DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Podľa platnej právnej úpravy sa znalecká a tlmočnícka činnosť riadi zákonom č. 36/1967 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorá upravuje vymenovanie a odvolávanie znalcov, ustanovuje všeobecné zásady ich činnosti a odmeňovania. Podrobnosti ďalej upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti č.263/1996 Z.z. v znení vyhlášky 294/2000 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon o znalcoch a tlmočníkoch a vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 86/2002 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 576/2003 Z.z..
Platná právna úprava sa vzťahuje na znaleckú a tlmočnícku činnosť vykonávanú v konaní pred súdmi a inými orgánmi verejnej moci ako aj na činnosť v súvislosti s právnymi úkonmi fyzických a právnických osôb v súkromnej sfére. V nadväznosti na túto právnu úpravu boli do niektorých zákonov a iných právnych predpisov zakotvené ustanovenia, ktoré ukladajú povinnosť dotknutým subjektom dať si pre svoje ďalšie úkony vyhotoviť znalecký posudok, resp. vykonať spoluprácu so znalcom. Ide napríklad o:
a) Zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov,
b) Zákon č. 123/1996 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
c) Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok,
d) Zákon č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti,
e) Zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok),
f) Zákon č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu,
g) Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní,
h) Zákon č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj
i) Zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon),
poprípade niektoré vyhlášky a iné právne predpisy, medzi ktoré patrí napríklad celý rad opatrení ústredných orgánov štátnej správy vzťahujúcich sa na úpravu dispozičných oprávnení správcov v zriaďovateľskej pôsobnosti príslušného orgánu pri nakladaní s majetkom štátu (napríklad č. 398/2003 Z.z. pre rezort Ministerstva kultúry Slovenskej republiky).
Pri tvorbe návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladateľ kontinuálne nadviazal na rad predchádzajúcich predpisov, ktoré v minulosti upravovali činnosť znalcov alebo tlmočníkov. Ide najmä o zákon č. 167/1949 Zb. o stálych prísažných znalcoch a tlmočníkoch, ďalej o zákon č. 47/1959 Zb. o úprave právnych pomerov znalcov a tlmočníkov a v poslednom rade platný zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a súdnych tlmočníkoch. Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že návrh zákona zásadne vychádzal z nutnosti zabezpečiť vykonanie povinnosti štátu naplniť a realizovať ústavného právo každého jednotlivca na súdnu a inú ochranu, ktoré je zakotvené v článku 46 ods. 1 s pripustenou modifikáciou v článku 51 ods. 1, doplnené ústavným nárokom podľa článku 47 ods. 4 na komunikovanie s orgánmi verejnej moci prostredníctvom tlmočníka. Taktiež základným podkladom pre činnosť znalca alebo tlmočníka je naplnenie obsahu práva každého na spravodlivý proces zabezpečovaného zo strany štátu podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o základných ľudských právach a slobodách.
Nemenej závažným aspektom, ktorý návrh rieši, je vymedzenie rozsahu práv a povinností, ktoré tlmočníkom, prekladateľom a znalcom vznikajú pri výkone činností poskytovaných súkromným osobám na rôzne účely.
Preto požiadavka na novú právnu úpravu vyplynula jednak z potreby harmonizovať náš právny poriadok s právom Európskej únie ako aj s potreby reagovať na novú politicko-spoločenskú situáciu ktorá nastala po roku 1989, nakoľko platný zákon nedostatočne pokrýva všetky právne vzťahy, ktoré v trhovom hospodárstve vznikajú v súvislosti s výkonom znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti. Transformácia monopolného štátneho vlastníctva formou privatizácie štátneho majetku do súkromnej sféry, nebývalý rozvoj súkromno-právnych vzťahov s medzinárodným prvkom – najmä pod vplyvom integračných aktivít Slovenskej republiky vo vzťahu k rôznym medzinárodným organizáciám alebo zoskupeniam, resp. nárast medzinárodnej kriminality alebo trestných činov spáchaných cudzími štátnymi príslušníkmi, to všetko sú dôvodmi, ktoré stáli u zrodu nového zákona.
Navrhovaný zákon nielenže zotrváva na osvedčených pojmoch „znalec" a „tlmočník", ale súčasne zavádza nový terminologický pojem „prekladateľ". Upravujú sa statusové otázky a identifikačné znaky znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, definuje sa znalecká, tlmočnícka a prekladateľská činnosť a jej postavenie, rozsah a obsah pôsobnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pri výkone ich činnosti, zodpovednosť, inštitút dočasného pozastavenia výkonu znaleckej a tlmočníckej činnosti, ktorý je bežný v zákonoch upravujúcich statusové záležitosti, spôsob odmeňovania, kompetencie ministra spravodlivosti a Ministerstva spravodlivosti SR v oblasti organizácie, riadenia, výkonu a kontroly znaleckej, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti. Takisto je upravená aj pôsobnosť znaleckých ústavov, ako vrcholných vedeckých pracovísk, ktoré budú garantom odbornosti pri výkone znaleckej činnosti a v spolupráci z ministerstvom spravodlivosti budú zabezpečovať vzdelávanie znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a iné úlohy potrebné pre zabezpečenia kvalitného výkonu znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti.
Návrh explicitne uvádza, že výkon znaleckej, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti nie je podnikaním podľa Obchodného zákonníka ani podľa Živnostenského zákona. Výkon tejto činnosti má preto charakter vedľajšej činnosti popri zamestnaní u fyzických osôb ako aj u právnických osôb, kde nemôže tvoriť hlavnú (v zmysle „jedinú") náplň ich podnikania alebo činnosti. Práve vedľajší charakter výkonu znaleckej prípadne tlmočníckej a prekladateľskej činnosti zabezpečuje ich vysoko odborný výkon, keďže hlavnou pracovnou náplňou je vedecká, výskumná prípadne iná špecializovaná činnosť, ktorá v spojitosti s dlhoročnou praxou dáva záruku kvalitného výkonu znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti. Zároveň návrh odstraňuje aj nedostatky terajšej právnej úpravy vo vzťahu k daňovým a odvodovým povinnostiam a vo vzťahu k zákonu o štátnej službe.
Návrh zákona ďalej upravuje možnosť zápisu do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov aj pre fyzické a právnické osoby s trvalým pobytom alebo sídlom mimo územia SR. V prípade že takéto osoby sa podľa právnych predpisov niektorej z krajín Európskej únie alebo zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore považujú za znalcov, tak sa zapíšu do zoznamu bez splnenia požadovaných kritérií. Určitú výnimku, a to iba pre vymenované znalecké odbory, vytvára podmienka podrobiť sa vyrovnávacej skúške. Po jej úspešnom vykonaní bude zahraničný expert zapísaný do zoznamu – to neplatí pre právnickú osobu. V prípade tlmočníkov a prekladateľov navyše odpadá podmienka trvalého pobytu na území Európskej únie alebo zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, nakoľko je žiadúce aby osoby z celého sveta ovládajúce aj mimoeurópske jazyky boli zapísané v zozname.
Návrh zákona takisto upravuje možnosť výkonu znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti v súkromnej sfére na základe dohody s inými právnickými alebo fyzickými osobami na ich súkromné účely ako je vyhotovovanie znaleckých posudkov pre komerčne pôsobiace poisťovne, najmä v prípade spôsobenej škody, pre hypotekárne obchody na účely ohodnotenia hnuteľných vecí a nehnuteľností, ako aj na účely katastrálneho konania, preklady listín pre súkromné firmy atď. V týchto prípadoch platí samozrejme zmluvná voľnosť a odmena za takúto činnosť záleží len od dohody zmluvných strán.
Znalec, tlmočník ako aj prekladateľ budú musieť uzatvoriť aj poistenie zo zodpovednosti za škodu, ktoré bude chrániť najmä druhú stranu za škodu spôsobenú výkonom znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti.
Výška odmeny za jednotlivé úkony znaleckej alebo tlmočníckej a prekladateľskej činnosti, ako aj ich druhy a rozsah v konaní pred orgánmi verejnej moci bude stanovená vo vyhláške, ktorú vydá ministerstvo spravodlivosti.
Návrh zákona nemá priame negatívne dôsledky na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, naopak očakáva sa príjem do štátneho rozpočtu vo výške minimálne 12 mil. S. zo správnych poplatkov čo svojim listom č. 24865/2003-81z 13. 01. 2004 potvrdilo aj Ministerstvo financií SR.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Prijatie zákona nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť, na tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na hospodárenie súkromnej sféry.
Návrh zákona, vzhľadom na jeho zameranie nie je potrebné prerokovať v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona : vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona : zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii :
a) návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communataire, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu, medzi prioritné úlohy vlády, patrí medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003 na mesiac November
b) nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 2
4. Problematika návrhu právneho predpisu :
a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:
1. Primárne právo ES : a) čl. 43- úprava slobody usadiť sa
b) čl. 49-úprava slobody poskytovať služby. Spoločným princípom obidvoch slobôd je princíp rovnakého zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi členských štátov EÚ a EZVO ako so štátnymi príslušníkmi SR, ktorý je vyjadrený zákazom akejkoľvek otvorenej alebo skrytej diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti.
2. Zmluvné pramene práva ES: čl. 45 Európskej dohody o pridružení (158/1997 Z.z. v znení rozhodnutia Asociačnej rady) upravujúci princíp rovnakého zaobchádzania pre usadenie sa občanov a podnikov spoločenstva v rámci hospodárskych činností, podľa čl. 45 ods. 4 písm. c) hospodárska činnosť zahŕňa najmä činnosť priemyselného charakteru, činnosť obchodného charakteru a výkon remesiel a slobodných povolaní.
b)
c)
d) nie je upravená v práve Európskej únie
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :
Návrh zákona je úplne kompatibilný s právom Európskych spoločenstiev
6. Gestor (spolupracujúce rezorty) :
Bezpredmetné
7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :
Pri vypracúvaní návrhu zákona nebola účasť experta.
Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov
a vplyvov na zamestnanosť
Odhad dopadov na verejné financie
Prijatie návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov si nevyžiada administratívne posilnenie a s tým spojené vynaloženie finančných prostriedkov na zabezpečenie nových úloh. Príjmy z poplatku za zápis do zoznamu budú predstavovať sumu okolo
2 500 znalcov x 5 000 Sk = 12, 5 mil. Sk
za predpokladu ak o zápis požiada polovica osôb zapísaných v zozname podľa doteraz platných predpisov. Priamy dopad na štátny rozpočet bude mať nová vyhláška o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorá predpokladá zvýšenie súčasných odmien. Náklady na znaleckú a tlmočnícku činnosť podľa doterajších predpisov o odmenách predstavovali v roku 2001 cca 128,5 mil. Sk a v roku 2002 cca 145,5 mil. Sk. u všetkých ústredných orgánov štátnej správy. Z tejto sumy pritom len ministerstvo vnútra SR má náklady ročne okolo 100 mil. Sk, ministerstvo spravodlivosti okolo 12 mil. Sk, ministerstvo obrany 13 až 20 mil. Sk a ministerstvo financií okolo 3 až 5 mil. Sk Ďalšie rezorty nemajú žiadne náklady alebo v podstatne menšej miere, rádovo v sumách do 100 tis. Sk Po prijatí vyhlášky bude treba počítať zo zvýšením uvedených súm.
Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Prijatie návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov nebude mať dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.
Odhad dopadov na životné prostredie
Prijatie návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov nebude mať dopad na životné prostredie.
Odhad dopadov na zamestnanosť
Prijatie návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov nebude mať dopad na zamestnanosť.
B. Osobitná časť:
K § 1
Návrh zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch nadväzuje na celý rad predchádzajúcich predpisov v minulosti upravujúcich činnosť znalcov alebo tlmočníkov. Ďalej návrh zákona vychádza z nutnosti zabezpečiť vykonanie povinnosti štátu umožniť realizáciu ústavného práva každého jednotlivca na súdnu a inú ochranu, na komunikovanie s orgánmi verejnej moci prostredníctvom tlmočníka, na spravodlivý proces a tiež zabezpečiť úpravu práv a povinností, ktoré vznikajú medzi občanmi alebo podnikateľmi na strane jednej a znalcami, tlmočníkmi alebo prekladateľmi na strane druhej pri zabezpečovaní požiadaviek súkromnej sféry (na rôzne účely).
Vymedzenie predmetu zákona je preto rozdelené, vzhľadom na splnenie základného legislatívneho pravidla jasnosti zákona pre adresátov jeho obsahu a s prihliadnutím na špecifiká znaleckej, tlmočníckej (prekladateľskej) činnosti, do štyroch hlavných obsahových častí, ktoré sú štrukturálne rozvrhnuté nasledovne :
• druhá časť – Znalci,
• tretia časť – Tlmočníci a prekladatelia,
• štvrtá časť – Sankcie,
• piata časť – Pôsobnosť ministerstva v oblasti výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti.
Okrem statusovej problematiky sa návrh zákona zaoberá aj právami a povinnosťami, ktorých porušenie vo všetkých skupinách (tzn. ako znalci, tlmočníci tak aj prekladatelia) vedie k vzniku administratívnoprávnej zodpovednosti.
Potreba upraviť postavenie znaleckých ústavov a tlmočníckych ústavov ako rezortných, metodických a vzdelávacích centier je len reakciou na súčasný stav, kedy tieto činnosti musí Ministerstvo spravodlivosti SR vzhľadom na svoje kapacitné možnosti zabezpečovať prostredníctvom dvojstranných zmluvných vzťahov. Zákonné zakotvenie bude prispievať k vyššiemu stupňu prehľadnosti, transparentnosti a zákonnosti takto vykonávaných činností.
K § 2 a 3
Návrh zákona vo svojom definičnom ustanovení vychádza zo všeobecného predpokladu, že každá osoba od okamihu zápisu do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov sa stáva znalcom alebo tlmočníkom, poprípade prekladateľom v závislosti od toho, v ktorej časti centrálne vedeného zoznamu bude zapísaná. Z uvedeného dôvodu sa do zoznamu budú zapisovať nielen fyzické a právnické osoby, ale aj znalecké ústavy. Naopak tlmočnícky a prekladateľský ústav, ktorý plní najmä vzdelávacie a koordinačné funkcie pri výkone prekladateľskej a tlmočníckej činnosti, sa do centrálneho zoznamu nezapisuje. Súčasný výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti jednou osobou návrh zákona nevylučuje.
Hoci na funkciu znalca a tlmočníka (prekladateľa) je potrebné nazerať ako na morálne ocenenie úrovne znalostí jednotlivca celou spoločnosťou, nie je možné hovoriť, že ide o výkon čestnej funkcie bez odplaty. Takýto prístup by bol v rozpore so základnými ústavnými hodnotami Slovenskej republiky, a to najmä so zákazom nútených prác uvedených v článku 18 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Preto je potrebné činnosť znalca alebo činnosť tlmočníka (prekladateľa) primerane honorovať odmenou, výška ktorej bude uvedená vo vykonávacom predpise. Odmena bude vychádzať z kombinácie paušálnej alebo hodinovej odmeny, resp. percentuálnej odmeny stanovenej pre jeden úkon znaleckej alebo tlmočníckej činnosti. V súčasnosti je odmena znalca alebo tlmočníka (prekladateľa) určená hodinovou sadzbou, pričom sú dané možnosti jej zvýšenia alebo zníženia. Základná sadzba 200,- Sk za hodinu práce znalca alebo tlmočníka (prekladateľa) bola stanovená vykonávacím predpisom v roku 1996 a odvtedy nebola bez ohľadu na dopady inflácie menená. Táto skutočnosť sa spolu s vysokými nárokmi kladenými na výkon znaleckej a tlmočníckej činnosti javí v súčasnosti ako neudržateľná, ak má štát súčasne garantovať občanovi vysokú kvalitu týchto činností. Preto je nevyhnutné zvýšenie odmeny za väčšinu znaleckých, resp. tlmočníckych úkonov. V inom prípade hrozí nebezpečenstvo, že špičkoví odborníci dajú prednosť komerčnej alebo súkromnej sfére, kde sú aj adekvátne za svoje kvality odmeňovaní. Verejný záujem tak opäť raz bude ťahať za kratší koniec.
S výkonom znaleckej alebo tlmočníckej (prekladateľskej) činnosti jednoznačne súvisí vznik výdavkov na strane znalca, tlmočníka alebo prekladateľa. Nie všetky výdavky budú spĺňať požiadavku primeranosti, hospodárnosti alebo účelnosti. Preto návrh zákona umožňuje znalcovi alebo tlmočníkovi (prekladateľovi) požadovať náhradu iba za hotové, tzn. vynaložené (je právne irelevantné, či sa vykonajú vo forme pokladničnej hotovostnej platby, poštovej platby cez poukážku alebo prevodného bankového príkazu, či v minulosti alebo blízkej budúcnosti). Zákon formou demonštratívneho výpočtu upresňuje najčastejšie sa vyskytujúce výdavky a to tak, že medzi ne zaraďuje rôzne poplatky, vynaložené cestovné výdavky spojené najmä s obhliadkou predmetu znaleckej činnosti alebo účasťou na úkone orgánu verejnej moci (napríklad účasť tlmočníka na súdnom pojednávaní), ďalej telekomunikačné výdavky. Ako osobitne dôležité sa javia výdavky za kopírovacie alebo iné reprografické služby, lebo písomný znalecký alebo prekladateľský úkon sa bude vyhotovovať vo viacerých exemplároch. Toto množstvo musí znalec alebo prekladateľ vyhotoviť prostredníctvom služieb iného podnikateľa alebo na vlastnom zariadení. Z uvedeného dôvodu sa tieto náklady budú paušálne vyúčtovávať zadávateľovi. Rovnako sem budú spadať výdavky spojené s činnosťou konzultanta, korektora, alebo poradcu tlmočníka (prekladateľa), výdavky za odborné podklady, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov. Okrem uvedených typových skupín výdavkov bude mať znalec alebo tlmočník (prekladateľ) právo si vyúčtovať aj také osobitné skupiny výdavkov, ktoré spĺňajú podmienku výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s vykonávaním činnosti. Formulácia vynaložené výdavky však súčasne neznačí, že museli byť v čase vyúčtovania výdavkov aj uhradené. V tomto prípade bude postačujúca aj predfaktúra, resp. iný doklad o určiteľnosti platby v budúcnosti.
Všetky hore uvedené skupiny výdavkov sa budú podľa návrhu účtovať oddelene podľa účtovných dokladov (napr. kopírovanie, vyhotovovanie fotografií) v súlade s osobitnými predpismi (napríklad pre cestovné výdavky sa bude uplatňovať režim zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách) alebo formou paušálov stanovených ako hodnotový ekvivalent danej služby na miestnom trhu v súlade s cenovou kalkuláciou (napríklad ak má znalec alebo tlmočník vlastný kopírovací stroj, určí sám paušálnu náhradu za jednu stranu podľa bežných cien za takúto službu v danom mieste a čase). Hotové výdavky budú zahŕňať aj výdavky vzniknuté činnosťou konzultanta (napríklad pôjde o výdavky spojené s cestovaním, kopírovaním alebo inou účelnou činnosťou konzultanta). Za hotové výdavky návrh zákona však nebude považovať náklady spojené s obstaraním potrebného materiálneho zabezpečenia pre výkon znaleckej činnosti v danom odvetví znaleckého odboru, ktoré je znalec povinný preukázať pred zápisom do zoznamu (napríklad výdavky spojené so zaobstaraním vybavenia kancelárie, výdavky na kúpu meracích zariadení, výpočtovej techniky alebo tlačiarne a iné). Rovnako za náklady spojené s aktuálnou činnosťou znalca alebo tlmočníka (prekladateľa) návrh nepovažuje náklady tzv. „prevenčnej povahy", tzn. predovšetkým náklady spojené so zápisom do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ďalej náklady spojené so vzdelaním, ďalším vzdelávaním (odborné minimum, špecializované vzdelávanie), s odbornými skúškami, s overovaním odbornej spôsobilosti a iné.
