Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 6/2017

Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal šiestu tohtoročnú Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, a to vo veciach trestných.

Pozrite si právne vety publikovaných stanovísk a rozhodnutí. V závere prehľadu nájdete link na toto číslo zbierky v plnom znení.

Stanoviská vo veciach trestných

R 51/2017

Zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovení § 237 a § 238 Trestného zákona v súvislosti s povinnosťami správcu podstaty v konkurznom konaní.

I. Právna povinnosť je charakterizovaná príkazom postupovať určitým spôsobom (konať alebo zdržať sa konania), ktorý zároveň znamená zákaz postupovať akokoľvek inak (na rozdiel od práva, ktoré je možnosťou, nie však povinnosťou). Povinnosť môže byť vymedzená užšie alebo širšie, avšak s potrebnou určitosťou - v právnej norme býva povinnosť vymedzená širšie, nakoľko sa vzťahuje na všetky prípady rovnakého druhu a neurčitého počtu.

Povinnosť správcu spravovať cudzí majetok v konkurznom konaní, relevantná v zmysle § 237 ods. 1 a § 238 Trestného zákona (ide o majetok podliehajúci konkurzu), vzniká už ustanovením správcu do funkcie. Podľa povahy tejto povinnosti musí ísť o čestnú, zodpovednú a svedomitú správu, ktorej výslovnou zákonnou konkretizáciou je aj postup s odbornou starostlivosťou - § 3 ods. 1, 2 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (účinného do 31. decembra 2005), § 86 ods. 1 (a iné ustanovenia) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (účinného od 1. januára 2006), pričom konanie s odbornou starostlivosťou je v § 7 naposledy označeného zákona aj legálne definované.

II. Porušením povinnosti postupovať pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou sa môže správca dopustiť spáchania trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 alebo § 238 Trestného zákona. Musia však byť naplnené aj ostatné zákonné znaky takého trestného činu, čo v rámci subjektívnej stránky znamená úmysel správcu spôsobiť svojím postupom škodu - § 237 Trestného zákona, alebo nedbanlivosť vo vzťahu k tej istej okolnosti - § 238 Trestného zákona.

(stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. septembra 2017, sp. zn. Tpj 28/2017, na zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovení § 237 a § 238 Trestného zákona v súvislosti s povinnosťami správcu podstaty v konkurznom konaní)

R 52/2017

Zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovení § 15 ods. 2, § 16 ods. 1, 2, § 17 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov.

Ustanovenia § 16 ods. 1, 2 a § 17 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EZR“) je potrebné v súvislosti s § 15 ods. 2 tohto zákona (v znení účinnom od 1. decembra 2012) vyložiť na základe argumentu a minori ad maius tak, že vyžiadaná osoba musí byť vypočutá aj pred rozhodovaním o vydávacej väzbe, ak nejde o obligatórnu väzbu podľa § 16 ods. 2 zákona o EZR; to platí aj v prípade, ak je v čase takého rozhodovania v predbežnej väzbe, do ktorej bola vzatá po výsluchu podľa § 15 ods. 2 zákona o EZR (R 2/2013 v dôsledku medzitýmnej zmeny právnej úpravy čiastočne stráca použiteľnosť)

(Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. septembra 2017, sp. zn. Tpj 40/2017, na zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovení § 15 ods. 2, § 16 ods. 1, 2, § 17 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov)

Rozhodnutie vo veciach trestných

R 53/2017

Rozhodovanie po ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti.

Okolnosť vyznievajúca v neprospech odsúdeného, ktorú súd zohľadnil pri rozhodnutí o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti podľa § 50 ods. 4 písm. b) Trestného zákona (a napriek ktorej takto rozhodol), nemôže byť sama osebe dôvodom na rozhodnutie o nariadení nepodmienečného trestu odňatia slobody podľa § 50 ods. 4 veta prvá Trestného zákona. Takým dôvodom môže byť len v spojení s inou okolnosťou, ktorá nastala v priebehu predĺženej časti skúšobnej doby, alebo ktorá nastala v priebehu plynutia pôvodne určenej skúšobnej doby, ak sa o dotknutej okolnosti súd dozvedel až po rozhodnutí podľa § 50 ods. 4 písm. b) Trestného zákona.

Vyššie uvedené závery sa použijú aj v prípade použitia ustanovenia § 52 Trestného zákona (teda v prípade podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom).

(Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 19. apríla 2017, sp. zn. 23Tos/39/2017)

Zbierku stanovísk a rozhodnutí NS SR 6/2017 nájdete TU.

Zdroj: NS SR
Ilustračné foto: najprávo.sk