zákon upraví rámcovo činnosť komisie, ktorá dokonca rozhoduje o právnych nárokoch, a vykonávací právny predpis ustanoví podrobnosti o činnosti tejto komisie, je bežná.

K bodu 11

Reaguje sa na praktické poznatky spojené s uplatňovaním § 30 ods. 11. Zákaz možnosti vyjadrovať sa k súdnym rozhodnutiam zo strany sudcu nemožno vnímať v absolútnom význame – sudca môže rozhodnutia komentovať, podrobovať ich odbornej kritike alebo zaujímať k nim vlastné postoje napr. v rámci výkonu lektorskej činnosti, publikačnej činnosti a pod. Preto sa navrhuje obmedziť aktuálne platný zákaz len na rozhodnutia, ktoré nie sú právoplatné.

K bodu 12

Právna úprava sa zosúlaďuje s platným právnym stavom, nakoľko súdna rada už nemá oprávnenie podávať návrh na začatie disciplinárneho konania.

K bodu 13

S prihliadnutím na zmeny v povoľovaní práce v domácom prostredí sa odstraňuje formálny rozpor vo vnútorných odkazoch v § 41 ods. 3; ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 14

Navrhovaná zmena má za cieľ zefektívniť hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami, kedy v praxi sa často stáva, že súdy majú uzatvorené zmluvy s rehabilitačnými zariadeniami, ktoré nie sú z hľadiska hospodárnosti výhodné.

K bodom 15 až 17

Jednou z požiadaviek vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky je zavedenie takej zákonnej úpravy hodnotenia výkonu funkcie sudcov, ktorá určí presné kritériá, proces a dôsledky hodnotenia práce sudcov s možnosťou straty funkcie sudcu, ak sa preukáže, že sudca stratil odbornú spôsobilosť byť sudcom. V nadväznosti na túto požiadavku sa zavádza právna úprava, ktorá nadväzuje na už existujúcu úpravu disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. c). Zavádzajú sa nové skutkové podstaty previnení, ktorých účelom je vytvoriť možnosť pre zánik funkcie sudcu, ak tento zjavne nevykazuje dosahovanie požadovaných výsledkov, a to opakovane. Prvé negatívne hodnotenie sudcu („nevyhovujúci") sa bude posudzovať ako disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. c). Na základe prvého negatívneho hodnotenia sa vykoná opakované hodnotenie sudcu v zmysle § 27 ods. 1 písm. e), ktoré bezprostredne nadväzuje na prvé hodnotenie sudcu (po jednom roku). Ak aj toto opakované hodnotenie bude so záverom „nevyhovujúci", pôjde o závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. i). Osobitne je riešená situácia, ak sudca bude trikrát vo svojej profesionálnej kariére hodnotený so záverom „nevyhovel". V tomto prípade už pôjde závažne disciplinárne previnenie nezlučiteľné s výkonom funkcie sudcu [§ 116 ods. 3 písm. f)]. Na naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 3 písm. f) sa nebude vyžadovať, aby išlo o tri bezprostredne po sebe nasledujúce negatívne hodnotenia.

K bodu 18

Navrhovaná zmena má za cieľ sprísniť sankciu upravenú v § 117 ods. 1 písm. b). Zníženie funkčného platu až o 15% nemá požadovaný efekt vo význame prevenčného a sankčného pôsobenia. Navrhuje sa preto jej zvýšenie až do 30% platu sudcu.

K bodu 19

Platná právna úprava umožňuje vybaviť priestupok sudcu aj mimo disciplinárneho konania, a to tak, že orgán oprávnený podať návrh na začatie disciplinárneho konania (k tomu pozri § 120 ods. 3) sudcu písomne napomenie. Prekladateľ má za to, že miera v akej možno tento postup uplatňovať nemôže byť úplne neohraničená, nakoľko aj v rámci skutkových podstát priestupkov možno identifikovať také, ktorých spáchanie nemôže byť vybavené napomenutím z dôvodu ich zvýšeného stupňa spoločenskej nebezpečnosti. Navrhuje sa preto, aby predseda súdu mohol napomenutím vybaviť len taký priestupok, za ktorý osobitné zákony umožňujú uložiť pokutu nižšiu ako 100 eur. Ak bude teda podľa osobitných zákonov pokuta vyššia ako 100 eur (resp. jej horná hranica), predseda nebude môcť vybaviť vec písomným napomenutím, ale bude musieť uložiť sankciu podľa § 117 ods. 3, prípadne podať návrh na začatie disciplinárneho konania, ak sú na to splnené zákonné podmienky (§ 120 ods. 4).

K bodom 20 a 21

(Všeobecne)

Navrhované zmeny v rámci disciplinárneho konania, resp. postavenia disciplinárneho súdu reagujú na požiadavku vyplývajúcu z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky: „Vláda SR sa bude usilovať o zavedenie disciplinárnych senátov systémom náhodného výberu ad hoc zvlášť pre každé disciplinárne konanie a umožní občiansku kontrolu disciplinárnych senátov a ich konaní.".

V disciplinárnych konaniach sa zavádza prvok náhodného výberu, ktorý sa osvedčil v štandardnej rozhodovacej činnosti súdov. Odstraňuje, aj medzinárodne kritizované, podozrenia z manipulácie pri prideľovaní na prejednanie a rozhodnutie jednotlivých disciplinárnych návrhov. Dôsledné rešpektovanie náhodného výberu si vyžiada vytvorenie širšej/rozsiahlejšej databázy predsedov i členov disciplinárnych senátov. Prevaha „sudcovského" prvku v disciplinárnych senátoch zostáva zachovaná, dokonca sa posilňuje jeho postavenie – predsedom senátu bude môcť byť iba sudca, a to len zo sudcov navrhnutých sudcami, prostredníctvom sudcovských rád. Rovnako zostáva zachované majoritné zastúpenie sudcov v prvostupňovom i odvolacom disciplinárnom senáte. Novou je úprava povinného zastúpenia, hoci vždy minoritného, „nesudcovského" prvku. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že v Českej republike, ktorá z historického hľadiska je najbližšia podmienkam Slovenskej republiky, je v disciplinárnych senátoch paritne zastúpený „sudcovský" i „nesudcovský" prvok.

Navrhovaná právna úprava súčasne vychádza z odporúčania Benátskej komisie, podľa ktorého sa „dôrazne odporúča, aby prideľovanie prípadov jednotlivým sudcov vychádzalo v maximálnej možnej miere z objektívnych a transparentných kritérií vopred stanovených zákonom alebo osobitnými predpismi na základe zákona, napr. predpismi súdov.". Ustanovenie podmienok vytvárania disciplinárnych senátov náhodným výberom predsedov a členov senátov plne zodpovedá požiadavke objektívnych a transparentných kritérií prideľovania vecí.

Vzhľadom na rozsah navrhovanej právnej úpravy sa navrhuje komplexná zmena celej druhej hlavy v tretej časti zákona (už aktuálne znenie § 119 je značne neprehľadné). Nová právna úprava vychádza z doterajšej právnej úpravy. Z hľadiska systematiky zákona sa navrhuje upraviť postavenie disciplinárnych senátov, voľbu členov a predsedov disciplinárnych senátov, náhodný výber senátov pre konkrétnu vec a s tým súvisiace otázky a zánik funkcie predsedu a člena disciplinárneho senátu. Ďalšie časti dôvodovej správy popisujú primárne novú právnu úpravu a odkazujú na existujúcu, resp. zachovanú právnu úpravu.

Z hľadiska ústavou používanej terminológie „člen disciplinárneho senátu" a „predseda disciplinárneho senátu" [k tomu pozri čl. 141a ods. 4 písm. e)] sa navrhuje upustiť od doteraz používaného pojmu „sudca disciplinárneho súdu". Právna úprava bude teda rozlišovať len členov a predsedov disciplinárnych senátov; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 1.

(§ 119)

Nová právna úprava upúšťa od používania pojmu „disciplinárny súd"; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 1. Na úrovni zákonnej úpravy preto postačuje, ak ustanoví konkrétny súd, ktorý zabezpečuje činnosť disciplinárnych senátov po stránke organizačnej a technickej, a ktorý vytvorí reálne predpoklady pre ich fungovanie. Týmto súdom bude naďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Nový prístup k inštitucionálnemu ponímaniu vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti sa prejavuje v redukcii doterajšej právnej úpravy, z ktorej je zrejmý záver vyplývajúci (i keď nie výslovne) z Ústavy Slovenskej republiky, a to, že disciplinárnu zodpovednosť zisťuje a disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárny senát (odsek 1). Zákon ďalej v odseku 2 bude upravovať rozdelenie disciplinárnych senátov na senáty prvostupňové a odvolacie; ide o právnu úpravu prevzatú z doterajšieho znenia zákona, ktoré zabezpečí inštančný postup, t.j. možnosť preskúmania rozhodnutia disciplinárneho senátu prvého stupňa v konaní pred odvolacím disciplinárnym senátom.

