TlačPoštaZväčšiZmenši

Zákonnosť dôkazov v trestnom konaní

15.10. 2017, 15:26 |  Veronika Kojšová

Úvod

Otázka rešpektovania zákonnosti, resp. vyvolávania stavu nezákonnosti predstavuje otázku, ktorá vykazuje značnú aktuálnosť a pútavosť, a to de facto vo všetkých oblastiach právneho poriadku Slovenskej republiky. Osobitnú pozornosť však predmetná otázka vyvoláva vo sfére práva trestného. V trestnoprávnej teórii, ako aj v aplikačnej praxi sa veľmi často môžeme stretnúť s problémom v podobe posudzovania toho, či daný dôkaz je zákonný alebo či, práve naopak, možno v jeho súvislosti hovoriť o potrebe vylúčenia z trestného konania. V nadväznosti na uvedené považujeme za potrebné venovať sa v nasledujúcich riadkoch článku zodpovedaniu otázky: Kedy je získaný dôkaz zákonný a kedy nie?

1. Dôkazy a dôkazné prostriedky

Hneď na úvod je potrebné pristúpiť k rozlíšeniu dvoch pojmov, ktoré sú pre nami skúmanú problematiku nosné. K definovaniu a rozlíšeniu predmetných pojmov pristupuje aj samotný Trestný poriadok vo svojich ustanoveniach. Prvým z dvojice spomínaných pojmov je pojem dôkaz, ktorým sa rozumie priamy poznatok, ktorý bol získaný z dôkazného prostriedku pri dokazovaní. Podľa § 119 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. Z.Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „TP“): „Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona.“[1] Dôkazom je teda všetko, čo môže slúžiť na objasnenie veci. Sú to fakty, skutočnosti a znalosti, ktoré sa získavajú z dôkazných prostriedkov. Z uvedeného vyplýva, že pojem dôkaz je priamo previazaný s druhým, pre analyzovanú tematiku kľúčovým termínom, a to s pojmom dôkazný prostriedok. Dôkazným prostriedkom sú prostriedky, z ktorých môžeme získať dôkazy. Sú to prostriedky, ktoré využívajú orgány činné v trestnom konaní a súd pri poznávaní skutočností, ktorésúpredmetom dôkazu. Ako príklad možno uviesť svedeckú výpoveď, kde úkon v podobe výsluchu svedka predstavuje dôkazný prostriedok, pričom dôkazom potom bude obsah výpovede svedka.

2. Dokazovanie

Predtým, ako pristúpime k samotnému riešeniu otázky zákonnosti, resp. nezákonnosti dôkazov, je nevyhnutne potrebné pristúpiť k definičnému vymedzeniu ďalšieho zásadného pojmu, a to pojmu dokazovanie. Dokazovanie v trestnom konaní je zákonom upravený postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu, ktorého úlohou je poznanie všetkých podstatných skutočností dôležitých pre ďalší postup konania a v konečnej fáze aj pre rozhodnutie.[2] Dokazovanie teda umožňuje získať relevantné informácie, ktoré sú dôležité pre posúdenie skutkového deja, ktorý sa odohral v minulosti. Dokazovanie možno tiež charakterizovať ako poznávací proces, v ktorom sa uplatňujú určité špecifické zásady:

  • dôkazy sa nesmú získať spôsobom, ktorý by bol v rozpore s Trestným poriadkom,
  • dôkazy nemôžu byť získané násilím, hrozbou či už psychického alebo fyzického násilia a ani donútením,
  • dôkaz, ktorý by sa získal donútením, nesmie byť použitý v konaní (platí, že tento dôkaz je absolútne neúčinný) – je možné ho použiť len proti tej osobe, ktorá takúto hrozbu či donútenie použila,
  • dôkazy môžu obstarávať aj strany na svoje vlastné náklady,
  • nik nemusí usvedčovať sám seba – obvinený nemusí vypovedať a nesmie byť nútený vo svojej vypovedať ako svedok.[3]

