DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Po dôslednom rozbore celej právnej úpravy jadrovej oblasti v Slovenskej republike (ďalej len „SR") Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len „ÚJD SR" ) označil viacero dôvodov, ktoré vedú k novelizácií zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „atómový zákon"). Návrh zákona pokrýva niekoľko oblastí, ktoré je nutné aktualizovať.
Potreba novelizácie vyplýva z nutnosti dôslednej transpozície smernice Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. EÚ L 172, 2. 7. 2009) (ďalej len „smernica 2009/71/Euratom"). Uvedená smernica bola prijatá Radou dňa 25. 6. 2009 a podľa čl. 10 tejto smernice sú členské štáty Európskej únie (ďalej len „EÚ") povinné uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou, a to v termíne do 22. júla 2011 a bezodkladne o tom informovať Európsku komisiu.
Vláda SR svojím uznesením č. 686 zo dňa 30. septembra 2009 schválila rozdelenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc a rámcových rozhodnutí. Predsedníčke ÚJD SR bolo v spolupráci s ministrom zdravotníctva uložené v bode B. 44 predložiť na rokovanie vlády návrh právneho predpisu, ktorý zabezpečí transpozíciu smernice Rady 2009/71/Euratom v termíne do 15. apríla 2011.
Smernica 2009/71/Euratom stanovuje euro - únijné bezpečnostné štandardy, poskytuje právnu istotu záväznými rámcovými pravidlami jadrovej bezpečnosti, najmä v organizačnej infraštrukturálnej a inštitucionálnej rovine, zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť, povinnosť pravidelného zlepšovania jadrovej bezpečnosti a upevňuje postavenie dozorného orgánu. Smernica ďalej stanovuje provoradú zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť pre držiteľa povolenia a podporuje transparentnosť jadrových aktivít. Uvedenou smernicou sa preberajú hlavné ustanovenia z Dohovoru o jadrovej bezpečnosti (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí č. 163/1997 Z. z.), ktorý bol prijatý na pôde Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (ďalej len „MAAE") a stávajú sa tak záväznou súčasťou európskeho práva. Zároveň sa ňou zohľadňujú bezpečnostné štandardy MAAE.
Nakoľko smernica pokrýva jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení v nevyhnutnej spojitosti s problematikou ochrany zamestnancov a obyvateľstva pred nepriaznivými účinkami ionizujúceho žiarenia, návrh zákona na vhodných miestach odkazuje na zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý obsahuje základný inštitucionálny a legislatívny rámec radiačnej ochrany v SR a rovnako na Nariadenie vlády SR č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením, ktoré detailizuje technické parametre a požiadavky na radiačnú ochranu. Uvedeným spôsobom sa vytvára prepojenie medzi jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení a radiačnou ochranou vo vzťahu k jadrovým zariadeniam.
Smernica vyžaduje, aby všetky povinnosti jadrových krajín ustanovené v smernici boli bez výnimky transponované do vnútroštátneho právneho poriadku. Po vyše 60 rokoch existencie EÚ, resp. jej právnych predchodcov, sa vôbec po prvýkrát vytvára spoločný harmonizovaný právny rámec v oblasti jadrovej bezpečnosti, ktorý doteraz v EÚ absentoval, aj keď zatiaľ len na inštitucionálno - infraštrukturálnej úrovni.
Návrh novely zákona v ďalšej oblasti dôsledne transponuje požiadavky skupiny WENRA (Western European Nuclear Regulators´ Association) – expertnej skupiny zlučujúcej členov dozorných orgánov členských krajín EÚ a Švajčiarska, majúcich aspoň jedno jadrové zariadenie vo výstavbe, v prevádzke alebo vo vyraďovaní, ktorých cieľom je rozvíjať a zjednotiť spoločný prístup k jednotlivým aspektom jadrovej bezpečnosti, vybudovať a udržiavať sieť dozorných orgánov v EÚ, vytvoriť jednotný prístup k jednotlivým prvkom jadrovej bezpečnosti a radiačnej ochrany, predovšetkým vrámci EÚ, fungovať ako nezávislý orgán, ktorý by EÚ inštitúciám poskytoval informácie z preskúmavania týchto prvkov. V záujme dosiahnutia stanovených cieľov sú členské štáty vo vzájomnej interakcii a poskytujú si materiálnu, personálnu i technickú podporu najmä v oblasti reaktorovej bezpečnosti, bezpečného vyraďovania, nakladania s rádioaktívnym odpadom a vyhoretým jadrovým palivom. Členovia WENRY sa snažia rozšíriť a zdokonaliť bezpečnostné štandardy MAAE. WENRA informuje jednotlivé orgány EÚ, ako aj členské štáty EÚ o svojej činnosti a o výsledkoch svojej práce.
ÚJD SR sa aktívne podieľa na prácach dvoch pracovných skupín (ďalej len „PS"), a to PS pre harmonizáciu prístupu k bezpečnosti pre existujúce jadrové reaktory a PS pre harmonizáciu prístupu k bezpečnosti nakladania s odpadom.
Cieľom PS pre harmonizáciu prístupu k bezpečnosti pre existujúce jadrové reaktory je, aby medzi jadrovými zariadeniami členských krajín z pohľadu jadrovej bezpečnosti neboli žiadne významné rozdiely. Výsledkom PS pre harmonizáciu prístupu k bezpečnosti pre existujúce jadrové reaktory je stanovenie minimálnych referenčných úrovní pre osemnásť oblastí posudzovania jadrovej bezpečnosti – bezpečnostná politika, organizačná štruktúra prevádzkovateľa, systém manažérstva kvality, výcvik a oprávnenia personálu, projekt ochrannej obálky pre existujúce reaktory, projekt rozšírenia existujúcich reaktorov, bezpečnostná klasifikácia štruktúr, systémov a komponentov, limity a podmienky prevádzky, manažment starnutia, systém vyšetrovania udalostí alebo spätná väzba prevádzkových skúseností, údržba, inšpekcie a testovanie prevádzky, havarijné plánovanie a návody pre prípad ťažkých havárii, obsah a aktualizácia bezpečnostných analýz, pravdepodobnostné analýzy, periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti, zmeny na jadrových elektrárňach, havarijná pripravenosť a ochrana pred vnútornými požiarmi. Referenčné úrovne k jednotlivým aspektom sú stanovené na základe dokumentov MAAE. V roku 2003 boli ukončené práce na pilotnej štúdii, ktorou sa overil spôsob stanovenia referenčných úrovní a otestovala sa metodológia posudzovania ich plnenia a začali sa práce na hlavnej štúdii. V tom čase boli do práce zapojené aj novopristupujúce krajiny EÚ, vrátane Slovenska. Práce na hlavnej štúdii boli ukončené v roku 2006, keď boli prezentované požiadavky, ktoré sa členské krajiny zaviazali implementovať do svojej legislatívy do roku 2010. Akčný plán implementácie požiadaviek vypracovala aj Slovenská republika. Jednotlivé oblasti boli identifikované stupňom zlučiteľnosti s požiadavkami WENRY a výsledkom hodnotenia bolo, že väčšina z požiadaviek je už súčasťou slovenskej legislatívy. Táto PS požaduje, aby boli jej požiadavky inkorporované do dvoch druhov právnych dokumentov. Môže ním byť právne záväzný právny predpis, ktorým je v podmienkach SR zákon alebo vyhláška, ktorých plnenie však musí byť právne vynútiteľné, s možnosťou sankcionovania alebo to má byť dokument, ktorý má charakter všeobecného odporúčania vydaný dozorným orgánom.
PS pre harmonizáciu prístupu k bezpečnosti pre existujúce jadrové reaktory vo svojej práci pokračuje na základe mandátu udeleného riadiacim výborom – dopracováva a novelizuje požiadavky v súlade s vývojom dokumentov MAAE, ktoré tvoria ich základ, sleduje plnenie akčného plánu, pomáha riešiť ťažkosti s prípadnou interpretáciou požiadaviek a začala práce na stanovení hlavných cieľov, ktoré by mal spĺňať projekt pre nové jadrové elektrárne budované v EÚ.
Cieľom PS pre harmonizáciu prístupu k bezpečnosti nakladania s odpadom je zosúladenie právnych predpisov pre členské krajiny EÚ pre oblasť RAO a vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky. V rámci pracovnej skupiny pre RAO a vyraďovanie jadrových zariadení boli pripravené 2 základné dokumenty, a to: Referenčné úrovne pre vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a Referenčné úrovne pre skladovanie rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva.
Prínos zastúpenia Slovenska v pracovných skupinách spočíva v tom, že máme možnosť aktívne pristupovať k tvorbe referenčných požiadaviek, pričom je reálny predpoklad, že aj podľa ich plnenia a aplikácie sa bude posudzovať úroveň jadrovej bezpečnosti členských krajín EÚ.
Závery WENRA smerujú v prevažnej väčšine do technických detailov - požiadaviek na jadrovú bezpečnosť, ktoré sú predmetom úpravy vyhlášok ÚJD SR, nutnosť zmien v zákone z tohto titulu je teda obmedzená na prípady, keď požiadavky WENRA zakladajú nové alebo zmenené povinnosti pre fyzické osoby alebo právnické osoby využívajúce jadrovú energiu. Tieto požiadavky nie je možné vzhľadom na ústavnosť riešiť len prostredníctvom novelizácie vyhlášok, ale musia byť riešené priamo v zákone. Do tejto skupiny patrí najmä nanovo upravený § 23 – Jadrová bezpečnosť, § 25 – Systém manažérstva kvality a čiastočne aj obohatenie § 10 o všeobecných prierezových povinnostiach držiteľa povolenia.
Ďalším faktorom, ktorý ovplyvnil potrebu zmien doterajšej právnej úpravy, je uznesenie vlády SR č. 610/2009, ktoré uložilo predsedníčke ÚJD SR v termíne do 31. decembra 2011 vypracovať novelu atómového zákona v súlade s návrhom postupu pre nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi a zachytenými rádioaktívnymi odpadmi v SR. Z tohto dôvodu predkladaná novelizácia legislatívne stvárňuje aj požiadavky vyplývajúce z materiálu, ktorý bol schválený predmetným uznesením vlády SR dňa 2. septembra 2009.
Poslednou oblasťou úpravy je obmedzenie prístupu k materiálom, ktoré novela atómového zákona označuje ako citlivú dokumentáciu. Samotný Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 43/2006 Z. z.) (ďalej len „Aarhuský dohovor" ), rešpektuje práva jednotlivých signatárskych členských krajín a stanovuje právo odmietnuť poskytnutie informácie, ktorej zverejnenie by mohlo nepriaznivo ovplyvniť medzinárodné vzťahy, obranu štátu alebo bezpečnosť verejnosti. Takéto obmedzenie pripúšťa aj transponovaná smernica 2009/71/Euratom v čl. 8. Taxatívne sa vymedzujú dokumenty, ktoré ÚJD SR považuje za natoľko dôležité, že by ich zverejnením mohlo dôjsť k zneužitiu informácii v nich obsiahnutých na plánovanie a vykonanie činností s cieľom spôsobiť narušenie alebo zničenie jadrového zariadenia a v konečnom dôsledku spôsobiť nielen SR, ale aj okolitým štátom obrovské škody na životoch, majetku a životnom prostredí. Spomenuté obmedzenie je vo verejnom záujme a bude vykladané reštriktívne len s poukazom na konkrétny výpočet.
Vzhľadom na novelizáciu množstva ustanovení súvisiacich s atómovým zákonom, na ktoré sa vyskytuje odkaz priamo v texte, predkladateľ pristupuje aj k legislatívno - technickej úprave poznámok pod čiarou a vnútorných odkazov, a to v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády SR. Aktualizácia odkazov je v záujme prehľadnosti a zrozumiteľnosti právnej úpravy zakotvenej atómovým zákonom a zabezpečuje pochopenie previazanosti jednotlivých ustanovení atómového zákona.
Súčasťou predkladaného materiálu sú aj návrhy dvoch nových vyhlášok ÚJD SR, a to vyhláška, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na jadrovú bezpečnosť a vyhláška, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o systéme manažérstva kvality. Predložené vyhlášky nanovo rozpracúvajú najmä § 23 a § 25 z titulu najrozsiahlejších zmien oproti doterajšiemu právnemu stavu. Obe vyhlášky reflektujú najpočetnejšie a obsahovo najzložitejšie požiadavky skupiny WENRA, ako aj transpozíciu smernice 2009/71/Euratom a zmenu splnomocňovacích ustanovení. Predložené vyhlášky v budúcnosti nahradia súčasnú vyhlášku 50/2006 Z. z. a vyhlášku 56/2006 Z. z. Ostatné vyhlášky ÚJD SR účinné v súčasnosti buď transpozíciou smernice 2009/71/Euratom a požiadavkami WENRY neboli dotknuté vôbec, alebo sa pristúpi len k ich stručnej novelizácii.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je SR viazaná, ako aj s právom európskej únie.
B. Osobitná časť
K článku I.
K bodu 1
V záujme prehľadnosti sa opäť uvádza písmeno b) v § 1 odseku 1. Keďže došlo k zmene definície prepravy rádioaktívnych materiálov, došlo k jej spresneniu a odstránila sa potreba vypisovať konkrétne, ktoré objekty budú prepravované, keďže držiteľ povolenia bude vykladať pojmy podľa § 2 zákona, ktoré tento zákon mení.
K bodom 2 a 3
Rozširuje sa predmet úpravy zákona o schému, ktorou sa vytvoria podmienky na zaručenie čo možno najvyššieho stupňa jadrovej bezpečnosti. Úroveň jadrovej bezpečnosti je nutné udržiavať aj podporovaním radiačnej ochrany, ktorá je v rámci SR v kompetencii Úradu verejného zdravotníctva SR. Predmet zákona sa rozširuje aj o explicitnú povinnosť ÚJD SR prejednávať priestupky a iné správne delikty podľa tohto zákona a ukladať za ne sankcie podľa § 34 atómového zákona. Týmito ustanoveniami sa transponuje čl. 1 smernice 2009/71/Euratom.
K bodu 4
Návrh upravuje nové definície niektorých pojmov. Definícia jadrového zariadenia sa upravuje z dôvodu, aby toto ustanovenie pokrývalo všetky druhy civilných zariadení, ktoré zodpovedajú definícii smernice, ide dokonca nad jej rámec. Stanovuje sa, že definícia jadrového zariadenia podľa atómového zákona sa nepoužije pre potreby ustanovení o zodpovednosti za jadrovú škodu uvedenú v § 29 a § 30 atómového zákona. Pre potreby zodpovednosti za jadrové škody sa použije definícia jadrového zariadenia uvedená vo Viedenskom dohovore o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 70/1996 Z. z.). Definícia jadrovej bezpečnosti lepšie vystihuje predmet ochrany držiteľov povolení. Týmito ustanoveniami sa dosahuje úplná transpozícia čl. 3 smernice 2009/71/Euratom.
K bodom 5, 6 a 8
Nutnosť precizovania definícií nakladania s rádioaktívnym odpadom, prepravy rádioaktívneho materiálu a ukladania rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva vyplýva z potreby implementovať uznesenie vlády č. 610/2009 z 2. septembra 2009. Podľa tohto uznesenia, potreba vytvorenia postupu nakladania s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi (IRAO) a zachytenými rádioaktívnymi materiálmi (ZRAM) v SR vyplýva z nutnosti vyriešiť historické problémy, ktoré sa v danej oblasti vynorili po rozdelení ČSFR s tým, že existujúce úložisko Richard je na území Českej republiky. Uloženie rádioaktívnych odpadov v úložisku, kde je zabezpečená ich dlhodobá izolácia od životného prostredia ako aj ich kontrola je v súčasnej dobe jediný spôsob ich bezpečného zneškodnenia. Je potreba vytvoriť zariadenie, do ktorého budú všetky doteraz na iných miestach ukladané IRAO a ZRAM preskladané. Predpokladá sa, že takéto zariadenie bude nejadrového charakteru. Ďalšie IRAO/ZRAM budú preberané za účelom dlhodobého skladovania už výhradne do tohto zariadenia.
Novela vymedzuje, že podľa atómového zákona sa nebude postupovať pri nakladaní s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi, opustenými žiaričmi, rádioaktívnymi odpadmi neznámeho pôvodu, nepoužívanými rádioaktívnymi odpadmi mimo jadrového zaradenia. V takýchto prípadoch sa postupuje podľa zákona č. 355/2007 Z. z. Preto zákon ukladá, aby všetky fázy nakladania s RAO smerovali k ich bezpečnému uloženiu.
K bodu 7
Zavádza sa nová definícia systému manažérstva kvality na účely celého zákona. Podrobnosti o systéme manažérstva kvality ustanovuje § 25, resp. vykonávacia vyhláška.
K bodu 9
Jadrová energia sa v SR môže využívať len na mierové účely. Medzinárodné spoločenstvo ako aj EÚ považujú právnu úpravu jej využívania za veľmi dôležitú a SR ako členský štát EÚ musí postupovať v súlade s ňou. SR je signatárom viacerých medzinárodných zmlúv, ktoré upravujú problematiku mierového využívania jadrovej energie. Ide napr. o Zmluvu o nešírení jadrových zbraní, Zmluvu o zákaze umiestňovania jadrových zbraní a iných zbraní hromadného ničenia na dne morí, oceánov a v jeho podzemí, právne záväzné akty EÚ a iné. ÚJD SR musí postupovať aj v súlade s úlohami, ktoré mu uloží vláda svojimi uzneseniami. Na potrebu dosiahnutia súladu s národnými stratégiami upozorňuje aj priamo smernica. Národné stratégie v rôznych oblastiach sú spravidla schvaľované uzneseniami vlády. Konkrétne ide napr. o uznesenie č. 190/1994, uznesenie č. 328/2008 a uznesenie č. 610/2009.
K bodu 10
Pri využívaní jadrovej energie má bezpečnosť najvyššiu prioritu. Priorizácia sa stanovuje s ohľadom na typ jadrového zariadenia, druh jadrových materiálov, činností, ktoré sa na jadrovom zariadení vykonávajú a iných aspektov. ÚJD SR vykonáva dozor nad jej dodržiavaním. Týmto ustanovením sa transponuje čl. 1 smernice 2009/71/Euratom.
K bodom 11 a 12
SR plne rešpektuje právo všetkých občanov na prístup k informáciám v oblasti životného prostredia tak, ako jej to ukladá právna úprava obsiahnutá v zákone č. 211/2000 Z. z. akceptujúca medzinárodno - právne záväzky vyplývajúce z Aarhuského dohovoru, aj preto plní ÚJD SR povinnosti vyplývajúce mu z neho ako povinnej osobe. SR je jeho signatárom, a preto aj jej vnútroštátny poriadok musí byť v súlade s ním a s príslušnými smernicami EÚ, ktoré boli upravené v zmysle zásad tohto dohovoru. Samotný Aarhuský dohovor rešpektuje práva a individualitu jednotlivých signatárskych členských krajín a umožňuje odmietnuť poskytnutie informácie, ktorej zverejnenie by mohlo nepriaznivo ovplyvniť medzinárodné vzťahy, obranu štátu alebo bezpečnosť verejnosti. ÚJD SR si však uvedomuje, ktoré informácie sú natoľko dôležité, že z dôvodu bezpečnosti štátu, jeho obyvateľov ako aj obyvateľov susedných krajín ich nesprístupní tretím osobám. Túto dokumentáciu vymedzuje taxatívnym výpočtom preto, aby nemohlo dôjsť k jej svojvoľnému rozširovaniu a nesprávnemu výkladu. Aarhuský dohovor stanovuje povinnosť vykladať obmedzenia reštriktívnym spôsobom berúc do úvahy záujem verejnosti, ktorému zverejnenie slúži, a tiež berúc do úvahy, či požadované informácie súvisia s emisiami do životného prostredia. Takúto dokumentáciu novela označuje ako dokumentáciu obsahujúcu citlivé informácie. Ide o materiály, ktorých použitie by sa mohlo použiť na naplánovanie a vykonanie činností s cieľom spôsobiť narušenie alebo zničenie jadrového zariadenia. Všetky obmedzenia prístupu k informáciám v citlivej dokumentácií vychádzajú zo zásady, že neposkytnutie určitých informácii širokej verejnosti je z hľadiska jej samotnej ochrany a bezpečnosti vhodnejšie, ako jej široké sprístupňovanie. Všeobecné právo na informácie v tomto prípade ustupuje právu na bezpečnosť štátu, životné prostredie, majetok a pod. Limitovanie sprístupnenia informácii umožňuje aj priamo smernica v čl. 8. Okrem taxatívne vymedzenej dokumentácie, ÚJD SR disponuje aj dokumentáciou, ktorá podlieha štandardnej ochrane utajovaných skutočností podľa zákona č. 215/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
K bodu 13
Týmto ustanovením sa rozširuje základná povinnosť ÚJD SR, aby pri výkone štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení boli všetky zainteresované subjekty, medzinárodné spoločenstvo a verejnosť uistené, že jadrová energia sa využíva spôsobom, prioritne akceptujúcim jadrovú bezpečnosť. Povinnosť dodržiavať túto zásadu patrí ÚJD SR, preto novela zavádza explicitne túto povinnosť do § 4, v ktorom sú stanovené základné povinnosti úradu.
K bodu 14
Konštituujú sa ďalšie povinnosti ÚJD SR. Ide o povinnosť samohodnotiť stav jadrovej bezpečnosti a výkon celého jadrového dozoru spolu s inými rezortnými orgánmi, ktoré viac alebo menej svojimi kompetenciami upravujú určité bezpečnostné aspekty jadrových zariadení a zároveň jeden krát za desať rokov pozvať medzinárodnú misiu na posúdenie plnenia povinností vyplývajúcich z transponovanej smernice. Takouto misiou by mala pravdepodobne v budúcnosti byť misia IRRS (Integrated Regulatory Review Service), ktorá pôsobí pri MAAE, resp. iný druh misie založenej v spolupráci MAAE a EÚ. Misia bude po prvýkrát za týmto účelom pozvaná do SR v roku 2021.
Stanovuje sa povinnosť predkladať správy o vykonávaní Smernice 2009/71/Euratom v pravidelných intervaloch, a to jedenkrát za tri roky. Správu vypracuje ÚJD SR v spolupráci s orgánmi podľa predošlého odseku tak, ako to bolo doteraz pri spracovávaní Národnej správy v zmysle Dohovoru o jadrovej bezpečnosti a predloží ju na posúdenie Európskej komisii. Obsahom správy má byť spôsob, akým sa smernica vykonáva, ako orgány v SR spolupracujú pri jej aplikácii a či sú s jej aplikáciou praktické problémy. Obsahom správy môžu byť aj iné informácie súvisiace so smernicou. Takáto správa sa po prvýkrát predloží najneskôr do 22. júla 2014. Týmito ustanoveniami sa transponuje čl. 9 ods. 1 a 3 smernice 2009/71/Euratom. ÚJD SR je ďalej povinný udržiavať dostatočné finančné, personálne a technické požiadavky na jadrovú bezpečnosť.
Dôležitou a novou zásadou, ktorá vychádza zo smernice 2009/71/Euratom, je povinnosť udržiavať a pokiaľ je to možné zdokonaľovať jadrovú bezpečnosť na základe výsledkov získaných z analýz bezpečnosti tak, aby jadrová bezpečnosť stála na prvom mieste. Týmto ustanovením sa transponuje čl. 4 ods. 2 smernice 2009/71/Euratom.
K bodom 15, 19, 20, 22, 32, 49 až 52 a 54
Predmetné novelizačné body reflektujú potrebu zmeny termínu „systém kvality" na systém manažérstva kvality, ktorý sa týmto zákonom zavádza. Systém manažérstva kvality je presnejšie vymedzený v § 25, resp. v novom bode v § 2 a podrobne bude rozpracovaný vo vyhláške o systéme manažérstva kvality. Ide o legislatívno – technickú zmenu.
K bodom 16 až 18, 26, 27
Predmetné novelizačné body reflektujú legislatívno – technickú zmenu, ku ktorej dochádza z dôvodu zmeny v § 2, kde sa zavádza nový pojem – systém manažérstva kvality - a preto je treba prečíslovať ostatné ustanovenia v § 2, a to v celom texte zákona.
K bodu 21
Súčasná poznámka pod čiarou č. 9 odkazovala na nariadenie 1334/2000 zo dňa 22. mája 2000. Toto nariadenie bolo zrušené a nahradené nariadením č. 428/2009 z 5. mája 2009, preto je potrebné aj poznámky pod čiarou dať do súladu s platnou právnou úpravou, ktorá sa týmto novelizačným bodom mení.
K bodu 23
Ide o legislatívno technickú zmenu, ku ktorej dochádza v § 8 z dôvodu prečíslovania ustanovení v § 23 o jadrovej bezpečnosti.
K bodu 24
Rozširuje sa povinnosť držiteľa povolenia dodržiavať požiadavky ustanovené atómovým zákonom. Držiteľ povolenia je povinný dodržiavať aj požiadavky stanovené vykonávacím právnymi predpismi vydanými na jeho základe. Je tiež povinný informovať ÚJD SR o všetkých skutočnostiach, ktoré mu atómový zákon ukladá ako povinnosť.
K bodu 25
Zužujú sa povinnosti držiteľa povolenia o povinnosť uhrádzať ÚJD SR náklady spojené s overovaním osobitnej odbornej spôsobilosti , ktoré ÚJD SR znáša. Náklady bude od účinnosti novely znášať ÚJD SR. Uvedené ustanovenie je potrebné zrušiť aj s ohľadom na zavedenie príspevkov na výkon štátneho dozoru novelami atómového zákona, a to zákonom č. 94/2007 Z. z. a zákonom č. 120/2010 Z. z. Odstraňuje sa ním určitá duplicita s povinnosťami zavedenými predošlými zákonmi. V číselnom vyjadrení ide o čiastku cca 8 000,-EUR ročne.
K bodu 28
Precizuje sa súčasná povinnosť držiteľa povolenia informovať verejnosť o hodnotení stavu jadrovej bezpečnosti. Verejnosť musí mať informácie o stave jadrových zariadení nachádzajúcich sa v ich blízkosti a potrebuje byť ubezpečená, že jadrovej bezpečnosti je kladená najvyššia priorita. Držiteľ povolenia musí v pravidelných intervaloch, a to jedenkrát za rok so stanoveným presným termínom o nej oboznámiť verejnosť. Spôsob informovania sa ponecháva na držiteľovi povolenia s podmienkou, že takáto informácia musí byť verejnosti všeobecne prístupná. Môže ísť napríklad o informovanie prostredníctvom internetu na svojej webovej stránke, alebo prostredníctvom tlače. Európska komisia vyžaduje minimálny obsah tejto správy, a to všeobecnú informáciu o stave jadrových zariadení. Týmto ustanovením sa transponuje čl. 8 smernice 2009/71/Euratom.
K bodu 29
Držiteľ povolenia pravidelne musí analyzovať prevádzkové skúsenosti, medzinárodné bezpečnostné štandardy a aplikovať nové poznatky, vedomosti a skúsenosti s cieľom zlepšovať a trvalo zvyšovať úroveň stavu jadrových zariadení. Pred tým, ako držiteľ povolenia urobí rozhodnutie, ktoré by mohlo mať vplyv na stav jadrovej bezpečnosti, musí ho prekonzultovať s vlastnými, ale aj externými odborníkmi na danú problematiku, aby si bol istý, že všetko, čo bude robiť, bude v súlade s požiadavkami jadrovej bezpečnosti. Uvedený spôsob má za cieľ zabezpečiť nezávislé posúdenie dopadu rozhodnutia na celú spoločnosť. Z hľadiska ústavnosti ukladania povinností je nevyhnutné precizovať všeobecné povinnosti držiteľa povolenia priamo v zákone. Je taktiež potrebné precizovať úpravu plnenia požiadaviek a plnenia oznamovacích a informačných povinností voči úradu. Vo väčšine prípadov v tomto bode ide o implementáciu požiadaviek WENRY.
K bodu 30
V zmysle zákona č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie sa všetky právne akty v ňom publikované stávajú priamo účinnými aj na území SR. V súvislosti s uverejnením Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu v Úradnom vestníku sa táto stala súčasťou právneho poriadku všetkých členských štátov EÚ a túto skutočnosť je potrebné reflektovať aj v atómovom zákone uverejnením úplného odkazu naň.
K bodu 31
Nanovo sa definuje ustanovenie atómového zákona o vyraďovaní a s ním súvisiacich postupoch. Stanovujú sa podmienky vyňatia jadrového zariadenia z pôsobnosti atómového zákona, a to na neobmedzené využitie alebo obmedzené využitie. Ak úroveň rádioaktívnej kontaminácie jadrového zariadenia, spravidla sa jedná o územie alebo stavebné objekty, nebude prevyšovať úrovne na uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia v súlade s nariadením vlády SR č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením, je možné vyňať jadrové zariadenie z pôsobnosti tohto zákona na neobmedzené využitie. Zákon však umožňuje vyňať jadrové zariadenie aj na obmedzené využitie. V tom prípade však musia byť splnené príslušné inštitucionálne opatrenia obsahujúce podmienky potenciálneho využitia objektov a územia, ktoré sú predmetom vyňatia. Pod inštitucionálnymi opatreniami sa myslí kontrola miesta bývalého výskytu rádioaktívneho odpadu dozorným orgánom. Takáto kontrola môže mať formu aktívnu alebo formu pasívnu. Aktívnou kontrolou je pozorovanie miesta, monitoring, pasívnou napríklad umožnenie používania miesta na obmedzené účely. Cieľom kontroly je zabezpečenie ochrany života ľudí a životného prostredia. Tieto opatrenia musia byť vymáhateľné a musí byť stanovený dozorný orgán zodpovedný za ich dodržiavanie. V podmienkach SR je v zmysle zákona č. 355/2007 Z. z. týmto orgánom Úrad verejného zdravotníctva SR. Rozsah obmedzeného využitia územia alebo objektov, vrátane určenia kritérií a podmienok ich využitia, sa určuje na základe bezpečnostných rozborov vplyvu potenciálneho využitia uvoľneného územia alebo objektov na životné a pracovné prostredie. V praxi sa môžu vyskytnúť prípady takéhoto využitia uvoľneného územia alebo objektov pre jadrové alebo iné priemyselné účely. Zákon taktiež umožňuje vyňať iba časť územia alebo časť objektovej sústavy „bývalého" jadrového zariadenia z pôsobnosti tohto zákona. V prípade, ak ohraničená časť územia alebo časť objektovej sústavy dosiahne stav umožňujúci ich následné vyňatie z pôsobnosti zákona, je možné tieto vyňať aj v priebehu ľubovoľnej etapy vyraďovania, teda nemusí to byť nevyhnutne po ukončení záverečnej etapy vyraďovania celého jadrového zariadenia. Držiteľ povolenia má za povinnosť informovať dozorný orgán o všetkých činnostiach a s tým súvisiacich opatreniach týkajúcich sa vyraďovania. Návrh zákona ráta s možnosťou, že pôvodný držiteľ povolenia na prevádzku sa stane držiteľom povolenia na etapu vyraďovania alebo, čo bude z ekonomických dôvodov častejšie, vyraďovanie bude realizovať iný nezávislý subjekt od pôvodného držiteľa povolenia na prevádzku. Pri vyraďovaní je nevyhnutné disponovať údajmi, ktoré sa získali a uchovali už počas prevádzky, a preto sa ukladajú povinnosti už držiteľovi povolenia na prevádzku, aby vytvoril a udržal personálny a informačný základ pre vyraďovanie už počas prevádzky, aby on sám alebo iná osoba na tomto základe mohla pokračovať plynulo vo vyraďovaní.
K bodu 33
Novela upravuje ustanovenie o jadrovej bezpečnosti, jedno z ťažiskových ustanovení atómového zákona. Celé ustanovenie § 23 predstavuje základné povinnosti držiteľa povolenia v záujme toho, aby pri všetkých činnostiach jadrová bezpečnosť mala prioritu pred všetkými ostatnými aspektmi vykonávaných činností. Ustanovenie zakotvuje zodpovednosť za dodržiavanie jadrovej bezpečnosti všeobecne pre každého držiteľa povolenia, to znamená, že každý kto sa zúčastňuje na činnostiach vyžadujúcich príslušné povolenie podľa tohto zákona, je zároveň zodpovedný za uplatňovanie a dodržiavanie požiadaviek na jadrovú bezpečnosť v rozsahu celej svojej činnosti a v celom rozsahu povolenia alebo súhlasu. Pochopiteľne obsah a rozsah týchto zodpovedností je závislý od rozsahu povolenia a typu jadrového zariadenia, preto sú tieto povinnosti odstupňované. Túto zodpovednosť nie je možné delegovať na iný subjekt žiadnym právnym aktom. Návrh zákona tiež zavádza nový pojem - kultúra bezpečnosti, ktorý je už dlhšie zaužívaným pojmom na pôde MAAE, operuje s ním aj vyššie spomenutá transponovaná smernica, zatiaľ čo v doteraz účinnom atómovom zákone absentoval.
Nakoľko smernica v čl. 6 ods. 5 ustanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby sa v uplatňovanom vnútroštátnom rámci vyžadovalo, aby držitelia licencie zabezpečili náležité finančné zdroje a ľudské zdroje na plnenie svojich povinností v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou jadrového zariadenia, držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť tieto zdroje, a to predovšetkým finančné, dostatočnosť ktorých preukazuje inšpektorom ÚJD SR, ktorý od držiteľa povolenia v rámci inšpekčnej činnosti môžu požadovať aj dôkazy o plnení týchto povinností. Z hľadiska ústavnosti nie je možné túto povinnosť splniť inak, ako ustanovením takejto povinnosti v zákone ako zákonnú povinnosť pre držiteľa povolenia. Samotný text smernice používa pojmy so značnou dávkou nepresnosti, ale je to dané tým, že "náležité" finančné a ľudské zdroje sú variabilné v závislosti od stupňa vývoja v danom štáte, úrovne jadrového priemyslu, výskumu a rozsahu jadrových aktivít. V právnej teórii aj praxi je relatívne bežné používanie vágnejších, neurčitejších pojmov (napr. dobré mravy, obchodné zvyklosti), čo môže evokovať aj slovné spojenie náležitosť zdrojov. Takéto pojmy sa však ustália praxou a v prípade preukazovania zdrojov bude ÚJD SR hodnotiť, či stav jadrovej bezpečnosti je v súlade s transponovanou smernicou 2009/71/Euratom a požiadavkami Komisie.
Vzhľadom na to, že pri dozorovaní jadrovej bezpečnosti ide o dozorovanie mnohých faktorov, aspektov a prvkov bezpečnosti, či už jednotlivo alebo vo vzájomných vzťahoch, ktoré sa ovplyvňujú ako je stručne možné povedať „technika - ľudia – organizácia" a to všetko vo vzájomných súvislostiach. Z tohto dôvodu je nevyhnutné mať prehľad o všetkých vynaložených prostriedkoch, pri ktorých nie je ani tak nutné poznať konkrétne nominálne hodnoty, ako skôr pomery ku všetkým nákladom a trendy vynaložených nákladov na viaceré prvky bezpečnosti za dlhšie obdobie. Na základe takýchto údajov vo vzťahu k celkovej kultúre bezpečnosti možno vydedukovať vzťah držiteľa povolenia ku kultúre bezpečnosti a prístup k požiadavke na priorizáciu bezpečnostných aspektov pred všetkými ostatnými aspektmi svojej činnosti.
Osobitne sa dôraz kladie na povinnosť celkovej pripravenosti držiteľa povolenia na danú činnosť, povinnosť zaoberať sa komplexným a systematickým hodnotením stavu jadrovej bezpečnosti počas celej doby vykonávania svojej činnosti, povinnosť prevádzkovateľa vydať a aktuálne dopĺňať príslušnú prevádzkovú dokumentáciu, postup prevádzkovateľa pri uskutočňovaní zmien na jadrovom zariadení. V prípade realizácie zmien na jadrovom zariadení musí držiteľ povolenia vykonať svojimi zamestnancami alebo externými osobami analýzu, či realizovaná zmena nebude mať negatívny vplyv na jadrovú bezpečnosť. Počet zmien má byť minimálny. Stanovuje sa povinnosť vyhodnocovať v pravidelných intervaloch jadrovú bezpečnosť. Konkrétne požiadavky na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení v jednotlivých etapách ich existencie sú stanovené vykonávacím predpisom. Týmto ustanovením sa transponuje čl. 1, čl. 3 ods. 2 , čl. 3 ods. 5, čl. 4 ods. 1, čl. 4 ods. 2, čl. 5 ods. 3, čl. 6 ods.1, čl. 6 ods. 2 a čl. 6 ods. 5 smernice 2009/71/Euratom. Navrhované ustanovenie vo viacerých bodoch implementuje aj referenčné úrovne WENRA, ktoré vzhľadom na ústavnosť ukladania povinností, musia byť predmetom zákonnej úpravy a nepostačí len úprava vo vyhláškach ÚJD SR.
K bodu 34
V oblasti využívania jadrovej energie je úlohou štátu vyžadovať zabezpečovanie kvality vo všetkých činnostiach ako základný predpoklad zníženia potenciálneho rizika na akceptovateľnú úroveň.
Vzhľadom na priamy vzťah medzi jadrovou bezpečnosťou a kvalitou musí byť za dosiahnutie určenej kvality zodpovedný žiadateľ o udelenie povolenia, ako aj držiteľ povolenia, ktorý má celkovú zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť. Na to si držiteľ povolenia musí vytvoriť systém manažérstva kvality, zameraný tiež na overovanie zabezpečovania kvality subjektov dodávateľských služieb, zameranie overovania personálneho a technického vybavenia dodávateľa, ako aj organizačné zabezpečovanie kvality jeho dodávok. Zásady systému manažérstva kvality sú v súlade s medzinárodnou praxou a rešpektujú záväzky SR vyplývajúce z článku 13 Dohovoru o jadrovej bezpečnosti sú vytvárané podľa odporúčaní vydávaných Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu a technických noriem (STN ISO radu 9000). Aj keď odporúčania nie sú právne záväzné, plnenie v nich uvedených požiadaviek je zárukou dodržania vysokého štandardu kvality zariadení používaných v jadrovej energetike. Pre ľahšiu aplikáciu požiadaviek jadrovej bezpečnosti obdobné odporúčania vydávajú aj dozorné orgány krajín s vyspelou jadrovou energetikou a vo forme bezpečnostných návodov taktiež ÚJD SR.
V oblasti zabezpečovania kvality ÚJD SR vykonáva štátnu správu pri schvaľovaní systémov manažérstva kvality a požiadaviek na kvalitu a dozor pri ich kontrole u držiteľa povolenia.
Týmto ustanovením sa transponuje čl. 6 ods. 4 smernice 2009/71/Euratom.
K bodu 35
V prípade, že vznikne prevádzková udalosť na niektorom jadrovom zariadení, držiteľ povolenia má povinnosť ju s vynaložením všetkého úsilia odstrániť v čo najkratšom čase. Keď k nej dôjde, jeho činnosti po jej odstránení smerujú k tomu, aby zabezpečil jadrové zariadenie tak, aby k takejto prevádzkovej udalosti už viac nedošlo a prijať opatrenia proti jej opakovaniu. Týmto ustanovením sa realizuje povinnosť spätnej väzby z prevádzkových udalostí. Obdobne to platí aj na udalosť pri preprave rádioaktívnych materiálov.
K bodu 36
Novelou sa vkladá nové ustanovenie, ktoré určuje, čo všetko musí byť obsahom havarijných plánov. Havarijné plány musia zohľadniť všetky možné nehody a havárie, ku ktorým môže dôjsť pri využívaní jadrovej energie, ako aj možné spôsoby ich zdolávania. Súčasťou havarijných plánov je aj určenie osôb, ktoré sú zodpovedné za rozhodovanie v prípade vzniku jadrovej udalosti a osôb, ktoré sa na ňom zúčastnia. Ide o implementovanie referenčnej úrovne WENRA v oblasti havarijnej pripravenosti. Právnickými osobami alebo orgánmi zodpovednými pri prekonávaní alebo zmierňovaní následkov nehôd alebo havárii sú napr. orgány požiarnej ochrany, civilná ochrana atď.
K bodom 37 a 38
Z dôvodu vloženia nového odseku do § 28 dochádza k prečíslovaniu ostatných ustanovení v § 28. Túto zmenu je treba reflektovať aj v iných častiach zákona, aby boli vnútorné odkazy v zákone presné. Ide o legislatívno – technickú zmenu.
K bodu 39
V záujme väčšej prehľadnosti schvaľovania jednotlivých havarijných plánov sa jednotlivé orgány, ktoré ich schvaľujú vkladajú do jedného ustanovenia, ktoré sa tým novelizuje. K zmenám na strane schvaľujúcich orgánov sa nepristupuje. Čo sa týka havarijných dopravných poriadkov, žiadateľ o povolenie je povinný predložiť ho na posúdenie aj Ministerstvu vnútra SR. Tým, že sa Ministerstvu vnútra SR zavedie možnosť vyjadriť sa, vytvorí sa predpoklad, že v oblastiach, ktoré majú v pôsobnosti, budú premietnuté všetky nevyhnutné požiadavky na prepravu, súvisiace s preventívnymi bezpečnostnými požiadavkami, ako aj požiadavkami na reakciu na prípadný vznik mimoriadnej udalosti pri preprave. Preprava rádioaktívnych materiálov prebieha v režime utajenia podľa zákona č. 215/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Osobitne je vyzdvihnutá záväznosť týmito havarijnými plánmi ako aj oblasťami ohrozenia pre všetky osoby.
K bodu 40
Ustanovením sa dopĺňa rozsah okruhov inšpekcie inšpektormi jadrovej bezpečnosti. Inšpektori nadobudnú oprávnenie vyžadovať okrem iného aj preukázanie splnenia povinnosti dostatočných finančných a ľudských zdrojov vynaložených zo strany držiteľa povolenia. Toto ustanovenie dopĺňa povinnosť z § 23.
K bodu 41
Mení sa nadpis nad paragrafom obsahujúcim ustanovenia o priestupkoch a iných správnych deliktoch z dôvodu terminologickej jednotnosti s § 1 ods. 1 písm. j) .
K bodom 42 až 45
Z dôvodu vloženia nového ustanovenia do § 2 dochádza k prečíslovaniu ostatných ustanovení v celom texte zákona. Ide o legislatívno – technickú zmenu.
K bodu 46
Slovenskej republike ako členskému štátu Európskej únie vyplýva povinnosť dodržiavať jej právne záväzné akty. V prípade smerníc je potrebná ich transpozícia, v prípade predkladaného zákona ide o transpozíciu smernice 2009/71/Euratom.
K bodu 47
Navrhované ustanovenie § 37bb je prechodným ustanovením vo vzťahu k dokumentácii systému kvality, ktorá bola vydaná a schválená pred účinnosťou tohto zákona. Nakoľko v návrhu novelizácie zákona sú navrhnuté zmeny v dokumentácii systému manažérstva kvality, predtým v systéme kvality, je nevyhnutné sa vyrovnať s doterajšou dokumentáciou a jej platnosťou. Takisto požiadavky na kvalitu jadrových zariadení schválené pred účinnosťou tohto zákona sa považujú za schválené v súlade s predkladaným zákonom.
K bodu 48
V súlade s čl. 5 ods. 2 Legislatívnych pravidiel Slovenskej republiky sa uvádza pri právnych predpisoch, ktoré sú aj technickým predpisom odkaz na smernicu Európskej únie o poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov.
K bodu 53
V prílohe č. 1 bod F atómového zákona sa ustanovuje, aká dokumentácia je potrebná k žiadosti o vyňatie jadrového zariadenia z pôsobnosti atómového zákona. Žiadateľ má povinnosť predložiť uvedenú dokumentáciu na udelenie súhlasu od ÚJD SR podľa § 4 písm. f) bod 3.
K bodu 55
V súvislosti s pristúpením Slovenskej republiky k Zmluve o fungovaní Európskej únie sa bude používať len pojem „Európska únia", nie „Európske spoločenstvo". Táto zmena je premietnutá aj do nadpisu prílohy č. 4.
K bodu 56
Novelou atómového zákona sa dopĺňa transpozičná príloha atómového zákona o smernicu rady 2009/71/Euratom. Celkovo budú po prijatí predkladanej novely transponované do atómového zákona štyri smernice.
K čl. II
Vzhľadom na dodržanie transpozičného termínu a termínu na splnenie si oznamovacej povinnosti vo vzťahu k smernici Rady 2009/71/Euratom sa navrhuje účinnosť zákona od 1. októbra 2011.
Iveta Radičová, v. r.
Predsedníčka vlády
Slovenskej republiky
Marta Žiaková, v. r.
Predsedníčka
Úradu jadrového dozoru
Slovenskej republiky
V Bratislave 11. mája 2011