DOVODOVÁ SPRÁVA
A. VŠEOBECNÁ ČASŤ
1. Doterajšia právna úprava
Základné pravidlá podnikania v sektore elektronických komunikácií, vrátane štátnej regulácie, sú na Slovensku uplatňované od roku 2004, kedy nadobudol účinnosť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon"), ktorý nahradil dovtedajší telekomunikácií regulačný rámec.
Základným poslaním zákona bola transpozícia regulačného rámca elektronických komunikácií Európskej únie z roku 2002 do právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorý obsahuje súbor piatich smerníc Európskeho parlamentu a Rady (Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/21/EC zo 7. 3. 2002 o spoločnom regulačnom rámci elektronických komunikačných sietí a služieb (Rámcová smernica), Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/20/EC zo 7. 3. 2002 o oprávnení na elektronické komunikačné siete a služby (Smernica o oprávnení), Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/19/EC zo 7. 3. 2002 o prístupe k elektronickým komunikačným sieťam a pridruženým prostriedkom a o ich prepojení (Prístupová smernica ), Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/22/EC zo 7. 3. 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov súvisiacich s elektronickými komunikačnými sieťami a službami (Smernica o univerzálnej službe), Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/58/EC z 12. 7. 2002 o spracovaní osobných údajov a ochrane súkromia v sektore elektronických komunikácií (Smernica o súkromí a elektronických komunikáciách).
Zákon priniesol do sektora elektronických komunikácií významné zmeny. Regulácia v sektore elektronických komunikácií sa stala technologicky neutrálna, začali sa uplatňovať zhodné regulačné pravidlá jednotným spôsobom na všetky elektronické komunikačné siete a služby a odstránili sa všetky prekážky podnikania pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí a služieb, ktoré bránili novým subjektom vstupu na národný trh. Regulácia zabezpečila všetkým účastníkom elektronického komunikačného trhu, že môžu byť regulovaní len v prípade, ak je to potrebné na zabezpečenie efektívnej hospodárskej súťaže, pričom všetci účastníci trhu sú regulovaní rovnakým spôsobom.
Z regulácie sa vylúčila obsahová stránka poskytovaných služieb, napr. v podobe textu, obrazu alebo zvuku, v súlade s právom Európskej únie. Tento zákon teda vylučuje služby, ktoré poskytujú obsah. V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať medzi obsahom ako prenášanou informáciou prostredníctvom elektronických komunikačných sietí ku koncovému užívateľovi a obsahom, ktorý niekto vytvorí a šíri prostredníctvom sietí elektronických komunikácií. Z definície elektronických komunikácií (§ 1 ods. 4) jasne vyplýva, že ide o prenos informácií bez ohľadu na druh prenášaného obsahu, či už ide napríklad o text, obraz alebo zvuk.
V popredí všetkých zmien bol posun v chápaní sektora telekomunikácií k novému sektoru elektronických komunikácií. Elektronické komunikácie sa stali novým pojmov v slovenskom práve, ktorý sa prevzal z asquis. Išlo o formálne uznanie dopadu technologického a trhového vývoja v predtým oddelených „klasických" telekomunikačných sieťach, v sieťach pre rozhlasové a televízne vysielanie a informačných technológiách.
Zákon nadobudol účinnosť 1. 1. 2004 a do roku 2010 bol niekoľkokrát novelizovaný.
2. Reforma regulačného rámca Európskej únie z roku 2002
Podstatnou črtou regulačného rámca elektronických komunikácií Európskej únie z roku 2002 sú pravidelné kontroly a revízie smerujúce k efektívnejšej regulácii elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb s cieľom posilniť motiváciu podnikov na investovanie do infraštruktúry elektronických komunikácií, podporiť inovácie otvorenosťou pravidiel pre nové technológie, integrovať spoločný trh aplikáciou rovnakých pravidiel vo všetkých členských štátoch EÚ a podporovať cezhraničné služby.
Základným princípom regulácie elektronických komunikácií je postupný prechod od sektorovo zameranej regulácie k pravidlám hospodárskej súťaže, teda postupným prechodom od regulácie trhu ex ante k regulácii ex post, keď bude význam regulačných činností postupne ustupovať, zasahovať sa bude len minimálne v prípadoch, kedy jednotlivé trhy elektronických komunikácií nebudú dostatočne konkurenčné.
V tomto duchu sa pripravila revízia právnych predpisov regulačného rámca elektronických komunikácií Európskej únie z roku 2002, ktorá začala publikáciou návrhov v roku 2007. Predstavovala hlavný krok k dosiahnutiu jednotného európskeho informačného priestoru a široko dostupnej informačnej spoločnosti.
Reforma, ktorá vstúpila do platnosti v novembri 2009, sa premietla do dvoch smerníc (Tretím dokumentom je Nariadenie EP a Rady (ES) č. 1211/2009 z 25. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a jeho úrad):
– Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa,
– Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby.
Obsah reformy, ktorý sa premietol do vyššie uvedených smerníc, má umožniť občanom členských štátov Európskej únie využívať výhody kvalitnejších a lacnejších elektronických komunikačných služieb, posilniť práva spotrebiteľov, aby mali možnosť výberu služieb od viacerých poskytovateľov služieb, podporiť investície do nových komunikačných infraštruktúr, najmä uvoľnením frekvenčného spektra pre mobilné širokopásmové služby, vytvoriť podmienky na spoľahlivejšie a bezpečnejšie elektronické komunikácie, hlavne z hľadiska ich odolnosti proti vírusom a kybernetickým útokom.
Jednou z priorít je ochrana súkromia občana. Mená, e-mailové adresy, informácie o bankových účtoch zákazníkov elektronických komunikačných služieb a zákazníkov poskytovateľov pripojenia na internet, najmä údaje o každom volaní a prístupe na internet sa musia udržiavať tak, aby sa nemohli dostať náhodou alebo úmyselne do nepovolaných rúk. Prevádzkovatelia elektronických komunikačných sietí musia reagovať na povinnosti, ktoré sa týkajú spracúvania a ukladania týchto údajov. Nové pravidlá zavádzajú povinné oznamovanie narušenia osobných údajov. Znamená to, že prevádzkovatelia sú povinní informovať príslušné úrady a svojich zákazníkov o tých bezpečnostných incidentoch, ktoré ovplyvňujú ich osobné údaje. Takto sa vytvára lepší predpoklad na vyššiu ochranu osobných údajov u prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí. Okrem toho sa sprísňujú pravidlá týkajúce sa ochrany súkromia a osobných údajov, napr. používanie „cookies" a podobných prostriedkov. Užívatelia internetu budú lepšie informovaní o „cookies" a o tom, čo sa deje s ich osobnými údajmi a zároveň budú môcť ľahšie vykonávať kontrolu svojich osobných údajov.
Z hľadiska reformy má význam aj vydanie nového odporúčania o relevantných trhoch zo 17. 12. 2007, ktoré nahradilo odporúčania Európskej komisie z 11. 2. 2003 č. 2003/311/ES. Novým odporúčaním sa znižuje počet pôvodných 18 relevantných trhov na sedem (jeden maloobchodný a šesť veľkoobchodných), ktoré sú predmetom pravidelných analýz národného regulátora, ktorým je Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „úrad"), na ktorých sa uplatňuje regulácia ex ante.
3. Dôvody pre novú legislatívu
Prebratie nových smerníc do zákona o elektronických komunikáciách formou novely, vzhľadom na rozsah zmien, ktoré je potrebné začleniť do tejto právnej úpravy, by neúmerne sťažilo jeho aplikáciu v praxi zo strany všetkých účastníkov trhu, podnikov, spotrebiteľov i verejnej správy. Z toho dôvodu sa navrhuje prijatie nového zákona pre elektronické komunikačné siete a služby (ďalej len „návrh zákona").
V súlade s reformou regulačného rámca z roku 2009 návrh zákona v porovnaní s existujúcim právnym rámcom dopĺňa prípadne upravuje najmä:
- definičnú časť s ohľadom na technologický vývoj v sektore elektronických komunikácií,
- rozšírenie kompetencií úradu pri ukladaní regulačných povinností a vo vzťahu k Európskej komisii a Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie ,
- ciele a základné princípy regulácie elektronických komunikácií v súvislosti so zvyšovaním právnej istoty subjektov pôsobiacich v tomto sektore, prehlbovaním vnútorného trhu a zvyšovaním výhod z využívania moderných technológií pre užívateľov so zdravotným postihnutím,
- správu frekvenčného spektra s ohľadom na prehĺbenie zásady technologickej neutrality a neutrality služieb, s dôrazom na využívanie frekvenčného spektra na základe všeobecných povolení na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a služieb,
- zavedenie možnosti zrušenia alebo odobratia pridelených frekvencií, najmä v prípade ich nevyužívania, aby nebola trvalo blokovaná časť frekvenčného spektra,
- prístup k jednotnému európskemu číslu tiesňového volania a národným číslam tiesňových volaní,
- prenositeľnosť telefónnych čísel s ohľadom na rozšírenie tejto povinnosti z verejnej telefónnej služby na verejnú elektronickú komunikačnú službu,
- vypustenie povinnosti poskytovať službu prenájmu okruhov v rozsahu minimálneho súboru prenajímaných okruhov z dôvodu už existencie efektívnej súťaže na tomto trhu,
- zavedenie novej povinnosti funkčného oddelenia ako poslednej inštancie,
- náležitosti zmluvy o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb a zverejňovanie informácií pre užívateľov,
- čiastkové povinnosti v rámci univerzálnej služby s ohľadom na ich spresnenie v súvislosti s technologickým vývojom, bez dopadu na ich rozsah,
- kvalitu služby, hlavne s ohľadom na kompetenciu úradu stanoviť požiadavky na minimálnu kvalitu služieb,
- zabezpečenie ochrany osobných, prevádzkových a lokalizačných údajov a dôvernosť komunikácie s cieľom vytvoriť postupy na vybavovanie žiadostí o prístup oprávnených osôb k osobným údajom užívateľov, stanoviť postup v prípade narušení bezpečnosti osobných údajov a zavedenie princípu opt-in ,
- bezpečnosť a integritu verejných elektronických komunikačných sietí a služieb.