Základným vnútroorganizačným aktom riadenia súdu je rozvrh práce. Podobne je tomu podľa platnej právnej úpravy aj v prípade disciplinárneho súdu, ktorý ma tiež vlastný rozvrh práce, ktorý určuje zloženie disciplinárnych senátov, pravidlá prideľovania vecí jednotlivým disciplinárny senátom a zastupovanie „sudcov disciplinárneho súdu". Návrh zákona uvedený obsah rozvrhu práce „disciplinárneho súdu" inkorporuje do normatívneho textu. To znamená, že spôsob vytvárania jednotlivých senátov, pri rešpektovaní práva súdnej rady voliť predsedov disciplinárnych senátov, bude upravovať priamo zákon. Rovnako zákon bude obsahovať jasné pravidlá ad hoc vytvárania disciplinárnych senátov pre jednotlivé veci a výnimky z tejto zásady. V neposlednom rade zákon upraví ďalšie podmienky, či možnosti zmien v personálnom obsadení disciplinárnych senátov a ich realizáciu. Je teda zrejmé, že súd, ktorý bude zabezpečovať činnosť disciplinárnych senátov nebude zasahovať do ich činnosti vo význame určovania pravidiel ich činnosti, prideľovania jednotlivých vecí (návrhov), čo je dôsledok rešpektovania ústavného textu, z ktorého je zrejmé, že disciplinárnu zodpovednosť zisťuje a disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárny senát. Nakoľko ústavný text nevymedzuje a nepoužíva pojem „disciplinárny súd", je zrejmé, že niet dôvodu, aby sa akýkoľvek súd zo sústavy všeobecných súdov, resp. jeho predseda priamo podieľal na riadení disciplinárnych senátov formou vydávania rozvrhu práce.

Z uvedeného teda vyplýva, že dochádza k nahradeniu rozvrhu práce „disciplinárneho súdu" priamo zákonom. Uvedená právna konštrukcia má podľa predkladateľ aj širšie konzekvencie. Nepriamo ovplyvňuje obsahové vymedzenie pojmu „zákonný sudca". Je nepochybné, že právo na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa vzťahuje aj na disciplinárne konanie. Obsahové vymedzenie pojmu „zákonný sudca" vychádza primárne zo zákonnej úpravy (čl. 48 ods. 1 druhá veta ústavy), ktorá rešpektuje konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. Podľa § 3 ods. 3 zákona o súdoch „Zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte.". Je zrejmé, že táto definícia zohľadňuje niekoľko aspektov, ktoré sú rozhodujúce pre určenie zákonného sudcu – v prvom rade je to zákon a následne rozvrh práce. V situácii keď obsah rozvrhu práce sa stáva súčasťou zákona je namieste prehodnotiť aplikovateľnosť § 3 ods. 3 zákona o súdoch na disciplinárne konanie. Preto sa navrhuje, aby zákonná úprava obsahovala osobitnú definíciu zákonného sudcu na účely disciplinárneho konania. Zákonným sudcom na účely disciplinárneho konania bude predseda alebo člen senátu (t.j. osoba zvolená ústavou určeným orgánom za podmienok ustanovených zákonom) vybraný do disciplinárneho senátu náhodným výberom z príslušnej databázy, vychádzajúc pritom z požiadavky na zabezpečenie majority sudcov v disciplinárnych senátoch a povinnej účasti nesudcovského prvku.

(§ 119a)

Podľa čl. 141a ods. 4 písm. e) „Do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí...voliť a odvolávať členov disciplinárnych senátov a voliť a odvolávať predsedov disciplinárnych senátov,". (pozn.: v nadväznosti na ústavný text zákonná úprava upúšťa od používania pojmu „sudca disciplinárneho súdu").

Mechanizmus voľby členov disciplinárnych senátov a predsedov disciplinárnych senátov má svoje zákonné vyjadrenie už podľa doteraz platného stavu. Platná právna úprava reguluje presný postup predkladania návrhov na kandidátov za jednotlivé zložky štátnej moci, počet navrhovaných kandidátov (pomer), podmienky vymenovania do funkcie člena a predsedu disciplinárneho senátu.

Ustanovenie presného počtu členov disciplinárnych senátov je potrebné z dôvodu nastavenia systému náhodného výberu zloženia senátov podľa zákonom definovaných podmienok vytvárania disciplinárnych senátov (pomerné zastúpenie zložiek štátnej moci, nesudcovský prvok, majorita sudcov, podmienky náhodného výberu a pod.). Zníženie počtu členov disciplinárnych senátov alebo predsedov disciplinárnych senátov pod zákonom ustanovený počet bude vždy dôvodom na doplňujúce voľby v rozsahu a spôsobom podľa § 119a ods. 4. Súčasne platí, že súdna rada nebude môcť zvoliť vyšší počet členov alebo predsedov disciplinárnych senátov ako ustanovuje zákon.

Aktuálne je pomer účasti jednotlivých zložiek štátnej moci na kreovaní disciplinárnych senátov vyjadrený spôsobom, že súdna rada volí členov disciplinárnych senátov tak, aby jeden člen bol z kandidátov navrhnutých sudcovskými radami, jeden z kandidátov navrhnutých ministerstvom a jeden z kandidátov navrhnutých národnou radou (pomer 1:1:1). Pri odvolacom senáte je tento pomer 1:2:2.

V podmienkach novej právnej úpravy sa pomer 1:1:1, resp. 1:2:2 navrhuje premietnuť aj do úpravy presného počtu členov disciplinárnych senátov a predsedov disciplinárnych senátov zvolených súdnou radou z kandidátov navrhnutých jednotlivými zložkami štátnej moci. Zohľadňuje sa pritom celkový počet členov a predsedov disciplinárnych senátov 30 + 10, kde v čísle 30 je 15 členov za ministerstvo a 15 členov za národnú radu. Uvedené riešenie je viac proporcionálne.

Navrhuje sa, aby predsedov disciplinárnych senátov volila súdna rada z kandidátov navrhnutých sudcovskými radami. Za predsedu disciplinárneho senátu však bude možné zvoliť len sudcu (vyplýva to z dikcie navrhovaného § 119b ods. 1). Počet predsedov disciplinárnych senátov je 10. Preto sudcovské rady navrhnú dvojnásobok kandidátov. Sudcovské rady majú podľa platnej úpravy vždy jedného zástupcu v disciplinárnom senáte, či už troj- alebo päťčlennom. Budú ho mať aj podľa novej právnej úpravy, pričom bude automaticky predsedom senátu, keďže je zvolený súdnou radou ako predseda senátu. Ústavný princíp voľby predsedu disciplinárneho súdu bude realizovaný voľbou z kandidátov predložených sudcovskými radami.

V prípade ministerstva a národnej rady sa navrhuje, aby tieto inštitúcie navrhovali kandidátov v presne určenom počte a presne určenom pomere medzi sudcami aj nesudcami. Požiadavka na takto exaktnú právnu úpravu je daná novými zákonnými podmienkami vytvárania disciplinárnych senátov. Keďže sudcovia budú mať v disciplinárnom senáte vždy majoritné postavenie, je žiaduce v databázach členov disciplinárnych senátov (ministerstvo, národná rada) zabezpečiť majoritu sudcov – preto sa v odseku 2 písm. a) a b) používa formulácia „...z ktorých je osem sudcov...".

Zvolení kandidáti budú podľa novej právnej úpravy zaradení do troch databáz, z ktorých sa budú náhodným výberom vyberať sudcovia do disciplinárnych senátov pre každú novú vec (§ 119d):

1. databáza – databáza predsedov disciplinárnych senátov

2. databáza – databáza členov senátov ministerstva spravodlivosti

3. databáza – databáza členov senátov národnej rady

Analogicky sa bude postupovať aj v prípade tzv. doplňujúcich volieb; súdna rada presne určí počet kandidátov, navrhovateľa, ktorého žiada o ich predloženie, t.j. určí databázu, do ktorej je potrebné dovoliť určený počet sudcov alebo nesudcov (odsek 4).

Právna úprava v odsekoch 2 a 3 je prevzatá z doterajšieho znenia § 119.

