Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
V súlade s celosvetovým trendom vyspelých štátov je aj na Slovensku uznaný, ako jeden z rozhodujúcich princípov rozvoja, princíp trvalo udržateľného rozvoja; pritom starostlivosť o životné prostredie sa musí stať integrálnou súčasťou každej sféry spoločenského života. Z hľadiska priorít medzi významné aktivity vlády v oblasti životného prostredia patrí odstránenie starých environmentálnych záťaží, ktoré zvyšujú kontamináciu pôdy, horninového prostredia a podzemných vôd.
Na základe predbežných štúdií a odhadov sa na Slovensku nachádza okolo
30 000 potenciálnych zdrojov znečistenia. Systematickou inventarizáciou environmentálnych záťaží, realizovanou projektmi „Systematická identifikácia environmentálnych záťaží SR" a „Regionálne štúdie hodnotenia dopadov environmentálnych záťaží na životné prostredie pre vybrané kraje (regióny)", bolo zistené, že 1845 lokalít predstavuje závažné nebezpečenstvo pre zdravie človeka a životné prostredie. Ide najmä o areály priemyselných podnikov, kde dochádzalo k dlhodobým skrytým a nekontrolovaným únikom nebezpečných látok do jednotlivých zložiek životného prostredia, veľkokapacitné poľnohospodárske podniky, železničné depá, nekontrolované skládky nebezpečných odpadov, nezabezpečené sklady pesticídov, pohonných hmôt a iných nebezpečných látok, znečistenie spôsobené ozbrojenými silami, ťažbou nerastov a inými činnosťami, počas ktorých sa dlhoročne a nekontrolovane nakladalo s nebezpečnými látkami. Tieto látky v prostredí pretrvávajú, kontaminujú jeho jednotlivé zložky a dokázateľne negatívne ovplyvňujú zdravotný stav obyvateľstva vo svojom okolí. Sú "časovanými bombami" životného prostredia, ktoré je potrebné odstrániť alebo zneškodniť.
Na riešenie tohto nežiaduceho stavu je možné v súčasnosti využiť prostriedky z Európskej únie. Operačný program Životné prostredie 2007- 2013 definuje problematiku v rámci prioritnej osi č. 4 Odpadové hospodárstvo prostredníctvom operačného cieľa č. 4.4 Riešenie problematiky environmentálnych záťaží vrátane ich odstraňovania.
Z uvedených dôvodov vyplýva, že problematika environmentálnych záťaží je veľmi aktuálna a je nevyhnutné riešiť ju ako samostatný environmentálny systém. Základným krokom pre systémové riešenie problematiky je doplnenie legislatívneho rámca, čo sa napĺňa predloženým návrhom zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "návrh zákona").
Návrh zákona predkladá Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011.
Účelom návrhu zákona je najmä ustanoviť pôvodcu environmentálnej záťaže, určovanie povinnej osoby v prípade nemožnosti stanovenia pôvodcu a stanovenie ich práv a povinností v súvislosti s odstraňovaním environmentálnej záťaže.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K § 1
Predmetom návrhu zákona je úprava práv a povinností právnických osôb a fyzických osôb pri identifikácii environmentálnej záťaže, spôsob určenia, povinnej osoby, vymedzenie práv a povinností pôvodcov environmentálnej záťaže a povinných osôb, vymedzenie pôsobnosti ministerstiev, ktorých kompetencie súvisia so vznikom environmentálnej záťaže, stanovenie pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti environmentálnej záťaže a zodpovednosti za porušenie povinností.
K § 2
V paragrafe 2 sa upravuje spôsob identifikácie environmentálnej záťaže, jej potvrdzovanie a spresňovanie. Identifikáciu environmentálnej záťaže zabezpečuje ministerstvo, pričom môže touto úlohou poveriť organizáciu vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Závažné nebezpečenstvo pre zdravie ľudí a ekosystém môžu predstavovať aj environmentálne záťaže, ktoré sú zistené náhodne, je preto nevyhnutné zabezpečiť okamžité nahlásenie všetkých podozrivých lokalít, aby mohli byť prijaté opatrenia na elimináciu rizika. Každý, kto má podozrenie o existencii environmentálnej záťaže, podložené priamymi alebo nepriamymi indíciami, môže túto skutočnosť nahlásiť ministerstvu, ktoré následne hlásenie prešetrí. V prípade, že sa oznámenie vzťahuje na environmentálnu záťaž, ktorá už je zapísaná v informačnom systéme environmentálnych záťaží, ministerstvo oboznámi o tejto skutočnosti toho, kto toto oznámenie podal a už ďalej nevykonáva úkony podľa odsekov 5 až 8. Ministerstvo zabezpečí identifikáciu environmentálnej záťaže, súčasťou ktorej je vyplnenie registračného listu environmentálnej záťaže a jej klasifikácia. Predmetom identifikácie environmentálnych záťaží sú len tie záťaže, ktoré nie sú doteraz zapísané v Informačnom systéme environmentálnych záťaží zriadenom v § 20a zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov.
