VIDEO: Moniku Jankovskú odvádzajú zo súdu, ide do väzby.
Polícia minulý týždeň zadržala 13 sudcov a 5 ďalších osôb v rámci akcie Búrka. Ako vnímate tento bezprecedentný krok?
Môžeme to vnímať len tak, že je to dôsledok spracovania údajov a informácií z Kočnerových technických zariadení. Bez Kočnerovho mobilu by sotva k niečomu takému mohlo dôjsť. Je to predbežný záver jednej obrovskej kauzy Mariana Kočnera.
Môžeme to vnímať ako dostatočne silný signál začínajúcej sa očisty justície nielen vo vzťahu k verejnosti, ale aj nastupujúcej generácii sudcov?
Nemyslím si, že by takýto prípad bol veľmi silným signálom, aby si dali všetci ostatní pokoj a vyvarovali sa v budúcnosti korupčného správania. To vždy závisí od povahy a charakteru človeka bez ohľadu na to, či je v sudcovskej pozícii alebo inej. Príležitosť robí zlodeja. Nepovedal by som, že toto je moment, ktorým sa začne zmena v súdnictve. Je to skôr moment, keď sa náhodou vďaka istým uloženým informáciám prišlo na istých ľudí pracujúcich v nejakom segmente.
Policajti často hovoria, že korupcia sa ťažko dokazuje spätne. V tomto prípade sa im zatiaľ darí najmä vďaka Kočnerovmu archivovaniu komunikácie…
Pravda je taká, že je len výnimočne možné dokázať korupciu spätne. Musia byť na to nielen relevantné informácie, ale najmä dôkazy, ktoré sa už spätne veľmi ťažko získavajú. Pamätám si prípady, keď bolo korupciu ťažké dokázať aj „on-line“. Boli zadržaní nejakí politici aj priamo s označenými bankovkami a v takýchto prípadoch často stačí aj drobnosť, procesná chyba, ktorá môže spôsobiť neúspech takejto akcie. Spätne je to ešte náročnejšie. Ak sa ale podarilo zadržať relevantné dôkazy a s ich pomocou poskladať celý obraz, ktorý s ďalšími dôkazmi, napríklad záznamom platby v sume zodpovedajúcej úplatku spomínaného v komunikácii či iný typ dôkazov, a vytvoriť tak mozaiku, musím povedať, že je to naozaj výnimočná situácia, ktorá sa nepodarí často.
Špecializovaný trestný súd poslal takmer polovicu obvinených do väzby. Čo to hovorí o dôkaznej situácii?
To je zatiaľ ťažko posúdiť, keďže nevieme, čo bolo súdu predložené, a čo bolo posudzované ako dôkaz o dôvodnosti väzby. Znamená to ale, že dôkazy, ktoré boli zhromaždené, boli pre súd dostatočne presvedčivé, aby im uložil počas ďalšieho vyšetrovania väzbu.
Kým na začiatku vyšetrovania mali vyšetrovatelia k dispozícii len komunikáciu z Threemy, dnes s políciou spolupracuje Vladimír Sklenka a Miriam Repáková sa priznala priamo pred súdom. Ako veľmi dôležité pre úspešnosť vyšetrovania je, keď sa niektorí podozriví priznajú tak skoro po obvinení?
Vždy je to taký bonus, ktorý orgánom činným v trestnom konaní pomáha vo vyšetrovaní, keď medzi páchateľmi nájdu ochotné jazyky – ľudí, ktorí začnú spolupracovať, aby si znížili trest. Keď začnú odhaľovať a usvedčovať ostatných zo skupiny, je to naozaj bonus, ktorý ale nie je až taký výnimočný. Vidíme ho vo všetkých vrstvách spoločnosti, aj v prostredí klasického organizovaného zločinu. Vždy sa nájde niekto, kto sa chce vykúpiť. Nie je to pre mňa nič prekvapujúce.
Predstavitelia justície v posledných mesiacov komentovali medializované informácie z Threemy ako dôkazy o zlyhaní jednotlivcov a upozorňovali, že by sme nemali hovoriť o zlyhaní celého systému. Medzi obvinenými sú však sudcovia od toho najvyššieho, cez krajský až po okresné súdy. Sklenka mal pri priznaní konštatovať, že pri spore o hotel Carlton podplácali sudcov obe strany. Išlo naozaj len o zlyhanie jednotlivcov?
Žiadny systém nie je dokonalý, pokiaľ ho tvoria ľudské bytosti. Ako som už hovoril, príležitosť robí zlodeja a žiadny systém nám nedá 100– percentnú istotu, že sa nezopakuje niečo podobné tomu, čo máme pred očami teraz. Ak niekto dokáže pôsobiť niekde na vidieku tak ako Marian Kočner v Bratislave, môžeme si domyslieť, že aj tam môže byť pri súdnych rozhodnutiach nejaká neštandardná motivácia. Aj inde sa môže ukázať niečo podobné ako v Bratislave. Pocit istoty, že sa človeku nemôže nič stať, že je ako člen inštitúcie, ktorú nikto nemôže kontrolovať, natoľko v bezpečí, ten pocit ešte zvyšuje riziko takýchto trestnoprávnych pochybení.
Môžu sudcovia teda podobne fungovať aj v ďalších regiónoch?
Môžeme očakávať, že to bude podobne aj na celom Slovensku. To lákadlo pre ľudí, ktorých nemá kto kontrolovať, je silnejšie. Nerobme si ilúzie, môže to byť aj inde. Ale pokiaľ nemáme dôkazy, nedá sa to vyhodnotiť. Poznám sudcov, ktorým by mohli núkať čokoľvek a nepohne to s nimi. Je to najmä o ľuďoch.
Nepomohla by napriek tomu nejaká úprava? Budúci premiér Igor Matovič zdôvodňoval snahu o získanie ústavnej väčšiny v parlamente práve aj snahou o zavedenie bezpečnostných previerok pre sudcov…
Vždy som bol za to, aby sudcovia zo systému previerok neboli vyňatí. Chápal som ale aj hlasy z druhej strany, že orgán exekutívy nemôže kontrolovať justíciu ako nezávislý pilier štátnej moci. Potom si ale musíme povedať, že zvyšujeme riziko penetrácie justície nákazou. Akékoľvek vzdanie sa istých mechanizmov kontroly, vidíme že Súdna rada kontrolu nezvláda dostatočne, zvyšuje šancu nákazy prostredia. Aj keď si nemyslím, že previerky vyriešia všetko a zrazu tu budeme mať dokonalý justičný aparát, nerezignoval by som na ne. Previerky majú svoj zmysel.
Ústavný súd dovolil väzobne stíhať iba piatich z 13 sudcov, pričom ani z odôvodnenia sa veľa nedozvieme, keďže sa rozhodlo tajným hlasovaním 13-členného pléna. Neboli ústavní sudcovia voči svojim kolegom príliš zhovievaví? Ukázal nám aj Ústavný súd, že nemajú radi, keď ich niekto kontroluje?
Máme trvať na tom, aby sa tento model precizoval, aby pri rozhodovaní kolektívneho orgánu bolo zverejnené, ako kto hlasoval? Nech sa potom rovno zruší tajné hlasovanie. Toto by som prenechal ústavným právnikom, aby si v tom urobili jasno.