DÔVODOVÁ SPRÁVA + Spoločná správa výborov
Všeobecná časť
Cieľom návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona") je zaviesť odvody pre vybrané finančné inštitúcie a prispieť tak k vytvoreniu mechanizmov podieľania sa týchto finančných inštitúcií na nákladoch budúcich finančných kríz v bankovom sektore, k zabezpečeniu spravodlivého rozdelenia záťaže a k predchádzaniu vzniku rozsiahlych výdavkov pre daňových poplatníkov, vládu a hospodárstvo v prípade riešenia finančných kríz, k stimulovaniu vybraných finančných inštitúcií obmedzovať systémové riziká a k ochrane stability finančného sektora Slovenskej republiky.
Návrh zákona je v súlade s európskymi iniciatívami v oblasti zavádzania osobitných odvodov a daní finančných inštitúcií. Reaguje na závery prijaté Európskou radou dňa 17.6.2010 k novej európskej stratégii pre zamestnanosť a rast, v ktorých Európska rada súhlasila s tým, že „členské štáty by mali zaviesť režimy odvodov a daní pre finančné inštitúcie, aby sa zabezpečilo spravodlivé rozdelenie záťaže a aby sa zaviedli stimuly na obmedzenie systémových rizík" (www.consilium.europa.eu).
Je tiež odozvou na pripravovaný legislatívny návrh na európskej úrovni v oblasti krízového riadenia finančného sektora, ktorého súčasťou má byť aj regulácia odvodov vybraných finančných inštitúcií. Účelom je, aby schéma odvodov v Slovenskej republike nadväzovala na princípy pripravovaného európskeho rámca, ktorého cieľom má byť zabezpečenie silného a spoľahlivého mechanizmu financovania na zvládnutie finančných a bankových kríz a na prekonanie ich dôsledkov, pričom tento mechanizmus má byť v budúcnosti súčasťou širšieho rámca zameraného na zabránenie vzniku novej finančnej krízy. Podľa pripravovaného európskeho rámca majú byť odvody odvádzané do osobitných národných fondov. Týmto sa má zabezpečiť, aby finančný sektor primerane prispieval k financovaniu nákladov na riešenie finančných kríz, a aby sa tak odstránilo spoliehanie sa na finančné prostriedky daňových poplatníkov. Za účelom čo najskoršieho zavedenia mechanizmov podieľania sa vybraných finančných inštitúcií na nákladoch kríz a ochrany stability finančného systému sa navrhuje zaviesť odvody od 1. januára 2012.
Predloženie návrhu zákona tak zohľadňuje i fakt, že značné množstvo členských štátov Európskej únie už z vlastnej iniciatívy zaviedlo resp. je v procese zavádzania odvodov finančných inštitúcií. Vzhľadom na absenciu harmonizovaného systému odvodov na európskej úrovni majú členské štáty právomoc určiť si vlastné národné režimy odvodov, výsledkom čoho môže byť dvojité zaťaženie viacerých bankových subjektov, ktoré v budúcnosti môže zasiahnuť aj Slovensko. Je teda pravdepodobné, že aj bankové subjekty na Slovensku budú nútené odvádzať odvody aj do zahraničia, teda do krajín sídiel ich materských spoločností. Zavedenie odvodov v Slovenskej republike má zabezpečiť, aby principiálna časť odvodov platených slovenskými bankovými subjektmi zostala v rámci Slovenskej republiky a bola využívaná na ochranu stability slovenského finančného sektora, a nie na ochranu stability finančných systémov v zahraničí.
V neposlednom rade návrh zákona reaguje na nedávne skúsenosti z finančnej krízy, ktoré poukázali na výrazný rozsah integrovanosti a prepojenosti finančných trhov a na súvisiace značné riziká ich nestálosti. Hoci Slovenská republika doteraz nebola nútená zachraňovať zlyhávajúce finančné inštitúcie v dôsledku globálnej finančnej krízy a hradiť s nimi súvisiace výdavky z peňazí daňových poplatníkov, je potrebné upozorniť na fakt, že takmer všetky bankové subjekty pôsobiace na Slovensku sú súčasťou cezhraničných finančných skupín a finančných konglomerátov, pričom aktivity globálne integrovaných finančných inštitúcií, predovšetkým však bankových inštitúcií, boli jedným z najvýznamnejších dôvodov vzniku a globálneho rozšírenia finančnej krízy.
Návrh zákona upravuje povinnosť platenia odvodu pre platiteľa odvodu, výšku a spôsob jeho platenia, ako aj správu a kontrolu odvodov. V návrhu zákona sa ukladá povinnosť uhrádzať odvod bankám a pobočkám zahraničných bánk (ďalej len platiteľ odvodu) podľa § 2 ods. 1, 5, 7 a 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súčasnosti sa nejaví ako vhodné rozšíriť odvody na zahraničné banky podnikajúce na území SR bez založenia pobočky (na základe tzv. jednotného pasu) z dôvodu exteritoriality, ani na iné finančné inštitúcie, ako napr. investičné fondy alebo poisťovne.
Za základ pre výpočet odvodu sa navrhujú pasíva bankových subjektov, ktoré majú byť znížené o sumu vlastného imania, ak je jeho hodnota kladná, o hodnotu finančných zdrojov dlhodobo poskytnutých pobočke zahraničnej banky, o hodnotu podriadeného dlhu podľa osobitného predpisu a o hodnotu vkladov prijatých platiteľom odvodu na území Slovenskej republiky a chránených podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj o hodnotu vkladov prijatých platiteľom odvodu na území Slovenskej republiky a chránených v inom členskom štáte Európskej únie alebo inom štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Dôvodom určenia oprávnených pasív za základ odvodu je najmä to, že bankové subjekty by nemali platiť odvody za to, že majú vlastné kapitálové zdroje, nakoľko ich zvýšenie je dlhodobým cieľom v zmysle bazilejských odporúčaní v rámci boja proti kríze, a ani z vkladov klientov v bankách, za ktoré už v súčasnosti bankové subjekty odvádzajú príspevok do Fondu ochrany vkladov podľa vyššie uvedeného zákona. Pasíva sa zároveň javia ako najvhodnejší indikátor súm, ktoré by mohli byť potrebné pri riešení krízovej situácie bánk, nakoľko odrážajú rozsah možnej nákazy v prípade zlyhania. Tento spôsob sa javí i ako konsenzus EÚ a s veľkou pravdepodobnosťou bude odporúčaný i v neskoršom legislatívnom návrhu EÚ v tejto oblasti. Jeho výhodou je najmä fakt, že pôsobí motivačne na znižovanie celkového zadlženia a nabáda bankové subjekty v optimálnej miere k využívaniu vlastných zdrojov, čím eliminuje faktory, ktoré sa podieľali na vzniku finančnej krízy vo forme nadmerného zadlženia. Upustenie od zaťaženia aktív, ktoré sú taktiež jednou z alternatív základu odvodu zvažovaných na európskej úrovni, zároveň motivuje finančné inštitúcie k držaniu aktív vo vlastných bilanciách a znižuje riziko presunu aktív do krajín s nižším daňovým zaťažením. Od aktív sa zároveň odvíja regulácia kapitálovej primeranosti, čo by mohlo znamenať pre banky dvojitý postih a mohlo by negatívne ovplyvniť úverovú aktivitu najmä retailových bánk.
V návrhu zákona sa navrhuje sadzba odvodu za príslušný kalendárny rok vo výške 0,4 %. Navrhuje sa povinnosť uhrádzať odvod v štyroch rovnakých štvrťročných splátkach. Navrhuje sa, aby uhradené odvody boli odvádzané na osobitný účet štátnych finančných aktív, čím sa zabezpečí vytvorenie osobitného fondu v súlade s európskou schémou. Podľa predbežných údajov z Národnej banky Slovenska k 31.12.2010 by výsledná čistá suma bankových pasív, ktorá by tvorila vymeriavací základ pre výpočet odvodov po odrátaní vyššie uvedených dvoch položiek predstavovala cca 25,52 mld. eur. Pri sadzbe 0,4 % z oprávnených pasív sa tak predpokladá vyzbieranie sumy ročne v hrubom cca 102 mil. eur. Zároveň je potrebné brať do úvahy, že odvody budú posudzované ako daňovo uznateľné výdavky v súlade s § 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko ich bankové subjekty budú povinné uhrádzať podľa osobitného predpisu (ako je tomu aj v prípade príspevkov bankových subjektov do Fondu ochrany vkladov v súlade so zákonom č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré sú taktiež daňovo uznateľným výdavkom). Pri zohľadnení uznania odvodov za daňovo uznateľné výdavky a z toho vyplývajúcej úpravy čistého zisku bankového sektora pred zdanením bude celkový čistý prínos zavedenia odvodov predstavovať cca 82,71 mil. eur na základe predbežných údajov Národnej banky Slovenska k 31.12.2010.
Za správcu odvodov sa navrhuje Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty podľa § 4 ods. 7 zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly, pričom pri správe odvodov sa postupuje podľa ustanovení tohto zákona a podľa ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. .../2011 Z. z., ak je to uvedené v tomto zákone. V prípade, ak platiteľ odvodu neuhradí ročný odvod alebo splátky ročného odvodu riadne a včas, alebo ak nepredloží údaje potrebné k výkonu správy odvodov, správca odvodov uloží platiteľovi odvodu povinnosť uhradiť neuhradený ročný odvod alebo neuhradené splátky ročného odvodu, resp. predložiť nepredložené údaje a podklady. Správca odvodov uloží platiteľovi odvodu tiež sankcie (vrátane úrokov z omeškania z neuhradenej sumy odvodu) v rovnakej výške a za rovnakých podmienok, ako pri správnych deliktoch podľa osobitného predpisu o správe daní (napr. podľa § 154 až 157 zákona č. 563/2009 Z.z.). Uhradené odvody majú byť účelovo určené na zavedenie a zabezpečenie fungovania mechanizmov podieľania sa vybraných finančných inštitúcií na tvorbe zdrojov slúžiacich na zabezpečenie spravodlivého rozdelenia nákladov budúcich finančných kríz v bankovom sektore, stimulovanie vybraných finančných inštitúcií obmedzovať systémové riziká a ochranu stability finančného sektora Slovenskej republiky.
Navrhovaná schéma odvodov tak priamo nadväzuje a odvíja sa od pripravovaného európskeho režimu odvodov vybraných finančných inštitúcií.
Po schválení pripravovanej európskej legislatívy (smernice) týkajúcej sa európskeho režimu odvodov vybraných finančných inštitúcií, v prípade že sa zavedie povinnosť pre členské štáty EÚ vytvoriť samostatný rezolúčny fond, budú vytvorené legislatívne predpoklady na to, aby finančné prostriedky odvodu podľa tohto zákona, ktoré sú štátnymi finančnými aktívami, boli súčasťou tohto vytvoreného fondu.
Prijatie navrhovaného zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, pričom z hľadiska vplyvov na podnikateľské prostredie sa predpokladá iba čiastočné zníženie ziskovosti bankového sektora, ktoré je sprievodným javom vytvorenia mechanizmu podieľania sa týchto finančných inštitúcií na nákladoch budúcich finančných kríz v bankovom sektore. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy a tiež nemá vplyvy na zamestnanosť, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Osobitná časť
K § 1
Navrhovanou úpravou sa vymedzuje predmet návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov, ktorým je stanovenie povinnosti platenia odvodu pre banku alebo pobočku zahraničnej banky, ako aj správa odvodov. Cieľom je prispieť k vytvoreniu mechanizmov podieľania sa týchto finančných inštitúcií na nákladoch budúcich finančných kríz v bankovom sektore, k zabezpečeniu spravodlivého rozdelenia záťaže a k zabráneniu vzniku rozsiahlych výdavkov pre daňových poplatníkov, vládu Slovenskej republiky a hospodárstvo Slovenskej republiky v prípade riešenia finančných kríz v bankovom sektore, k stimulovaniu vybraných finančných inštitúcií obmedzovať systémové riziká a k ochrane stability finančného sektora Slovenskej republiky.
K § 2
Navrhovanou úpravou sa vymedzujú základné pojmy návrhu zákona. Definuje sa základ pre výpočet odvodu, ktorý sa vypočíta tak, že sa suma pasív sa zníži o sumu vlastného imania, ak je jeho hodnota kladná, o hodnotu finančných zdrojov dlhodobo poskytnutých pobočke zahraničnej banky, o hodnotu podriadeného dlhu podľa opatrenia Národnej banky Slovenska č. 4/2007 o vlastných zdrojoch financovania bánk a požiadavkách na vlastné zdroje financovania bánk a o vlastných zdrojoch financovania obchodníkov s cennými papiermi a požiadavkách na vlastné zdroje financovania obchodníkov s cennými papiermi, o hodnotu vkladov prijatých na území Slovenskej republiky a chránených podľa zákona č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o hodnotu vkladov prijatých na území Slovenskej republiky a chránených v inom členskom štáte Európskej únie alebo inom štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore v zmysle právnych predpisov tohto štátu. Ak pôjde o banku pasíva by sa mali znížiť o sumu vlastného imania, ak je jeho hodnota kladná, o hodnotu podriadeného dlhu a o hodnotu vkladov prijatých na území Slovenskej republiky a chránených podľa zákona č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov. Ak pôjde o pobočku zahraničnej banky pasíva by sa mali znížiť o hodnotu finančných zdrojov dlhodobo poskytnutých pobočke zahraničnej banky a o hodnotu vkladov prijatých na území Slovenskej republiky a chránených v inom členskom štáte Európskej únie alebo inom zmluvnom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru v zmysle právnych predpisov tohto štátu.
Navrhuje sa, aby správcom odvodu bol Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (ďalej len „Daňový úrad").
K § 3
V § 3 sa stanovuje výška a spôsob platenia odvodu, pričom sadzba ročného odvodu platiteľa za príslušný kalendárny rok sa navrhuje na úrovni 0,4 %. Ročný odvod sa uhrádza štvrťročne v štyroch štvrťročných splátkach vo výške jednej štvrtiny sadzby zo základu pre výpočet odvodu na príslušný kalendárny štvrťrok, vždy najneskôr do 20. dňa príslušného kalendárneho štvrťroka Pre určenie základu pre výpočet odvodu na príslušný kalendárny štvrťrok sa použijú údaje o hodnote chránených vkladov prijatých na území Slovenskej republiky a chránených podľa zákona č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o hodnote vkladov prijatých na území Slovenskej republiky a chránených v inom členskom štáte Európskej únie alebo inom štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore v zmysle právnych predpisov tohto štátu k poslednému dňu predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka a údaje vykázané v riadnej účtovnej závierke banky k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka, ak ide o základ pre výpočet odvodu za prvý kalendárny štvrťrok, priebežnej účtovnej závierke banky k poslednému dňu predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka, ak ide o základ pre výpočet odvodu za druhý až štvrtý kalendárny štvrťrok. Splátka ročného odvodu, ktorú už banka uhradila v roku, v ktorom jej zaniklo alebo bolo odobraté povolenie na vykonávanie činnosti sa nevracia.
Taktiež sa navrhuje mechanizmus platenia odvodu pre banku, ktorá nadobudla povolenie na vykonávanie činnosti počas kalendárneho roka, pričom tejto banke vzniká povinnosť uhrádzať odvod od prvého dňa druhého kalendárneho štvrťroka nasledujúceho po štvrťroku, v ktorom banka nadobudla povolenie na činnosť podľa osobitného predpisu alebo v ktorom banka začala vykonávať svoju činnosť na území SR. Táto banka uhradí v kalendárnom roku, v ktorom jej vznikla povinnosť uhrádzať odvod, pomernú časť odvodu, t. j. uhradí odvod za kalendárne štvrťroky v období od vzniku povinnosti uhrádzať odvod do konca kalendárneho roka.
K § 4
V§ 4 sa vymedzuje účel zavedenia odvodov, pričom odvody sú určené na zavedenie a zabezpečenie fungovania mechanizmov podieľania sa vybraných finančných inštitúcií na tvorbe zdrojov slúžiacich na zabezpečenie spravodlivého rozdelenia nákladov budúcich finančných kríz v bankovom sektore, stimulovanie vybraných finančných inštitúcií obmedzovať systémové riziká a ochranu stability finančného sektora Slovenskej republiky. Odvody sú príjmom štátnych finančných aktív a výnos z týchto finančných prostriedkov sa stáva ich súčasťou. Príjemcom finančných prostriedkov z takto získaných odvodov budú banky a pobočky zahraničných bánk, ktoré sa podieľajú na tvorbe týchto zdrojov.
K § 5
Navrhovaným ustanovením sa upravuje postup banky pri hradení odvodu a Daňového úradu pri správe odvodu, pričom sa postupuje aj podľa príslušných ustanovení zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak to je v tomto zákone ustanovené. Ak banka neuhradí odvod alebo ho uhradí v nižšej sume ako mala, Daňový úrad vydá rozhodnutie o povinnosti uhradiť neuhradenú splátku odvodu alebo jeho časť, ak banka nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, Daňový úrad je oprávnený nedoplatok vymáhať. Zároveň sa navrhujú aj pokuty za nedodržanie určitých povinností zo strany banky.
K článku II
Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že v § 6 sa navrhuje doplniť nový odsek 6 vrátane novej poznámky pod čiarou k odkazu 20a, čím sa uzákoňuje, že do pôsobnosti Daňového úradu patrí správa odvodov vybraných finančných inštitúcií, ktorých zavedenie je predmetom navrhovaného zákona.
K článku III
Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že v § 1 sa navrhuje doplniť nový odsek 3 vrátane nových poznámok pod čiarou k odkazom 1a a 1b, čím sa uzákoňuje, že na osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií sa primerane použijú len niektoré vymenované ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z.
K článku IV
Nadobudnutie účinnosti zákona sa navrhuje od 1. januára 2012.
Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 12. októbra 2011.
Iveta R a d i č o v á, v. r.
predsedníčka vlády
Slovenskej republiky
Ivan M i k l o š, v. r.
podpredseda vlády a minister financií
Slovenskej republiky
S p o l o č n á s p r á v a
výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov (tlač 535)
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:
1. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ( uzn. č. 272
zo dňa 19. októbra 2011)
2. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ( uzn. č. 322 zo dňa 19. októbra 2011)
IV.
Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky uvedeného pod bodom III. tejto správy vyplynuli tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
1. K čl. I
V článku I, v § 2 písm. b) sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak banka nemá sídlo v pôsobnosti Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, správcom odvodu je miestne príslušný daňový úrad,5) v pôsobnosti ktorého má banka sídlo.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 5 znie:
„5) § 5 zákona č. 479/2009 Z. z. v znení zákona č. .../2011 Z. z. ".
Doterajšie odkazy a poznámky pod čiarou k odkazom sa prečíslujú.
Navrhované znenie je potrebné nadväzne na schválenú úpravu § 6 ods. 1 zákona č. 479/2009 Z. z. účinnú od 1. januára 2012, ktorou sa upravuje pôsobnosť Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty len na územie bratislavského kraja a umožňuje, aby bol správcom odvodu aj miestne príslušný daňový úrad, ktorý pôsobí v sídle banky alebo pobočky zahraničnej banky, ak sa jej sídlo nenachádza v pôsobnosti Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty. Môže ísť napr. o banku so sídlom v Žiline.
Výbor NR SR pre financie a rozpočet
Gestorský výbor odporúča schváliť.
2. K čl. III
Doterajší text článku III sa označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodmi 2 a 3, ktoré znejú:
„2. V § 68 ods. 1 a 2 sa slová „ods. 7" nahrádzajú slovami „ods. 8".
Navrhované znenie je potrebné nadväzne na schválenú úpravu § 46 zákona č. 563/2009 Z. z.
3. V § 151 ods. 1 prvej vete sa vypúšťajú bodkočiarka a slová "variabilným symbolom je identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii".".
Z dôvodu, že platenie daní a označovanie platieb bude upravené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným ministerstvom financií, je potrebné slová za bodkočiarkou vypustiť.
Výbor NR SR pre financie a rozpočet
Gestorský výbor odporúča schváliť.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto :
O bodoch spoločnej správy č. 1, 2 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť.
V.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov (tlač 535) vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
odporúča Národnej rade Slovenskej republiky
vládny návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov (tlač 535) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov (tlač 535a) bola schválená uznesením gestorského výboru č. 273 z 19. októbra 2011. Výbor určil poslanca Ondreja Mateja za spoločného spravodajcu výborov.
Súčasne ho poveril
1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky
2. navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu
Bratislava 19. októbra 2011
Jozef K o l l á r, v.r.
predseda
Výboru NR SR pre financie a rozpočet