Záujem dieťaťa je dôležitejší než stabilita výchovného prostredia

I. senát Ústavného súdu Českej republiky (sudkyňa spravodajkyňa Kateřina Šimáčková) zrušil rozsudky okresného a krajského súdu v Ostrave, ktorými bol zamietnutý návrh otca na zverenie detí do striedavej starostlivosti, nakoľko nimi boli porušené základné práva sťažovateľa na rodinný život a na starostlivosť o deti garantované článkom 10 ods. 2 a článkom 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd.

Sťažovateľ pôvodne pri rozchode s matkou v roku 2010 súhlasil so zverením detí do jej starostlivosti, nakoľko v tej dobe pracoval v Anglicku a jeho starší syn začal školskú dochádzku v Česku. Aj napriek tomu však využíval styk s deťmi v rozsahu troch dní v štrnásťdenných cykloch. Po ukončení svojho pracovného pomeru v Anglicku a návrate do Českej republiky v roku 2012 sťažovateľ požiadal o zverenie detí, ktorým v tej dobe bolo 4 a 8 rokov, do striedavej starostlivosti.

Okresný aj krajský súd však jeho návrh zamietli, nakoľko nepovažovali jeho návrat z Anglicka za zásadnú zmenu pomerov, ktorá je vyžadovaná pre nové rozhodnutie o starostlivosti o deti. Rozhodli tak aj napriek tomu, že mali preukázané, že obidve deti mali rovnakú citovú väzbu na obidvoch rodičov, ktorí obidvaja boli na výchovu detí plne spôsobilí a starší syn vyjadril svoje želanie byť v striedavej starostlivosti, ktorú odporučil aj kolízny opatrovník detí – orgán sociálno-právnej ochrany detí. Krajský súd v odôvodnení rovnako poukázal na neschopnosť rodičov sa na čomkoľvek ohľadom detí dohodnúť.

Ústavný súd v odôvodnení nálezu konštatoval, že je predovšetkým treba vychádzať z premisy, že na starostlivosť o deti majú zásadne rovnaké právo obidvaja rodičia. Toto právo je plne naplnené vtedy, pokiaľ každý rodič má možnosť sa o dieťa starať rovnakú dobu ako druhý rodič. Prípadné odchylky od tohto pravidla musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, ako napríklad protichodného záujmu samotných detí.

Všeobecné súdy v zrušených rozhodnutiach vyžadovali pre nové rozhodnutie o starostlivosti podstatnú zmenu pomerov s odkazom na požiadavku stability výchovného prostredia detí. Stabilita výchovného prostredia však podľa Ústavného súdu ČR nie je abstraktný princíp, ktorý by bol hodný ochrany sám osebe, ale má byť chránený len v súvislosti s tým, či skutočne je v najlepšom záujme dieťaťa. Všeobecné súdy sa však otázkou, či je ponechanie detí v starostlivosti matky skutočne v ich najlepšom záujme, zaoberali nedostatočne.

Ústavný súd skonštatoval, že všeobecné súdy prisúdili nedostatočnú váhu želaniu staršieho syna na zverenie do striedavej starostlivosti, ktorému v dobe rozhodovania krajského súdu bolo už deväť rokov, a bol schopný vyjadriť svoj názor. Rovnako zverením do striedavej starostlivosti by stabilita prostredia detí bola v prevažnej miere zachovaná, nakoľko sťažovateľ si našiel bývanie v rovnakom obvode mesta, ako žili deti. Mohli by teda pokračovať v návšteve rovnakých školských zariadení a rovnakých voľnočasových aktivít. Sťažovateľ bol tiež počas celej doby v pravidelnom styku s deťmi, ktoré majú na neho rovnakú citovú väzbu ako na matku a bolo zistené, že je plne schopný sa po všetkých stránkach o deti postarať. Ústavný súd preto uviedol, že v najlepšom záujme detí striedavá starostlivosť naopak bola.

Ústavný súd ďalej uviedol, že absencia komunikácie medzi rodičmi nemôže byť bez ďalšieho dôvodom obmedzenia práv jedného z rodičov tým, že dieťa je zverené do starostlivosti len jedného z nich. Všeobecné súdy naopak s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa sa musia aktívne snažiť o zlepšenie vzťahov rodičov, a to napríklad prostredníctvom nariadenia účasti na mediačnom konaní či rodinnej terapii a nemožno striedavú starostlivosť zamietnuť preto, že sa podľa súdu rodičia medzi sebou neboli schopní dohodnúť.

Autor: Miroslava Sedláčková, tlačová hovorkyňa Ústavního soudu ČR
Zdroj: ÚS ČR
Preklad: najprávo.sk
Ilustračné foto: sxc.hu