Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 6/2016

Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal piatu tohtoročnú Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, a to vo veciach trestných.

Pozrite si právne vety publikovaných stanovísk a rozhodnutí. V závere prehľadu nájdete link na toto číslo zbierky v plnom znení.

Rozhodnutia vo veciach trestných

R 50/2016

Príslušnosť súdu na rozhodnutie o väzbe po podaní obžaloby v prípade postúpenia veci inému súdu.

I. Súd, ktorému bola podaná obžaloba, je príslušný na rozhodovanie o všetkých otázkach (§ 238 ods. 2 Tr. por.), teda aj o väzbe, aj v prípade následného postúpenia veci inému súdu pri predbežnom prerokovaní obžaloby senátom (preskúmaní obžaloby samosudcom), ak ide o otázku konania, ktorú je potrebné vyriešiť pred právoplatnosťou rozhodnutia o postúpení veci. To platí aj pre súd, ktorému bola vec postúpená a ktorý mieni vyvolať spor o príslušnosť (§ 22 Tr. por.), ak je napr. potrebné v zmysle § 76 ods. 3 Tr. por. rozhodnúť o väzbe pred predložením veci najbližšie spoločne nadriadenému súdu.

II. Súd je po podaní obžaloby povinný prednostne a urýchlene rozhodnúť o väzbe tak, aby k právoplatnému rozhodnutiu o väzbe došlo do uplynutia lehoty uvedenej súbežne v § 76 ods. 3 a § 238 ods. 3 Tr. por. (lehoty, ktorá by bola základnou alebo predĺženou lehotou väzby v prípravnom konaní, ak by nedošlo k podaniu obžaloby). Takto postupuje súd aj v prípade, ak zároveň s rozhodnutím o väzbe alebo následne rozhodne o postúpení veci inému súdu ako súdu príslušnému v zmysle § 244 ods. 1 písm. a/ alebo § 241 ods. 1 písm. a/ Tr. por.

R 51/2016

Obžalobný návrh pri pokračovacom trestnom čine a závažná procesná chyba.

Je závažnou procesnou chybou v zmysle ustanovenia § 244 ods. 1 písm. h/ Tr. por. (aj § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. por.), ak v obžalobnom návrhu nie je spôsobom uvedeným v § 235 písm. c/ Tr. por., časť vety pred bodkočiarkou, popísaný a tým identifikovaný každý čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, aj keď právna kvalifikácia takého činu (§ 235 písm. c/ Tr. por., časť vety za bodkočiarkou) sa vzťahuje na pokračovací trestný čin ako celok.

R 52/2016

Okruh rozhodnutí, voči ktorým je prípustné dovolanie a okruh dovolacích dôvodov.

Okruh rozhodnutí, proti ktorým je prípustné dovolanie, je s účinnosťou od 1. septembra 2011 explicitne (výslovne) stanovený v § 368 ods. 2 písm. a/ až h/ Tr. por. v znení zákona č. 262/2011 Z.z. Ďalšie druhy dovolaním napadnuteľných rozhodnutí, ktoré má na mysli slovné spojenie uvedené v návetí tohto ustanovenia „ak tento zákon neustanovuje inak“, vyplývajú z § 371 ods. 2 Tr. por. s tým, že tieto môže účinne napadnúť len minister spravodlivosti. Naproti tomu odsek 3 § 371 Tr. por. nerozširuje okruh ministrom spravodlivosti napadnuteľných rozhodnutí, ale rozširuje okruh dovolacích dôvodov, v rámci ktorých má minister spravodlivosti možnosť domáhať sa aj nápravy skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený.

R 53/2016

Prerušenie trestného stíhania „vo veci“ a plynutie premlčacej doby.

Počas prerušenia trestného stíhania „vo veci“ podľa § 228 ods. 1 Tr. por. premlčacia doba trestného stíhania nespočíva. Ustanovenie § 87 ods. 2 písm. e/ Tr. zák. je v tomto smere potrebné vykladať reštriktívne, inak by pri nezistení osoby páchateľa (nevznesení obvinenia) v zákonom ustanovenej premlčacej dobe nedošlo k premlčaniu trestného stíhania u žiadneho trestného činu a tento stav by pretrvával bez časového obmedzenia, čo by popieralo zmysel a účel inštitútu premlčania.

R 54/2016

Kritéria posudzovania závažnosti prečinu pri prečine zanedbania povinnej výživy. Predbežná otázka a osobný stav.

I. Naplnenie zákonných znakov prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. (pri použití základnej alebo kvalifikovanej skutkovej podstaty), vrátane vyššej než nepatrnej závažnosti v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák., nemôže byť negované záverom trestného súdu na základe vlastného dokazovania, že obvinený, ktorý je právne, teda v zmysle § 82 - § 96 Zákona o rodine, rodičom dieťaťa ako vyživovanej osoby a ktorý je z toho dôvodu povinný plniť vyživovaciu povinnosť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), v skutočnosti (biologickým) rodičom nie je. Relevantnou zmenou môže byť len zapretie otcovstva (určenie materstva) súdnou cestou, ku ktorému však v trestnom konaní nemôže dôjsť.

II. Otázka otcovstva, resp. materstva (rodičovstva) je otázkou osobného stavu, vylúčenou z posudzovania predbežných otázok orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom v zmysle § 7 ods. 2 Tr. por., pričom právne účinky rodičovstva sú z hľadiska závažnosti prečinu podľa § 207 Tr. zák. rovnaké, bez ohľadu na okolnosť, aký je právny dôvod určenia rodičovského vzťahu.

R 55/2016

Ukončenie konania o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu.

Konanie o európskom zatýkacom rozkaze nekončí právoplatnosťou rozhodnutia o výkone tohto rozkazu, ale až samotnou realizáciou vydania vyžiadanej osoby do cudziny. Ak sa v období po právoplatnosti rozhodnutia o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu a pred vydaním vyžiadanej osoby do cudziny začalo konanie o uznaní a výkone rozhodnutia vydaného súdom členského štátu Európskej únie podľa zákona č. 549/2011 Z.z. v znení zákona č. 344/2012 Z.z., na ktoré sa vzťahuje vyššie uvedený európsky zatýkací rozkaz (o vykonaní ktorého už bolo rozhodnuté), je na toto konanie príslušný súd podľa § 12 ods. 1 naposledy označeného zákona, teda krajský súd, ktorý konal (a stále koná) o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu.

R 56/2016

Okruh trestných činov, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 76a Tr. por. o predĺžení lehoty väzby.

Podľa § 76a Tr. por. môže súd predĺžiť lehotu väzby pri obzvlášť závažných zločinoch, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody na 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie, vrátane tých trestných činov, pri ktorých trest odňatia slobody na 25 rokov predstavuje najvyššiu možnú výmeru trestu. Obe sankcie sú teda vo vyššie označenom ustanovení uvedené alternatívne, nie kumulatívne.*

*od 1. januára 2016 ide aj o trestné činy „terorizmu"

R 57/2016

Rozdiel medzi skutkovou a právnou vetou vo výroku odsudzujúceho rozsudku.

V skutkovej vete výroku odsudzujúceho rozsudku sa necituje formulácia kvalifikačne použitého ustanovenia Trestného zákona, táto formulácia zodpovedá tzv. právnej vete, citovanej v kvalifikačnej časti výroku o vine. Skutková veta musí zodpovedať právnej vete obsahovo, teda tak, aby bolo možné konštatovať naplnenie zákonných znakov trestného činu (subsumovať zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie osobitnej časti Trestného zákona).

R 58/2016

Splnenie podmienok podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom.

Otázku splnenia podmienok pre rozhodnutie súdu o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe s uloženým probačným dohľadom podľa § 52 ods. 1 Tr. zák. nemožno zužovať len na skúmanie riadneho života odsúdeného počas skúšobnej doby a splnenie súdom uložených obmedzení a povinností (§ 51 ods. 3, ods. 4 Tr. zák.), nakoľko by sa strácal rozdiel medzi podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody podľa § 49 Tr. zák. a podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom podľa § 51 Tr. zák. Dodržiavanie podmienok probačného dohľadu je nevyhnutným predpokladom pre rozhodnutie o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe. Závažné porušenie podmienok probačného dohľadu, prípadne sústavné menej závažné porušovanie podmienok probačného dohľadu zo strany odsúdeného, je naopak dôvodom na rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe.

R 59/2016

Spoločný trest podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. a dohoda o vine a treste.

I. Pri ukladaní spoločného trestu podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. na hlavnom pojednávaní nie je prekážkou, ak bol predchádzajúci odsudzujúci rozsudok vyhlásený v konaní o dohode o vine a treste, a naopak. Dohoda o vine a treste však musí zodpovedať vyššie označenému ustanoveniu.

II. Ak je daná pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu na konanie o určitom skutku podľa niektorej z právnych kvalifikácií jednočinného súbehu trestných činov, ja daná aj na konanie o inom čiastkovom útoku toho istého pokračovacieho trestného činu v situácii predpokladanej ustanovením § 41 ods. 3 Tr. zák., a to aj keď „dožalovaný“ skutok (čiastkový útok) podľa svojej právnej kvalifikácie pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu nezakladá.

Zbierku stanovísk a rozhodnutí NS SR 6/2016 nájdete TU.