Uvedené ustanovenie však nerieši daňové povinnosti znalca alebo tlmočníka (prekladateľa). Tieto povinnosti sú bližšie určené v daňových zákonoch, najmä z hľadiska dane z príjmov alebo dane z pridanej hodnoty. Bolo však potrebné explicitne uviesť, že denník je knihou osobitnej evidencie a vyúčtovanie odmeny a nákladov je účtovným dokladom v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o účtovníctve.
Ako už bolo naznačené, predkladateľ návrhu nechápe činnosť znalcov, tlmočníkov a prekladateľov ako naplnenie ústavného práva na slobodu podnikania podľa článku 35 ods. 1 ústavy Slovenskej republiky, ale naopak ako realizáciu povinnosti a súčasne ako naplnenie medzinárodného záväzku Slovenskej republiky na zabezpečenie spravodlivého procesu. Z uvedeného dôvodu návrh predpokladá, že pôjde o uskutočňovanie činnosti prekladateľa, tlmočníka alebo znalca vo forme inej zárobkovej činnosti podľa spomenutého článku 35, záver odseku 1.
Preto návrh zákona v úvode zdôrazňuje, že výkon znaleckej alebo tlmočníckej (prekladateľskej) činnosti nebude spĺňať charakteristiku podnikania uvedenú v Obchodnom zákonníku, a ani nepôjde o výkon tzv. slobodných povolaní v rámci záujmovej samosprávy (ako je napríklad činnosť advokáta, daňového poradcu, resp. autorizovaného inžiniera). Naopak návrh zákona výslovne predpokladá vznik pracovného pomeru, resp. výkon činnosti spoločníka (akcionára) alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby (bližšie viď jednotlivé ustanovenia o právnických osobách-znalcoch). Takisto u obchodných spoločností sa nepredpokladá iba samotný výkon znaleckej činnosti, ale kombinácia s inými podnikateľskými aktivitami. Tento stav prevláda aj v súčasnosti a pre obchodné vzťahy je napríklad umožnený prostredníctvom aplikácie ust. § 56 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka.
Návrh zákona rozdeľuje podľa charakteru zadávateľa činnosť znalca na dve typové skupiny :
a) Realizácia jednotlivých úkonov činnosti znalca, tlmočníka alebo prekladateľa pred orgánmi verejnej moci, ktoré túto osobu do funkcie na základe rozhodnutia pri naplnení všetkých kompetenčných limitov ustanovia, tzn. činnosť znalca, tlmočníka alebo prekladateľa pre potreby súdu na účel netrestného konania (sem patrí civilná, obchodná, dedičská alebo iná agenda súdu) – napr. § 127 Občianskeho súdneho poriadku, činnosť pre potreby orgánov činných v trestnom konaní – napr. § 105 a nasl. ustanovenia Trestného poriadku, a pre potreby iných orgánov verejnej moci na účel správneho, daňového, colného alebo iného osobitného konania.
b) Realizácia jednotlivých úkonov činnosti znalca, tlmočníka alebo prekladateľa na základe požiadaviek súkromnej sféry. Sem môžu popri znaleckých posudkoch na účely katastrálneho konania a prekladoch vyžiadaných inštitúciami z iných krajín patriť aj úkony, ktoré nebudú mať žiadny vzťah k orgánom verejnej moci toho-ktorého štátu vzhľadom na svoju okamžitú neuplatniteľnosť.
Keďže výkon činnosti znalca alebo tlmočníka (prekladateľa) sa už od začiatku spája s vynaložením finančne náročný výdavkov, je potrebné na zabezpečenie jej riadneho vykonávania poskytnúť znalcovi alebo tlmočníkovi (prekladateľovi) primeraný preddavok pod podmienkou, ak o to požiada. V konaní pred orgánom verejnej moci bude vhodné primeranosť posúdiť na základe predbežnej konzultácie so znalcom alebo tlmočníkom, pre každý konkrétny prípad zvlášť. V praxi to znamená, že tieto preddavkované sumy môžu byť a zrejme aj budú od prípadu k prípadu rôzne. Preto nie je ani možné určiť výšku paušálnych preddavkov. Mimo konania pred orgánmi verejnej moci je preddavok a jeho primeranosť vecou dohody účastníkov zmluvného vzťahu. Vo väčšine prípadov sa bude predpokladať uzavretie zmluvy o kontrolnej činnosti, zmluvy o dielo alebo nepomenovanej zmluvy podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Zmluvný typ bude závisieť od predmetu zmluvy ako aj charakteru účastníkov (podnikateľ na podnikateľské účely alebo občan na súkromné účely).
V navrhovanom ustanovení sa zavádza pre tretie osoby (súhrnné označenie pre občanov, podnikateľské subjekty, verejnoprávne inštitúcie, orgány štátnej moci alebo verejnej moci vrátane prokuratúry o ochrancu verejných práv) súčinnostná povinnosť, tzn. na základe vyžiadania znalca alebo tlmočníka (prekladateľa) poskytnúť podklady, ktorými tieto tretie osoby disponujú a ktoré sú potrebné na to, aby znalecký (tlmočnícky, resp. prekladateľský) úkon bol riadne vykonaný. V praxi ide predovšetkým o spoluprácu s rôznymi verejnými registrami ako je napríklad katastrálny úrad, súkromnými alebo štátnymi archívmi a s ďalšími osobami. znalec alebo tlmočník (prekladateľ) sa vždy preukáže svojimi identifikačnými znakmi, tzn. preukazom znalca, tlmočníka alebo prekladateľa a v prípade písomného vyžiadania aj úradnou pečiatkou a ďalej preukáže, že účel súčinnosti súvisí s jeho činnosťou podľa tohto zákona. Z tohto ustanovenia bude zrejmý aj účel jeho činnosti pre tretie osoby. Osoby poskytujúce podklady, doklady, listiny, predmety a iné veci nevyhnutné na dosiahnutie činnosti znalca alebo tlmočníka (prekladateľa) sa teda nemusia obávať ich zneužitia, prípadne vydania neoprávnenej osobe. Rovnako na dôverné údaje alebo utajované skutočnosti, s ktorými sa znalec alebo tlmočník (prekladateľ) oboznámil počas výkonu svojej činnosti, sa bude vzťahovať mlčanlivosť znalca alebo tlmočníka (prekladateľa). Porušenie povinnosti mlčať voči subjektom súkromného alebo verejného práva môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu uvedenú v § 122 Trestného zákona – Ohrozovanie obchodného tajomstva, bankového tajomstva a daňového tajomstva. Rovnako v prípade porušenia mlčanlivosti voči orgánom verejnej moci môže znalcovi alebo tlmočníkovi (prekladateľovi) vzniknúť trestná zodpovednosť pri naplnení trestného činu uvedeného v § 105 Trestného zákona – Vyzvedačstvo alebo v § 106 – Ohrozenie utajovanej skutočnosti, popr. § 107 citovaného zákona.
Základnou náplňou činnosti znalca na rozdiel od svedka je, aby na základe aplikácie odborných znalostí na určité konkrétne údaje, resp. na popis situácie s využitím exaktne stanovených vedných metód alebo postupov vyslovil vysoko pravdepodobný a objektivizovaný záver o tom, že určité stavy, javy, situácie alebo skutočnosti nastali, nastanú alebo existujú v podobe opísanej v závere bez ohľadu na to, že vyslovený záver nemôže verifikovať svojim zmyslovými poznatkami. Na rozdiel od činnosti znalca je potrebné na činnosť tlmočníka alebo prekladateľa nazerať ako na umožnenie výmeny informácií o skutkovom stave, ktorý si konajúci orgán sám nemôže zabezpečiť. Uvedené závery potom slúžia pre orgány verejnej moci na posúdenie skutkového stavu. Rovnako toto je hlavný účel spolupráce znalca so súkromným sektorom.
Znalecké úkony vykonávané na základe ustanovenia za znalca alebo objednávky v konaní pred orgánmi verejnej moci, prípadne ktorých vykonanie je potrebné pre rozhodnutia týchto orgánov podľa platných právnych predpisov, sa vždy považujú za úkony pre orgány verejnej moci.
Orgánom verejnej moci sa v zmysle článku 26 ods. 5 ústavy Slovenskej republiky rozumejú všetky štátne orgány, orgány štátnej správy, orgány samosprávy obce (mesta) ako aj orgány prokuratúry.
Znalci sa pre potreby tohto návrhu zákona budú deliť podľa spôsobu výkonu tejto funkcie na:
a) znalcov - fyzické osoby : ide o znalcov, ktorých poznáme aj v súčasnosti a ktorí vykonávajú svoju činnosť predovšetkým popri hlavnom zamestnaní.
b) znalcov - právnické osoby : ide o doteraz známe ústavy a iné pracoviská kvalifikované na znaleckú činnosť (známe ako tzv. „znalecké organizácie"), ktoré podľa doterajších predpisov vykonávali svoju činnosť prevažne ako vedľajšiu činnosť obchodnej spoločnosti predovšetkým v odbore podnikové hospodárstvo. Tento model ostáva zachovaný s tým, že sú zjednotené pojmy a zmenené podmienky pre zápis do zoznamu.
c) znalecké ústavy – ide o terminologicky nový pojem, ktorým sa odlíšia znalci právnické osoby od znaleckých ústavov, ktoré okrem výkonu samotnej znaleckej činnosti budú plniť aj funkciu metodického, riadiaceho, vzdelávacieho centra v jednotlivých odvetviach znaleckých odborov. Ďalej budú poskytovať súčinnosť pri riadiacej, kontrolnej a činnosti ministerstva.
Inou osobou vykonávajúcu znaleckú činnosť sa rozumejú tzv. znalci „ad hoc", resp. znalci na jeden prípad. Títo znalci môžu byť ustanovení iba v konaní prebiehajúcom pred príslušným orgánom verejnej moci a pri splnení podmienok uvedených v návrhu zákona, tzn. dobrovoľnosť ustanovenej osoby a časová alebo iná núdza pre konajúci orgán verejnej moci
K § 4
Upúšťa sa od vedenia 8 regionálnych zoznamov znalcov a tlmočníkov, ktoré boli pre verejnosť ťažko prístupné :
1. prístup verejnosti sa umožňoval iba v stránkové dni príslušných krajských súdov,
2. za nahliadnutie do zoznamu alebo za odpis zo zoznamu sa požadovalo zaplatenie súdneho poplatku vo výške 50,– Sk, poprípade
3. mohla nastať skutočnosť, že po nahliadnutí záujemcu do zoznamu na jednom krajskom súde sa tento dozvedel, že v danom odbore nie je zapísaný žiadny znalec alebo tlmočník, hoci v zozname iného krajského súdu boli zapísané aj viaceré osoby.
Doterajšie členenie zoznamu na jednotlivé odbory a odvetvia sa v prípade znalcov celkom zachová, v prípade tlmočníkov a prekladateľov sa budú vytvárať iba jazykové odbory s dôrazom na jazykovú obojstrannosť, poprípade viacstrannosť (nielen prekladateľ z jazyka anglického ale aj súčasne do jazyka slovenského, poprípade ďalšia kombinácia bez slovenského jazyka). V súčasnosti sú v zozname znalecké odbory rozčlenené podľa vedných odborov do číselných kódov od 01 00 00 – Bezpečnosť práce až po číselný kód 53 00 00 – Podnikové hospodárstvo. Mnohé z nich sú rozčlenené do viacerých odvetví. Napríklad znalecký odbor č. 49 00 00 ZDRAVOTNÍCTVO A FARMÁCIA sa člení na nasledovné odvetvia :
49 01 00 Anestéziológia a resuscitácia
49 02 00 Dermatovenerológia (dermatológia, venerológia)
49 03 00 Gynekológia a pôrodníctvo
49 04 00 Hematológia a transfuziológia (vyšetrovanie krvi v paternitných sporoch)
49 05 00 Hygiena a epidemiológia (hygiena práce - pracovné lekárstvo)
49 06 00 Chirurgia (traumatológia, kardiochirurgia, neurochirurgia, plastická chirurgia)
49 07 00 INTERNÁ MEDICÍNA
49 07 01 Diabetológia
49 07 02 Endokrinológia,
49 07 03 Ftyzeológia,
49 07 04 Gastroenterológia,
49 07 05 Geriatria,
49 07 06 Infektológia,
49 07 07 Kardiológia,
49 07 08 Nefrológia,
49 07 09 Hyperbarická medicína
49 07 10 Choroby z povolania
49 08 00 Klinická biochémia
49 09 00 Lekárska mikrobiológia a imunológia (bakteriológia, virológia a parazitológia)
49 10 00 Neurológia
49 11 00 Oftalmológia (očné lekárstvo)
49 12 00 Ortopédia (ortopedická protetika, fyziatria, balneológia, liečebná rehabilitácia)
49 13 00 Otorinolaryngológia /ORL - ušné, nosné a krčné/ (foniatria, audiológia)
49 14 00 Patológia
49 15 00 Súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia)
49 16 00 Pediatria (detské lekárstvo)
49 17 00 Psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománii, gerontopsychiatria)
49 18 00 Rádiodiagnostika a rádioterapia (klinická onkológia)
49 19 00 Sexuológia
49 20 00 Stomatológia (čeľustná ortopédia, stomatologická protetika)
49 21 00 Toxikológia
49 22 00 Urológia
49 23 00 Farmácia (biochemická a toxikologická analytika, klinická farmakológia, farmakológia a toxikológia liečiv, farmácia).
V niektorých znaleckých odboroch mohli v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch len ústavy a iné pracoviská špecializované na znaleckú činnosť vykonávať túto činnosť. Išlo o odbor č. 51 00 00 - Kriminalistika, kde znaleckú činnosť mohol vykonávať iba Kriminalistický a expertízny ústav policajného zboru SR, a odbor č. 52 00 00 - Ochrana utajovaných skutočností, kde znaleckú činnosť mohol vykonávať iba Národný bezpečnostný úrad.
Uvedený prehľad iba naznačuje, že problematika znalcov ako aj prekladateľov a tlmočníkov je veľmi rozsiahla a komplexná.
Do zoznamu sa budú zapisovať údaje, ktoré budú prístupné verejnosti. Ďalšie údaje zapisované do zoznamu, ktoré určí vykonávací predpis budú slúžiť na aktuálne zastihnutie znalca, tlmočníka alebo prekladateľa v prípade jeho okamžitej potreby. Bude sa teda jednať predovšetkým o telefónne číslo, číslo na mobil alebo iný podobný údaj.
K § 5 a 6
Návrh presne vymedzuje podmienky zápisu nielen pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktoré sú fyzické osoby, ale rieši podrobnosti pre zápis znalcov - právnické osoby. Ďalej sa upúšťa od zaužívaného systému vymenovania osoby do funkcie znalca. Návrh zákona naopak zavádza odbornú skúšku , ako podmienku zápisu do zoznamu, ktorá by mala garantovať odbornosť uchádzačov o výkon činnosti. Po splnení všetkých podmienok pre zápis vznikne právny nárok na zapísanie do zoznamu. Preukazovanie získaného vzdelania sa bude uskutočňovať predložením diplomu o vzdelaní vydaného vysokou školou alebo iného dokladu o skončení príslušnej školy ( napr. maturitné vysvedčenie ). V prípade občanov iných krajín, budú musieť samozrejme predložiť doklad o uznaní ich odbornej kvalifikácie podľa zákona 477/2002 Z.z ak pôjde o príslušníkov EÚ. V ostatných prípadoch, u občanov „tretích krajín" ako napr. USA sa ich vzdelanie bude uznávať podľa zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Medzi podmienky zápisu pre fyzické osoby do zoznamu už nebude patriť vzhľadom na integračný proces podmienka štátneho občianstva Slovenskej republiky, ale sa dáva možnosť pôsobenia odborníkov z krajín Európskej únie a členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru. Na druhej strane nie je žiadúce, aby Slovenská republika umožnila pôsobenie odborníkov z tretích krajín, tzn. z krajín, ku ktorým Slovenská republika v súčasnosti nemá medzinárodno-právne záväzky. Preto sa navrhuje obmedzenie ich prístupu na trh služieb Slovenskej republiky. V prípade nezapísania sa môže uchádzač domáhať ochrany vrátanie prieskumu rozhodnutia súdnou cestou. Obsah sľubu je zvolený tak, aby vyjadroval zákonný, odborný i etický rámec výkonu činnosti a jej objektivitu. Zároveň vyjadruje záväzok zachovať mlčanlivosť, ktorý je možno prelomiť len za explicitne stanovených zákonných podmienok.
Obdobne platí aj pre tlmočníkov a prekladateľov.
K § 7
Návrh zákona rieši aj požiadavku Európskych spoločenstiev zakotvenú v čl. 69 a 70 Asociačnej dohody týkajúcu sa toho, aby Slovenská republika v príslušnom časovom úseku odstránila prekážky, ktoré obmedzujú voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu. Hoci znalec je čiastočne napojený na výkon verejnej moci (viď povinnosť opatrovať otlačkom pečiatky všetky znalecké úkony vyhotovené v písomnej forme), napriek tejto skutočnosti nie je znalec orgánom realizácie (resp. aplikácie) verejnej moci pri výkone znaleckej činnosti, a preto nie je možné sa dovolávať výhrady zakotvenej v Zmluve o ES, poprípade v Asociačnej dohode.
Preto v súlade s článkom 1 písm. a), d) a článku 4 ods. 1 písm. b) Smernice Rady Európskej únie z 21. decembra 1988 (89/48/EHS) o všeobecnom systéme uznávania diplomov vyššieho vzdelania udelených pri ukončení odborného vzdelania a odbornej prípravy v dĺžke trvania aspoň troch rokov je do návrhu zakomponovaná požiadavka, aby sa odborník - cudzinec v prípadoch, kedy sa obsah vzdelania a odbornej prípravy, ktoré absolvoval podľa článku 3 písm. a) a b) podstatne odlišuje od toho obsahu, ktorý sa vyžaduje pre získanie diplomu v Slovenskej republike, podrobil prevereniu svojich znalostí formou vyrovnávacej skúšky. Nie všetky znalecké odbory vzhľadom na pokročilý stupeň harmonizácie vzdelávacích osnov v rezorte ministerstva školstva ako aj na záväznosť medzinárodných technických noriem pre Slovenskú republiku budú zahrnuté do povinnosti vykonať vyrovnávaciu skúšku. Z tohto dôvodu spôsob preukazovania, že uchádzač o zápis je súčasne relevantným spôsobom evidovaný v príslušnom zozname znalcov v členských štátoch EÚ, ako aj dotknuté znalecké odbory spolu s rozsahom a podmienkami vyrovnávacej skúšky určí ministerstvo vo vykonávacom predpise.
Vzhľadom na plnenie medzinárodno-právnych záväzkov EHP návrh pripustil okrem odborníkov, ktorí sú usadení v členských štátoch Európskej únie aj odborníkov z členských štátov Európskej hospodárskej zóny, tzn. Z Lichtenštajnska, Nórska, Islandu a Švajčiarska. Na druhej strane nie je žiadúce, aby Slovenská republika umožnila pôsobenie odborníkov z iných tretích krajín, tzn. z krajín, ku ktorým Slovenská republika v súčasnosti nemá medzinárodno-právne záväzky.
K § 8
Návrh v prípade porušenia povinností uložených znalcovi (tlmočníkovi a prekladateľovi) týmto zákonom, alebo v prípade výskytu iných právnych skutočností ako sú smrť alebo pozbavenie, poprípade obmedzenie právnej spôsobilosti na právne úkony (iba vo forme súdneho rozhodnutia), alebo v prípade žiadosti o dobrovoľné vyčiarknutie zo zoznamu, rieši vzniknutú situáciu tak, že ministerstvo je oprávnené vydať rozhodnutie o vyčiarknutí zo zoznamu.
Takisto pri zistení nesplnenia podmienok, ktoré sú podkladom pre zápis do zoznamu, vzniká dôvod pre vyčiarknutie zo zoznamu. Napríklad tu prichádza do úvahy podvodné konanie smerujúce k preukázaniu vzdelania alebo povinnej dĺžky praxe, ktorú uchádzač nenadobudol.
Rozhodnutie bude vydané v správnom konaní, nebude mať odkladný účinok (viď § 55 ods. 1 Správneho poriadku), ale ako každé rozhodnutie správneho orgánu bude preskúmateľné súdom.
K § 9
Na krytie zodpovednosti za škody spôsobené pri výkone znaleckej činnosti (tlmočníckej alebo prekladateľskej) bolo potrebné zaviesť povinnosť uzatvoriť poistenie, tak ako pri výkone iných slobodných povolaní (notárstvo, advokácia a iné), a tak ako je to v rámci úpravy okolitých krajín obvyklé. Začatie samotného výkonu činnosti je viazané na odkladaciu podmienku vzniku poistenia. Z dôvodu odstránenia prekážok vyžadovaných pre uzatvorenie poistenia návrh upustil od požiadavky, že zápis do zoznamu sa uskutoční až po vzniku poistenia. Nie je dôležité v tomto prípade, či bude poistná zmluva uzatvorená individuálnym spôsobom alebo kolektívnym spôsobom.
K § 10
V súvislosti s úpravou definície statusu znalca ( tlmočníka a prekladateľa) a v súvislosti s poskytnutím súčinnosti od tretích osôb je potrebné, aby znalec (tlmočník a prekladateľ) disponoval dokladmi, ktoré preukazujú jeho oprávnenosť disponovať s informáciami a ktoré súčasne zamedzia, že nedôjde k zneužitiu týchto informácií. Návrh jednoznačne na prvé miesto postavil preukaz, ktorým sa znalec bude identifikovať pri znaleckých úkonoch vykonaných osobne. Naopak pečiatku bude znalec používať iba v prípade korešpondencie. Návrh neumožňuje znalcovi používať pečiatu aj na iné aktivity, napríklad na potvrdenie objednávky školenia alebo súkromných nákupov materiálneho zabezpečenia znalca.
V praxi sa znalec bude preukazovať v prípade spolupráce s rôznymi verejnými registrami ako je napríklad katastrálny úrad, súkromnými alebo štátnymi archívmi a s ďalšími osobami. Znalec sa okrem povinnosti preukázať svojimi identifikačnými znakmi aj preukáže, že účel súčinnosti súvisí s jeho činnosťou podľa návrhu tohto zákona. Z tohto ustanovenia bude zrejmý aj účel jeho činnosti pre tretie osoby.
Používanie štátneho znaku na pečiatke znalca je v súlade so zákonom č. 63/1993 Z.z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní, nakoľko znalecká činnosť je činnosť zabezpečujúca výkon povinností štátu.
Osobitným príkladom súčinnosti znalca a orgánu verejnej moci je vytváranie aj potrebného zázemia pre vykonanie konkrétneho znaleckého úkonu. Napríklad v súvislosti so znaleckou činnosťou vykonávanou v civilnom súdnom konaní sa môže znalec obrátiť na súd a podľa § 127 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku požiadať sudcu, aby účastníkovi, prípadne i niekomu inému uložil povinnosť predložiť znalcovi potrebné predmety, podať mu potrebné vysvetlenia, alebo aby niečo vykonal alebo znášal, ak je to na podanie znaleckého posudku potrebné. V posledne vymenovanom prípade ide o situáciu získania napríklad prístupu k špeciálnym skúšobným strojom, ktoré znalcovi odmietla tretia osoba dobrovoľne zapožičať. Pritom nejde o bezplatné, ale naopak vždy o odplatné služby. Obdobne to platí aj pre tlmočníkov a prekladateľov.
K § 11 a 12
V záujme vysokej objektivity znaleckého úkonu ( tlmočníckeho alebo prekladateľského úkonu ) je nutné obmedziť vykonanie takého znaleckého úkonu v prípadoch, kedy sa nemôže objektívnosť garantovať. Súčasne je však potrebné vyjasniť vzťah medzi nemožnosťou vykonať znalecký úkon z dôvodu zaujatosti a bezdôvodným odmietnutím úkonu tak, aby nedochádzalo k zneužívaniu tohto úkonu. V konaní pred orgánmi verejnej moci bude vecou príslušného orgánu, aby posúdilo všetky skutočnosti a okolnosti pre rozhodnutie o vylúčení znalca z vykonania znaleckého úkonu.
V prípade, že sa vysloví nezaujatosť znalca, je znalec povinný tento úkon vykonať. Ďalšími dôvodmi, pre ktoré môže vykonanie znaleckého úkonu odmietnuť, sú zdravotné okolnosti spravidla potvrdené lekárom. Rozhodovanie o vylúčení znalca z konania je upravené v procesných predpisoch, napríklad § 30 ods. 4 Trestného poriadku, § 10 Správneho poriadku, alebo § 15 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Znalec podľa odseku 1 nesmie vykonať znalecký úkon ani pre osoby blízke (pre trestné účely sa vychádza z ust. § 89 ods. 7 Trestného zákona, na účely civilného konania je naopak smerodajné ust. § 116 Občianskeho zákonníka), pre zamestnávateľa viď pomer k veci – rodinný, pracovný, vlastnícky a iný.
Možnosť odmietnutia vykonania znaleckého úkonu sa viaže na neposkytnutie primeranej výšky preddavku. Preddavok pre znaleckú činnosť vykonávanú pre súkromnú sféru je potrebné zložiť, tzn. zaplatiť alebo v hotovosti alebo bankovým prevodom. Naopak v konaní pred orgánom verejnej moci sa preddavok a jeho primeraná výška bude riešiť v rámci konzultácie, a v konečnom dôsledku sa bude vymedzovať v konkrétnom rozhodnutí konajúceho orgánu verejnej moci.
Návrh zákona nepriamo ukladá súčinnostnú povinnosť pre konkrétne osoby konajúce v mene štátu, a to vo forme konzultácie so znalcom o :
a) primeranej výške preddavku na vykonanie konkrétneho znaleckého úkonu a o
b) primeranosti stanovenia lehoty.
Opätovne je v tomto smere potrebné zobrať do úvahy tú skutočnosť, že konajúci orgán štátnej moci nie je výplatným miestom znalečného, ale na druhej strane musí zabezpečiť všetky nevyhnutné podmienky na vykonanie znaleckého úkonu. Ďalej v plnom rozsahu zodpovedá za splnenie ústavného práva na konanie bez zbytočných prieťahov. Medzi spomenuté podmienky patrí vhodnosť výberu znaleckého odboru (nie všetky znalecké odbory jednoznačne a transparentne signalizujú pre konajúce orgány vedné oblasti, na ktoré sa vzťahujú), primárne vyvolaných nákladov, ktoré v jednotlivých znaleckých odboroch môžu predstavovať podstatnú časť znalečného (napríklad vykonanie pitvy si vyžaduje najskôr zaobstarať rôzne a nákladné chemické preparáty, meranie určitých fyzikálnych vlastností stavebných alebo strojných prvkov je spojené s prenájmom drahých skúšobní a ďalšie iné druhy nákladov) ako aj reálnosť splnenia lehoty, počas ktorej znalec má vykonať znalecký úkon. Pritom konajúci orgán verejnej moci musí do úvahy zobrať aj subjektívne prekážky na strane znalca (práceneschopnosť, výkon funkcie v zahraničí, viacero predchádzajúcich žiadostí iných orgánov a iné) pri stanovovaní konkrétnej osoby znalca a lehoty. Obdobne platí aj pre tlmočníkov a prekladateľov.
K § 13
Návrh zákona akceptuje tú skutočnosť, že znalec ( tlmočník a prekladateľ ) sa môže stretnúť počas výkonu znaleckej činnosti, resp. oboznámiť sa so skutočnosťami, ktoré svojou podstatou tvoria obsah určitej formy tajomstva (bankové, obchodné a iné formy). Ako na všetky osoby oboznámené sa s tajomstvom, aj na znalca sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti.
Porušenie povinnosti mlčanlivosti voči subjektom súkromného alebo verejného práva môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu uvedenú v § 122 Trestného zákona – Ohrozovanie obchodného tajomstva, bankového tajomstva a daňového tajomstva. Rovnako v prípade porušenia mlčanlivosti voči orgánom štátnej moci môže znalcovi vzniknúť trestná zodpovednosť pri naplnení trestného činu uvedeného v § 105 Trestného zákona – Vyzvedačstvo alebo v § 106 – Ohrozenie utajovanej skutočnosti, popr. § 107 citovaného zákona.
Návrh ďalej rieši výnimku vo verejnom záujme z povinnosti mlčanlivosti znalca. Svojou podstatou ide o prelomenie zásady z dôvodu umožnenia aplikácie ustanovení § 167 – Neprekazenie trestného činu a § 168 – Neoznámenie trestného činu Trestného zákona. Obdobné výnimky sú zakotvené aj v iných profesiách (napríklad povinnosť mlčanlivosti u advokátov). Ďalšou výnimkou je pozbavenie mlčanlivosti znalca, ktoré vykoná alebo zadávateľ alebo minister spravodlivosti s výnimkou tých prípadov, pokiaľ táto kompetencia nie je daná iným rezortným ministrom alebo ústavným činiteľom. Obdobne platí aj pre tlmočníkov a prekladateľov.
K § 14
Denník sa navrhuje viesť pôvodnou formou (jeden pre viac rokov) alebo v „silných" znaleckých odvetviach sa navrhuje pre každý rok viesť samostatný denník. Náležitosti denníka sú podobné ako doposiaľ s tým, že bude predpísaná forma a obsah.
Denník vydá znalcovi ministerstvo alebo bude vedený podľa zásad uvedených vo vykonávacom predpise podobne ako peňažný denník v elektronickej podobe, ktorej písomná podoba bude podliehať každoročnému overeniu na oddelení pre znalcov a tlmočníkov príslušného krajského súdu. Takéto oddelenie pečiatkou a podpisom potvrdí správnosť vedenia denníka. Dátum vykonanej kontroly vyznačí v denníku.
Okrem doposiaľ evidovaných znaleckých posudkov sa budú v denníku evidovať všetky vykonané znalecké úkony ( tlmočnícke a prekladateľské úkony ). Jednotlivým úkonom budú prideľované čísla podľa poradia lomené rokom, v ktorom bol úkon vykonaný. Takto sa budú evidovať aj ústne znalecké úkony (výpoveď, odborné vyjadrenie, odborné stanovisko, potvrdenie, podané do zápisnice).
Denník bude mať rovnakú formu ako doposiaľ, formát A4 na ležato, pričom na jednej strane budú záznamy o desiatich znaleckých úkonoch. Vzor bude uvedený v prílohe vykonávacieho predpisu. Obdobne platí aj pre tlmočníkov a prekladateľov.
K § 15
Návrh zákona predpokladá, že znalecká činnosť ( tlmočnícka a prekladateľská činnosť ) bude rovnomerne pokrývať všetky oblasti života spoločnosti v takom rozsahu, aby bola vždy zaručená dostupnosť výkonu znaleckej činnosti. Napriek tomu však môže vzniknúť situácia v bežnom živote, kedy zo subjektívnych (znalec je vylúčený pre pochybnosť o zaujatosti alebo neexistuje znalecký odbor, resp. jeho odvetvie) alebo z objektívnych dôvodov (smrť znalca, ktorý je jediný v príslušnom znaleckom odbore, resp. jeho dlhodobá práceneschopnosť) by neumožnila riadny výkon ústavného práva na súdnu alebo inú ochranu porušeného práva. Z uvedeného dôvodu, aby štát zabránil zbytočným prieťahom pri ochrane práva, sa umožňuje konajúcemu orgánu verejnej moci, aby po predchádzajúcom súhlase dotknutej fyzickej osoby ju ustanovil do funkcie znalca.
Tento postup je však možný iba v prípade konania pred orgánom verejnej moci. V rámci súkromných aktivít znalcov tento postup nie je prípustný. Po ustanovení do funkcie „ad hoc" znalca musí ustanovená fyzická osoba zložiť sľub. Až potom môže začať vykonávať svoju „ad hoc" činnosť.
K § 16
Účelom navrhovaného ustanovenia bolo definovať samotnú znaleckú činnosť a jej obsah, pretože doteraz táto problematika v právnej úprave absentovala a spôsobovala veľké problémy v praxi. Jednoznačným definovaním znaleckej činnosti sa relevantne upraví jej postavenie vo vonkajších aj vnútorných vzťahoch. Upravenie obsahu znaleckej činnosti si vyžiadala taktiež prax, pretože je značne širšie a nemožno ho chápať len ako podávanie znaleckých posudkov.
Z definície znaleckej činnosti vyplýva, že sa vykonáva prostredníctvom realizácie jednotlivých znaleckých úkonov (úkonov znaleckej činnosti). Hoci znalecká činnosť je založená najmä na vyhotovovaní znaleckých posudkov ako najviac frekventovaného znaleckého úkonu, napriek tomu návrh za znalecké úkony označuje aj iné úkony ako sú znalecké posudky. Najčastejšie ide o doplnenia a vysvetlenia (písomné aj ústne) už k podaným znaleckým posudkom, ďalej o odborné stanoviská, vyjadrenia, potvrdenia a vysvetlenia o skutočnostiach, ktoré sú predmetom znaleckého skúmania – napríklad podľa § 105 ods. 1 Trestného poriadku alebo § 127 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, poprípade § 36 zákona Správneho poriadku. Hore vymenované typy znaleckých úkonov nemusia byť vždy podané písomnou formou, ale môžu byť podané aj prostredníctvom výpovede do zápisnice. Toto je však možné využiť v konaní pred orgánom verejnej moci. Okrem týchto typov znaleckých úkonov môžu nimi byť aj konzultácie poskytnuté pre iné subjekty a iných znalcov za úhradu.
Osobný výkon znaleckej činnosti sa predpisuje u znalcov fyzických osôb. Osobným výkonom sa nerozumejú pomocné a prípravné práce na znaleckom úkone.
Výnimka z tohto ustanovenia je možná v prípade znalca právnickej osoby, kde je zákonom predpokladaná a vyžadovaná tímová práca znalcov a ďalších odborníkov.
U znalcov právnických osôb znalec, ktorý je určený ako zodpovedný za výkon znaleckej činnosti v danom znaleckom odbore vykonáva dohľad nad činnosťou ostatných znalcov (odborníkov).
V prípadoch, v ktorých si to povaha a rozsah posudku vyžaduje je znalec oprávnený pribrať konzultanta, pričom v konaní pred orgánmi verejnej moci musí mať ich súhlas (ide hlavne o posúdenie predpojatosti konzultanta). V prípadoch pribratia jedného, poprípade viacerých konzultantov na vyriešenie alebo posúdenie znaleckých úloh v tom istom odbore a odvetví, v ktorom je znalec vymenovaný (najmä pri rozsiahlych znaleckých posudkoch), môže byť konzultantom len znalec. Za vykonaný znalecký úkon, ktorý obsahuje časti vypracované konzultantom alebo o ktorých sa konzultovalo, nesie plnú zodpovednosť znalec, ktorý znalecký úkon vykoná. Ak napríklad znalec z odboru stavebníctvo priberie k ohodnoteniu priemyslového areálu ďalšieho znalca, ktorý mu vykoná ohodnotenie niektorých častí, jeho zodpovednosť za podaný znalecký posudok jeho pribratím nie je dotknutá. Rovnako to platí aj v prípade pribratia viacerých konzultantov.
Konzultáciami sa hlavne rozumie snaha o položenie kvalitných a zmysluplných otázok orgánmi verejnej moci v znaleckých dokazovaniach (nie je problém s § 30 zákona 385/2000 Z.z.). Týmto sa predchádza predlžovaniu lehôt a zároveň sa zabezpečuje rýchlejšie riešenie sporov.
Odborné stanovisko, vyjadrenie, potvrdenie alebo vysvetlenie nemusí spĺňať náležitosti znaleckého posudku, musí však byť v prípade jeho písomného podania zviazané, označené číslom, pod ktorým je úkon zapísaný v denníku a opatrené pečiatkou a podpisom znalca. Tieto odborné závery sa najčastejšie budú používať pri riešení čiastkových znaleckých úloh, na ktoré nie je potrebné podať znalecký posudok.
K § 17 a 18
Pre zabezpečenie preskúmatelnosti podaného znaleckého posudku je nevyhnutné predpísať jeho formálne a obsahové náležitosti. Znalecký posudok sa bude spravidla podávať vo väčšine prípadov písomnou formou, avšak procesné predpisy vyžadujú aj možnosť podania znaleckého posudku ústnou formou napr. priamo do zápisnice v konaní. V praxi pôjde o jednoduchšie prípady. Písomne podaný znal. posudok má presne predpísané členenie, ktoré musí byť dodržané, musí byť očíslovaný, zviazaný spolu s prílohami a opatrený znaleckou doložkou s identifikačnými údajmi. Doba archivovania je navrhnutá najmä s ohľadom na kontrolu správnosti podaného znaleckého posudku, plynutie lehôt na uplatnenie nároku napr. zo zodpovednosti za škodu, alebo trestnoprávnu zodpovednosť znalca.
Oprávnenou osobou sa rozumie prvotný objednávateľ, orgán verejnej správy, ktorý znalca na vykonanie znaleckého úkonu ustanovil alebo osoba oprávnená podľa osobitného predpisu ( § 90 a 94 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, § 12 ods. 1 Trestného poriadku). Kópiou znaleckého posudku sa rozumie aj rovnopis znaleckého posudku, tzn. fotokópia textu znaleckého posudku s pripojeným originálnym podpisom.
K § 19
Funkcia a pôsobnosť znaleckých ústavov a jej zákonné zakotvenie si vynútili požiadavky praxe, kedy ministerstvo nemá kapacitné a ani odborné možnosti zabezpečiť všetky úlohy v oblasti znaleckej činnosti len svojimi silami. Aj v súčasnosti na to využíva špecializované pracoviská formou zmluvných vzťahov. Pracoviská, ktoré budú plniť úlohu metodického rezortného centra sú zriadené pri vysokých školách, čo garantuje ich odbornú kvalitu a vedecký rozvoj v príslušnej oblasti výkonu znaleckej činnosti.
Pracoviská, ktoré spĺňajú v súčasnosti podmienky a budú zapísané do zoznamu znaleckých ústavov aj doposiaľ a aj v budúcnosti budú vykonávať najmä náročné znalecké úkony. Takýmito sú predovšetkým znalecké posudky v obzvlášť zložitých prípadoch zvlášť náročných na odborné posúdenie.
K § 20
V definícii tlmočníka návrh zákon používa rôzne slovné spojenia. Jazykové vzdelanie sa bude preukazovať vysvedčením o absolvovaní vysokoškolského lingvistického štúdia, v ideálnom prípade je toto štúdium zamerané na tlmočenie. Keďže v pomeroch Slovenskej republiky nie je možné prakticky predpokladať tlmočnícke štúdium vo všetkých jazykoch, ktoré si podmienky Slovenskej republiky vyžadujú, je potrebné v prípade potreby pri stanovení kvalifikačných predpokladov pri takýchto jazykoch (konzultovať možno metodické centrum) prihliadnuť napríklad k úspešnému absolvovaniu štátnej jazykovej skúšky, k preukázaniu jazykového vzdelania v príslušnom jazyku v zahraničí či dokonca – vo výnimočných prípadoch a v prípade naliehavej potreby – k dlhodobému pobytu v krajine s príslušným jazykom, pričom tento jazyk dokonca nemusí byť v príslušnej krajine štátnym jazykom (najmä africké, ázijské a juhoamerické jazyky).
Ďalšie odborné vzdelanie sa preukazuje vysvedčením o absolvovaní vysokoškolského štúdia (napr. právnického, technického, prírodovedného a iného druhu), stredného odborného štúdia, odborných kvalifikačných a ďalších kurzov, tzn. akákoľvek ďalšia odbornosť získaná na Slovensku alebo v zahraničí. Túto špecializáciu by bolo možné rozširovať, ak by už menovaný tlmočník preukázal ministerstvu rozšírenie svojho vzdelania. Toto riešenie umožní orgánom verejnej moci prednostne využiť toho tlmočníka, ktorého ďalšie odborné vzdelanie umožňuje predpokladať, že v konkrétnom prípade odvedie kvalitnejší výkon ako iní tlmočníci bez nutnosti využiť služieb poradcu. Pritom nie sú kladené žiadne vyššie nároky na prácnosť alebo finančnú náročnosť.
Jazykovými prostriedkami sa na účely návrhu zákona rozumejú predovšetkým pracovné jazyky tlmočníka, najmä slovenčina a jazyk, pre ktorý bol menovaný. Za jazykové prostriedky možno ďalej považovať lexikografické a encyklopedické príručky, paralelné texty a pod. Návrh sa preto vyhol pojmu „rodný" alebo „materinský" jazyk a nepredpokladá, že už sama štátna príslušnosť je kvalifikáciou na zvládnutie slovenčiny na úrovni, ktorú si výkon činnosti tlmočníka vyžaduje (viď napríklad nadobudnutie štátneho občianstva naturalizáciou). S rozvíjajúcou sa slobodou pohybu by mohla nastať napríklad situácia, keby tlmočník, ktorého rodným jazykom je africká hauština, tlmočil do slovenského jazyka z iného príbuzného afrického jazyka. Z toho vyplýva potreba absolvovania jazykových skúšok z pracovných jazykov, teda aj zo slovenčiny, pred zápisom do zoznamu.
Technickými prostriedkami a pomôckami sa rozumejú pracovné prostriedky tlmočníka ako sú napríklad písacie potreby, tlmočnícky blok, (vreckový) počítač, ako aj technické vybavenie v priestoroch, v ktorých tlmočník vykonáva svoju funkciu.
Umožnením komunikácie na účely tohto návrhu znamená, že tlmočník je iba sprostredkovateľom procesu komunikácie medzi dvoma účastníkmi (v princípe to platí aj pre väčší počet osôb), kde jeden z účastníkov pochádza z jedného kultúrneho a jazykového prostredia a druhý z účastníkov pochádza z iného kultúrneho a jazykového prostredia, pričom tieto dve prostredia môžu byť viac alebo menej príbuzné (napríklad české a slovenské prostredie v porovnaní s prostredím niektorej východoázijskej krajiny). Návrh prihliada aj k tej skutočnosti, že proces komunikácie pred štátnymi orgánmi je charakterizovaný najmä prítomnosťou stresu jedného alebo druhého účastníka procesu komunikácie, ktorý môže mať vplyv na ich jazykový prejav (afekt, nervozita, bolesť, vedomé klamanie a pod.), čo sa nutne musí prejaviť aj vo výkone tlmočníka. Zásadnou chybou, ktorá sa niekedy vyskytuje v konaní pred orgánmi verejnej moci je laická predstava, že tlmočiť možno po jednotlivých slovách a že jeden jazyk popisuje realitu rovnakým spôsobom ako iný jazyk. V konkrétnych jazykových prejavoch sú pritom isté lexikálne významové jednotky, ktoré tvoria najmenšie tlmočiteľné úseky reči, pričom tieto jednotky sú rôzne v rôznych jazykoch, ba dokonca – v závislosti od komunikačnej situácie – aj v tom istom jazyku.
Špeciálnym typom tlmočenia je tlmočenie z listu, keď tlmočník očami číta text v jednom jazyku a s minimálnym časovým posunom ho ústne prednáša v inom jazyku.
Významným momentom pri umožnení komunikácie je zavedenie možnosti tlmočníka nahliadnuť do spisu. Je to bežné, ba vyžadované vo všetkých iných prípadoch tlmočenia, zatiaľ však nemožné v prípade tlmočníka pre štátne orgány. Je naivné predpokladať, že tlmočník je chodiaca viacjazyčná encyklopédia, ktorá sa napr. na rozdiel od sudcu či advokáta, nemusí pripraviť na matériu, ktorá bude prejednávaná. Tlmočník je pritom viazaný tajomstvom.
Jazykové špecifické schopnosti sú schopnosti tlmočníka uplatniť psychické dispozície založené na funkciách príslušných mozgových centier a na súčinnosti mozgu s orgánmi reči a sluchu (ale aj napr. zraku) spolu s naučenými vedomosťami, nacvičenými zručnosťami a praxou získanými skúsenosťami pri využívaní svojej jazykovej kompetencie. Významným faktorom pre schopnosť tlmočiť je talent – podobne ako pri iných tvorivých činnostiach.
Jednorazové vnímanie v konkrétnej jazykovej situácii – Pri tlmočení sú zapojené určité mozgové centrá a kanály medzi týmito centrami a orgánmi reči a sluchu (ale aj napr. zraku), ktoré využívajú najmä schopnosť krátkej pamäte tlmočníka, tzn. že tlmočník, ktorý na podporu krátkej pamäte využíva napr. tlmočnícky zápis, „produkuje" okamžité riešenie prevodu z jednej (jazykovej) kultúry do inej (jazykovej) kultúry, ktoré je priamo a v značnej miera závislé od konkrétnej jazykovej situácie. Mimoriadne významným faktorom v procese tlmočenia je časový faktor, keď tlmočník má na uskutočnenie prevodu prekladovo relevantných jednotiek iba zlomky sekundy. V každom prípade sa pri tlmočení (rovnako ako pri preklade) strácajú menej alebo viac dôležité informácie.
Tlmočnícky úkon sa neposkytuje v písomnej forme – deje prebiehajúce v mozgu tlmočníka svojou podstatou neumožňujú tlmočníkovi zápis textu, ktorý je výsledkom tlmočenia. Hovorený text produkovaný tlmočníkom možno nahrať a prepísať, možno ho zaznamenávať treťou osobou, a možno ho porovnať s hovoreným textom originálu. Možno dať tlmočníkovi oba texty znova porovnať, ale nemožno tlmočníka „brať na zodpovednosť" za to čo a ako v konkrétnej jazykovej situácii – ktorá je jedinečná napr. prízvukom či gestikuláciu hovorcu a nadväznosťou prehovoru na iné prehovory – pretlmočil.
Do návrhu zákona boli oproti predchádzajúcemu právnemu stavu doplnené dve možnosti tlmočenia pre osoby so sluchovým postihnutím. Ide o klasického tlmočníka posunkovej reči a tlmočníka artikulačného. V poslednom období sa v praxi vyskytlo viac prípadov osôb so sluchovým postihnutím, ktoré majú závažnú stratu sluchu, ale neovládajú posunkovú reč. Vo väčšine prípadov ide o osoby, ktoré nepočujú a neovládajú posunkovú reč. Slovenskému jazyku rozumejú, slová odzerajú z pier, ale len za upravených podmienok. Napríklad ide o podmienky, že osoba, ktorá sa s nimi rozpráva, ďalej dobre artikuluje, je vzdialená najviac 2 metre, nemá pery prekryté fúzmi, v miestnosti nehovoria naraz viacerí, resp. sa neprekrikujú a iné podmienky. Vzhľadom na demografický vývoj je reálny predpoklad, že potreba takýchto tlmočníkov bude narastať vzhľadom na skutočnosť, že ide o osoby veľmi často sa vyskytujúce vo vyšších vekových skupinách. Druhou veľkou skupinou sú osoby nedoslýchavé (k postihnutiu došlo v priebehu ich života), ktoré neovládajú posunkovú komunikáciu a zároveň bežná komunikácia je pre nich nevyhovujúca.
Takýto tlmočník je potrebný z dôvodu naplnenia práva na informácie (na polícii, resp. na súdoch) aj osoby so sluchovým postihnutím, ktorá neovláda posunkovú reč.
Tlmočník vykonáva svoju činnosť aj v prípadoch, ktoré hoci nepredstavujú konanie pred orgánom verejnej moci, ale napriek tomu tieto prípady „vyúsťujú" do konania pred štátnym orgánom. Ako príklad možno uviesť zasadanie predstavenstva či valného zhromaždenia akciovej spoločnosti, kde časť členov predstavenstva či akcionárov hovorí iným jazykom ako slovenským. Zápisnica sa ukladá do Zbierky listín Obchodného registra. Preto by mal zákon umožňovať, aby tlmočník vykonával funkciu aj v prípadoch, pre ktoré sa vyžaduje nepriamo činnosť tlmočníka. Inojazyčným účastníkom týchto komunikačných procesov to zabezpečuje okrem naplnenia práva na komunikáciu v materskom jazyku aj pocit právnej istoty ako tlmočenie živnostníka či zamestnanca, ktorí nemusia byť vo vzťahu k účastníkom valného zhromaždenia nestranní.
K § 21
Prekladateľ využíva špecifickú schopnosť zachovať pri písomnom prevode z jednej (jazykovej) kultúry do inej (jazykovej) kultúry obsahový invariant. V každom prípade sa však strácajú menej alebo viac dôležité informácie. Ani pri najlepšom prekladateľovi či východiskovom texte nemožno rátať s tým, že by bol preklad stopercentne verný originálu. Prekladateľské zručnosti možno vo veľkej miere nacvičiť a skúsenosti získať praxou. Jazykové výrazové prostriedky sú základné dorozumievacie prostriedky. Nimi sa buduje, formuje a modifikuje každý jazykový prejav. Vlastnú sémantickú hodnotu nadobúdajú až v konkrétnom texte, avšak aj samy osebe sú nositeľmi istých významov.
Technickými prostriedkami a pomôckami prekladateľa sú prostriedky umožňujúce dekódovanie textu, jeho pochopenie a vytvorenie preloženého textu. patria k nim najmä PC s tlačiarňou a programovým vybavením (editori, elektronické databázy, elektronické slovníky) prístup na Internet a možnosť používať elektronickú poštu, skener, paralelné texty, encyklopedické, slovníkové a monografické diela v tlačenej (knižnej) podobe, bežné kancelársky potreby, lupa a pod.
K § 22
Činnosť korektora, odborného a jazykového, je základným atribútom adekvátneho, vecne a odborne správneho a jazykovo štandardného prekladu. Poradcom sa myslí odborník v konkrétnom odbore ľudského poznania, ktorý je schopný a ochotný poskytnúť odbornú radu, na základe ktorej tlmočník alebo prekladateľ zvýši odbornú úroveň pretlmočeného alebo preloženého textu.
Predpokladom na riadne a včasné vykonanie tlmočníckeho alebo prekladateľského úkonu môže byť práve konzultácia tlmočníka (prekladateľa) so zadávateľom, pri ktorej možno obojstranne vyjasniť tie stránky úkonu, ktoré nie sú zrejmé samé osebe.
Tlmočník (prekladateľ) môže byť v čase, keď má vykonať úkon pre orgán verejnej moci, viazaný výkonom iného úkonu pre orgán verejnej moci. Bez predbežného prerokovania lehoty by mohlo dôjsť k porušeniu podmienky riadneho a včasného vykonania úkonu. Podobná situácia môže nastať, ak je tlmočník (prekladateľ) zmluvne viazaný vykonať v rovnakom čase inú odbornú činnosť v režime iného zákona (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, Autorský zákon).
K § 23 a 24
Návrh zákona upravuje podrobne formu a obsah tlmočníckeho alebo prekladateľského úkonu. Táto úprava v zákone č. 36/1967 Zb. chýba a spôsobuje interpretačné problémy. Vzhľadom na nové rozčlenenie pôvodných povinností tlmočníka medzi prekladateľa a tlmočníka sa v návrhu pristúpilo k podmienke, že tlmočnícky úkon, ako určitú formu komunikácie, nie je možné vykonať písomne. Jedinou výnimkou, kedy tlmočník bude vykonávať podľa predloženého návrhu písomné úkony, je vedenie denníka a vystavovanie daňových, resp. účtovných dokladov.
K § 25
Tlmočnícke ústavy budú rovnako ako znalecké ústavy plniť funkciu metodického a rezortného centra. Hlavný rozdiel spočíva v tom že nebudú vykonávať tlmočnícku činnosť ani prekladateľskú činnosť, keďže výkon týchto činností je nanajvýš osobný a nie je ho možné vykonávať kolektívne ako u znaleckej činnosti znaleckými ústavmi. Z tohto dôvodu sa tlmočnícke ústavy ani nezapisujú do zoznamu.
V súčasnosti na Slovensku pôsobí občianske združenie - Asociácia tlmočníkov posunkovej reči nepočujúcich Slovenska v skratke ATLPRENES, ktoré od Ministerstva školstva SR získalo akreditáciu na vzdelávanie tlmočníkov posunkovej reči pre nepočujúcich. Rovnako ako toto občianske združenie, aj Jednota tlmočníkov Slovenska, tiež ako občianske združenie, bude v budúcnosti vytvárať základ pre ustanovenie za tlmočnícke a prekladateľské ústavy. Na základe tejto skutočnosti sú vytvorené dostatočné podmienky na zabezpečenie vykonania osobitných tlmočníckych alebo prekladateľských skúšok v krátkom časovom období.
K § 26
Ustanovujú sa skutkové podstaty priestupkov ktorých sa môže fyzická osoba dopustiť – neoprávnené sa vydávanie za znalca (tlmočníka a prekldateľa) a porušenie povinností uložených zákonom. Pri prejadnávaní sa bude postupovať podľa zákona o priestupkoch.
K § 27
Znalci, tlmočníci a prekladatelia sú zodpovedný za porušenie ustanovení podľa tohto zákona. Okrem toho sa zavádza aj zodpovednosť iných právnických osôb za nedodržanie povinností uložených zákonom. Postupovať sa bude podľa správneho poriadku ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodovať bude ministerstvo a v druhom stupni minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.
K § 28
Minister bude mať podľa tohto ustanovenia možnosť pozastaviť výkon tej-ktorej činnosti za presne stanovených taxatívnych podmienok. Akonáhle tieto dôvody pominú, bude toto pozastavenie automaticky zrušené a znalec, tlmočník alebo prekladateľ bude môcť pokračovať vo výkone svojej činnosti. Samozrejme len v prípade, ak nebude následne vyčiarknutý zo zoznamu.
K § 29 a 31
Ministerstvo spravodlivosti podľa kompetenčného zákona zabezpečuje v celom rozsahu výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti. Zabezpečenie spočíva predovšetkým v jej metodickom a organizačnom riadení, vykonávaním kontroly denníka atd.. Ministerstvo ďalej prostredníctvom znaleckých ústavov a tlmočníckych ústavov zabezpečí vzdelávanie tak uchádzačov o výkon znaleckej činnosti, ako aj zapísaných znalcov. Upravuje sa aj postup pri vybavovaní sťažností.
K § 30
Ustanovenie zavádza povinnosť v určených odvetviach odborov znaleckej činnosti podrobiť sa overovaniu odbornej spôsobilosti. Spočíva predovšetkým v posúdení správnosti formálnych a vecných postupov pri vypracovaní znaleckých úkonov, ako aj v overení aktuálnych znalostí právnych predpisov upravujúcich výkon znaleckej činnosti, či znalosti metodík a ich aplikácii v praxi.
Upravuje sa vzdelávanie a pôsobnosť ministerstva, znaleckých respektívne tlmočníckych ústavov. Výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti je nemysliteľný bez prehlbovania odbornosti, ako aj znalostí o všeobecnej právnej úpravy znaleckej, tlmočníckej, prekladateľskej činnosti a jej zmien. Doterajšie skúsenosti z praxe preukazujú, že zavedenie podmienky vzdelávania je akútne, pretože väčšina už zapísaných znalcov a tlmočníkov pracuje rutinne a neprehlbuje svoje poznatky.
K § 32
Upravuje sa vzťah k správnemu poriadku.
K § 33
Návrh zákona otvoril nové oblasti, ktorých úprava si vyžiada vydanie vykonávacích predpisov. Z uvedeného dôvodu a v súlade s ustanovením § 123 Ústavy Slovenskej republiky je preto Ministerstvo spravodlivosti SR poverené na vydanie vykonávacieho predpisu v rozsahu písmen a) až h).
K § 34
Návrh zákona rieši v prechodných ustanoveniach vplyv na postavenie, práva a povinnosti znalcov a tlmočníkov, vrátane znaleckých ústavov, ktoré im priznávali doterajšie právne predpisy. Aby nedošlo k stavu, že bude automaticky do zoznamu zapísaná osoba, ktorá túto činnosť nechce už vykonávať, a súčasne aby nebol porušený zákaz retroaktivity, návrh zavádza povinnosť znalca alebo tlmočníka na predloženie dokladov preukazujúcich bezúhonnosť, zaplatenia poplatku za zápis a uzatvorenie poistenia, ako aj nahlásenie údajov ktoré sa zapisujú do zoznamu v určenej lehote pod sankciu vyčiarknutia zo zoznamu. Tým sa sleduje určité „prečistenie" radov znalcov a tlmočníkov ktorý už nebudú mať záujem o výkon svojej činnosti za nových podmienok.
Rovnako spresňuje lehotu na doplnenie si vedomostí predpísaných v návrhu pre znalcov, tlmočníkov alebo prekladateľov, ktorí budú do zoznamu zapisovaní už podľa tohto návrhu.
K § 35
Všetkým znalcom a tlmočníkom vymenovaným podľa doterajších predpisov sa prenesie postih uložený podľa doterajších predpisov aj do ďalšieho obdobia, čo znamená že po nadobudnutí účinnosti zákona nebudú začínať s „čistým štítom" ale v prípade administratívnoprávneho konania sa takto uložený postih bude považovať za „priťažujúcu okolnosť".
Odvolanie v uvedenom prípade sa bude považovať za vyčiarknutie zo zoznamu a bude prekážkou pre zápis do zoznamu.
K § 36
Návrh sa musí vyporiadať, najmä z hľadiska zatriedenia jednotlivých znaleckých, tlmočníckych a prekladateľských úkonov, s odlišnou a roztrieštenou terminológiou, ktorá sa používala na označenie týchto úkonov iných právnych predpisoch, resp. medzinárodných zmluvách. Preto významovo a obsahovo rovnaké pojmy, ktoré sa vzťahujú k znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti, vyjadrené v týchto predpisoch odlišnými terminologickými prostriedkami sa na účely tohto zákona považujú za pojmy, ktoré sú vyjadrené terminologickými prostriedkami tohto návrhu zákona.
K § 37
Zrušuje sa zákon č. 36/1967Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov a vykonávacie predpisy.
K čl. II a čl. III
Ruší sa súdny poplatok a zavádza sa správny poplatok za zápis do zoznamu a za výpis zo zoznamu. Výška poplatku je daná reálnymi nákladmi na zápis a vedenie celej agendy týkajúcej sa zoznamu. Zahŕňa výdavky na denník, na vydanie preukazu a vykonávanie všetkých zmien v preukaze, náklady na softvérové vybavenie potrebné na vedenie zoznamu v elektronickej forme a jeho sprístupnenie na internete, ako aj náklady na výpis zo zoznamu.
K čl. IV
Novelizuje sa Občiansky súdny poriadok v záujme zosúladenia používaných pojmov.
K čl. V, VI, VII, VIII a IX.
Je potrebné novelizovať zákon 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, ktorý zakazoval vykonávať pre príslušníkov znaleckú činnosť a ktorý pôsobia v Kriminalistickom a expertíznom ústave policajného zboru zriadeného pri ministerstve vnútra SR. V záujme rovnakého zaobchádzania sa novelizujú aj ostatné zákony o štátnej službe a vojenskej službe.
K čl. X.
Upravuje sa účinnosť zákona.
Bratislava 10. február 2004
Mikuláš Dzurinda
predseda vlády
Slovenskej republiky
Daniel Lipšic
podpredseda vlády
a minister spravodlivosti
Slovenskej republiky