Zlepšenie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu

Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe Programového vyhlásenia vlády SR vypracovalo Koncepciu ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu, ktorú už predložilo do medzirezortného pripomienkového konania. Cieľom koncepcie je vytvoriť ucelený systém nástrojov a opatrení, aby klienti finančných inštitúcií mohli účinnejšie presadzovať svoje práva a najmä sa brániť v prípade neseriózneho správania sa zo strany finančných inštitúcií.

Koncepcia ochrany spotrebiteľov pozostáva z viacerých nástrojov a opatrení. Hlavný dôraz sa kladie na zvýšenie kvality výkonu inšpekčnej činnosti a rozšírenie právomocí NBS v oblasti dohľadu nad nebankovými subjektmi.

"Chceme sa vysporiadať s nekalo podnikajúcimi nebankovými subjektmi prostredníctvom návrhu na licencovanie ako aj kontrolovanie týchto subjektov zo strany NBS. Našim cieľom je, aby v tejto oblasti nemohli podnikať spoločnosti, ktoré porušujú zákon, správajú sa úžernícky a vážne poškodzujú spotrebiteľov," povedal minister financií Peter Kažimír.

Finančné prostriedky budú môcť požičiavať len licencované subjekty, ktoré budú podnikať pod dohľadom centrálnej banky, ktorá bude mať právomoc udeliť vysoké pokuty ako aj odobrať licenciu. Koncepcia sa zameriava aj na zriadenie jednotného kontaktného miesta, kde sa budú riešiť všetky podnety klientov proti poskytovateľom finančných služieb pre celý finančný trh vrátane lízingoviek a nebankoviek.

Rozhodcovské súdy a mediátori

Úlohou koncepcie je okrem iného aj zlepšenie mimosúdneho riešenia sporov medzi finančnými inštitúciami a ich klientmi. Ide o zlepšenie fungovania systému nezávislých a nestranných rozhodcovských súdov.

V súčasnosti klient finančnej inštitúcie, ktorý sa cíti byť na svojich právach poškodený zo strany inštitúcie, si môže tieto práva obhájiť prostredníctvom občianskeho súdneho konania a rozhodcovského konania. Tento spôsob je pri riešení sporov medzi súkromnoprávnymi subjektmi najobvyklejší a spravidla nie je viazaný na splnenie ďalších obmedzujúcich podmienok.

„Pri preťaženosti našich súdnych inštitúcií a pri všeobecne náročnej a zložitej problematike finančného práva však môže prípadný súdny spor trvať neúmerne dlho, pričom sa môže stať, že až do jeho vyriešenia nemôže klient nakladať s predmetom sporu. Vzhľadom k tomu, že pre kvalifikované rozhodnutie o oprávnenosti sťažnosti spotrebiteľov na finančnom trhu je potrebné poznať nielen celý zložitý právny rámec finančného trhu, ale tiež mať na primeranej úrovni vedomosti o fungovaní finančného trhu a jeho jednotlivých službách, môže byť nesmierne náročné vyhovieť spravodlivosti. Právne predpisy Európskych spoločenstiev však požadujú zaistenie rýchleho, účinného a efektívneho vybavovania sporov klientov s finančnými inštitúciami, a to aj mimosúdnou cestou." uvádza sa v koncepcii.

Metódy mimosúdneho riešenia sporov nie sú doposiaľ zo strany spotrebiteľov na finančnom trhu v SR príliš rozšírené. Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov umožňuje riešiť súkromnoprávne spory rozhodcovskými súdmi. Podstatou je riešenie sporu jedným, alebo tromi rozhodcami vybranými sporovými stranami zo zoznamu vedeného rozhodcovským súdom. Príslušnosť rozhodcovského súdu sa zakladá rozhodcovskou doložkou uzavretou medzi klientom a finančnou inštitúciou. „Ide o veľmi účinný spôsob riešenia sporov. Rozhodcovský rozsudok je pre strany záväzný a žalobu voči nemu na všeobecný súd možno podať len zo zákonom stanovených dôvodov. Riešenie tejto problematiky vzhľadom na požiadavku efektívneho, jednoduchého, lacného a hlavne nestranného rozhodovania sa ako ideálne javí zriadenie samostatného a nezávislého stáleho rozhodcovského súdu („SRS"), ktorý by bol sústredený pod jediný subjekt spolu s mediáciou." uvádza koncepcia.

Koncepcia analyzuje aj možnosti mediácie sporov medzi klientami a finančnými inštitúciami. Autori sú toho názoru, že mediáciu je možné využiť aj na riešenie sporov klientov s finančnými inštitúciami. Klienti alternatívne riešenie sporov využívajú málo, a to tak z dôvodu slabej záväznosti výstupov, keďže s dohodou o mediácii a urovnaní sporu musia súhlasiť obe zmluvné strany, ako aj z dôvodu vysokých nákladov pre klienta, pretože výkon činnosti mediátora je podnikateľská činnosť a výška poplatku účtovaná mediátorom môže byť podľa autorov koncepcie vo väčšine prípadov neprimerane vysoká v porovnaní s eventuálnou spornou sumou.

„O riešení sporu mediáciou je potrebné však uzatvoriť dohodu, ktorá by mohla byť jednou z podstatných náležitostí zmluvy medzi klientom a finančnou inštitúciou. V porovnaní s rozhodcovským konaním však ide o menej účinnejší spôsob ako rozhodcovské konanie, keďže mediáciu môže kedykoľvek ukončiť ktorákoľvek zo strán. Výsledok mediácie (dohoda) je pre osoby zúčastnené na mediácii záväzný. Ako exekučný titul slúži dohoda, ako výsledok mediácie vtedy, ak je spísaná vo forme notárskej zápisnice alebo je schválená ako zmier pred súdom alebo rozhodcovským orgánom." konštatujú autori koncepcie.

Centrum pre riešenie spotrebiteľských sporov

Alternatívne riešenie spotrebiteľských sporov je v súčasnosti predmetom činnosti Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré pripravuje novú legislatívu v tejto oblasti so začiatkom účinnosti v priebehu roku 2014. Navrhovaná právna úprava preberá novú smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ o alternatívnom riešení sporov (smernica o alternatívnom riešení sporov), ktorá je postavená na reštarte spotrebiteľskej arbitráže. Nová právna úprava je postavená na šiestich základných pilieroch, ktoré majú zabezpečiť ochranu spotrebiteľa:

• a) vymedzeniu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
• b) vymedzenie a sprísnenie podmienok, ktoré musí spĺňať stály rozhodcovský súd,
• c) podmienok, ktoré musí spĺňať rozhodca,
• d) kogentná regulácia procesu spotrebiteľskej arbitráže,
• e) mechanizmus súdnej ingerencie, ktorý má odstrániť prípadné pochybenia rozhodcu a
• f) vyrovnanie informačnej asymetrie zabezpečené zákonom ustanovenými formulármi.

Ministerstvo financií podporuje úvahy o realizovaní novej úpravy alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní. Po prijatí a uvedení novej právnej úpravy do praxe v oblasti mimosúdneho riešenia spotrebiteľských sporov ministerstvom spravodlivosti, v spolupráci s ministerstvom financií a Národnou bankou Slovenska bude sledovať funkčnosť a efektivitu tohto systému aj s ohľadom na novozavedený systém inšpekčnej činnosti a rozšírenej pôsobnosti dohľadu v podmienkach NBS. Na základe takého pozorovania MF SR v súčinnosti s vyššie spomenutými inštitúciami vyhodnotí prínos týchto zmien a v prípade potreby navrhne doplnenie štruktúry alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov o nový prvok – Centrum pre riešenie finančných sporov, ktorý by mal priniesť výrazné zlepšenie postavenia spotrebiteľov na finančnom trhu.

Finančná inštitúcia by bola povinná preukázateľne ponúknuť spotrebiteľovi na finančnom trhu neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory, ktoré medzi nimi vzniknú v súvislosti s finančnými službami, budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom Centra pre riešenie finančných sporov tak, aby spotrebiteľ na finančnom trhu mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovský súd Centra pre riešenie finančných sporov by teda musel byť povinne ponúknutý ako alternatíva pre mimosúdne riešenie sporov. Koncepcia zatiaľ nevylučuje, aby jednou z alternatív ponúknutých spotrebiteľovi na finančnom trhu bol aj iný rozhodcovský súd.

Dôraz na kvalifikovanosť, efektívne a účinné pôsobenie spotrebiteľských združení

Koncepcia sa zameriava aj na finančné vzdelávanie ľudí, kde chce štát  viac spolupracovať so spotrebiteľskými združeniami, dôchodcovskými organizáciami a školami ako aj vytvoriť funkčný a účinný systém združení na ochranu spotrebiteľa.

Právne postavenie spotrebiteľských združení upravuje v SR zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Do postavenia a činnosti týchto združení môžu štátne orgány zasahovať len v medziach zákona. Práva a povinnosti členov združení upravujú stanovy združenia. Združenie vzniká registráciou na Ministerstve vnútra SR. V Slovenskej republike nie je zatiaľ zriadené zastrešujúce spotrebiteľské združenie, ktoré by zastupovalo záujmy jednotlivých združení zriadených na ochranu spotrebiteľa.

Po roku 2002 napriek integračným snahám zo strany Ministerstva hospodárstva SR o vytvorenie jednej silnej spotrebiteľskej organizácie, pokrývajúcej všetky regionálne spotrebiteľské združenia na území SR, schopnej komplexne riešiť spotrebiteľské záležitosti a byť rovnocenným partnerom pre ústredné orgány štátnej správy riešiace v rámci svojich kompetencií sektorové problémy ochrany spotrebiteľa, došlo k ich výraznej roztrieštenosti. V súčasnom období je podľa registra Ministerstva vnútra SR registrovaných už viac ako 40 spotrebiteľských združení.

„Z pohľadu veľkosti, rozsahu pôsobnosti, kvalifikovanosti a odbornosti ide o veľké množstvo malých regionálnych spotrebiteľských združení, ktoré nemusia byť vždy schopné komplexne zabezpečovať úlohy, ktoré tieto spotrebiteľské združenia majú vo vzťahu k spotrebiteľovi plniť. Je potrebné akcentovať, že aj Európska komisia kladie veľký dôraz na kvalifikovanosť, efektívne a účinné pôsobenie spotrebiteľských združení v rámci členských štátov. Z úrovne SR je preto ťažké čerpať zo strany spotrebiteľských združení finančné príspevky a finančné prostriedky Európskej komisie na projekty a činnosti, ktoré je možné využívať v rámci Akčného programu spoločenstva v oblasti spotrebiteľskej politiky." uvádzajú autori koncepcie.

Spotrebiteľská politika a s ňou súvisiaca ochrana spotrebiteľa sú súčasťou hospodárskej politiky štátu, a to z dôvodu, že táto politika môže výrazne zlepšiť fungovanie trhu tým, že prostredníctvom informácií o tovaroch a službách pomáha spotrebiteľom v ich racionálnom výbere pri kúpe tovaru či služieb. Súčasne ich chráni pred trhovou nedokonalosťou, pod vplyvom ktorej sa dostávajú do nevýhodného postavenia voči dodávateľom – predajcom tovarov a poskytovateľom služieb. Ochrana spotrebiteľa zahŕňa okrem iných aj otázky služieb na finančnom trhu. Medzi hlavné úlohy spotrebiteľských združení v oblasti ochrany spotrebiteľa patria vzdelávanie a šírenie spotrebiteľského povedomia, poradenstvo pri riešení konkrétnych spotrebiteľských problémov a zastupovanie spotrebiteľov pri konkrétnych spotrebiteľských sporoch. V poslednom období sa spotrebiteľské združenia viac zapájajú aj do tvorby a pripomienkovania spotrebiteľskej legislatívy. Spotrebiteľské združenia aj na Slovensku zohrávajú nezameniteľnú úlohu pri snahe o dodržiavanie spotrebiteľských práv, dodávajú autori Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu.

Zdroj: TS MF SR + Portál právnych predpisov
Ilustračné foto: najprávo.sk