Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 2/2016

Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal druhú tohtoročnú Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, a to vo veciach trestných.

Pozrite si právne vety publikovaných rozhodnutí. V závere prehľadu nájdete link na zbierku v plnom znení.

Stanovisko vo veciach trestných

11. Zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovenia § 371 ods. 4 Trestného poriadku vo vzťahu k ustanoveniu § 371 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku.

I. Ustanovenie Čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava) limituje uplatnenie ohrozených alebo porušených subjektívnych práv v konaní pred štátnymi orgánmi postupom týchto orgánov ustanoveným zákonom, z čoho vyplývajú aj obmedzenia ustanovené zákonom (lehota alebo iná podmienka na uplatnenie práva). Nezáleží na tom, či ide o právo vyplývajúce aj priamo z ústavy alebo „len“ zo zákona.

II. Ak Trestný poriadok ustanovuje pre uplatnenie dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. a) až g) Trestného poriadku podmienku námietky dovolateľovi známej okolnosti, ktorá uplatnený dovolací dôvod zakladá, už v predchádzajúcom (najneskôr odvolacom) konaní (§ 371 ods. 4 Trestného poriadku), nie je možné bez takého postupu dotknutý dôvod dovolania úspešne použiť a dovolací súd v takom prípade dovolanie vždy odmietne ako zrejme nedôvodné podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku

(Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2015, sp. zn. Tpj 74/2015, na zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovenia § 371 ods. 4 Trestného poriadku vo vzťahu k ustanoveniu § 371 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku.)

Rozhodnutia vo veciach trestných

12. Príslušnosť na rozhodovanie o podmienečnom prepustení po uznaní rozsudku súdu cudzieho štátu.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení zákona č. 344/2012 Z.z. – súd, ktorý rozhodol o uznaní a o výkone rozhodnutia je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej sankcie, vrátane podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Ide o osobitné ustanovenie (lex specialis) vo vzťahu k Trestnému poriadku, ktorý sa tu v zmysle § 29 vyššie označeného zákona nepoužije. Výraz (pojem) „oprávnený“ v uvedenom ustanovení je výrazom vecnej a miestnej príslušnosti vo vykonávacom konaní a neznamená možnosť príslušného krajského súdu vzdať sa rozhodovania.

(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2015, sp. zn. 2 Ndt 10/2015)

13. Právna kvalifikácia skutku v konaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu uloženého cudzím súdom.

Z hľadiska posúdenia dotknutého trestného činu ako prečinu, zločinu alebo obzvlášť závažného zločinu vo vzťahu k podmienke výkonu určitej časti trestu pri podmienečnom prepustení (§ 66, § 67 Tr. zák.) je rozhodujúca právna kvalifikácia podľa cudzieho rozhodnutia (a týmto rozhodnutím kvalifikačne použitého zákona iného štátu), ktoré bolo uznané príslušným súdom Slovenskej republiky, a to z hľadiska kritérií uvedených v § 10 a v § 11 Tr. zák. (forma zavinenia a trestná sadzba trestu odňatia slobody). Ak však súd upravil (znížil) trvanie trestu postupom podľa § 17 ods. 3 zákona č. 549/2011 Z. z. v znení zákona č. 344/2012 Z. z. alebo postupom podľa § 517 ods. 1 Trestného poriadku, pri kategorizácii trestného činu je rozhodujúca trestná sadzba spojená s použitým ustanovením osobitnej časti Trestného zákona

(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. septembra 2015, sp. zn. 2 Urtost 1/2015)

14. Možnosť ukladania súhrnného trestu v uznávacom konaní.

I. Povaha rozhodovania o uznaní a o výkone cudzieho rozhodnutia (podľa Trestného poriadku aj podľa zákona č. 549/2011 Z.z. v znení zákona č. 344/2012 Z.z.) vylučuje, aby bol výrok o treste uznávaného rozhodnutia nahradený výrokom o uložení súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zák. vo vzťahu k rozsudku slovenského súdu, teda výrokom o uložení trestu aj za trestný čin, ktorého sa uznávané rozhodnutie netýka. Taký postup by mohol vyvolať aj rovnako vylúčené nahradenie jedného trestu, ktorý bol uložený uznávaným rozhodnutím za viac trestných činov, dvoma alebo viacerými trestami, uloženými slovenským súdom rozhodujúcim o uznaní dotknutého cudzozemského rozhodnutia.

II. Okolnosť, že v prípade rozhodovania slovenského súdu by sa ukladal súhrnný trest podľa § 42 Tr. zák., nie je v uznávacom konaní dôvodom na aplikáciu ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 549/2011 Z.Z. v znení zákona č. 344/2012 Z.z. (nezlučiteľnosť sankcie s právnym poriadkom Slovenskej republiky) ani dôvodom na odmietnutie uznania podľa § 16 ods. 1 a 2 tohto zákona.

III. „Zohľadnenie“ v zmysle § 7b ods. 2 Tr. zák. sa vo vzťahu k odsúdeniu súdom iného členského štátu Európskej únie uplatní v novom, po právoplatnosti takého odsúdenia vedenom trestnom konaní, a to ako trestnoprávny dôsledok recidívy pri spáchaní trestného činu, za ktorý je jeho páchateľ odsudzovaný slovenským súdom (§§ 37 písm. m/, 38 ods. 5 a 6, 47 ods. 2, 61 ods. 3, ods. 5 písm. a/ Tr. zák.). Naopak, vyššie označené ustanovenie sa neuplatní pri trestaní viacčinného súbehu trestných činov súhrnným trestom ani pri novom odsúdení a potrestaní za všetky čiastkové útoky toho istého pokračovacieho trestného činu spoločným trestom (§§ 42 ods. 3, 41 ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom od 1. januára 2013, ktoré má vo vzťahu k ustanoveniu § 7b ods. 2 Tr. zák. v naposledy uvedenom znení povahu osobitného ustanovenia - lex specialis). V týchto prípadoch ide o samostatne uložené a vykonávané sankcie

(Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 4. augusta 2015, sp. zn. 2 Urto 4/2015)

15. Súhlas štátu pôvodu s trestným stíhaním alebo výkonom trestu odsúdeného podľa zákona č. 549/2011 Z.z. v znení zákona č. 344/2012 Z.z.

O súhlas štátu pôvodu podľa § 16 ods. 1 písm. k/, § 21 ods. 2 písm. g/, zákona č. 549/2011 Z.z. v znení zákona č. 344/2012 Z.z. sa žiada pred rozhodovaním príslušného súdu o uznaní a výkone rozhodnutia justičného orgánu štátu pôvodu, a to vo vzťahu ku konkrétnemu už vedenému trestnému stíhaniu alebo výkonu trestu odsúdeného pre trestný čin spáchaný pred odovzdaním. V zmysle § 21 ods. 3 označeného zákona a § 31 ods. 2 písm. g/, ods. 4, § 32 ods. 1, ods. 2 zákona č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov takú žiadosť príslušnému justičnému orgánu štátu pôvodu podáva súd (predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie), ktorý je (by bol) príslušný na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu v dotknutej veci. Žiadosť (viacero takých žiadostí) predloží justičnému orgánu štátu pôvodu súd príslušný na rozhodnutie o uznaní a výkone predmetného rozhodnutia

(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn. 2 Urto 3/2015)

16. Poradie záverečných rečí na hlavnom pojednávaní a dovolací dôvod.

Nesprávny postup súdu na hlavnom pojednávaní pri určení poradia záverečných rečí upraveného v § 274 ods. 2 Tr. por., je síce porušením tohto ustanovenia, ale samo osebe nie je porušením práva obvineného na obhajobu zásadným spôsobom, predpokladaným v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., teda ani dôvodom dovolania

(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. júna 2015, sp. zn. 2 Tdo 35/2015)

17. Zločin marenia spravodlivosti.

I. Ak obvinený manipuloval s dôkaznou situáciou tým, že sfalšoval alebo pozmenil dôkaz, alebo predložil sfalšovaný alebo pozmenený dôkaz na účel, aby sa použil v trestnom konaní ako pravý, narušil Trestným zákonom chránený záujem na spravodlivom a zákonnom rozhodnutí a vyvolal trestnoprávne relevantný následok vymedzený v skutkovej podstate trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/, alebo písm. b/ Tr. zák.

II. Trestný čin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. je dokonaný predložením sfalšovaného alebo pozmeneného dôkazu súdu alebo orgánu činnému v konkrétnom trestnom konaní na účel, aby sa použil ako pravý, a to bez ohľadu na to, či sa v ďalšom konaní tento dôkaz vykonal

(Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 7. mája 2015, sp. zn. 5 Tdo 8/2015)

18. Povinná obhajoba – ustanovenie obhajcu a zrušenie ustanoveného obhajcu.

I. V spoločnom konaní o obzvlášť závažnom zločine a ďalších trestných činoch, na ktoré sa nevzťahuje povinná obhajoba v zmysle § 37 ods. 1 písm. c/ Tr. por., musí byť zabezpečené právo na obhajobu vo vzťahu ku všetkým trestným činom, pretože vždy ide o konanie aj o obzvlášť závažnom zločine tak, ako to predpokladá ustanovenie § 37 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Procesné úkony vykonané v spoločnom konaní vo vzťahu k zločinu alebo prečinu bez toho, aby bolo obhajcovi a obvinenému umožnené pri výkone procesných úkonov realizovať právo na obhajobu, trpia procesnou nespôsobilosťou a nepoužiteľnosťou v ďalšom konaní.

II. V prípade, ak dôjde k ustanoveniu obhajcu podľa § 40 ods. 1 Tr. por. z akéhokoľvek dôvodu uvedeného v ustanovení § 37 ods. 1, ods. 2 alebo ods. 3 Tr. por. a § 38 ods. 1 Tr. por., ustanovenie obhajcu nezaniká automaticky po zániku dôvodov povinnej obhajoby, ale zaniká až rozhodnutím o zrušení ustanovenia obhajcu podľa § 40 ods. 1 veta tretia Tr. por., resp. § 40 ods. 4 ods. 5, ods. 6 Tr. por., prípadne § 41 ods. 2 Tr. por., pretože rozhodnutie o zrušení ustanovenia obhajcu podľa vyššie uvedených ustanovení zákona má konštitutívny a nie deklaratórny charakter.

(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. augusta 2015, sp. zn. 2 Tdo 44/2015)

19. Podmienky a význam uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci.

Účelom a zmyslom procesného inštitútu začatia trestného stíhania vo veci podľa § 199 ods. 1 Tr. por. je, aby orgány prípravného konania (§ 10 ods. 1 Tr. por.) mohli vykonávať procesne použiteľné úkony podľa Trestného poriadku smerujúce k zisteniu páchateľa trestného činu a ku vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe hneď, ako to odôvodňuje dôkazná situácia. Je neprípustné viesť trestné stíhanie len „vo veci“ pri splnení podmienok (aj) § 206 ods. 1 Tr. por., teda so zjavným a jednoznačne špecifikovaným a nezameniteľne známym páchateľom, eventuálne tiež označeným v uznesení o začatí trestného stíhania menom, priezviskom, prípadne aj adresou bydliska, bez toho, aby zároveň bolo vznesené aj obvinenie tejto osobe.

Nerešpektovanie uvedeného postupu reálne znamená, že podozrivý síce je materiálne obvinený, ale formálne nie, čím sa tejto osobe zabránilo uplatňovať procesné práva obvineného, napr. podávať opravné prostriedky, návrhy na vykonanie dokazovania, nazerať do spisu, zvoliť si obhajcu

(Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 26. marca 2015, sp. zn. 2To/13/2015)

20. Vzdanie sa práva účasti na konaní pred súdom

I. Práva zúčastniť sa hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia (§ 252 ods. 3 veta druhá, § 293 ods. 7 Tr. por.) sa nemožno právne účinne vzdať alebo takú účasť odmietnuť vopred, teda pred predvolaním alebo upovedomením obvineného o tomto úkone, určenom na konkrétny deň, miesto a čas (na rozdiel od poškodeného, ktorý tak môže učiniť podľa § 46 ods. 7 Tr. por.).

II. Ak sa obvinený po predvolaní alebo upovedomení o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí, vykonanom v súlade so zákonom, vzdal práva účasti alebo odmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí generálne, vo vzťahu ku celému tomuto úkonu, vzťahuje sa taký prejav jeho vôle aj na odročené termíny hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia (ktoré je jedným, aj keď „prerušeným“ úkonom trestného konania).

(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. septembra 2015, sp. zn. 2 Tdo 53/2015)

Celé znenie Zbierky č. 2/2016 nájdete TU.