3. K otázke (ne)zákonnosti dôkazov

V nadväznosti na vyššie uskutočnené vymedzenie základných poznatkov súvisiacich s problematikou dokazovania v trestnom konaní, bude predmetom nasledujúcej časti článku už analýza konkrétnejšej zásady zákonnosti a zákonnosti dôkazov získaných v trestnom konaní. Základné zásady ako také je pritom možné definovať ako základné právne idey, ktoré sú základom trestného konania a ich úlohou je okrem iného garantovať a určovať základné práva a povinnosti subjektov trestného konania. V tejto súvislosti je potrebné poukázať najmä na ustanovenie § 2 ods. 12 TP, ktorý upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Aplikáciou tejto zásady orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi sa zabezpečuje náležité zistenie skutkového stavu veci tak, aby boli v každej jednotlivej trestnej veci vzaté do úvahy osobitosti každého prípadu, a zároveň sa ňou snaží predísť šablónovitému či mechanickému postupu pri hodnotení dôkazov. Obsahom tejto zásady je aj ustanovenie o tom, že orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy, ktoré boli získané zákonným spôsobom. Táto zásada sa uplatňuje vo všetkých štádiách trestného konania a vzťahuje sa nielen na súd, ale aj na orgány činné v trestnom konaní. V súvislosti s uvedenou zásadou je dôležité poznamenať, že v právnej teórii sa možno stretnúť s dvomi, pre skúmanú tematiku zásadnými, pojmami a to zákonnosť dôkazu a prípustnosť dôkazu. Častokrát sa prípustnosť označuje aj ako zákonnosť. Mathern používa obidva termíny, avšak nestotožňuje ich, pričom však súhlasí, že nezákonný dôkaz je súčasne neprípustný.[4] V tomto smere sa však môžem stotožniť s názorom Šimovčeka, že „neprípustnosť je považovaná za širší pojem, ktorý zahŕňa nielen neprípustnosť vyplývajúcu z nezákonného dôkazu, ale i neprípustnosť danú prameňom dôkazu a neprípustnosť z formálneho dôvodu časovej preklúzie predloženia dôkazov procesnými stranami na súd.“[5] Podľa Špocha je zákonnosť to, čo normotvorca predpokladá ako postup vedúci k objektívnemu zaisteniu skutočnosti.[6]

  1. nezákonnosť (vadu) je možné odstrániť (je odstrániteľná), a
  2. nezákonnosť musí byť následne aj reálne odstránená.

Záver



Obsah pre registrovaných užívateľov

Tento text je dostupný komunite predplatiteľov portálu Najprávo.sk.

Preplatným získate mnohé benefity a podporíte nás pri tvorbe kvalitného, právneho obsahu.

Odomknúť článok
Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1218
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

JUDIKATÚRA: Splnomocnenie udelené advokátovi na podanie kasančnej sťažnosti

Musí plnomocenstvo na podanie kasačnej sťažnosti obsahovať podpis advokáta, ktorý takto prejaví vôľu plnú moc prijať?

JUDIKATÚRA: Príslušnosť súdu v sociálnych veciach

Judikát sa zaoberá miestnou príslušnosťou súdu v sociálnych veciach v prípade občanov, ktorí nemajú trvalý pobyt na území SR.

JUDIKATÚRA: K povinnosti súdu nariadiť ústne pojednávanie v konaní o správnom delikte

Najvyšší správny súd sa vyjadril k otázke práva účastníka na nariadenie pojednávania v správnom súdnom konaní.

JUDIKATÚRA: Prednosť skutočnej vôle účastníkov zmluvy pred jej formálnym vyjadrením

Ústavný súd ČR vo svojom náleze vyslovil porušenie zákona v prípade, keď súdy formálne posudzovali zmluvu len podľa obsahu bez ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Nové časopisy

Súkromné právo 3/2022

Súkromné právo 3/2022

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Zo súdnej praxe 3/2022

Zo súdnej praxe 3/2022

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

Zo súdnej praxe 2/2022

Zo súdnej praxe 2/2022

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

Právny obzor 3/2022

Právny obzor 3/2022

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Verejné obstarávanie - právo a prax 3/2022

Verejné obstarávanie - právo a prax 3/2022

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Súkromné právo 2/2022

Súkromné právo 2/2022

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

PoUtStŠtPiSoNe
: