Natália Jabůrková

Čím vás presvedčil Andrej Kiska, aby ste vstúpili do jeho strany?

Páčil sa mi projekt ako taký, aj to, že je to stredová strana. Obaja vnímame spoločenské problémy rovnako. Zhodli sme sa aj v otázkach očisty justície a v reformách, ktoré sú v jej prípade nevyhnutné. To, že je to jedna z jeho priorít, bol pre mňa hlavný dôvod.

Andrej Kiska mi dal nielen možnosť reformy navrhnúť, ale následne, ak bude možnosť, ich aj realizovať. Musím povedať, že aj to v rozhodovaní zavážilo. Ak by bola príležitosť, na ministerstvo spravodlivosti sa rada vrátim, aj kvôli ľuďom, ktorí sú v justícii, ktorých si vážim a viem, že robili maximum. Sú to ľudia naprieč celou justíciou, od kolegov na ministerstve, sudcov až po pracovníkov v podateľni.

Neľutujete, že ste na ministerstve pôsobili ako štátna tajomníčka za vlády Smeru-SD?

My sme vnímali tlak, čo mala Lucia Žitňanská a ministerstvo spravodlivosti za to, že sme s Ficom vo vláde. Dôvod, prečo sme do toho išli, bol, že sme na ministerstve spravodlivosti chceli vytvoriť ostrov a urobiť stopku tomu, čo so spravodlivosťou robil Robert Fico. Chceli sme v najväčšej možnej miere zabrániť, aby Smer-SD ovplyvňoval, čo sa v justícii deje.

Vy ste na ministerstve spravodlivosti pôsobili v čase, keď tam bola aj pani Jankovská. Naozaj ste o jej konaní nevedeli?

Veľmi ľahko vám na to odpoviem. Napriek tomu, že meno Jankovská nebolo u ľudí známe, tak s ministerkou Žitňanskou sme obe v súvislosti s jej osobou mali veľmi silnú intuíciu, ktorá nám vravela, že táto osoba je veľmi nebezpečná. My sme vám vtedy nevedeli povedať fakty, akože s Kočnerom dohodla toto a tamto.

Asi si pamätáte, Lucia Žitňanská navrhla svoju demisiu, ak vláda navrhne pani Jankovskú do Súdnej rady. Mali sme indície, že tu ide aj o miesto predsedníčky Súdnej rady. Vedeli sme, že Smer-SD takto, prostredníctvom Súdnej rady, justíciu ovládne. Preto ponúkla svoju demisiu.

Vedeli by ste vysvetliť, prečo je dôležitá Súdna rada?

Súdna rada je v rámci súdnictva kľúčovou inštitúciou, od ktorej závisí, kto bude sudcom, kto bude v disciplinárnych senátoch, či pri prekladaní sudcov z jedného súdu na druhý. Naozaj je to kľúčová inštitúcia.

Nemali ste, čo sa týka Jankovskej, ani najmenšie podozrenie?

Určité indície boli napr. v tom, že keď na ministerstve pôsobila ako štátna tajomníčka za Borecovej vlády, tak jej blízki ľudia sa podozrivo rýchlo stali sudcami, čo bolo pre mňa úplne neprípustné a nikdy som to nedovolila.

Zároveň mala zo svojej pozície prístup k databázam výberových testov, ku ktorým prístup podľa mňa mať nemala. Ani ja som ako štátna tajomníčka nemala osobne prístup napríklad k informáciám, ktoré by sa týkali obsahu výberových testov, otázkam aj odpovediam. Toto som sa však dozvedela až potom, keď som nastúpila na post po nej. Mne sa jej praktiky zdali už takpovediac „na hulváta“. Viem, že veľa ľuďom sa to môže zdať neuveriteľné, ale s Jankovskou som nikdy nemala dobrý vzťah, hoci sme pôsobili na jednom ministerstve.

Snažil sa niekto o výhody aj u vás?

Priamo nie, ale skončila som spoluprácu s priamym podriadeným, ktorý sa chcel stať sudcom. Neželala som si, aby komunikoval s možnými ľuďmi vo výberových komisiách a najmä s tými, čo pripravujú testy. Dôvod, že sa o týchto ľudí zaujíma, bol jedným z dôvodov na ukončenie spolupráce.

Nikdy sa nestalo, že by sa vedúci mojej kancelárie alebo iný môj podriadený dostal cezo mňa k funkcii.

Jedna z razií však prebiehala aj u sudkyne Urbancovej, ktorá viedla na Najvyšší súd. Čo to vypovedá o systéme?

Že je to veľmi vážne a prerastené na viacerých súdoch. Tí ľudia, ktorí pracujú v oblasti justície a dostali tiež podnety v súvislosti s Najvyšším súdom a ovplyvňovaním elektronického prideľovania spisov, zaiste neboli prekvapení. Podnet z podozrenia k nezákonnému ovplyvňovaniu aj na Najvyššom súde sme dostali aj na ministerstve a bol veľmi vážny, týkal sa viacerých sporov a dlhšieho časového obdobia.

Teraz sa veľa ľudí z prostredia súdnictva vyjadruje, že mali podozrenia. V čom bol teda problém? Neboli dôkazy?

Všetky veci, ktoré sme dostávali na ministerstve, tak sme sa ich snažili precízne posudzovať a pokiaľ bol dôvod na disciplinárne konanie alebo ich predloženie orgánom činným v trestnom konaní, tak sme to, samozrejme, urobili. Dôležité v takýchto prípadoch vždy je, aby sa kroky diali efektívne a včas. Ak chcete dokázať napríklad manipuláciu s náhodným prideľovaním spisov, tak často ide o to, že musíte mať jasné dôkazy o nezákonnom zásahu do elektronického systému. My sme niektoré procesy začali, ale dokončievali sa už mimo nás.

Ozýva sa veľa odborných hlasov, ktoré tvrdia, že dnešný stav súdov je dielom aj Štefana Harabina. Súhlasíte?

Štefan Harabin vytvoril v justícii atmosféru strachu. Šikanoval ľudí, ktorí boli za reformy justície, pozastavil im funkcie a boli dlhý čas ostrakizovaní celým súdnym systémom. Pozastavenie funkcie znamená, že nemôžete prísť ani na pracovisko. Pritom keďže ste sudca, tak je pre vás zložité mať ďalší príjem, pričom vám beží znížený plat a súčasne nemôžete ísť ani na pracovisko na súde. Ostatní sudcovia sa týmto šikanovaným sudcom často vyhýbali aj v kontakte. Niektorých sudcov, ktorí si tým prešli, osobne poznám a odtrpeli si svoje.

Prečo sa situácia v súdnictve nezmenila?

Keď prišla nová vláda, tak došlo k výmene, ale treba si uvedomiť, že tá vláda po dvoch rokoch padla, teda nie všetko, čo chcela, stihla. Vtedy som bola štátnou tajomníčkou prvý raz a musím sa priznať, že doteraz to tej vláde - nám neviem odpustiť.

Vy máte so Štefanom Harabinom aj osobnú skúsenosť...

Áno, počas krátkej vlády Mikuláša Dzurinda som nastúpila ako riaditeľka Centra právnej pomoci. Bola som riaditeľkou vlastne len šesť mesiacov. Následne s novou vládou nastúpil Harabin ako minister spravodlivosti, ktorý ma okamžite odstavil a jeho praktiky som zažila na vlastnej koži.

Čo to pre vás znamenalo?

Vtedy som pochopila, čo to znamená, keď príde pracovná skupina, ktorá účelovo hľadá veci. Pričom vám tí ľudia povedia ľudsky do očí, že máte v zásade všetko v poriadku. Správa vám príde so zoznamom vecí, ktoré treba odstrániť. Povedala som, že, samozrejme, všetko odstránime.

Následne som dostala okamžité ukončenie pracovného pomeru. Hľadanie práce problém nebol, pretože som sa vrátila k advokácii. Nezažila som teda šikanu Harabina v plnej hĺbke. Ale aj táto osobná skúsenosť ma presvedčila, aby som nastúpila do politiky k Lucii Žitňanskej.

V súvislosti s vami som narazila na kritiku. Týkala sa faktu, že po smrti Jána Kuciaka ste neodišli z ministerstva, ale zostali tam pôsobiť ešte pol roka. Prečo ste neodišli skôr?

Po odchode Lucie Žitňanskej som dostala ponuku, či by som neostala ako ministerka, to som odmietla, nechcela som už byť v takejto miere súčasťou vlády. Ostala som ako štátna tajomníčka na pár mesiacov, aby som dala novým projektom pre efektívnu justíciu šancu. Ide osobitne o projekt s expertmi z Rady Európy, ktorí hodnotili našu justíciu a dávali nám k tomu odporúčania na reformu. Boli to aj projekty ako revitalizácia Centra právnej pomoci. Potom vyplávali na povrch informácie o únose Vietnamca. Navyše moje hodnotové nastavenie sa rozchádzalo s novým vedením ministerstva, ktoré nastúpilo po odchode Lucie Žitňanskej. Po tomto všetkom som už musela odísť.

Hanbili ste sa v tomto období za to, že pracujete na ministerstve spravodlivosti?

Vzhľadom na to, čo som robila, ako som to robila a že som to robila podľa môjho vedomia a svedomia pre lepšiu justíciu, musím povedať nie.

EXKLUZÍVNE Takto OSTRÚ ste budúcu ministerku Kolíkovú ešte nevideli: DRSNÁ pravda o Jankovskej!