Svedčia o tom údaje, podľa ktorých policajti vo februári prichytili za volantom 403 opitých. „Štatistika sa pohybuje stále na rovnakej úrovni, akoby takéto opatrenie ani nebolo. Títo vodiči si totiž hovoria, že aj keď ich chytia, bude to ich prvý podobný prečin a pravdepodobne z toho vyjdú len s peňažným trestom alebo podmienkou,“ vysvetľuje riaditeľ Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity Gustáv Kasanický.
Pokračujúca trúfalosť vodičov súvisí podľa dopravného psychológa Jozefa Gallika aj s tým, že mnohí si ešte neuvedomili celkový dosah možného trestu, teda stratu vodičského oprávnenia aj finančný postih.
Navyše, každý súd si vykladá zákon inak a z takmer dvetisíc ľudí, ktorí sa za ten čas ocitli pred súdom, väčšina vyviazla s podmienkou a dočasným zákazom šoférovania a niekoľko desiatok išlo do väzenia. Napríklad kým v marci uložil za alkohol Okresný súd v Dolnom Kubíne až 24 podmienok a nikoho neposlal do väzenia, v neďalekom Martine dostalo podmienečný trest len dvadsať ľudí a dvaja putovali za mreže.
„Keby bolo naozaj striktne dané, že za alkohol nad jedno promile nasleduje automaticky väzenie, bola by to už iná káva. Súčasné znenie zákona však neúčinkuje celkom tak, ako na ministerstve pôvodne chceli,“ myslí si Kasanický.
Presné štatistiky toho, na aké obdobie prichádzajú opití vodiči o oprávnenie, polícia nemá. Nie je tak jasné, či opakované porušenia znamenajú aj prísnejšie tresty. Zákon z dielne bývalého ministra vnútra za KDH Daniela Lipšica sa nenapĺňa ani v tom, že vodiči, ktorým bol zistený alkohol, by mali absolvovať vyšetrenie u psychiatra. Hlavný odborník ministerstva zdravotníctva Ľubomír Okruhlica poukazuje aj na slabú komunikáciu polície so psychiatrami či psychológmi.
„Zdá sa, že iba malá časť toho, čo policajti vykazujú, sa dostáva na vyšetrenia. Kde ale zmizli tí ostatní, u ktorých sa zistila prítomnosť viac ako jedného promile alkoholu?“ pýta sa.
Ako upozorňuje jeho zástupkyňa z Centra pre liečbu drogových závislostí Jaroslava Struňáková, zákon síce hovorí o psychiatrických vyšetreniach, ktoré by mali ukázať prípadnú závislosť od alkoholu, ale nevyplýva z neho, či toto vyšetrenie policajti vodičom musia prikázať vždy a tiež, kedy tak majú spraviť. „Nie je jasné, na akom princípe to funguje, pretože k nám posielajú aj vodičov, ktorí mali pod jedno promile, a nevieme, či poslali na vyšetrenie všetkých, ktorých pod vplyvom alkoholu prichytili,“ hovorí s tým, že na vyšetrenia či odborné prednášky by odporučila každého, kto mal nad promile, a teda sa dopustil trestného činu.
„Jedno promile už nie je zvyškový alkohol. Takýto vodič si vypil pred jazdou a šoféroval vedome,“ pridáva sa Kasanický. Podľa doterajších skúseností z centra závislostí sa alkoholizmus potvrdzuje približne u 39 percent vodičov, ktorí do centra prišli. Zároveň však poukazujú, že nulová tolerancia alkoholu je v porovnaní so zvyškom Európy, kde sa alkohol pod 0,2 promile zväčša netresce, príliš prísna.
Napriek viacerým nedostatkom zákona však polícia tvrdí, že štatistiky hovoria v prospech prijatých opatrení. Vo februári sa totiž alkohol podpísal pod 93 nehôd, čo je od zavedenia novely najnižšie číslo. V decembri to bolo až 155 nehôd.
Zákon má stále medzery, tvrdí psychológ
Bič na opitých vodičov, ktorým sa mala stať posledná novela zákona o cestnej premávke, nie celkom účinkuje. Aj keď ich totiž polícia prichytí, naďalej zlyháva prevencia a málokedy končia u psychiatra či psychológa. Upozorňuje na to dopravný psychológ Jozef Gallik, podľa ktorého v spoločnosti ešte nenastal ani žiadaný „haló efekt“.
Aký efekt má zatiaľ nový zákon o cestnej premávke, od ktorého si ministerstvo vnútra sľubovalo, že z ciest vylúči opitých vodičov?
Čo sa týka štatistík od novembra, veľký dosah to zatiaľ nemalo, keďže počty opitých vodičov sa veľmi neznižujú. Zákon je asi ešte krátko v platnosti, aby si to ľudia začali uvedomovať. Stále sa nám hlási veľmi málo ľudí na terapie, ktoré majú nasledovať po tom, čo psychiater určí, že nie sú závislí od alkoholu.
Začnú si ľudia uvedomovať dosahy, až keď vo svojom okolí uvidia niekoho, kto za pohárik alkoholu pred jazdou nevyviazol len s peňažnou pokutou či podmienkou, ale skutočne musel ísť na istý čas do väzenia?
Áno, samozrejme. Zlepší sa to, len čo nastane nejaký „haló efekt“ a čo najviac sa to rozšíri do populácie. Zákon je v platnosti veľmi krátko na to, aby to ľudia nejako výrazne pocítili. Dôsledok trestania si ešte celkom neuvedomujú, aj keď tieto veci sa už postupne objavujú v správach. Pravda však je, že v zákone sú isté problémy a nedostatky. Ak nastane superrýchle konanie, vodič nemusí absolvovať celý proces návštevy psychiatra či psychológa a môže sa mu vyhnúť.
Nie je chyba aj v tom, že polícia síce podľa zákona posiela opitých vodičov na psychiatrické vyšetrenie, či naň však skutočne aj zašli, však už neeviduje?
Áno, to je ďalší problém. Aj my psychológovia sa preto snažíme, aby v ďalšej novele už podobné medzery neboli. Ľudia si ich totiž vedia nájsť a následne aj využiť.
Prečo sú vlastne vyšetrenia u psychiatrov či sedenia u psychológov také dôležité? Čo treba povedať vodičom pijanom?
To je ďalšia nedoriešená otázka. Psychiatri totiž nemajú jednotnú metodiku a dokonca mám informáciu, že sa zásadne odlišujú aj ich ceny. Kým niektorí dávajú potvrdenia zadarmo, iní si za to pýtajú aj 150 eur. My psychológovia nevieme presne ani to, ako toto vyšetrenie vyzerá. A to je dosť veľký problém. Napríklad u nás psychológov je jasné, ako máme postupovať a zákon jednoznačne hovorí o predpísanom počte či maximálnej dĺžke sedení, čo si môžu ľudia aj odkontrolovať. U psychiatrov niečo podobné chýba. Je rozdiel, keď k nám niekto príde až po riadnom vyšetrení u psychiatra, ako keď od neho niekto dostane len pečiatku a hneď ho pošle k nám.