Umožnenie občianskej kontroly disciplinárnych senátov je účelom odseku 5, podľa ktorého sa budú všetky tri databázy zverejňovať. Subjektom povinnosti zabezpečiť zverejnenie databázy a všetkých ich zmien bude predseda súdnej rady. Všetky zmeny v databázach je potrebné zverejňovať ihneď potom ako sa udejú.

(§ 119b)

Navrhovaná právna úprava podmienok zvolenia navrhnutého kandidáta za člena alebo predsedu disciplinárneho senátu sa preberá z doterajšieho znenia zákona. Z dikcie úvodných viet odsekov 1 a 2 je zrejmé, že predsedom disciplinárneho súdu môže byť len sudca, nesudca môže byť zvolený len ako člen disciplinárneho senátu. Dĺžka funkčného obdobia a možnosť jeho opakovania zostávajú zachované. Rovnako aj podmienky výkonu funkcie člena alebo predsedu disciplinárneho senátu v prípade sudcov a nesudcov. S navrhovaným ustanovením súvisí aj prechodné ustanovenie v § 151v.

(§ 119c)

Upravuje sa náhodný výber pri kreovaní disciplinárnych senátov pre každú novú vec; výnimky z uplatňovania náhodného výberu sú podobne ako v prípade všeobecných súdov ustanovené priamo a len zákonom. To znamená, že rozvrh práce, resp. iný akt riadenia predsedu súdu, ktorý zabezpečuje činnosť disciplinárnych senátov (§ 119 ods. 4) nemôže zasahovať do činnosti disciplinárnych súdov, nemôže riešiť otázky zastupovania predsedov alebo členov disciplinárnych senátov a rovnako nemôže ovplyvňovať prideľovanie vecí jednotlivým senátom – všetky tieto otázky rieši priamo zákon.

Vychádzajúc z navrhovanej právnej úpravy predsedom senátu bude vždy kandidát sudcovský rád a dvaja členovia senátu budú z kandidátov ministerstva a národnej rady (pomer 1:1:1); jeden z členov je vždy nesudca. Pri trojčlennom senáte pravidlá výberu jeho členov a predsedu budú nasledovné:

1. náhodnosť výberu predsedu senátu bude spočívať v náhodnom výbere osoby predsedu senátu z databázy predsedov senátov,

2. člen senátu, ktorý je nesudca sa bude vyberať z ďalších dvoch databáz, pričom náhodnosť bude spočívať v náhodnom výbere jednej databázy, z ktorej sa vyberie nesudca a následne z náhodného výberu medzi aspoň dvoma členmi senátu, ktorí nie sú sudcami v rámci zvolenej databázy,

3. člen senátu, ktorý je sudca sa bude vyberať náhodným výberom spomedzi členov senátov, ktorí sú sudcami.

Poradie krokov 2 a 3 sa môže zamieňať, t.j. najprv sa náhodným výberom vyberie člen senátu, ktorý je sudca a až následne člen senátu nesudca.

Analogický postup sa použije aj v prípade výberu odvolacieho (päťčlenného senátu), pričom pomer bude 1:2:2 (odsek 2).

V odseku 3 sa definujú základné podmienky náhodného výberu. Náhodný výber sa bude uskutočňovať osvedčeným spôsobom používaným na všeobecných súdov, t.j. prostredníctvom technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom (k tomu pozri § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Preto, aby výber bolo možné považovať za náhodný, podobne ako v prípade § 51 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovuje sa podmienka, že o náhodný výber pôjde vtedy, ak sa bude vyberať predseda senátu z piatich osôb v rámci príslušnej databázy. V prípade členov disciplinárnych senátov platí, že o náhodný výber pôjde, ak sa vyberá aspoň z piatich osôb, pričom aspoň dve z nich sú nesudcovia. Podmienka dvoch osôb, ktoré sú nesudcami zabezpečí, že náhodný výber bude dodržaný aj v prípade povinného výberu jednej osoby-nesudcu do prvostupňového senátu a dvoch osôb-nesudcov do odvolacieho disciplinárneho senátu. S prihliadnutím na navrhované znenie § 119 ods. 4 je teda zrejmé, že náhodný výber je možný, ak sa v databáze predsedov senátov nachádza aspoň päť osôb, v databáze ministerstva spravodlivosti aspoň päť osôb, z ktorých aspoň dve sú nesudcami a v databáze národnej rady aspoň päť osôb, z ktorých aspoň dve sú nesudcovia. V tejto súvislosti je dôležitým ustanovením navrhovaný odsek 4, ktorého účelom je upraviť mechanizmus, ktorý bude zárukou priebežného dopĺňania jednotlivých databáz v prípade zníženia počtu osôb v nich zaradených podľa § 119a ods. 1, resp. aby bol zabezpečený počet členov disciplinárnych senátov a predsedov disciplinárnych senátov podľa § 119a ods. 1.

Z rovnakých dôvodov ako v prípade zverejňovania databáz, sa navrhuje zverejňovanie zloženia disciplinárnych senátov; pri zverejňovaní sa použije postup podľa § 119a ods. 5, a to ako z hľadiska miesta zverejnenia, lehôt, ale aj povinného subjektu.

Z uvedeného je teda zrejmé, že nová právna úprava zachováva pomer účasti jednotlivých zložiek štátnej moci na obsadení disciplinárnych senátov, či už troj- alebo päťčlenných.

(§ 119d ods. 1)

Navrhované ustanovenie (odsek 1) určuje okruh návrhov, pre ktoré sa bude vždy vytvárať disciplinárny senát náhodným výberom podľa § 119c. Vychádza sa pritom z pôsobnosti disciplinárnych senátov ustanovenej Ústavou slovenskej republiky a zákona o sudcoch a prísediacich.

Do pôsobnosti disciplinárnych senátov patrí v prvom rade rozhodovať o návrhoch na začatie disciplinárneho konania. Preto pre každý nový návrh sa náhodným výberom bude vytvárať nový senát; to bude platiť aj pre každé (prvé) odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového disciplinárneho senátu. Tento koncept sa uplatňuje pri prideľovaní vecí na okresných súdoch ako súdoch prvého stupňa a na krajských súdoch ako súdoch druhého stupňa. Podania týkajúce sa takto pridelenej veci sa budú prideľovať bez ďalšieho takto vytvorenému senátu (ak nejde o návrh v existujúcom konaní, ku ktorému je potrebné generovať nový disciplinárny senát).

Od 1. mája 2011 disciplinárne senáty rozhodujú o návrhoch na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu. Pre každý takýto návrh sa bude vytvárať nový disciplinárny senát; to platí aj pre odvolania v týchto veciach. Osobitne sa však rieši situácia, kedy bude návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu podaný spolu s návrhom na začatie disciplinárneho konania. V tomto prípade sa podanie bude brať ako jeden návrh a vygeneruje sa preň jeden disciplinárny senát, ktorý rozhodne jednak o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu a následne rozhodne o návrhu na začatie disciplinárneho konania; o odvolaniach v tejto sa však pre každé odvolanie generuje nový odvolací senát za podmienok ustanovených v odseku 5.

O námietkach zaujatosti rozhoduje v inštančnom postupe vždy iný disciplinárny senát. Rovnaký model prideľovania vecí sa bude uplatňovať aj v rámci disciplinárneho konania. To znamená, že o námietke zaujatosti bude rozhodovať (v inštančnom postupe podľa § 121 ods. 2) vždy iný senát – výnimka sa upravuje v odseku 6.

Súčasne sa v odseku 1 upravuje časový okamih kedy dochádza k vytvoreniu disciplinárneho senátu – týmto okamihom je moment zaevidovania návrhu v podateľni súdu, ktorý zabezpečuje činnosť disciplinárnych senátov.

(§ 119d ods. 2)

Zmenou § 134 (zahladenie disciplinárneho postihu) sa zavádza nový inštitút – osvedčenie o zahladení disciplinárneho postihu. Účinky zahladenia budú nastávať priamo zo zákona – nebude potrebné o tom vydávať žiadne rozhodnutie. Je však žiaduce vydať dotknutému sudcovi osvedčenie o zahladení odsúdenia, nakoľko preukázanie tejto skutočnosti je dôležité napr. v rámci výberového konania na obsadenie funkcie predsedu súdu. Preto sa navrhuje, aby tieto osvedčenia vydával predseda disciplinárneho senátu. Výber predsedu senátu, ktorý vydá po splnení zákonom ustanovených podmienok osvedčenie sa uskutoční náhodným výberom z databázy predsedov senátov, a to pre každú žiadosť o vydanie tohto osvedčenia osobitne. Rovnako ako v prípade iných podaní adresovaných disciplinárnym senátom, aj v tomto prípade platí, že návrh sa pridelí pri zaevidovaní žiadosti v podateľni.

