DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste (ďalej len „návrh zákona"), ktorý má vzhľadom na svoj rozsah nahradiť zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona bol vypracovaný v súlade s Plánom Legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011.
Účelom tohto návrhu zákona je zabezpečiť transpozíciu Rozhodnutia Rady 2009/426/SVV zo 16. decembra 2008 o posilnení Eurojustu a o zmene a doplnení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom.
V súvislosti s vyššie uvedeným účelom návrh zákona upravuje podmienky vymenovania národného člena do funkcie zástupcu Slovenskej republiky v Eurojuste ako aj možnosti jeho odvolania. Návrh zákona zavádza funkciu zástupcu národného člena a novým spôsobom definuje funkciu asistenta národného člena, ktorí majú národnému členovi zabezpečovať pomoc a podporu pri zabezpečovaní plnenia úloh Eurojustu, a vymedzuje podmienky ich ustanovenia do funkcie. V súlade s Rozhodnutím Rady 2009/426/SVV návrh zákona zefektívňuje výkon právomocí národného člena v oblasti justičnej spolupráce rozšírením jeho oprávnení smerom k vnútroštátnym orgánom a predovšetkým zabezpečením systematického spracúvania a odovzdávania relevantných informácií a podpory zo strany Národného koordinačného systému Eurojustu, pričom zároveň vymedzuje spôsob jeho kreovania. Návrh zákona tiež vymedzuje dôsledky vymenovania národného člena, jeho zástupcu alebo asistenta do funkcie styčného zástupcu Eurojustu, rámcovo vymedzuje jeho informačné povinnosti vo vzťahu k národnému členovi, upravuje postup v problematických prípadoch justičnej spolupráce, ako aj situácie týkajúce sa náhrady škody spôsobenej národným členom, jeho zástupcom alebo asistentom pri výkone ich právomocí.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právnom Európskej únie.
Návrh zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy a sociálne vplyvy. Návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 10. augusta 2011.
B. Osobitná časť
K § 1
V návrhu zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste (ďalej len „návrh zákona") sa § 1 aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 1 v nadväznosti na transpozíciu rozhodnutia Rady 2009/426/SVV zo 16. decembra 2008 o posilnení Eurojustu a o zmene a doplnení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom.
K § 2
V návrhu zákona sa spresňujú podmienky na vymenovanie osoby do funkcie národného člena, pričom sa vychádza z profesijných a odborných predpokladov a jazykových znalostí a skúseností, ktoré by mali byť také, aby umožňovali riadny a efektívny výkon úloh Eurojustu.
Ustanovenie § 2 ods. 3 stanovuje dĺžku funkčného obdobia národného člena v trvaní štyroch rokov do jeho vymenovania do funkcie a nad rámec pôvodného zákona č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „pôvodný zákon") upravuje situáciu pre prípad, že by národný člen bol počas svojho funkčného obdobia zvolený do funkcie predsedu alebo podpredsedu Eurojustu. V takom prípade sa dĺžka jeho funkčného obdobia automaticky predlžuje tak, aby časovo korešpondovala s obdobím výkonu funkcie predsedu alebo podpredsedu Eurojustu.
Navrhované ustanovenie § 2 odsek 4 upravuje možnosť odvolania národného člena z jeho funkcie pred uplynutím funkčného obdobia, pričom tak možno učiniť len za predpokladu, že o jeho odvolaní je vopred informovaná Rada Európskej únie s uvedením dôvodom pre tento postup. Táto požiadavka je explicitne stanovená v čl. 9 ods. 1 transponovaného rozhodnutia.
Ustanovenie § 2 odsek 5 reaguje na požiadavku čl. 2 ods. 2 písm. b) transponovaného rozhodnutia, aby národnému členovi pri výkone jeho funkcie napomáhal minimálne jeden zástupca a jeden asistent a zároveň stanovuje podmienky pre prípad, že by do funkcie zástupcov a asistentov mali byť vymenované viaceré osoby.
K § 3
V ustanovení § 3 neboli oproti pôvodnému zákonu vykonané žiadne zmeny.
K § 4
Ustanovenie § 4 sa v návrhu zákona nahrádza novým aktualizovaným ustanovením. Dopĺňa sa nové písmeno a), ktoré zabezpečuje plynulú výmenu informácií s ostatnými národnými členmi Eurojustu, a ktoré korešponduje s požiadavkou v čl. 13 ods. 3 rozhodnutia. Navrhovaná právna úprava rozširuje možnosti národného člena získavať informácie na účely zabezpečenia plnenia úloh Eurojustu o ďalšie typy informácií obsiahnutých vo vnútroštátnych registroch a evidenciách v zmysle požiadavky čl. 9 ods. 3 transponovaného rozhodnutia. Rozširujú sa tiež práva národného člena o možnosť zúčastniť sa na aktivitách spoločných vyšetrovacích tímov za podmienky udelenia súhlasu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v nadväznosti na požiadavku stanovenú v čl. 9f transponovaného rozhodnutia.
Zo subjektov poskytujúcich súčinnosť národnému členovi v zmysle ustanovenia § 4 písm. c) návrhu zákona (písmeno b) pôvodného zákona) sa vypúšťa Železničná polícia, nakoľko táto zložka bola dňom 1. januára 2011 začlenená do štruktúry Policajného zboru. V ustanovení § 4 ods. 1 písm. d) (písmeno c) pôvodného zákona) došlo k zmene označenia subjektov poskytujúcich národnému členovi relevantné informácie v súvislosti so zavedením Národného koordinačného systému Eurojustu v zmysle navrhovanej právnej úpravy.
Ustanovenie § 4 návrhu zákona sa zároveň dopĺňa novým odsekom 2, ktorý umožňuje národnému členovi požiadať príslušný vnútroštátny orgán o vykonanie doplňujúcich opatrení v prípade čiastočného alebo neprimeraného vybavenia žiadosti o justičnú spoluprácu alebo žiadosti o poskytnutie súčinnosti v súlade s požiadavkou uvedenou v čl. 9b odsek 2 transponovaného rozhodnutia.
V návrhu zákona sa taktiež aktualizujú poznámky pod čiarou k odkazom 5 až 7 a dopĺňa sa poznámka pod čiarou k odkazu 8.
K § 5
V navrhovanom ustanovení § 5 sa nad rámec pôvodného zákona definujú bežné právomoci národného člena spočívajúce v prijímaní žiadostí o justičnú spoluprácu a rozhodnutí o justičnej spolupráci, uľahčovaní ich vybavenia, zabezpečovaní nadväzujúcich krokov a poskytovaní doplňujúcich informácií, ktoré korešpondujú s čl. 9b transponovaného rozhodnutia s prihliadnutím na výhrady uvedené v čl. 9e rozhodnutia. Zároveň sa stanovuje informačná povinnosť národného člena poskytovať relevantným osobám a orgánom polročné správy o jeho činnosti v Eurojuste a rozširuje sa zoznam povinností národného člena, ktoré sa týkajú informovania príslušných rezortov o jeho postupe pri výkone bežných právomocí. Nad rámec pôvodného zákona sa tiež stanovuje povinnosť národného člena participovať na činnosti Pohotovostnej koordinácie Eurojustu, v súvislosti s ktorou sa dopĺňa poznámka pod čiarou k novozavedenému odkazu 9.
K § 6
V navrhovanej právnej úprave sa stanovujú podmienky na vymenovanie osoby do funkcie zástupcu národného člena, pričom sa vychádza z profesijných a odborných predpokladov a jazykových znalostí a skúseností. K vymenovaniu dochádza na návrh národného člena (rovnako ako pri asistentovi a národných spravodajcoch) za účelom čo najefektívnejšej spolupráce v rámci celého tímu národného zastúpenia SR v Eurojuste po zohľadnení doterajších pracovných skúseností národného člena so zástupcami dotknutých rezortov. Zároveň sa vymedzuje funkčné obdobie zástupcu národného člena v trvaní štyroch rokov odo dňa vymenovania, rámcovo sa definuje rozsah jeho oprávnení a povinností a ustanovuje sa povinnosť zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie. V závislosti od potreby efektívneho plnenia úloh Eurojustu rozhoduje o vyslaní zástupcu národného člena do sídla Eurojustu minister spravodlivosti po prerokovaní s generálnym prokurátorom. V prípade jeho vyslania sa zástupcovi národného člena priznáva postavenie člena diplomatickej misie a v tejto súvislosti sa zároveň dopĺňa príslušná poznámka pod čiarou.
K § 7
V navrhovanom ustanovení sa definujú predpoklady pre riadny výkon funkcie asistenta národného člena spočívajúce v právnickom vzdelaní a v minimálne päťročnej praxi s agendou justičnej alebo policajnej spolupráce a dostatočných odborných a jazykových znalostiach a skúsenostiach. Asistenta národného člena do funkcie vymenuje minister spravodlivosti na návrh národného člena po prerokovaním s generálnym prokurátorom a ministrom vnútra. Vzhľadom na predpokladanú úzku spoluprácu národného člena a jeho asistenta predkladateľ (podobne ako pri zástupcovi národného člena) považuje za vhodné, aby sám národný člen navrhol osobu do tejto funkcie na základe svojich pracovných skúseností a zároveň písomne vymedzil jeho práva a povinnosti v súvislosti s plnením úloh Eurojustu. Zároveň sa ustanovuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa asistent národného člena dozvedel pri výkone svojej funkcie. Funkčné obdobie sa stanovuje na štyri roky a plynie odo dňa vymenovania asistenta do funkcie. V závislosti od potreby efektívneho plnenia úloh Eurojustu o vyslaní asistenta národného člena do sídla Eurojustu rozhoduje minister spravodlivosti po prerokovaní s generálnym prokurátorom a ministrom vnútra. V prípade jeho vyslania sa asistentovi národného člena priznáva postavenie člena diplomatickej misie.
K § 8
Navrhovaná právna úprava vymedzuje spôsob ustanovovania národných spravodajcov, ktorí participujú na činnosti Národného koordinačného systému Eurojustu, a zároveň určuje rezorty, z ktorých možno ustanoviť národných spravodajcov do svojich funkcií. Minister spravodlivosti po prerokovaní s národným členom rozhodne, ktorý z národných spravodajcov pre Eurojust zodpovedá za činnosť Národného koordinačného systému v zmysle požiadavky čl. 12 ods. 4 transponovaného rozhodnutia a túto skutočnosť následne oznámi generálnemu prokurátorovi a ministrovi vnútra. Zároveň sa ustanovuje sa povinnosť zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa národní spravodajcovia dozvedeli pri výkone svojej funkcie.
K § 9
V navrhovanej právnej úprave sa definuje zloženie a úlohy Národného koordinačného systému Eurojustu, ktorého úlohou je predovšetkým uľahčovať výkon právomocí národného člena v súvislosti so zabezpečovaním plnenia úloh Eurojustu. Národní spravodajcovia a kontaktné miesta Európskej justičnej siete majú za účelom efektívneho výkonu svojich funkcií prístup k Systému správy prípadov Eurojustu v rozsahu vymedzenom národným členom na základe požiadavky stanovenej v čl. 12 ods. 6 a čl. 16b ods. 2 transponovaného rozhodnutia. Zároveň sa dopĺňajú poznámky pod čiarou k novozavedeným odkazom 10 a 11.
K § 10
V ustanovení § 10 neboli oproti pôvodnému zákonu vykonané žiadne meritórne zmeny.
K § 11
Navrhované ustanovenie § 11 upravuje podmienky vyslania národného člena, jeho zástupcu alebo asistenta do tretieho štátu ako styčného zástupcu Eurojustu. V prípade vyslania takejto osoby dochádza k zániku jej funkcie, následkom čoho by malo automaticky dôjsť k vymenovaniu inej osoby do predmetnej funkcie po splnení požadovaných predpokladov podľa tohto zákona. Právna úprava ďalej rámcovo stanovuje informačnú povinnosť styčného zástupcu vyslaného do tretieho štátu, ako aj možnosť nadväzovať priame kontakty s príslušnými orgánmi tohto štátu. Na účely efektívneho výkonu zverených úloh má styčný zástupca prístup do Systému správy prípadov Eurojustu.
K § 12
V ustanovení § 12 zákona sa nahrádzajú niektoré konkrétne slová a aktualizuje sa poznámka pod čiarou. Ustanovenie § 12 zákona sa zároveň dopĺňa novým odsekom 2, ktorý prokurátorovi alebo sudcovi v naliehavých prípadoch umožňuje kontaktovať národného člena prostredníctvom Pohotovostnej koordinácie Eurojustu so žiadosťou o doručenie alebo vybavenie žiadosť o justičnú spoluprácu alebo inej žiadosti adresovanej Eurojustu alebo orgánu iného členského štátu Európskej únie.
K § 13
Novozavedené ustanovenie § 13 stanovuje pre orgány činné v trestnom konaní a súdy požiadavku reagovať na žiadosti národného člena a Eurojustu bez zbytočného odkladu, čím sa zabezpečuje efektívne plnenie cieľov Eurojustu. Zároveň týmto orgánom umožňuje prostredníctvom národného člena informovať Eurojust o problémových prípadoch vybavovania žiadostí o justičnú spoluprácu alebo rozhodnutí o justičnej spolupráci a požiadať Kolégium, aby v tejto veci vydalo nezáväzné písomné stanovisko, ak záležitosť nie je možné vyriešiť dohodou dotknutých orgánov alebo s podporou národných členov. V prípade nevyhovenia žiadosti Eurojustu alebo nekonania v súlade s písomným stanoviskom sú orgány činné v trestnom konaní a súdy povinné uviesť dôvody tohto postupu, ak to nie je v rozpore požiadavkou na ochranu bezpečnosti štátu alebo bezpečnosti jednotlivcov. Súčasne sa dopĺňa poznámka pod čiarou k novozavedenému odkazu 13.
K § 14
Navrhované ustanovenie § 14 upravuje spôsob výmeny informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi Slovenskej republiky a Eurojustom, a to výhradne prostredníctvom národného člena. Zároveň sa pre orgány činné v trestnom konaní a súdy stanovuje požiadavka bezodkladne poskytnúť národnému členovi všetky relevantné informácie nevyhnutné na zabezpečenie plnenia úloh Eurojustu a informovať ho každom prípade justičnej spolupráce, do ktorého sú zapojené viaceré členské štáty Európskej únie v súvislosti s konkrétnym typom trestnej činnosti, organizovaným spôsobom páchania trestnej činnosti alebo cezhraničným rozmerom, či dôsledkami daného prípadu. Rovnako sa požaduje informovanosť národného člena o vytvorení spoločného vyšetrovacieho tímu, sporoch o právomoc, kontrolovaných dodávkach, či problémoch pri vybavovaní justičnej spolupráce alebo rozhodnutí o justičnej spolupráci. Kvôli zvýšeniu efektivity a prehľadnosti výmeny informácií sa uvedené informácie poskytujú národnému členovi v štruktúrovanej podobe v zmysle novozavedenej prílohy k návrhu zákona. Informácie nie je nutné poskytnúť v prípade možnosti poškodenia záujmov bezpečnosti štátu alebo ohrozenia bezpečnosti jednotlivcov. Národný člen zároveň orgánom činným v trestnom konaní a súdom poskytuje spätnú väzbu k poskytovaným informáciám a prípadom, ktoré už Eurojust eviduje.
K § 15
Navrhované ustanovenie § 15 upravuje povinnosť štátu poskytnúť Eurojustu náhradu škody, ktorá bola spôsobená národným členom, jeho zástupcom alebo asistentom pri výkone ich právomocí pri plnení úloh Eurojustu. V takomto prípade si Ministerstvo spravodlivosti SR následne uplatní náhradu škody od osoby, ktorá ju spôsobila. Zároveň sa dopĺňajú poznámky pod čiarou k novozavedeným odkazom 14 a 15.
K § 16
Návrh zákona sa dopĺňa prechodným ustanovením, ktoré stanovuje, že ak bol národný člen, jeho zástupca alebo asistent ustanovený do funkcie podľa doterajších predpisov, bude sa považovať za ustanoveného do funkcie aj podľa tohto zákona, pričom tým nie je dotknuté plynutie funkčného obdobia vymenovanej osoby.
K § 17
Ustanovenie § 17 obsahuje zrušovacie ustanovenie vo vzťahu k čl. I zákona č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 236/2007 Z. z.
K § 18
Navrhuje sa, aby právna úprava nadobudla účinnosť dňa 1. januára 2012.
V Bratislave 10. augusta 2011
Iveta Radičová v.r.
predsedníčka vlády Slovenskej republiky
Lucia Žitňanská v.r.
ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky