Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 4/2018

Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal štvrtú tohtoročnú Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, a to vo veciach správnych.

Pozrite si právne vety publikovaných rozhodnutí. V závere prehľadu nájdete link na toto číslo zbierky v plnom znení.

Rozhodnutia vo veciach správnych

R 31/2015

Starobný dôchodok

Poberateľ príspevku za službu považovaného za výsluhový príspevok podľa § 284 ods. 1 zákona č. 73/1998 Zb. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície má v zmysle § 212 ods. 1 tohto zákona od dovŕšenia dôchodkového veku v období pred 1. júlom 2002 nárok buď na tento príspevok alebo na starobný dôchodok. V takom prípade je právomoc na rozhodnutie o nároku na starobný dôchodok daná príslušnému orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky; nie je pritom právne významné, či a kedy policajt o starobný dôchodok aj požiadal a odkedy mal nárok na výplatu starobného dôchodku.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2017, sp. zn. 9So/195/2015)

R 32/2018

Náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti

I. Z ustanovenia § 272 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že výplatu tam uvedeného plnenia Sociálna poisťovňa preberá. Ak teda bola fyzickej osobe k 31. decembru 2003 vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za škodu pri pracovnom úraze vzniknutú pred 26. novembrom 1993, potom nie je potrebné, aby poberateľ takej náhrady po 31. decembri 2003 osobitnou žiadosťou požiadal Sociálnu poisťovňu o výplatu tejto náhrady. Z uvedeného dôvodu sa v takom prípade neuplatní ustanovenie § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

II. Nesplnenie si povinnosti zamestnávateľa uvedenej v § 272 ods. 7 a 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nemôže byť na ťarchu zamestnanca.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.septembra 2017, sp. zn. 9So/187/2015)

R 33/2018

Náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti

Náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, ktorá bola vyplácaná k 31. decembru 2003 a považuje sa za úrazovú rentu podľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, sa vypláca v sume, v akej patrila do 31. decembra 2003, za ktorú je potrebné považovať sumu, v akej bola vyplácaná, po zdanení podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

Nemožno stotožňovať úrazovú rentu, priznanú podľa § 88 a 89 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorá od 1. januára 2004 dani z príjmu nepodlieha, a náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ktorá sa podľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení za úrazovú rentu iba považuje, a ktorá dani z príjmu podlieha.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. januára 2011, sp. zn. 9So/1/2011)

R 34/2018

Miestna príslušnosť správneho súdu

Výzva krajského súdu adresovaná žalovanému na vyjadrenie sa k žalobe a na pripojenie administratívneho spisu spolu s poučením o procesných právach účastníkov konania a aj výzva žalobcovi na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu sú procesné úkony správneho súdu, ktorými nemôže dôjsť k zmene zákonom stanovenej miestnej príslušnosti správneho súdu.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. februára 2018, sp. zn. 4Nds /1/2018)

R 35/2018

Odkladný účinok správnej žaloby

Odkladný účinok priznaný správnej žalobe zaniká zo zákona najneskôr právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. V kasačnom konaní už nie je možné priznať odkladný účinok správnej žalobe.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. septembra 2017, sp. zn. 4Asan/8/2017)

R 36/2018

Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú poskytovaním právnych služieb

Pozastavením výkonu advokácie nedochádza k aktívnemu výkonu povolania a k aktívnemu poskytovaniu právnych služieb, a preto advokátovi zaniká aj povinnosť byť poisteným pre prípad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú poskytovaním právnych služieb, a to bez ohľadu na to, či sa činnosť vykonáva advokátom samostatne, alebo v mene a na účet spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej jediným konateľom a spoločníkom je advokát s pozastaveným výkonom advokácie.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 2017, sp. zn. 7Sžo/178/2015)

R 37/2018

Príslušnosť správneho súdu

Z ustanovení Správneho súdneho poriadku, ako i z jeho dôvodovej správy vyplýva, že vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa rozumie príslušné rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ostatné rozhodnutia alebo opatrenia vydané orgánmi verejnej správy v zmysle uvedených zákonov sa preskúmavajú na základe všeobecnej správnej žaloby, a preto i súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia o udelenie prechodného pobytu na účely podnikania je potrebné subsumovať pod režim všeobecnej správnej žaloby.

Miestna príslušnosť krajského súdu sa v týchto prípadoch určuje tak, že miestne príslušným je krajský súd, v obvode ktorého má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodoval v prvom stupni (ustanovenie § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku), a teda na konanie nebude príslušný kauzálny správny súd.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. februára 2018, sp. zn. 6Nds/13/2017)

R 38/2018

Vklad do katastra nehnuteľností

Ustanovenie § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov je kogentného charakteru, a preto nie je povinnosťou katastrálneho orgánu prerušiť katastrálne konanie a vyzývať jeho účastníkov na doplnenie alebo opravu zmluvy, pretože správny orgán nielenže nemá povinnosť, ale ani oprávnenie nahrádzať vôľu účastníkov zmluvy, keďže ide o chýbajúce podstatné náležitosti zmluvy a došlo by k hmotnoprávnemu zásahu do samotnej podstaty zmluvy. V takomto prípade nie je možné vzniknutý nedostatok zmluvy zhojiť výzvou na jej doplnenie alebo opravu alebo dodatočne ho konvalidovať dodatkom k zmluve, a preto ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu s účinkami ex tunc, na ktorú musí katastrálny orgán prihliadnuť ex offo a návrh na vklad vlastníckeho práva z predmetnej zmluvy zamietnuť.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. februára 2018, sp. zn. 6Sžr/20/2017)

R 39/2018

Preukazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty

I. V prípade, že daňové orgány oprávnene a dôvodne spochybnia existenciu a pôvod tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania, je dôvodne namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou daňový subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo neexistovalo. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci.

II. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti.

III. Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. januára 2018, sp. zn. 6Sžfk/30/2017)

R 40/2018

Sankcia za správny delikt

V prípade, že príslušné ustanovenie právneho predpisu obsahuje dve skutkové podstaty správneho deliktu, a teda dva spôsoby správneho sankcionovania, musí správny orgán uloženú sankciu náležite odôvodniť i z hľadiska naplnenia zákonných znakov príslušnej skutkovej podstaty toho ktorého správneho deliktu.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. februára 2018, sp. zn. 6Asan/9/2017)

R 41/2018

Správny delikt

I. Nariadenie ústneho pojednávania správnymi orgánmi vo veciach správnych deliktov a iných správnych deliktov je len fakultatívne. V rámci tejto kategórie správnych deliktov sa zásada ústnosti neuplatňuje, a to spolu so zásadou verejnosti a bezprostrednosti. V zmysle správneho poriadku nariadenie ústneho pojednávania je ponechané na správnej úvahe správneho orgánu a jeho správna úvaha závisí od skutkových okolností v danej veci. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že zákon o priestupkoch upravil inštitút ústneho pojednávania v priestupkových veciach kogentným spôsobom.

II. Až vydané rozhodnutie správneho orgánu jednoznačne určí, čoho sa páchateľ správneho deliktu dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. V rozhodnutiach sankčného charakteru, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, res iudicata, dvojitého postihu za rovnaký skutok, na určenie rozsahu dokazovania, ako i na zabezpečenie riadneho práva na obhajobu.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. decembra 2017, sp.zn. 6Asan/2/2016)

R 42/2018

Pobyt cudzincov - účelovosť manželstva

I. Účelové manželstvo predstavuje také manželstvo, k uzatvoreniu ktorého došlo s cieľom získať pobyt, pričom preukázať takýto účel manželstva je povinnosťou správnych orgánov.

II. Účelové manželstvo je taký zväzok, pri ktorého uzavretí boli dané dva úmysly snúbencov: jednak úmysel negatívny, neviesť spoločný rodinný život ako manželia, a potom úmysel pozitívny, totiž obísť zákon č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

III. Pri preukazovaní účelovosti manželstva je nutné sa zamerať ako na úmysel obchádzať zákon č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na získanie pobytového oprávnenia, tak aj na úmysel neviesť spoločný manželský život.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. marca 2017, sp. zn. 10Szak/17/2016)

Zbierku si môžete v plnom znení prečítať TU (976 KB)

Zdroj: nsud.sk
Ilustračné foto: najprávo.sk