K § 3
Environmentálne záťaže bude potrebné sanovať. To však nie je možné bez stanovenia pôvodcu. V ustanovení sa definuje pôvodca ako ten, ktorý svojou činnosťou spôsobil environmentálnu záťaž. V súlade s princípom „znečisťovateľ platí je určený prioritne ako subjekt, ktorý sa má postarať o odstránenie následkov environmentálnej záťaže, pričom sa mu presne určujú povinnosti, ktoré má v tejto súvislosti splniť. Tri z uvedených povinností – prieskum, sanácia a monitorovanie environmentálnej záťaže - bezprostredne súvisia s činnosťami vymedzenými v zákone č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý rieši spôsob sanácie environmentálnych záťaží, geologický prieskum životného prostredia ako aj monitorovanie geologických faktorov životného prostredia. Ustanovenie rieši aj prípad, kedy si pôvodca svoje povinnosti neplní a zároveň následkom neplnenia jeho povinností vzniká riziková situácia – ohrozenie života, zdravia ľudí alebo životného prostredia. V tomto prípade vykoná povinnosti pôvodcu príslušné ministerstvo, pričom podľa § 6 ods. 8 o určení príslušného ministerstva pre danú záťaž rozhodne vláda Slovenskej republiky uznesením.
K § 4
V prípadoch ak pôvodca zanikol alebo nie je známy nastupuje mechanizmus určovania povinnej osoby. Povinnú osobu určuje krajský úrad životného prostredia rozhodnutím v správnom konaní. Prioritne je ňou právny nástupca pôvodcu, pričom za právneho nástupcu sa nepovažujú dediči a reštituenti, nakoľko tieto subjekty nemajú priamu súvislosť so vznikom environmentálnej záťaže.
Ak právny nástupca neexistuje alebo zanikol, tak je za povinnú osobu určená právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá je vlastníkom pozemku alebo osoba, ktorá je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú nadobudla od pôvodcu stanoveného týmto zákonom alebo povinnej osoby, stanovenej rozhodnutím správneho orgánu.
Zároveň sa ustanovujú skutočnosti, po ktorých preukázaní v správnom konaní nemôže byť osoba určená za povinnú osobu. Ide o prípady ak vo vzťahu k environmentálnej záťaži preukázateľne boli vynaložené finančné prostriedky na zlepšenie stavu zložiek životného prostredia, ak boli splnené záväzky z privatizačnej zmluvy na zlepšenie stavu zložiek životného prostredia vo vzťahu ku konkrétnej environmentálnej záťaži, alebo ak sa štát sa zaviazal sanovať environmentálnu záťaž na základe zmluvy uzatvorenej medzi štátom a pôvodcom alebo jeho právnym nástupcom pred účinnosťou tohto zákona. Ďalej sa výnimka vzťahuje na právneho nástupcu pôvodcu alebo vlastníkov pozemkov, na ktorých sa nachádza environmentálna záťaž, ak preukážu, že po nadobudnutí nehnuteľnosti nepokračovali v činnosti, ktorá viedla k vzniku environmentálnej záťaže a v čase nadobudnutia nehnuteľnosti o environmentálnej záťaži nevedeli alebo ak preukážu, že síce v činnosti pokračovali, no táto neviedla k ďalšiemu poškodzovaniu jednotlivých zložiek životného prostredia súvisiacich s environmentálnou záťažou ani k zhoršovaniu ľudského zdravia.
Povinnosti pôvodcu a povinnej osoby vo vzťahu k environmentálnej záťaži sú zhodné.
Rovnaký je aj mechanizmus zabezpečenia povinností povinnej osoby príslušným ministerstvom v prípadoch, ak si tieto povinnosti povinná osoba neplní a zároveň vzniká bezprostredné ohrozenie života, zdravia alebo životného prostredia.
K § 5
Určujú sa podrobnosti konania o určení povinnej osoby týkajúce sa začiatku konania, náležitostí návrhu, v prípade ak návrh podáva vlastník, užívateľ alebo správca nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádza environmentálna záťaž, náležitosti rozhodnutia.
Krajský úrad životného prostredia konanie zastaví ak nie je možné určiť povinnú osobu. V takomto prípade rozhodne vláda Slovenskej republiky o určení príslušného ministerstva, ktoré bude zabezpečovať plnenie povinností povinnej osoby.
K § 6
Účelom ustanovenia je vymedzenie rozsahu plnenia pôvodcov a povinných osôb v prípadoch, kedy existuje viac pôvodcov jednej environmentálnej záťaže, alebo je v konaní stanovených viac povinných osôb pre jednu a tú istú environmentálnu záťaž.
Pôvodcovia sa podieľajú na povinnostiach podľa ich podielu na vzniku záťaže. Ak však nebude možné jednoznačne alebo s vynaložením primeraných nákladov zistiť a vymedziť rozsah podielov zodpovednosti jednotlivých zodpovedných osôb na vzniku environmentálnej záťaže, budú tieto plniť povinnosti vyplývajúce zo zákona spoločne a nerozdielne.
Povinné osoby, ktorými sú vlastníci nehnuteľností, na ktorých sa záťaž nachádza si plnia povinnosti podľa veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti. Pokiaľ ani jedna z povinných osôb nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej sa záťaž nachádza, plnia si svoje povinnosti vo vzťahu k záťaži spoločne a nerozdielne. Ustanovenie odseku 4 rieši skutočnosť, ak existuje viac právnych nástupcov, ktorí sú určení ako povinné osoby jednej environmentálnej záťaže, pričom nie všetci sú vlastníkmi pozemkov na ktorých sa nachádza záťaž, ale zároveň je medzi nimi aspoň jeden vlastník alebo spoluvlastník takéhoto pozemku. V takomto prípade budú tieto osoby plniť povinnosti vyplývajúce zo zákona spoločne a nerozdielne.
Rozsah podielov zodpovednosti jednotlivých pôvodcov sa vymedzí v rozhodnutí o určení zodpovednej osoby
K § 7
Ustanovuje sa, že povinná osoba sa môže zbaviť zodpovednosti za environmentálnu záťaž prevodom pozemku na inú osobu, na ktorom sa environmentálna záťaž nachádza, len ak súčasťou zmluvy o prevode pozemku je záverečná správa z geologického prieskumu životného prostredia. Táto záverečná správa má za cieľ informovať o prítomnosti environmentálnej záťaže na danom pozemku. Povinnosťou prevádzajúceho je každý takýto prevod písomne oznámiť krajskému úradu životného prostredia spolu so zaslaním zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Krajský úrad životného prostredia následne podľa § 5 ods. 6 zruší rozhodnutie o určení povinnej osoby a začne nové konanie stým, že do 20 dní by mal vydať nové rozhodnutie o určení povinnej osoby, ktorou sa stáva nový vlastník pozemku.
Uvedené obmedzenie vlastníckeho práva zasahuje do možnosti prevádzať pozemok len z dôvodu, aby sa vlastníci nemohli zbavovať pozemkov, na ktorých sa nachádza environmentálna záťaž bez toho, aby nadobúdateľ nemal vedomosť o existencii environmentálnej záťaže, preukázanú uskutočneným geologickým prieskumom životného prostredia, pričom záverečná správa o ňom by bola obligatórnou náležitosťou zmluvy o prevode takejto nehnuteľnosti.
Štát má záujem na ochrane životného prostredia a preto považujeme za dostatočne proporcionálne uchovanie tohto záujmu s presne definovaným obmedzením vlastníckeho práva, spočívajúceho v zabezpečení informovanosti nadobúdateľa o tom, aká environmentálna záťaž a v akom rozsahu sa na pozemku nachádza.
K § 8
Podľa predchádzajúcich ustanovení dôjde k jednoznačnému potvrdeniu konkrétnej environmentálnej záťaže, stanoveniu pôvodcu alebo k určeniu povinnej osoby za túto záťaž. Toto tvorí nevyhnutné východisko pre zabezpečenie hlavného cieľa tohto zákona, ktorým je sanácia environmentálnych záťaží. Sanáciu je povinný zabezpečiť pôvodca alebo určená povinná osoba.
Pôvodca, povinná osoba alebo príslušné ministerstvo sú povinní zabezpečiť vypracovanie plánu prác a predložiť ho krajskému úradu životného prostredia na schválenie. Plán prác musí byť v súlade so Štátnym programom sanácií environmentálnych záťaží a taktiež s Vodným plánom Slovenska. Zákon vymedzuje, čo má byť obsahom plánu prác.
Schválenie plánu prác prípadne jeho zmien, vrátene jeho aktualizácie podľa tohto zákona je rozhodnutím v správnom konaní.
K § 9
Po ukončení realizácie plánu prác vydá krajský úrad životného prostredia rozhodnutie, ktorým sa ukončí realizovanie povinností pôvodcom alebo povinnou osobou alebo príslušným ministerstvom. Rozhodnutie sa vydáva na žiadosť pôvodcu alebo povinnej osoby, pričom prílohou rozhodnutia sú všetky relevantné doklady, potvrdzujúce ukončenie realizácie prác stanovených v schválenom pláne prác.
K § 10
Ustanovujú sa orgány štátnej správy, ktoré sú príslušnými na výkon štátnej správy na úseku environmentálnej záťaže podľa tohto zákona. Sú nimi Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, krajské úrady životného prostredia a Slovenská inšpekcia životného prostredia.
K § 11
Ústredným orgánom štátnej správy na úseku environmentálnej záťaže je ministerstvo, ktoré najmä zabezpečuje klasifikáciu environmentálnej záťaže, predkladá krajskému úradu životného prostredia návrhy na začatie konania o určení povinnej osoby, zabezpečuje výkon povinností pôvodcu alebo povinnej osoby a vykonáva štátny dozor vo veciach týkajúcich sa environmentálnej záťaže v ustanovenej miere.
Ministerstvo bude rozhodovať o odvolaniach voči rozhodnutiam krajských úradov životného prostredia, zároveň bude rozhodovať o príslušnosti konania podľa tohto zákona, ak sa environmentálna záťaž bude nachádzať na rozhraní viacerých krajov a bude dávať návrh vláde Slovenskej republiky na rozhodnutie, ktoré príslušné ministerstvo má zabezpečiť vykonanie povinností pôvodcu alebo povinnej osoby.
K § 12
Krajský úrad životného prostredia bude uskutočňovať konanie o určení povinnej osoby, schvaľovať návrh plánu prác, jeho zmenu aj aktualizáciu a kontrolovať jeho plnenie, v rámci obvodu svojej teritoriálnej pôsobnosti bude orgánom štátneho dozoru; v rámci toho bude prejednávať priestupky a ukladať pokuty za priestupky.
K § 13
Slovenská inšpekcia životného prostredia bude vykonávať štátny dozor, ukladať pokuty za správne delikty, nariaďovať potrebné nápravné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a oznamovať začatie konania o uložení pokuty ostatným orgánom štátneho dozoru.
K § 14
Ustanovuje sa, že na konania podľa predloženého návrhu zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1969 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Z režimu správneho konania však bude vylúčená identifikácia environmentálnej záťaže.
Zároveň sa upravujú niektoré špecifiká správneho konania, najmä pokiaľ ide o účastníkov konania a ústne pojednávanie, čím sa napĺňa Aarhuský dohovor, týkajúci sa vstupu verejnosti do konaní vo veciach životného prostredia.
K § 15
Upravuje sa štátny dozor a zodpovednosť za porušenie povinností určených týmto zákonom.
K § 16 a 17
Sankcie sú určené podľa závažnosti protiprávneho chovania diferenciáciu pokút za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom a uložených rozhodnutiami vydanými na jeho základe. Pri ukladaní pokút sa prihliada najmä na závažnosť a čas trvania protiprávneho konania, na rozsah ohrozenia zdravia ľudí a životného prostredia, prípadne na mieru ich poškodenia. Výnosy pokút sú príjmom Environmentálneho fondu.
K § 18
Ustanovujú sa podmienky vstupu na cudzie nehnuteľnosti a obmedzenia vlastníckych práv. Ak sa činnosti spojené s identifikáciou environmentálnej záťaže musia vykonávať aj na pozemkoch iných osôb, ako sú pôvodcovia alebo povinné osoby (napríklad aj susediace pozemky), sú tieto osoby povinné vo verejnom záujme strpieť ich výkon. Obmedzenie vlastníckeho práva je v súlade s čl. 20 Ústavy SR. Identifikácia environmentálnej záťaže sa bude vykonávať vo verejnom záujme, pretože ide o zabezpečenie ústavného práva na ochranu životného prostredia ako aj ústavnej povinnosti každého chrániť a zveľaďovať životné prostredie (čl. 44 Ústavy SR). Nepôjde teda o rozpor s čl. 20 Ústavy SR, pretože tento článok umožňuje nútené obmedzenie vlastníckeho práva za splnenia podmienok, ktorými sú: zákonná úprava obmedzenia vlastníckeho práva, obmedzenie v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme.
Upravuje sa režim vstupu na nehnuteľnosti, na ktorých sa budú vykonávať činnosti spojené s identifikáciou environmentálnej záťaže. Osoby vykonávajúce tieto sú povinné dbať na to, aby sa čo najmenej zasahovalo do práv a právom chránených záujmov vlastníkov nehnuteľností. Osobitný režim sa navrhuje pre vstup do priestorov a objektov slúžiacich na obranu a bezpečnosť štátu; v takom prípade sa bude na vstup vyžadovať aj súhlas príslušných orgánov (napr. Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky).
K § 19
§ 16 upravuje riešenie právnych vzťahov a úkonov, začatých pred účinnosťou zákona a týkajúcich sa identifikácie environmentálnych záťaží a činností súvisiacich s vypracovaním a realizáciou plánu prác. Tieto úkony sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov. Zároveň sa ustanovuje, vlastník nehnuteľnosti nemá právo na náhradu nákladov, ktoré vynaložil na činnosti súvisiace s realizáciou plánu prác v dobe pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona ani na náhradu škody v dôsledku prítomnosti environmentálnej záťaže, pretože odstraňovanie znečistenia životného prostredia zvyčajne vyplývalo z už existujúcich právnych predpisov (napr. zákon o vodách), prikazujúcich zabezpečovať zamedzenie vzniku znečistenia a zhoršovania existujúceho stavu.
K Čl. II:
Navrhuje sa doplnenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Sadzobník správnych poplatkov v časti X. Životné prostredie sa navrhuje doplniť o novú položku 171p, na základe ktorej bude vymedzené správne konanie týkajúce sa schválenia alebo zmeny plánu prác spoplatňované.
K Čl. III:
K bodu 1
Medzi možné dôvody poskytnutia prostriedkov Environmentálneho fondu sa dopĺňa do § 4 písm. d) aj dôvod súvisiaci s riešením odstraňovania environmentálnych záťaží.
K bodu 2
V súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky sa ustanovuje, že najmenej 10% z ročného príjmu Environmentálneho fondu sa použije na riešenie odstraňovania environmentálnych záťaží. Z týchto príjmov sú vyňaté príjmy za predaj emisných kvót.
K Čl. IV:
K bodom 1 až 6
Navrhuje sa doplnenie zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov. V § 2 sa dopĺňa definícia nového pojmu „odborný geologický dohľad" potrebný pre kontrolu vykonávania geologických prác zameraných na odstránenie environmentálnej záťaže. Uvedené činnosti vyžadujú vysoké náklady, preto je potrebná kontrola (treťou nezávislou osobou) kvality vykonávania geologických prác podľa schváleného projektu a kontrola účelového finančného čerpania podľa reálne vykonaných prác.
K Čl. V:
Termín účinnosti zákona sa navrhuje určiť na 1. január 2012.
K prílohám zákona
K prílohe č. 1
V prílohe č. 1 sa bližšie špecifikuje obsah registračného listu environmentálnej záťaže.
K prílohe č. 2
V prílohe č. 2 je uvedený formulár Oznámenia o existencii environmentálnej záťaže spolu s uvedením vysvetliviek k jednotlivým jeho bodom.
K prílohe č. 3
V prílohe č. 3 je uvedená klasifikácia environmentálnych záťaží. Klasifikácia environmentálnych záťaží sa vykonáva prostredníctvom kritérií pre hodnotenie rizika environmentálnej záťaže. Výsledkom hodnotenia je jednoznačný číselný údaj označujúci naliehavosť priority riešenia. Klasifikácia environmentálnej záťaže pozostáva z 3 čiastkových klasifikácií, ktoré sú členené ako:
K1. Klasifikácia rizika šírenia sa kontaminácie do podzemných vôd a podzemnými vodami,
K2. Klasifikácia rizika z prchavých a toxických látok na obyvateľstvo
K2a Klasifikácia rizika pre skládky odpadov s neznámym zložením priesakovej kvapaliny a potenciálom na tvorbu skládkových plynov,
K2b Klasifikácia rizika pre priemyselné lokality a / alebo skládky odpadov so známym zložením priesakovej kvapaliny,
K3. Klasifikácia rizika kontaminácie povrchových vôd
K3a Klasifikácia rizika kontaminácie povrchových vôd pri zjavnom znečistení,
K3b Klasifikácia rizika kontaminácie povrchových vôd bez známok zjavného znečistenia.
Výsledná klasifikácia environmentálnej záťaže "K" je potom súčtom čiastkových klasifikácií:
K = K1 K2 K3
Environmentálne záťaže sa po vykonaní klasifikácie zatriedia podľa výslednej hodnoty "K" do jednej z troch skupín.
V Bratislave dňa 17. augusta 2011
Iveta Radičová, v. r.
predsedníčka vlády
Slovenskej republiky
József Nagy, v. r.
minister životného prostredia
Slovenskej republiky