Dôvodová správa
Všeobecná časť
Dopravná nehodovosť je závažným spoločenským, sociálnym a ekonomickým problémom. Na slovenských cestách každý rok umiera asi 500 osôb, desaťtisíce ľudí je zranených a materiálne škody dosahujú miliardové hodnoty. Obete dopravných nehôd sú odškodňované jednak prostredníctvom sociálneho poistenia a jednak prostredníctvom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (poistenie zodpovednosti). Vzhľadom na to, že poistenie zodpovednosti je vlastne predĺženou rukou sociálneho poistenia, stalo sa na celom svete predmetom osobitnej právnej regulácie. Preto v Európe v súčasnosti niet štátu, ktorý by poistenie zodpovednosti prenechal súkromnej iniciatíve poisťovacích spoločností.
Poistenie zodpovednosti sa na Slovensku objavilo na začiatku nášho storočia. Ako povinne zmluvné poistenie bolo toto poistenie ustanovené na základe zákona č. 81/1935 Zb. o jazde motorovými vozidlami (tzv. Automobilový zákon). V roku 1950 bolo toto poistenie pretransformované na zákonné poistenie, čo súvislo s poštátnením všetkých súkromných poisťovní a ich zlúčením do jednej národnej poisťovne.
Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v súčasnosti upravuje vyhláška Ministerstva financií č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov. Táto bola vydaná na základe § 16 ods. 1 písm. c) vládneho nariadenia č. 54/1953 Zb. o premávke na cestách. V súčasnosti platné splnomocňujúce ustanovenie je zakotvené v § 29 zákona SNR č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení zákona SNR č. 25/1992 Zb.
Podstata platnej úpravy spočíva v tom, že poistný pomer z poistenia zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla vznikne na základe právneho predpisu, bez ohľadu na vôľu vlastníka alebo prevádzkovateľa motorového vozidla. Preto sa toto poistenie nazýva aj ako zákonné poistenie motorových vozidiel.
Úprava zákonného poistenia motorových vozidiel platí na území Slovenskej republiky od účinnosti zákona č. 56/1950 Zb. o premávke na verejných cestách. Pred Februárom 1948 platila aj u nás právna úprava zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ku ktorej sa vlastne vracia aj predložený návrh. Podstatou úpravy povinne zmluvného poistenia zodpovednosti je, že pre vlastníka alebo držiteľa motorového vozidla vyplýva povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu priamo zo zákona. Vlastník alebo držiteľ si sám môže vybrať niektorého z poistiteľov, ktorý dostal povolenie od dozorného orgánu nad poisťovníctvom na vykonávanie tohto poistenia.
Doterajší systém zákonného poistenia, ktorý vykonávanie poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zveril len jednej poisťovni (Slovenská poisťovňa, a. s. ) nie je v súlade s princípmi trhového hospodárstva a súčasnej situácii na poistnom trhu.
Na rozdiel od doterajšej úpravy zákonného poistenia treba pri povinnom poistení zodpovednosti upraviť zmluvný spôsob vzniku a zániku poistného pomeru medzi poistiteľom a vlastníkom, resp. držiteľom motorového vozidla, zaviesť dôkladnú evidenciu motorových vozidiel podliehajúcich poisteniu a spôsob poisťovania motorových vozidiel, ktoré nepodliehajú evidencii a vyriešiť otázku záruk ochrany obetí dopravných nehôd, bez ohľadu na to, či škodu spôsobí poistené alebo nepoistené motorové vozidlo.
Právnu ochranu poškodeného návrh zabezpečuje jednak tým, že poškodenému priznáva právo na náhradu škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu a jednak tým, že v rámci združenia zodpovednostných poistiteľov zakladá vznik poistného garančného fondu, z ktorého sa budú odškodňovať obete dopravných nehôd, ktorým škodu spôsobilo nepoistené alebo neznáme motorové vozidlo.
Systém povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa uplatňuje prakticky vo všetkých vyspelých európskych štátoch. Pri spracovaní predloženého návrhu sa prihliadalo na obdobné úpravy, ktoré sú v platnosti vo vyspelých štátoch západnej Európy. Vychádzalo sa najmä z právnych úprav platných vo Francúzsku, Belgicku, Švédsku, Nemecku a v Rakúsku.
Pri príprave zákona sa vychádzalo z platných smerníc Európskej únie upravujúcich poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ide o tieto základné smernice EÚ: 1/ Smernica č. 72/166/EEC z 24. apríla 1972, 2/ Smernica č. 84/5/EEC z 30. decembra 1983, 3/ Smernica č. 90/232/EEC zo 14. mája 1990 a 4/ Smernica č. 2000/26/ES zo 16. mája 2000.
Vzhľadom na to, že Slovenská republika je členom Rady Európy, boli do návrhu premietnuté odporúčania Rady Európy obsiahnuté v Dohovore o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel z 20. apríla 1959, ktorý doteraz podpísalo 10 európskych štátov. V predmetný dohovor okrem iného obsahuje aj odporúčanie zaviesť nárok poškodeného na náhradu škody priamo proti zodpovednostnému poistiteľovi.
Vychádzajúc z toho, že premávka na pozemných komunikáciách má výrazne medzinárodný aspekt a že Slovenská republika bola 1. januára 1994 prijatá za riadneho člena Rady kancelárií zelených kariet v Londýne a k tomu istému dátumu sa stala signatárom Mnohostrannej dohody o zárukách, boli do návrhu premietnuté záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Spracovatelia vychádzali z Jednotného dohovoru medzi kanceláriami (platné znenie je z 19. októbra 1989) a takisto z Mnohostrannej dohody o zárukách z 15. marca 1991.
Vzhľadom na skutočnosť, že poistné vybrané za motorové vozidlá štátnej správy, rozpočtových a príspevkových organizácií na rok 2001 bude zaplatené do konca februára 2001 podľa doteraz platnej právnej úpravy vychádzajúcej z vyhlášky Ministerstva financií SR č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov, prijatie predkladaného návrhu zákona, ktorého účinnosť sa predpokladá od 1. januára 2002, okrem niektorých ustanovení, týkajúcich sa zriadenia Slovenskej kancelárie poistiteľov, ktoré nadobudnú účinnosť už 1. júla 2001, z tohto pohľadu neprinesie zvýšené požiadavky na štátny rozpočet na rok 2001. Predpísané poistné za uvedené motorové vozidlá v roku 2001 predstavuje približne 230 mil. SK, je však potrebné v budúcnosti t. j. už na rok 2002, počítať s rozpočtovými dôsledkami na rozpočtové kapitoly z titulu platenia poistného podľa nového zákona, pretože sa ním umožní vykonávať tento druh poistenia aj ostatným komerčným poisťovniam, nielen Slovenskej poisťovni, a. s., čo si pre komerčné poisťovne vyžiada zvýšené finančné nároky na vykonávanie tohto nového druhu poistenia, čo bude pravdepodobne premietnuté do výšky sadzieb poistného. Návrh zákona totiž po dobu troch rokov umožňuje poisťovniam zvýšiť sadzby až o 30% nad úroveň sadzieb platných v roku 2001. Z tohto dôvodu prekladaný návrh zákona nepredpokladá dopad na štátny rozpočet roku 2001, pre rok 2002 rozpočtové kapitoly budú musieť rozpočtové dôsledky vyriešiť v rámci vládou stanovených výdavkových limitov.
Z pohľadu zamestnanosti je možný predpoklad vytvorenia ďalších pracovných miest u komerčných poisťovní, ktoré budú vykonávať tento nový druh poistenia základe predloženého zákona, ako aj vytvorením Slovenskej kancelárie poistiteľov, ktorá bude založená za základe tohto zákona. Rovnako sa však predpokladá aj nárast počtu pracovníkov na okresných dopravných inšpektorátoch, ktoré na základe tohto zákona budú vykonávať funkciu orgánu evidencie a okresných úradoch, ktoré budú prerokovávať záležitosti ohľadne pokút.
Osobitná časť K Čl. I
K § 1:
V prvom rade upravuje predmet zákona a účel poistenia zodpovednosti z hľadiska potreby vykonania zmeny súčasného systému zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (pri ktorom sa neuzaviera poistná zmluva) na systém povinného poistenia, pri ktorom sa vyžaduje uzavretie poistnej zmluvy.
K § 2:
V záujme širokého rozsahu poistenia zodpovednosti, ktoré sa má prakticky vzťahovať na všetky motorové vozidlá, je potrebné vymedziť niektoré základné pojmy. Tieto pojmy sa definujú len pre účely tohto zákona.
Motorovým vozidlom sa pre účely tohto zákona rozumejú motorové vozidlá s vlastným pohonom alebo bez vlastného pohonu, ktoré v zmysle zákona NR SR č. 315/1996 Z. z. z konštrukčného hľadiska a technicko-prevádzkových podmienok zodpovedajú prevádzke na pozemných komunikáciách s podmienkou, že podliehajú evidencii vozidiel, resp. majú evidenčné číslo.
Z vozidiel, ktoré spĺňajú požiadavky podľa vyššie uvedeného zákona, ale sa im neprideľuje evidenčné číslo, sa pre účely návrhu považujú malý motocykel, pracovný a poľnohospodársky stroj. Pri týchto vozidlách je rozhodujúce to, že ich držiteľ má trvalý pobyt alebo iný povolený pobyt na území Slovenskej republiky.
Pre rozlíšenie medzi tuzemským a cudzozemským motorovým vozidlom bude rozhodujúce to, či takého vozidlo má trvalé stanovište na území Slovenskej republiky alebo v cudzine. Za splnenie podmienky trvalého stanovišťa v cudzine sa už považuje skutočnosť, že motorové vozidlo má zahraničnú poznávaciu značku.
Držiteľom motorového vozidla môže byť vlastník motorového vozidla alebo ten, kto je ako držiteľ zapísaný v dokladoch vozidla.
Poistiteľom je poisťovňa, ktorá na základe povolenia vykonáva poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Takáto poisťovňa sa musí stať členom kancelárie.
Za poisteného sa považuje ten, na ktorého sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, čiže môže to byť prevádzkovateľ motorového vozidla a takisto aj samotný vodič, ktorý sedí za volantom. V súlade s doterajšou úpravou sa za poisteného považujú aj ďalšie kategórie osôb.
Prevádzkovateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo praktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom.
Ďalšie pojmy uvedené v § 2 návrhu sa preberajú z doterajšej úpravy, resp. sa návrh odvoláva na úpravu obsiahnutú v iných právnych predpisoch.
K § 3:
Návrh zákona zakotvuje držiteľovi, vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi motorového vozidla povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Držiteľ bude účastníkom zmluvy o poistení zodpovednosti v prípade motorových vozidiel, na ktoré sa vydáva osvedčenie o evidencii vozidla. Vlastník bude účastníkom poistnej zmluvy v prípade motorových vozidiel, na ktoré sa technický preukaz nevydáva. Pri cudzozemských motorových vozidlách je účastníkom poistnej zmluvy vodič tohto vozidla. Upravuje sa tu aj moment kedy je držiteľ motorového vozidla najneskôr povinný uzavrieť poistnú zmluvu.
K § 4:
Rozsah poistenia zodpovednosti je v návrhu vymedzený s ohľadom na nároky vyplývajúce z tohto zákona, jednotlivé zložky náhrady škody a na územnú platnosť poistenia. Poistenie zodpovednosti sa u tuzemských motorových vozidiel bude vzťahovať na zodpovednosť za škodu spôsobenú na území Slovenskej republiky, ako aj na území štátov, s ktorými kancelária uzavrela dohodu o vyrovnávaní nárokov na náhradu škody.
K § 5:
V nadväznosti na doterajšiu úpravu zakotvenú vo vyhláške MF SR č. 423/1991 Zb. o zákonnom poistení návrh vymedzuje výluky z poistenia, t. j. jednotlivé prípady škôd, ktoré poistiteľ nie je povinný nahradiť za poisteného, ak sa v poistnej zmluve nezaviazal niektoré z týchto škôd hradiť. V podstate sa preberá doterajší systém zakotvený v zákonnom poistení. Naviac návrh počíta s výlukou v prípade škôd, ktoré nevznikli v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou (napr. vytekanie pohonných látok zo stojaceho motorového vozidla), škôd vzniknutých pri nakladaní či vykladaní nákladu zo stojaceho vozidla a škôd pri poskytovaní pomoci v núdzi pri motorovom vozidle, ktoré je súčasťou jazdnej súpravy zloženej z motorových vozidiel spojených vlečným lanom alebo vlečnou tyčou pokiaľ ide o výkon podnikateľskej činnosti alebo o vozidlá toho istého prevádzkovateľa. V týchto prípadoch nie je totiž škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla.
K § 6:
V návrhu sa upravuje poistná zmluva, na základe ktorej vznikne poistný vzťah medzi poistiteľom a poistníkom. Táto úprava predstavuje lex specialis vo vzťahu k právnej úprave o poistnej zmluve zakotvenej v Občianskom zákonníku. Poistiteľ bude povinný uzatvoriť poistnú zmluvu s poistníkom, ak jej znenie bude v súlade s týmto zákonom a so všeobecnými poistnými podmienkami schválenými Úradom pre finančný trh.
K § 7:
Poistiteľ pri plnení z jednej škodovej udalosti nesmie presiahnuť limit poistného plnenia dohodnutý v poistnej zmluve, a to ani v prípade viac poškodených pokiaľ ide o vecnú škodu alebo o škodu, ktorá má charakter ušlého zisku, kde uvedený limitu zahŕňa všetky uvedené škody dohromady. V prípade škody na zdraví a usmrtení sa plnenie vo výške limitu poistného plnenia vzťahuje na každého zraneného alebo usmrteného. V súlade s právnou úpravou štátov Európskej únie sa počíta s tým, že plnenie poistiteľov bude pri každej škodovej udalosti limitované v nadväznosti na smernicu č. 84/5/EHS. Táto smernica ukladá členským štátom únie ustanoviť minimálnu limit poistného plnenia v závislosti od druhu škody (napr. v prípade škody na zdraví je minimálna poistná suma na jednu obeť dopravnej nehody 350 000 ECU).
K § 8:
Poistiteľ pri stanovení výšky poistného musí vychádzať z podmienok splniteľnosti záväzkov voči poisteným a zohľadniť aj všetky náklady, ktoré súvisia s vykonávaním tohto druhu poistenia, a to výplaty poistného plnenia ako aj tvorby rezerv v zmysle zákona o poisťovníctve.
K § 9:
Poistenie zodpovednosti môže zaniknúť okrem dôvodov ustanovených v Občianskom zákonníku aj ďalšími z uvedených dôvodov. Aby sa vyhlo nepružnej úprave zakotvenej v § 801 Občianskeho zákonníka, návrh počíta so zánikom poistenia, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od jeho splatnosti, t. j. do 31. januára nasledujúceho roka. Vzhľadom na nepriaznivý škodový priebeh tohto poistenia nemožno totiž od poistiteľov žiadať, aby garantovali poistnú ochranu v takom rozsahu, ako sa to predpokladá v § 801 Občianskeho zákonníka.
K §10:
Po vzniku škodovej udalosti sa poistenému ukladá povinnosť poskytnúť poistiteľovi informácie potrebné na zistenie rozsahu následkov poistnej udalosti tak, ako je to zakotvené v doteraz platnej úprave. Tento paragraf naviac určuje ďalšie povinnosti poisteného po vzniku škodovej udalosti, nakoľko návrh počíta s možnosťou priameho nároku poškodeného voči zodpovednostnému poistiteľovi. V prípade podania žaloby proti poistenému je povinnosťou poisteného postupovať v súlade s pokynmi poistiteľa, čiže aj v prípade požiadavky poistiteľa, aby bol prizvaný ako ďalší účastník konania, poistený podá na súd návrh, aby ako ďalší účastník konania bol prizvaný aj poistiteľ, a to vzhľadom na to, že poistený a poškodený sa môžu dohodnúť na výške odškodnenia v prípade, že nemusia rozsah nárokov súdu a hlavne poistiteľa nijako preukazovať. Tento návrh má zabrániť situácii, že poistený môže uznať neprimeranú výšku a rozsah škody a poistiteľ nemá právo sa odvolať a je povinný platiť v zmysle právoplatného rozsudku.
K § 11:
Poistiteľ je povinný oznámiť kancelárii údaje o vzniku, zmene a zániku poistenia zodpovednosti. V návrhu sa počíta s povinnosťou poistiteľa vydať inému poistiteľovi doklad o škodovom priebehu poistenia zodpovednosti poistníka, ktorého sa táto žiadosť týka. Bude to potrebné najmä z dôvodu, aby povinnosť platiť zvýšené poistené alebo právo platiť znížené poistné (bonus - malus systém) sa mohlo uplatniť aj ú iného poistiteľa. Splatnosť poistného plnenia zákon viaže podobne ako tomu bolo doteraz na dobu 15 dní po skončení šetrenia potrebného na zistenie výšky povinnosti poistiteľa nahradiť škodu. Rovnaká lehota platí, ak o nároku poškodeného rozhoduje súd, bez ohľadu na to, či poškodený žaloval poistiteľa alebo poisteného.
Základným právom poistiteľa je právo na poistné, na základe ktorého budú odškodňované obete dopravných nehôd. Právo poistiteľa na poistné návrh viaže aj na jednotlivé spôsoby zániku poistenia zodpovednosti.
K § 12:
Návrh napokon počíta, tak ako tomu bolo doterajšej právnej úpravy, s možnosťou nároku poistiteľa požadovať od poistenému náhradu škody v prípade, ak škodu spôsobil za okolností uvedených v § 12 návrhu napr. ak niekto použije motorové vozidlo neoprávnene (napr. odcudzením), alebo ak v čase keď bola spôsobená dopravná nehoda bol v omeškaní s platením poistného, na čo však už nemá vplyv ani dodatočné zaplatenie poistného, keď sa už na poisteného nepozerá akoby bol v omeškaní. Toto ustanovenie plní preventívnu funkciu a
má na poistených pôsobiť, aby dodržiavali povinnosti, ktoré im vyplývajú aj z iných právnych predpisov (pravidlá premávky na pozemných komunikáciách).
K § 13:
V prípade, ak poistiteľ nahradil za poisteného škodu a má právo na vrátenie vyplatenej sumy od poškodeného alebo inej osoby, prechádza na neho právo poisteného na náhradu škody proti poškodenému alebo inej osobe.
K § 14:
Možnosť uplatnenia inštitútu predbežného poistenia je zavedená z toho dôvodu, že medzi nadobudnutím motorového vozidla a uzatvorením poistnej zmluvy je obdobie, počas ktorého by motorové vozidlo nebolo za bežných okolností poistené. Tomu má zabrániť uplatnenie možnosti uzavrieť predbežné poistenie zodpovednosti. Doklad o predbežnom poistení sa považuje za platný doklad o poistení, na základe ktorého poistiteľ ručí za škody spôsobené motorovým vozidlom, má však iba prechodný charakter a má platnosť len po dobu, na ktorú bolo poistenie uzatvorené.
K § 15:
Na rozdiel od doterajšej úpravy, ktorá počíta s priamym nárokom poškodeného proti poistiteľovi len v štyroch špecifických prípadoch, sa počíta s tým, že poškodený bude mať generálne priamy nárok na náhradu škody proti zodpovednostnému poistiteľovi (action direct). Táto úprava, ktorú poznajú všetky obdobné právne úpravy v Európe, vychádza zo štrasburgského dohovoru z r. 1959. Zvýšená ochrana poškodeného si vyžaduje, aby právo na náhradu škody bolo garantované aj vtedy, ak poistený porušil poistnú zmluvu takým spôsobom, že by poistiteľ vo vzťahu k nemu síce mohol odmietnuť plnenie z poistenia zodpovednosti, ale nemôže tak urobiť vo vzťahu k poškodenému.
Ak si poškodený bude uplatňovať nárok na náhradu škody cestou súdu len proti poistenému, musí o podaní žaloby informovať aj poistiteľa, ktorý vzhľadom na hmotnoprávne postavenie voči poškodenému bude mať v občianskom súdnom konaní postavenie nerozlučného procesného spoločníka.
Vzhľadom na zavedenie priameho nároku poškodeného proti poistiteľovi sa počíta s tým, že poistiteľ môže od poškodeného požadovať informácie a doklady potrebné na stanovenie výšky poistného plnenia. Nárok poškodeného voči nemu sa premlčí v rovnakej lehote ako jeho nárok na náhradu škody proti škodcovi (pozri § 106 Občianskeho zákonníka).
K §16:
Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu sa vzťahuje nielen na držiteľov tuzemských, ale aj cudzozemských motorových vozidiel. U cudzozemských motorových vozidlách vzniká táto povinnosť dňom vstupu na územie Slovenskej republiky. Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu však nemajú také cudzozemské motorové vozidlá, ktoré prichádzajú zo štátov, ktoré sú členmi Rady kancelárií zelených kariet, alebo ktoré sú účastníkmi Multilaterálnej dohody o zárukách, podľa ktorej je potvrdením existencie poistného krytia samotná poznávacia značka spolu s medzinárodnou poznávacou značkou. Keď vodič cudzozemského motorového vozidla zaplatí hraničné poistenie, vydá mu kancelária potvrdenie o hraničnom poistení, ktorým sa preukazuje pri cestnej kontrole. Kancelária na základe dohody môže prenechať vykonávanie hraničného poistenia inej právnickej alebo fyzickej osobe. Vodiči cudzozemských motorových vozidiel, ktorí si neuzatvorili hraničné poistenie, sú postihnutí zaplatením trojnásobného poistného, inak sa im neumožní pokračovať v jazde.
K § 17:
Návrh uvádza jednotlivé skutočnosti, pri ktorých je poistník povinný predložiť orgánu evidencie vozidiel potvrdenie o poistení zodpovednosti, ktoré podliehajú evidencii.
K § 18:
Kontrola poistenia sa zveruje orgánom polície, ktoré vykonávajú kontrolu cestnej premávky, resp. vyšetrujú dopravné nehody, z toho vyplýva povinnosť vodičov mať pri sebe príslušné potvrdenie o poistení zodpovednosti.
Ak príslušník Policajného zboru zistí, že kontrolované motorové vozidlo nie je poistené, oznámi túto skutočnosť okresnému úradu.
K § 19:
Ten, kto prevádzkuje motorové vozidla bez poistenia zodpovednosti a ten, kto nemá pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti porušuje ustanovenia tohto zákona, a preto môže byť za to sankcionovaný. Okresný úrad, ktorý bude informovaný o týchto skutočnostiach vyzve držiteľa motorového vozidla alebo jeho vlastníka na preukázanie existencie poistenia zodpovednosti a je oprávnený mu uložiť sankcie uvedené v § 19 návrhu.
Treba poznamenať, že v návrhu sa uplatnil miernejší postih voči držiteľom nepoistených motorových vozidiel na rozdiel od úpravy, ktorá platí v niektorých západných štátoch Európy. Napr. v Nemecku siahajú tieto oprávnenia až po vydanie nariadenia, na základe ktorého je orgán polície povinný z nepoisteného motorového vozidla odmontovať evidenčné číslo.
K § 20 až 25:
Tieto ustanovenia návrhu počítajú s tým, že na účely tohto zákona vznikne Slovenská kancelária poistiteľov, do ktorej pôsobnosti bude patriť aj poistný garančný fond za účelom odškodňovania obetí dopravných nehôd. Návrh zákona vychádza z obdobných úprav, ktoré platia vo všetkých štátoch, v ktorých funguje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Uvedené ustanovenia upravujú vznik, formu, pôsobnosť a orgány kancelárie.
Na činnosť kancelárie musí prispievať každý poistiteľ, ktorý je povinný udelenie licencie na vykonávanie poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bez zbytočného odkladu oznámiť kancelárii. Príjmy od jednotlivých poisťovní slúžia predovšetkým na odškodnenie obetí dopravných nehôd v prípadoch, kedy poškodený nebude mať nárok na náhradu škody proti konkrétnemu poistiteľovi.
Kancelária by mala plniť tri základné funkcie:
a) odškodňovanie obetí dopravných nehôd,
b) funkciu kancelárie zelenej karty,
c) funkciu hraničného poistiteľa.
Ad a) Návrh počíta s tým, že z poistného garančného fondu budú odškodňované obete dopravných nehôd, ak nemožno zistiť motorové vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená alebo ak ide o nepoistené motorové vozidlo. V týchto prípadoch sa však počíta len s náhradou škody na zdraví. Tento návrh zodpovedá súčasnej právnej úpravy a vychádza z príslušných smerníc EÚ upravujúcich danú oblasť.
Ad b) Funkciu kancelárie zelenej karty plní v súčasnosti Slovenská poisťovňa, a. s., ktorá je monopolným poistiteľom. V prípade, že poistenie zodpovednosti bude vykonávať viac poisťovní, funkciu kancelárie zelenej karty treba zveriť samostatného subjektu. Navrhuje sa, aby túto funkciu vykonávala kancelária. Obdobne je riešené postavenie kancelárie zelenej karty aj v zahraničí. Táto kancelária bude potom zastupovať Slovenskú republiku v medzinárodnom systéme automobilového poistenia (systém zelenej karty) a plniť dohody, ktoré doteraz v rámci tohto systému uzavrela Slovenská poisťovňa, a. s.
Ad c) Hraničné poistenie sa vzťahuje na tie motorové Vozidlá, ktoré prichádzajú na územie Slovenskej republiky, pričom ich vodiči sa nevedia preukázať platnou zelenou kartou alebo ide o motorové vozidlá, na ktoré sa nevzťahuje Mnohostranná dohoda o zárukách za poznávaciu značku (potvrdením poistenia je evidenčné číslo). Za tieto motorové vozidlá treba zaplatiť na hraničnom prechode tzv. hraničné poistné. Funkciu hraničného poistiteľa by mala vykonávať kancelária, ktorá touto funkciou môže poveriť aj inú organizáciu, pričom škody spôsobené takýmito motorovými vozidlami sa budú hradiť z prijatého hraničného poistenia.
Povinnosťou poistiteľa je uhradiť základný vklad do poistného garančného fondu, každoročne prispievať určenou sumou a nahlasovať zoznam osôb, s ktorými bolo uzatvorené poistenie zodpovednosti. V prípade, že prostriedky poistného garančného fondu nestačia na vyplatenie náhrady škôd, poskytnú poistitelia ďalšie príspevky, aby celkový objem prostriedkov poistného garančného fondu bol postačujúci.
Členstvo poistiteľa v kancelárii zaniká zrušením povolenia na vznik poisťovne a podnikanie v poisťovníctve na základe rozhodnutia dozorného orgánu alebo zrušením povolenia na vykonávanie poistenia zodpovednosti.
V § 21 až 25 návrhu zákona je podrobne riešené organizačné usporiadanie kancelárie a jej kontrolný mechanizmus.
K § 26:
Vzhľadom na to, že kancelária plní špecifické úlohy a nie je považovaná za poisťovňu t. j. poistiteľa, vzniká zo zákona a nevytvára rezervy, použijú sa na výkon dozoru s prihliadnutím na špecifickosť, príslušné ustanovenia zákona o poisťovníctve a zákona o Úrade pre finančný trh.
K § 27:
Niektoré zložky štátnej správy disponujú motorovými vozidlami, ktoré plnia špecifické funkcie, a preto nie je možné uzavrieť na každé takéto motorové vozidlo poistnú zmluvu, preto je potrebné k poisťovaniu týchto motorových vozidiel pristupovať diferencovaným spôsobom. Ide najmä o motorové vozidlá, ktoré sú v správe Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Policajného zboru, motorové vozidlá Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ozbrojených síl, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. Na tieto motorové vozidlá sa uzatvára s poistiteľom jedna poistná zmluva na všetky motorové vozidlá, ktorá obsahuje len počet motorových vozidiel príslušnej skupiny motorových vozidiel, sadzby poistného príslušnej skupiny motorových vozidiel a sumu plateného poistného.
Za motorové vozidlá uložené v nedotknuteľných zásobách Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Armády Slovenskej republiky, Železničného vojska Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky a v zásobách Programu 222 pre ich špecifický charakter použitia nie sú poistené a poistné sa neplatí.
K § 28:
Zavedením nového systému zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zanikne doterajší systém zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, s čím sú spojené niektoré opatrenia ustanovené na prechodnú dobu v § 29, aby bola transformácia týchto dvoch systémov úspešná.
Ide najmä o právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31. decembra 2001 a prechod práv a povinností Slovenskej poisťovne, a. s., vzniknuté zo zákonného poistenia.
Stanovenie výšky poistného na prechodnú dobu troch rokov, ktoré je dôležité preto, aby sa nedosiahol stav, v ktorom by si poistitelia stanovili nižžie poistné, čím by oni ani poistný garančný fond neboli schopní uhrádzať škodové udalosti. Tým sa zabezpečí garancia toho, že všetci poškodení budú odškodnení tak, ako to bude predpokladať zákon.
K § 29:
Prijatím tohto zákona sa prejde na systém povinne zmluvného poistenia v danom druhu poistenia, Čím sa nahradí doterajší systém zákonného poistenia, a preto bude potrebné zrušiť vyhlášku MF SR č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov.
K Čl. II:
K bodu 1:
Upravuje sa predmet úpravy vymedzený v tomto zákone. K bodu 2:
Dopĺňa sa o § 4 podľa ktorého môže pôsobiť v oblasti poisťovníctve aj Slovenská kancelária poistiteľov, ale len v obmedzenom rozsahu, ktorý je ustanovený v zákone o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
K bodu 3:
Navrhovaným ustanovením sa zvýši minimálne základné imanie na poskytovanie poistenia zodpovednosti tak, aby tento druh poistenia vzhľadom na svoju vysokú rizikovosť poskytovali len kapitálovo dobre vybavené poisťovne, čím sa zabezpečí splniteľnosť záväzkov vyplývajúcich poisťovni z tohto druhu poistenia.
K bodu 4:
Do textu zákona sa dopĺňa nové znenie § 10, ktorý vymedzuje podmienky pre daný druh poistenia zodpovednosti, ktoré sú potrebné splniť zo strany poistiteľa, aby mu boli udelené oprávnenie vykonávať tento druh poistenia.
Vzhľadom na záväzky vyplývajúce z poskytovania poistenia zodpovednosti je nutné zabezpečiť, aby toto poistenie poskytovali len poisťovne, ktoré budú zárukou splniteľnosti oprávnených nárokov poistených. Bez tejto navrhovanej úpravy by mohla nastať situácia, keď poisťovne, ktoré majú vydané povolenie pre odvetvie neživotného poistenia (vydané pred účinnosťou zákona č. 101/2000 Z. z. ) by nemuseli opätovne žiadať o povolenie pre odvetvie 10a.
K bodu 5:
Rozširuje sa okruh osôb podliehajúcich štátnemu dozoru o Slovenskú kanceláriu poistiteľov.
K bodu 6 a 7:
V nadväznosti na rozšírenie dozorovaných subjektov o Slovenskú kanceláriu poistiteľov sa rozširujú aj sankčné právomoci úradu o opatrenia na nápravu zistených nedostatkov ako aj pokuty, ktoré môže uložiť úrad za nesplnenie týchto opatrení v stanovenej lehote.
K bodu 8:
Z dôvodu účinnosti zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla rušia ustanovenia zákona NR SR č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov, ktoré upravujú zákonné poistenie.
K bodu 9:
Navrhuje sa doplniť znenie zákona o § 28b, podľa ktorého by sa postupovalo pri rozdeľovaní časti poistného vybraného zo zákonného poistenia pre právnické osoby podieľajúce sa na záchrane ľudských životov a materiálnych hodnôt v cestnej doprave, ktoré bolo vybrané do konca roku 2001.
K bodu 10:
Prechodom zákonného poistenia, ktoré upravuje vyhláška Ministerstva financií SR č. 423/1991 Zb. v znení neskorších predpisov na povinne zmluvné poistenie, ktoré upravuje navrhovaný zákon sa ruší aj splnomocnenie Ministerstva financií SR určiť vykonávacím predpisom rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
K bodu 11:
Pre potreby vydávanie povolení na vykonávanie tohto druhu poistenia sa upravuje znenie prílohy k zákonu o druh poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
K Čl. III:
Vzhľadom na skutočnosť, že Slovenská kancelária poistiteľov, ktorá bude zriadená zákonom o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako organizácia, ktorej príspevky jednotlivých poisťovní neslúžia na podnikanie, ale na náhrady škôd z garančného fondu, navrhuje sa, aby bola podľa § 18 odsek 5 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení zákona č. 358/2000 Z. z. zaradená medzi daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie.
K Čl. IV:
V tomto článku sa navrhuje upraviť vzťah poistenia zodpovednosti a evidencie vozidiel v nadväznosti na výkon evidencie vozidiel v zmysle zákona o premávke na pozemných komunikáciách. Predpokladá sa, že orgán evidencie vozidiel bude viesť centrálnu
evidenciu všetkých motorových vozidiel, ktorým bolo pridelené evidenčné číslo, pričom okrem bežných údajov bude pri každom motorovom vozidle vyznačená existencia poistenia.
Navrhovaný systém evidencie vychádza zo skúseností štátov, v ktorých povinne zmluvné poistenie už existuje a z toho, že poistenie zodpovednosti je objednávkou štátu a nie súkromnou iniciatívou zodpovednostných poistiteľov. Štát sa stará o obete dopravných nehôd tým, že do fungovania systému povinne zmluvného poistenia zapája orgány štátu.
Jednou zo základných podmienok pre zápis do evidencie vozidiel bude skutočnosť, že vlastník motorového vozidla preukáže, že má s poistiteľom uzavretú poistnú zmluvu alebo, že od poistiteľa obdržal doklad o predbežnom poistení. Prísľub poistiteľa na predbežné poistné krytie bude mať praktický význam najmä pri kúpe motorového vozidla od obchodnej organizácie. Ide o formu akéhosi prísľubu poistiteľa k držiteľovi motorového vozidla, že v prípade škody spôsobenej motorovým vozidlom za neho nahradí takúto škodu poškodenému.
Zmyslom evidenčného systému je podchytiť, resp. zahrnúť do poistenia všetky motorové vozidlá od ich uvedenia do premávky na pozemných komunikáciách. Dôležitú úlohu v tomto systéme bude mať kvalitná spolupráca medzi orgánom evidencie vozidiel a kanceláriou, ktorej zákon tiež ukladá v tejto súvislosti určité povinnosti.
K Čl. V:
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. júla 2001 okrem ustanovení uvedených v tomto článku návrhu zákona, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2002.
V Bratislave 19. apríla 2001
Mikuláš Dzurinda predseda vlády Slovenskej republiky
Brigita Schmögnerová ministerka financií Slovenskej republiky