(§ 119 ods. 3)

Predmetné ustanovenie rieši situáciu zmien v personálnom obsadení disciplinárneho senátu v prípade dlhodobej 6 a viac týždňov trvajúcej nemožnosti vykonávať funkciu predsedu alebo člena disciplinárneho senátu. Vychádza sa pritom z § 51 ods. 4 písm. a) a d) zákona o súdoch – v rámci všeobecných súdov sa uplatňuje princíp, podľa ktorého dlhodobá neprítomnosť sudcu je dôvodom na prerozdelenie už raz pridelených vecí, a to z dôvodu zabezpečenia plynulosti súdneho konania; rovnako aj vylúčenie sudcu z konania a rozhodovania.

V prípade náhodne vytváraných disciplinárnych senátov sa navrhuje analogická úprava. Bude platiť, že v tomto prípade sa náhodným spôsobom vyberie nový predseda alebo nový člen senátu. Pritom platí, že ak sa dlhodobá neprítomnosť bude týkať člena senátu z databázy členov senátov ministerstva, náhodný výber sa uskutočňuje len v rámci tejto databázy. Ak sa dlhodobá neprítomnosť bude týkať člena senátu z databázy členov senátov národnej rady, náhodný výber sa uskutočňuje len v rámci tejto databázy. Ak ide o dlhodobú neprítomnosť člena senátu, ktorý nie je sudca, je nutné náhodný výber vykonať spomedzi členov disciplinárnych senátov, ktorí sú nesudcovia.

Rovnaký postup sa uplatní aj v prípade vylúčenia člena alebo predsedu disciplinárneho senátu (§ 121). Aj v tomto prípade sa disciplinárny senát doplní o chýbajúceho člena alebo predsedu náhodným výberom s príslušnej databázy.

Existencia tejto úpravy je dôležitá najmä s prihliadnutím na lehotu podľa § 129 ods. 1. Zabezpečí sa tak plynulé rozhodovanie disciplinárneho senátu.

Dôležitým momentom novej právnej úpravy je neprípustnosť inej zmeny v personálnom zložení disciplinárneho senátu z iných dôvodov ako sú uvedené v navrhovanom § 119d ods. 3 a § 119e ods. 3.

(§ 119d ods. 4)

Ide o analogickú úpravu ako v prípade § 51 ods. 7 zákona o súdoch. To znamená, že vec sa bude vždy vracať pôvodnému prvostupňovému senátu. Nejde teda o dôvod na vytvorenie senátu v novom zložení. Ak od rozhodnutia prvostupňového senátu do vrátenia veci disciplinárnym senátom dôjde k zmene v personálnom obsadení prvostupňového senátu, použije sa postup podľa § 119e ods. 2 alebo 3 zákona. Ak odvolací disciplinárny senát vráti vec na ďalšie konanie napr. z dôvodu, že rozhodoval zaujatý predseda alebo člen prvostupňového senátu, použije sa postup podľa § 119d ods. 3.

(§ 119d ods. 5)

Navrhovaná právna úprava predstavuje jednu z výnimiek z aplikácie § 119d ods. 1, kedy sa nevyžaduje pre každé odvolanie generovanie nového odvolacieho disciplinárneho senátu. Z praktických dôvodov sa navrhuje, aby o každom odvolaní, ktoré sa podá v tom istom disciplinárnom konaní (bez ohľadu na to, či odvolanie podáva sudca alebo navrhovateľ) rozhodoval ten istý odvolací disciplinárny senát. To znamená, že ak sa podá prvé odvolanie v konaní, vygeneruje sa odvolací disciplinárny senát, pričom tomuto senátu (v tomto zložení) sa budú prideľovať aj ďalšie odvolania, ktoré budú podané v tomto konaní. Rovnako sa táto právna konštrukcia (výnimka) bude uplatňovať aj na odvolanie podané v konaní o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu.

(§ 119d ods. 6)

Podľa platnej právnej úpravy o námietkach zaujatosti rozhoduje iný prvostupňový senát. Táto úprava zostáva zachovaná. Z hľadiska generovania senátu, ktorý má rozhodovať o námietkach zaujatosti sa navrhuje, aby o nich rozhodoval vždy ten istý senát, ktorý sa vytvorí náhodným výberom pri prvej námietke zaujatosti, ktorá v konaní bude uplatnená. Všetky ďalšie námietky zaujatosti v tomto konaní budú prideľované tomu istému disciplinárnemu senátu.

(§ 119d ods. 7)

Je všeobecne uznávaný princípom, že nikto nemôže byť sudcov vo vlastnej veci. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje právna úprava v odseku 7; ide o štandardnú úpravu každého procesného predpisu (Občiansky súdny poriadok, Trestný poriadok), ktorá sa preberá z doterajšieho znenia zákona.

(§ 119e)

Z hľadiska spôsobu zániku funkcie člena disciplinárneho senátu ide prevažne o pôvodnú právnu úpravu – nové dôvody zániku funkcie vyplývajú z písmen e) a f) v odseku 1. Podľa doterajšej úpravy sudcovia disciplinárneho súdu, ktorý prestáli spĺňať podmienky podľa cit. ustanovenia, najmä čo sa týka ich disciplinárneho stíhania, nemohli vykonávať funkciu člena alebo predsedu disciplinárneho senátu. Podľa novej právnej úpravy v týchto prípadoch už bude dochádzať k zániku funkcie člena alebo predsedu disciplinárneho senátu. Predkladateľ má za to, že takéto riešenie zohľadňuje fakt, že ak dôjde napr. k dočasnému pozastaveniu výkonu funkcie sudcu, ktorý je súčasne členom disciplinárneho senátu z dôvodu trestného stíhania, tak je viac ako zrejmé, že je nežiaduce, aby takýto sudca vôbec zastával funkciu člena disciplinárneho senátu.

Novou je právna úprava v navrhovanom odseku 3, podľa ktorého, ak dôjde k zániku funkcie predsedu alebo člena disciplinárneho senátu, z iného dôvodu ako z dôvodu uplynutia funkčného obdobia, bude daný dôvod na doplnenie disciplinárneho senátu o nového člena alebo predsedu z príslušnej databázy – zákonná zmena v personálnom obsadení disciplinárneho senátu. Ide o analogickú úpravu ako v prípade § 51 ods. 4 písm. b) zákona o súdoch.

K bodu 22

Ide o legislatívno-technickú úpravu; súčasné znenie poznámok pod čiarou k odkazom 16 a 28c je obsahovo totožné; postačuje zachovanie poznámky pod čiarou k odkazu 16.

K bodu 23

Platné znenie písmena a) nekorešponduje so znením písmen b) a c) z hľadiska definovania okruhu sudcov, ktorí spadajú do pôsobnosti predsedu súdu. V prípade písmena a) je zrejmé, že sa týka len sudcov, ktorí vykonávajúc svoju funkciu; netýka sa sudcov, ktorí majú výkon funkcie prerušený. Naopak, písmená b) a c) zahŕňajú aj sudcov, ktorí majú výkon funkcie prerušený. Zosúladenie znenia písmena a) so znením písmen b) a c) je teda viac ako žiaduce. Zamedzí sa tak výkladovým nezrovnalostiam, rovnako aj situácii, že sudca, ktorý spácha priestupok nebude z dôvodu dočasného nevykonávania funkcie sudcu potrestaný.

K bodu 24

Nakoľko súdna rada už nemôže iniciovať disciplinárne konanie, navrhuje sa, aby priestupkové veci predsedov krajských súdov a predsedu Špecializovaného trestného súdu riešil priamo minister spravodlivosti. Všetci predsedovia súdov sú orgánmi správy súdov, pričom ústredným orgánom štátnej správy súdov je ministerstvo.

K bodu 25

Podobne ako v prípade § 117 ods. 9, aj v tomto prípade sa navrhuje obmedzenie predsedu súdu pri prejednávaní priestupkov, ktorých páchateľom je sudca. Podľa platnej právnej úpravy, ak priestupkovú vec nevybaví predseda súdu (písomné napomenutie alebo sankcie podľa § 117 ods. 3), je povinný podať návrh na začatie disciplinárneho konania. Navrhovanou zmenu sa vytvára právna konštrukcia, podľa ktorej pri najzávažnejších priestupkoch (limit hornej sadzby pokuty 800 eur) nebude môcť predseda vec vybaviť priamo sám, ale vždy podá návrh na začatie disciplinárneho konania.

Ďalej sa v navrhovanej právnej úprave rozširuje katalóg sankcií, ktoré bude môcť predseda súdu uložiť, a to na všetky sankcie podľa § 117 ods. 3; niet dôvodu, aby predseda súdu nemohol pri vybavovaní priestupkovej veci využiť celý katalóg do úvahy prichádzajúcich sankcií.

Navrhovaná právna úprava ďalej zohľadňuje skutočnosť, že súdna rada už nemôže iniciovať disciplinárne konanie.

K bodu 26

Vzhľadom na nejednoznačný prístup aplikačnej praxe pri posudzovaní plynutia a počítania lehôt pri podávaní návrhu na začatie disciplinárneho konania v prípade prieťahov v konaní sa navrhuje výslovne upraviť, že objektívna lehota v prípade prieťahov začína plynúť rovnako ako v iných prípadoch od momentu spáchania disciplinárneho previnenia (t.j. od skutku). V § 120 ods. 7 sa ďalej navrhuje vypustiť zmätočný odkaz „[§ 116 ods. 2 písm. e)]" ako zmätočný.

K bodu 27

Z praktických dôvodov sa navrhuje ako ďalšiu z náležitostí návrhu na začatie disciplinárneho konania zaviesť povinnosť uvádzať v návrhu okamih, kedy sa navrhovateľ dozvedel o spáchaní disciplinárneho previnenia. Uvedená skutočnosť je dôležitá z hľadiska posudzovania plynutia lehôt podľa § 120 ods. 7, a teda aj posudzovania skutočnosti, či je návrh na začatie disciplinárneho konania podaný včas alebo nie.

K bodu 28

Späťvzatie návrhu na začatie disciplinárneho konania subjektom, ktorý ho podal a následný zákaz podať v tomto prípade nový návrh na začatie disciplinárneho konania môže predstavovať pri praktickej aplikácii nástroj manipulácie s disciplinárnym konaním (účelové späťvzatie návrhu a pod.). Preto sa navrhuje, aby tento zákaz podať nový návrh pôsobil len voči subjektu, ktorý vzal pôvodný návrh späť.

K bodu 29 a 30

S prihliadnutím na spôsob vytvárania disciplinárnych senátov na účely rozhodovania o námietkach zaujatosti sa vypúšťaná úprava stáva bezpredmetnou.

K bodu 31

Aktuálne znenie § 126 ods. 1 je duplicitné s úpravou podľa § 122 vo vzťahu k sudcovi, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie. Duplicita spočíva v povinnosti doručovať sudcovi návrh na začatie disciplinárneho konania dva krát, a to podľa § 122 a podľa § 126 ods. 1. Navrhovaná zmena odstraňuje túto duplicitu, pričom bude postačovať doručenie návrhu podľa § 122.

K bodu 32

Vypúšťaná úprava je neaktuálna od 1. januára 2009 (zákon č. 517/2008 Z. z.).

K bodu 33

Pre úplnosť právnej úpravy sa navrhuje výslovne upraviť lehotu na písomné vyhotovenie rozhodnutia disciplinárneho súdu. Subsidiárna aplikácia Trestného poriadku (lehota na písomné vyhotovenie rozsudku je 30 pracovných dní) je s prihliadnutím na lehotu určenú pre rozhodnutie disciplinárneho súdu (tri mesiace) neprimerane dlhá.

K bodu 34

Navrhuje sa naviazať plynutie tam uvedených lehôt na možné zahladenie postihu za disciplinárne previnenie (priestupok atď.) nie na odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ale odo dňa vykonania sankcie, nakoľko v tam uvedenej lehote nemusí byť sankcia ešte vykonaná (napr. zákon činnosti); k tomu porovnaj § 92 a 93 Trestného zákona. Súčasne sa upúšťa od konštrukcie, podľa ktorej o zahladení disciplinárneho postihu je nutné vydávať rozhodnutie. Je neefektívne a neúčelné, aby tieto osvedčenia vydával 18 členný orgán, ktorým je súdna rada (podľa doterajšej úpravy zahladenie disciplinárneho postihu vykonáva súdna rada). Podľa novej právnej úpravy účinky zahladenia disciplinárneho postihu budú nastávať priamo zo zákona. O tejto skutočnosti bude predseda disciplinárneho senátu (určený náhodným výberom) vydávať osvedčenie; k tomu pozri navrhovaný § 119c ods. 1.

K bodom 35 a 36

Vychádzajúc z nie celkom jednotnej interpretácie platného znenia § 150 ods. 2 sa navrhuje výslovne (nie cez poznámku pod čiarou, ktorá nemá normatívny obsah) určiť subsidiárne použitie Trestného zákona v oblasti hmotnoprávnej úpravy disciplinárnej zodpovednosti sudcov (napr. pojmy ako zavinenie, značná škoda, obzvlášť závažný následok a pod.). Subsidiárne použitie Trestného poriadku zostáva zachované pre oblasť samotného disciplinárneho konania (proces).

K bodu 37

(§ 151v)

Prechodné ustanovenia navrhované v § 151v riešia status „sudcov disciplinárneho súdu", t.j. členov senátov, predsedov senátov a náhradníkov (členovia disciplinárnych senátov zvolení súdnou radou ako sudcovia disciplinárneho súdu a zaradení rozvrhom práce ako náhradníci). Podľa navrhovanej právnej úpravy ich status nadobudnutý voľbou v súdnej rade zostáva nedotknutý; to platí aj pre zloženie senátov vo veciach, ktoré nie sú právoplatne skončené. Na účely aplikácie novej právnej úpravy pre nový nápad po 1. januári 2012 sa však doteraz zvolení sudcovia disciplinárneho súdu zaradia do databáz podľa § 119a a 119c. Zo zákona sa stávajú členmi disciplinárnych senátov (to platí aj pre náhradníkov) a predsedami disciplinárnych senátov so zaradením do príslušnej databázy podľa toho, kto bol navrhovateľom pri ich pôvodnej voľbe v súdnej rade.

Podľa tohto prechodného ustanovenia sa nový mechanizmus vytvárania disciplinárnych senátov nedotkne zloženie senátov vytvorených ku dňu účinnosti zákona. Avšak ak dôjde napr. k vylúčeniu jedného z členov senátu alebo predsedu senátu, doplnenie chýbajúceho člena senátu sa vykoná náhodným výberom z tej databázy, z ktorej je vylúčený člen (predseda) senátu.

(§ 151w)

Účelom prechodných ustanovení je uviesť „do života" nový mechanizmus hodnotenia sudcu a zabezpečiť hodnotenie sudcov v podmienkach novej právnej úpravy. Rozdelenie sudcov na jednotlivé skupiny je potrebné z dôvodu, aby sa hodnotenie sudcov stalo priebežnou činnosťou a aby nebola vykonávaná nárazovo (každých 5 rokov).

K Čl. II

K bodu 1

Právomoc súdnej rady schvaľovať zásady podľa § 4 ods. 2 zákona o súdnej rade je zákonnou právomocou súdnej rady. K dnešnému dňu platné zásady výberových konaní nezodpovedajú platnému zneniu zákonnej úpravy výberových konaní, resp. čiastočne prekračujú rámec zákonnej úpravy, čím súdna rada de facto nahrádza činnosť, ktorá môže byť v právnom štátne zverená jedine zákonodarnému orgánu. Navrhuje sa preto vypustiť oprávnenie súdnej rady schvaľovať zásady výberových konaní a hodnotenia sudcov (ktoré neboli za takmer 10 rokov existencie zákona vôbec vydané), pričom ich pôvodne zamýšľaný obsah bude inkorporovaný do všeobecne záväzných právnych predpisov – zákona a vyhlášky vydané na jeho vykonanie.

K bodom 2 a 3

Základným cieľom navrhovanej úpravy je zákaz hlasovania per rolam. Predkladateľ má za to, že tento spôsob hlasovania nie je žiaduci. Naviac, v súčasnosti je tento spôsob hlasovania upravený len v rokovacom poriadku súdnej rady bez akejkoľvek zákonnej opory. Navrhované zákonné opatrenie posilňuje prvok transparentnosti a otvorenosti systému rozhodovania súdnej rady.

K bodu 4

Pokračujúc v napĺňaní požiadavky vyplývajúcej z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky otvoriť neprimerane uzatvorený súdny systém a zvýšiť transparentnosť rozhodovacej činnosti súdnej rady sa navrhuje zavedenie verejného hlasovania súdnej rady. Rovnako sa vytvára možnosť uplatňovať tzv. odlišné stanoviská k rozhodnutiam súdnej rady, pričom toto oprávnenie bude mať člen súdnej rady, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím súdnej rady. Odlišné stanovisko je súčasťou rozhodnutia súdnej rady a bude sa aj rovnakým spôsobom zverejňovať.

Súdna rada nie je povinná odôvodňovať svoje rozhodnutia, čo najmä v personálnej oblasti spôsobuje neprehľadnosť a nepredvídateľnosť jej postupov a rozhodnutí. Nie je ničím neobvyklým, že súdna rada nenavrhne kandidáta na vymenovanie prezidentom SR za sudcu alebo nepreloží sudcu na súd vyššieho stupňa, hoci o inom úspešnom účastníkovi toho istého výberového konania (neraz s nižším poradím) rozhodne kladne – navrhne ho na vymenovanie, resp. ho preloží na súd vyššieho stupňa. Obdobného charakteru je na tom istom zasadnutí súdnej rady neakceptovanie výberového konania na súd vyššieho stupňa, ak chýbal jeden člen výberovej komisie, pričom pri inom druhovo rovnakom výberovom konaní to nevadí.

Hoci zverejnenie nesúhlasného stanoviska člena súdnej rady s prijatým uznesením nemá žiadny bezprostredný právny následok – nezakladajú, nerušia alebo nemenia sa ním žiadne práva a povinnosti, vo svojich dôsledkoch môže výrazne prispieť k predvídateľnosti rozhodnutí súdnej rady a k vytvoreniu štandardov posudzovania jednotlivých typov návrhov uznesení súdnej rady.

K bodu 5

Navrhovaná právna úprava, podobne ako v prípade iných ústavných orgánov, zavádza povinnosť súdnej rady zverejňovať materiály, o ktorých bude rokovať, resp. ktoré boli zaradené na rokovanie súdnej rady dodatočne. Navrhované zákonné opatrenie posilňuje prvok transparentnosti a otvorenosti systému rozhodovania súdnej rady.

K bodom 6 až 26 (všeobecne)

Zavedenie volebných obvodov kopírujúcich obvody krajských súdov má za cieľ (aj) výraznejšie prepojiť činnosť najvyššieho (ústavného) orgánu súdnictva s jeho bezprostredným výkonom nielen na krajských súdoch, ale aj na súdoch prvého stupňa. Takmer 10 ročná prax činnosti súdnej rady ukázala, že špecifické potreby a podmienky konkrétnych súdov – najmä v personálnych otázkach – nie sú dostatočne zohľadňované, osobitne ak nepatrí do obvodu krajského súdu, ktorého sudca je členom súdnej rady. Len účasť člena súdnej rady v jednotlivých výberových komisiách nezabezpečila dostatočné prihliadanie na lokálnu problematiku. Je tiež žiaduce pripomenúť, že doteraz za člena súdnej rady nebol sudcami zvolený sudca súdu prvého stupňa. Viacero volebných obvodov dáva priestor aj na zvolenie sudcovských osobností, pre ktoré je poslaním výkon sudcovského povolania na základnom stupni súdnej sústavy.

K bodu 6

Vzhľadom na zavedenie regionálneho princípu volieb členov súdnej rady volených sudcami je potrebné upraviť ustanovenie o aktívnom volebnom práve. Aktuálna úprava priznáva toto právo všetkým sudcom, ktorí vykonávajú funkciu sudcu ku dňu volieb. Zavedením volebných obvodov je nevyhnutné aktívne volebné právo priznať len pre ten volebný obvod, v ktorom sudca vykonáva funkciu sudcu. Ide o logický a zákonitý prejav uplatňovania regionálneho princípu volieb. Za výkon funkcie sudcu treba považovať aj dočasné pridelenie, resp. dočasné pridelenie na výkon funkcie predsedu súdu – v zmysle navrhovanej právnej úpravy, dočasne pridelení sudcovia budú svoje aktívne volebné právo vykonávať tam, kde reálne vykonávajú funkciu sudcu (a teda nie na „materských" súdoch); uvedené vyplýva z dikcie „vykonávajú funkciu sudcu".

K bodu 7

Podľa aktuálnej právnej úpravy „zoznam sudcov obvodu príslušnej sudcovskej rady zabezpečí predseda sudcovskej rady". To znamená, že každý súd má vlastný zoznam oprávnených voličov. S prihliadnutím na zavedenie volebných obvodov sa navrhuje zaviesť volebné zoznamy len pre jednotlivé volebné obvody, t.j. bude len osem zoznamov oprávnených voličov. Z praktických dôvodov sa navrhuje, aby predseda sudcovskej rady krajského súdu spolupracoval s predsedami sudcovských rád v príslušnom volebnom obvode. Použitím formulácie „sudcovské rady vo volebnom obvode" sa zabezpečí účasť predsedov sudcovských rád Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Špecializovaného trestného súdu na tvorbe zoznamu voličov pre príslušný volebný obvod; k tomu pozri § 11a.

K bodu 8

V odseku 1 sa nanovo koncipuje pasívne volebné právo. Právna konštrukcia, rovnako ako v prípade aktívneho volebného práva, vychádza z regionálneho princípu. To znamená, že kandidovať možno len za ten volebný obvod, v ktorom sudca vykonáva svoju funkciu; pasívne volebné právo je vo vzťahu k dočasne prideleným sudcom (na výkon funkcie sudcu a na výkon funkcie predsedu súdu) koncipované rovnako - rozhodujúce je miesto výkonu funkcie sudcu, nie „materský" súd.

V odseku 2 sa nanovo upravuje okruh subjektov oprávnených podávať návrhy kandidátov na členov súdnej rady za jednotlivé obvody. Nová právna úprava pri navrhovaní kandidátov na členov súdnej rady zachováva princíp, že kandidátov navrhujú len samosprávne (stavovské) orgány sudcov alebo priamo sudcovia. Podľa doterajšej právnej úpravy kandidáta na členov súdnej rady volených sudcami môžu navrhovať sudcovská rada, stavovská organizácia sudcov a najmenej desať sudcov. Tento koncept bude zachovaný aj v novej úprave.

Pri zavedení regionálneho princípu nie je mysliteľná situácia, kedy ktorákoľvek sudcovská rady by mohla navrhnúť kandidáta na člena súdnej rady v ktoromkoľvek volebnom obvode. Preto sa navrhuje zmena, v zmysle ktorej právo sudcovskej rady navrhovať kandidátov na člena súdnej rady zostane zachované, ale bude limitované na územnom princípe, t.j. v rámci jedného volebného obvodu môže navrhnúť kandidáta na člena súdnej rady ktorákoľvek sudcovská rada, ktorá je zriadená v tomto volebnom obvode (ak sudcovská rada nie je zriadená, jej funkcie plní plénum sudcov; § 45 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení).

Podľa aktuálnej právnej úpravy môžu návrhy na kandidátov podávať aj stavovské organizácie sudcov. Toto právo sa navrhuje zachovať. Vzhľadom na celoštátnu pôsobnosť týchto organizácií (je namieste ju predpokladať), sa navrhuje, aby stavovské organizácie mohli navrhnúť svojho kandidáta v ktoromkoľvek obvode. Platí však to isté čo pri sudcovských radách – vyberajú do jednotlivých volebných obvodov len zo sudcov, ktorí vykonávajú funkciu v tomto volebnom obvode.

V rámci jediného volebného obvodu súčasná právna úprava obstojí, v rámci ôsmich volebných obvodov však už nie. Preto sa navrhuje aj v tomto prípade zohľadniť regionálny princíp – čo znamená, že právo navrhovať kandidáta na člena súdnej rady majú sudcovia len v rámci jedného volebného obvodu. Inak povedané, nemôže sa spojiť 10 sudcov z rôznych volebných obvodov a navrhnúť kandidáta do jedného volebného obvodu. V aktuálne najmenšom volebnom obvode (Krajský súd Trenčín) pôjde o približne 10 % sudcov. Situácia, aby sudcovská rada napr. Krajského súdu v Bratislave navrhla na kandidáta na člena súdnej rady sudcu, ktorý vykonáva funkciu na napr. Okresnom súd Košice I, t.j. mimo svojho obvodu nemôže nastať – poistkou preto je nové vymedzenie pasívneho volebného práva. Ak by aj došlo k takémuto návrhu, je namieste použitie postupu podľa § 14 ods. 1 zákona.

