Teraz vláda uvažuje o podobnom kroku, pretože podľa zákona, ktorý schválil parlament na návrh SaS, by sa platy poslancov a členov vlády od januára zvýšili o stovky eur. Otázka platov sudcov však zostáva otvorená, pretože na ne sa vzťahuje predbežné opatrenie Ústavného súdu. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská tvrdí, že si v tejto chvíli nevie predstaviť žiadne zásahy do platových pomerov sudcov. Ako povedal jej hovorca Peter Bubla, zásahy do platov sudcov by spôsobili podľa rezortu právny chaos.
Navyše štát má s platmi sudcov aj ďalší dlhotrvajúci problém. Stovky z nich žiadajú dokopy 70 miliónov ako nemajetkovú ujmu v rámci takzvaných antidiskriminačných žalôb. Tých je na súdoch ešte vyše 380 napriek tomu, že časť sudcov svoje žaloby stiahla a časť z nich zamietli súdy, pretože žalujúci nezaplatili súdne poplatky.
Sudcovia žiadajú peniaze za ujmu, ktorú mali utrpieť tým, že mali nižšie platy ako ich kolegovia zo Špecializovaného trestného súdu. Zatiaľ právoplatne rozhodol iba jeden okresný súd, a to o vyplatení viac ako 1 milióna eur 11 sudcom Najvyššieho súdu. Sudcovia však doteraz peniaze na svoj účet nedostali.
Zo 750 žalujúcich sudcov svoje žaloby stiahlo do konca októbra vyše 50 sudcov, viac ako 95 konaní zastavili súdy, pretože sudcovia nezaplatili súdne poplatky.
„Rezort evidoval ku koncu októbra 359 antidiskriminačných žalôb. Desiatky sudcov vzalo svoje žaloby späť. Evidujeme tiež 70 konaní zastavených z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku,“ uviedol hovorca rezortu Peter Bubla.
Sudcovia sa súdia aj s Kanceláriou Národnej rady. „Evidujeme 173 žalôb na Kanceláriu NR SR. Z toho je otvorených 77 žalôb, 71 je zastavených, ale rozhodnutie ešte nie je právoplatné, a 25 je už právoplatne zastavených,“ reagovala hovorkyňa kancelárie parlamentu Beata Skyvová.
Právoplatne je skončená len jedna hromadná žaloba 11 sudcov Najvyššieho súdu. Tým okresná sudkyňa vlani priklepla náhradu nemajetkovej ujmy 1 milión eur. Najvyšší súd sa proti rozhodnutiu neodvolal a z tohto dôvodu podala ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská na jeho predsedu Štefana Harabina návrh na disciplinárne konanie. Sudcovia, ktorí každý od Najvyššieho súdu požadoval vyplatenie 150-tisíc eur, však doteraz peniaze vyplatené nemajú. „Žiadne financie neboli vyplatené,“ reagovalo tlačové oddelenie Najvyššieho súdu.
V spore sudcovia verzus štát, ktorý sa ťahá od roku 2008, zatiaľ len jeden súd rozhodol, že žaloby sú neoprávnené a sudcovia nemajú zákonný nárok na vyplatenie nemajetkovej ujmy.
Okresný súd Bratislava l koncom septembra zamietol diskriminačnú žalobu sudkyne Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom, ktorá sa domáhala vyplatenia nemajetkovej ujmy vyše 199-tisíc eur. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že na priznanie nemajetkovej ujmy musia byť splnené viaceré podmienky. Podľa súdu navrhovateľka neurčila presne, kým bola diskriminovaná.
Odvolávanie sa na rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý konštatoval protiústavnosť niektorých ustanovení zákona, ktorým sa zriadil Špeciálny súd, podľa rozhodnutia súdu nestačí. Prijatím zákona o zriadení Špeciálneho súdu sa nemohol nikto dopustiť protiprávneho konania, konštatoval bratislavský súd. Podľa neho samotná legislatíva totiž predpokladá prijatie aj protiústavného zákona, a to tým, že počíta s jeho nápravou. Súd tiež spochybnil i samotnú sumu nemajetkovej ujmy, ktorá neexistuje. Žalujúca sudkyňa nemajetkovú ujmu určila ako rozdiel medzi platom sudcu a sudcu Špeciálneho súdu. V prípade takéhoto výpočtu by však išlo podľa súdu o ujmu majetkovú.