Okrem implementácie revidovaného regulačného rámca pre elektronické komunikácie návrh zákona zohľadňuje aj zistenia a skúsenosti úradu, podnikov a zainteresovanej verejnosti, získané pri aplikácii zákona v praxi. Okrem upresnenia niektorých výkladovo sporných častí zákona a úpravy procesných otázok, správnych deliktov, by mal predkladaný návrh vyriešiť aj otázky súvisiace s cenovou reguláciou.
Zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov sa týmto zákonom ruší.
OSOBITNÁ ČASŤ
K § 1
Úvodné ustanovenie návrhu zákona vymedzuje rozsah jeho pôsobnosti.
Znenie definuje základný pojem úpravy zákona, ktorým sú elektronické komunikácie. Ide o pojem prvý krát použitý Európskou komisiou v dokumente z roku 1999. Jeho zavedenie súvisí so zbližovaním tradičných telekomunikačných služieb, ako je telefónna služba, s programovou ponukou vysielania a retransmisie a službami poskytovanými prostredníctvom siete Internet. V tomto kontexte elektronické komunikácie znamenajú výmenu a prenos informácií vo forme textu, obrazu, zvuku prostredníctvom elektronických komunikačných sietí.
Z pôsobnosti zákona je vylúčená obsahová stránka poskytovaných elektronických komunikačných služieb, t.j. najmä obsah rozhlasového a televízneho vysielania a poskytovanie obsahu prostredníctvom Internetu.
Zavádza sa legislatívna skrátka „signál" ako technické vyjadrenie prenosu informácií v elektronických komunikačných sieťach bez ohľadu na to, či ide o text, obraz alebo zvuk, najmä s ohľadom na definície technických pojmov použitých v návrhu zákona.
K § 2 až 5
V návrhu ustanovení sú definované základné pojmy, ktoré sú nevyhnutné na úpravu celého textu zákona. Systémovo sú rozdelené do štyroch paragrafov na okruhy týkajúce sa elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb, zariadení elektronických komunikácií a subjektov pôsobiacich na trhu elektronických komunikácií vrátane užívateľov služieb. V porovnaní s platným zákonom sa niektoré definície pojmov dopĺňajú, upresňujú alebo rušia. Medzi kľúčové patria:
- pridružené prostriedky - spresňuje sa vymedzenie obsahu jedného z kľúčových pojmov návrhu zákona tým, že zahŕňajú okrem iného budovy alebo vstupy do nich, vnútorné rozvody, sietí, elektroinštalácie budov, elektroenergetické zariadenia a elektrické prípojky. Spresnenie definície vyplýva z potreby odstrániť nejasnosti v implementačnej praxi zákona, najmä z hľadiska ukladania povinností týkajúcich sa prístupu k zariadeniam alebo elektronickým komunikačným službám iným podnikom a využívania cudzích nehnuteľností v súvislosti s podporou hospodárskej súťaže založenej na infraštruktúre;
- pridružené služby – je to nová definícia, ktorá definuje samostatnú kategóriu pridružených prostriedkov. Táto definícia predstavuje ďalší stupeň rozpracovania pojmu pridružené prostriedky s cieľom spresniť vymedzenie obsahu tohto pojmu. Ako príklady pridružených služieb sa uvádzajú služby identity, lokalizácie a prítomnosti. Napríklad službu identity (calling line identity - CLI) poskytuje väčšina prevádzkovateľov siete takým spôsobom, že pri uskutočňovaní volania sa súčasne vysiela aj telefónne číslo volajúceho koncového zariadenia. Služba lokalizácie umožňuje určiť polohu koncového zariadenia. Služba prítomnosti môže signalizovať, či je koncové zariadenie v aktívnom, resp. neaktívnom stave; v prípade aktívneho stavu je koncový užívateľ schopný okamžite prijať informáciu;
- elektronická komunikačná sieť – podstatným doplnením tejto definície je zdôraznenie sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne. Ide o prenosové médiá, napr. medené vedenia a optické vlákna;
- verejná telefónna služba - definícia zodpovedá zásade neutrality technológie a je v súlade s vývojom technológií. Verejnú telefónnu službu charakterizujú tieto definičné prvky: je určená na priame alebo nepriame vytváranie a prijímanie vnútroštátnych alebo vnútroštátnych a medzinárodných volaní prostredníctvom čísla alebo čísel z národného alebo medzinárodného telefónneho číslovacieho plánu bez ohľadu na to, či sa uvedená služba zakladá na technológii prepájania okruhov alebo balíkov. Z povahy takejto služby vyplýva, že je obojsmerná, čiže umožňuje komunikovať obom stranám. Služba, ktorá tieto podmienky nespĺňa, ako napríklad niektorá z aplikácií s postupným výberom možností na webovej stránke, nie je verejnou telefónnou službou. Verejné telefónne služby obsahujú aj komunikačné prostriedky, ktoré sú určené konkrétne užívateľom so zdravotným postihnutím, ktorí používajú textovú konverznú službu (text relay service) alebo službu multimediálnej konverzácie (total conversation service). Nepriame poskytovanie verejnej telefónnej služby môže zahŕňať situácie, v ktorých vytvorenie volania prebieha prostredníctvom voľby alebo predvoľby podniku, alebo v ktorých poskytovateľ služby opätovne predáva alebo preznačuje verejne dostupné telefónne služby, ktoré poskytuje iný podnik;
- volanie – definícia volania nie je viazaná na verejnú telefónnu službu, ale na verejnú elektronickú komunikačnú službu, ktorá umožňuje obojsmernú hlasovú komunikáciu. Definícia tak v sebe zahŕňa aj IP telefóniu (Voice Over IP).
- v porovnaní s pôvodným zákonom sa ruší pojem verejná telefónna sieť, ktorá konvergenciou sietí stratila svoje pôvodné osobitné postavenie medzi elektronickými komunikačnými sieťami.
K § 6 a 7
Ustanovenia § 6 a 7 definujú povinnosti orgánov štátnej správy vyplývajúce z návrhu zákona s dôrazom na postavenie úradu ako nezávislého regulačného orgánu v oblasti elektronických komunikácií.
Pôsobnosť Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
- explicitne zdôrazňuje potrebu dodržiavať záväzky vyplývajúce z členstva SR v Medzinárodnej telekomunikačnej únii (ITU), ktorá je medzivládnou odbornou organizáciou pridruženou k OSN,
- zdôrazňuje potrebu koordinácie politík súvisiacich s efektívnym využívaním frekvenčného spektra pri harmonizácii podmienok prístupu k spektru a uľahčeniu jeho dostupnosti v záujme vybudovanie a fungovanie vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikácií a pri zohľadnení úlohy frekvenčného spektra pre ciele v kultúrnej rôznorodosti, plurality médií a sociálnej a územnej súdržnosti.
Zavedením legislatívnej skratky „členský štát" sa zjednocuje terminológia pre subjekty so sídlom alebo adresou v štátoch, ktoré sú súčasťou Európskej únie a v štátoch, ktoré nie sú súčasťou Európskej únie, ale spolu s Európskou úniou vytvárajú Európsky hospodársky priestor (Island, Nórsko, Lichtenštajnsko).
V pôsobnosti úradu sa osobitne deklaruje vzťah k činnosti Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (Body of European Regulators for Electronic Communications - BEREC), zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1211/2009 z 25. novembra 2009. BEREC by mal fungovať ako výhradné fórum pre spoluprácu medzi národnými regulačnými orgánmi a medzi národnými regulačnými orgánmi a Komisiou pri vykonávaní ich povinností vyplývajúcich z regulačného rámca pre elektronické komunikácie bez toho, aby nahrádzal ich funkcie, či vytváral duplicitu vykonávanej práce. BEREC by mal taktiež slúžiť Európskemu parlamentu, Rade a Komisii ako diskusný, rokovací a poradenský orgán v oblasti elektronických komunikácií. V tejto súvislosti sa zavádza legislatívna skratka „orgán európskych regulátorov".
Transparentnosť činnosti úradu sa posilňuje povinnosťou úradu zverejniť svoj rozpočet v lehote, ktorá je o 30 dní dlhšia ako lehota, v ktorej je podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povinný zverejniť údaje rozpočtu správca rozpočtovej kapitoly. Súčasne sa spresňuje rozsah, v ktorom je úrad povinný zverejniť prehľad svojich nákladov.
K § 8
Ustanovenie zdôrazňuje spoluprácu úradu s niektorými orgánmi štátnej správy, ktorých činnosť úzko súvisí s reguláciou sektora elektronických komunikácií. Osobitne sa vymedzuje spolupráca úradu s Európskou komisiou, orgánom európskych regulátorov a národnými regulačnými orgánmi členských štátov Európskej únie.
K § 9
Úrad musí mať k dispozícii potrebné informácie od podnikov za účelom účinného vykonávania svojich regulačných činností. Takéto informácie sa môžu získavať a poskytovať aj Európskej komisii na jej písomnú žiadosť zdôvodnenú potrebou plnenia jej úloh.
Navrhovaná úprava rozširuje povinnosti úradu a podnikov pri poskytovaní informácií, ktoré sa považujú za dôverné podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo predpisov Spoločenstva o obchodnom tajomstve a ktoré sa môžu vymieňať len s Európskou komisiou a inými národnými regulačnými orgánmi v prípade nevyhnutnej potreby takejto výmeny, s cieľom uplatňovať smernice európskeho regulačného rámca pre elektronické komunikácie.
Podľa ustanovenia článku 5 ods. 3 rámcovej smernice Európska komisia a dotknuté národné regulačné orgány musia takúto dôvernosť zabezpečiť.
K § 10
Proces konzultácií je jedným zo základných nástrojov regulácie trhu elektronických komunikácií. Znenie vymedzuje rozsah návrhov opatrení, ku ktorým má úrad povinnosť uskutočniť vnútroštátne konzultácie, ako aj tých, ktoré je povinný konzultovať na úrovni Európskej únie. Súčasne upravuje postup konzultácií tak, aby sa vnútroštátne konzultácie uskutočnili pred konzultáciami na úrovni Európskej únie, aby v konzultáciách na úrovni Európskej únie bolo možné zohľadniť stanoviská zainteresovaných strán a predišlo by sa tým potrebe druhej konzultácie na úrovni Európskej únie v prípade, že nastanú zmeny v plánovanom opatrení ako výsledok vnútroštátnych konzultácií.
Podľa ustanovenia článku 33 smernice o univerzálnej službe, úrad v čo najväčšej miere prihliada na stanoviská združení koncových užívateľov, výrobcov a podnikov, ak je to primerané.
Ustanovenie ukladá úradu povinnosť konzultácií a koordinácie v určených prípadoch, ak ide o návrh rozhodnutia úradu vo veci, ktorá bude mať významný dopad na relevantný trh.
Vymedzuje sa rozsah opatrení úradu, pri ktorých Európska komisia môže uložiť úradu povinnosť stiahnuť návrh opatrenia, podmienky, za ktorých môže Európska komisia uplatniť takýto postup, ako aj postup a lehoty na predloženie revidovaného opatrenia zo strany úradu, aby účastníci trhu vedeli, ako dlho trvá preskúmanie trhu. Upravuje sa mechanizmus konzultácií úradu s Európskou komisiou a orgánom európskych regulátorov a vymedzuje rozsah opatrení úradu v prípadoch, keď stanovisko Európskej komisie požadujúce zmenu alebo stiahnutie návrhu opatrenia úradu má len odporúčací charakter. Na druhej strane právo národných regulačných orgánov konať podľa vlastného uváženia je potrebné zladiť s rozvojom jednotného regulačného postupu a jednotným uplatňovaním regulačného rámca, aby bolo možné účinne prispievať k rozvoju a dobudovaniu vnútorného trhu.
K § 11
Ustanovenie vymedzuje základný rámec regulácie elektronických komunikácií, jej rozsahu, postupov, cieľov a princípov, ktorými sa úrad riadi pri výkone regulácie, pričom:
- reflektuje vecné zmeny rozsahu regulácie, konkrétne špecifikované v príslušných ustanoveniach zákona,
- ukladá úradu povinnosť zdôvodniť každé svoje rozhodnutie v prípade, ak sa rozhodne nepostupovať podľa odporúčania alebo usmernenia Európskej komisie a informovať o tom Európsku komisiu,
- spresňuje a v súlade s revíziou regulačného rámca dopĺňa formulácie týkajúce sa technických noriem a technických špecifikácií, na ktoré musí úrad prihliadať pri regulácii, pričom stanovuje aj ich hierarchiu,
- vo všeobecnej podobe uvádza možnosť výnimky z princípu technologickej neutrality regulácie,
- určuje hlavné smery a zásady politiky podpory hospodárskej súťaže pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb a pridružených prostriedkov, pričom v súlade s cieľmi Charty základných práv Európskej únie a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím priznáva rovnaké postavenie, ako doposiaľ zákon priznával užívateľom so zdravotným postihnutím, aj starším užívateľom a užívateľom s osobitnými sociálnymi potrebami,
- novým spôsobom formuluje a súčasne dopĺňa zásady uplatňovania základných regulačných princípov zameraných najmä na podporou trvalo udržateľných investícií do kvalitnej a modernej infraštruktúry, na ochranu hospodárskej súťaže a rozširovania možností výberu služieb pre spotrebiteľov prostredníctvom regulačnej predvídateľnosti a konzistentnosti.
K § 12
Návrh zákona má za cieľ konzistentne upraviť základné pojmy a spôsoby regulácie cien elektronických komunikácií. V súlade s európskymi regulačnými postupmi pribudla možnosť jednotlivé spôsoby účelne spájať a tzv. benchmarking (porovnávanie) sa považuje za samostatný a plnohodnotný nástroj cenovej regulácie. Účelom navrhovaného znenia je zabezpečiť procesnú predvídateľnosť a právnu istotu regulovaných subjektov pri regulácii cien tak, aby boli úradom prakticky aplikovateľné v slovenskom právnom a ekonomickom prostredí.
K § 13
Jednoduchý vstup na trh elektronických komunikácií zabezpečuje inštitút všeobecného povolenia na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, ktorý dáva právo každému podniku poskytovať uvedené siete alebo služby pri dodržaní podmienok všeobecného povolenia. Týmto nie je dotknuté právo podniku požiadať o individuálne povolenie na používanie čísel podľa § 31 alebo frekvencií podľa § 32, ak je to potrebné.
K § 14
V porovnaní s doterajším obsahom všeobecného povolenia na poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo elektronických komunikačných služieb revidovaný regulačný rámec zahrnul do podmienok všeobecného povolenia osobitné podmienky upravujúce
- dostupnosť služieb koncovými užívateľmi na číslach z národných číslovacích plánoch iných členských štátov a k všetkým službám prostredníctvom negeografických čísel v rámci Spoločenstva, medzi ktoré okrem iných patria čísla služieb volania na účet volaného a čísla služieb za zvýšenú cenu, k číslam z Európskeho telefónneho číslovacieho priestoru a k univerzálnym medzinárodným telefónnym číslam služieb volania na účet volaného. Týmto sa nebude brániť cezhraničnému prístupu k zdrojom číslovania a k súvisiacim službám s výnimkou objektívne odôvodnených prípadov, napríklad keď je to potrebné na boj proti podvodom a zneužívaniu (napr. v súvislosti s určitými službami so zvýšenou cenou), keď je číslo definované ako číslo len s vnútroštátnou pôsobnosťou (t. j. skrátený národný kód), alebo pokiaľ je to technicky alebo ekonomicky neuskutočniteľné,
- potrebu orgánov štátu komunikovať so širokou verejnosťou pred mimoriadnymi udalosťami, počas nich a po nich s cieľom varovať verejnosť pred bezprostredným nebezpečenstvom a s cieľom zmierniť ich následky,
- sprístupnenie informácií o všetkých podmienkach obmedzujúcich prístup k elektronickým komunikačným službám a aplikáciám alebo ich používaniu.
V súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 23/06 z 2. júna 2010 sa vypúšťa z ods. 2 písm. j) text: „na náklady podniku".
K § 15
Navrhovaná úprava vymedzuje okruh osôb, ktoré podliehajú oznamovacej povinnosti, a to najmä pre jednoznačný výklad ustanovenia v súlade s § 5 ods. 1 návrhu zákona, ktorý stanovuje, že poskytovanie sietí alebo služieb v oblasti elektronických komunikácií je podnikaním podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Oznamovaciu povinnosť je povinný splniť len ten, kto chce vykonávať v oblasti elektronických komunikácií podnikateľskú činnosť. Upravené ustanovenie zároveň jednoznačne ustanovuje povinnosť, ktorá v prípade nesplnenia môže byť úradom sankcionovaná. Zároveň určuje lehotu, do uplynutia ktorej je osoba povinná splniť si oznamovaciu povinnosť o zmene a ukončení poskytovania sietí služieb alebo služieb. Nutnosť časového obmedzenia na splnenie povinnosti odôvodňujú aj prípady z praxe, kedy podniky oznamovali uvedené skutočnosti niekedy aj rok alebo viac odkedy ukončili poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo elektronických komunikačných služieb.
Ďalej sa upravuje povinnosť podniku, ktorému úrad zakázal činnosť v súlade s § 73 ods. 8 a ktorý chce znova začať podnikať, oznámiť tento zámer úradu. Umožní to úradu previazať informácie o podniku s jeho predchádzajúcou činnosťou.
K § 16
Vymedzenie relevantných trhov sa v dôsledku vývoja na trhu elektronických komunikácií a najmä v dôsledku technologického vývoja mení, preto Európska komisia revidovala a nanovo vymedzila, v Odporúčaní zo 17. decembra 2007 o relevantných trhoch výrobkov a služieb v sektore elektronických komunikácií vhodných na reguláciu ex ante, sedem relevantných trhov (predtým 18 trhov). Zámerom je postupne s rozvojom hospodárskej súťaže znížiť počet pravidiel ex ante špecifických pre tento sektor.
Úrad však môže určiť aj iné relevantné trhy za predpokladu kumulatívneho splnenia troch kritérií, ktoré sú rozhodujúce na hodnotenie, či je na danom trhu efektívna súťaž. Prvým kritériom je existencia podstatných a trvalých prekážok vstupu na trh. Na základe druhého kritéria sa testujú také trhy, ktorých štruktúra nie je priaznivá pre účinnú hospodársku súťaž v určitom čase. Tretie kritérium je splnené vtedy, ak samotným uplatňovaním právnych predpisov o hospodárskej súťaži nemožno primerane reagovať na zlyhanie príslušného trhu.
Navrhovaná úprava explicitne vyjadruje právo úradu určiť za stanovených podmienok aj iný relevantný trh, ako sú trhy definované v uvedenom odporúčaní Európskej komisie.
K § 17
Navrhovaná úprava definuje pojmy súvisiace s analýzou relevantných a lehoty na ich vykonávanie, aby sa účastníkom príslušného trhu dala istota, pokiaľ ide o podmienky regulácie. Časový rámec zohľadňuje, či sa v prípade konkrétneho trhu analýza už v minulosti vykonala a riadne oznámila. Ak úrad nevykoná analýzu relevantného trhu v rámci stanovenej lehoty, požiada orgán európskych regulátorov o pomoc pri dokončení analýzy trhu.
K § 18
Ustanovenie obsahuje postupy a princípy, ktorými sa úrad riadi pri určení významného podniku a ukladaní povinností, pričom:
- sa spresňujú ustanovenia pri nezmenenej situácii na relevantnom trhu a ponechaní tých istých povinností, keďže právoplatné rozhodnutie nemá obmedzenú platnosť. Reálne by mohla nastať situácia, že úrad by musel po ďalšej analýze rozhodnutím predchádzajúce rozhodnutie zrušiť a tým istým rozhodnutím aj nanovo určiť ten istý podnik za významný a zároveň mu určiť tie isté povinnosti,
- sa vymedzujú predpoklady a faktory, ktoré môžu mať za následok spoločný významný vplyv dvoch alebo viacerých podnikov na relevantnom trhu. Úrad môže uložiť špecifické povinnosti na zabránenie silného vplyvu podniku z jedného trhu na druhý úzko prepojený trh. Podnik s významným vplyvom na prvom trhu môže byť označený za podnik významným vplyvom na druhom trhu len vtedy, ak sú prepojenia medzi oboma trhmi také, že umožnia, aby sa trhová sila na prvom trhu prejavila pákovým efektom na druhom trhu, a ak druhý trh podlieha regulácii ex ante v súlade s kritériami vymedzenými v Odporúčaní Komisie zo 17. decembra 2007. Pri hodnotení primeranosti povinností a podmienok, ktoré sa majú uložiť, úrad zohľadňuje rozdiely v konkurenčných podmienkach, ktoré existujú v rôznych oblastiach štátu.