K bodu 9

Ide o novú právnu úpravu. Podľa doterajšej právnej úpravy sa vytváral len jeden volebný obvod – územie Slovenskej republiky. Zavedením regionálneho princípu je nutné rozdeliť územie Slovenskej republiky na toľko obvodov, koľko je členov súdnej rady volených sudcami. Podľa čl. 141a ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky volia sudcovia osem členov súdnej rady. Preto sa navrhuje vytvorenie ôsmich volebných obvodov, a to na úrovni jednotlivých krajov. Podľa aktuálnej právnej úpravy jediným súdom, ktorý má garantovaného „svojho" člena súdnej rady je Najvyšší súd Slovenskej republiky, nakoľko jeho predseda je z titulu tejto funkcie súčasne aj predsedom súdnej rady. Z uvedeného dôvodu sa preto nevytvára osobitný volebný obvod pre Najvyšší súd Slovenskej republiky na účely zvolenia vlastného kandidáta. Tým však nie je dotknuté aktívne volebné právo sudcov najvyššieho súdu (budú ho však vykonávať v rámci volebného obvodu Krajského súdu v Bratislave), a ani oprávnenie sudcovskej rady a sudcov najvyššieho súdu podávať návrhy na kandidátov na členov súdnej rady.

K bodu 10

Volebnými orgánmi podľa platnej právnej úpravy sú hlavná volebná komisia a volebné komisie. Volebné komisie sa podľa platnej právnej úpravy zriaďujú na najvyššom súde, Špecializovanom trestnom súde a na krajských súdoch. S prihliadnutím na koncept ôsmich volebných obvodov nová právna úprava ponecháva volebné komisie na krajských súdoch a bude teda platiť princíp, že volebná komisia sa vytvára len jedna v každom volebnom obvode.

K bodu 11

Vypúšťaná právna úprava bola účelovo zavedená zákonom č. 597/2008 Z. z. a v súčasnosti je bezpredmetná.

K bodu 12

Podľa aktuálnej úpravy „Ustanovujúce zasadnutie hlavnej volebnej komisie zvolá predseda súdnej rady najneskôr 30 dní pred dňom konania volieb.". Z uvedeného textu možno vyvodiť povinnosť predsedu súdnej rady zvolať ustanovujúce zasadnutie hlavnej volebnej komisie. Niet však mechanizmu pre prípad, že predseda súdnej rady ustanovujúce zasadnutie hlavnej volebnej komisie nezvolá. Doplnenie právnej úpravy je práve tou poistkou, ktorá by mala reagovať na prípadné obštrukcie alebo hoci aj nezavinenú nečinnosť zo strany predsedu súdnej rady. Mechanizmus zvolania je nastavený tak, že ak ustanovujúce zasadnutie nezvolá predseda súdnej rady, zvolá ho najstarší člen hlavnej volebnej komisie.

K bodu 13

Vypúšťaná právna úprava bola účelovo zavedená zákonom č. 597/2008 Z. z. a v súčasnosti je bezpredmetná.

K bodu 14

Ako povinná náležitosť návrhu kandidáta na člena súdnej rady voleného sudcu sa zavádza označenie volebného obvodu, za ktorý ma sudca kandidovať. Tento údaj bude potrebný pri zostavovaní listiny kandidátov pre jednotlivé volebné obvody. Ak návrh nebude túto predpísanú náležitosť obsahovať, uplatní postup podľa § 14 ods. 1.

K bodom 15 a 16

Doterajšia právna úprava sa výslovne dopĺňa o požiadavku vyhotovovania listiny kandidátov pre jednotlivé volebné obvody. To znamená, že každý volebný obvod bude mať vlastnú listinu kandidátov navrhnutých predpísaným spôsobom.

K bodu 17

Riešia sa dve situácie.

V prvej časti novelizačného bodu (nahradenie slov) sa zohľadňuje regionálny princíp volieb. Podľa doterajšej právnej úpravy formulácia „...počet členov súdnej rady, ktorí majú byť zvolení..." bola formálnym vyjadrením existencie tzv. doplňujúcich volieb. To znamená, že buď sa vyhlási voľba všetkých členov súdnej rady (lebo im napr. všetkým končí funkčné obdobie súčasne) alebo sa vyhlási voľba nižšieho počtu členov súdnej rady (napr. dvoch, lebo dvaja doterajší dvaja z ôsmych členov sa vzdali členstva v súdnej rade). Po zavedení regionálneho princípu však bude platiť, že voľby sa vyhlasujú pre konkrétny volebný obvod, dva a viac volebných obvodov alebo pre všetky volebné obvody. To znamená, že sa neurčuje počet členov, ktorí majú byť zvolení, ale určia sa volebné obvody, v ktorých treba zvoliť (dovoliť) člena súdnej rady, a to preto, aby bol zachovaný vždy a za každých okolností regionálny princíp.

Druhá zmena (pripájaná veta) je novou úpravou a nesúvisí s regionálnym princípom. Ide o zavedenie poistky, ktorá má riešiť možné obštrukcie zo strany predsedu súdnej rady pri vyhlasovaní dňa a miesta volieb. Predseda súdnej rady musí vyhlásiť deň a čas volieb aspoň 60 dní pred ich konaním pričom sa pohybuje v intervaloch podľa druhej vety. Podľa návrhu zákona, ak predseda súdnej rady v lehote podľa prvej vety nevyhlási deň a miesto konania, navrhuje sa, aby deň a miesto konania vyhlásil predseda sudcovskej rady krajského súdu – avšak len pre „svoj" volebný obvod.

K bodu 18

Dotknuté ustanovenie rieši miesto konania volieb a „neurčito" aj deň a čas konania volieb. Podľa platnej úpravy sa voľby konajú na zhromaždeniach sudcov v obvodoch jednotlivých volebných komisiách [kde všade sa zriaďujú volebné komisie vyplýva z § 12 ods. 1 písm. b)] v ten istý deň a v tom istom čase. Navrhuje sa toto ustanovenie korigovať tak, aby sa požiadavka „v ten istý deň a v ten istý čas" vzťahovala len na situácie, keď sa voľby týkajú viacerých volebných obvodov.

K bodu 19

Voľby členov súdnej rady sa uskutočňujú na zhromaždení sudcov, ktorého miesto konania určuje predseda sudcovskej rady príslušného súdu. Vzhľadom na zavedenie ôsmich volebných obvodov sa navrhuje zjednodušiť mechanizmus určovania miesta konania zhromaždenia sudcov, a to tak, že tento úkon bude vykonávať predseda sudcovskej rady krajského súdu (volebný obvod sa vytvára na úrovni kraja) pre celý volebný obvod.

K bodu 20

S prihliadnutím za zavedenie regionálneho princípu sa nanovo formuluje ustanovenie o zostavovaní výsledného poradia kandidátov pre jednotlivé volebné obvody. Konečné poradie kandidátov sa bude vyhotovovať zvlášť pre každý volebný obvod.

K bodu 21

Na účely bezproblémového zisťovania výsledkov volieb a ich vyhodnocovania sa navrhuje doplniť doteraz používané alternatívne kritérium pre určenia výsledného poradia v prípade rovnosti hlasov. Podľa platnej právnej úpravy sa na tento účel zohľadňuje dĺžka výkonu funkcie sudcu, pričom preferovaný je kandidát z dlhšou dobou výkonu funkcie sudcu. Ak by došlo k situácii, že dĺžka výkonu funkcie je rovnaká, navrhuje sa, aby sa výsledné poradie určilo žrebom.

K bodu 22

Ako jedna z náležitostí zápisnice o výsledku volieb sa dopĺňa údaj o volebnom obvode, v ktorom bol kandidát zvolený za člena súdnej rady. Zo zápisnice musí byť teda zrejmé, kto bol v ktorom obvode zvolený za člena súdnej rady. Súčasne sa vypúšťa posledná veta, ktorej úprava je v prípade ôsmich volebných obvodov bezpredmetná.

K bodu 23

Doterajšia právna úprava, v zmysle ktorej „Počet zvolených kandidátov sa rovná počtu neobsadených funkcií členov súdnej rady, ktorých majú zvoliť sudcovia" obstála v prípade jediného volebného obvodu, ak sa súčasne volilo niekoľko členov súdnej rady. Podľa novej právnej úpravy, ak sa súčasne bude voliť niekoľko členov súdnej rady, bude to znamenať, že voľby sa uskutočňujú v toľkých volebných obvodoch, koľko je obsadzovaných „miest" členov súdnej rady. Z uvedeného dôvodu sa vypúšťa prvá veta § 23 ods. 1. Zmena druhej vety zohľadňuje fakt, že v jednom volebnom obvode môže byť zvolený len jeden člen súdnej rady volený sudcami.

K bodu 24

Osvedčenie o zvolení za člena súdnej rady bude podľa navrhovanej úpravy obsahovať ďalšiu náležitosť, ktorou je údaj o volebnom obvode, v ktorom bude sudca zvolený.

K bodu 25

Podľa čl. 141a ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky ôsmich členov súdnej rady volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky. Zákonná právna úprava detailne popisuje proces voľby a odvolávania člena súdnej rady zvoleného sudcami. Podľa platnej právnej úpravy návrh na odvolanie člena súdnej rady zvoleného sudcami môžu podať najmenej tri sudcovské rady, tri kolégiá predsedov sudcovských rád alebo najmenej štvrtina sudcov oprávnených voliť. Navrhovanou úpravou dochádza k zúženiu okruhu subjektov oprávnených navrhnúť odvolanie člena súdnej rady. Oprávnenie navrhnúť odvolanie člena súdnej rady zvoleného sudcami budú mať sudcovské rady (ich nadpolovičná väčšina) a sudcovia (aspoň štvrtina oprávnených voliť) príslušného volebného obvodu, a to len vo vzťahu k členovi súdnej rady zvoleného za tento volebný obvod. Vzhľadom na to, že je v záujme predkladateľa zachovať z dôvodu stability výkonu funkcie člena súdnej rady zvoleného sudcami prísnejšie kritéria pre navrhnutie odvolania člena súdnej rady ako pre navrhnutie jeho kandidatúry na člena súdnej rady, vypúšťa sa ako subjekt oprávnený podať návrh na odvolanie člena súdnej rady kolégium predsedov sudcovských rád. Kolégium predsedov sudcovských rád pozostáva z predsedov sudcovských rád v odvode príslušného krajského súdu. To znamená, čím vyšší počet sudcovských rád, tým vyšší počet členov kolégia predsedov sudcovských rád. Krajom s najvyšším počtom sudcovských rád je prešovský kraj a banskobystrický kraj – 9 súdov, 9 sudcovských rád, a teda 9 členov kolégia predsedov sudcovský rád. Kolégium predsedov sudcovských rád hlasuje nadpolovičnou väčšinou, t.j. pri zachovaní oprávnenia kolégia podávať návrhy na odvolanie by postačovalo päť hlasov, čo v porovnaní s 10 hlasmi potrebnými pre podanie návrhu na kandidáta do volieb je neprijateľné.

Vo vzťahu k odvolávaniu člena súdnej rady zvoleného sudcami bude platiť, že člen bude odvolaný, ak sa za jeho odvolanie vysloví nadpolovičná väčšina všetkých sudcov oprávnených voliť v príslušnom volebnom obvode.

K bodom 26 a 27

V súčasne platnom znení zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky absentuje možnosť, aby sa kandidátovi na sudcu, ktorý by mal pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch, uznávala notárska skúška. Základným cieľom tejto pripomienky je zrovnoprávniť odbornú notársku skúšku s odbornými profesijnými skúškami iných právnych odvetví, keďže pri výkone iných právnických povolaní je bežnou praxou uznávanie odbornej notárskej skúšky, ako rovnoprávnej s odbornými profesijnými skúškami iných právnych odvetví. Navrhované zákonné opatrenie posilňuje prvok transparentnosti a otvorenosti systému rozhodovania Súdnej rady SR.

K bodu 28

Vzhľadom na systémovú zmenu vo volebnom mechanizme sa navrhujú prechodné ustanovenia, ktorých účelom je zabezpečiť bezproblémovú aplikáciu novej právnej úpravy. Sudcom zvoleným za členov súdnej rady podľa doterajších predpisov zanikne funkčné obdobie jeho uplynutím v rovnaký čas, a teda v rovnaký čas budú vyhlásené nové voľby členov súdnej rady volených sudcami. K zániku členstva v súdnej rade doterajším členom zvoleným sudcami dôjde v júni r. 2012. S prihliadnutím na navrhovanú účinnosť novej zákonnej úpravy (1. január 2012) vzniká teda časový úsek približne polroka, počas ktorého môže dôjsť k zániku členstva v súdnej rade aj z iných dôvodov ako uplynutím funkčného obdobia (napr. vzdaním sa funkcie člena súdnej rady). Pre prípad, že sa tak stane do uskutočnenia riadnych volieb, prechodné ustanovenia upravujú vykonanie doplňujúcich volieb, pričom sa zohľadňuje faktický stav, podľa ktorého nie každý kraj má v súčasnosti zastúpenie v súdnej rade, resp. zastúpenie jednotlivých krajov nie je proporcionálne tak, ako to požaduje nová právna úprava. Zastúpenie jednotlivých regiónov je nasledovné: bratislavský kraj 5 členovia (všetci za najvyšší súd), žilinský kraj 1 člen, trenčiansky kraj 1 člen a košický kraj 1 člen.

Z uvedeného teda vyplýva že len štyri kraje majú reálne zastúpenie v súdnej rade, pričom bratislavský kraj reprezentujú 5 členovia (všetci sudcovia najvyššieho súdu, aj keď v čase pôvodnej voľby vykonávajúci funkcie sudcov na iných súdov).

Prechodné ustanovenie odseku 1 rieši situáciu, keď niektorému z členov súdnej rady, ktorý bol zvolený sudcami a ktorý (po dni účinnosti zákona) vykonáva funkciu sudcu najvyššieho súdu zanikne členstvo v súdnej rade pred očakávaným termínom riadnych volieb. V tomto prípade sa bude postupovať tak, že voľby sa vyhlásia v tom volebnom obvode, ktorý nemá zástupcu v súdnej rade, ak bude takýchto volebných obvodov viac, určí sa ten, v ktorom sa vyhlásia voľby žrebom na rokovaní súdnej rady.

Prechodné ustanovenie v odseku 2 rieši situáciu žilinského, trenčianskeho a košického kraja, ktoré v súčasnosti majú zastúpenie v súdnej rade. Ak po dni účinnosti zákona dôjde k zániku funkcie niektorého z týchto členov súdnej rady, doplňujúce voľby sa vyhlásia v tom volebnom obvode, v ktorom sudca, ktorému zaniklo členstvo v súdnej rade vykonáva funkciu sudcu ku dňu zániku členstva v súdnej rade.

K Čl. III

K bodom 1, 2 a 4

Podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky je jedným zo zámerov vlády zamedziť prelínaniu súdnej moci a správy súdov. Na tento účel sa navrhuje zaviesť nezlučiteľnosť funkcie predsedu súdu a podpredsedu súdu s členstvom v súdnej rade. Ak sa teda predseda (podpredseda) súdu stane členom súdnej rady, zanikne mu ex lege funkcia predsedu (podpredsedu) súdu.

K bodu 3 a 7

Nakoľko dochádza k zrušeniu zásad na obsadzovanie funkcie predsedu súdu, časť tejto úpravy sa premieta do zákona o súdoch a zvyšná časť do vyhlášky, ktorá bude vydaná podľa § 92 ods. 3.

K bodu 5

Navrhovaná právna úprava reaguje na poznatky aplikačnej praxe a nejednoznačný výklad právnej úpravy. Zmena v personálnom obsadení súdu je podľa platnej právnej úpravy dôvodom na prerozdelenie už pridelených vecí. Problematickým z hľadiska aplikačnej praxe je výklad tohto ustanovenia v prípade senátnych vecí. Senáty môžu byť podľa platnej právnej úpravy troj, päť a viacčlenné. Zmena v osobe jedného člena senátu (napr. prerušenie výkonu funkcie sudcu, odchod do dôchodku a pod.) by nemala mať za následok prerozdelenie veci medzi iné senáty, ale predseda súdu by mal opatrením prideliť do tohto senátu iného sudcu, a to v záujme kontinuálneho konania a rozhodovania o veci (k tomu pozri tiež § 51a ods. 3 zákona). V kontexte platného znenia § 51 ods. 4 písm. b) je táto požiadavka sporná. Preto sa navrhuje v záujme zabezpečenia plynulosti súdneho konania považovať v prípade senátov za zmenu v personálnom obsadení súdu len takú zmenu, ktorou dôjde k zmene nadpolovičnej väčšiny členov senátov (dvaja z troch, traja z piatich atď.).

K bodu 6

V nadväznosti na zavedenie nové inštitútu v zákone o súdoch – ročný štatistický výkaz sudcu – zavádza sa povinnosť ministerstva spravodlivosti zverejňovať štatistické údaje [o výkonnosti súdov; potrebné vykladať v spojitosti s navrhovaným § 27 ods. 2 písm. i)] každoročne k 28. februáru, čím sa vytvárajú podmienky pre bezproblémové splnenie povinnosti predsedov súdov vyhotoviť ročný štatistický výkaz sudcu k 31. marcu. Pri porovnávaní údajov o výkonnosti sudcu v konkrétnej agende s celoslovenským priemerom bude predseda súdu vychádzať práve z údajov, ktoré zverejňuje ministerstvo spravodlivosti.

K Čl. IV

S prihliadnutím na očakávanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2012.

V Bratislave, 10. augusta 2011

Iveta Radičová v.r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Lucia Žitňanská v.r.

ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky