Vzájomné uznávanie právnickej praxe

Poslanec NRSR Miroslav Kadúc predstavil zamestnancom justície návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Základnou myšlienkou predkladaného návrhu zákona je zjednodušiť prístup ku slobodnému povolaniu advokáta tak, aby bolo možné do praxe advokátskeho koncipienta započítať aj inú právnu prax. Podľa v súčasnosti platného zákona o advokácii je možné započítať prax len niektorých právnických profesií (napr. sudca, či právny čakateľ prokuratúry). Predkladanou novelou sa tento výpočet navrhuje rozšíriť aj o prax na inej právnickej pozícii, ktorá podľa platného znenia nie je započítateľnou praxou advokátskeho koncipienta, a to aj napriek obdobnej náplni práce. Podľa v súčasnosti platného zákona o advokácii komora započíta do praxe advokátskeho koncipienta prax sudcu, asistenta sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, justičného čakateľa, prokurátora, právneho čakateľa prokuratúry a notársku prax. Výpočet „započítateľných“ právnických profesií podľa súčasného znenia zákona o advokácii tak neobsahuje právnické profesie, ktoré sú svojím zameraním a obsahom rovnako, resp. obdobne príbuzné povolaniu advokáta.

Predkladaným návrhom novely zákona o advokácii sa tento výpočet rozširuje o prax vyššieho súdneho úradníka. Predkladaný návrh zákona vychádza jednak z potreby zvýšenia mobility spravidla mladších právnikov a tiež z neodôvodnených reštrikcií v advokátskom stave, resp. stave advokátskeho koncipienta zavedených v poslednom období. Minimálne ide o dve skutočnosti.

Prvou je, že došlo k predĺženiu praxe advokátskeho koncipienta, a to bez toho, aby boli dopady na komunitu absolventov práva zásadnejšie preskúmané. Prax ukazuje to, čo bolo zrejmé aj pred prijatím uvedeného obmedzenia – dôležitá nie je dĺžka praxe, ale spôsob vedenia advokátskeho koncipienta školiteľom – advokátom.

Prečítajte si tiež:
Považuje MS SR niektoré právnické profesie za druhotriedne?

Druhým východiskom je, že postavenie advokátskych koncipientov ako „čakateľov na advokátov“ je vo vzťahu k ostatným právnickým profesiám nevýhodné. V iných právnických profesiách (napr. výkon činnosti notára) je do dĺžky praxe potrebnej na prípravu na povolanie umožnené započítavanie aj inej právnej praxe, kým advokátsky koncipient túto možnosť nemá. Inou právnou praxou, tak ako to bolo aj v minulosti, sa môže rozumieť napríklad zamestnanie v súkromnej sfére alebo služobný pomer v štátnej či verejnej službe na právnickej pozícii, na ktorej prijatie sa vyžaduje vysokoškolské právnické vzdelanie.

Obmedzenie advokátskych koncipientov v porovnaní s ostanými právnickými profesiami je podľa predkladateľa neprimerané a najmä neopodstatnené, preto predkladá tento návrh zákona.                              

Zdroj: Dôvodová správa
Autor: Pavol Uhrík