K § 19 až 22
Navrhovaná úprava rozširuje rozsah informácií, ktoré má zverejňovať významný podnik pri uložení podmienky transparentnosti, napríklad o podmienky obmedzujúce prístup k službám a aplikáciám a ich používanie, a nahrádza sa veľkoobchodný trh „uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu" novým relevantným trhom „prístup k infraštruktúre" v súlade s odporúčaním Komisie zo 17. decembra 2007 o relevantných trhoch výrobkov a služieb v sektore elektronických komunikácií vhodných na reguláciu ex ante.
Pokiaľ ide o povinnosti ukladané podnikom s významným vplyvom v súvislosti s prístupom alebo prepojením, tieto sa rozširujú o prístup k neaktívnym sieťovým prvkom a o prístup k pridruženým službám a v tomto kontexte uľahčujú vstup subjektov na trh a zintenzívňujú hospodársku súťaž na maloobchodných trhoch širokopásmového prístupu.
K § 23
Povinnosť cenovej regulácie prístupu a prepojenia je potrebná, ak úrad na základe analýzy konkrétneho trhu zistí, že podnik požaduje neprimerane vysoké ceny. V tomto prípade sa cenovou reguláciou zabezpečí, aby ceny obsahovali iba náklady spojené s efektívnym poskytovaním prístupu a prepojenia a neboli v neprospech koncových užívateľov alebo príčinou diskriminácie. Ustanovenia zákona v týchto prípadoch oprávňujú úrad uložiť významnému podniku pri poskytovaní prístupu a prepojenia povinnosť kalkulovať ceny, aby tieto obsahovali iba náklady spojené s efektívnym poskytovaním prístupu a prepojenia, na základe úradom určenej metódy kalkulácie nákladov, ktorá bude obsahovať druhy nákladov a pravidlá ich priradenia.
Pri cenovej regulácii úrad zohľadní mieru investovania s uznaním primeranej návratnosti vloženého kapitálu v konkrétnom novom investičnom projekte s ohľadom na možné riziká spojené s investičnými projektmi do nových prístupových sietí, ktoré zabezpečujú služby, pri ktorých v čase investovania nie je istý dopyt.
K § 24
Účelom funkčného oddelenia, na základe ktorého sa od vertikálne integrovaného podniku vyžaduje, aby založil samostatnú obchodnú spoločnosť, je zabezpečiť poskytovanie úplne rovnocenných prístupových produktov všetkým podnikom vrátane uvedenej spoločnosti), ktorí sú na nižšom stupni reťazca. Funkčným oddelením sa môže skvalitniť hospodárska súťaž na viacerých relevantných trhoch tým, že sa značne zníži motivácia diskriminovať a uľahčí sa overovanie a presadzovanie dodržiavania povinnosti nediskriminovať. Vo výnimočných prípadoch sa môže funkčné oddelenie využiť ako nápravné opatrenie, keď sa trvalo nedarí dosiahnuť účinnú nediskrimináciu na viacerých dotknutých trhoch a keď sú malé alebo žiadne vyhliadky, že v oblasti infraštruktúry dôjde k hospodárskej súťaži v primeranom časovom rámci po využití jedného alebo viacerých nápravných opatrení, ktoré sa predtým považovali za vhodné. Je však veľmi dôležité zabezpečiť, aby uloženie funkčného oddelenia naďalej motivovalo daný podnik na investovanie do svojej siete a neviedlo k možným nepriaznivým vplyvom na blahobyt spotrebiteľov.
Uloženie funkčného oddelenia vyžaduje koordinovanú analýzu rôznych relevantných trhov súvisiacich s prístupovou sieťou v súlade s postupom analýzy trhu podľa § 16. Pri vykonávaní analýzy trhu a navrhovaní podrobností takéhoto nápravného opatrenia sa venuje osobitná pozornosť produktom, ktoré majú spravovať samostatné obchodné subjekty, s prihliadnutím na rozsah zavedenia siete a na stupeň technologického pokroku, ktorý by mohol ovplyvniť nahraditeľnosť pevných a bezdrôtových služieb. S cieľom vyhnúť sa narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu návrhy na funkčné oddelenie vopred schvaľuje Európska komisia.
Pod koordinovanou analýzou trhov môžeme chápať proces nasledujúci po funkčnom oddelení vertikálne integrovaného podniku. Funkčné oddelenie má za následok vytvorenie nových subjektov pôsobiacich na relevantných trhoch. Postavenie pôvodne významného podniku sa na relevantných trhoch vplyvom funkčného oddelenia zmení. Z toho dôvodu je potrebné preskúmať, či dôvody pre určenie významného podniku (a uložení súvisiacich povinností) sa vzťahujú aj na právnych nástupcov rozdeleného podniku. Funkčné oddelenie ako výnimočné a subsidiárne opatrenie spôsobuje štrukturálne zmeny na jednom alebo viacerých relevantných trhoch a preto je potrebné aby tieto trhy boli, z dôvodu zmeny situácie vyvolanej regulačným orgánom, podrobené procesu analýzy. V analýze nasledujúcej po funkčnom oddelení by mali byť preskúmané dôsledky tohto opatrenia na daný relevantný trh.
K § 25 až 26
Ustanovenia upravujú ďalšie možnosti úradu na zabezpečenie konkurenčného prostredia a dosiahnutie efektívnej súťaže, ak povinnosti uložené podľa § 19 až 23 nie sú dostatočné na ochranu záujmov koncových užívateľov.
Za určitých okolností je vhodné, aby úrad ukladal povinnosti aj podnikom, ktoré nemajú významný vplyv na trhu. Navrhované znenie dáva úradu oprávnenie ukladať podnikom, ktoré zabezpečujú prístup spotrebiteľov k službám digitálneho vysielania, prístup k aplikačnému programovému rozhraniu a k elektronickým programovým rozhraniam spôsobom, ktorý podporuje udržateľnú hospodársku súťaž, efektívne investície a maximálny prospech pre koncových užívateľov.
K § 27
Keďže vznikajú rozpory o tom, či je zmluva o prepojení medzi podnikmi uzavretá alebo nie, pokiaľ nie je zaslaná v písomnej forme úradu podľa § 27 ods. 5, podnik je povinný uzatvoriť zmluvu o prepojení v písomnej forme. Ďalej sa dopĺňa, aby cena za prepojenie tvorila podstatnú náležitosť zmluvy o prepojení, keďže bez tejto úpravy by bola takáto odplatná zmluva neurčitá.
K § 28
Ustanovuje sa možnosť podnikov dobrovoľného funkčného oddelenia v prípade, že významný podnik na jednom alebo viacerých relevantných trhoch zamýšľa previesť aktíva tvoriace jeho prístupovú sieť alebo jej podstatnú časť na samostatnú obchodnú spoločnosť, v ktorej nemá majetkovú účasť, alebo založiť samostatnú obchodnú spoločnosť, ktorá má postavenie ovládanej osoby, ktorá bude poskytovať všetkým maloobchodným poskytovateľom služieb, vrátane ich vlastných maloobchodných divízií, úplne rovnocenné prístupové produkty. Významný podnik je povinný informovať úrad o plánovanej transakcii, prípadne o zmenách svojho zámeru, ako aj o konečnom výsledku procesu oddelenia.
Úrad posúdi vplyv plánovanej transakcie na všetky existujúce regulačné povinnosti uložené vertikálne integrovanému podniku. V takomto prípade úrad vykoná novú analýzu trhov, na ktorých pôsobí samostatný subjekt a podľa toho ukladá, zachová, mení alebo ruší povinnosti.
K § 29 a § 30
Ustanovenia obsahujú základné princípy správy čísel a frekvencií.
Ustanovenie § 30 obsahuje možnosti na dosiahnutie zvýšenej pružnosti správy frekvenčného spektra a riadenia prístupu k frekvenčnému spektru prostredníctvom princípu neutrality technológií a služieb, aby si užívatelia frekvenčného spektra mohli vyberať najlepšie technológie a služby, ktoré sa budú používať vo frekvenčných pásmach vyhlásených za dostupné pre (elektronické komunikačné) služby v národnej tabuľke frekvenčného spektra. Administratívne obmedzenia uplatnenia týchto princípov v rámci plánu využívania frekvenčného spektra by sa mali uplatňovať, iba ak ide o ciele všeobecného záujmu, mali by byť jasne odôvodnené a podrobované pravidelnému preskúmavaniu.
Obmedzenia princípu neutrality technológií by mali byť primerané a mali by byť odôvodnené potrebou predísť škodlivému rušeniu (napríklad zavedením spektrálnych masiek a úrovní výkonu), zabezpečiť ochranu verejného zdravia tým, že sa obmedzí vystavenie verejnosti pôsobeniu elektromagnetických polí, zabezpečiť riadne fungovanie služieb prostredníctvom primeranej úrovne technickej kvality služby, pričom nie je nevyhnutné, aby sa vopred vylučovala možnosť využívať v jednom frekvenčnom pásme viac ako jednu službu, zabezpečiť správne spoločné používanie frekvenčného spektra, najmä v prípadoch, keď jeho používanie podlieha len všeobecným povoleniam, aby sa zabezpečilo efektívne využívanie frekvenčného spektra alebo aby sa splnil cieľ všeobecného záujmu.
Úrad môže rovnako prijať opatrenia na obmedzenie princípu neutrality služieb, ktoré predpokladajú poskytovanie konkrétnej služby na splnenie jasne vymedzených cieľov všeobecného záujmu, ako je ochrana života, potreba podporovať sociálnu, regionálnu a územnú súdržnosť, alebo aj povoliť neefektívne využívanie frekvenčného spektra, ak je to nevyhnutné a primerané. S výnimkou prípadov, keď je to nevyhnutné na ochranu života alebo mimoriadne na plnenie iných cieľov vo všeobecnom záujme, , výnimky by nemali viesť k výlučnému používaniu určitých služieb, ktoré by sa mali uprednostniť iba do tej miery, aby v tom istom pásme, pokiaľ je to možné, mohli koexistovať i ďalšie služby alebo technológie.
Pretože pridelenie frekvenčného spektra konkrétnym technológiám alebo službám je výnimkou zo zásady neutrality technológií a služieb a obmedzuje slobodu výberu poskytovanej služby alebo používanej technológie, každý návrh na také pridelenie by mal byť transparentný, preto sa stáva predmetom konzultácie podľa § 10.
K § 31
Návrh zákona vymedzuje individuálne oprávnenia na dve kategórie zdrojov: na používanie čísel a na používanie frekvencií. Ustanovenia obsahujú podmienky, ktoré sú spojené s právami na používanie čísel, s ich odobratím alebo zrušením alebo stratou platnosti povolenia a úhrady za čísla.
Explicitne sa do slovenského právneho poriadku premieta harmonizované európske číslo. V tejto súvislosti Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky adresovalo úradu, s poukázaním na rozhodnutie Európskej komisie č. 2007/116/ES o rezervovaní národného číselného rozsahu začínajúceho sa 116 pre harmonizované služby sociálneho významu stanovisko, podľa ktorého podľa opisu služby (horúca linka pre nezvestné deti) uvedenom v prílohe tohto rozhodnutia zodpovedá takto zadefinovaná služba opatreniu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na vykonávanie týchto opatrení sa vyžaduje akreditácia podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Medzi základné podmienky, ktoré musí žiadateľ o akreditáciu splniť patrí bezúhonnosť a odborná spôsobilosť. Odbornú spôsobilosť overuje akreditačná komisia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Preto sa navrhuje doplniť žiadosť o pridelenie príslušného čísla o doklady preukazujúce splnenie podmienok na pridelenie harmonizovaného európskeho čísla podľa uvedeného osobitného predpisu a súčasne sa doplňuje oprávnenie neprideliť tieto čísla pri nesplnení podmienok.
Číslovacie plány musia byť technologicky neutrálne založené na popise elektronických komunikačných služieb a nie na používaných technológiách. V zásade rovnaké číselné množiny musia byť dostupné pre tradičné hlasové služby aj služby prenosu hlasu internetovým protokolom. Podnik s udeleným právom na používanie čísel nesmie diskriminovať iné podniky, ktoré majú udelené právo na používanie čísel na poskytovanie elektronických komunikačných služieb, pokiaľ sú poskytované služby z hľadiska ich popisu rovnocenné a to bez ohľadu na používanú technológiu.
K § 32 a § 33
Ustanovenia upravujú podmienky a postup udeľovania individuálnych práv na používanie rádiových frekvencií vrátane ich zmien, prevodu alebo prenájmu s ohľadom na ciele regulácie, najmä:
1. uľahčiť prístup účastníkov trhu k frekvenčnému spektru odstránením prekážok, ktoré bránia vstupu na trh. Navyše technologický pokrok znižuje riziko škodlivého rušenia v určitých frekvenčných pásmach, a tým znižuje potrebu individuálnych povolení na používanie frekvencií. Podmienky používania frekvenčného spektra na poskytovanie elektronických komunikačných služieb by preto mali byť za bežných podmienok stanovené vo všeobecných povoleniach na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, pokiaľ nie je s prihliadnutím na používanie frekvenčného spektra potrebné prideliť individuálne povolenie s cieľom zabezpečiť ochranu pred škodlivým rušením, technickú kvalitu služieb, účinné využívanie frekvenčného spektra alebo splnenie osobitného cieľa všeobecného záujmu. Rozhodnutia o potrebe individuálnych práv by sa mali prijímať transparentným a primeraným spôsobom,
2. zaviesť požiadavky na neutralitu služieb a technológií pri udeľovaní práv na používanie spolu so zvýšenou možnosťou prevádzať práva medzi podnikmi, aby viedli k väčšej slobode a väčšiemu počtu spôsobov poskytovania elektronických komunikačných služieb verejnosti, čím sa uľahčí aj dosiahnutie cieľov všeobecného záujmu. Niektoré povinnosti vo všeobecnom záujme, ukladané vysielateľom na poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb, si však môžu vyžadovať uplatnenie osobitných kritérií pri udeľovaní práv na používanie, ak sa javí, že sú zásadné na splnenie osobitného cieľa všeobecného záujmu vymedzeného členskými štátmi v súlade s právom Spoločenstva. Postupy spojené s úsilím o dosiahnutie cieľov všeobecného záujmu by mali byť za všetkých okolností transparentné, objektívne, primerané a nediskriminačné,
3. zviesť možnosť obchodovania s individuálnymi právami na používanie frekvencií. Neexistencia takejto možnosti obmedzuje slobodný prístup k rádiovým frekvenciám, preto by ich platnosť by mala byť časovo obmedzená. Ak právo na používanie obsahuje ustanovenie o obnovení jeho platnosti, úrad by mal najprv vykonať preskúmanie, vrátane verejnej konzultácie, pričom prihliada na vývoj trhu, pokrytie a technologický vývoj. Vzhľadom na vzácnosť frekvenčného spektra by sa individuálne práva udelené podnikom sa musia pravidelne preskúmavať. Pri vykonávaní takéhoto preskúmania by mal úrad zvážiť záujmy držiteľov práv s potrebou podporovať zavedenie obchodovania s frekvenčným spektrom, ako aj pružnejšie využívanie frekvenčného spektra prostredníctvom všeobecných povolení, ak je to možné:
- na zabezpečenie účinného a efektívneho využívanie frekvenčného spektra a v prípade, že zdroje frekvenčného spektra ostávajú nevyužité, podnikať kroky na zabránenie protikonkurenčnému hromadeniu, ktoré môže brániť novému vstupu na trh,
- na zabezpečenie transparentnosti každý návrh na také pridelenie by mal byť predmetom verejnej konzultácie, pretože pridelenie frekvencií konkrétnym technológiám alebo službám je výnimkou zo zásady neutrality technológií a služieb a obmedzuje slobodu výberu poskytovanej služby alebo používanej technológie. V záujme pružnosti a efektívnosti využívania frekvenčného spektra sa môže povoliť, aby užívatelia frekvenčného spektra voľne prevádzali alebo prenajímali svoje práva na používanie tretím stranám. Týmto by sa umožnilo trhové ohodnotenie frekvenčného spektra,
s prihliadnutím na dôležitosť technických inovácií sa mali mať takisto možnosť vydávať povolenia používať frekvenčné spektrum na experimentálne účely pri dodržiavaní osobitných
K § 34
Ustanovenie upravuje dôvody na neudelenie, resp. nepredĺženie individuálneho povolenia a na zrušenie a stratu platnosti povolenia na používanie frekvencií.
K § 35
Zákon upravuje systém úhrad za používanie frekvencií, pričom rozlišuje jednorazovú úhradu za pridelenie frekvencií a následne opakované úhrady za ich používanie. Zároveň je upravená výnimka z platenia za frekvencie v prípade frekvencií, ktoré sú v Národnej tabuľke frekvenčného spektra vyhradené na vojenské účely, a ktoré pre dotknuté štátne orgány spravuje Ministerstvo obrany SR.
K § 36 a 37
Návrh zákona tieto ustanovenia v porovnaní s doterajšou právnou úpravou precizuje s cieľom:
- dosiahnutia plného súladu so zákonom č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky, prípadne ďalšími zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich základe (napr. nariadeniami vlády č. 443/2001 Z. z. o rádiových zariadeniach a koncových telekomunikačných zariadeniach a vzájomnom uznávaní ich zhody, nariadením vlády č. 194/2005 Z. z. o elektromagnetickej kompatibilite, zákonom č. 355/2007 Z. z. o verejnom zdravotníctve a vyhláškou MZ SR č. 534/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zdroje elektromagnetického žiarenia a na limity expozície obyvateľov elektromagnetickému žiareniu v životnom prostredí),
- doplnenia nového ustanovenia, ktoré vyplýva z potreby zabezpečiť plnenie úlohy vyplývajúcej z rozhodnutia Komisie č. 2007/344/ES o harmonizovanej dostupnosti informácií týkajúcich sa využívania frekvenčného spektra v Spoločenstve,
- zabezpečenia súladu so súčasným právnym stavom, keď sú podrobnosti o technických požiadavkách prevádzkyschopnosti koncových zariadení určených na príjem digitálneho televízneho signálu a prevádzkyschopnosti analógových televíznych prijímačov a digitálnych televíznych prijímačov upravené nariadením vlády č. 26/2005 Z. z., ktorým sú do právneho poriadku SR transponované ustanovenia prílohy VI smernice č. 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb,
- vypustenia ustanovenia obsahujúceho klasifikáciu jednotlivých druhov individuálnych povolení vzhľadom na stratu opodstatnenia rozlišovať rôzne druhy špeciálnych povolení.
V § 37 sa dopĺňa povinnosť absolvovať praktický výcvik pred vykonaním príslušnej skúšky. Takáto kvalifikácia sa vyžaduje na splnenie osobitnej odbornej spôsobilosti pre osvedčenie operátora plavebnej pohyblivej služby LRC (Long Range Certificate) a SRC (Short Range Certificate) podľa opatrenia úradu zo 14. apríla 2004 č. O-1/2004, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o osvedčeniach osobitnej odbornej spôsobilosti na obsluhu vybraných rádiových zariadení, o zriaďovaní skúšobnej komisie a o obsahu, rozsahu a priebehu skúšky.
K § 38 a 39
Navrhované znenie vymedzuje, na základe doterajších skúseností úradu, rozsah a spôsob vykonávania dohľadu, práva a povinnosti zamestnancov úradu oprávnených vykonávať dohľad a práva a povinnosti kontrolovaných osôb. Zároveň transponuje nové ustanovenia Smernice 2002/20/ES o vo veci ukladania pokút a nariaďovania ochranných opatrení.
Tiež sa navrhuje ustanoviť najdlhšiu možnú lehotu, na ktorú je úrad oprávnený kontrolovanej osobe zakázať poskytovať siete, služby alebo siete a služby poskytované na základe všeobecného povolenia, keďže doterajšia úprava nebola v praxi vykonateľná.
Nové ustanovenia upravujú osobitné postupy úradu v prípade ochranného opatrenia a v prípade závažného alebo opakovaného porušenia povinností alebo podmienok určených týmto zákonom.
K § 40
Navrhované znenie upravuje sa povinnosť poskytovania informácií úradu tak, aby sa týkala nielen podnikov, ale všetkých osôb, ktoré majú práva a povinnosti podľa návrhu zákona a neboli podmienené len výkonom štátneho dohľadu.
Aby úrad mohol vykonávať svoje regulačné úlohy účinne, musí získavať od podnikov správne, presné a aktuálne informácie, o.i. aj účtovné údaje o maloobchodných trhoch, ktoré sú spojené s veľkoobchodnými trhmi a na ktorých má podnik významný vplyv. Tieto informácie by mali zahŕňať aj tie, ktoré úradu umožnia posúdiť možný vplyv plánovaných modernizácií alebo zmien topológie siete na rozvoj hospodárskej súťaže, alebo na veľkoobchodné produkty ponúkané ostatným stranám.
V doterajšej praxi sa stávalo, že vyžiadané informácie napriek tomu, že boli poskytnuté v lehote a rozsahu určenom úradom, nemali jednotnú formu, čím sa komplikovalo ich využitie a predlžoval sa čas potrebný na ich spracovanie. Úrad preto môže stanoviť v akej forme (napr. písomne, ústne, alebo elektronicky) a v akom rozsahu požaduje relevantné informácie. Lehota, ktorú stanoví musí odpovedať rozsahu i obsahu požadovaných informácií. Svoje požiadavky musí vždy zdôvodniť a uviesť, na aký účel informácie požaduje.
Nad rámec štátneho štatistického zisťovania podľa osobitného predpisu, podniky poskytujú štatistické údaje Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, aby sa zabezpečilo plnenie povinností vyplývajúcich z členstva Slovenskej republiky v príslušných medzinárodných organizáciách. V tomto ustanovení sa dopĺňa uvedená povinnosť podnikov, aby bolo zjavné, že ministerstvo má tieto kompetencie.
K § 41
Služby tiesňového volania vrátane čísla 112 by mali byť dostupné aj pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím, predovšetkým pre nepočujúcich užívateľov, pre užívateľov s poruchami sluchu, s poruchami reči a pre nepočujúcich a nevidomých užívateľov. Mohlo by to zahŕňať poskytnutie špeciálnych koncových zariadení užívateľom s poruchami sluchu, textové konverzné služby alebo iné osobitné vybavenie určené na daný účel.
V súlade s revíziou európskeho regulačného rámca upravuje zákon povinnosti podnikov zabezpečiť pre koncových užívateľov prístup k tiesňovým volaniam, k službám v rámci číselného rozsahu začínajúcich číslom „116", vybaviť volania do európskeho telefónneho číslovacieho priestoru a z neho, zabezpečiť prístup za stanovených podmienok k negeografickým číslam v rámci Európskej únie, k všetkým číslam v národných číslovacích plánoch členských štátov a poskytovať nevyhnutné informácie orgánom činným v trestnom konaní v mimoriadnych prípadoch, napríklad pri podvodoch alebo zneužívaní elektronických komunikačných služieb.
Vzhľadom na špecifické aspekty súvisiace s ohlasovaním prípadov nezvestných detí a vzhľadom na to, že v súčasnosti nie je takáto služba všeobecne dostupná, je potrebné vyvinúť maximálne úsilie na ohlasovanie prípadov nezvestných detí na území štátu na čísle 116000.
Pri jednotnom trhu sa predpokladá, že koncoví užívatelia majú možnosť prístupu k všetkým telefónnym číslam uvedeným v národných telefónnych číslovacích plánoch iných členských štátov a k všetkým službám prostredníctvom negeografických čísel v rámci Spoločenstva, medzi ktoré okrem iných patria čísla služieb volania na účet volaného a čísla služieb za zvýšenú cenu. Koncoví užívatelia by mali mať možnosť prístupu aj k číslam z Európskeho telefónneho číslovacieho priestoru a k univerzálnym medzinárodným telefónnym číslam služieb volania na účet volaného [Universal International Freephone Numbers (UIFN)]. Cezhraničnému prístupu k zdrojom číslovania a k súvisiacim službám by sa nemalo brániť s výnimkou objektívne odôvodnených prípadov, napríklad keď je to potrebné pre boj proti podvodom a zneužívaniu (napr. v súvislosti s určitými službami so zvýšenou tarifou), keď je číslo definované ako číslo len s vnútroštátnou pôsobnosťou (t. j. skrátený národný kód), alebo pokiaľ je to technicky alebo ekonomicky neuskutočniteľné. Užívatelia by mali byť vopred úplne a jasne informovaní o všetkých poplatkoch účtovaných za služby volania na účet volaného, napríklad o poplatkoch za medzinárodné volanie na čísla prístupné prostredníctvom štandardných medzinárodných predvolieb.
K § 42
Ustanovenie rozširuje pôvodný rozsah informácií zverejňovaných podnikmi, ktoré umožnia koncovým užívateľom na konkurenčných trhoch s viacerými poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb získať transparentné, aktuálne a porovnateľné informácie o ponukách a službách. Účelom je, aby si mohli jednoduchým spôsobom porovnávať ceny rozličných služieb ponúkaných na trhu na základe informácií zverejňovaných v ľahko dostupnej podobe.
Koncoví užívatelia a spotrebitelia by mali byť primerane informovaní, najmä:
- o cene alebo o druhu ponúkanej služby ešte predtým, ako túto službu kúpia, predovšetkým v prípade, keď sa čísla služieb volania na účet volaného spoplatnia ďalšími poplatkami. Úrad bude mať možnosť vyžadovať, aby sa takéto informácie poskytovali všeobecne a pri určitých kategóriách služieb, ktoré určia, okamžite pred spojením volania. Pri určovaní kategórií volaní, ktoré si vyžadujú informáciu o cene pred spojením, úrad riadne prihliada na charakter služby, cenové podmienky, ktoré sa na ňu vzťahujú, a či ju ponúka subjekt, ktorý nie je poskytovateľom elektronických komunikačných služieb,
- o svojich právach v súvislosti s používaním ich osobných údajov vo verejných telefónnych zoznamoch, najmä s účelom alebo účelmi takýchto zoznamov, ako aj so svojím bezodplatným právom nebyť zaradený do telefónneho zoznamu, ako sa ustanovuje v Smernici o súkromí a elektronických komunikáciách. Zákazníci by mali byť tiež informovaní o systémoch, ktoré umožňujú zaradenie informácií do databázy zoznamu, ale nesprístupnia takúto informáciu užívateľom služieb zoznamu,
- o každej zmene prístupu k službám tiesňového volania,
- o akýchkoľvek postupoch zameraných na meranie a riadenie prevádzky s cieľom predchádzať tomu, aby sa naplnila alebo presiahla kapacita sieťového pripojenia, a o tom, ako by tieto postupy mohli vplývať na kvalitu služieb,
- o opatreniach podniku pre užívateľov so zdravotným postihnutím.
Úrad môže zabezpečiť sprístupnenie interaktívnych návodov alebo podobných nástrojov, pomocou ktorých si môžu koncoví užívatelia nezávisle porovnávať náklady alternatívnych modelov používania služieb, najmä ak ich trh neposkytuje bezplatne alebo za primeranú cenu.
K § 43
Návrh ustanovenia upravuje práva a povinnosti podniku a užívateľa v súlade s revíziou európskeho regulačného rámca a na základe skúseností z doterajšej aplikácie zákona v praxi.
K § 44 a 45
Zmluvy o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb sú významným nástrojom pre zákazníkov na zabezpečenie minimálnej úrovne transparentnosti informácií a právnej istoty.
Navrhované znenie taxatívne vymedzuje, v súlade s revíziou európskeho regulačného rámca, rozsah informácií, ktoré je podnik povinný zahrnúť do zmluvy o poskytovaní elektronických komunikačných služieb. Okrem špecifikovaných lehôt, podmienok, kvalite poskytovaných služieb, podmienok na ukončenie zmluvy, kompenzačných opatrení a spôsobov riešenia sporov, aj informácie:
- o tom, či sa poskytuje prístup k službám tiesňového volania, o všetkých obmedzeniach služieb (ako napríklad obmedzenie pri poskytovaní informácií o polohe volajúceho alebo pri presmerovaní tiesňových volaní),
- v súvislosti s pokrytím územia na základe plánovaných technických prevádzkových parametrov služby a dostupnej infraštruktúry,
- o úrovni spoľahlivosti prístupu a polohe volajúceho, pričom sa do úvahy berú súčasné technologické normy a štandardy kvality, ako aj všetky parametre kvality služieb,
- pokiaľ ide o koncové zariadenia týkajúce sa všetkých obmedzení, ktoré podnik zaviedol na požívanie týchto zariadení zákazníkom, napríklad prostredníctvom zakódovania mobilných prístrojov na využívanie len určitých typov kariet SIM, ak sa tieto obmedzenia nezakazujú vo vnútroštátnych právnych predpisoch, a všetky poplatky splatné pri skončení zmluvy bez ohľadu na to, či sa tak stalo pred alebo po uplynutí dohodnutej viazanosti, vrátane všetkých nákladov na ponechanie si zariadení,
- o prípadných krokoch, ktoré môže podnik podniknúť v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete alebo služby, alebo v prípade takýchto ohrození a porúch.
- o práve účastníka odstúpiť od zmluvy bez sankcií v prípade zmien zmluvných podmienok,
- o možnosti účastníka rozhodnúť, aký obsah by chceli posielať a dostávať a ktoré služby, aplikácie, hardvér a softvér by chceli na tieto účely používať bez toho, aby bola dotknutá potreba chrániť integritu a bezpečnosť sietí a služieb.
Navrhované ustanovenie ukladá podnikom povinnosť uzavrieť zmluvu písomne s výnimkou predplatených služieb. Skutočnosť, že súčasný zákon nevyžaduje písomnú formu takejto zmluvy a často až na jej 24 mesačnú viazanosť s vysokými zmluvnými pokutami, neexistencia písomnej zmluvy ohrozuje alebo môže ohrozovať záujmy koncového užívateľa. Písomná forma zmluvy najviac uľahčí kontrolu takýchto zmlúv a prípadné mimosúdne riešenie sporov podľa § 75.
Vzhľadom na skutočnosť, že podniky v zmluvných vzťahoch s účastníkom využívajú aj formu všeobecných podmienok a cenníku, ktoré sú súčasťou zmluvy, zákon zadefinoval aj presné náležitosti, ktoré musí mať písomné vyhotovenie zmluvy, ktoré účastník podpisuje.
Zákon obsahuje explicitné ustanovenie o povinnosti podniku ponúknuť produkt, ktorý nepresiahne dobu viazanosti 24 mesiacov alebo ročnú viazanosť. Táto povinnosť sa viaže k fyzickým osobám, ktorý nie sú podnikateľským subjektom, resp. samostatne zárobkovo činnou osobou.
K § 46
Konkurenčný trh by mal zabezpečiť, aby sa koncovým užívateľom poskytovali služby v takej kvalite, akú požadujú. Vo výnimočných prípadoch však môže byť potrebné zabezpečiť, aby verejné elektronické komunikačné siete dosahovali minimálnu úroveň kvality a nedochádzalo k zhoršeniu služby, blokovaniu prístupu a spomaleniu prevádzky v sieťach.
Na základe navrhovanej úpravy je úrad oprávnený určiť merateľné ukazovatele kvality verejných služieb pre koncových užívateľov, vrátane užívateľov so zdravotným postihnutím a spresňujú sa požiadavky na zverejňovanie informácií o kvalite služieb poskytovaných podnikmi.
Úrad môže vo vhodných prípadoch uložiť podnikom poskytujúcim verejné komunikačné siete požiadavky na minimálnu kvalitu služieb a tak zabezpečiť, aby sa služby a aplikácie závislé od elektronických komunikačných sietí poskytovali na minimálnej úrovni kvality, ktorú preskúma Európska komisia. Keďže nekonzistentné požiadavky môžu v značnej miere narušiť fungovanie vnútorného trhu, Európska komisia bude posudzovať všetky požiadavky, ktoré má úrad v úmysle stanoviť a v prípade potreby vydá pripomienky alebo odporúčania s cieľom dosiahnuť ich konzistentné uplatňovanie.
K § 47
Vo vymedzených prípadoch zákon ukladá povinnosť niektorým podnikom poskytujúcim verejnú sieť a verejné služby viesť o činnostiach v súvislosti s poskytovaním sietí a služieb oddelene náklady a výnosy z poskytovania sietí a služieb. Týmto ustanovením je do návrhu zákona o elektronických komunikáciách transponovaný čl. 13 Rámcovej smernice.
K § 48
Prenositeľnosť čísel je kľúčový faktor, ktorý uľahčuje voľbu účastníkom a účinnú súťaž na konkurenčných trhoch elektronických komunikácií.
Navrhované znenie upravuje požiadavky na vykonávanie prenosu čísel tak, aby bolo vykonané s minimálnym oneskorením, aby číslo bolo funkčne aktivované do jedného pracovného dňa a účastník nebol bez služby dlhšie ako jeden pracovný deň. Úrad je oprávnení vo všeobecne záväznom právnom predpise predpísať celkový postup prenosu čísel, v ktorom prihliada na vnútroštátne ustanovenia o zmluvných záväzkoch a technologický vývoj. Skúsenosti z niektorých členských štátov ukazujú, že existuje riziko zmeny na iného poskytovateľa bez súhlasu účastníka. Preto sa navrhuje, aby podnik prijal opatrenia na ochranu svojho účastníka, zamerané na zníženie takéhoto rizika.
K § 49
Ustanovenie upravuje osobitosti viažuce sa k osobitným sieťam vybraných orgánov štátu.
K § 50
Povinnosti univerzálnej služby v súlade s revíziou regulačného rámca sa precizujú smerom k:
- oddeleniu povinnosti pripojenia k verejnej elektronickej komunikačnej sieti na pevnom mieste od poskytovania verejne dostupnej telefónnej služby s ohľadom na konkurenčný trh, ktorý poskytuje účastníkom možnosť pripojiť sa k sieti na pevnom mieste jedným podnikom a využívať verejnú telefónnu službu iným podnikom Je to dôsledok vývoja technológií a trhu, keď elektronické komunikačné siete čoraz viac prechádzajú na technológiu „internetového protokolu" (IP) a spotrebitelia majú čoraz viac možností voľby medzi rozličnými konkurenčnými poskytovateľmi hlasových služieb. Oddelenie nemá vplyv na rozsah povinností univerzálnej služby vymedzený v súčasnom znení zákona o elektronických komunikáciách,
- využívaniu nielen verejných telefónnych automatov, ale podľa potreby využívania aj alternatívnych verejných telefónnych prístupových miest s cieľom zabezpečiť technologickú neutralitu a nepretržitý prístup verejnosti k verejnej telefónnej službe,
- zaručeniu rovnocenného prístupu k službám pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím na takej úrovni, na akej je dostupný pre ostatných koncových užívateľov. Na tento účel by mal byť prístup funkčne rovnocenný, tak aby koncoví užívatelia so zdravotným postihnutím mohli využívať rovnaké služby ako iní koncoví užívatelia, ale iným spôsobom.
Dôležitým prvkom je oprávnenie úradu pravidelne preskúmavať dôvody, na základe ktorých sa uložili podniku povinnosti univerzálnej služby a v prípade, že sú na trhu bežne dostupné, zruší alebo pozmení tieto povinnosti.
V prípade, že sa podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby rozhodne predať všetky svoje aktíva miestnej siete na území štátu alebo ich podstatnú časť samostatnej právnickej osobe s inou vlastníckou štruktúrou, úrad posúdi účinok zamýšľanej transakcie s ohľadom na zabezpečeniu kontinuity povinností univerzálnej služby na celom území štátu.
Povinnosť oznamovať Európskej komisii sa viaže na akékoľvek zmeny súvisiace so zmenou podniku určeného na poskytovanie univerzálnej služby a povinnosťami univerzálnej služby.
K § 51
Stanovenie cieľových hodnôt ukazovateľov kvality univerzálnej služby podlieha procesu konzultácií podľa § 10 so zainteresovanými osobami. Zo zoznamu ukazovateľov boli vypustené ukazovatele, ktorých sledovanie s ohľadom na technologický vývoj už nie je aktuálne.
K § 52
Zákon podrobne upravuje povinnosti podniku určeného na poskytovanie univerzálnej služby voči svojím účastníkom vo vzťahu k možnosti poskytovať zariadenia a služby účastníkom na monitorovanie a kontrolu ich výdavkov, napríklad:
- bezplatne rozpisovať faktúry stým, že základnú úroveň rozpísania faktúr stanoví úrad,
- zverejňovať opatrenia v prípade neplatenia faktúr po náležitom upozornení účastníka, s následným možným prerušením služby alebo odpojením účastníka od siete,
- informovať účastníka na jeho žiadosť o existujúcich nižších cenách.
V prípade, že už sú tieto nástroje všeobecne dostupné je úrad oprávnený zrušiť uložené povinnosti
K § 53 a 54
Ustanovenia upravujú režim náhrady nákladov vynaložených na zabezpečenie povinnosti poskytovať univerzálnu službu.
Zároveň sa dáva právo úradu vydať všeobecne záväzný právny predpis o rozsahu úhrady čistých nákladov podniku určeného na poskytovanie univerzálnej služby a posudzovaní neprimeraného zaťaženia týchto podnikov.
K § 55 a 56
Ustanovenia obsahujú všetky zásady ochrany osobných údajov resp. súkromia v sektore elektronických komunikácií.
Ukladanie alebo získanie prístupu k údajom uloženým v koncovom zariadení účastníka alebo užívateľa je možné len s predchádzajúcim súhlasom týchto osôb. Povinnosť sa netýka technického ukladania alebo prístupu výlučne pre potreby zabezpečenia prenosu správy prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete, alebo ak je to nevyhnutné pre služby informačnej spoločnosti.
Súhlasom je podľa zákona č. 428/2002 Z. z o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov „akýkoľvek slobodne daný výslovný a zrozumiteľný prejav vôle, ktorým dotknutá osoba na základe poskytnutých informácií vedome vyjadruje súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov", (§ 4 ods. 1 písm. j)) .a ďalej „Súhlas sa preukazuje zvukovým alebo zvukovo-obrazovým záznamom alebo čestným vyhlásením toho, kto poskytol osobné údaje do informačného systému, prípadne iným hodnoverným spôsobom.(§ 7 ods. 2 druhá veta)
Navrhované úpravy zavádzajú do ochrany osobných údajov, ktoré sa prenášajú, ukladajú alebo inak spracovávajú v súvislosti s poskytovaním verejnej elektronickej komunikačnej služby, nové práva a povinnosti špecifické pre sektor elektronických komunikácií.
Ustanovenie:
- vymedzuje kritériá, podľa ktorých sa posudzuje porušenie ochrany osobných údajov,
- zavádza povinnosti podnikov prijať primerané technické a organizačné opatrenia na ochranu bezpečnosti svojich služieb, viesť zoznam prípadov o porušení ochrany osobných údajov. Prostredníctvom týchto opatrení by sa mala zabezpečiť možnosť prístupu k osobným údajom len pre oprávnené osoby na zákonom schválené účely a ochrana uchovávaných alebo prenášaných osobných údajov. Okrem toho by sa na účely identifikácie zraniteľných miest v systéme vo vzťahu k spracovaniu osobných údajov mala vypracovať bezpečnostná politika,
- vymedzuje účel, na ktorý sa môžu osobné údaje využívať a času, do kedy sa musia osobné údaje zlikvidovať,
- upravuje povinnosti informovať pri skutočných prípadoch narušenia bezpečnosti, ktoré viedli k ohrozeniu osobných údajov jednotlivcov. Narušenie by sa malo považovať za čin s nepriaznivým vplyvom na osobné údaje a súkromie účastníka alebo jednotlivca, zahŕňajúci napríklad krádež totožnosti alebo podvod, fyzickú ujmu, závažné poníženie alebo poškodenie dobrého mena. Oznámenie by malo obsahovať informácie o opatreniach, ktoré prijal podnik s cieľom riešiť dané narušenie bezpečnosti, ako aj odporúčania pre príslušných užívateľov alebo jednotlivcov.
