Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Zákon č. 11/2004 Z. z. o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov a služieb na účely obrany (ďalej len „zákon") vznikal v období príprav vstupu Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie. Pristúpením k Severoatlantickej zmluve Slovenská republika prevzala záväzok podľa čl. 3 tejto zmluvy spolu s ostatnými členskými krajinami Severoatlantickej aliancie udržiavať a rozvíjať svoje individuálne a kolektívne spôsobilosti odolávať ozbrojenému útoku.
Návrh zákona, ktorý sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011, spolu s úpravou definícií pojmov precizuje činnosti zabezpečované Úradom pre obrannú štandardizáciu, kodifikáciu a štátne overovanie kvality (ďalej len „úrad") tak, ako to vyplýva z poznatkov z doterajšej praxe v jednotlivých oblastiach činností úradu a z nových prístupov k týmto činnostiam v rámci Severoatlantickej aliancie.
V oblasti obrannej štandardizácie výbor Severoatlantickej aliancie pre štandardizáciu 10. novembra 2010 vydal novú edíciu spojeneckej publikácie AAP-3(J) pre tvorbu, udržiavanie a spravovanie štandardizačných dokumentov Severoatlantickej aliancie (ďalej len „spojenecká publikácia"), ktorá zásadným spôsobom mení architektúru štandardizačných dokumentov Severoatlantickej aliancie. Z tohto dôvodu je nutné doplniť, resp. zmeniť vymedzenie niektorých pojmov a upraviť procesy prijímania a schvaľovania štandardizačných dokumentov Severoatlantickej aliancie, ktoré môžu presahovať pôsobnosť rezortu ministerstva obrany. Od prijatia zákona nastal v oblasti obrannej štandardizácie vývoj vyžadujúci rozšírenie spôsobov a komplexnú implementáciu štandardizačných dokumentov Severoatlantickej aliancie za účelom zabezpečenia interoperability ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Severoatlantickej aliancie.
V oblasti kodifikácie došlo k zdokonaleniu kodifikačného systému Slovenskej republiky, ako aj procesov kodifikácie vykonávaných úradom, a to v nadväznosti na vývoj kodifikačného systému Severoatlantickej aliancie, čo malo vplyv aj na terminológiu v danej oblasti. Pre zabezpečenie kvality spracovávania kodifikačných údajov agentúrami pre kodifikáciu, a tým napĺňanie požiadaviek výboru Severoatlantickej aliancie AC/135, kladúceho dôraz na zlepšenie kvality kodifikačných údajov, je potrebné zabezpečiť spôsobilosť agentúr spracovávať návrhy kodifikačných údajov v požadovanej kvalite. V procese overovania tejto spôsobilosti z praxe vyplynula potreba precizovať podmienky pozastavenia platnosti osvedčenia o spôsobilosti spracúvať návrhy kodifikačných údajov a tiež upraviť podmienky pre odobratie tohto osvedčenia agentúre pre kodifikáciu. Návrh zákona rozširuje kodifikáciu aj na služby na účely obrany, a to v súlade s kodifikačným systémom Severoatlantickej aliancie. Výkon kodifikačných činností nemožno zabezpečiť bez spracovania údajov v kodifikačnom informačnom systéme, ktorý je prepojený priamo s kodifikačným informačným systémom Severoatlantickej aliancie. Novela zákona upravuje správu kodifikačného informačného systému, v ktorom sú spracúvané, evidované a aktualizované kodifikačné údaje.
V oblasti štátneho overovania kvality novela zákona reaguje predovšetkým na doterajšie skúsenosti z aplikácie zákona a plne zohľadňuje aktuálne znenie príslušných štandardizačných dokumentov Severoatlantickej aliancie v tejto oblasti (najmä STANAG 4107, AQAP 2070, AQAP 2110, AQAP2120, AQAP 2130, AQAP 2130, AQAP 2131 a AQAP 2105). Spresnenie návrhu zákona sa týka najmä žiadosti na štátne overovanie kvality a rozhodovania úradu, ak sa produkt alebo jeho časť vyrába alebo poskytuje na území iného štátu. Predmetom úpravy sú tiež výstupy z auditu kvality a náležitosti osvedčenia o kvalite a úplnosti produktu, ako aj osvedčenia o zhode.
Návrh zákona obsahuje tiež viaceré legislatívno-technické úpravy.
Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie. Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, ktoré sú konkretizované v doložke vybraných vplyvov.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a s inými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ministerstvo financií Slovenskej republiky v rámci medzirezortného pripomienkového konania vzalo na vedomie, že výdavky súvisiace s realizáciou návrhu budú zabezpečené v rámci schválených limitov kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky.
B. Osobitná časť
K článku I
K bodu 1
V navrhovanom znení ustanovenia § 2, ktorý tvorí základný normatívny pojmový aparát zákona, sa novým spôsobom upravujú definície pojmov z oblasti obrannej štandardizácie vychádzajúc z novej architektúry štandardizačných dokumentov Severoatlantickej aliancie a procedúr ich prijímania, schvaľovania a implementácie podľa novej spojeneckej publikácie. Navrhuje sa preto v zákone vymedziť pojem „štandardizačné odporúčanie", „spojenecký štandard" a „schválenie štandardizačného odporúčania". Tiež sa navrhuje všeobecnejšie vymedziť pojem „implementácia", keďže doterajšie znenie zahŕňajúce prevzatie štandardizačného dokumentu Severoatlantickej aliancie do slovenských obranných štandardov alebo do vnútorných predpisov Ministerstva obrany Slovenskej republiky nie je podľa novej spojeneckej publikácie postačujúce.
Zároveň sa navrhujú novým spôsobom vymedziť niektoré pojmy z oblasti kodifikácie, a to v súlade s platným názvoslovím záväzne používaným v rámci Severoatlantickej aliancie a v rámci medzinárodnej výmeny kodifikačných údajov.
K bodu 2
Legislatívnu skratku pre Ministerstvo obrany Slovenskej republiky je po zmene ustanovenia § 2 potrebné zaviesť v § 3 ods. 2. Zároveň sa ustanovenie terminologicky zlaďuje so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodom 3 a 10
V nadväznosti na doplnenie úpravy kodifikačného informačného systému sa spresňuje názov informačného systému obrannej štandardizácie, ktorý je samostatným informačným systémom na plnenie úloh úradu v oblasti obrannej štandardizácie.
K bodom 4 a 5
Vzhľadom na novú architektúru štandardizačných dokumentov v Severoatlantickej aliancii sa precizuje pôsobnosť úradu pri prijímaní štandardizačných dohôd a dopĺňa sa jeho pôsobnosť uplatňovať námietky za Slovenskú republiku počas tichej procedúry schvaľovania štandardizačného odporúčania. V nadväznosti na skúsenosti z aplikačnej praxe sa navrhuje tiež do pôsobnosti úradu zveriť aj oznamovanie prípadných zmien spôsobu a rozsahu prijatia a implementácie štandardizačných dohôd príslušným orgánom Severoatlantickej aliancie.
K bodu 6
V nadväznosti na navrhovanú definíciu pojmu „návrh kodifikačných údajov" v § 2 sa v rámci zákona pre celú oblasť kodifikácie zjednocuje používaná terminológia.
K bodu 7
Navrhuje sa v zákone upraviť pôsobnosť úradu spravovať kodifikačný informačný systém, ktorý je nevyhnutnou súčasťou funkčného kodifikačného systému Slovenskej republiky, a zároveň sa precizujú ustanovenia upravujúce poskytovanie údajov z daného systému, spoluprácu úradu s ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, s osobami podieľajúcimi sa na výskume, vývoji a výrobe alebo poskytovaní produktu a pod.
K bodu 8
V rámci vymedzenia pôsobnosti úradu v oblasti štátneho overovania kvality sa navrhuje upraviť, že plní aj úlohy koncepčného, metodického a koordinačného orgánu. Z pôsobnosti úradu v danej oblasti sa teda vypúšťa národný program kvality, ktorý by mal byť v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Upravuje sa tiež názov dokumentu, ktorým sa v rámci štátneho overovania kvality osvedčuje zhoda systému zabezpečenia kvality so zmluvnými požiadavkami ako „osvedčenie o zhode", a to za účelom jeho odlíšenia od certifikátu zhody vydávaného napr. podľa zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Úrad v oblasti auditov kvality totiž nemá postavenie certifikačného orgánu podľa príslušných európskych a národných noriem.
K bodu 9
V navrhovanom znení § 7 sa spresňuje spôsob označovania slovenských obranných štandardov, ktoré majú mať v súlade s preberanými štandardizačnými dokumentmi Severoatlantickej aliancie označenie číslami aj písmenami. Z dôvodu zmeny architektúry štandardizačných dokumentov Severoatlantickej aliancie a v nadväznosti na úpravu definície pojmu „implementácia" sa ustanovuje, že slovenský obranný štandard možno vytvoriť prevzatím spojeneckého štandardu a jeho zapracovaním do slovenského obranného štandardu. Zároveň sa precizuje, v ktorých prípadoch sa spracúva nový slovenský obranný štandard.
V nadväznosti na novú architektúru štandardizačných dokumentov Severoatlantickej aliancie v spojeneckej publikácii a doterajšiu prax v oblasti obrannej štandardizácie sa navrhujú upraviť postupy posudzovania, prijímania a implementácie štandardizačnej dohody, príp. schvaľovania štandardizačného odporúčania rešpektujúc pritom stanoviská príslušných orgánov štátnej správy a ich zodpovednosť za oblasť v ich pôsobnosti a za plnenie prevzatých záväzkov. Vzhľadom na problémy z aplikačnej praxe sa tiež navrhuje upraviť postup v prípade zmeny spôsobu a rozsahu implementácie, ku ktorej sa Slovenská republika zaviazala v rámci prijatia štandardizačnej dohody.
Do pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky sa okrem zabezpečovania informovanosti o stave prijímania a implementácie štandardizačných dohôd prostredníctvom vestníka zveruje aj informovanie o vyhlásení tichej procedúry schvaľovania štandardizačných odporúčaní.
V súlade s doterajšou zaužívanou praxou a v nadväznosti na § 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Zb. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa navrhuje, aby v etape prijímania alebo schvaľovania štandardizačných dokumentov Severoatlantickej aliancie sa spravidla s nimi narábalo v cudzom jazyku, v ktorom boli poskytnuté príslušnými orgánmi Severoatlantickej aliancie. Až v nadväznosti na rozhodnutie prijať a zároveň implementovať štandardizačný dokument Severoatlantickej aliancie je účelné vynakladať finančné prostriedky na preklad celého štandardizačného dokumentu Severoatlantickej aliancie do štátneho jazyka.
K bodu 11
Ustanovujú sa viaceré nástroje na zvýšenie kvality spracúvaných návrhov kodifikačných údajov. Okrem precizovania podmienok pozastavenia platnosti osvedčenia o spôsobilosti spracúvať návrhy kodifikačných údajov sa upravujú tiež podmienky pre odobratie tohto osvedčenia agentúre pre kodifikáciu.
Tiež sa precizuje spôsob overovania správnosti návrhov kodifikačných údajov úradom, ako aj povinnosť agentúry pre kodifikáciu za ustanovených podmienok preukázať spôsobilosť spracúvať návrh kodifikačných údajov podľa testovacích podkladov poskytnutých úradom.
Dôvodom tejto úpravy je skutočnosť, že kvalita kodifikačných údajov poskytovaných príslušným orgánom Severoatlantickej aliancie, členských štátov Severoatlantickej aliancie a iných štátov je závislá na kvalite návrhov kodifikačných údajov spracovaných agentúrou pre kodifikáciu.
K bodu 12
Navrhuje sa rozšíriť kodifikáciu aj na služby na účely obrany, a to v súlade s kodifikačným systémom Severoatlantickej aliancie a v nadväznosti na dosiahnuté výsledky v kodifikácii výrobkov na účely obrany.
K bodu 13
V nadväznosti na zmeny § 11 sa spresňuje odkaz na iné ustanovenie zákona.
K bodu 14
Navrhuje sa upraviť, že úrad spravuje, prevádzkuje a aktualizuje kodifikačný informačný systém, a uvádza sa okruh evidovaných údajov a vykonávaných činností v tomto systéme. V roku 2010 sa začala príprava prepojenia kodifikačného informačného systému (MC CATALOGUE) a Integrovaného informačného systému logistiky (IIS) ozbrojených síl Slovenskej republiky. Uvedeným prepojením sa zabezpečí vzájomná výmena dôležitých údajov medzi úradom a ozbrojenými silami Slovenskej republiky a používanie a spracúvanie kodifikačných údajov používateľom v rámci ozbrojených síl Slovenskej republiky.
K bodom 15 a 16
Ustanovuje sa, že úrad v rámci štátneho overovania kvality zisťuje plnenie zmluvných požiadaviek nielen na kvalitu produktu, ale overuje aj súlad systému zabezpečenia kvality dodávateľa produktu alebo výrobcu a poskytovateľa produktu so zmluvnými požiadavkami. Tým sa precizuje obsah pojmu „štátne overovanie kvality". Zároveň sa precizuje, kto je oprávnený predložiť úradu žiadosť na štátne overovanie kvality, ako aj prílohy, ktoré predkladá spolu so žiadosťou. Namiesto analýzy rizík produktu žiadateľ bude riziká produktu, ako aj riziká výrobcu alebo poskytovateľa produktu, príp. dodávateľa produktu iba identifikovať. Zároveň nemusí predkladať dokumentáciu o produkte, ak ju úradu predkladá výrobca alebo poskytovateľ produktu, príp. dodávateľ produktu na základe príslušného ustanovenia zmluvy s odberateľom. Odberateľ v žiadosti tiež neuvádza rozsah štátneho overovania kvality, ktorý určuje úrad v rozhodnutí o vykonaní štátneho overovania kvality podľa § 15 ods. 8.
Po posúdení rizík úrad rozhodne o žiadosti na štátne overovanie kvality, pričom dôvodom na jej zamietnutie môže byť najmä to, že sa riziká produktu a riziká výrobcu a poskytovateľa produktu alebo dodávateľa produktu nepotvrdili alebo pravdepodobnosť ich vzniku je nízka. V prípade, že produkt alebo jeho časť sa vyrába alebo poskytuje na území iného štátu, úrad po posúdení rizík môže požiadať o štátne overovanie kvality príslušný orgán členského štátu Severoatlantickej aliancie, príp. príslušný orgán iného štátu za podmienky existencie dohody o vzájomnom uznávaní štátneho overovania kvality. V nadväznosti na obsah stanoviska príslušného dožiadaného orgánu iného štátu úrad následne rozhodne o vykonaní štátneho overovania kvality alebo žiadosť zamietne najmä z dôvodu, že príslušný orgán iného štátu, kde sa produkt vyrába alebo poskytuje, žiadosť na vykonanie štátneho overovania kvality tiež odmietol. V prípade, že sa produkt alebo jeho časť vyrába alebo poskytuje na území iného štátu, úrad môže podľa navrhovaného znenia po posúdení rizík tiež rozhodnúť, že príslušný orgán iného štátu o štátne overovanie kvality nepožiada, ale ho vykoná sám, príp. že žiadosť hneď zamietne.
K bodu 17
V nadväznosti na doterajšiu právnu úpravu, ktorá umožňovala prerušenie vykonávania štátneho overovania kvality, sa upravuje aj možnosť jeho ukončenia v prípade, že výrobca alebo poskytovateľ produktu alebo dodávateľ produktu v určenej lehote neodstráni zistené nedostatky. O dôvodoch ukončenia vykonávania štátneho overovania kvality budú odberateľ spolu s výrobcom alebo poskytovateľom produktu, príp. dodávateľom produktu oboznámení písomne.
K bodom 18 a 19
Ustanovenie § 16 ods. 1, ktoré vymedzuje dozor nad kvalitou, sa legislatívne upravuje v nadväznosti na úpravu iných ustanovení zákona. Zároveň sa upravujú náležitosti osvedčenia o kvalite a úplnosti produktu v § 16 ods. 3, ktoré úrad vydá za predpokladu, že výrobca alebo poskytovateľ produktu alebo dodávateľ produktu preukázal zhodu so zmluvnými požiadavkami. V rámci náležitostí osvedčenia o kvalite a úplnosti produktu sa dopĺňajú najmä číslo osvedčenia, povolené odchýlky a výnimky zo zmluvných požiadaviek, zmeny zmluvných požiadaviek odsúhlasené zmluvnými stranami a zároveň sa mení obsah vyhlásenia zástupcu pre štátne overovanie kvality.
K bodu 20
V navrhovanom ustanovení § 17 sa precizuje predmet auditu kvality a výstupy z auditu kvality. Osvedčenie o zhode sa navrhuje vydávať len v prípade auditu kvality vykonávaného na základe zmluvy medzi úradom a výrobcom produktu alebo zmluvy medzi úradom a dodávateľom produktu uzatvorenej podľa všeobecného predpisu. V ostatných prípadoch sa výsledky auditu kvality premietnu do správy z auditu kvality. Upravuje sa tiež názov dokumentu, ktorým sa osvedčuje zhoda systému zabezpečenia kvality so zmluvnými požiadavkami z dôvodov uvedených k bodu 8. Zároveň sa upravujú niektoré náležitosti tohto osvedčenia, napr. jeho číslo a predmet posudzovania zhody.
K bodu 21
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky sa splnomocňuje na vydanie vykonávacích predpisov, ktorými sa majú ustanoviť podrobnosti o niektorých činnostiach a dokumentoch uvedených v zákone, príp. ktorými sa majú ustanoviť vzory týchto dokumentov.
K bodu 22
Dopĺňa sa prechodné ustanovenie, ktorým sa upravuje nadväznosť niektorých nových alebo zmenených pojmov na doterajšiu právnu úpravu.
K článku II
Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2012.
Bratislava 17. augusta 2011
Iveta Radičová
predsedníčka vlády Slovenskej republiky
Ľubomír Galko
minister obrany Slovenskej republiky