Z PRAXE: Námietka zaujatosti voči sudcovi podľa O.s.p. a v praxi

Konanie o námietke zaujatosti voči konajúcemu sudcovi upravujú ustanovenia § 14 až § 16 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „O.s.p."). Sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci ak možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti vo vzťahu k veci, v ktorej koná a rozhoduje (spor), k účastníkom konania (navrhovateľ alebo odporca) alebo k zástupcovi účastníka konania (napríklad advokát). Na všeobecnom súde vyššieho stupňa je vylúčený sudca, ktorý rozhodoval vec na súde nižšieho stupňa. To isté sa aplikuje aj na prípad, keď sudca rozhodoval vec na všeobecnom súde vyššieho stupňa a teraz je sudca na súde nižšieho stupňa.

Vylúčený je aj sudca v konaní a rozhodovaní o dovolaní (mimoriadny opravný prostriedok), ktorý rozhodoval vec na všeobecnom súde nižšieho stupňa (okresný súd, krajský súd).

Dôvodom na vylúčenie sudcu z konania a rozhodovania vo veci obnovy konania nie je skutočnosť, že tento sudca rozhodol vo veci, v ktorej je vydané rozhodnutie napadnuté návrhom na obnovu konania. Vylúčenie sudcu sa neaplikuje ani na odvolacie konanie, ak sa v ňom rozhoduje o návrhu na obnovu konania. Vylúčenie sudcu sa neaplikuje na okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Účastník konania (navrhovateľ alebo odporca) má právo uplatniť na konajúcom súde námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť ak má účastník konania pochybnosti o nezaujatosti sudcu vo vzťahu k predmetnej veci, k účastníkom konania alebo k zástupcovi účastníka konania. Námietku zaujatosti môže účastník konania uplatniť najneskôr na prvom pojednávaní alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Námietka zaujatosti vznesená účastníkom konania musí obsahovať skutočnosť, proti komu smeruje; dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený; a kedy sa účastník konania o dôvode vylúčenia sudcu dozvedel. Na námietku zaujatosti, ktorá neobsahuje vyššie uvedené náležitosti, súd neprihliada.

Konajúci súd predloží námietku zaujatosti nadriadenému súdu s vyjadrením konajúceho sudcu na rozhodnutie o námietke zaujatosti v lehote 15 dní od jej podania. O skutočnosti, či je konajúci sudca vylúčený rozhoduje v lehote 10 dní od predloženia námietky zaujatosti nadriadený súd v senáte. Ak sa zároveň s námietkou zaujatosti rozhoduje o odvolaní, nadriadený súd nie je viazaný lehotou 10 dní. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky rozhoduje o vylúčení sudcu v lehote 10 dní iný senát Najvyššieho súdu.

Podanie námietky zaujatosti nebráni súdu prejednať vec a uskutočniť iné úkony pred jej predložením nadriadenému súdu ak je predpoklad, že námietka zaujatosti nie je dôvodná. Konajúci súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej alebo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí pred rozhodnutím o námietke zaujatosti. Na opakovanú námietku zaujatosti podanú z toho istého dôvodu konajúci súd neprihliadne, ak o nej už rozhodol nadriadený súd, pričom sa námietka zaujatosti v tomto prípade už nadriadenému súdu nepredkladá.

V právnej praxi konanie o námietke zaujatosti sudcu nie je veľmi frekventovaný procesno-právny inštitút. Jedným z dôvodov je aj skutočnosť, že sa v praxi ťažko a subjektívne hodnotia vzťahy zákonného sudcu k prejednávanej veci, účastníkovi konania alebo k zástupcovi účastníka konania. Sú aj prípady, keď sám konajúci sudca má pochybnosti o svojej zaujatosti, no inštančne nadriadený súd rozhodne, že nejde o prípad zaujatosti konajúceho sudcu. Tým, že nejde o frekventovaný procesno-právny inštitút je ešte výnimočnejšie ak je rozhodnuté o zaujatosti konajúceho sudcu zo strany inštančne nadriadeného súdu.

Existuje aj prípad, keď advokát vzniesol pochybnosť o nezaujatosti konajúceho sudcu vo vzťahu k účastníkovi konania a jeho právnemu zástupcovi. Konajúci sudca sa cítil tak ukrivdený, že podal na predmetného advokáta trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu ohovárania a súčasne podal Slovenskej advokátskej komore podnet na disciplinárne konanie predmetného advokáta. Prípad bol ešte o to zaujímavejší, že predmetný advokát pravdepodobne správne vystihol konanie predmetného konajúceho sudcu a jeho vzťah k účastníkovi konania a jeho právnemu zástupcovi. Zarážajúce však je, že predmetný konajúci sudca je aj podpredsedom okresného súdu na Slovensku a mal by predstavovať akýsi vzor pre svojich kolegov – sudcov. Namiesto toho sa predmetný sudca rozhodol reagovať na bežné procesné právo každého účastníka konania podľa Občianskeho súdneho poriadku ofenzívne a začal útočiť rôznymi dostupnými procesnými prostriedkami na advokáta, ktorý len hájil práva svojho klienta a v zmysle platných právnych predpisov Slovenskej republiky. Je otázne či taký sudca má zastávať post podpredsedu okresného súdu, ale táto problematika spadá priamo do kompetencie Ministra spravodlivosti SR, ktorý sám pôsobil ako advokát v minulosti.

Je smutné pozerať sa na smer, ktorým sa uberá slovenská justícia a jej reprezentanti, keď ešte sudca neprimerane „útočí" na advokáta za to, že si len robí riadne svoju prácu a keď možno pravdepodobne odôvodnene predpokladať zaujatosť konajúceho sudcu. Tento procesno-právny inštitút by pravdepodobne nikdy nevznikol, keby zákonodarca nepredpokladal, že sa v súdnej sieni môžu stretnúť aj dvaja bývalí spolužiaci z právnickej fakulty, a to v povolaní sudca a advokát. Predmetný konajúci sudca bol nakoniec vylúčený z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci, nakoľko ho inštančne nadriadený súd považoval minimálne za zaujatého vo vzťahu k advokátovi, voči ktorému konajúci sudca podal trestné oznámenie a návrh na disciplinárne konanie. Zákony sú tu pre všetkých, a preto sa netreba báť poukázať na ne a ich dodržiavanie najmä, keď je tu odôvodnený predpoklad, že sa nedodržujú.

Autor: JUDr. Pavol Kollár, advokát
Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kollár, s.r.o.
www.judrkollar.sk