K § 57
Definujú sa prevádzkové a lokalizačné údaje a precizujú sa znenia v jednotlivých odsekoch v súlade s revidovaným regulačným rámcom. Lokalizačnými údajmi sa okrem iného rozumejú aj údaje spracovávané elektronickou komunikačnou službou (nielen elektronickou komunikačnou sieťou), ktoré udávajú geografickú polohu koncového zariadenia užívateľa verejnej elektronickej komunikačnej služby.
K § 58
Navrhované ustanovenia úplne transponujú Smernicu EP a Rady 2006/24/ES o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES, do slovenského právneho poriadku. Ustanovenie zakotvuje rozsah uchovávaných údajov aj dĺžku uchovávania. Ak ide o pripojenie internetu, internetovú elektronickú poštu a telefonovanie cez internet, doba uchovávania určených údajov sa zvyšuje zo 6 mesiacov na 9 mesiacov z dôvodu praktických skúseností oprávnených orgánov štátu.
K § 59
Ustanovenie upravuje pravidlá vydávania verejných telefónnych zoznamov, uverejňovania údajov účastníkov v nich a poskytovanie týchto údajov medzi podnikmi. Podnik má povinnosť bezplatne informovať účastníkov o právach súvisiacich s používaním ich osobných údajov vo verejnom telefónnom zozname, ako aj s bezodplatným právom nebyť zaradený do účastníckeho zoznamu, overovať, opravovať alebo odstraňovať údaje v telefónnom zoznam, vrátane povinnosti podniku používať a spracúvať údaje o účastníkoch len na stanovené účely.
K § 60 až 62
Zákon podobne ako v doterajšom právnom predpise definuje pravidlá a podmienky poskytovania služieb zobrazenia identifikácie čísla volajúcej stanice a automatické presmerovanie volaní a postup pri identifikácii zlomyseľného volania a pri nevyžiadanej komunikácii.
Nahradil sa pojem „zobrazenie identifikácie" pojmom „prezentácia identifikácie", ktorý lepšie vystihuje vecnú podstatu toto pojmu. Prezentácia identifikácie zahŕňa okrem pôvodného zobrazenia identifikácie volajúceho aj iné formy prezentácie, napr. zvukom alebo písmom, najmä pre užívateľov so zdravotným postihnutím.
Zároveň sa upravujú povinnosti podniku pri prezentácii alebo zamedzení prezentácie identifikácie, napr. prípadoch pracovísk, ktoré riešia osobné krízové situácie alebo linky dôvery, kedy je povinnosť zamedziť prezentáciu identifikácie volajúceho.
V súvislosti s nevyžiadanou komunikáciou sa navrhuje, aby príjemca elektronickej pošty mal možnosť jednoducho a bezplatne kedykoľvek odmietnuť také používanie jeho kontaktných informácií v čase ich získavania a pri každej doručenej správe v prípade, že také použitie predtým neodmietol. Navrhuje sa zakázanie zasielania elektronickej pošty, z ktorej nie je známa totožnosť a adresa odosielateľa, na ktorú môže príjemca zaslať žiadosť o skončenie zasielania takých správ, a nabádanie k návšteve webového sídla v rozpore s osobitným predpisom (zákon o elektronickom obchode).
K § 63
Zákon tak ako v doterajších právnych predpisoch definuje predmet telekomunikačného tajomstva v elektronických komunikáciách, ktoré tvorí obsah prenášaných správ v spojení s údajmi komunikujúcich strán, prevádzkovými a lokalizačnými údajmi a pravidlá zaobchádzania s ním.
Definuje povinnosti podnikov voči oprávneným orgánom štátu a rovnaké pravidlá poskytovania údajov tvoriacich predmet telekomunikačného tajomstva bez ohľadu na to, či je to obsah komunikácie alebo uchované prevádzkové a lokalizačné údaje.
K § 64 a 65
Zložitosť systémov, technická porucha alebo ľudská chyba, nehody alebo útoky – to všetko môže mať vplyv na fungovanie a dostupnosť fyzických infraštruktúr, ktorými sa poskytujú služby dôležité pre občanov Európskej únie vrátane služieb elektronickej verejnej správy. Vzhľadom na to, že úspešné uplatňovanie adekvátnych bezpečnostných opatrení nie je jednorazová záležitosť, ale nepretržitý proces implementácie, preskúmavania a aktualizácie.
V tejto súvislosti je dôležité, aby mal úrad kompetenciu prispievať k zachovaniu integrity a bezpečnosti verejných komunikačných sietí v spolupráci agentúrou ENISA, okrem iného poskytovaním odborných znalostí a poradenstva a podporovaním výmeny najlepšej praxe.
V súlade s revíziou regulačného rámca návrh ustanovenia ukladá podniku:
- prijať primerané technické a organizačné opatrenia na ochranu bezpečnosti svojich sietí a služieb na predchádzanie bezpečnostných incidentov a minimalizáciu vplyvu týchto incidentov na užívateľov a vzájomne prepojené siete,
- informovať bez zbytočného odkladu úrad o narušení bezpečnosti a integrity sietí, poskytovať mu nevyhnutné informácie na posúdenie prijatých opatrení a spolupracovať s úradom pri vyšetrovaní súvisiacich prípadov.
Úrad je povinný predkladať každoročne Európskej komisii a agentúre ENISA súhrnnú správu za predchádzajúci rok o prijatých oznámeniach a opatreniach, ktoré v tejto súvislosti vykonal.
Zároveň zákon ustanovuje pravidlá zabezpečujúce ochranu sietí z pohľadu rušenia.
K § 66 až 68
Vzhľadom na skutočnosť, že zriaďovanie, prevádzkovanie a poskytovanie verejných elektronických komunikácií je verejným záujmom, majú podniky poskytujúce verejnú sieť pri vykonávaní týchto činností a striktnom dodržaní príslušných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky (Čl. 20 ods. 4 – obmedzenie vlastníckeho práva) a Občianskeho zákonníka (§ 151n až 151p – vecné bremeno) oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam.
Navrhované ustanovenie ukladá podnikom, ktoré majú oprávnenie k cudzím nehnuteľnostiam a majiteľom vnútorných rozvodov vedení stavieb a priestorov, v ktorých podnik poskytuje verejné elektronické komunikačné služby povinnosť spoločne využívať rozvody vo vnútri budov, aby budovanie novej siete alebo rozšírenie siete bolo spravodlivé, efektívne a šetrné k životnému prostrediu a nezávislé od akejkoľvek povinnosti podniku s významným vplyvom na trhu poskytovať prístup k svojej elektronickej komunikačnej sieti.
Lepšie spoločné používanie zariadení môže významne zlepšiť hospodársku súťaž a podnikom znížiť celkové finančné a environmentálne náklady na rozmiestnenie infraštruktúry elektronických komunikácií, najmä nových prístupových sietí.
Navrhuje sa doplniť znenie o povinnosť podniku poskytovať úradu, na jeho vyžiadanie aktuálne informácie o povahe, dostupnosti a geografickom umiestnení zariadení podľa § 68 ods. 10, vrátane stavieb, priestorov a častí vedení na účely podrobného prehľadu o existujúcej infraštruktúre na to, aby sa mohol vytvoriť podrobný inventár povahy, dostupnosti a geografickej polohy uvedených zariadení a sprístupniť ho zainteresovaným stranám.
K § 69 až § 72
Nové navrhované znenia vymedzuje oblasti, v ktorých môže ministerstvo poskytnúť dotáciu na spolufinancovanie projektov v oblasti výskumu a vývoja, stanovuje podmienky na poskytnutie týchto dotácií vrátane postupov pri žiadostiach o poskytnutie dotácií.
K § 73
Ustanovenie upravuje sankčné postihy ako jeden z predpokladov účinného prevenčného pôsobenia v praxi. Všetky sankcie striktne korešpondujú s povinnosťami, ktoré ukladá zákon.
K § 74
Znenie upravuje vzťah procesných ustanovení zákona k všeobecnému predpisu o správnom konaní, pod režim ktorého patria všetky rozhodnutia úradu a iné jeho procesné postupy. Výnimkou sú konania taxatívne vymedzené v odseku 2, ktorých rozsah je určený povahou daného konania a úzkou špecifikáciou problematiky, resp. analogických ustanovení nového regulačného rámca, ktoré je potrebné realizovať osobitnými postupmi ustanovenými v návrhu novely zákona.
Znenie odseku 3 zabezpečuje zásadu dvojinštančnosti konania.
K § 75 a § 76
Navrhované znenie ustanovuje mechanizmus postupu účastníka a úradu pri mimosúdnom riešení sporu s podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné siete alebo služby.
Navrhované znenie upravuje mechanizmus riešenia sporov medzi podnikmi a stranami členských štátov Európskej únie s podporou orgánu európskych regulátorov.
K § 77
Nové navrhované znenie upresňuje postup úradu a lehoty pri riešení sporu medzi podnikmi, ktoré súvisia s plnením povinností podľa tohto zákona. Ustanovenia upravujú riešenie sporov medzi všetkými podnikmi. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa možnosť úradu riešiť spory rozšírila na všetky spory medzi podnikmi.
K § 78
Prechodné ustanovenia v zhode s navrhovaným znením zákona zabezpečujú kontinuitu regulačného prostredia a postupné zavedie prípadných nových prvkov, práv a povinností.
K § 79
Ustanovenie obsahuje odkaz na prílohu zákona č. 5, ktorá obsahuje právne záväzné akty Európskej únie transponované do návrhu tohto zákona.
K § 80
Zrušovacie ustanovenia zrušujú doterajší zákon o elektronických komunikáciách a ostatné predpisy, ktoré už nie sú v súlade s týmto návrhom zákona.
K § 81
Nadobudnutie účinnosti zákona sa navrhuje od 1. októbra 2011 s odkladom účinnosti ustanovení § 42 a 44.
Bratislava 1. júna 2011
Iveta Radičová v. r.
predsedníčka vlády Slovenskej republiky
Ján Figeľ v. r.
minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky